11. schôdza

Tak ja zareagujem krátko na podporu toho, čo prezentoval kolega pán Kuffa. V prvom rade chcem vysloviť aj svoju nespokojnosť s tým, že sa spájajú do jedného návrhu dva nesúvisiace zákony. Spôsobuje to problémy vo výkonnej aplikačnej praxi.
Takže dovolím si na toto upozorniť, aby sme tak to, čo vytvoríme, potom naozaj, aby sme tým, čo vytvoríme neznemožňovali vymáhať či už právo, alebo konať či už advokátom, alebo tým, ktorí sa prostredníctvom týchto zákonov potrebujú kryť. No a v druhom rade ja som zatiaľ nevystupovala k otázke hazardných hier, ale počas celej tej diskusie, a to nadväzujem aj na to, čo prezentoval pán Kuffa, mne nebolo zodpovedané, na čo my potrebujeme ďalej pestovať alebo rozvíjať hazard, ak všetko, čo tu bolo spomenuté, súvisí len s negatívnymi prejavmi. Ak nám to robí toľko zla, na čo to potrebujeme ďalej rozvíjať? Táto otázka mi nebola zodpovedaná, pán minister, ak by ste mohli vlastne mi to zodpovedať, lebo naozaj nevidím zmysel toho, aby sme napríklad aj týmto zákonom konsolidovali verejné financie. Pretože konsolidácia verejných financií, ak týmto spôsobom zvyšujeme príjmy, zvyšujeme len ich z toho, čo vydávame vlastne na ľudí, ktorí žijú zo sociálnych dávok alebo z podpory v nezamestnanosti. Takže neviem do akej miery a čím vlastne zvyšujeme príjmy štátu. Ďakujem.
Ešte možno, ak mám chvíľku čas, tak viem si predstaviť, že by sa vlastne diferencovane vyhodnotili hazardné hry, ktoré sú v pohostinstvách, a potom tie, ktoré sú napríklad v luxusnejších hoteloch, lebo tam ten filter je. Do luxusného hotelu si nedovolí ísť niekto len tak, kto je nemajetný, kto nemá dostatočný príjem a kto tam napríklad nejde za tým hazardom alebo do kasína cielene. Takže tá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Aj ja. Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, skúsil by som možno predložiť, aby sme tento bod, keďže som posledný v rozprave, uzavreli ešte dnes a tak budem sa snažiť byť veľmi krátky, a keď prípadne pán minister - dúfam, že tu bude všeobecný súhlas, aby mohol vystúpiť v závere a zhrnúť prípadne rozpravu - alebo pán spravodajca.
Ja mám dve výhrady a keďže som bol pri otváraní tejto debaty, ešte predtým ako ste druhýkrát, ako si druhýkát otvoril debatu, pýtal som sa na začiatku: "Pán minister, bolo ti to treba?" Mám pocit aj podľa tohoto výrazu, že nie je celkom šťastný, aj keď nie som veľmi právny purista a nie celkom šťastné zahrnutie dosť hutného pozmeňováka, pozmeňujúceho návrhu pôvodne, pani podpredsedkyne parlamentu Zmajkovičovej a následne teraz ešte aj nejakým spôsobom upravený pánom Náhlikom, ktorý súvisí nie celkom s prejednávaným bodom, kde nám vzniknú pri poplatkoch možný chaos alebo neistota, ako spomínala Helenka Mezenská. Ja v tomto by som si dovolil podotknúť, že napríklad daň nie za výherné hracie, o ktorých sa bavíme, ale daň za nevýherné hracie prístroje a automaty je riešená v zákone 582/2004 Z. z. a volá sa o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady. Čiže nevýherné hracie automaty aj podľa súčasného platného stavu, kedy vznik a zánik daňovej povinnosti pri takýchto, prevádzke týchto zariadení podľa legislatívy do roku 2012 aj po, podľa legislatívy platnej od 1. 12. 2012 vzniká dňom, prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúci po mesiaci, v ktorom sa nevýherný hrací prístroj začal prevádzkovať. Jediná zmena, ktorá nastala v tomto režime, je za celú platnosť tohto zákona v tom, že sa upravuje platnosť nie v danom mesiaci, kedy vznikla povinnosť, ale následne. Ja by som chcel iba týmto upozorniť na predkladateľa, že možno nebude mať chuť sa tejto téme venovať a tlačí nás nielen nevýherné hracie automaty, nielen hazard, ale obrovská téma online gamblingu alebo témy online hazardu, kde - a tu by som chcel upozorniť - Európska únia, myslím, že je to niekde zo stredu októbra tohto roku, ústami pán Michela Barniera povedala, že jeden z najprudšie rastúcich trhov v Európe, internetový trh s hazardnými hrami, nebude zatiaľ predmetom legislatívnych úprav zo strany Európskej únie, čo vlastne uviedol vo svojej správe eurokomisár pre vnútorný trh Michel Barnier. Podľa dnešnej úpravy európskeho internetového denníka EUobserver ide o trh s každoročným nárastom okolo 13 miliárd eur. Eurokomisár Barnier počas utorňajšieho stretnutia v októbri uviedol, že EÚ momentálne neplánuje podriadiť tento sektor reguláciám na komunitárnej úrovni. To ale nebráni jednotlivým členským krajinám EÚ, aby prijímali tvrdšie legislatívne opatrenia alebo legislatívne opatrenia nejaké na národnej úrovni v snahe ochraňovať spotrebiteľov a predchádzať niektorým operáciám, prepieranie špinavých peňazí, alebo nekalým praktikám pri dohodách, športových výsledkoch a podobne. Online gambling u nás nemá veľmi legislatívny právny rámec, minulá vláda nie veľmi šťastne, to priznávam, keďže je to v gescii ministerstva financií, prikročila k nejakej predstave úpravy on line gamblingu na národnej úrovni a ja túto správu z úrovne Európskej únie nevnímam veľmi pozitívne. Reguluje hocičo, ale tam, kde sa dá upraviť a budeme musieť byť odkázaní minimálne na europriestor, ak nie na globálny priestor, aby sme s online gamblingom niečo urobili.
Na konci tejto rozpravy, a pritom že sa tu naakumulovali rôzne témy, by som chcel možno ponúknuť nejakú spoluprácu, aby sme sa na tento problém pozreli, pretože cesta, ako sa to snažila riešiť minulá exekutíva, kde chcela operátorom, či už internetovým, zaviazať ich montážou nejakých technických zariadení, aby sa dalo nejakým spôsobom dohladať, kde sa on line gambling deje a kde nie a zároveň aby webové sídla niektorých, napríklad pri tom návrhu tej legislatívy by sa pod toto dal subsumovať napríklad aj Facebook, ktorý ak by daňové riaditeľstvo napríklad v Bratislave rozhodovalo, ktorý z webových sídiel teda prevádzkuje nejaké operácie, ktoré sa dejú finančne, tak podľa toho predchádzajúceho návrhu by to mohol byť napríklad aj Facebook. Je to treba z národnej úrovne, si myslím, že máme veľmi obmedzené možnosti a je to asi na takom príklade, ako keby sme chceli v Golfskom prúde vyárendovať 100 x 100 metrov a tam nejakým spôsobom chrániť, napriek tomu by sme, chrániť ten trh vnútorný, napriek tomu by sme mali pristúpiť možno po dohode a začať na V4, možno eurozóna, možno Európska únia, aby sme prikročili k nejakému opatreniu, ktorý reguláciu v sieti online gamblingu pri takomto obrovskom raste a úniku peňazí našich obyvateľov, ktorí sa týmto zaoberajú, mimo územie Slovenska, mimo územie Únie, mali sme nejaký relevantný nástroj. Iba tuto upozorňujem, aby sme neprikročili zas k nejakým veľmi cenzúrnym opatreniam a zvýšili možno alebo boli obviňovaní následne z cenzúry internetu. Ponúkam v tomto možnú nejakú spoluprácu, aby sme našli riešenie.
Späť k tomuto zákonu. Jediné, čo ma v tejto rozprave vyrušilo, bol návrh poslancov Antona Martvoňa a Petra Šucu ohľadom skrátenia, neviem, či ju nazvať legisvakačnou, ale ohľadom skrátenia lehoty z 31. decembra 2013 na jún 2013. Kolegov ctených upozorňujem na tento pozmeňujúci návrh, ktorý je v laviciach, kde navrhujú skrátiť ročnú lehotu platnosti doteraz prijatých všeobecne záväzných nariadení obmedzujúcich prevádzkovanie hazardných hier, pretože polročná lehota by mala byť postačujúca na prípravu prípadných nových všeobecne záväzných nariadení v obci riešiacich problém v súvislosti s prevádzkovaním hazardnej hry. Týmto to odôvodňujú a ja si myslím, že pôvodný návrh ministerstva je dostačujúci a nemali by sme skracovať túto lehotu a keďže aj pán Martvoň tu už nie je, ale nemyslím si, že v tejto snahe je celkom bez konfliktu záujmov, je to ten spomínaný asistent a aby toto, neviem teda, možno, že pán minister sa v záverečnej reči vyjadrí k tomu, či tento návrh podporuje alebo nie a tak, že len s tým odkazom, aby sme sa zamerali aj na, a táto debata vás nevystrašila natoľko, aby sme nepohli aj parametre a nastavovanie pravidiel v omnoho závažnejšom a do budúcna závažnejšom probléme, ktorý online gambling a hazard prináša aj našim občanom.
To je všetko, ďakujem za pozornosť.

Pani podpredsedníčka, keď ste mi tak pekne pred chvíľou poďakovali, tak mi ešte dovoľte tuná, mne vypadli ako niektoré tie slová, ale kolega to tu spomenul.
Pán minister, ešte som vás chcel osloviť, ak dovolíte, ak tento zákon nestiahnete, čo ste mi záporne pokrútili hlavou, tak nechajte účinnosť tohto zákona podľa toho pôvodného návrhu dátumu, ktorý ste hovorili, to jest od 31. 12. Možno tento zákon nikdy nenadobudne účinnosť, pán minister, a to by bolo super, ale poprosím vás, dajte ten dátum na toho 31. 12. aspoň a dovtedy dáme ešte aj konkrétne, možno aj návrhy zákona, budeme mať naozaj čas, aby sme si premysleli tieto veci, ja kolegu Antona Martvoňa nechcem podozrievať z nejakých takýchto lobingových týchto, ale dajme tú účinnosť od toho 31. 12. 2013. Myslím si, že to bude dostatočný čas na to, ešte aby sme možno niečo vymysleli. Lebo ja vám to ešte tak, pán minister, možno takto spomeniem, na hazarde, ja vás stále oslovujem pán minister a vy ste aj pán podpredseda vlády, tak mi to tak aj prepáčte, že na hazarde naozaj nezarobíte, ale prerobíte, hej? Vy síce ten príjem budete mať reálny, ktorý rátate, tých 100 miliónov eur do štátneho rozpočtu, ale ten výdaj cez tie ďalšie rozpočtové kapitoly, či to už je sociálna, hej, no nie sociálna, ale ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvo zdravotníctva a ďalšie tieto rezorty, polícia a tak ďalej, ministerstvo vnútra, súdy koniec koncov, tak my tieto eurá 6-násobne stratíme ako pri tejto veci a nehovoriac o nešťastí a tragédiách mnohých jednotlivcov a rodiny.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Tak ja keď som otvoril tú rozpravu medzi druhým a tretím čítaním, bol som si vedomý, že mnohým zapáleným rečníkom dávam mikulášsky darček trochu predčasne a aj sa tak stalo.
Chcem pánovi Viskupičovi, Jofovi, poďakovať za ten príspevok, pretože to je úplne k veci, to je proste tá kľúčová vec, na ktorú by sme sa mali zaoberať v najbližších mesiacoch, rokoch a prepáčte mi, a ja nechcem, samozrejme, tým pádom nejako podceňovať zvyšok tej debaty, aj k tej sa vyjadrím, ale kľúč je naozaj ten, že, a je to ináč aj dôkaz o tom, že nestačí, nestačí proste vyhlásiť svätý džihád voči nejakému ľudskému správaniu, v danom prípade gamblingu, pretože ten je cezhraničný. A trend internetového hrania je fenomén, ktorý jednak je absolútne mimo kontroly a je dokonca mimo kontroly aj z hľadiska dodržiavania povedzme vekových hraníc. Vy ako nemáte šancu, pán Kuffa, páni ostatní, pán Zajac, ktorý tu už nie je. Nemáte šancu pri internetovom gamblingu nejakým spôsobom napríklad regulovať vekovú hranicu, kto sa k tomuto gamblingu dostáva. A viete veľmi dobre, že my nie sme generácia internetových hráčov, ale ani užívateľov, ale naše deti už sú. Proste vyrástli a rastú na internete ako takom. Čiže toto je absolútna budúcnosť, ktorá sa týka, samozrejme, nielen príjmov obcí a štátneho rozpočtu a takých tých pochybných peňazí, o ktorých ja nebudem spochybňovať túto oblasť debaty, ale druhou stranou je, tak ako to aj pán Viskupič tu naznačil, že riešení je strašne málo a ten priestor na národnej úrovni je veľmi obmedzený, a áno dá sa vydať cestou blokovania webových stránok. Dokážu to arabské krajiny, moslimské krajiny z hľadiska nejakých prístupov, dokážu to čínski komunisti, tak sa to určite technicky dá zrealizovať.
Ja môžem len potvrdiť, že na ministerstve financií stále vlastne pracuje komisia, skupina ľudí aj z vonku, aj z vnútra, aj z legislatívy, ktoré sa touto témou zaoberá. Bez problémov, každého kto, či je z vládnej strany alebo z opozície, tam proste privítame ale tých možností je naozaj veľmi málo. Súčasťou toho problému je aj kartový biznis, pretože na internetovom gamblingu sa platí kartami a svetové kartové spoločnosti nie sú veľmi európskeho pôvodu alebo minimálne, väčšinou sú euroatlantického pôvodu, čiže pokiaľ sa nám nepodarí, presne tak ako hovoril pán Viskupič, urobiť na úrovni Európskej únie nejakú dohodu ohľadom blokovania platieb týmto spôsobom, tak nemáme šancu nejak zásadne toto ovplyvniť. Jedna z možností je, ak sa to nepodarí, tou represívnou cestou, druhou cestou, je tiež veľmi diskutabilná liberalizácia, lebo dnes internetový gambling je štátny monopol, prevádzkovaný Tiposom, nie veľmi úspešný, to si proste priznajme, čiže jeden zo spôsobov by bol liberalizovať, umožniť internetové hry aj iným spoločnostiam ako štátnej firme. No ale to už si viem predstaviť, čo to tu bude za debatu, nejak s takýmto návrhom sem prídem, lebo z istého pohľadu to bude zase liberálny postoj. Ale toto sú témy a možno cesty, akou sa môžme vydať. Pravdou je, že internetový gambling je oveľa nebezpečnejší, lebo je tichý, deje sa proste za zavretými dverami a aj tá závislosť je potom nepozorovateľná, lebo tých ľudí nemáte šancu ani odsledovať v herniach alebo pohostinstvách. To sa môže diať v detských izbách. To sa deje v detských izbách a viete, že proste deti nemáte stále pod kontrolou, takže nemáte šancu stále ich mať. To sa môže diať v školách, v učebniach a pod. No a, samozrejme, to má zdrvujúci dopad aj na príjmy, hovorím obcí, rozpočtu a dokonca ja na príjmy toľko preklínaných firiem.
K správnym poplatkom. Vždy je lepšie sa vrátiť z kratšej cesty. Ja môžem na záver povedať, došlo k omylu pri tom pôvodnom návrhu vládnej novely. Už som tu vysvetľoval dôvody, nechcem sa ja do nekonečna vyhovárať ako predkladateľ, môžem len povedať, že mi je to ľúto, že nám je to ľúto a že sa za tú chybu ospravedlňujeme a snažíme sa ju proste napraviť. Robíme to legitímnym spôsobom, lebo vás musím všetkých upozorniť, že tento zákon bol otvorený vo vládnom návrhu novely z titulu hazardu, lebo aj tam je vzťah so správnymi poplatkami, čiže nie je tu nasilu, neotvára sa tu nový článok nejakého zákona v rozpore s tým, čo je vo vládnej novele. Obsahovo, súhlasím s vami, je to navyše, ale viete, že proste každý v dnešnej dobe pracuje s plnými zneniami zákonov, čiže pán Kuffa, nebude sa musieť obecné zastupiteľstvo zaoberať zákonom o hazarde a hľadať tam nejaké sadzby, ale bude pracovať s plným znením. Bohužiaľ, každý rok, každá vláda donekonečna mení zákony, nie sú to plné znenia. Plné znenia už nám potom poskytujú tí ďalší, ktorí s tým pracujú a celkom dobre na tom zarábajú, na tom legislatívnom zmätku, ktorý sa v krajine deje.
Čiže toľko k tomu. Ten pozmeňovací návrh zo strany pána Sulíka bude zvážený, neviem momentálne k tomu zaujať postoj, lebo odborné stanovisko naozaj musí poskytnúť ministerstvo dopravy, som spomenul, odkiaľ to prišlo.
Zákon nestiahnem, lebo jak som tu bol povedal, pokiaľ len trochu budem môcť, už s týmto zákonom neprídem do Národnej rady v tomto volebnom období, lebo nebudem dvakrát opakovať tú istú chybu a nehovorme donekonečna o peniazoch. Áno tento zákon nesie so sebou doložku dopadov na štátny rozpočet. Je plánovaný dopad pozitívne 8 mil. eur, nie na úkor ľudí v tom prvom slede, ale na úkor prevádzkovateľov, oni majú platiť vyššie odvody. Všetko ostatné, všetko ostatné, mi dovoľte, ja sa nechcem stať fackovacím panákom medzi právnikmi legislatívnej rady vlády, medzi prokurátorov, medzi generálnou prokuratúrou a expertami typu pán Lipšic, Žitňanská a ostatní. Ako ja toto proste nemienim sa stať predmetom fackovania medzi právnikmi. Viete, ako to je, že aj dvaja právnici majú rôzny, majú štyri názory minimálne. Čiže postoj predkladateľa a rezortu financií k prokuratúre bol tvrdý, taký ako bol odporúčaný, to znamená nezobrali sme na vedomie ich zásadnú pripomienku, ale legislatívna rada vlády a tá môže, 18 tuším právnikov z rôznych oblastí, ktorých snáď nemôžte podozrievať z nejakej politickej náklonnosti k tej, alebo k inej časti politického spektra, sa vyjadrili, že s tým pôvodným znením zákona v oblasti VZN je problém. Nič iné sa nesnažíme riešiť, len to, aby sme sa vyhli možným ďalším budúcim sporom v oblasti narušenia práva podnikania, hlavne z titulu už vydaných licencií.
Neviem, či ste si všimli, ale prejde, dúfam, pozmeňovací návrh, kde navrhujeme skrátiť trvanie licencií z 10-tich a 5-tich rokov na 2. Uvedomujete si, čo to spôsobí za cirkus, ak to mám teda povedať jak to presne je, práve mimo tejto budovy, práve u týchto prevádzkovateľov. Akú mieru neistoty oni zase cítia z hľadiska toho opakovania a žiadosti o vydania licencie, pritom podotýkam, že tie licencie sú nárokovateľné, čiže nie je tam žiadna snaha rezortu financií dostať niekoho pod kontrolu z hľadiska subjektívneho rozhodovania, ty áno a ty nie. Ale nevidím, nevidím, no škoda, pán Kuffa, len tu sa treba obrátiť na kolegov, čo sú momentálne v partii s vami, lebo niekto tu pred nejakými rokmi, vrátane tých najhorlivejších, rozhodol o tom, že sú nárokovateľné tie licencie, že o nich nerozhoduje samospráva ako v minulosti alebo rezort financií. Ale, že sú nárokovateľné. No ale takto tu je roky a takto schválili aj ľudia, ktorí sa dnes stavajú, ako keby proste spadli z Marsu. A čo ja považujem za nefér, ja som hazard nevymyslel, nepestujem ho, neteším sa nejak z tých príjmov, ale na druhej strane, lebo to je otázka aj osobných atakov ako na rezort, momentálne reprezentovaný mojou osobou.
Vidíte, že sa snažíme o nejakú vyváženosť. Ak tam je podmienka dodatočne daná petíciou, je daná preto, lebo bolo vznesené podozrenie z protiústavnosti z hľadiska zákazu nejakého druhu činnosti podnikania.
Bolo povedané, už som to tu niekoľkokrát hovoril, že na také VZN by malo byť dané nejaká predchádzajúca podmienka, preto tá podmienka bola v pôvodnom návrhu viazaná na referendum, ale nie k otázke zákazu činnosti hazardu, ak to ľudovo pomenujeme, ale k narušeniu verejného poriadku. Aj tá petícia je takto smerovaná. Pretože máme nejakú ústavu, máme nejaký výklad právneho prostredia a nehnevajte sa, ja som tu pánovi Lipšicovi do očí spomínal prípad, ktorý momentálne riešime s rezortom spravodlivosti, máme na stole vykonateľný rozsudok vo výške 2,3 mil. eur, kde dedičom jedného exekútora ideme vyplatiť za to, že pán Lipšic ako minister spravodlivosti mu vtedy odobral licenciu exekútora. Možno to urobil v najlepšej viere, ale asi to neurobil dobre, pretože ideme zaplatiť 2,3 mil. eur dedičom nejakého konkrétneho exekútora, ktorý už nie je medzi nami. A preto to šibrinkovanie, také to ľahké narábanie sa s tým, no tak nech sa súdia, nech to skúsia. Veď sme nahlas povedali, viete veľmi dobre, kto na druhej strane toho biznisu je. A viete v akom prostredí právnom sa proste pohybujeme. Neistom. A štát skoro spravidla prehráva všetky spory práve z titulu napr. legislatívnych krokov. Veď sme sa museli nedávno chrániť voči tomu, aby parlament nebol žalovaný. Riešil to predchádzajúci predseda parlamentu, terajší. Takto proste, ak máme vedomosť, tak vedome by sme nemali pokračovať v neistom právnom prostredí, ktoré nám môže vyvolať ďalšie škody. Čiže všetky tieto, to, čo vy nazývate liberalizácia, zjemňovanie alebo ústretovosť voči biznisu, je motivované dnes pripomienkami zo strany ľudí, ktorí sa v správnom práve vyznajú a moje zásadné rozhodnutie som dokonca nehovoril ani po debate s legislatívnou radou vlády, ale po debate s Radom Procházkom, to rešpektujem z hľadiska jeho pohľadu na ústavné právo. A ktorý bol dokonca pri tej pôvodnej novele a ktorý, bohužiaľ, sa verejne nevyjadril, ale rozhovor prebehol ako medzi nami, takže následne sme preto formulovali ten zásadný pozmeňovací návrh, ktorý tu potom Ľubomír Petrák čítal. Takže snaha o konsenzus tu je a čo sa týka poslanca Martvoňa, ten pôvodný návrh bol formulovaný na referendum, a preto na rok. Pretože referendum naozaj úspešné, neúspešné, predpokladá nejaké kroky. Súčasťou referenda dokonca mohla byť aj petícia, čiže to miestne referendum má tú techniku, buď ho zvolá niekto sám, alebo ľudia na základe petície a následne referenda. Preto ten rok. Teraz sme zmenili, idúc, ida cestú (hovorené so smiechom) sme zmenili ten návrh na petíciu, ktorý je jednoduchší z hľadiska organizácie a ktorý môže skrátiť tú lehotu neistoty, pretože pol roka alebo rok to len hovoríme o tom, ako dlho sa ešte budeme hýbať v tom prostredí, ktoré navodila predchádzajúca novela a ktorý vytvára možnosť niektorým subjektom sa brániť cez prokuratúru alebo Ústavný súd z hľadiska obmedzenia ich práva na pokračovanie v licencii, ktorú dostali v nejakom inom právnom prostredí. To je celé. To je celé, čo k tomu môžem povedať.
Ale musím povedať, že k tomuto pozmeňovaciemu návrhu ja dávam absolútnu, ja nemám dávať čo voľnú ruku, ale proste je to otázka, ako ju, naozaj poslancov, ako sa rozhodnú. Ten dôvod je tu ten, skrátiť to obdobie neistoty a možného právneho napádania štátu a legislatívy na čo najkratšie obdobie.
To je celý dôvod a myslím si, že tým som asi vyčerpal aj možné stanoviská, aj sám som sa vyčerpal a tým by som asi aj skončil. Ďakujem. (Smiech.)

Ďakujem pekne. Dobré ráno, páni a dáma. V júni tohto roku Národná rada po prvýkrát prerokovala a schválila návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2011 v novom obsahu a v novej štruktúre ustanovenými zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení účinnom od 1. marca tohto roku.
Dnes rokujeme o ďalšom dokumente, ktorý vláda predkladá na základe novelizovaného znenia uvedeného zákona, a to o historicky prvej súhrnnej výročnej správe Slovenskej republiky. Ten dokument, ktorý vám predkladáme, je naozaj dokument, ktorý má formát, ale aj vypovedaciu schopnosť podobne ako výročná správa firiem. A od budúceho roku by táto výročná správa mala byť už opatrená aj výrokom audítora, ktorý bude preukazovať dôveryhodnosť týchto údajov. Tým, že obsahuje aj súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy Slovenskej republiky zostavenú k 31. decembru 2011, poskytuje tento dokument prezentáciu jej celkového ekonomického stavu a vývoja v sledovanom období tak, ako sa prejavil nielen v príjmoch a výdavkoch subjektov verejnej správy, ale aj v takých ekonomických kategóriách, ako sú náklady, výnosy, záväzky, pohľadávky, dlhodobý majetok a podobne.
Ja by som chcel ešte pripomenúť, že do tohto dokumentu je už premietnutý aj formát záverov zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti týkajúcej sa napríklad čistého bohatstva. A takisto je to vlastne zavŕšenie niekoľkoročného, asi šesťročného alebo sedemročného projektu štátneho výkazníctva a účtovníctva, kde rezort financií v priebehu niekoľkých vlád edukoval a v podstate aj zaviedol jednotné výkazníctvo dokonca na konsolidovanej báze v súlade celej verejnej správy, to znamená nielen za zložky štátu, kde tiež bol celé roky veľký neporiadok, ale aj za zložky samosprávy.
V rámci takzvanej jesennej notifikácie Eurostat potvrdil a 22. októbra tohto roka zverejnil definitívne údaje o schodku a dlhu verejnej správy v metodike ESA 95. Podľa týchto údajov hospodárila verejná správa Slovenskej republiky v roku 2011 so schodkom 4,9 % hrubého domáceho produktu a dlh verejnej správy k 31. 12. roku 2011 dosiahol 43,3 % HDP. Oproti jarnej notifikácii sa podiel schodku na HDP zhoršil o 0,1 percentuálneho bodu, a to predovšetkým v dôsledku spresnenia časového rozlíšenia daňových príjmov a sociálnych príspevkov a úpravou zaznamenania splátky návratnej finančnej výpomoci vo výdavkoch obcí.
Tu chcem podotknúť a vrátiť sa k mojej záverečnej reči včera pred hlasovaním o zákone o dani z príjmov. To kľúčové zhoršenie naozaj spočíva v akruálnom prehodnotení daňových príjmov plynúcich z dane z príjmov právnických osôb.
Slovenskej republike patrí hodnotou 4,9 % z hľadiska podielu deficitu verejnej správy na hrubom domácom produkte v rámci krajín Európskej únie 11. miesto, v rámci eurozóny 7. miesto, z hľadiska podielu dlhu na HDP 43,3 % v rámci krajín Európskej únie 19. miesto, v rámci eurozóny 15. miesto, to znamená miesto v podstate druhé, tretie odzadu z hľadiska dobrého výsledku, ten dlh je stále na dobrej úrovni, teda relatívne v porovnaní s ďalšími krajinami eurozóny. Takisto, ako som včera spomínal, priemer eurozóny z hľadiska deficitu bol vyše 4 % ku 4,1 %. Tento výsledok je, samozrejme, horší ako priemer.
Súhrnná účtovná závierka verejnej správy predstavuje dokument zostavený na základe princípu konsolidácie prevzatého z medzinárodných účtovných štandardov pre verejnú správu. Bola vypracovaná na základe konsolidovaných, respektíve individuálnych účtovných závierok ústrednej správy obcí, vyšších územných celkov, ostatných subjektov verejnej správy a právnických osôb s majetkovou účasťou štátu. Spolu ide o údaje za takmer osemtisíc subjektov štátnej správy a samosprávy. Z týchto údajov vyplýva, že celkový majetok verejnej správy k 31. decembru 2011 dosiahol takmer 53,5 mld. eur. V rámci neho najvýznamnejšími položkami boli dlhodobý hmotný majetok vo výške 36 mld. eur, dlhodobý finančný majetok vo výške 6,1 mld. eur, finančné účty vo výške 4,2 mld. eur, pohľadávky vo výške 3,4 mld. eur a zásoby vo výške 1,8 mld. eur. Na strane pasív, ktoré boli v rovnakej výške, 53,5 mld. eur, boli najvýznamnejšími položkami záväzky vo výške 30,5 mld. eur, bankové úvery a výpomoci vo výške 6,9 mld. eur, časové rozlíšenie vo výške 5,8 mld. eur a vlastné imanie vo výške 7,1 mld. eur. Sú to zaujímavé čísla, prvýkrát vlastne aj verejne komunikované.
Podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy má súhrnná výročná správa obsahovať aj údaje ustanovené ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.
Zámerom zákona, ktorý bol prijatý absolútnou väčšinou, je nastaviť také pravidlá rozpočtovej zodpovednosti a rozpočtovej transparentnosti, aby sa dosiahla dlhodobá udržateľnosť hospodárenia Slovenskej republiky, podporila jej dlhodobá konkurencieschopnosť a posilnila transparentnosť a efektívnosť vynakladania jej verejných prostriedkov, a to s prihliadnutím na požiadavku ekonomickej a sociálnej spravodlivosti a solidarity medzi súčasnými a budúcimi generáciami.
Tento zámer je transformovaný do viacerých konkrétnych sociálno-ekonomických ukazovateľov, z ktorých jedným je koncept čistého bohatstva, ktorý by sa mal stať významným indikátorom hospodárenia krajiny. Vzhľadom na to, že súhrnná výročná správa hodnotí obdobie roku 2011, teda pred nadobudnutím účinnosti ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, viaceré požadované údaje vrátane čistého bohatstva ešte neobsahuje, respektíve uvádza sa len ich odhad pod čiarou.
Záverom chcem povedať, že som presvedčený, že tento dokument, to smerovanie naštartované predchádzajúcimi vládami a tá iniciatíva, v ktorej musia pokračovať ďalšie vlády, je správna, pretože smeruje k väčšiemu poriadku vo verejných financiách, k vypovedateľnosti jednotlivých údajov a, samozrejme, zamedzuje aj snahy o kreatívne účtovníctvo, o pohľady kdesi pod stôl.
Treba povedať, že nie sme na konci cesty, že hlavne prvky, na ktorých sme sa dohovorili v rámci ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti bude, ešte treba metodicky rozpracovať, a to aj v spolupráci s členmi Rady rozpočtovej zodpovednosti, ale aj v spolupráci s členmi finančného výboru. Mnohé veci nie sú jasné. V mnohých veciach sme pionieri aj v rámci Európskej únie. To znamená, ten definitívny a jasný a konečný pohľad na tieto veci nemusí byť definitívny. Ale veľmi dôležité je, aby v takej atmosfére, v akej vznikal aj ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, pokračovali aj debaty na odbornej úrovni ohľadom tých ďalších odborných parametrov, ako je čisté bohatstvo, ako sú implicitné dlhy a ďalšie a ďalšie veci. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania správy k návrhu súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2011.
Návrh súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2011 pridelil na prerokovanie predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 258 zo 6. novembra 2012 výboru pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj s termínom prerokovania do 23. novembra 2012. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady správu k návrhu súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2011 prerokovali výbor pre financie a rozpočet 15. novembra 2012, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj o predloženom návrhu nerokoval, nakoľko bol neuznášaniaschopný.
Predloženú správu výbor pre financie a rozpočet svojím uznesením zobral na vedomie a zároveň odporučil Národnej rade správu k návrhu súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2011 vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené iné stanoviská.
Gestorský výbor určil mňa, teda poslanca Jaroslava Demiana za spravodajcu výboru. Poveril ma predniesť správu a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Návrh na uznesenie k tomuto bodu je prílohou tejto správy.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som.

Dobré ránko. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, ja by som to bol vybavil aj v krátkej faktickej, ale podľa procedúry teda ide rozprava.
Dve poznámky.
Po prvé, chcem sa tiež prihlásiť k tomu, čo tu urobili predchádzajúce vlády, používam zámerne množné číslo. A som veľmi rád a chcem uvítať, že tento proces sa pomaličky chýli ku koncu. A keď v tejto súhrnnej finančnej správe za rok 2011 by sa nemal, tak verím, už v tej nasledujúcej by sa mal objaviť aj nejaký prvý draft čistého konceptu, čistého bohatstva štátu. A v tejto súvislosti ja teda chcem povedať, že uvítame všetky iniciatívy, že v tejto oblasti budú pokračovať ďalej, spolupráca finančného výboru, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a rezortu ministerstva financií.
A v tejto súvislosti, a tým zároveň končím, jedna otázka osobná na pána ministra, aký je, pán minister, váš osobný odhad v prípade, teraz modelujem, že sa naplní, že bude schválený váš navrhovaný štátny rozpočet na budúci rok, a ešte uvažujeme modelovo aj, že by sa naplnili aj čísla, ktoré sú predkladané v rozpočte verejnej správy pre roky 2014 a 2015. A tu je teraz tá otázka: Aký je váš odhad, čisté bohatstvo štátu 31. decembra 2015 sa oproti roku 2011 zvýši alebo zníži? Ja tomu rozumiem, že je množstvo nepredvídateľných externalít. Ale opakujem ešte raz, že to má byť za predpokladu, že bude schválený vami navrhovaný rozpočet a že sa aj naplnia čísla na strane príjmov a výdavkov verejnej správy pre roky 2014 a 2015. Čisté bohatstvo štátu 31. decembra 2015 pri splnení týchto predpokladov bude vyššie alebo nižšie ako v roku 2011? Ďakujem veľmi pekne.

Veľmi krátko. Najprv musí byť dohoda, naozaj jasná dohoda, odborná, vo veci konceptu metodiky výpočtu čistého bohatstva, lebo ono sa to zdá jednoduché, ale ono to jednoduché vôbec nie je z hľadiska jednotlivých detailov. Potvrdiť vám tú náročnosť môžem aj v tom, že my si vážime stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, naozaj. Napríklad ako teraz minister, ktorý predkladá svoj prvý rozpočet, ktorý je, samozrejme, predmetom kritiky opozície a ktorý je vystavený reálnej skúške a bude vystavený reálnej skúške v budúcom roku, ja by som mal rád v ruke od Rady rozpočtovej zodpovednosti hodnotenie rozpočtu na rok 2012. No nemám ho, lebo táto rada vtedy ešte neexistovala. Ale som presvedčený, že tie ťažkosti, ktoré sa prejavili a prejavujú v rozpočte za rok 2012, by boli už zachytené aj rozpočtovou radou a v jej stanovisku, no ale súhlasili sme s týmito pravidlami. Čiže štartujeme od tohto roku. A už to bude fér voči každému ďalšiemu ministrovi financií a každej ďalšej vláde, ktorá príde.
A musím povedať, že napríklad tá náročnosť tej metodiky spočíva aj v tom, že nemáme napríklad zhodu v meraní konsolidačného úsilia, čo je tiež predmetom už aj politických šarvátok. Ale asi veľmi dobre viete, že podľa metodiky, ktorú si zvolila Rada rozpočtovej zodpovednosti, naše úsilie je niekde na úrovni 1,3 % HDP ešte s niektorými spornými položkami, o ktorých môžeme hovoriť. Napríklad bankový odvod nebol zahrnutý do úsilia, pretože pohľad rozpočtovej rady je taký, že ak opatrenie trvá dlhšie ako päť rokov, tak nie je dlhodobo udržateľné. Podľa nás ale je vyjadrením udržateľnosti tá regresia, aj ten cieľ miliardy do rezolučného fondu, teraz odbieham k bankovému odvodu. A rozpočtová rada ale znížila, musím povedať, férovo aj úsilie za rok 2011 niekde pod hodnotu 3 %, ale tie isté parametre sú Európskou komisiou merané úplne inak (2,1 % v roku 2011, 1,9 % na rok 2013) a rezort financií sa na to díva podobne ako Európska komisia, to znamená 1,9 % na rok 2013, na rok 2011 náš pohľad je 1,9 %. Je to o tom, ako sa na to pozrieme. Čiže ja neviem dať na to základnú odpoveď, najprv sa musíme dohodnúť naozaj na metodike.
Viete veľmi dobre, že aj pri rokovaní o zákone o rozpočtovej zodpovednosti jednou z kľúčových pripomienok strany SMER bolo uvedomenie si a jasné zdôraznenie identifikovania implicitných dlhov, ktoré ani dnes nie sú pomenované. A ja vám jeden z nich pomenujem, o ktorom viem. A hlavne o ňom vie minister životného prostredia, každý minister životného prostredia v každej vláde, že máme miliardový záväzok z hľadiska odkanalizovania, predvstupový záväzok odkanalizovania našej krajiny. No je to záväzok, ktorý ale nie je nikde uvedený v účtovných knihách. Pýtam sa: Znižuje aj zvyšuje čisté bohatstvo?
Takže ja viem len odpovedať, pán poslanec Kollár, že tie ďalšie tri roky budú veľmi ťažké, teda hlavne rok 2013 bude ťažký a všetko kľúčovo závisí od vývoja externého prostredia, od hospodárskej politiky, od schopnosti všetkých prvkov reálnej ekonomiky pozbierať sily a vzoprieť sa tomu trendu, ktorý už trvá, bohužiaľ, tri-štyri roky a je vyčerpávajúci. Teraz mám na mysli reálnu hospodársku krízu, ktorá vyčerpáva, samozrejme, aj tých všetkých, ktorí sú účastní na trhu práce, ale, samozrejme, aj na strane zamestnávateľov. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, predkladaným návrhom zákona sa ruší Kompetenčné centrum finančných operácií, ktoré ako preddavková organizácia napojená na rozpočet Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zabezpečovalo administratívnu a informatickú podporu. Rád by som dodal, že aj zväčša nezabezpečovalo, bohužiaľ, informatickú podporu orgánov Finančnej správy. A jeho kompetencie sa presúvajú na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. V súvislosti s týmito zmenami sa navrhujú zmeniť aj vybrané právne predpisy.
Ďalej sa navrhuje presunúť sídlo Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky do Banskej Bystrice, rozšíriť územnú pôsobnosť daňového úradu pre vybrané daňové subjekty na celé územie Slovenska a presunúť Správu informačných systémov finančnej správy na ministerstvo financií.
Rovnako sa navrhuje zrušiť zákon o finančnej správe s cieľom posúdiť opodstatnenosť zlúčenia daňových úradov a colných úradov. Mám na mysli úplne zlúčenie týchto dvoch inštitúcií.
Obsahom pozmeňujúceho návrhu schváleného vo výboroch, ktorý som zachytil, bolo hlavne rozšírenie kompetencie colníkov odhaľovať trestné činy týkajúce sa dane z pridanej hodnoty, a to nielen pri dovoze. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 282 z 23. októbra 2012 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.
Odporúčajú pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 109 zo dňa 15. novembra s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 147 zo dňa 20. novembra 2012.
Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj o predloženom návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto, o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 5, 6 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 126 z 23. novembra 2012.
Výbor určil poslanca Štefana Hrehu za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril 1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady, 2. navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.