11. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Takže v tomto komornom prostredí budem sa snažiť o to, aby som povedal podstatné veci a nie aby tuná bolo hodinové rečnícke cvičenie.
Vcelku poviem, že vnímam ako fakt, že v niektorých veciach, ktoré boli pripravované už za predchádzajúcej vlády, pán minister pokračoval, prebral ich. A vnímam to pozitívne. Ja si nemyslím, že s nástupom každého nového ministra má sa všetko meniť a byť inak. Čiže ja som tu už aj pri svojom vystúpení v prvom čítaní povedal, že sú to veci, ako napríklad členstvo v senáte študentov, ktoré sa len pozastaví, alebo tie, čo sa týka získavania kreditov za štátne záverečné skúšky a tak ďalej.
Súčasne som v tom svojom vystúpení povedal aj niektoré výhrady. A tri som z nich uviedol ako podstatné výhrady. Ja sa vrátim k nim, pretože to pokladám za dosť dôležité.
Prvá ale najprv ešte predtým poznámka sa týka spájania bakalárskeho a magisterského štúdia do jedného celku, čo vo výnimočných prípadoch môže existovať, len ak to bude takto formulované v zákone. Obávam sa, že možno pán minister odolá tlaku záujmov, ale neverím, že každý minister mu odolá. Jednoducho toto bude cesta pre niektoré študijné odbory úniku z Bolonského procesu.
Druhá poznámka sa týka, a to bola podstatná, štandardnej dĺžky externého štúdia, ktorá sa predlžuje v bakalárskom aj v magisterskom štúdiu. Upozorňovali sme na to a upozorňovali nakoniec aj mnohí študenti externého štúdia, ktorí písali určite aj vám e-maily, na to, že tým sa to štúdium predraží.
Na výbore som navrhol, aby výbor schválil, aby pán minister podal správu písomne, ako to vyzerá s navýšením tých poplatkov. Musím povedať, že v tej správe je uvedené, že tie poplatky sa dohromady nenavýšia. Ale takisto poviem, že ja, pri všetkej úcte k tvorivosti vysokých škôl a pri nedostatku finančných prostriedkov, tomu nedôverujem. Ale je to takto uvedené. Tú správu sme si odložili a čas je najvyšší sudca. Takže nám dá na to odpoveď.
Potom tu je jedna výhrada. K tej dám aj pozmeňujúci návrh. Ja sa domnievam, že registre, ktoré sú robené za peniaze daňových poplatníkov, by mali byť podľa možností dostupné verejnosti. Keď hovoríme o registri študentov, dobre, sú tam údaje, ktoré sú zo zákona chránené údaje, ale ak sú dostupné inými niektoré údaje, tak si myslím, že aspoň časť údajov z registra študentov by mohla byť dostupná. A rešpektujem to, že v prípade študentov vojenských a policajných vysokých škôl tam platí istý iný mechanizmus.
Takže prvý pozmeňujúci návrh poslancov Martina Fronca, Pavla Abrhana a Pavla Hrušovského.
V bode 139 § 73a ods. 1 sa za poslednú vetu vkladá nasledujúci text: „Okrem študentov vojenských a policajných vysokých škôl sú údaje z registra študentov, ktoré sa týkajú mena a priezviska a rodného priezviska študenta, názvu vysokej školy a názvu fakulty, na ktorej študent študuje, verejne dostupné údaje.“
Ja naozaj nevidím dôvod, aby tieto údaje neboli verejne dostupné, hlavne keď sa poskytujú dokonca inštitúciám, ktoré napríklad zabezpečujú pôžičky, financie, bankám a podobne. To sú údaje, ktoré minimálne v tomto rozsahu by mali byť dostupné. Čiže, pán spravodajca,... ale nevidím ho tu. Je tu, pán spravodajca? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán spravodajca, prosím, zaujmite svoje miesto, nech sa páči, pán spravodajca, alebo dajte si nejakého náhradníka, pán poslanec Fronc ide predložiť pozmeňujúci návrh. Nech sa páči. (Reakcia z pléna.)

Fronc, Martin, poslanec NR SR
No, pán spravodajca, idem predložiť pozmeňujúci návrh, aby som dodržal procedúru.
To je prvý pozmeňujúci návrh, ktorý som dal. Nech sa páči. (Odovzdanie pozmeňujúceho návrhu spravodajcovi.)
Takisto sa domnievam, čo sa týka určovania počtu študentov, že toto je zásah do akademických slobôd. Ale chcem byť istým spôsobom aj politicky ústretový s tým, že k tomu sa možno v budúcnosti vrátime a nebudem to teraz ďalej rozvíjať.
Ale čo pokladám za vážne, a to bude aj druhý pozmeňujúci návrh, kľúčový, závisí aj od toho náš postoj, to sa týka takpovediac by-passového zavedenia platenia na nielen, ako to doteraz bolo zavedené, na externej forme štúdia, ale aj na dennej forme štúdia. Tomu dôvodu, ktorý sa často uvádza, ja vcelku rozumiem. Uvádza sa to, aby mohli školy legálne vyberať peniaze, ktoré dnes vyberajú nelegálne v rozpore s právom Európskej únie, od študentov, ktorí sú zo zahraničia, teda nie od občanov Slovenskej republiky. A keďže právo Európskej únie hovorí o tom, že ku každému občanovi Európskej únie je krajina povinná správať sa rovnako, tak pokiaľ to vyberá od študentov, povedzme, z Nemecka, Francúzska alebo podobne, tak porušuje v tomto prípade vysoká škola právo Európskej únie. Čiže tam môže kedykoľvek vzniknúť problém, ale musím povedať, že je to krok, ktorý nepokladám za korektný, pretože je to zboku zavedenie, tak ako sa to urobilo za prvej vlády pána Roberta Fica, že sa to zaviedlo v externej forme, akože to časť študentov platí a časť študentov neplatí. Teraz sa to zavádza takýmto spôsobom v dennej forme. A nechcem sa vracať do minulosti, že to bola takpovediac vlajková loď zápasu politického o tom, či to študenti majú platiť alebo nemajú platiť, alebo aspoň istú spoluúčasť na nákladoch na vysokoškolské štúdium tu majú mať. Ja som presvedčený, že áno. Ale to, ak budú platiť, treba súčasne riešiť i s ďalšími vecami, ktoré pokladám za mimoriadne dôležité, a to aby sme nezabránili prístupu alebo neobmedzili prístup k štúdiu študentom, ktorí pochádzajú z nemajetných rodín. Čiže som presvedčený, že takéto niečo keď sa robí, musí byť urobené ruka v ruke aj s istými kompenzačnými opatreniami, čo sa týka štipendií, motivačných štipendií, čo sa týka pôžičiek, ktoré by podľa mňa v tom prípade nemali byť v podstate úročené alebo by mali byť len minimálne úročené, ktoré by mali byť tak postavené, že ak študent skončí vysokú školu a zostane celý čas na úrovni veľmi nízkeho príjmu, tak tú pôžičku aj nesplatí. V tom prípade, si myslím, by to bolo oprávnené.
Čiže pokladám toto za krok, ktorý je z pohľadu trvalého riešenia nie dobrý ani nie korektný, a preto navrhujeme, a to je druhý pozmeňujúci návrh poslancov Martina Fronca, Pavla Abrhana a Pavla Hrušovského, bod 181 z textu návrhu zákona vypustiť.
To je celý bod, ktorý sa týka týchto platieb.
A tuná vcelku priamo a otvorene deklarujem, že pokiaľ dáte návrh taký, že to bude riešené so všetkými dôsledkami aj kompenzačnými krokmi pre nemajetných študentov, a, samozrejme, nie taký, že to bude v plnej výške, lebo toto je v plnej výške, ale taký, aby to bolo len percentuálne, aby to bola len časť z nákladov, pretože, ja si myslím, napriek tomu, že naša ústava hovorí o tom, že vysokoškolské štúdium môže byť platené aj v plnej výške, nemyslím si, že to je dobrý krok. Dobrý krok je spoluúčasť študentov, aby cítili zodpovednosť a istým spôsobom aj záväzok za to, že majú možnosť študovať, aby to nebolo úplne zadarmo. S tým ja sa plne stotožňujem. Ľudia sme takí, že čo je zadarmo, to si nevážime, mimochodom, a potom sa to aj často zneužíva. To takto funguje.
Čiže pokiaľ to takto urobíte, bude to mať aj našu podporu.
Čiže to je druhý pozmeňujúci návrh. Prečítal som ho, odovzdám ho pánovi spravodajcovi. Nech sa páči. (Odovzdanie pozmeňujúceho návrhu spravodajcovi. Reakcia spravodajcu.) Prosím? (Odpoveď spravodajcu.) Nie, nie sú rozmnožené tie návrhy, ale však určite máme na to čas, pretože dneska to celkom iste neuzavrieme.
Čiže toľko som chcel povedať vo svojom vystúpení.
A na záver budem rád, ak sa pánovi ministrovi podarí nový vysokoškolský zákon, aby to neboli zase už len novely, ale zákon, ktorý ale nájde takpovediac odbornú minimálne zhodu v akademickej komunite, pretože, musím povedať, prijať vysokoškolský zákon v akademickej komunite nie je jednoduché. Keď sme ho prijímali v roku 2002, tak som dvakrát obišiel všetky vysoké školy, aj tak bola ešte stále kopa problémov. Ale ak to prospeje veci a vysokoškolskému štúdiu, tak celkom iste hovorím: Áno. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne pánovi poslancovi.
Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som, pán kolega Fronc, dokonca išiel v tom zmysle ďalej, že ak sa na štúdium budúcich vojenských letcov alebo kriminalistov skladá daňový poplatník, nevidím zatiaľ dôvod, prečo by malo byť tajné, že Jožo Múranica študuje vojenskú leteckú školu. Takže nevidím dôvod dokonca ani pre utajenie týchto skupín študentov, pretože sú proste študenti študujúci za peniaze verejných poplatníkov presne tak ako budúci neurochirurgovia, archeológovia alebo sinológovia.
A k tomu druhému a obľúbenej téme, nakoľko majú študenti z Európskej únie u nás študujúci niečo platiť. No pravda je taká, že kedysi, keď sme zaviedli na lekárskej fakulte, a boli sme v tom jedni z prvých, v roku 1992/1993 výučbu v angličtine, tak sme vyberali peniaze s pevným presvedčením, že keby k nám prišiel študent z Grécka, ktorý vie slovensky, tak by sme považovali aj neskôr, keď sme už boli v Európskej únii, za primerané, aby študoval bezplatne, lebo je občan Európskej únie. Ale ak neštuduje za podmienok občana Slovenskej republiky, a štúdium v angličtine nie je "za podmienok občana Slovenskej republiky", prijal by som argumentáciu o bezplatnom štúdiu študentov Európskej únie po anglicky v Bratislave vtedy, keby sa francúzsky daňový poplatník zložil na to, aby Slovák na Sorbone študoval po slovensky, a rakúsky daňový poplatník na to, aby na Majestas Rudolfina Wiener Universität študoval po slovensky. Pokiaľ oni tam študujú za podmienok domácich študentov, teda vo francúzštine, resp. v nemčine, musia u nás bezplatne študenti takisto študovať za podmienok domácich študentov. A, samozrejme, ak vedia po slovensky a študujú v slovenčine, neexistuje, aby sme inkasovali.

S reakciou na faktickú poznámku, nech sa páči, pán poslanec Fronc.

Áno, na to prvé najskôr budem reagovať. Samozrejme, ani ja by som nemal problém, aby to bolo aj v prípade vojenských a policajných vysokých škôl. Ale očakával som, že tuná narazíme na problém. Tak pokladám za rozumnejšie a priechodné, možno menej ak sa dosiahne, ako viac ak sa nedosiahne.
A čo sa týka tých študentov zahraničných vysokých škôl, to je všetko fakt. A s tým, že majú platiť, ja súhlasím. Ja nesúhlasím s tým, aby to bolo takto riešené. A časom sa to dotkne aj študentov, a dotýka sa to aj študentov, Slovákov, ak budú študovať program, ktorý je v inom ako slovenskom jazyku. Čiže je to také by-passové zavedenie platenia za vysokoškolské štúdium. Ďakujem.

Ďakujem pekne aj ja.
Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy písomne je pán Arpád Érsek. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, veľa vecí sa už o tomto zákone povedalo. Ja nezvyknem byť dlhý, ani teraz nebudem, sľubujem vám, lebo už asi tu veľa ľudí nevydržalo.
Ale chcel by som povedať k tým „lietajúcim profesorom“, že mám z toho taký pocit, a to som povedal aj pri prvom čítaní tohto zákona, obmedzíme profesorov v tom smere, aby tí najlepší možno nemali možnosť učiť na niektorých iných školách, alebo niektorých iných študentov, ktorí priamo neštudujú, pretože nebudú mať na to hodiny, nebudú mať na to čas. Myslím si, že na tom sme sa zhodli, že pravdepodobne túto vec by mal posudzovať dekan tej príslušnej fakulty, ktorý ich zamestná alebo dá im zmluvu o tom, aby tam mohli vyučovať, pretože, inak, ukracujeme študentov o možnosť prijať medzi seba najlepších profesorov alebo tých pedagógov, ktorých fakt nemáme na Slovensku veľa. A preto asi ja z tohto dôvodu nevidím to dosť úspešne, že nejakým spôsobom my im ukracujeme čas. Aj v zahraničí, myslím si, majú profesori tí, ktorí chcú na rôznych univerzitách vo svete vyučovať, možnosť vyučovať toľko, koľko si oni uznajú za vhodné. Alebo ich dekan nejakým spôsobom, samozrejme, spod kontroly, vie zaujať k nim stanovisko. Na druhej strane, dajme si ruku na srdce, koľko sedí tu v parlamente ľudí, ktorí majú dve funkcie na plný úväzok? Sú to starostovia, riaditelia, poslanci Národnej rady. Oni všetko stíhajú, tak ako majú? Ich kto kontroluje? Kto im berie túto možnosť? Keď schôdza Národnej rady bude trvať štyri týždne, tak pravdepodobne ten poslanec by tu mal byť štyri týždne. A jeho ďalšie zamestnanie, z ktorého berie takisto plný úväzok, to nikomu nevadí? Je to asi preto, lebo sú volení ľudom? Myslím si, že za to by sme a nemali schovávať.
Ale na záver. Už nebudem to rozoberať. A ide mi o to, aby sme našej mladej generácii, študentskej generácii mali možnosť odovzdať najlepšie vedomosti, a to práve cez týchto profesorov a vysokoškolských pedagógov, lebo to je veľmi dôležité. A potom možno ten rating našich vysokých škôl nebude taký zlý, aj keď niekedy hovoria len čísla, klamú, ale asi nemáme najlepšiu reputáciu v Európe.
Preto mi dovoľte, aby som podal pozmeňujúce návrhy k tejto novele zákona č. 131/2002 Z. z.
Pozmeňujúci návrh.
V článku I za pôvodný bod 50, ale sú technického typu tieto pozmeňujúce návrhy, musím povedať, sa vkladá nový bod 51, ktorý znie:
51. V § 41 odsek 4 znie: „Správna rada verejnej vysokej školy po schválení v akademickom senáte verejnej vysokej školy schvaľuje a) rozpočet verejnej vysokej školy a b),“ to tam chceme vsunúť, „výročnú správu o hospodárení verejnej vysokej školy.“
Následne sa nasledujúce body v článku I návrhu zákona prečíslujú.
Odôvodnenie. Je to legislatívnotechnická úprava.
V § 41 je upravená pôsobnosť správnej rady verejnej vysokej školy, chýba tam však ustanovenie o schvaľovaní správy o hospodárení verejnej vysokej školy, pôsobnosť vyplýva z ustanovenia § 16a ods. 9. zákona.
Cieľom navrhovanej zmeny je doplnenie chýbajúcej pôsobnosti v § 41 v súlade s ustanovením § 16a ods. 9 zákona.
V zmysle ustanovenia § 3 písm. h) výročná správa o hospodárení verejnej vysokej školy obsahuje najmä... h) návrh na rozdelenie zisku verejnej vysokej školy (§ 16a ods. 2) alebo na vyrovnanie straty (§ 16a ods. 3).
V zmysle ustanovenia § 16a ods. 9 rozdelenie zisku verejnej vysokej školy sa uskutoční po schválení výročnej správy o hospodárení verejnej vysokej školy za predchádzajúci kalendárny rok
akademickým senátom verejnej vysokej školy podľa § 9 ods. 1 písm. k) a správnou radou verejnej vysokej školy.
Toto je prvý pozmeňujúci návrh.
A druhý pozmeňujúci návrh, to sú štyri pozmeňujúce návrhy, o ktorých sa môže hlasovať naraz.
Takže ďalší pozmeňujúci návrh je:
Bod 1. V článku I za pôvodný bod 21 návrhu zákona sa vkladá nový bod 22, ktorý znie: „22. V § 15 ods. 1 sa vkladá nové písmeno l), ktoré znie: „l) vnútorný predpis upravujúci vnútorný systém kvality a podklady na jeho uplatňovanie“." Doterajšie písmeno l) sa označuje ako písmeno k). Následne sa nasledujúce body v článku I návrhu zákona prečíslujú.
Bod 2. Bod 23 (pôvodného návrhu zákona) znie: „23. V § 15 odsek 3 znie: „Vnútorné predpisy uvedené v ods. 1 písm. a) a l) registruje ministerstvo.".“ Následne sa nasledujúce body v článku I návrhu zákona prečíslujú.
Bod 3. V čl. I (pôvodnom) bode 174 § 87a ods. 8 prvej vete sa za slovo „lehotu“ vkladajú slová „v trvaní najmenej jedného roka".
Bod 4. V čl. I (pôvodnom) bode 214 § 113af sa vkladá nový odsek 15, ktorý znie: „Postup § 87a ods. 8 druhej vety možno uplatniť najskôr na základe výsledkov komplexnej akreditácie po zavedení a uplatnení vnútorného systému kvality po celú dobu hodnotenú v rámci komplexnej akreditácie.“ A doterajší odsek15 sa označuje ako odsek 16.
Mám tu aj odôvodnenie, ale myslím, že toto bude v tom pozmeňujúcom návrhu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne aj ja.
Na vystúpenie pána poslanca Arpáda Érseka sú niekoľké faktické poznámky, konkrétne dve. Končím možnosť.
Prvým prihláseným s faktickou je pán poslanec Fronc. Nech sa páči.