11. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne. Medializovaný návrh SDKÚ - DS, o ktorom som práve hovoril s pánom Beblavým, s cieľom zavedenia dane zo všetkých finančných transakcií uskutočnených na území Slovenskej republiky hodnotíme ako nie veľmi šťastné. A to hlavne z dôvodu negatívneho dopadu zavedenia predmetnej dane na obyvateľov Slovenskej republiky.
Je iste pravdou, že v súčasnosti podporujeme posilnenú spoluprácu vybraných členských štátov na čele s Nemeckom a Francúzskom v zavádzaní dane z finančných transakcií, tzv. FTT, avšak cieľ a rozsah tejto dane sa podstatne líši od predloženého návrhu zo strany SDKÚ-DS.
Hlavným motívom na zavedenie FTT, to znamená, zdaňovania finančných transakcií na úrovni eurozóny, alebo tých skupín tých krajín, ktoré sa hlásia do posilnenej spolupráce, tak cieľom je generovať nový zdroj príjmov. A ide o prenesenie záťaže na aktivity s negatívnymi externalitami, ako je vysokofrekvenčné obchodovanie, extrémne špekulatívne finančné transakcie, rôzne derivátne obchody s derivátmi s cieľom zabezpečiť, aby finančný sektor spravodlivým dielom prispel na náklady riešenia finančnej krízy takouto formou dane, keďže od začiatku vypuknutia krízy ťažil z týchto obchodov. Dokonca tento sektor bol zachraňovaný zo zdrojov verejných rozpočtov a našich krajín.
Na rozdiel od tohto návrhu ten z dielne SDKÚ má skôr jediný cieľ, a tým je výrazné zvýšenie zdrojov v štátnom rozpočte, v danom prípade do veľkej miery na úkor bežných občanov a dokonca aj podnikateľského sektora.
Rozsah navrhovanej pôsobnosti FTT na európskej úrovni je veľký a úmyslom tejto dane je pokryť transakcie vzťahujúce na všetky typy finančných nástrojov vykonávaných finančnými inštitúciami, ktoré pôsobia ako strana finančnej transakcie, buď na vlastný účet, alebo na účet klienta. Treba podotknúť, že sme stále len v úvodnej fáze, dokonca len v procesnej fáze posilnenej spolupráce. K skutočnému konceptu tejto dane sme sa ešte detailne nedostali, to znamená, že tam bude kľúčové práve rozhodnutie o tom, čo bude daňová prípadná báza, aká sadzba, ako zamedziť presúvaniu tých operácií potom do krajín, kde takáto daň nebude.
Daň by sa mala týkať, ak hovorím o tom FTT, týkať finančných nástrojov, ktoré sú obchodovateľné na kapitálovom trhu, čiže malo by ísť aj o akcie a dlhopisy, nástroje peňažného trhu s výnimkami platobných nástrojov, podiely v podnikoch kolektívneho investovania, vrátane hedžových fondov a derivátových transakcií. Ale opakujem, to je len teoretický koncept, lebo sú krajiny, myslím si, že by sme sa mali k nim pridať, kde by predmetom zdaňovania nemali byť napríklad operácie, ktoré vykonávajú penzijné fondy, lebo následne by sme vlastne znižovali výkonnosť týchto fondov.
S cieľom zabrániť negatívnym vplyvom na možnosť refinancovania finančných inštitúcií alebo vo všeobecnosti na menovú politiku sú z rozsahu pôsobnosti tohto typu dane vylúčené transakcie s Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami. Z tohto rozsahu sú tiež vylúčené transakcie v rámci EFSF, to znamená dočasného eurovalu, a iných medzinárodných orgánov a transakcie súvisiace s verejnými pôžičkami.
No a prvým zásadným rozdielom tej dane z finančných transakcií na európskej úrovni v porovnaní s tým, ktorý vyšiel z tej dielne SDKÚ, je vylúčenie všetkých transakcií vykonávaných ritelovými bankami vo vzťahu k občanom, to v tom európskom koncepte vôbec nie je. Tak isto sa v európskom koncepte vylučuje, operácie sa vylučujú so súkromnými domácnosťami a s malými a strednými podnikmi. Sem patria všetky finančné transakcie, ako sú napríklad pôžičky, hypotéky spotrebiteľské úvery, uzatváranie poistných zmlúv, platobné transakcie, samozrejme s výnimkou transakcií nákupov alebo predaja akcií a dlhopisov, z ktorých by tá európska daň, FTT, mala byť odvádzaná.
Navrhnutým modelom zavedenia FTT zo strany SDKÚ by malo byť zdanenie všetkých uskutočnených bezhotovostných transakcií, vrátane tých, ktoré sa uskutočnia medzi občanmi a podnikateľskými subjektmi pri uspokojovaní svojich základných existenčných potrieb. To znamená, že navrhovaná FTT zo strany SDKÚ by sa vzťahovala na každý jeden bezhotovostný nákup napríklad potravín, spotrebiteľských tovarov a služieb pri platbách v reštauráciách, kúpe pohonných hmôt a dokonca aj pri prevode prostriedkov medzi účtami jednej domácnosti alebo firmy.
Z pohľadu rezortu financií zavedenie tej "modrej" FTT by mohlo výrazne oslabiť kúpyschopnosť obyvateľstva krajiny a mohlo by spôsobiť dodatočné zvýšenie nákladov na podnikateľské subjekty (Výkrik z pléna: Naopak, pán minister, naopak!) a ich prenos na každého občana, ktorý uskutočňuje finančnú transakciu. Takže ako posun správnym smerom z pohľadu súhlasu so zdaňovaním finančných transakcií, len tá základňa je v tomto momente príliš široká. Ja tu nie som na to, aby som zosmiešňoval ten koncept ako taký. Ja si myslím, že je to stále iba nejaká myšlienka, len ten dopad z hľadiska tej šírky má podobné parametre ako povedzme pri nepriamych daniach. To znamená, je to príliš široké a z tohto pohľadu  aj tá regresia na dopady rodinných účtov s nižšími príjmami mohla byť väčšia. Ale však pán poslanec sa určite citlivo opýta ešte dodatočne k tomu.
Ďakujem.

Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Áno. Zapnite pána poslanca Blahu.

Ďakujem pekne, pán minister, za vašu odpoveď. Ja som rád, že ste upozornili na ten zásadný rozdiel, aký je medzi FTT, medzi daňou z finančných transakcií, ktorú ponúka Európska únia, ktorá sa dotýka najmä bánk a finančných skupín, a týmto experimentom našej slávnej pravice, ktorý má dopadnúť na ľudí.
Inak z hľadiska politologického je veľmi zábavné, že tie inšpirácie pre našu pravicu chodia od takých strán, ako je Fidezs a ako je Viktor Orbán, ktorý takéto niečo podobné zaviedol v Maďarsku. Čiže očividne SDKÚ má kde sledovať svoje inšpirácie.
Moja otázka znie: Očividne ide o nejaký druh nepriamej dane a teda pravdepodobne by viedol k zdražovaniu. Môžete mi túto intuíciu potvrdiť?
Ďakujem.

Pán minister, prosím o odpoveď.

No asi logickým dôsledkom, totiž každá daň, ktorá, ak sa má, ak dokonca tie prognózované alebo zamýšľané objemy mali byť v stámiliónoch v eurách, ak sa teda nemýlim, takže tieto peniaze sa samozrejme nikde nemôžu narodiť na strome. Čiže mohlo by to byť len zo strany, teda jednej strany tej operácie alebo tej druhej. To znamená, buď toho platiteľa, alebo prijímateľa, alebo v prípade dokonca pasívnych operácií, keď je to len medzi účtami, tak potom na strane toho, kto tú operáciu technicky zabezpečuje, čiže, čiže banky.
No ja si samozrejme pamätám veľmi búrlivú debatu práve zo strany autorov tohto, tohto návrhu, kde zvýšený odvod z vybraných pasív, z vybraných pasív bánk mal spôsobiť a má teda podľa predstaviteľov SDKÚ spôsobiť armageddon práve v oblasti úrokov, napríklad navýšenia úrokov, zvýšenia poplatkov a podobných vecí. Takže ja by som toto argumentárium rád vrátil teda aj s úrokmi kolegom, lebo samozrejme hýbeme sa v tej istej oblasti a z tohto s oveľa väčšími dopadmi. Lebo tu musím pripomenúť, že bankový odvod je konštruovaný ako, ako odvod, ktorý, ktorý je nasmerovaný do rezolučného fondu presne v súlade s európskou smernicou o krízovom manažmente, je presne pomenovaný a je degresívny z hľadiska z postupného napĺňania tohto zdroja. Tu by to asi mohlo mať iný, iný život.
Skončil som.

Ďakujem pekne, pán minister.
V poradí šiestu otázku položila podpredsedníčka Národnej rady Erika Jurinová ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi. Tu je pani podpredsedníčka.
Otázka znie: "Vážený pán minister, akým spôsobom budete reflektovať kritické vyjadrenia verejnej ochrankyne práv v Správe o ochrane práv maloletých detí občanov Slovenskej republiky, ktoré sa v cudzine ocitli bez starostlivosti rodičov, v práci vášho rezortu?"
Prosím o odpoveď, pán minister, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny bola doručená Správa verejnej ochrankyne práv o ochrane práv maloletých detí občanov Slovenskej republiky, ktoré sa v cudzine ocitli bez starostlivosti rodičov, dňa 28. novembra 2012. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov ministerstvo v zákone stanovenej lehote oznámi svoje stanovisko verejnej ochrankyni práv. Ale vzhľadom na to, že si vás vážim, by som nerád skončil touto odpoveďou, pokúsim sa k tomu niečo viacej povedať, lebo to nie je len o kontrole, ktorá tu bola vykonaná, ale možno treba aj niektoré širšie súvislosti. I keď ja predpokladám, že v krátkej dobe sa zídeme na výbore pre ľudské práva, kde budem informovať komplexne o veci.
V prvom rade mi však dovoľte, pani podpredsedníčka Národnej rady, pripomenúť, že som ministrom práce od apríla t. r., to znamená, že vaša otázka smeruje, rovnako ako aj správa pani ombudsmanky, do obdobia pred mojím nástupom do funkcie. Inými slovami, o celej tejto téme je reč najmä v období činnosti, prípadne nečinnosti aj vašich minulých straníckych kolegov zo strany SaS, ktorí boli za činnosť ministerstva ako aj Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže samozrejme zodpovední.
Keďže vyžiadané spisy minulých prípadov, ktoré nazývame presne, týkajúcich sa maloletých detí, ktoré sa ocitli v cudzine bez starostlivosti rodičov, boli pred časom sprístupnené kancelárii pani ombudsmanky, očakávali sme celkom prirodzene a minulý týždeň aj zverejnenú záverečnú správu z tohto skúmania. Jedná sa o rozsiahly dokument, ministerstvo sa ním podrobne zaoberá. Predbežný pohľad ministerstva, respektíve Centra pre medzinárodno-právnu ochranu detí na výsledky vyplývajúce z tejto správy poznám. Rovnako však bude dôležité následne porovnanie týchto zistení s výsledkami mojej ministerskej kontroly k činnosti centra, ktorú som ešte v októbri, mimochodom ako prvý minister po 20. rokoch nariadil vykonať. Netýka sa len týchto spisov, ale i ďalšej stovky spisov, pretože pani ombudsmanka sa zaujímala hlavne o oblasť tzv. britských detí.
O jej výsledkoch budem môcť informovať Výbor Národnej rady pre ľudské práva, ale aj verejnosť už v najbližších dňoch. Zároveň však musím podotknúť, že nejde o kontrolu toho istého, keďže verejná ochrankyňa práv sa venovala výlučne spisom detí odobratých z Veľkej Británie. Témy však prirodzene veľmi úzko súvisia. Do tohto systému kontrol a previerok je potrebné zaradiť aj poslanecký prieskum, ktorý vykonal príslušný výbor Národnej rady pod vedením podpredsedu Jánoša, to znamená, celý tento komplex výstupov bude predmetom rokovania výboru, aj zhrnutia výsledkov, ktoré ponúkne ministerstvo práce a sociálnych vecí.
Čo je možné však už teraz k tejto téme povedať a pokladám to za veľmi dôležité, v správe z pohľadu úplnosti a objektívnosti absentuje vyjadrenie k činnosti zahraničných strán. Verejná ochrankyňa práv sa v maximálnej miere venuje slovenským orgánom samozrejme, čomu rozumiem, ale obchádza to zahraničie. Pričom sa s našimi zahraničnými partnermi zhodujeme vždy na základnom princípe, a síce, že Dohovor o právach dieťaťa a nariadenie Rady platí pre všetky zainteresované strany rovnako a v žiadnom prípade nemôže byť riešený jednou stranou, pretože je to absolútne vylúčené. Vždy sú a budú partnerské orgány na obidvoch stranách.
Toľko k správe pani ombudsmanky. Ešte raz, komplexne sa vyjadrím potom, keď budem mať podklady z jednotlivých odborných sekcií. Samozrejme, že kompletné stanovisko ministerstva bezodkladne oficiálne oznámim v prvom rade samotnej verejnej ochrankyni práv a následne verejnosti.
Chcem však ešte na túto chvíľu možno dať do istej pozornosti hlavne kroky ministerstva a samotného Centra pre medzinárodnú právnu ochranu detí a mládeže pod mojím vedením. Všetci sa zhodujeme, že problematika ochrany práva detí je prvoradá a neznesie odklad. Jedna vec sú kontroly, vyhlásenia a dokumenty, my však od začiatku konáme. Konáme nielen od stola ako niektorí tí, ktorí boli pred nami, ale v lepších prípadoch ale aj priamymi osobnými intervenciami v zahraničí, vrátane vycestovania riaditeľky centra a príslušných kompetentných pracovníkov. Za všetko hovoria už dosiahnuté výsledky nového vedenia Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktoré dostalo moju dôveru začiatkom tohto leta.
V procese je uzatváranie dohôd s ústrednými orgánmi cudzích krajín. Už teraz sa pripravuje aj dohoda medzi sociálnymi pracovníkmi u nás a v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, ktorá tu veľmi vážne absentovala. Túto dohodu sa v posledných troch mesiacoch podarilo dosiahnuť nielen našimi rozhodnutiami, ale aj za výdatnej pomoci a chcem aj z tohto miesta poďakovať môjmu kolegovi ministrovi zahraničných vecí pánovi Miroslavovi Lajčákovi za súčinnosť.
Problémy detí v Británii, ako je známe, vrcholili a boli absolútne aktuálnymi už viac ako pred rokom. Ten známy prípad detí Borových vznikol v júli 2010, opakujem, v júli 2010. Preto som si dovolil na začiatku povedať to, čo som povedal, a možno by som si mohol dovoliť aj citovať niektoré postoje terajších opozičných poslancov na príslušnom výbore, že by sa mal niekto zamyslieť nad sebou a možno vrátiť neoprávnene prijaté prostriedky za prácu, ktorú nevykonal. Ale ja to nechcem, túto problematiku politizovať, pretože je príliš vážna téma. Chcem povedať asi toľko, my sme len tí, ktorí tu dodatočne zachraňujú to, čo niekto pred nami zbabral. O to viac nás tešia dosiahnuté úspechy. A som pevne presvedčený, že v krátkej dobe premietnuté aj do návratu viacerých britských detí na Slovensko.
Skončil som, pani podpredsedníčka. (Potlesk.)

Pani podpredsedníčka, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán minister, za odpoveď. Som rada, že ste sa problému zhostili aktívne. Moja otázka možnože skôr smerovala, že či máte nachystané opatrenia, aby sa naozaj zamedzilo tomu, čo hlavne pani ombudsmanka kritizuje, a to je nesúčinnosť orgánov, ktoré v podstate sedia v jednej budove. To je dosť na zamyslenie. A že či ste pripravený, či máte možno nejakú víziu krízového manažmentu, keď sa naozaj udeje, aby každý vedel, čo má robiť. Lebo najväčší problém, ktorý nastal, tak bolo možnože to, že neexistoval žiaden komunikačný kanál medzi jednotlivými zložkami. Tak keby ste mi na toto aspoň stručne mohli odpovedať. Ďakujem pekne.
A ešte to chcem povedať, že aj si uvedomujem, že ten problém naozaj nastal za predchádzajúcej vlády. A neviem sama o obviňovaní, ale vravím, že beriem ako plus, že sa aktívne do toho dávate.
Ďakujem.