11. schôdza

Ja veľmi krátko a práve preto, že je tu pán minister sociálnych vecí, zareagujem, aby som dopovedal tú myšlienku, že pán minister ľudia s nízkym príjmom budú platiť po prijatí tohto zákona vyššie dane, to je ten spodný riadok, 59 eur mesačne. Ale tomu, kto zarába 3 300 eur mesačne, týmto návrhom nezvyšujete dane ani o cent. A to je najväčšie sklamanie na strane SMER, že vy zvyšujete dane chudobným, nie bohatým. Naozaj, keby ste sa chceli inšpirovať Jánošíkom, tak vám poviem, vtedy zbojníci toto nerobili.

Pán Beblavý, spomínali ste tu hlavne sedemdesiate roky. No len zabudli ste povedať, že situácia sa ináč zmenila. Ušiel v roku 1973 OPEC, ktorý mal zásadný dopad na európsku a svetovú ekonomiku. A potom veľký dopad bol, samozrejmá vec, v Iráne, kde padol Šach Rezá Pahlaví. A celá záležitosť, samozrejmá vec, sa uberala úplne ináč, ako si to Američania, ale hlavne americké finančné kruhy predstavovali.
Ale nechcem ísť teraz do tej polemiky, o ktorej ste vy hovorili k tejto veci, ja sa chcem vrátiť k tomu, čo ste hovorili, pokiaľ sa tu hovorí dneska hodne o rovnej dani. Samozrejmá vec, daňová reforma, ktorú pán Mikloš zavádzal, nebola prepojená proste s reformou penzijnou, školskou ani zdravotníckou. My sme vytvorili v zdravotníctve dve kategórie. A odtiaľ začína marazmus, ktorý je dneska v zdravotníctve. A to isté je, aj pokiaľ sa týka sociálnych vecí. A, samozrejmá vec, k tomu pribudla kríza v roku 2008 a kríza, ktorá dneska sa znovu prehlbuje. A tým nastávajú aj problémy Slovenska, pretože Slovensko je malá krajina s otvorenou ekonomikou. Takže zbytočne tu budeme hovoriť, čo ukáže čas. Samozrejme, toto všetko ukáže čas, aká bude ekonomika a hlavne aký bude export slovenskej ekonomiky, pretože ak nebude export slovenskej ekonomiky, tak možno sa vám naplnia niektoré veci. Ale to je závislé od silných hráčov na európskom a svetovom poli.

Ďakujem pekne. Len veľmi stručne k obom kolegom, ale asi viac k pánovi Muňkovi. Nemusíme sa tu mať radi, ale myslím, že by sme si mali prejavovať takú základnú úctu a rešpekt. A k nej podľa mňa aj patrí nepoužívanie, nazvem to, univerzálnych faktických poznámok. Teda ak už chcete reagovať na ktoréhokoľvek rečníka, je dobré reagovať na to, čo hovoril primárne. Pán kolega, ja už som to, čo ste teraz povedali, od vás počul viackrát už len v tejto rozprave. A takmer nijako sa to nevzťahuje na to, čo som ja povedal. Priznám sa, že zdá sa mi to zvláštne a nie celkom správne, ale to už ponechám na vás.
A pokiaľ ide o to, čo hovoril pán Brocka. Áno, to je jeden z problémov. A myslím si, že je to len jeden z problémov, ktorý má tento návrh. Ale ja som v tom vystúpení naozaj nevidel potrebu robiť 27. dokumentovanie konkrétnych škôd, ktoré budú z tohto návrhu. Robia to ostatní moji kolegovia v tejto rozprave, myslím si, veľmi kvalifikovane. Ja som naozaj len chcel položiť otázku najmä členom vlády, lebo oni koniec koncov za to zodpovedajú, či sú si stále rovnako istí tým kurzom, ktorí nasadili za tých osem mesiacov v hospodárskej politike, lebo priznám sa, že keď sa im do tých očí pozerám, vidím tam určité pochybnosti. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No uisťujem vás, že jednominútové vystúpenie určite mať nebudem, takže vyzerá to tak, že budem asi dnes posledným rečníkom.
Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ktorí ste vydržali až do týchto večerných hodín, obmedzím sa zásadne na podanie dvoch pozmeňujúcich návrhov a možno krátky komentár k prebiehajúcej rozprave.
Moje pozmeňujúce návrhy máte predložené písomne, ale tak ako to vyžaduje rokovací poriadok, je mojou povinnosťou ich predniesť aj ústne.
Takže prvý pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o dani z príjmov. V čl. I doterajšom bode 6 § 11 ods. 4 písm. a) sa za slová „o zamestnanie63c)“ vkladajú slová „alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím63d), alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím63e)“. Poznámky pod čiarou k odkazom 63d a 63e znejú: „63d) § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, poprosím vás, v tom pôvodnom texte, ktorý bol rozdaný v znení neskorších predpisov chýba, aby ste si to doplnili, 63e) § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.“
Predmetom tohto pozmeňujúceho návrhu je zavedenie odpočítateľnej položky pre tieto dve skupiny obyvateľov.
Odôvodnenie. Podľa § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti je občanom so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona občan uznaný za invalidného podľa § 71 zákona č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela tak vznikne aj na tie osoby, ktoré majú podľa zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, vrátane tých, ktorí sú na účely zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia definovaní v § 2 ods. 3, podľa ktorého ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.
Myslím, že z tohto je úplne zrejmé, pre ktorú kategóriu občanov je tento pozmeňujúci návrh určený. A verím, že nájde aj širšiu podporu v tomto pléne.
Ak som sa vo svojom prvom pozmeňujúcom návrhu zmieňoval o sociálne postihnutých občanoch, tak druhý pozmeňujúci návrh sa bude týkať oslobodenia od dane z príjmov predaja majetku vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov.
Ak dovolíte, ja sa vo svojich spomienkach vrátim dva roky dozadu. Za predchádzajúceho pôsobenia vlády Ivety Radičovej sme sa spolu so svojimi kolegami Petrom Kažimírom, Jánom Počiatkom niekoľkokrát snažili zmeniť návrh zákona o dani z príjmov, ktorý veľmi necitlivo zaviedla vláda Ivety Radičovej v podaní Ivana Mikloša. Najskôr sme sa snažili oslobodiť od dane z príjmov príjmy z prenájmu sociálnych bytov. Dámy a páni, či veríte alebo nie, ale ani tu sme neuspeli, ani daň z príjmov z prenájmu sociálnych bytov nebola vláda predchádzajúca ochotná oslobodiť od dane z príjmu. Neskôr sme podávali pozmeňujúce návrhy na toto oslobodenie aj pri predaji majetku, samozrejme, neuspeli sme. Pri poslednom rokovaní medzi predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska a vládou Slovenskej republiky v memorande vznikla dohoda, ktorá hovorila o tom, že vládna väčšina v podobe strany SMER a vláda Roberta Fica umožní oslobodiť od dane z príjmu predaj majetku obcí a miest. A tento pozmeňujúci návrh dáva zadosť tomuto sľubu od predsedu vlády. A mám tu česť ho v tejto chvíli predniesť a vyriešiť problém, na ktorý viac ako dva roky upozorňujú všetky obce a mestá na Slovensku.
Takže druhý pozmeňujúci návrh.
Bod 1. V článku I za doterajší bod 8 sa vkladajú nové body 9 a 10, ktoré znejú:
„9. V § 13 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová „a okrem príjmov z predaja majetku zahrnutého v rozpočte zriaďovateľa, ak zriaďovateľom tejto rozpočtovej organizácie je obec alebo vyšší územný celok“.“
“Bod 10. V § 13 ods. 1 písm. e) sa za slovo „prenájmu“ vkladajú slová „a predaja“.“
Doterajšie body 9 až 25 sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhuje sa oslobodiť príjmy obcí a vyšších územných celkov plynúce z predaja majetku od dane z príjmov. Úprava vyplynula z požiadaviek predstaviteľov Združenia miest a obcí prerokovaných a schválených vládou Slovenskej republiky dňa 21. 11. 2012. Úlohou obcí pri výkone samosprávy je podľa § 1 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov, a to predovšetkým zabezpečovať všestranný rozvoj územia, na ktorom sa nachádza, napr. plynofikáciu, výstavbu verejnej kanalizácie a čistiarní odpadových vôd, zásobovanie teplom a s tým súvisiacu výstavbu rozvodov tepla, výstavbu a údržbu cestných komunikácií a podobne. Príjmy plynúce z prenájmu, resp. predaja majetku obcí sú jediným a veľakrát rozhodujúcim príjmom využiteľným na tieto účely.
V tejto súvislosti chcem upozorniť aj na záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z prístupových dohôd, keď je potrebné do roku 2015 odkanalizovať obce s počtom obyvateľov nad 2 000, na čo dnes zrejme a reálne chýbajú finančné prostriedky.
Bod 2. V doterajšom bode 24 sa § 52t dopĺňa odsekmi 3 až 6, ktoré znejú:
Odsek 3: „Ustanovenia § 13 ods. 1 písm. b) a e) v znení účinnom od 1. januára 2013 sa použijú po prvýkrát pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2012.“
Odsek 4: „Ustanovenia § 49 ods. 3 písm. a) a b) sa nepoužijú pri podaní daňového priznania, ktorého posledný deň lehoty na podanie pripadne na kalendárny rok 2013. Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 2 a súčasťou ktorého príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, okrem daňovníka v konkurze alebo v likvidácii, sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 predlžuje lehota na podanie daňového priznania najviac o tri kalendárne mesiace, pričom koniec tejto predĺženej lehoty musí byť stanovený na posledný deň jedného z týchto troch kalendárnych mesiacov. Daňovník v oznámení uvedie skutočnosť o príjmoch zo zdrojov v zahraničí a predĺženú lehotu podľa druhej vety; v tejto predĺženej lehote je daň aj splatná.“
Odsek 5: „Lehotu podľa odseku 4 možno v odôvodnených prípadoch opätovne predlžiť najviac o tri kalendárne mesiace na základe žiadosti daňovníka podanej príslušnému správcovi dane najneskôr 15 dní pred uplynutím predĺženej lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 4. Ak daňovník do uplynutia predĺženej lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 4 neobdrží rozhodnutie správcu dane o opätovnom predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, je povinný daňové priznanie podať v lehote na podanie daňového priznania uvedenej v oznámení podľa odseku 4. Ak správca dane rozhodne o opätovnom predĺžení lehoty na podanie daňového priznania,
v tejto opätovne predĺženej lehote je daň aj splatná.“
Odsek 6: „Ak podľa daňového priznania podaného v lehote podľa odseku 4 alebo odseku 5 daňovník nedosiahol príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, daňové priznanie sa považuje za podané po lehote podľa § 49 ods. 2 a správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu132a).“
Odôvodnenie. Navrhovaná nová úprava v ustanoveniach § 13 ods. 1 písm. b) a e) sa uplatní už pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2012, t. j., že príjmy plynúce obciam, vyšším územným celkom alebo ich rozpočtovým organizáciám v roku 2012 z predaja ich majetku budú od dane oslobodené, ak tieto subjekty podajú daňové priznanie po 31. decembri 2012. Táto úprava sa vykonáva v nadväznosti na požiadavky predstaviteľov Združenia miest a obcí Slovenskej republiky prerokované a schválené vládou dňa 21. 11. 2012.
Úprava lehoty na podanie daňového priznania sa navrhuje z dôvodu konsolidácie verejných financií. Podľa predloženého návrhu nebudú môcť daňovníci, ktorých lehota na podanie daňového priznania uplynie v kalendárnom roku 2013, využiť možnosť podania daňového priznania v predĺženej lehote, okrem daňovníka, ktorého súčasťou príjmov sú aj príjmy plynúce zo zahraničia. Tento daňovník si bude môcť predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o 3 kalendárne mesiace na základe podaného oznámenia. Takúto predĺženú lehotu bude možné v odôvodnených prípadoch opätovne predlžiť najviac o tri celé kalendárne mesiace iba rozhodnutím správcu dane na základe predchádzajúcej žiadosti daňovníka.
Poznámky, ktoré sú vytlačené hrubo, sú v podstate pomôckou pre pána spravodajcu, ale, pán spravodajca, ja žiadam, aj keď je tam návod, ako hlasovať, o týchto pozmeňujúcich návrhoch, oboch bodoch tohto pozmeňujúceho návrhu, spoločne a tým pádom tie poznámky v zásade nie je potrebné využiť.
Ďakujem pekne aj za trpezlivosť a umožnenie ukončiť toto vystúpenie aj po 19.00 hodine.

Ďakujem, pani predsedajúca. Ja sa ospravedlňujem kolegovi, ale využil by som svoje právo. Chcel by som vás všetkých pozdraviť na začiatok tohto rokovacieho dňa.
V súvislosti s tým, čo tu bolo včera aj povedané ohľadne, prebehli určité rokovania s neziskovými organizáciami ohľadne asignácie dane. Preto boli tu nejaké návrhy, ktoré už prebehli výbormi, a včera nastal určitý pokrok v rokovaniach a chcem len vyjadriť nejaký svoj skutočne pozitívny postoj k neziskovým organizáciám. A ministerstvo financií sa dohodlo na určitých zmenách, ktoré by som chcel predstaviť vo svojom pozmeňujúcom návrhu.
Najprv by som chcel predložiť novú informáciu spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 239).
Zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní vynímam na osobitné hlasovanie bod č. 17. Preto aj predkladám svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady.
V tomto pozmeňujúcom návrhu v podstate ponechávame pôvodné podmienky pri asignácii dane a posúvame účinnosť o jeden rok. Je tam, samozrejme, postupné znižovanie asignácie, pričom by až do konca budúceho roku platila podmienka, keď organizácia zo zaplatenej dane poskytne dar 0,5 %, môže asignovať naďalej daň vo výške 2 %. Ak tento dar neposkytne, tak môže asignovať 1,5 % s tým, že sa to bude postupne znižovať s posunom o jeden rok. Takže dovolím si prečítať celé znenie pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Ladislava Kamenického k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 239). V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
V čl. I:
1. Za doterajší bod 23 sa vkladajú nové body 24 až 26, ktoré znejú:
24. V § 52i ods. 1 sa číslo "2012" nahrádza číslom "2013".
25. V § 52i ods. 2 sa slová "2013 až 31. decembra 2015" nahrádzajú slovami "2014 až 31. decembra 2016".
26. V § 52i ods. 3 sa číslo "2016" nahrádza číslom "2017".
Doterajšie body 24 a 25 sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava v postupnom znižovaní asignácie dane zmierňuje dopad krízy pre mimovládne organizácie zaoberajúce sa neziskovou činnosťou zabezpečujúcou verejnoprospešné služby. Zámerom tejto úpravy je cez pomoc tretiemu sektoru zabezpečiť hlavne lepšie životné, vzdelávacie a športové aktivity pre sociálne slabšie skupiny ľudí, chorých ľudí a mládež.
Ďakujem, skončil som.

Dobré ráno, dámy a páni. Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ráno o deviatej som chcel navrhnúť, žeby sme sa mohli zaoberať novelou rokovacieho poriadku, lebo som si tak uvedomil, že minúta okolo jedenástej má cenu aj 50 minút ráno o deviatej. Proste, keď tu nikto nie je alebo je tu málo ľudí, tak áno, tak je to aj v reklame, myslím. A keď je tu pán minister životného prostredia, tak ma to zasa povzbudilo, lebo teda my, ekonomické kapacity parlamentu, sme tu všetci. (Smiech v sále.) A to, čo chcem hovoriť, a by som rád, aby to vedeli aj iní ministri, nielen minister Kažimír, lebo on niektoré veci už počul aj odo mňa, aj od vás. A keďže to je v takomto čase, teda že vystupujem takto nezvyčajne skoro ráno, tak som sa rozhodol, že aj svoje vystúpenie budem ladiť tak nekonfrontačne. (Reakcia ministra.) Dozelena, pán minister hovorí. (Povedané so smiechom.)
Ja som si pripravil, tak ako aj iní kolegovia, na dnes aj nejaké pomôcky, iPad, môj iPad. (Reakcia z pléna.) Pán minister,... (Smiech v sále a potlesk.) ... keď ste vo vláde schvaľovali zákon o daniach z príjmov, tak váš predseda povedal, že bežných ľudí sa to nedotkne. A ja si myslím, že to nesedí, nie je to pravda a chcel by som tento mýtus vyvrátiť, že, naopak, ja mám pocit, že ten zákon sa viac dotkne bežných ľudí, dokonca chudobných ľudí, ako tých bohatých, lebo tí bohatí si vedia poradiť. Už aj moji predrečníci včera hovorili, ako sa budú správať po prijatí tohto zákona bez zmien. Len ukážem vám, pán minister, lebo bol tu taký mladý kolega zo SMER-u, ktorý stále bije do rovnej dane, pamätáte si. Ako sa volá? (Reakcia z pléna.) Blaha, Blaha.
Tak, dámy a páni, vďaka rovnej dani človek, ktorý má hrubý príjem 700 eur, 700 eur (rečník drží v rukách kartónovú názornú pomôcku s údajmi), toto je výhoda môjho iPadu (smiech v sále), že človek s príjmom, hrubým mesačným príjmom 700 eur vďaka rovnej dani, ak je ženatý, ak je ženatý a ak uplatňuje dnes nezdaniteľné minimum na manželku, tak jeho daň je nula. Zo 700-eurového mesačného príjmu neplatí žiadnu daň.
Keď Robert Fico alebo vláda zruší nezdaniteľné minimum na manželku, napríklad na takú, ktorá sa stará o dieťa, ktoré má tri alebo päť rokov, to znamená, už nepoberá rodičovský príspevok alebo nemá materskú, jednoducho, keď zrušia nezdaniteľné minimum na manželku, tak zrazu tento človek s príjmom 700 eur mesačne bude mať mesačne takúto daň: 59 eur mesačne. Pán minister, 59 eur mesačne zvýšite. To nie je, ako keď niekto navrhoval, že zvýšte DPH a porastú aj ceny. Jednoducho tomuto človeku so 700-eurovým príjmom mesačne zoberiete 59 eur. Za rok to je viac ako jeho jeden mesačný hrubý príjem.
Ja som si tu pripravil aj inú pomôcku. Dostali ste to všetci, teraz to letí, Slovensko sa tento týždeň nesie v znamení štrajku učiteľov a ten odborový zväz ich nám poslal takýto letáčik, v ktorom píše, že ich, že toto nie je naše mobilné číslo, ale 662 eur je ich hrubý mesačný príjem. Tak tento učiteľ, tento mladý učiteľ, ktorý má tie dve deti a možno manželku, ktorá si zbytočne hľadá prácu, lebo jej niet, tak tomu zoberie 52 eur za mesiac, krát 12 je 624 eur. Ak by to tí učitelia, podľa mňa to nevedia, keby to vedeli, tak ich motivácia štrajkovať bude tak silná, že prídu sem, nie na Trnavské mýto. Prosím vás, naozaj to ako poznámka k tým odborárom, mne tam niečo nesedí, to budú nejaké zaspaté štruktúry. Veď predsa na Trnavskom mýte sa už nedemonštruje už od novembra ´89. (Smiech v sále.) Veď tam už, veď tam kedysi bolo sídlo tých odborov komunistických, ale veď už dnes sa demonštruje pred Úradom vlády, pred parlamentom, čiže len im posielam tento odkaz, že nie na Trnavskom mýte, ale sem treba prísť alebo pred Úrad vlády.
Čiže 52 eur zoberú tomuto učiteľovi. A keby aj vyrokovali tie odbory predsa len, že zvýši Robert Fico alebo vláda pridá, ak nieže 5 %, keby im 8 % pridali, keby tomuto učiteľovi, pán minister, 8 % ste zvýšili od 1. januára plat, tak jemu sa čistý príjem nezmení ani o cent. On bude pri 8 % dostávať toľko, čo dostáva teraz. Ale to nevieme, ako dopadne štrajk, ale vieme, ako dopadne tento zákon, že vy ho schválite a že jemu zoberiete 52 eur za mesiac. To sa mi zdá byť teda veľmi silná káva.
Prosím vás, keby to navrhoval niekto, teda by som povedal, z pravej strany, nebudem, prepáčte, prepáčte, ale teda keby to navrhoval ktokoľvek iný, nejakí bezcitní neoliberáli alebo pravičiari, alebo, iné mi nenapadajú ďalšie výrazy, ktoré tu často zaznievajú, ale od sociálnej demokracie proste to nikto by nečakal, ani ja a určite to nikto ani nečaká.
Ale ukážem vám ešte, ako na tom budú tí, čo teda viac zarábajú, teda ktorých, Robert Fico hovorí, že tí budú viac platiť. Ešte raz ten môj iPad. (Rečník drží v rukách kartónovú názornú pomôcku s údajmi.) Prosím vás, ten, čo má príjem, keďže ideme zvyšovať daň z 19 na 25 % od 3 300, ja som tu napísal 3 311, lebo po rokovaní vlády všade v novinách bolo, že od 3 311, tak aby to nemýlilo médiá alebo niekoho, tak používam to isté číslo. Tomuto zamestnancovi, ktorý má mesačný hrubý príjem 3 311 eur, tak zvyšujeme daň po prijatí tohto zákona o nula eur. Nula. Pán minister, vám sa zvýši daň o nula, ale tomu pánovi s tými 700 eurami mesačne o 59.
Čiže toto je ten príklad, ako sa - ešte tu mám aj iné číslo. Ten, kto má príjem 3 500 eur mesačne, tak tomu sa zvýši o 47 eur. Čiže tomu sa mierne zvýši. Ale stále to nie je toľko ako ten, čo zarába päťkrát menej.
No buď máte zlé kalkulačky, alebo slabých expertov. Nepovažujem to za dobrý návrh. Toto je jeden z dôvodov, pre ktorý ja, ale ani poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie nebudeme hlasovať za ten návrh.
Je síce v zákone, že ak sa tá matka, ak bude mať status alebo štatút opatrovateľky, že sa bude o niekoho starať ešte, alebo bude evidovaná na úrade práce, tak môže mať ten jej zamestnaný manžel túto daňovú úľavu. No len keď sa tak budú správať tieto mamičky alebo aj otcovia, lebo aj otec, keď, naopak, on využíva nezdaniteľné minimum a manželka pracuje, ale keď sa všetci zaevidujú na úrade práce, tak týmto opatrením, keď už nezvýšite daň týmto chudobným, tak si zvýšite nezamestnanosť. Keď očakávate výnos vyšší 6 mil. eur, tak to je 8,5 tisíca ľudí viac v evidencii úradov práce. Takže tá nezamestnanosť porastie alebo neporastie? No porastie a, samozrejme, ešte viacej.
Čiže vy aj zvyšujete nezamestnanosť, beriete ľuďom chudobným a tí bohatí, tým sa bude zasa dariť. Ja mám aj dva pozmeňovacie návrhy. Ak by ste dovolili, by som ich predniesol, sú krátke.
Ten prvý, že chcem navrhnúť, aby to nezdaniteľné minimum na manželku v našej legislatíve zostalo. Ja som sa sústredil na túto jednu vec, lebo naozaj, keď niekomu zoberiete 59 eur za mesiac, mladému učiteľovi, ktorý má dve malé deti, hypotéku na krku, no tak veď oni sa ohlásia, ja predpokladám. Čiže navrhujem, aby sme v čl. 1 vypustili bod 6. To je ten § 11 ods. 4, ktorý ruší tú daňovú úľavu na manželku. Pán spravodajca, nech sa páči.
A druhý môj návrh je obdoba návrhu, ktorý tu podávajú aj iní kolegovia z opozície, som zaregistroval aj z SDKÚ, aj myslím, neviem, no všetky som ešte nestihol prečítať, ale odznejú tu. A to je návrh, že keď sa preukáže na budúci rok, že naozaj vy škodíte ekonomike, že nezamestnanosť porastie, tak vráťte sa späť k tým osvedčeným nápadom, ktoré tu boli z predchádzajúcich vlád, teda tam, kde sme aj my boli spolu. Urobili sme to tak aj pri DPH, že sme ju síce zvýšili, ale podmienili sme to tým, že keď sa zníži deficit verejných financií pod 3 %, tak takisto sa zníži aj táto daň.
Ja navrhujem, je to návrh môjho kolegu Miloša Moravčíka, to je náš podpredseda pre ekonomiku v KDH, on vyzval na tlačovke predsedu vlády, aby to tak urobil. A keďže on nemôže dávať pozmeňovacie návrhy, tak ja som si ho osvojil.
Ten návrh znie: V čl. I v bode 24 v novom § 52t doplniť odsek 3 nasledovného znenia:
"(3) V prípade, že vzrastie nezamestnanosť na Slovensku meraná Štatistickým úradom Slovenskej republiky podľa výberového zisťovania pracovných síl v 3. štvrťroku 2013 oproti 3. štvrťroku 2012, tak sa sadzba dane z príjmov právnických osôb zníži od 1. 1. 2014 na 19 %."
Páči sa. Zdôvodnil som to predtým.
Dámy a páni, je to v podstate všetko, čo som chcel povedať. Chcel som vyvrátiť mýtus, že nie je pravda, že SMER je priateľ chudobných. Nie je. Nevytrhne to ani vianočný príspevok. Dokonca ani rodinná politika nie je prioritou SMER-u. SMER berie chudobným a bohatým sa bude dariť. A to je veľká škoda.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážený pán kolega, som veľmi rád, že aj vy narábate s modernou technikou, s iPadmi, a takto prezentujete naše myšlienky.
Ale teraz vážne, naozaj. Povedal som to po prvom čítaní, poviem to aj dneska. Prorodinná politika štátu, aby manželia mohli byť posudzovaní pred daňovým úradom spoločne, to znamená, aby mohli si uplatniť odpočítateľnú položku spolu. Prorodinná politika štátu, na to mi pán minister povedal vtedy, po prvom čítaní, že a čo na to tí, ktorí žijú ako partneri, prečo nemôžu byť posudzovaní? No tak nech sa zoberú. Prorodinná politika štátu.
Sme tu všelijak označovaní ako neoliberáli a podobne, ale ani pán minister Mikloš za prvých dvoch vlád pána Dzurindu si to nedovolil urobiť, ani za prvej vlády Roberta Fica sa to nestalo a teraz odrazu sociálnodemokratická vláda Roberta Fica ide robiť politiku proti rodine. Nie je to normálne v tomto štáte.
Ďakujem.

Musím si to pripraviť najprv, takže malé strpenie poprosím. (Reakcia z pléna.) Uvidíš. (Rečník na rečnícky pult pripol papier s textom.)
Vážená, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán zastupujúci minister, vážená Národná rada, dúfam, že všetci dobre vidíte, kto nie, nech si dá okuliare alebo vysvetlím vo svojom príspevku, samozrejme, o čo tu kráča.
Pán minister dostane na záver aj so sebou, aby mohol odovzdať pánu ministrovi financií a pánovi premiérovi.
Dnes pokračuje atentát na slovenskú ekonomiku, ktorý započal namiešaním toho smrteľného kokteilu, ktorý sme tu viackrát spomínali, to jest kombináciou tých najhorších opatrení pre rast slovenského hospodárstva. Kombináciou zvyšovania daní, zvyšovania odvodov, vytváranie bariér pre hospodársky rast, schvaľovanie zákonov, ktoré zhoršujú podnikateľské prostredie, ktoré zhoršujú prostredie pre tvorbu pracovných miest a ktorých ovocie už zbierame teraz. Všade okolo nás každým dňom prichádzajú ďalšie a ďalšie správy, ktoré hovoria o ďalších prepúšťaniach, ďalších rušeniach pracovných miest, o presunoch firiem do zahraničia, o strate práce slovenských občanov a o obrovských daňových výpadkoch, ktoré toto všetko prináša. Toto je, toto sú plody, toto sú tie trpké plody, ktoré tieto zmeny prinášajú.
Je škoda, že tu nie je pán minister, ktorý predkladá tento návrh zákona, pretože som chcel nadviazať aj na niektoré slová, ktoré on vyriekol včera pri prerokúvaní tohto zákona, ale poviem to, samozrejme, aj tak.
Na to, aby sme pochopili celú tú obludnosť tejto operácie a to, že naozaj sa jedná o klince do rakvy slovenského hospodárstva, je dobré sa zasa trošku retrospektívne vrátiť a spomenúť si, popísať si, ako sa vyvíjal slovenský daňový systém, aké to prinášalo reakcie, plody, trpké alebo sladké pre slovenskú ekonomiku. Není to tak veľmi dávno, kedy sme mali dane, ktoré boli až na hranici 50 %. Myslím, že 46 % bola tá horná sadzba a to bola tá slávna progresívna daň, ktorá stanovovala jednotlivé hranice pre daňové pásma podľa toho, koľko človek, koľko sa mu podarilo zarobiť počas roka.
K čomu to viedlo? To najväčšie bremeno, ktoré znášali, alebo tí najpočetnejší platcovia, ktorí platili túto daň, boli tí ľudia s nízkymi príjmami. Tí, ktorí platili dane z nízkych príjmov. Pretože to sú zväčša tí bežní občania, ktorí nemajú dostatok možností ani času, ani znalostí a poznatkov k tomu, aby sa dokonale dokázali vyhýbať daniam, aby si ich vedeli optimalizovať. Tí, ktorí zarábali veľa, tí spravidla neplatili žiadne dane, pretože vždy, v každom daňovom systéme v globalizujúcom sa svete z roka na rok viac a viac je množstvo možností, ako sa vyhnúť plateniu daní. Ako si preniesť daňový domicil do krajiny, kde je to výhodnejšie. Každým rokom je na to potrebné vynaložiť menšie a menšie náklady. Takže, samozrejme, už v relatívne dávnejšom čase, ale nie tak veľmi dávnom, toto tí, ktorí skutočne peniaze väčšie a zaujímavé zarábali, využívali. A bremeno financovania štátu ležalo na pleciach tých bežných, obyčajných ľudí. Tých, ktorých socialistická vláda SMER-u, ľavicová socialistická vláda hovorí, že chce chrániť, že chce prijímať také zákony, aby títo ľudia netrpeli, aby neznášali väčšie bremená ako doteraz.
Už tá minulá prax jasne ukázala, že je to presne naopak, že slová sa vždy rozchádzajú s činmi. Či už to je úmyselné a vedomé, alebo nevedomé, ale tak funguje svet a život. To, že tu niečo nalinkujeme a podporíme nejakými dobre znejúcimi vyhláseniami, ešte vôbec neznamená, že to tak bude aj v reálnom svete fungovať.
Pán minister včera spomínal, že zaznamenávali tendencie k presunom firiem do krajín s nižšími daňami, do legálnych daňových rajov aj v čase, keď rovná daň fungovala. Áno, samozrejme, pretože daňová konkurencia funguje. Pretože pokiaľ existujú krajiny, kde je výhodnejšie, kde sú výhodnejšie daňové sadzby, a tie budú existovať vždy, vážené dámy a vážení páni, keď existujú krajiny, kde sú lepšie podmienky aj z hľadiska vymožiteľnosti práva alebo jednoduchosti legislatívy, či už daňovej, alebo akejkoľvek inej, vždy bude existovať čoraz jednoduchšia a jednoduchšia cesta, ako preniesť firmu do týchto domicilov, tak, samozrejme, táto možnosť tu je. A pokiaľ krajina nereaguje, pokiaľ nereaguje na to, že jej pribúda daňová konkurencia, tak tento proces, samozrejme, vo väčšom alebo menšom rozsahu pokračuje. Pretože zavedenie rovnej dane vo výške 19 % určite nemal byť konečný krok. Určite to nemala byť konečná a určite to nie je jediný bod, ktorý treba dosiahnuť a už je všetko v poriadku.
Bolo treba pokračovať zlepšovaním predovšetkým ďalších oblastí vymožiteľnosti práva, zlepšovaním vymožiteľnosti práva zjednodušovaním celej podnikateľskej legislatívy, odstraňovaním prebytočnej, prebujnelej administratívy, ale to po roku 2006 už skončilo. V roku 2006 nastúpila prvá vláda Roberta Fica. Všetky tieto procesy, ktoré vlády Mikuláša Dzurindu rozbehli a naštartovali, boli useknuté. Zákonník práce padol na oltár týchto ľavicových zlých zmien ako prvý a nasledovali ďalšie a ďalšie zákony. Rovná daň ešte držala stále zaujímavosť slovenského prostredia pre zamestnávanie veľmi dlhú dobu, pretože tá odolávala. Ale ako som povedal to, stávala sa čoraz viac a viac ostrovom, ktorý zalievalo more byrokracie, bariér, ktoré neustále vyrastali, zhoršovania podnikateľského prostredia a Slovensko sa prepadalo. Postupne sa prepadalo v rebríčku konkurencieschopnosti o desiatky a ďalšie a ďalšie miesta dozadu.
V roku 2006, keď nastupovala prvá vláda Roberta Fica, sme boli na 37. mieste. Dnes sme na 71. Sme tretí od konca v rámci Európskej únie. Za nami je už len Rumunsko a Grécko. Už sme to hovorili viackrát, ale to súčasnej socialistickej vláde nestačí. Súčasná ľavicová socialistická vláda pokračuje v tejto, v tomto atentáte na slovenskú ekonomiku, ktorý započala už v roku 2006, ďalej. Mieša svoj smrteľný kokteil. Zhoršenie Zákonníka práce, rast odvodov a dnes dokonávané zvýšenie daní a likvidácia rovnej dane spôsobí, že sa Slovensko prepadne úplne na chvost.
A nech mi niekto vysvetlí, ako chce Slovensko konkurovať, ako chce priťahovať investície, ako chce priťahovať investorov, ktorí tu budú vytvárať pracovné miesta pre slovenských občanov, ako chce vytvárať pre slovenských zamestnávateľov dobré podmienky pre ich rast, keď bude posledné v rámci Európskej únie v rebríčku konkurencieschopnosti jednotlivých krajín? Na to by človek musel byť skutočný nie kúzelník, ale čarodejník, Merlin najmenej, aby dokázal prevrátiť túto nevýhodu na niečo zaujímavé. Keď sme raz poslední, dnes sme tretí od konca, ale ja vravím, že budeme veľmi skoro poslední, tak je jasné, že budeme aj poslední z hľadiska záujmu o našu krajinu. Z hľadiska záujmu ľudí vytvárať pracovné miesta, z hľadiska záujmu šikovných a schopných ľudí zostať na Slovensku a podnikať na Slovensku a tu zamestnávať ľudí. Pretože Slováci nie sú zápecníci, ktorí už nevedia vyjsť za hranice, ktorí keď tu budú mať zlé podmienky, tak zostanú plakať niekde doma a nič nepodniknú. Jednoducho všetko to šikovné odíde preč. Má dostatok možností a je čoraz viac a viac príkladov, ako sa šikovní, talentovaní naši občania úspešne presadzujú vo svete. Za nimi budú odchádzať ďalší. A všetky krajiny robia presný opak. Snažia sa vytvoriť čo najideálnejšie podmienky pre svojich občanov a ešte priťahovať aj tých najtalentovanejších a najšikovnejších zo sveta.
Socialistická vláda SMER-u so svojou katastrofálnou hospodárskou politikou robí presný opak. Vyháňa, vyháňa prácu zo Slovenska. Vyháňa pracovné miesta. Všetkým dáva jasný odkaz, my potrebujeme len vyžmýkať všetkých, ktorí ešte zostali tu, všetkých, ktorí nemajú možnosť uniknúť, pretože potrebujeme zaplátať diery, ktoré sme sami vytvorili, myslím prvú vládu Roberta Fica. Pretože ešte dnes, ešte dnes splácame, celá krajina, dlhy a platíme za zlú hospodársku politiku, ktorú robila prvá vláda Roberta Fica, ktorou zvýšila zadlženie Slovenska, ktorou znížila zamestnanosť, vytvorila obrovskú nezamestnanosť a dnes ju všetky tieto negatíva dobiehajú.
Pán minister Kažimír včera povedal v reakcii na pána Sulíka aj to, že rovná daň zahynula v noci pri odvolávaní vlády. Ja som v týchto jeho slovách aj vnímal istý smútok, ktorý on ako ekonóm cíti a vie, aj keď ako súkolie tejto ľavicovej socialistickej vlády nemá šancu s tým nič robiť, že naozaj páchate atentát na slovenskú ekonomiku, že vy veľmi dobre viete, že si pílite konár pod sebou, že vy veľmi dobre viete, že zvýšenie daní, ktoré teraz robíte, vôbec nebude znamenať zlepšenie, ale zhoršenie situácie. Ale vaša ideológia, vaša zaslepenosť ľavicovou ideológiou, vaše mantinely a pasca, do ktorej ste sa vohnali dlhoročnou kritikou týchto modernizačných smerov, ktoré slovenskú ekonomiku potiahli dopredu, ktoré svojho času zo Slovenska spravili naozaj úspešnú, hospodársky veľmi dynamicky napredujúcu krajinu, že z tejto pasce a z týchto múrov, ktorými ste sa obohnali, neviete vykročiť. Pretože už by ste to nevedeli vysvetliť svojim voličom, ktorých ste dlhé roky ohlupovali tým, že nízke zdanenie a rovná daň je to, čo pomáha predovšetkým nízkym príjmových skupinám. Týmto pomáha najviac, pretože vďaka týmto nástrojom Slováci majú viac možností zamestnať sa. Slovenskí občania majú možnosť pracovať za vyššie platy, pretože v čase, keď tieto efekty a tieto nástroje fungovali, tak tu dynamicky rástli platy. Rástla zamestnanosť. Ľudia si mohli vyberať, kde pôjdu pracovať. Dneska sú radi, keď vôbec majú šancu zobrať hocijakú prácu.
Ale vy ste im stále tvrdili, že rovná daň je dobrá len pre bohatých, a dneska nemôžte povedať, že, hmm, trošku sme sa pomýlili, trošku sme vás klamali, pretože sme potrebovali vyhrať voľby, pretože sme potrebovali vytvoriť obraz nepriateľa, pretože sme sa potrebovali vrátiť k tej ilúzii Marxovho triedneho boja, niekde do 18. storočia, a takýmito spôsobmi vás dokonale namotať na tzv. istoty. Dnes tie istoty vidia všetci okolo seba. Strácajú prácu, pracujú za čoraz horších podmienok.
Použijem jeden číselný údaj, aktuálny, zo včera. To všetko, o čom tu hovoríme, sa odráža, samozrejme, aj v počte firiem, ktoré vznikajú a ktoré končia svoju činnosť. Takže v roku 2010 bolo založených 7-tisíc firiem, sú to, samozrejme, okrúhle čísla. V roku 2012 k údaju, ktorý bol známy, je to počet menší ako 3-tisíc. Vidíte ten rozdiel? Zo 7-tisíc na 3-tisíc. A túto pán zastupujúci minister poznamenal, že je kríza. A kedy nebola za tieto roky? Kríza tu je už od roku 2008, až sa dobre pamätám. Keby aj 2009, je to úplne jedno. V roku 2010 bolo založených 7-tisíc firiem. V tomto roku 3-tisíc. To už je jasný odkaz toho, ako reaguje podnikateľské prostredie a tí, ktorí vytvárajú pracovné miesta, na ten smrteľný kokteil, ktorý táto socialistická vláda mieša.
Takisto sa zväčšuje počet firiem, ktoré zatvárajú svoje brány. Verejnosť už je oboznámená s údajom, že 700 firiem odišlo len do susedného Maďarska. Takže táto vláda alebo možno len jej premiér, premiér Fico, získa v nejakom príhodnom čase, možno na výročie svätého Štefana, možno maďarské štátne vyznamenanie za významnú pomoc pre rast maďarského hospodárstva a za napĺňanie štátneho rozpočtu Maďarskej republiky. Pretože zabezpečiť, aby zo Slovenska odišlo 700 firiem do Maďarska, tak to si naozaj, to by si pán Orbán mal skutočne všimnúť a oceniť pána Fica. Veď minule, sa myslím, objímali a mojkali veľmi vzorovo, takže zrejme sa už k tomu pomaly schyľuje.
A tento proces nekončí, samozrejme. Tento proces, to zatiaľ reagovali len tie firmy, ktoré vnímajú a všímajú si, kam to smeruje. Ale množstvo tých malých a stredných firiem nemá ani čas, aby vnímalo slovenskú politiku. Nemajú ani čas nato, aby si dokonale uvedomovali, čo ich čaká, a zrazu len budú vystavení šokovej terapii, ktorá od januára príde. A tomu budú vystavení nielen teda firmy, ale ich zamestnanci predovšetkým, keď zrazu zistia, že im klesli čisté príjmy. Keď zrazu zbadajú, že obálky výplatné sa stenčili, že zaplatili viac odvodov, že zaplatili viac daní, že sa všetci majú horšie, že toto sú tie istoty, ktoré im priniesla Ficova socialistická vláda.
Tento trend bude ďalej pokračovať. Odsun firiem bude naďalej pokračovať. Práca zo Slovenska bude odchádzať. Pracovné miesta budú zo Slovenska odchádzať, vláda bude zaznamenávať stále nižšie a nižšie daňové príjmy. To, čo dnes už eviduje, to je opäť už predzvesť toho, čo príde, pretože opäť ľudia už reagujú s predstihom. Už sa vytvorila istá atmosféra, ktorej výsledky vidíme. Vyplácajú sa, masovo sa vyťahujú z firiem peniaze a vyplácajú sa dividendy v nadnormálnom rozsahu, pretože logicky ľudia sa chcú ochrániť pred nadmerným zdanením, ktoré ich čaká po Novom roku. A tieto peniaze by inak zostali v podnikových zdrojoch, financiách, boli by pravdepodobne z veľkej časti alebo z významnej časti používané na investície do firiem, na obnovu technologickú. A to, že sa dnes vyťahujú a budú nejakým spôsobom iným použité, na to doplatia samotné firmy, že sa obmedzia investície v budúcom roku a v ďalších rokoch, že sa obmedzia zdroje, ktorými bude podnikateľská sféra disponovať. A to sa prejaví ako v počte vytváraných pracovných miest alebo skôr v raste počtu rušených pracovných miest a v ďalších negatívnych tendenciách. Až toto nevidíte, tak ste slepí.
Ale ja si myslím, že mnohí z vás to vidia. Len nemôžete, ako som už povedal. Len musíte ísť tou svojou ideologickou koľajou vyjazdenou a škodíte tak Slovensku. Naozaj páchate atentát na slovenskú ekonomiku a dnes jej vystavujete úmrtný list.
Ja sa obávam, že výsledkom toho bude už za pár mesiacov, po Novom roku, že pán minister financií príde do Národnej rady a povie: Je problém, musíme naplniť náš záväzok voči Európskej únii - znížiť deficit pod 3 %. Ale nedá sa, nevychádza to, chýbajú nám príjmy. Všetko, čo sme predpokladali, sa vyvíja inak. Samozrejme, že vy poviete, že kríza, zhoršila sa situácia, padajú objednávky. Nie, že naša hospodárska katastrofálna ľavicová politika, ale kríza poviete. Ale nebude to pravda. Vy tu krízu podnecujete alebo zvýrazňujete, vy jej dopady zvýrazňujete týmito opatreniami.
A pán minister povie, no musíme, nedá sa nič robiť, musíme nájsť ďalšie zdroje. A kde budete hľadať tie ďalšie zdroje? Koho budete ďalej žmýkať? Komu ešte zoberiete peniaze? Pretože vy šetriť neviete. Vy jednoducho budete zasa hľadať ďalšie zdroje a ja sa obávam, že tým prvým terčom, ktorý bude na rane, bude opäť druhý pilier, budú to opäť úspory občanov, ktorým ste už zobrali, zobrali ste im 55 % z budúcich úspor a znížili ste im tak budúce dôchodky. Všetci vieme, ako negatívne sa vyvíja demografický vývoj, ako starne slovenská populácia.
Pani poslankyňa Tomanová, vy sa smejete, ja viem, vás sa to už týkať nebude, ale za 30, 40 rokov sa to bude týkať tých, ktorí dnes sú v aktívnom veku, a tento súčasný systém nebude schopný poskytovať dostatok prostriedkov. A keď ste vy ten alternatívny, ktorý iný neexistuje, a to, že si každý sporí na dôchodok, zosekali o 55 %, tak to je prúser, to je veľký problém pre celú generáciu ľudí, ktorí majú menej ako 50 rokov dnes a budú to, budú to, veľmi negatívne pociťovať. Ja verím, že si na túto ľavicovú vládu a na ich katastrofálnu politiku vtedy spomenú a budú spomínať, ako verili istotám a ako veľmi-veľmi sa sklamali.
Ale keď sme sa už dostali k tomuto, aby sme neboli jednostranní, musím podotknúť, že nie je jednoduché z tejto pasce vybŕdnuť. Ten systém súčasný má svoje limity. Keď ten pán minister povedzmeže, a ja si myslím, že príde s takýmto problémom do Národnej rady, naozaj bude mať vážny problém. Pretože vy viete, že zvýšením daňových sadzieb už nevyžmýkate podstatne viac, naopak, ešte, ešte to zhoršíte. To zvýšenie, ktoré robíte dnes, vám už neprinesie peniaze, skôr znížite svoje príjmy štátneho rozpočtu, ako zvýšite, a ďalšie zvyšovanie daní už takisto nebude nič prinášať.
Zároveň treba povedať, že klamali by sme, keby sme povedali, že je jednoduché znižovať dane v súčasnej situácii, že je jednoduché povedať, že znížime dane o významnú položku 5 % alebo viac bez toho, aby sa menil systém. A preto ja otvorene hovorím, že tento daňový systém má už svoje limity, smerom nahor aj smerom nadol. Že keby sme chceli výrazne znižovať dane o mnohé percentá, čo podľa mňa by bolo veľmi dobré, keď chceme podporiť rast slovenskej ekonomiky, chceme podporiť tvorbu pracovných miest a chceli by sme zostať nedotknutý systém zdaňovania, ktorý tu dnes máme, tak by sme museli výrazne znižovať služby, ktoré štát dnes občanom poskytuje. A to sa obávam, že politicky je nemožné a nepriechodné v danej situácii alebo aj v akejkoľvek inej.
O zvyšovaní daní som už hovoril doposiaľ, netreba sa k tomu špeciálne vracať. Každé zvyšovanie daní prinesie menej peňazí do štátneho rozpočtu, nie viac, a poškodí slovenskú ekonomiku.
Preto naozaj je najvyšší čas začať seriózne hľadať alternatívne možnosti úpravy daňového systému. Nahradiť maxidane a maxiodvody iným spôsobom, možno aj mikrodaňou alebo minidaňou, ako som už o nej niekde hovoril. Ale treba o tom seriózne diskutovať. Treba hľadať spôsoby, ktoré odľahčia bežných občanov, malé a stredné firmy, ktoré znížia zaťaženie práce, ktoré umožnia škrtnúť odvody, významné percentá v odvodoch, možno 10 % odvodového zaťaženia, a ktoré niekde ale musia vytvoriť náhradu za príjem, ktorý takýmto spôsobom bude zrušený.
Nemienim teraz ani nič navrhovať, ani nič konkretizovať, ale hovorím, že v budúcnosti je treba k tomu seriózne začať odbornú diskusiu a prácu na posudzovaní vplyvov hľadania takýchto možností. Pretože tento daňový systém už má svoje limity. A môžme sa tu ideologicky prestreľovať sprava doľava, kde my budeme hovoriť, že nízke dane sú výborné, čo je svätá pravda, a pomohlo by to, na druhej strane musíme si uvedomovať, že výrazné zníženie daní by vytvorilo veľké výpadky, ktoré musíme vedieť niečím zakryť, pokiaľ nechceme výrazne znižovať služby, ktoré štát poskytuje občanom.
Šetriť je nesporne treba a sú tu určite mnohé výdavky, ktoré by nemuseli byť, a mnohé výdavky, ktoré by mohli byť použité efektívne. Ale keby sme zrejme naozaj zoptimalizovali všetko, čo sa dá, napravili zákony, ktoré sú zle nastavené, urobili sociálny systém efektívnym a nerozhadzovali peniaze v ňom, tak ako sa to robí dnes, aj tak by sme získali len stovky miliónov. Ale my potrebujeme miliardy nato, aby sme výrazne zmenili systém alebo daňové a odvodové zaťaženie na Slovensku. A to je ten limit, ktorý musíme vedieť prekročiť a na ktorý musíme sa pokúsiť, neviem, či sa nám to podarí, ale musíme sa pokúsiť nájsť odpovede.
Vráťme sa teda ale k tomu, čo sa dnes prejednáva, úplne konkrétnemu, a to je zvýšenie daňového zaťaženia občanov, zamestnancov a predovšetkým firiem, ktoré vytvárajú pracovné miesta. Použijem jeden príklad, pretože mne mnoho ľudí píše, s mnohými ľuďmi sa stretávam, chodím po Slovensku a počúvam, čo mi hovoria. A je niekedy pozoruhodné, ako tie najjednoduchšie príklady od veľmi jednoduchých a prostých ľudí najlepšie vystihujú tú chybnú ľavicovú politiku, ktorú vy vykonávate.
Jeden starý pán na dedine, keď sme sa bavili o tom, čo sa dnes deje, že vláda zvyšuje dane, firmy odchádzajú do zahraničia, je tu stále menej a menej práce, tak tento pán oprel sa o vidly, ktorými kydal hnoj, a povedal, že: Viete, keď som dakedy ešte chodil s volmi na pole a tento hnoj som tam vozil a tie voly nevládali, tak som zosadol z voza a tlačil som ten voz, aby sa tie voly na to pole dostali. Ale vy čo robíte, alebo to, čo robí táto vláda, je to, že vy na ten voz si sadáte ďalší a ďalší.
Je logické, že takto sa dobrá hospodárska politika nerobí. Vy pridávate ďalšie a ďalšie závažia na potápajúcu sa loď slovenskej ekonomiky. Vy neplátate diery, vy ich zväčšujete. Vy loď, ktorá ide ku dnu, nenadľahčujete, ale vy do nej nahadzujete ďalšie a ďalšie olovené závažia. Toto je vaša ľavicová socialistická hospodárska politika. A tie plody vidíme všade okolo seba.
Darmo krútite hlavou, pán poslanec. Neprepúšťajú ľudí na Slovensku? Nestúpa nezamestnanosť na Slovensku? Neodchádzajú firmy do zahraničia? (Reakcie z pléna.) Určite nie, určite nie. (Smiech v sále.) Vy sa nepamätáte, keď bola zavedená rovná daň, keď bol prijatý Zákonník práce, ako klesla nezamestnanosť z 18 % až pod 10 %? Pozrite si štatistiky. (Reakcie z pléna.) Pozrite si štatistiky, vážené panie poslankyne a páni poslanci. Čísla neklamú, čísla nepustia.
Vy teraz budete hovoriť o tom, že za Radičovej vlády, Radičovej vláda tu bola rok aj kúštik, stihla niečo zaplátať, niečo ponaprávať, znížiť deficit, ktoré za štyri roky predchádzajúceho bašovania vytvorila prvá Ficova vláda, a skončila, žiaľbohu. A vás dobiehajú vaše hriechy, to, čo ste narobili za prvej Ficovej vlády, už som o tom hovoril. A teraz si s tým neviete poradiť. A reagujete na to úplne rovnako, ako reagovala na krízu prvá Ficova vláda: zvyšovaním výdavkov, nezmyselnými opatreniami - a to je kolotoč, to je špirála smrti, ktorá smeruje nadol. Toto vy robíte.
Vážené dámy, vážení páni, zrušenie rovnej dane, zvýšenie daní, lebo to je, o to tu ide, vy zvyšujete dane, je ďalším klincom do rakvy slovenskej ekonomiky, je to zavŕšenie atentátu, a preto jej naozaj môžme vystaviť úmrtný list, tak ako tu vidíte pred sebou. A keďže to, čo vám ide najlepšie, je zatĺkanie klincov do rakvy slovenskej ekonomiky, tak mám tu ešte jeden darček pre pána ministra, aby mu to išlo naozaj dobre. Pretože to klincovanie rakvy je to jediné, čo sa vám zatiaľ podarilo.
Takže dovolil som si mu ten symbolický klinec do rakvy (rečník drží v ruke dlhý klinec), ktorým zatĺka túto rakvu slovenskej ekonomiky, priniesť, a aj keď tu nie je prítomný, ale ja si na neho počkám, hádam sa ešte objaví a potom aj jemu osobne takýto klinec odovzdám. Ale zatiaľ poprosím pána ministra Žigu, aby prevzal túto záležitosť a odovzdal pánovi ministrovi Kažimírovi, alebo pánovi premiérovi, záleží na vás. (Rečník odovzdal ministrovi dlhý klinec.) A takisto dovoľte, aby ste nielen tu, čo je tu zavesené, ale odovzdám vám aj tento úmrtný list, ktorý ste vystavili slovenskej ekonomike, nech sa páči. (Rečník odovzdal ministrovi hárok papiera s textom.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, viete čo, priznám sa, ja som vás vôbec nepočúval, liezol mi na nervy ten plagát. Ale ani nie tak kvôli tomu, čo tam bolo napísané, ale kvôli tomu, že kde ste ho nalepili. Možno pracujete systémom Komenského škola hrou, ale tu nie sme v škole. Ja som si všimol takú módu, že všeličo tam nosiť, lepiť, prekrývať a neviem čo. (Reakcia poslanca.) V poriadku. Častokrát to je jediné, čo si človek zapamätá z toho vystúpenia. Ale, kolega Kaník, vy nie ste na to odkázaný, hej, vy častokrát si nemusíte ani zvýrazňovať pozornosť, že niečo sa z toho dá zapamätať.
Takže ja som len chcel poprosiť, aby sme niektoré skutočnosti rešpektovali do budúca, že, naozaj, keď to trošku zjednoduším, že ritualizovaním niektorých činností, pridávaním významu k určitým symbolom vznikali aj civilizácie. Je to fakt, treba to rešpektovať. A to by som naozaj poprosil. Kolega Droba tu minule aj prekryl ten nápis a štátny znak dúhovou vlajkou, kolega Kaník teraz úmrtným listom.
Prepáčte, ale mám výhrady. Nie preto, že som nejaký hejslovák, ale preto, že to považujem za elementárnu štábnu kultúru, aby sa toto nerobilo. Naozaj by som poprosím aj do budúcna, že keď si niekto bude nosiť takéto kvázi učebné pomôcky, aby neprekrýval štátny znak.
Ďakujem.

Priznám sa, Ľudo, zase mne sa páčilo aj toto názorné zobrazenie a vyjadrenie toho, čo nás čaká. Ako zo začiatku ja aj myslím si, že ostatní, alebo teda mnohí ľudia tuto, ktorí videli, čo tam vlastne lepíš, tak sme sa smiali, ale potom som si, čím ďalej, čím viac som ťa počúval a som si uvedomoval vlastne, že smejeme sa na ničom, čo možno je v skutočnosti pravda a SMER to zistí možno tak za rok, keď bude počítať peniažky v štátnej kase a zistí, že tie peniaze tam nemá.
Ja osobne si myslím, že na hrubú dieru hrubú záplatu. A ak tu vládna moc podľa môjho názoru takisto ide pochovať ekonomiku, tak maličkosť, či prekryjem štátny znak, ktorý má osem centimetrov, s nejakým papierom a upozornením na to, že niekto tu ide demontovať celú republiku, je naozaj iba maličkosť.
A myslím si, že skutočné vlastenectvo poslanci v tejto sále by mohli prejavovať skorej tým, že namiesto toho, že si pomaly kúpia aj toaletný papier z Číny, tak budú si kupovať slovenské výrobky, a nie pozerať na nejaké maličkosti, či tu niekto prekryje štátny znak, ktorý má osem centimetrov.
Hore nad nami je päťmetrový štátny znak a stále tu svieti a nikto ho neprekryje.