11. schôdza

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Želám dobrú chuť a budeme pokračovať o 14.00 hodine v rozprave.

(Prerušenie rokovania o 12.08 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Ctené dámy poslankyne, páni poslanci, pani ministerka, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 11. schôdze v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov.
Je to tlač 224.
Poprosím teraz pána poslanca Jozefa Ježíka a pani ministerku zdravotníctva Zuzanu Zvolenskú, aby zaujali miesta určené pre navrhovateľa a spoločného spravodajcu, už sa tak stalo.
A odovzdávam slovo ďalšiemu rečníkovi v poradí z ústne prihlásených, a to Jozefovi Mikloškovi. Pripraví sa pán poslanec Tibor Bastrnák.
Nech sa páči.

Vážená pani ministerka, vážená Národná rada, páni poslanci, ktorí majú záujem o zdravotnícku problematiku, vítam vás poobede. Moje úvodné poznámky budú, povedal by som, otrasné, pretože z viac ako 200 000 občanov Slovenska užíva každý viac ako 10 liekov. V roku 2011 občania vrátili do lekární 97 ton liekov, ktoré išli takto prakticky do koša. Napriek tomu sa naďalej lieky masovo predpisujú s nádejou, že ich niekto zaplatí.
Nedávno som čítal v nemeckých novinách, niekde ich mám, že v investovaní do zdravotníctva v roku 2000 až 2009 alebo 2010 vzhľadom na HDP bolo Slovensko vysoko najlepšie zo všetkých štátov Európskej únie. Tú tabuľku môžem zohnať. Je to pravda? Konštatujem, že zdravotníctvo je čiernou dierou rozpočtu nielen u nás. Ak doň dáme desaťkrát viac ročne financií, bez problémov to minie, pretože stále máme viac drahších a presnejších prístrojov, stále máme novšie a drahšie lieky, napr. chemoterapeutiká, ale aj mnohé iné.
Podotýkam, že niektoré zamestnania sú povolania, nie zamestnania. Určite medzi ne patrí vedec, lekár, učiteľ, kňaz, vychovávateľ. U nich nemôže byť kritérium zisk. Vo vede napr. platí výrok, voľne ho citujem, otca kybernetiky Norberta Wienera, ktorý asi do dnešnej spoločnosti moc nepatrí, ale ten výrok je takýto: „Opravdivý vedec by mal byť hnaný takým neodolateľným tvorivým pudom, že by mal byť ochotný aj sám platiť za tú prácu, aby ju mohol vykonávať.“
Pred pár dňami som videl, tuším na kanáli Film+, americký film známeho režiséra Moora, silnejšieho chlapíka s čiapkou. Veľmi silno kritizoval zdravotnícky systém Ameriky, ktorý je zameraný na biznis, na tých, čo sú poistení, s minimálnou snahou pomôcť tým, ktorí sa nemôžu poistiť a ktorých potom nevyliečených z nemocnice dávajú do taxíka a vyhodia na zasneženú ulicu. Porovnal to so situáciou vo Francúzsku, kde zistil a dokumentoval, že tamojší zdravotnícky systém je bezplatný a dokonca aj s bezplatnými nočnými návštevami u pacientov, so štátom zaplatenými ženami, ktoré chodia pomôcť vyprať a vyžehliť mladým matkám a tak ďalej a tak ďalej. Neviem, či môžem tomu veriť, ale vrcholom bolo, že v USA na toľko oslavovaných hrdinov z 11. septembra, hasičov, záchranárov a tak ďalej, ktorí tam stratili zdravie, po rokoch sa už zabudlo, aj ťažko chorí nemajú veľa nárokov na terapiu a na liečenie. Hlavný gól bol v tom, a už skončím s týmto filmom, pozrite si ho, že keď ten režisér Moore zobral týchto ľudí a loďkami odišli na Kubu, kde ich vyšetrili, stanovili diagnózu a nasadili lieky, jedna veľmi vážne chorá záchranárka si potom kúpila liek, ktorý v USA stál 120 dolárov, a tam zaň zaplatila 5 centov teda. Nechcem provokovať systémom, teda bezplatným v zdravotníctve, celkom, lebo všetko niečo stojí, ani Kubu, ale isteže je pozoruhodné, že takéto systémy existujú. A my, keď nám ide o sociálny štát a o ľudí a ich istoty, tak by sme mali nad týmto porozmýšľať.
Teraz sa vrátim k našej situácii. Niekoľko otázok som pri prvom čítaní, pokiaľ sa pamätám, položil, odpovede som sa vtedy nedočkal. No takže na zajtra som pani ministerke na hodinu otázok pár z týchto otázok položil, už neviem, či na mňa dôjde rad, ale chcel by som konštatovať, že farmakologický biznis je dnes tretím najväčším biznisom na svete, po zbrojárstve a drogách.
Poslanec Uhliarik povedal, že občania Slovenska dávajú ročne 1,3 mld. eur na lieky. Zaujímali by ma štatistiky od roku 1993, ako je to v porovnaní s inými štátmi Európskej únie, čo sa týka výdajov na lieky. Z televízie som sa tiež dozvedel nedávno, že máme príliš veľa lekární, že na jednej ulici sa našli aj štyri lekárne. Koľko ich teda máme na obyvateľa, ako je to v iných štátoch a koľko z nich je sieťových a kto je ich majiteľom?
Kolísanie cien liekov sa mi tiež zdá náhodné, to som tiež už raz tu povedal. Zaujímalo by ma, ako tá komisia pracuje, aké sú jej kritériá, z čoho vychádzajú, aký je možný lobing u nich. Minule som spomenul liek Detralex, na žily. Bol voľakedy na recept, teraz je voľný a krabička stojí 17,60 eura, tuším. Prečo tak naraz sa to zmenilo a už si ho možno kúpiť voľne, aj keď je dosť drahý?
Tiež upozorňujem na seniorov, asi 18 000 z nich má penziu menšiu ako 200 eur. Priemerná penzia je dnes u nás 375 eur, ten priemer pomaly stúpa, najmä preto, že ľudia s malými penziami, staropenzisti vymierajú. Čo by sa dalo pre týchto ľudí urobiť, aby liekový systém bol viac senior friendly, pri úvahe ich malých penzií a vyšších nárokov na lieky? Končí Európsky rok aktívneho starnutia. Ešte by sme za štyri týždne mohli niečo v tomto smere urobiť, ale aj budúci rok budeme mať Európsky rok občianstva, takže akosi usilovnosti sa medze nekladú ani v ďalšom roku.
No tiež sa chcem opýtať, ako to je s prevenciou. Iste je byť lepšie zdravým ako chorým. Koľko dávame do prevencie, napr. do alternatívnej medicíny bez chémií, do propagácií zdravej výživy a zdravého spôsobu života, do športu?
Treba pochváliť pána poslanca Rašiho, ktorý tu teraz nie je, sa na to chystám dosť dlho, za jeho preventívne prehliadky pre poslancov aj personál Národnej rady. Zajtra budú tuším o cukrovke, ešte šťastie, že to nebude po večeri, keď dostaneme od Mikuláša balíky.
Aké sú dnes možnosti lobovania farmafiriem u nás? Majú priamy prístup k lekárom, za akých podmienok?
Záverom toľko diskutovaný zákaz vernostných systémov, dostali sme k tomu veľa listov, je nesprávny. Je iba v prospech niektorých lekární. A napadá mi, prečo by sme nemohli zakázať vernostné systémy aj napríklad na benzínových pumpách alebo v obchodných reťazcoch zakázať akcie. Je ich dosť a sú v prospech ľudí. Prečo by aj lekárne nemohli mať nejaké akcie pre seniorov? Napríklad zoberú si dva ibuprofény, tretí dostaneš zadarmo, ale to som, myslím, už povedal voľakedy.
Uvedomme si, že tieto otázky sú skôr pre prvé čítanie, ale snažiť sa o pozmeňujúci návrh, ktorý aj tak neprejde, si myslím, je v tomto smere zbytočné. Teším sa, že som mal možnosť povedať aspoň týchto niekoľko myšlienok. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú.
Nasledujúcim rečníkom v rozprave je Tibor Bastrnák. Nevidím ho v sále, takže týmto sme vyčerpali zoznam všetkých aj ústne prihlásených rečníkov, vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú.
Chce sa k rozprave vyjadriť navrhovateľka, pani ministerka? (Reakcia navrhovateľky.) Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, veľmi rada by som sa vyjadrila možno aspoň k niektorým z bodov.
Som rada, že tu bola ponúknutá aj pre kolegov poslancov možnosť sadnúť si na kávu a vydiskutovať si od pána poslanca Uhliarika veci o týchto zákonoch, ktoré predkladáme. Ja som pevne verila, že túto možnosť budem mať na zdravotníckom výbore, tak ako nám to prináleží. Bohužiaľ, páni poslanci v ten deň neprišli do práce, takže o túto možnosť som bola ukrátená.
Rada by som sa vyjadrila na začiatok k niečomu, čo skutočne, ako povedal pán poslanec Novotný, sa prelína aj potom s nasledujúcim zákonom, ktorý predkladáme, a to k možnostiam poskytovať zľavy pre seniorov, možno preto takto na začiatok, pretože, áno, bolo to práve, prepáčte, pre seniorov, pre pacientov, pretože boli to ale práve seniori, na základe stretnutia s ktorými vznikla u nás tá koncepcia, tá myšlienka. A na základe stretnutia s nimi aj s ostatnými pacientskymi organizáciami, kde sme hovorili veľa o tom, aký je rozdiel medzi poskytovaním zľavy a zavedením vernostných systémov, tak si stále myslím, po týchto stretnutiach, a potvrdili sme si to spoločne aj na našom valnom zhromaždení, som sa zúčastnila valného zhromaždenia Jednoty dôchodcov, že skutočne teraz je potrebné riešiť akútny problém, ktorý vznikol.
Musím povedať, že, áno, všetko nepoznané prináša vždy ľudstvu určité obavy. A tu predkladáme legislatívu, ktorá je určená len naozaj jedným a pacientom. A jej zmyslom má byť skutočne len pomôcť im tam, kde to potrebujú, v ich peňaženkách teraz. Je to pre vás pravdepodobne nová nepoznaná vec, páni poslanci, ale určite keď si na to zvykneme, tak legislatíva v prospech pacientov nebude naďalej vzbudzovať obavy.
Musím povedať, že nezvyknem, iste ste si to všimli, využívať nejaké expresívne výrazy. V tejto chvíli smerom k cenám liekov a k predkladanej legislatíve vzhľadom na to, že poznám vzdelanie aj informácie, ktorými disponujú vystupujúci poslanci, musím jednoznačne povedať, že klamete. Ceny liekov nestúpnu, tie lieky nezdražejú. Lieky zlacnejú a okrem toho sme zaviedli takisto aj preventívne opatrenie, kde v prípade, že by posun ceny liekov išiel hore, je obmedzenie na 2 až 3 %.
Stále sa tu hovorilo o tom, že predchádzajúce opatrenia a systém, ktorý je podľa prezentovaných vystúpení funkčný, priniesol úspory, „priniesol úspory,“ citujem, „systému, štátu, poisťovniam", neviem dokedy, pretože výsledkom takto nastaveného systému boli skutočne drakonické doplatky liekov. Zbytočne budete hovoriť našim pacientom, ktorí doplácali po posledných opatreniach, ktoré boli ešte zvyškovými na základe systému, ktorý bol zavedený, aj 250 eur na lieky, že lieky vlastne zlacneli, pretože priniesli úsporu systému, štátu a poisťovni. Sú poznatky, ktoré máme zo stretnutí s pacientmi, skúste sa s nimi niekedy porozprávať. Podliečený pacient sám si v tejto chvíli kupuje nie plnú dávku, nekupuje si dve krabičky, ale iba jednu krabičku liekov. Dáva si buď ich polovičnú dávku, alebo užíva lieky každý druhý deň, pretože aktuálne v tom momente nemá na celý doplatok. Kde sa nám to objaví? V poškodení zdravia, ktoré z tohto plynie. Jednoznačne sa tak znova predraží systém, nehovoriac o dopadoch na tých jednotlivcov, ktoré naozaj tí pacienti nemuseli mať. Sú to tie následky.
Toto isté je k očkovaniu. Bola som udivená, že ste vôbec otvorili tému očkovania, pretože si všetci ešte veľmi, veľmi pamätáme, čo sa stalo. Zmenil sa systém, ktorý fungoval dlhé roky. A výsledkom toho boli nápisy na ambulanciách lekárov: „Neočkujeme.“ Výsledkom toho je 40-percentný pokles zaočkovanosti detí.
Vy sa ma pýtate, ako chceme zabezpečiť chladový reťazec. Prepáčte, pán poslanec, táto vec je vyriešená od roku 2005, keď vo Vestníku vyšiel výnos ministerstva, ktorý jasne túto vec upravuje. Vzhľadom na to, že vám ste ho zrejme opomenuli, tak pri zmene, ktorú ste robili, je naďalej účinný a platný. Môžeme ho dodať. Jasne upravuje práve aj situáciu, ktorú uvádzal pán poslanec Kuffa. Takže je to upravené, postupy sú metodicky upravené a výsledkom je, že znova naše deti sú u svojich lekárov očkované. Ten dopad bol reálny. My sme sedeli s odbornými spoločnosťami. Nie je pravda, že je to nátlak nejakej časti lekárov, ktorým sa nechce pracovať alebo ktorým sa nechce. Im sa nechce byť obchodníkmi s liekmi. A menili ste vec, ktorá roky a roky fungovala. A skutočne sme sa venovali otázke, za celé tie roky neprišlo k jedinému poškodeniu zdravia v dôsledku nedodržania chladového reťazca.
Čo sa týka reexportu, skutočne uznávam, že je len veľmi málo ľudí v zdravotníctve, ktorí sa v reexporte vyznajú tak ako pán poslanec Uhliarik, to je pravdou. Nie je však, bohužiaľ, pravda, že táto situácia je až taká bezpečná pre slovenských pacientov. Určite nie je na škodu, že to budeme monitorovať. A pri skutočne nízkych cenách zabezpečíme a vytvorili sme si možnosť zabezpečiť, aby našim slovenským pacientom lieky nechýbali, aby naozaj neboli predmetom špekulácií. Práve tá skutočnosť, ktorú uviedol pán poslanec, že firmy si monitorujú a nepodporujú túto vec, je dôsledkom toho, že sa vyvážajú lieky, ktoré nie sú nadbytočné, ale ktoré by mohli byť práve v tom momente potrebné pre našich pacientov.
Myslím si, že asi toto by možno aj stačilo. Ďakujem veľmi pekne.