11. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorý predkladáme v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, podporuje skvalitňovanie prípravy absolventov. Samozrejme, v mnohých oblastiach vychádza z toho, čo už bolo niekedy pripravené. A ja to aj veľmi pozitívne beriem z minulosti, aby sme to zužitkovali. A na druhej strane reaguje na výzvy doby. A celkom prirodzene tento návrh, ktorý predkladáme, musím povedať váženému poslaneckému zboru, keď som predkladal na Legislatívnu radu vlády, je to dosť rozsiahla novela, tak musel som prisľúbiť, že je to posledná takáto novela a že sa bude pripravovať nový vysokoškolský zákon a 26 noviel jedného zákona od 1. apríla 2002, jeho platnosti si vyžaduje aj túto zmenu. A tá zmena, a to znovu chcem podčiarknuť, nebude jednorazová. Na základe vyhodnotenia Koncepcie vysokého školstva za roky 2000 až 2010 a jej plnenia, v nadväznosti na to sa pripravuje nová koncepcia, ktorá by mala byť za prítomnosti všetkých relevantných zástupcov pripravovaná. A až po prijatí tejto koncepcie by sme mali pristúpiť k príprave nového vysokoškolského zákona. Takéto je stanovisko zástupcov akademických združení alebo predstaviteľov vysokých škôl, či je to Slovenská rektorská konferencia, či je to Rada vysokých škôl alebo či je to Študentská rada. Naviac je to aj veľmi konzultatívne prerokovávané, aj s predstaviteľmi Akreditačnej komisie.
Chcel by som znovu zopakovať, keďže som to už teraz v úvode povedal, že je to prvý krok na ceste k novému vysokoškolskému zákonu, ktorý bude pripravený v tomto volebnom období. A pevne verím, že v ňom nájdeme veľa zhody, ale nielen tuná doma na Slovensku, ale aj s mojím kolegom Českej republiky pánom Fialom, lebo sme si niektoré body stanovili, on pripravuje novelu, že by boli niektoré znenia podobné, pretože máme spoločný priestor, máme spoločnú tradíciu a v mnohých veciach môžeme nájsť zhodu, a to nielen vo vzťahu k tým odporúčaniam Bolonskej konvencie, ale, samozrejme, aj iným veciam, na ktorých by sme vedeli nájsť spoločnú zhodu.
Zmeny, ktoré táto novela zákona o vysokých školách prináša, sa dotýkajú takmer všetkých častí zákona, ktoré bezprostredne vplývajú na kvalitu vysokoškolského vzdelávania. Ja viem, že mnohé veci, ktoré sme tam navrhli, sa nemusia hneď odraziť. Niektoré veci sú prechodne navrhnuté. Tak sme to konzultovali aj so Slovenskou rektorskou konferenciou, Študentskou radou vysokých škôl a Radou vysokých škôl. Ale, samozrejme, týka sa to tých troch hlavných oblastí. A to je oblasť personálna, oblasť organizácie štúdia a oblasť riadenia a kvality.
Iste, máme rôzne názory na to, čo je kvalita. Lepšie je merateľná na vysokých školách ako na stredných a základných školách. To je celkom prirodzené, tam sú iné kritériá, aj medzinárodne už vypracované, hodnotiace. Ale chceme ísť touto cestou. V oblasti organizácie štúdia ide o predlženie štandardnej dĺžky štúdia v externej forme o jeden rok. Ale to je teraz vyriešené takým spôsobom, aj s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré odzneli vo výbore Národnej rady, aby sme to robili v kontinuite v tom, aby sme dobre nabehli na part-time studies, na ten čiastkový čas štúdia, ktorý je možné rozložiť teda na viac rokov, aký pozná Európska únia a aký odporučila aj Bolonská konvencia. Toto opatrenie súvisí s novým prístupom k externej forme štúdia. Jasne sa stanovuje, že tie kritériá by mali všade byť rovnaké. To znamená, ak je, povedzme, určené 125 kreditov absolvovať za celé štúdium, či už je to bakalárske a potom magisterské v dennom štúdiu, tak tých 125 kreditov musí byť absolvovaných aj na externej forme s tým, že si to môže študent v budúcnosti rozložiť, to poznáme všade v Európe, na dlhší čas. Ale v našom prípade sme ho nezaťažili finančne, lebo tie podmienky na zaplatenie budú rovnaké, ako, povedzme, má ich aj v súčasnosti. Čiže sa to rozkladá na dlhšie obdobie. Dávame šancu, nie každý je schopný možnože za tri roky si urobiť bakalárske štúdium v externej forme, môže si to v prípade možnosti študent rozložiť na viacej rokov, to znamená štyri roky.
Ďalšia taká úloha, ktorú tu riešime v súvislosti s organizáciou štúdia. Novela zavádza rozdelenie bakalárskeho štúdia na študijné programy orientované profesijne, študijné programy orientované akademicky. Toto opatrenie sleduje cieľ programového vyhlásenia vlády na plnohodnotné uznávanie vysokoškolského vzdelania prvého stupňa praxou. Osobitne musíme to doriešiť aj s ministerstvom práce a sociálnych vecí vo vzťahu, ako sa to bude uznávať. A, po druhé, to bude vyžadovať aj od váženého akademického zboru na našich vysokých školách, aby to trojročné bakalárske štúdium nastavili tak, aby bolo plnohodnotné v tom zmysle, že je to plnohodnotné vysokoškolské štúdium, najmä na tie profesie, ktoré si to vyžadujú a ktoré to akceptujú nielen z hľadiska medzinárodného, ale aj z hľadiska domáceho tu v týchto podmienkach Slovenskej republiky. My sa často divíme, koľko vysokoškolákov študuje v zahraničí. A tie čísla uvádzajú najmä anglosaské krajiny alebo anglosaské štáty. A tam je to len preto, že bakalárske štúdium to trojročné je ako plnohodnotné štúdium. A, samozrejme, u nás je to tak, že často bakalárske štúdium je rozpracované, pripravené, ale už sa automaticky čaká, že ten dotyčný bude v tej rozloženosti štúdia pokračovať v tom študijnom odbore aj ďalšie dva roky v rámci magisterského štúdia.
V oblasti personálnej ide o zamedzenie lietajúcich profesorov. Hľadali sa isté možnosti, aby to bolo konsenzuálne prijaté, ale aby sme nastolili predovšetkým poriadok. Mňa jedna vec teší, že pri diskusiách okolo tých tzv. lietajúcich profesorov, pán predseda výboru to nemá veľmi rád, že hovoríme o lietajúcich profesoroch, ale je to taká hantírka, ktorá bola prevzatá z cudziny na Slovensko, už začali si robiť poriadky sami rektori. A to je pre mňa dôležité, že rektori vstúpili do tohto procesu a že povedali: „Ty si príslušníkom našej materskej alma mater, ty tu študuješ, ty tu pracuješ, ty tu sa máš starať o našich študentov, musíš v maximálnej miere využívať tie úlohy, ktoré platia pre túto školu, a nemôžeš cestovať hore-dole po Slovensku a neplniť si svoje základné povinnosti.“ Pre mňa je to o to dôležitejšie, že ja potrebujem dosiahnuť to, aby tomu študentovi, ktorý sa pripravuje či už na ročníkovú, bakalársku alebo magisterskú prácu, sa plnohodnotne venovali jeho školitelia, aby často niektorých profesorov, boli také príklady, nemuseli zastupovať na prednáškach ich doktorandi. A toto všetko sú skutky, na ktoré nás upozornila Študentská rada vysokých škôl z jednotlivých univerzít. Poukázala na tieto nedostatky, a preto sme sa snažili aj v tejto oblasti veci riešiť.
V oblasti riadenia a kvality ide o zavedenie vnútorného systému zabezpečenia kvality, ktorý bude vysoká škola vypracovávať vo forme vnútorného predpisu na základe noriem a smerníc na zabezpečovanie kvality v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania, ktoré v rámci Bolonského procesu vypracovala európska sieť na zabezpečenie kvality vo vysokom školstve. Implementácia vnútorného systému sa má stať v rámci komplexnej akreditácie činnosti vysokej školy rozhodujúcim pre existenciu vysokej školy. Viete veľmi dobre, že teraz je na programe schvaľovanie nových akreditačných kritérií. Od toho dňa a od toho mesiaca, ak budú schválené tak v Slovenskej rektorskej konferencii, ako aj ďalšími váženými akademickými zástupcami, bude mať každá vysoká škola, teraz hovorím o verejných vysokých školách, rok na prípravu, aby ich mohla splniť. A potom pristúpime k tomu, že všetkých 20 verejných vysokých škôl bude prechádzať v jednom roku komplexnou akreditáciou. Mnohé rozhodovania sa týkajú aj akreditačného procesu. Ja, samozrejme, smerujem k tomu, aby sme sa skutočne nastavili v budúcnosti na to, že nebudeme mať menovaných profesorov, ale budeme mať výberové konania na miesta profesorov na jednotlivých vysokých školách. To by mal priniesť ten nový zákon. To je, že to, čo je v Európe normálne, aby bolo aj v prostredí Slovenska samozrejmé, že budeme aj v iných oblastiach prijímať tie podnety, ktoré pozná kvalitné školstvo, aj vysoké školstvo, univerzitné školstvo všade v zahraničí, najmä v tých vyspelých štátoch, aby sa to konečne dostalo aj do našej reálnej praxe.
Novela zákona napokon reaguje aj na podnety z praxe, ako súčasný zákon niektoré situácie nerieši. Prípadne ak súčasné riešenie niektorých situácií je príliš rigidné, teda striktné, tak treba, samozrejme, tie veci jasne zadefinovať, aby sme nepostupovali vyslovene nejakým príkazníckym spôsobom, ale tak, aby tie veci boli riešené konzultatívne. Ide najmä o ustanovenie týkajúce sa orgánov vysokých škôl.
Návrh zákona zohľadňuje tendencie európskeho vysokoškolského priestoru, ktoré kladú väčší dôraz na zodpovednosť vysokých škôl za svoje konanie. A preto podrobnosti niektorých úprav ponecháva na vnútorné predpisy vysokej školy.
Napokon článkom II novela reaguje na závery komplexnej akreditácie činnosti Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika. A navrhuje sa zmena jej začlenenia medzi tzv. nezačlenené vysoké školy, nakoľko v rámci komplexnej akreditácie činnosti nesplnila kritériá na začlenenie medzi univerzitné vysoké školy Slovenskej republiky.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, toľkoto moja úvodná reč. A, samozrejme, pozorne budem počúvať vašu rozpravu. A teším sa na diskusiu. A pevne verím, že tento návrh novely vysokoškolského zákona schválite. Ďakujem vám veľmi pekne.

Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport pánovi poslancovi Ľubomírovi Petrákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov.
Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. októbra 2012 č. 268 sa uzniesla prerokovať vládny návrh v druhom čítania a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením a iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
K vládnemu návrhu zákona (tlač 223) zaujali výbory nasledovné stanoviská.
Výbor pre obranu a bezpečnosť na schôdzi výboru dňa 20. novembra 2012 o uvedenom materiáli nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.
Ústavnoprávny výbor v uznesení zo dňa 20. novembra 2012 č. 140 prijal stanovisko.
Výbor pre zdravotníctvo v uznesení zo dňa 20. novembra 2012 č. 31 prijal stanovisko, ktoré je v spoločnej správe, v časti IV.
Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením zo dňa 13. novembra 2012 č. 42 prijal takisto stanovisko.
Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny v uznesení č. 40 zo dňa 15. novembra 2012 po prerokovaní návrhu prijal stanovisko.
A všetky výbory zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v časti IV spoločnej správy.
V časti IV spoločnej správy sa celkom nachádza 24 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré vyplývajú z uznesení výborov uvedených v časti III tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch v bodoch 3 až 10, 12, 14, 15, 17 až 24 spoločne a tieto schváliť, o návrhoch v bodoch 11 a 16 samostatne a tieto schváliť, o návrhoch v bodoch 1, 2 a 13 spoločne a tieto neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach v III. časti tejto správy odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona (tlač 223) vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 20. novembra 2012 pod č. 51.
Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Ľubomíra Petráka, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru, a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Pani predsedajúca, skončil som so spravodajskou informáciou, prosím, otvorte rozpravu.
A využívam ustanovenia rokovacieho poriadku a hlásim sa do rozpravy ako prvý.

Evidujem to. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
A teraz budem informovať poslancov, ako sú písomne prihlásení. Otváram teda rozpravu a do rozpravy som dostala písomné prihlášky za poslanecké kluby a ďalšie písomné prihlášky. Hlásia sa písomne do rozpravy za poslanecký klub SDKÚ – DS pán Miroslav Beblavý, KDH Martin Fronc, strany MOST – HÍD Érsek Arpád, strany Sloboda a Solidarita Peter Osuský. Ďalej sú do rozpravy prihlásení písomne pani poslankyňa Gibalová, Horváthová, pán poslanec Bastrnák, pán poslanec Susko a pán poslanec Martvoň.
Ale ako prvý sa prihlásil spravodajca. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil dva pozmeňujúce návrhy k predmetnému vládnemu návrhu zákona o vysokých školách.
Prvý pozmeňujúci návrh. V čl. I bode 141 § 74 odsek 4 znie: „Vysokoškolský učiteľ, výskumný pracovník a umelecký pracovník môže mať najviac tri pracovné pomery s vysokými školami sídliacimi na území Slovenskej republiky alebo pôsobiacimi na území Slovenskej republiky uzavreté na výkon práce vysokoškolského učiteľa, výskumného pracovníka a umeleckého pracovníka, pričom najviac v jednom z nich môže vykonávať prácu v ustanovenom týždennom pracovnom časex)." Poznámka pod čiarou k odkazu x znie: „x) § 85 ods. 8 Zákonníka práce."
Odôvodnenie. Zmierňuje sa obmedzenie navrhnuté v novele zákona tak, že sa vypúšťajú dohody o prácach mimo pracovného pomeru a zároveň sa upravuje navrhnuté obmedzenie 69 hodín. Takto upravené znenie sleduje rovnaký cieľ ako pôvodný návrh, avšak zvyšuje sa vlastná zodpovednosť vysokej školy pri dohadovaní pracovných pomerov na kratší týždenný pracovný čas. Návrh umožňuje niekoľko kombinácií pracovných pomerov, jeden na plný úväzok a k tomu žiaden, jeden alebo dva na čiastočný úväzok, prípadne žiaden na plný úväzok a k tomu jeden, dva alebo tri na čiastočný úväzok; rozhodujúci je teda celkový počet pracovných pomerov. Zamestnávanie mimo akademickej pôdy v iných pracovných pozíciách zostáva naďalej v právnom režime Zákonníka práce.
Toľko k prvému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý máte rozdaný písomne.
Môj druhý pozmeňujúci návrh. V čl. I bod 149 znie: „149. V § 77 ods. 1 tretia veta znie: „Vypísanie výberového konania vysoká škola zverejňuje na webovom sídle určenom ministerstvom a na svojej úradnej výveske alebo úradnej výveske fakulty, ak ide o pracovné miesto alebo funkciu zaradenú na fakulte."." A vypúšťa sa štvrtá veta.
Odôvodnenie. Zosúlaďuje sa normatívny text s odôvodnením, ktoré je vo vládnom návrhu zákona.
Ctené dámy a páni, k tomuto sa mi žiada dodať krátky komentár. To, čo je vypustené, alebo to, čo sa upravuje týmto ustanovením, je to, že je povinnosť vysokých škôl a fakúlt zverejňovať všetky výberové konania na stránke určenej ministerstvom školstva a na druhej strane sa vypúšťa povinnosť zverejňovať tieto výberové konania formou inzerátov v dennej tlači.
Toľko k mojim pozmeňujúcim návrhom. Poprosím o ich podporu. Ďakujem za slovo.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky, teraz dávam slovo pánovi poslancovi Beblavému za stranu SDKÚ – DS. Máte to na dlhšie? (Reakcia poslanca Beblavého.) Nech sa páči, pán poslanec.

Musím rešpektovať predsedajúcu, odpustite mi to, kolegovia. Takže, dovoľte mi vystúpiť s... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Aspoň vás budú všetci počúvať teraz.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Pre mňa je to len pozitívum, len kolegovia protestujú.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Takže, nech sa páči.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Takže, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť v druhom čítaní k tejto novele zákona.
Predchádzajúci zákon, ako sme, myslím, všetci povedali, je pomerne konsenzuálny, hoci sa môžeme líšiť aj v niektorých dôležitých veciach. Bolo to skôr v odlišnosti, ako najlepšie riešiť tú situáciu. Musím povedať, že môj postoj k tejto novele, ktorú prerokovávame teraz, vysokoškolského zákona je o dosť odlišný a, musím povedať, o dosť kritickejší, takže bude to asi menej konsenzuálne, menej zhodné medzi nami.
A dovoľte mi zároveň povedať, že, ako sme už tiež viackrát debatovali, máme ten dnes tak nie veľmi presne naformulovaný ústavný zákon o konflikte záujmov, ktorý hovorí, že ten, kto má nejaký osobný záujem na určitom zákone, by to mal deklarovať predtým, než vystúpi. Tak sa priznám, keďže som aj vysokoškolský učiteľ, som sa zamyslel nad tým, ako ovplyvní táto novela môj život, či mám v nej nejaký záujem o to, že mi v niečom zásadne pomôže, či už na plate alebo na iných, menej materiálnych výhodách, alebo, naopak, uškodí. Musím sa priznať, že nevedel som prísť na to, že by nejakým zásadnejším spôsobom ovplyvnila môj život ako vysokoškolského učiteľa, čo možno je z niekoho pohľadu plus. Z môjho pohľadu je to skôr mínus, lebo myslím si, že vysoké školy na Slovensku zmenu potrebujú, ale táto novela ju zatiaľ neprináša.
Táto novela, ako pán minister spomenul v úvodnom slove, vychádza z novely, ktorú pripravil ešte pán minister Jurzyca, na ktorej som aj ja osobne mohol spolupracovať a kde bolo veľa zmien, ktoré boli konsenzuálne prijaté vysokoškolskou reprezentáciou a ktoré by znamenali, ak by boli správne realizované, aj zásadnejšie zmeny v slovenskom vysokom školstve. Bohužiaľ, musím konštatovať, že tie najdôležitejšie zmeny boli z tohto návrhu vypustené pánom ministrom. Ak som to pochopil správne, nebolo to nutne z antagonizmu k nim samotným, ale z dôvodu teda, že chcete ich prijať neskôr alebo ešte o nich diskutovať a vrátiť sa k nim. Čo je na jednej strane dobrá správa, že môžeme, budeme mať šancu o tom diskutovať a budeme mať šancu možno tie zmeny ešte v tomto volebnom období presadiť. Ale priznám sa, že to potom vyvoláva otázku zmysluplnosti tejto novely, ak naozaj neprináša nejakú zásadnejšiu zmenu. (Ruch v sále.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, preruším vás. Páni poslanci, prosím vás pekne o pokoj v rokovacej sále, pán poslanec vystupuje v rozprave, takže, nech sa páči, poprosím vás, pán poslanec, môžete pokračovať.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Ďakujem pekne za ochranu a pomoc. Dovoľte mi pokračovať. Takže ak boli z návrhu vypustené tie kľúčové zmeny, ktoré sa týkali zásadnej reformy akreditácie, ktorá má zabezpečiť to, že naozaj nebudeme otvárať študijné programy tam, kde na to nie je personálne zabezpečenie, ktoré je medzinárodne porovnateľné, teda kvalitní ľudia, ak cieľom bolo reformovať kariérnu cestu, aby na jednej strane sa docentmi a profesormi nemohli stať tí, ktorých nepoznajú za hranicami ich dediny, ale aby sa zároveň profesormi mohli stať pomerne rýchlo medzinárodne uznávaní ľudia, ktorí len sú možno nie súčasťou slovenských vysokých škôl, ale sú či už v Slovenskej akadémii vied, v praxi alebo v zahraničí, tak obidve tieto kľúčové zmeny, ktoré mohli zdynamizovať a doniesť ale aj tvrdú latku nášho vysokého školstva, boli zatiaľ vypustené. Na druhej strane pán minister do zákona vložil niekoľko zmien, ktoré z jeho vlastných slov chápal ako kľúčové. A to bola, by som povedal, jeho pečať, ktorú chcel nechať touto novelou na vysokom školstve. A musím povedať, že po tom, čo sa o týchto návrhoch rokovalo vo výboroch, tá pečať vyzerá značne naštrbene až zdeštruovane.
Dovoľte mi byť konkrétny.
Najčastejšie hovorilo sa o troch zmenách, ktoré pán minister presadzoval.
Prvá tá zmena bolo limitovanie počtu prijatých študentov na niektoré študijné odbory. To znamená, pán minister chcel, aby jednoducho tam, kde podľa názoru štátu zastúpeného ministerstvom nie je dostatočný dopyt na trhu práce po absolventoch, bolo možné takéto študijné odbory limitovať a aby teda sa sústredili študenti skôr do odborov, kde podľa štátu záujem trhu práce je aj väčšia perspektíva.
Nebudem teraz riešiť tú otázku, do akej miery štát v skutočnosti toto vie dobre spraviť, o tom sme už aj odborne diskutovali, ale dovolím si povedať, že vo výsledku to skončilo úplne inak, a to z dvoch dôvodov.
Jeden ten dôvod je taký, ak si predstavíte situáciu, keď sa zistí, že v hypermarketoch niektorých sú hnusné a skazené potraviny, situáciu, keď zistíme, že z desiatich podnikov, ktoré vyrábajú napríklad autá alebo aj antivírové programy, sú niektoré veľmi slabé a v niektorých celkovo vládne nadkapacita a možno aj tá prispieva k tej nekvalite. Asi nikomu by nenapadlo riešiť to tým, že povieme, že nech všetci zostanú na trhu, ale zoberme každému kúsok. Ale to je presne to, čo novela navrhuje. Tá novela hovorí, že ak štát povie, že je priveľa sociológov, politológov, študentov masmediálnej komunikácie, tak nebude mať možnosť urobiť nejakú súťaž alebo na základe hodnotení, ktoré sú napríklad komplexné akreditácie, povedať, že títo a títo idú z kola von, tých už štát financovať nebude, ale namiesto toho povie, že všetkým vezmeme rovnako. To, si myslím, je veľmi nešťastný prístup, pretože práve v tej najnekvalitnejšej škole sú najčastejšie odbory veľkokapacitné liahne, to znamená, tí ani nepocítia to, keď prídu o nejakú možnosť expanzie, ale, naopak, malé a najkvalitnejšie katedry to môžu významne pocítiť.
Druhý dôvod, ktorý ale toto všetko relativizuje, je fakt, že nakoniec to konečné znenie je v skutočnosti úplne bezzubé, pretože to konečné znenie hovorí, ak som ho správne pochopil, že ministerstvo vlastne nebude mať ani moc škrtať tie odbory, ktoré sú podľa neho predimenzované, ale bude môcť len spomaľovať ich nárast. To znamená, že nebude môcť povedať, že máme priveľa masmediálnych študentov, ale bude môcť len povedať, že už to nemôže ďalej rásť viac, ako, povedzme, o 1 – 5 % na ďalší rok, čo znie umiernene, ale je to tak umiernené, že až to stráca zmysel, pretože ak si pozrieme počty študentov na verejných vysokých školách, ktoré štát financuje a ktorých by sa toto týkalo, tak vidno, že za posledné tri roky klesli zo 194 000 na 172 000. To znamená, o viac ako 20 000 študentov dnes študuje menej na vysokých verejných školách ako pred štyrmi rokmi. A ja, priznám sa, ani neviem o nejakých odboroch, kde by dochádzalo k masovému nárastu záujmu. A hlavne to boli masové odbory. Teraz neviem o nejakých odboroch, kde je sto študentov dokopy na Slovensku. To znamená, otázka je, pán minister, čo týmto zlimitujete, čo týmto dosiahnete. Mne sa zdá, že nič a keby náhodou sa to aj podarilo, tak vlastne zoškrtáte všetkých rovnako, to znamená, že každému useknete rovnaký kus.
Druhá téma, ktorá v tom zákone bola riešená pomerne hlasne, bola otázka takzvaných lietajúcich profesorov, teda učiteľov, ktorí učia na viacerých vysokých školách, kde pán minister chcel, aby teda bol každý pedagóg limitovaný pôvodne na 1,5 úväzku, ak si to pamätám správne. Opäť, môžeme debatovať o tom, či práve úväzky a ich limity sú to, čo je na Slovensku najväčší problém, či to nie je skôr reakcia na nedofinancovanie vysokého školstva a nedostatočný tlak na výskumné výsledky, keď niekto, kto nemusí vlastne publikovať, rozmýšľať, môže naozaj učiť aj na x školách. Ale nechajme to bokom a akceptujme na chvíľu logiku pána ministra, že toto treba limitovať. Problém je v tom, že stranícki kolegovia pána ministra vo výbore takým spôsobom, by som povedal, rozstrihali toto ustanovenie, že stratilo akýkoľvek zmysel, pretože podľa toho finálneho textu, možno povedať, ak som to pochopil správne, bude môcť mať každý pedagóg jeden celý a dva čiastkové do ľubovoľnej výšky úväzky, čo znamená, myslím, že pán exminister Fronc to spočítal, že 119 hodín týždenne bude teda ten zákonný limit. Otázka je, aký má zmysel takéto ustanovenie, či teda potrebujeme likvidovať tých štvornásobných profesorov, ktorí, priznám sa, ani neviem, či tu sú, lebo zatiaľ som zachytil najviac tých trojnásobných, ale, opäť, to je skôr otázka na vás.
Rovnaký problém sa opakoval pri externom štúdiu, kde sa debatovalo o tom, či nepredĺžiť externé štúdium ako nástroj kvality. Opäť je to téma na zložitú vecnú diskusiu, lebo ja osobne si myslím, že ak by sme skutočne sprísnili kvalitatívne kritériá, tak predĺženie externého štúdia je téma, o ktorej má význam debatovať, pretože schopnosť mnohých týchto odborov vyhovieť skutočne náročným kritériám je otázna. Ale v okamihu, keď tá reforma akreditácie vypadla, tak či len samotné predĺženie externého štúdia má zmysel, je pre mňa otázka. Ale, opäť, rešpektujem názor pána ministra, ktorý to chcel predložiť aj bez toho. Len ak si pozrieme to, čo opäť vyšlo z výboru, tak vidno, že sa to opäť snaží maskovať fakt, že v skutočnosti sa nič nezmení, pretože namiesto natvrdo povedaného ustanovenia, kde sa povedalo, že štandardná dĺžka štúdia sa predlžuje z x rokov na x + 1, ako to bolo pôvodne, vaši stranícki kolegovia presadili, že sa to mení na rozpätie, ktorého súčasťou je aj dnešný stav. Teda chcem sa spýtať, pán minister, či očakávate, že čo i len jedna škola využije to rozpätie na to, aby predlžovala externé štúdium, lebo koniec koncov školy, samozrejme, sú spokojné a lobovali, a veľmi tvrdo, aby sa nič nemenilo. To znamená, opäť sa mi skôr zdá, že to, čo vyšlo z výboru, je len simulácia akejkoľvek zmeny. Za týchto okolností... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Posledná minúta môže byť?

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre, nech sa páči.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Aby som už nenaťahoval čas, kolegovia, bude to minúta. Za týchto okolností je naozaj namieste otázka, načo je nám tento zákon dnes, ktorý neprinesie zmenu ani tým smerom, ktorý si predstavovala bývalá vláda, ale, treba povedať, ani tým smerom, ktorý si predstavoval súčasný pán minister, keď ten návrh predstavoval. Jednoducho budeme mať predstieranie zmeny bez akéhokoľvek účinku. A osobne si myslím, že slovenské vysoké školy si zaslúžia viac, ako len predstieranie zmeny bez reálnej zmeny. Ďakujem veľmi pekne. (Slabý potlesk.)

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Dámy a páni, o slovo požiadal podpredseda vlády a minister financií pán Peter Kažimír. Máte slovo.

Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, dobrý večer. A dovoľte mi v zmysle rokovacieho poriadku na základe požiadavky niektorých poslancov či už z vládnej strany alebo aj poslancov alebo poslanca opozície otvoriť rozpravu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda vlády. Otvorili ste svojím vystúpením rozpravu. Dávam možnosť sa opätovne prihlásiť ústne v druhom čítaní do rozpravy k

vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Dvaja páni poslanci sa hlásia do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Pán predseda výboru Duchoň, nech sa páči.