11. schôdza

Ďakujem pekne. No, súhlasím s pánom poslancom Duchoňom, že Ľudo Kaník uviedol málo faktov, ale o to viac sa snažil opísať situáciu, kam tento vývoj speje a kam to ženiete. A myslím si, že tých faktov existuje dosť.
No a, pán Duchoň, keď chvíľku vyčkáte, až ja budem na rade, tak ja vám budem rád prezentovať len fakty. Nebudem zakrývať ani štátny znak, ani klinec nebudem mať v ruke.
Takisto, pán Kamenický, vravíte, že rovná daň nepriniesla po jej zavedení viac ako HDP, tak dúfam tiež, že vás čísla presvedčia.
A v jednej veci by som ešte rád Ľuda Kaníka doplnil, a to je ten sociálny aspekt SMER-u. Do konca roku 2003 si mohol daňovník na seba odrátať 38 760 korún, keď mal nepracujúcu manželku, tak si mohol odrátať ďalších 12-tisíc korún, čiže niečo menej ako tretinu tej sumy, ktorú si mohol odrátať na seba.
Od januára 2004 stúplo nezdaniteľné minimum. Pre daňovníka z 38-tisíc na 80-tisíc korún. To preto, aby sa kompenzovala najnižšia sadzba dane z 10 % na 19, ale na manželku stúplo nezdaniteľné minimum z 12-tisíc korún tiež na 80-tisíc korún, na nepracujúcu manželku. Toto bola podpora rodiny. A tu si ja pripisujem takú drobnú zásluhu, že sa toto podarilo pretlačiť, keď som pre Ivana Mikloša pripravoval koncepciu rovnej dane. Aj toto idete zrušiť.
A KDH je síce známe tým, že teda oni najviac bojujú za rodinu, ale na druhej strane aj socialisti, aj liberáli, aj všetci v podstate chápeme, že keď sa rodinám nebude dariť, tak to s našou spoločnosťou dobre vyzerať nebude.

Pán poslanec Blaha.

Pán kolega Kaník, ak teda sa vyhnem tým vašim banálnym hodnoteniam, tak z politologického hľadiska ste správne poukázali na to, že sú tu dva modely. Jeden je sociálnodemokratická ľavica a druhý je neoliberálna pravica.
My sme zástancovia, áno, tej sociálnodemokratickej ľavice, ktorá vychádza z toho, že tu treba mať silný, kvalitný verejný sektor, ktorý sa financuje vďaka redistribúcii, ochrana práce väčšia, väčšia stabilita, sociálny zmier. A tento model vyhovuje. A o to nám ide, tak jednej, aj druhej strane. Aj zamestnancom, ktorí majú dôstojné životné podmienky, aj zamestnávateľom, ktorí takisto potrebujú mať stabilitu a stabilné podmienky na podnikanie. A slušným podnikateľom toto nemôže vadiť. Toto je model, ktorý je odskúšaný v Nemecku, vo Švédsku a vo vyspelých štátoch.
Potom máme ten neoliberálne pravicový model. To je model, kde sú nízke dane pre bohatých a pre biznis. Tým pádom je tu minimálny štát, veľmi nekvalitný a slabý verejný sektor. Sociálna nestabilita, chudoba a nezamestnanosť, exklúzia rastie a kvalita života je rapídne nižšia; samozrejme, pre väčšinu spoločnosti, pre tých najbohatších nie. Zamestnanci majú z toho nevýhodu, že majú rôzny život. Ale aj tí slušní podnikatelia sú neustále ohrozovaní štrajkami, neustále ohrozovaní nestabilitou, väčšou kriminalitou a tak ďalej. Čiže ani pre nich to nevyhovuje. A tento model taký typický je pre jeľcinovské Rusko, Kazachstan, ale bol dlho aj u nás vďaka vám.
Obávam sa, že keď sa nad tým zamyslíme aj z pohľadu tých slušných podnikateľov, o ktorých stále hovoríte, tak tento model je prijateľnejší aj pre nich. Vy strašíte, že odídu, keď sa trošku zvýšia dane. Odídu do vyspelejšieho sveta. Kam? Do Albánska? Do Bosny a Hercegoviny? Lebo to sú štáty, kde majú tieto rovné dane. To sú štáty väčšinou rozvojové. Ak pôjdu do vyspelejšieho sveta, tak budú platiť vyššie dane, ako sú Nemecko a tak ďalej.
Ten zásadný rozdiel, pán kolega, je tu medzi civilizovaným svetom, to je ten sociálnodemokratický, a gangsterským kapitalizmom, ktorý tu presadzujete vy. Gangsterský kapitalizmus - surový, nechutný, brutálny, hrozný a pre ľudí absolútne nevýhodný.
Ďakujem.

Pán poslanec Šuca.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Kaník, zvyknete používať rôzne personifikácie, plagátiky, transparenty. Páči sa mi ten úmrtný list, aj to, keď ste povedali to o tom smrtiacom, namiešanom smrteľnom kokteile pre slovenskú ekonomiku.
Ja som presvedčený, že úmrtný list slovenskej ekonomiky a smrtiaci kokteil ste namiešali vy. Práve vy za druhej vlády pána Mikuláša Dzurindu, keď ste rozpredali štátne podniky. Rozpredali za cenu, za akú ste ich predali. Potom ste kvázi išli oživiť slovenské banky, ktoré ste nakoniec oživili, a zase ste ich predali, tak ako ste ich predali, vonku. Toto je ten smrtiaci kokteil, ktorý na Slovensku začala podávať vaša vláda, v ktorej vy ste boli v čase najväčšej slávy minister práce, sociálnych vecí.
Použili ste takú skazku o tom roľníkovi, o tom volovi, ktorý naňho nakladal, nakladal, potom dal dole. Tak ja vám poviem inú skazku. V Poprade existuje človek, ktorý sa osem rokov súdil so Sociálnou poisťovňou v čase, keď vy ste boli minister práce, sociálnych vecí. Jeho otec bol po mozgovej mŕtvici. Mama spod neho, spod svojho manžela, brala plienky a on sa oňho staral tak, že mu dával tekutú stravu cez hadičku. Tomuto človeku, keď ste boli minister práce, sociálnych vecí, ste zrušili plný invalidný dôchodok. Po ôsmich rokoch ten človek vyhral spor.
Ja si myslím, že nie táto vláda mieša smrteľný kokteil, ale začali ste ho miešať vy.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kaník, v podstate, čo sa týka toho úmrtného listu, ja som to pochopil ako úmrtný list vašej odbornosti. Prečo? O chvíľku poviem.
Zopár faktov. Uvádzali ste úspešný rok 2010 vo vzťahu k firmám a ich registráciám. Pozabudli ste, že prvý polrok toho roku 2010 sme vládli aj my, teda SMER. Taktiež ste uvádzali negatívny rok 2012, kde bola polovičná hodnota. Zasa ste pozabudli, že prvý polrok roku 2012 ste vládli vy, teda aj SDKÚ.
Čo sa týka vašej správy o globálnej konkurencieschopnosti Slovenskej republiky a na ktorú ste poukazovali, že teda kam to speje a ako to hrozne vyzerá na rok 2012, 2013. Znova. Niekto vám to zle pripravil, ako je zvyklé v SDKÚ.
Viete prečo? Vy ste si totiž nevšimli, že kedy bolo tzv. štatistické zisťovanie pre túto správu. Štatistické zisťovanie pre túto správu bol druhý polrok 2010 a rok 2011. Čiže vláda Ivety Radičovej, vaša vláda. Čiže vy poukazujete faktami proti nám niečo, čo sa zisťovalo za vašej vlády. Čiže, pán poslanec Kaník, vy dokonca nielen tárate, ale ani teoreticky nedokážete si naštudovať tú predmetnú správu o globálnej konkurencieschopnosti. Žiaľbohu, je to v angličtine, tak možno asi máte problém, ale my v SMER-e vieme aj po anglicky. Takže toľkoto asi k vašej odbornosti.
Áno, sú to zlé výsledky, ale výsledky Ivety Radičovej vlády a vaše.

Pán poslanec Mikuš.

Ďakujem pekne. Nadviažem na svojho predrečníka, teda za rečníckym pultom, kolegu Kaníka v tom, ako hovoril o rizikách možných príjmov v súvislosti s prijatím tohto zákona. Včera sme na mimoriadnom zasadnutí výboru pre hospodárske záležitosti riešili naplánované ministerstvom financií pre štátne hmotné rezervy, kapitálové príjmy, teda v príjmoch nešpecifikovanú položku vyše 100 mil. eur. To je, to je relatívne dosť vysoká suma nato, aby dnes ministerstvo financií vôbec nevedelo a ani Śtátne hmotné rezervy, z čoho budú naplnené. Je to pokladať možné za riziko? Samozrejme, možno to patrí viacej k rozpočtu. Ale pán Kaník povedal niečo o tom, že keď sa nenaplnia príjmy v budúcom roku, povieme, že to nebolo, samozrejme, touto daňou, nebude to niečím iným, ale bude to, bude to povedzme diktátom z Bruselu. Aj Mečiarova vláda, keď privatizovala, zdôvodnila to, že pre ekonomiku je nutné vytvoriť slovenskú kapitálotvornú vrstvu.
Ja nerozumiem, prečo rušíme niečo, čo funguje a k čomu sa vyjadrujú negatívne tí, ktorí sa k tomu na Slovensku majú najväčšiu, najväčšiu právomoc alebo aj kompetenciu vyjadriť, napríklad Rada pre rozpočtovú zodpovednosť alebo Národná banka Slovenska, ktoré nekritizujú konkrétne kroky, ale kritizujú riziká, ktoré z týchto jednotlivých krokov môžu vzniknúť.
Čiže podstata: nerozumiem, prečo fungujeme, rušíme niečo, čo funguje, pretože ideme do obrovského rizika práve v nie dobrých časoch.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Kaník.