11. schôdza

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, dovoľte aj mne vystúpiť znova v tejto rozprave kratučko, nechcem to nejako zoširoka komentovať predniesť tento pozmeňujúci návrh vecne, aby sme vedeli, o čom rozpráva. Rozpráva, poviem to zmierlivo, o určitom nedostatku, ktorý sa pri robote stane, hej, že sa proste nejakým spôsobom zabudlo začleniť medzi tých, ktorí sú povinní používať elektronickú registračnú pokladnicu, aj tých, čo prevádzkujú vleky a lanovky. To sa stalo, takže týmto pozmeňujúcim návrhom to upravujeme. Ono dôvodom údajne bolo to, že v zime môže dochádzať k výpadkom. Ale zabudlo sa napríklad na chudákov predavačov kaprov, ktorí tiež v zime predávajú. A oni tú povinnosť mali. Takže teraz robíme to, čo tu máme robiť v tejto sále, to znamená, prijímame spravodlivé zákony. Čiže bude to spravodlivé. Bude to spravodlivé v tom, že pokiaľ predavač kaprov, pokiaľ predavač stromčekov a iní ľudia ambulantne používajú RP-čku, tak aj ľudia, ktorí už dávno nesedia vonku, ale vo vyhriatych búdkach na lanovkách, budú mať povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu. Som rád, teším sa tomu, že to takto narýchlo vzniklo aj že sa zabezpečí časť sezóny.
Vznikla pri predkladaní tohto pozmeňujúceho návrhu dosť neštandardná kombinácia predkladateľov, mňa a pána Duchoňa. Vzhľadom však na operatívu toho, a teda verím, že pri hlasovaní bude to aj úspešné, je pre túto chvíľu namieste, ale nič viac neznamená.
Takže prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Daniela Duchoňa a Alojza Hlinu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 238).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme toto doplnenie:
V článku III sa za doterajší bod 11 vkladá nový bod 12, ktorý znie: „12. V prílohe č. 1 sa za službu označenú kódom 45.20 vkladá služba označená kódom 49.39 a znie: „49.39 Ostatná osobná pozemná doprava i. n., a to len pri prevádzke lanoviek, pozemných lanoviek, lyžiarskych vlekov, ak nie sú súčasťou mestských, prímestských alebo veľkomestských prepravných systémov.“
Odôvodnenie. Rozšírenie služieb, ktoré podliehajú evidencii prijatých tržieb na elektronickej registračnej pokladnici, o prevádzku lyžiarskych vlekov sa navrhuje z dôvodu toho, aby nedochádzalo pri poskytovaní týchto služieb zo strany podnikateľov ku kráteniu prijatých služieb, ako aj z dôvodu ochrany spotrebiteľa, t. j. aby zákazník dostal pri zaplatení relevantný pokladničný doklad.
Zároveň sa z dôvodu vytvorenia dostatočného časového priestoru na zaobstaranie pokladníc a ich uvedenie do prevádzky navrhuje, aby táto povinnosť podnikateľom vznikla až od 15. 2. 2013.
Tento bod nadobúda účinnosť 15. februára 2013, čo sa premietne do ustanovenia doterajšieho článku V.
Doterajšie body je potrebné primerane prečíslovať.
Pán spravodajca, nech sa páči. (Odovzdanie pozmeňujúceho návrhu.) Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Myslím si, že pán poslanec Hlina veľmi jasne uviedol podstatu svojho pozmeňujúceho návrhu. A za predkladateľa podporujem prijatie tohto návrhu.
Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu predneseného pánom poslancom Duchoňom, chcem vysvetliť, že podľa dnes platného zákona pri kontrole elektronických registračných pokladníc sa mohli využívať kontrolóri finančnej správy v počte 1 500, ak bude prijatý tento pozmeňujúci návrh, zvyšujeme počet týchto kontrolórov na 9 460. To znamená, každý, kto bude mať služobný preukaz pracovníka finančnej správy, či už je daniar alebo colník, bude môcť kontrolovať výstupy z registračných pokladníc, čiže zvyšujeme počet kontrolórov o 8 000. A bol by som veľmi rád, keby to verejnosť zaregistrovala a zaregistrovali to všetci majitelia reštaurácií a všetkých zariadení, kde sa registračné pokladnice používajú, pretože garantujem, že týchto 8 000 kontrolórov navyše bude v uliciach cítiť. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, vážení kolegovia, chcem v treťom čítaní navrhnúť opravu jednej legislatívnotechnickej chyby. Predpokladám, že sa stala. Pán Raši pri pozmeňujúcom návrhu uviedol zľavu 50 %. Predpokladám, že myslel zľavu 5 %, lebo to ešte by sa dalo zniesť. A pán Lebocký mi tvrdil ako spravodajca, že sa tam pokúša dovolať. Ale nedovolal sa mu. Čiže ja by som bol rád, keby sme prijímali zákony, aby sme si verifikovali skutočnosti. Ja si nemyslím, že predseda zdravotníckeho výboru môže dať návrh, ktorý spôsobí monopolizáciu lekární. Čiže ja budem zmierlivý a myslím si, že pán Raši spravil chybu, spravil preklep a miesto 50 % myslel 5 %. Aj to je za uši pritiahnuté, ale dá sa s tým žiť. Túto skutočnosť práve po mne potvrdzujem aj tým, že pán Lebocký mal záujem to riešiť. (Smiech v sále.) Ospravedlňujem sa, pán Valocký sám mi tlmočil, že sa mu pokúšal dovolať, no nedovolal sa mu. Čiže naozaj by som bol rád, aby sme prijímali zákony s plným vedomím toho, že sa nestala chyba. Čiže myslím si, že som na mieste, vystupujem v treťom čítaní. Predpokladám, že sa stala chyba, že nie je možné predložiť takýto zákon... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, to stačilo. Dobre? Ja vás poprosím, aspoň si dajte náležite urobiť, urobte si poriadok aj u seba. Vy hovoríte o niečom, čo sme už odhlasovali. Dobre? Ten návrh bol v predchádzajúcom návrhu zákona, ktorý sme už prerokovali. Každopádne vám ďakujem.
Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A budeme, nech sa páči, pán spravodajca,...

Valocký, Jozef, poslanec NR SR
Áno, pán predseda, ďakujem. Keďže sme ukončili rozpravu v treťom čítaní, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor odporúča návrh schváliť.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 78 bolo za, 56 proti, 4 sa zdržali.

Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach.

Pani poslankyňa Rošková uvedie v druhom čítaní hlasovanie o

vládnom návrhu zákona o Fonde na podporu vzdelávania.

Je to tlač 228.

Rošková, Ľubica, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne. V rozprave vystúpili traja páni poslanci, bol podaný jeden pozmeňujúci návrh.
Najprv, pán predseda, budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 4 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 136 bolo za, 2 sa zdržali.
Tieto body sme schválili.

Rošková, Ľubica, poslankyňa NR SR
Ďakujem. Vzhľadom na to, že dnes v rozprave boli podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, dajte prosím, pán predseda, hlasovať o skrátení lehoty.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 132 za, 1 proti, 4 sa zdržali.
Máte súhlas .

Rošková, Ľubica, poslankyňa NR SR
V rozprave vystúpil najskôr pán poslanec Beblavý, podal jeden pozmeňujúci návrh. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať spoločne o oboch návrhoch pána poslanca Beblavého.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Hlasujeme o návrhu, ktorý podal pán poslanec Beblavý.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 60 bolo za, 62 proti, 16 sa zdržalo.
Návrh sme neschválili.

Rošková, Ľubica, poslankyňa NR SR
Pán predseda, schválili sme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, preto predkladám návrh na prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní ihneď.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 120 bolo za, 18 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.

Sme v treťom čítaní.

Rošková, Ľubica, poslankyňa NR SR
Ďakujem. A teraz prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Otváram rozpravu, nie je o ňu záujem.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A teraz budeme hlasovať.

Rošková, Ľubica, poslankyňa NR SR
Prepáčte. Dajte, pán predseda, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Trošku ma už začína hnevať tá vaša snaha ma zosmiešniť za každú cenu. Pán predseda, navrhujem, aby sme si spravili spoločné školenie z rokovacieho poriadku. Ja som nemal inú možnosť vystúpiť k tomu pozmeňujúcemu návrhu, iba v tom treťom čítaní. Ja neviem o inej možnosti, ak viete o inej možnosti, tak rád sa o nej dozviem. Takže naozaj už ma to trošku prekvapuje. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Takže v tomto komornom prostredí budem sa snažiť o to, aby som povedal podstatné veci a nie aby tuná bolo hodinové rečnícke cvičenie.
Vcelku poviem, že vnímam ako fakt, že v niektorých veciach, ktoré boli pripravované už za predchádzajúcej vlády, pán minister pokračoval, prebral ich. A vnímam to pozitívne. Ja si nemyslím, že s nástupom každého nového ministra má sa všetko meniť a byť inak. Čiže ja som tu už aj pri svojom vystúpení v prvom čítaní povedal, že sú to veci, ako napríklad členstvo v senáte študentov, ktoré sa len pozastaví, alebo tie, čo sa týka získavania kreditov za štátne záverečné skúšky a tak ďalej.
Súčasne som v tom svojom vystúpení povedal aj niektoré výhrady. A tri som z nich uviedol ako podstatné výhrady. Ja sa vrátim k nim, pretože to pokladám za dosť dôležité.
Prvá ale najprv ešte predtým poznámka sa týka spájania bakalárskeho a magisterského štúdia do jedného celku, čo vo výnimočných prípadoch môže existovať, len ak to bude takto formulované v zákone. Obávam sa, že možno pán minister odolá tlaku záujmov, ale neverím, že každý minister mu odolá. Jednoducho toto bude cesta pre niektoré študijné odbory úniku z Bolonského procesu.
Druhá poznámka sa týka, a to bola podstatná, štandardnej dĺžky externého štúdia, ktorá sa predlžuje v bakalárskom aj v magisterskom štúdiu. Upozorňovali sme na to a upozorňovali nakoniec aj mnohí študenti externého štúdia, ktorí písali určite aj vám e-maily, na to, že tým sa to štúdium predraží.
Na výbore som navrhol, aby výbor schválil, aby pán minister podal správu písomne, ako to vyzerá s navýšením tých poplatkov. Musím povedať, že v tej správe je uvedené, že tie poplatky sa dohromady nenavýšia. Ale takisto poviem, že ja, pri všetkej úcte k tvorivosti vysokých škôl a pri nedostatku finančných prostriedkov, tomu nedôverujem. Ale je to takto uvedené. Tú správu sme si odložili a čas je najvyšší sudca. Takže nám dá na to odpoveď.
Potom tu je jedna výhrada. K tej dám aj pozmeňujúci návrh. Ja sa domnievam, že registre, ktoré sú robené za peniaze daňových poplatníkov, by mali byť podľa možností dostupné verejnosti. Keď hovoríme o registri študentov, dobre, sú tam údaje, ktoré sú zo zákona chránené údaje, ale ak sú dostupné inými niektoré údaje, tak si myslím, že aspoň časť údajov z registra študentov by mohla byť dostupná. A rešpektujem to, že v prípade študentov vojenských a policajných vysokých škôl tam platí istý iný mechanizmus.
Takže prvý pozmeňujúci návrh poslancov Martina Fronca, Pavla Abrhana a Pavla Hrušovského.
V bode 139 § 73a ods. 1 sa za poslednú vetu vkladá nasledujúci text: „Okrem študentov vojenských a policajných vysokých škôl sú údaje z registra študentov, ktoré sa týkajú mena a priezviska a rodného priezviska študenta, názvu vysokej školy a názvu fakulty, na ktorej študent študuje, verejne dostupné údaje.“
Ja naozaj nevidím dôvod, aby tieto údaje neboli verejne dostupné, hlavne keď sa poskytujú dokonca inštitúciám, ktoré napríklad zabezpečujú pôžičky, financie, bankám a podobne. To sú údaje, ktoré minimálne v tomto rozsahu by mali byť dostupné. Čiže, pán spravodajca,... ale nevidím ho tu. Je tu, pán spravodajca? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán spravodajca, prosím, zaujmite svoje miesto, nech sa páči, pán spravodajca, alebo dajte si nejakého náhradníka, pán poslanec Fronc ide predložiť pozmeňujúci návrh. Nech sa páči. (Reakcia z pléna.)

Fronc, Martin, poslanec NR SR
No, pán spravodajca, idem predložiť pozmeňujúci návrh, aby som dodržal procedúru.
To je prvý pozmeňujúci návrh, ktorý som dal. Nech sa páči. (Odovzdanie pozmeňujúceho návrhu spravodajcovi.)
Takisto sa domnievam, čo sa týka určovania počtu študentov, že toto je zásah do akademických slobôd. Ale chcem byť istým spôsobom aj politicky ústretový s tým, že k tomu sa možno v budúcnosti vrátime a nebudem to teraz ďalej rozvíjať.
Ale čo pokladám za vážne, a to bude aj druhý pozmeňujúci návrh, kľúčový, závisí aj od toho náš postoj, to sa týka takpovediac by-passového zavedenia platenia na nielen, ako to doteraz bolo zavedené, na externej forme štúdia, ale aj na dennej forme štúdia. Tomu dôvodu, ktorý sa často uvádza, ja vcelku rozumiem. Uvádza sa to, aby mohli školy legálne vyberať peniaze, ktoré dnes vyberajú nelegálne v rozpore s právom Európskej únie, od študentov, ktorí sú zo zahraničia, teda nie od občanov Slovenskej republiky. A keďže právo Európskej únie hovorí o tom, že ku každému občanovi Európskej únie je krajina povinná správať sa rovnako, tak pokiaľ to vyberá od študentov, povedzme, z Nemecka, Francúzska alebo podobne, tak porušuje v tomto prípade vysoká škola právo Európskej únie. Čiže tam môže kedykoľvek vzniknúť problém, ale musím povedať, že je to krok, ktorý nepokladám za korektný, pretože je to zboku zavedenie, tak ako sa to urobilo za prvej vlády pána Roberta Fica, že sa to zaviedlo v externej forme, akože to časť študentov platí a časť študentov neplatí. Teraz sa to zavádza takýmto spôsobom v dennej forme. A nechcem sa vracať do minulosti, že to bola takpovediac vlajková loď zápasu politického o tom, či to študenti majú platiť alebo nemajú platiť, alebo aspoň istú spoluúčasť na nákladoch na vysokoškolské štúdium tu majú mať. Ja som presvedčený, že áno. Ale to, ak budú platiť, treba súčasne riešiť i s ďalšími vecami, ktoré pokladám za mimoriadne dôležité, a to aby sme nezabránili prístupu alebo neobmedzili prístup k štúdiu študentom, ktorí pochádzajú z nemajetných rodín. Čiže som presvedčený, že takéto niečo keď sa robí, musí byť urobené ruka v ruke aj s istými kompenzačnými opatreniami, čo sa týka štipendií, motivačných štipendií, čo sa týka pôžičiek, ktoré by podľa mňa v tom prípade nemali byť v podstate úročené alebo by mali byť len minimálne úročené, ktoré by mali byť tak postavené, že ak študent skončí vysokú školu a zostane celý čas na úrovni veľmi nízkeho príjmu, tak tú pôžičku aj nesplatí. V tom prípade, si myslím, by to bolo oprávnené.
Čiže pokladám toto za krok, ktorý je z pohľadu trvalého riešenia nie dobrý ani nie korektný, a preto navrhujeme, a to je druhý pozmeňujúci návrh poslancov Martina Fronca, Pavla Abrhana a Pavla Hrušovského, bod 181 z textu návrhu zákona vypustiť.
To je celý bod, ktorý sa týka týchto platieb.
A tuná vcelku priamo a otvorene deklarujem, že pokiaľ dáte návrh taký, že to bude riešené so všetkými dôsledkami aj kompenzačnými krokmi pre nemajetných študentov, a, samozrejme, nie taký, že to bude v plnej výške, lebo toto je v plnej výške, ale taký, aby to bolo len percentuálne, aby to bola len časť z nákladov, pretože, ja si myslím, napriek tomu, že naša ústava hovorí o tom, že vysokoškolské štúdium môže byť platené aj v plnej výške, nemyslím si, že to je dobrý krok. Dobrý krok je spoluúčasť študentov, aby cítili zodpovednosť a istým spôsobom aj záväzok za to, že majú možnosť študovať, aby to nebolo úplne zadarmo. S tým ja sa plne stotožňujem. Ľudia sme takí, že čo je zadarmo, to si nevážime, mimochodom, a potom sa to aj často zneužíva. To takto funguje.
Čiže pokiaľ to takto urobíte, bude to mať aj našu podporu.
Čiže to je druhý pozmeňujúci návrh. Prečítal som ho, odovzdám ho pánovi spravodajcovi. Nech sa páči. (Odovzdanie pozmeňujúceho návrhu spravodajcovi. Reakcia spravodajcu.) Prosím? (Odpoveď spravodajcu.) Nie, nie sú rozmnožené tie návrhy, ale však určite máme na to čas, pretože dneska to celkom iste neuzavrieme.
Čiže toľko som chcel povedať vo svojom vystúpení.
A na záver budem rád, ak sa pánovi ministrovi podarí nový vysokoškolský zákon, aby to neboli zase už len novely, ale zákon, ktorý ale nájde takpovediac odbornú minimálne zhodu v akademickej komunite, pretože, musím povedať, prijať vysokoškolský zákon v akademickej komunite nie je jednoduché. Keď sme ho prijímali v roku 2002, tak som dvakrát obišiel všetky vysoké školy, aj tak bola ešte stále kopa problémov. Ale ak to prospeje veci a vysokoškolskému štúdiu, tak celkom iste hovorím: Áno. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som, pán kolega Fronc, dokonca išiel v tom zmysle ďalej, že ak sa na štúdium budúcich vojenských letcov alebo kriminalistov skladá daňový poplatník, nevidím zatiaľ dôvod, prečo by malo byť tajné, že Jožo Múranica študuje vojenskú leteckú školu. Takže nevidím dôvod dokonca ani pre utajenie týchto skupín študentov, pretože sú proste študenti študujúci za peniaze verejných poplatníkov presne tak ako budúci neurochirurgovia, archeológovia alebo sinológovia.
A k tomu druhému a obľúbenej téme, nakoľko majú študenti z Európskej únie u nás študujúci niečo platiť. No pravda je taká, že kedysi, keď sme zaviedli na lekárskej fakulte, a boli sme v tom jedni z prvých, v roku 1992/1993 výučbu v angličtine, tak sme vyberali peniaze s pevným presvedčením, že keby k nám prišiel študent z Grécka, ktorý vie slovensky, tak by sme považovali aj neskôr, keď sme už boli v Európskej únii, za primerané, aby študoval bezplatne, lebo je občan Európskej únie. Ale ak neštuduje za podmienok občana Slovenskej republiky, a štúdium v angličtine nie je "za podmienok občana Slovenskej republiky", prijal by som argumentáciu o bezplatnom štúdiu študentov Európskej únie po anglicky v Bratislave vtedy, keby sa francúzsky daňový poplatník zložil na to, aby Slovák na Sorbone študoval po slovensky, a rakúsky daňový poplatník na to, aby na Majestas Rudolfina Wiener Universität študoval po slovensky. Pokiaľ oni tam študujú za podmienok domácich študentov, teda vo francúzštine, resp. v nemčine, musia u nás bezplatne študenti takisto študovať za podmienok domácich študentov. A, samozrejme, ak vedia po slovensky a študujú v slovenčine, neexistuje, aby sme inkasovali.

Áno, na to prvé najskôr budem reagovať. Samozrejme, ani ja by som nemal problém, aby to bolo aj v prípade vojenských a policajných vysokých škôl. Ale očakával som, že tuná narazíme na problém. Tak pokladám za rozumnejšie a priechodné, možno menej ak sa dosiahne, ako viac ak sa nedosiahne.
A čo sa týka tých študentov zahraničných vysokých škôl, to je všetko fakt. A s tým, že majú platiť, ja súhlasím. Ja nesúhlasím s tým, aby to bolo takto riešené. A časom sa to dotkne aj študentov, a dotýka sa to aj študentov, Slovákov, ak budú študovať program, ktorý je v inom ako slovenskom jazyku. Čiže je to také by-passové zavedenie platenia za vysokoškolské štúdium. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, veľa vecí sa už o tomto zákone povedalo. Ja nezvyknem byť dlhý, ani teraz nebudem, sľubujem vám, lebo už asi tu veľa ľudí nevydržalo.
Ale chcel by som povedať k tým „lietajúcim profesorom“, že mám z toho taký pocit, a to som povedal aj pri prvom čítaní tohto zákona, obmedzíme profesorov v tom smere, aby tí najlepší možno nemali možnosť učiť na niektorých iných školách, alebo niektorých iných študentov, ktorí priamo neštudujú, pretože nebudú mať na to hodiny, nebudú mať na to čas. Myslím si, že na tom sme sa zhodli, že pravdepodobne túto vec by mal posudzovať dekan tej príslušnej fakulty, ktorý ich zamestná alebo dá im zmluvu o tom, aby tam mohli vyučovať, pretože, inak, ukracujeme študentov o možnosť prijať medzi seba najlepších profesorov alebo tých pedagógov, ktorých fakt nemáme na Slovensku veľa. A preto asi ja z tohto dôvodu nevidím to dosť úspešne, že nejakým spôsobom my im ukracujeme čas. Aj v zahraničí, myslím si, majú profesori tí, ktorí chcú na rôznych univerzitách vo svete vyučovať, možnosť vyučovať toľko, koľko si oni uznajú za vhodné. Alebo ich dekan nejakým spôsobom, samozrejme, spod kontroly, vie zaujať k nim stanovisko. Na druhej strane, dajme si ruku na srdce, koľko sedí tu v parlamente ľudí, ktorí majú dve funkcie na plný úväzok? Sú to starostovia, riaditelia, poslanci Národnej rady. Oni všetko stíhajú, tak ako majú? Ich kto kontroluje? Kto im berie túto možnosť? Keď schôdza Národnej rady bude trvať štyri týždne, tak pravdepodobne ten poslanec by tu mal byť štyri týždne. A jeho ďalšie zamestnanie, z ktorého berie takisto plný úväzok, to nikomu nevadí? Je to asi preto, lebo sú volení ľudom? Myslím si, že za to by sme a nemali schovávať.
Ale na záver. Už nebudem to rozoberať. A ide mi o to, aby sme našej mladej generácii, študentskej generácii mali možnosť odovzdať najlepšie vedomosti, a to práve cez týchto profesorov a vysokoškolských pedagógov, lebo to je veľmi dôležité. A potom možno ten rating našich vysokých škôl nebude taký zlý, aj keď niekedy hovoria len čísla, klamú, ale asi nemáme najlepšiu reputáciu v Európe.
Preto mi dovoľte, aby som podal pozmeňujúce návrhy k tejto novele zákona č. 131/2002 Z. z.
Pozmeňujúci návrh.
V článku I za pôvodný bod 50, ale sú technického typu tieto pozmeňujúce návrhy, musím povedať, sa vkladá nový bod 51, ktorý znie:
51. V § 41 odsek 4 znie: „Správna rada verejnej vysokej školy po schválení v akademickom senáte verejnej vysokej školy schvaľuje a) rozpočet verejnej vysokej školy a b),“ to tam chceme vsunúť, „výročnú správu o hospodárení verejnej vysokej školy.“
Následne sa nasledujúce body v článku I návrhu zákona prečíslujú.
Odôvodnenie. Je to legislatívnotechnická úprava.
V § 41 je upravená pôsobnosť správnej rady verejnej vysokej školy, chýba tam však ustanovenie o schvaľovaní správy o hospodárení verejnej vysokej školy, pôsobnosť vyplýva z ustanovenia § 16a ods. 9. zákona.
Cieľom navrhovanej zmeny je doplnenie chýbajúcej pôsobnosti v § 41 v súlade s ustanovením § 16a ods. 9 zákona.
V zmysle ustanovenia § 3 písm. h) výročná správa o hospodárení verejnej vysokej školy obsahuje najmä... h) návrh na rozdelenie zisku verejnej vysokej školy (§ 16a ods. 2) alebo na vyrovnanie straty (§ 16a ods. 3).
V zmysle ustanovenia § 16a ods. 9 rozdelenie zisku verejnej vysokej školy sa uskutoční po schválení výročnej správy o hospodárení verejnej vysokej školy za predchádzajúci kalendárny rok
akademickým senátom verejnej vysokej školy podľa § 9 ods. 1 písm. k) a správnou radou verejnej vysokej školy.
Toto je prvý pozmeňujúci návrh.
A druhý pozmeňujúci návrh, to sú štyri pozmeňujúce návrhy, o ktorých sa môže hlasovať naraz.
Takže ďalší pozmeňujúci návrh je:
Bod 1. V článku I za pôvodný bod 21 návrhu zákona sa vkladá nový bod 22, ktorý znie: „22. V § 15 ods. 1 sa vkladá nové písmeno l), ktoré znie: „l) vnútorný predpis upravujúci vnútorný systém kvality a podklady na jeho uplatňovanie“." Doterajšie písmeno l) sa označuje ako písmeno k). Následne sa nasledujúce body v článku I návrhu zákona prečíslujú.
Bod 2. Bod 23 (pôvodného návrhu zákona) znie: „23. V § 15 odsek 3 znie: „Vnútorné predpisy uvedené v ods. 1 písm. a) a l) registruje ministerstvo.".“ Následne sa nasledujúce body v článku I návrhu zákona prečíslujú.
Bod 3. V čl. I (pôvodnom) bode 174 § 87a ods. 8 prvej vete sa za slovo „lehotu“ vkladajú slová „v trvaní najmenej jedného roka".
Bod 4. V čl. I (pôvodnom) bode 214 § 113af sa vkladá nový odsek 15, ktorý znie: „Postup § 87a ods. 8 druhej vety možno uplatniť najskôr na základe výsledkov komplexnej akreditácie po zavedení a uplatnení vnútorného systému kvality po celú dobu hodnotenú v rámci komplexnej akreditácie.“ A doterajší odsek15 sa označuje ako odsek 16.
Mám tu aj odôvodnenie, ale myslím, že toto bude v tom pozmeňujúcom návrhu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem reagovať na tú prvú časť, lebo to už aj viackrát tu zaznelo. No ten problém s profesormi na viacerých vysokých školách alebo fakultách existoval. A ja nebudem menovať jedného pána profesora, už je nebohý, bol to vážený človek. V tom čase, keď bol ministrom Milan Ftáčnik, tak mal štyri plné úväzky a 80 rokov. Ale ja si takisto myslím, že toto je vec, ktorú naozaj má riešiť v prípade vysokej školy alebo v prípade fakulty príslušný rektor alebo dekan. A v konečnom dôsledku chcem kolegu Érseka uistiť, že, tak ako som zaregistroval návrh pána spravodajcu Petráka, a predpokladám, že ten návrh prejde, tak to obmedzenie naozaj je v tejto chvíli naozaj minimálne. Takže niet sa čoho obávať. Ďakujem.

Ďakujem. Ja len krátko k tým lietajúcim profesorom. Osobne si myslím, a som o tom aj presvedčený, že je to potrebné nechať na tú akademickú obec, ako sa ona rozhodne. Slovensko je tak malá krajina, máme tak málo naozaj dobre fundovaných a kvalifikovaných profesorov, že týmto obmedzením obávam sa, môže kvalita niektorých študijných odborov sa aj zhoršiť.
A ďalšia vec, ktorá tuná môže byť problémom, to sú tie konkrétne študijné odbory, kde sú garantmi mnohí títo profesori, tak toto bude pre niektoré vysoké školy, resp. univerzity alebo fakulty problémom. Teda skôr som chcel vyjadriť ten názor, že tí lietajúci profesori alebo vysokoškolskí profesori na viacerých vysokých školách, myslím si, tak ako to bolo doposiaľ, tak to bolo dobré a nebolo by vhodné, že by štát, resp. ministerstvo a pán minister školstva to nejako reguloval obmedzovali sme to cez zákony. Nech dekan a rektor tej konkrétnej vysokej školy sa rozhodne, či ten univerzitný profesor je dostatočne fundovaný a kvalifikovaný a s ním pracovnoprávny vzťah uzatvorí alebo neuzatvorí. Ďakujem, ja len toľko som chcel povedať.