11. schôdza

Pán poslanec Hrušovský, vy ste neboli prihlásený. Uzatvorila som mená, naozaj, neboli ste tam. (Hlasy z pléna.) To by som bola zaregistrovala. Pán technik! Boli ste tam? (Hlasy z pléna.) Dobre, to som si nevšimla.
Nech a páči.

O to budem kratší, stručnejší a konkrétnejší. Chcem len vyjadriť poďakovanie kolegovi Brockovi za kvalifikované, jednak, odborné, politické postoje k návrhu zákona o štátnom rozpočte.
Ale prepáčte, ja mám trošku v hlave procedurálny zmätok. Snažil som sa počúvať aj predrečníka kolegu Kollára, teraz pána poslanca Brocku a neviem, k čomu diskutujete preto, lebo na začiatok diskusie o návrhu zákona o štátnom rozpočte vystúpil s veľkým procedurálnym návrhom predseda výboru pre financie, ktorý zásadným spôsobom mení vládny návrh zákona o štátnom rozpočte. Teda čo máme brať za základ tejto diskusie?
Chcem sa opýtať, pán minister, či vláda s tým pozmeňovacím návrhom, ktorý predložil pán predseda výboru, súhlasí. Alebo nesúhlasí? Preto, lebo potom by som odporúčal, keby sa zišiel okamžite k tomu výbor pre financie a rozpočet ako gestorský a povedal nám všetkým poslancom, že vlastne, o čom rokujeme, alebo, o ktorom z tých dvoch návrhov budeme v Národnej rade rozhodovať ako o základnom.
Ďakujem.

Nech sa páči, reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Brocka.

Pán kolega Jasaň, nie všetci poslanci majú ten istý podklad alebo taký podklad ako vy. My zo sociálneho výboru sme sa zaoberali osobitne kapitolou ministra Richtera. A naozaj v rozpočte sociálnych vecí na strane 3, je to textová časť k rozpočtu, je informácia alebo údaj o tom, že na dávky v hmotnej núdzi na budúci rok bude o 2,09 mil. eur menej, to znamená o 0,9 %, ako tento rok. Pán kolega Jasaň, ja neprekrúcam, ja som použil údaj z materiálu ministra Richtera. A z toho usudzujem alebo položil som otázku: Myslíte si, že na budúci rok bude menej ľudí nezamestnaných, menej ľudí odkázaných na dávky v hmotnej núdzi?
A preto hovorím, že je nereálny. On samozrejme je nereálny aj z toho prvého hlavného dôvodu, že rezervu, ktorú ste vytvorili, vlastne nemáte. Ale to, že je sociálne nespravodlivý, tak argumentujem už niekoľko dní. A na toto ste nikto nereagovali od vás. To, že sú tam podmienky, na základe ktorých ten zamestnaný manžel túto úľavu môže mať, tak to povedie k tomu, že nezamestnanosť na Slovensku bude vyššia, lebo naozaj, predsa ak tí manželia nevyužijú túto možnosť, že manželka zostane doma pri deťoch, no tak budú mať o 60 eur menej. A keď nebudú chcieť mať menej, tak pôjde na úrad práce. A keď bude na úrade práce, bude nezamestnaná. Bude v evidencii úradu práce ako uchádzač o zamestnanie. To znamená, že nezamestnanosť bude vyššia. A vy peniaze na vyššiu nezamestnanosť v rozpočte nemáte.

Ďalší písomne prihlásený poslanec do rozpravy, pán poslanec Matovič.
Nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, milé dámy a milí páni, ja by som sa chcel trošku iba zapojiť do tej debaty, čo tu pán, síce vlastne oni teraz naďalej diskutujú, ale ja som, potom keď dodiskutujú, potom im niečo k tomu poviem.
Tak trošku z iného konca. Možno ste si na stole dnes ráno našli jabĺčka. Tie jabĺčka sme vám dali takého symbolického Mikuláša, ale v prvom rade sme si dali záležať na tom, aby to boli slovenské jabĺčka, lebo kolegyňa, ktorá ich hľadala, tak prešla pár obchodov, musela prejsť pár obchodov, kým našla slovenské jabĺčka. To by som zároveň tak trošku od konca chcel povedať jedno z dvoch kľúčových podľa mňa opatrení, ktoré nám môže pomôcť v situácii, v ktorej sa nachádzame, a to je to, aby sme mali radi Slovensko, aby sme mali radi svoju vlastnú krajinu, aby sme nekupovali vtedy, kedy nemusíme, zahraničného výrobky, ale aby sme kupovali svoje vlastné slovenské, svoje vlastné slovenské jabĺčka napríklad. Čiže možno aj taká táto symbolika tam bola aj v tento deň, kedy sa prerokováva rozpočet.
Čo som chcel pánovi Jasaňovi povedať k tomu, ku kritike pána Brocku, hovorili ste mu, že nikdy neskúsil podnikať. Ja vám zase z pozície človeka, ktorý skúsil podnikať, poviem, že firmy sa nachádzajú veľakrát v situácii, a sú také firmy, takej hraničnej, aj ten podnikateľ, kedy rozmýšľa nad tým, či ešte to má zmysel, alebo nemá zmysel. Veľa rokov zamestnával nejakých ľudí, ale vidí, že ten biznis alebo konkurencia ho tlačia tak, alebo kríza, ho tlačia do situácie, kedy si dáva otázku, či ten obchod zavrie, alebo ho nezavrie. A toto sú práve tie hraničné situácie, kedy zvýšenie odvodov alebo zavedenie v podstate de facto z prvých 100 000 eur, ktoré zarobí podnikateľ, zavedenie 37-percentnej dane, čo ste teraz urobili, v posledné dni, že ste zaviedli 14-percentný zdravotný odvod na sumu prvých 100 000 eur zisku eseročky, a zároveň zvýšenie dane z príjmu právnických osôb, tak toto sú parametre, a popri tom možno Zákonník práce a ostatné, toto sú parametre, kedy si povie: A stačilo!
A o toto práve ide. Na Slovensku dva milióny ľudí robí, a keď iba 5 % z týchto dvoch miliónov ľudí bude pracovať vo firmách, ktoré takto rozmýšľajú, a zavrú tie svoje firmy, tak na budúci rok nemáme štyristotisíc nezamestnanosť, ale máme päťstotisíc nezamestnanosť. A to už nás bude trošku viacej bolieť. Takže na to netreba možno ani priamo podnikať, ale to dá zdravý rozum, že jednoducho sú firmy v hraničných situáciách, pre ktoré takéto operácie, možno aj relatívne malé, môžu znamenať to, že sa rozhodnú z trhu odísť.
Pán minister, keď predstavoval štátny rozpočet, medzi prvými slovami povedal, že je ambiciózny. Áno, je ambiciózny. A ja úprimne držím palce, aby vám to vyšlo, aby ste dokázali spraviť 2,94 %, len naozaj, zase úprimne sa obávam a na rovinu hovorím, že bojím sa, že to nedokážete, lebo idete proti prúdu. Vy ste to aj tak povedali, že vlastne je ambiciózny preto, lebo situácia v Európskej únii sa vyvíja tak, ako sa vyvíja, a keď dnes vlastne vy už, ešte predtým, ako rozpočet vlastne začne platiť alebo pred budúcim rokom, na ktorý tento rozpočet je šitý, rozpúšťate rezervu, vlastne už nemáte žiadnu rezervu, tak urobili ste z rozpočtu auto, ktorému ste odmontovali na jazde dole kopcom brzdy. Ako to môže dopadnúť, vieme všetci. Jednoducho vieme, čo nás čaká budúci rok, vieme, že sa rútime dole kopcom a my sme odmontovali brzdy. Nemáme na ňom nič a rútime sa dole kopcom. Ja sa naozaj obávam toho, ako to dopadne.
A preto z tohto miesta vám chcem ponúknuť to, čo som možno povedal prvú vec, ale hlavne tú druhú, a na tú chcem upriamiť pozornosť, že my musíme v priebehu tohto roka vyvinúť extrémne spoločné úsilie na to, aby sme zamedzili daňovým únikom. To je jediná cesta podľa mňa, ako sa dokážeme zachrániť pred tým, pred tým, aby sme na konci nenabúrali do toho múru, ktorého jediné riešenie by bolo, že prídete na budúci rok a zrušíte už druhý pilier úplne definitívne po vzore Orbána a prídete a poviete, že nebude stačiť 25 %, ale bude 29, a jednoducho pôjdeme, už úplne budeme robiť zúfalé kroky, lebo zistíme, že kasa je prázdna.
Ja som vám, pán minister, priniesol aj taký symbolický, takého symbolického Mikuláša. Našiel som to u nás na klube. A je to taký symbolický štátny rozpočet. Sú tu nejaké dukáty zlaté. A bol to, videl som, že niekto si z neho už bral, že vlastne je deravý, že má aj také klasické dierky, ktoré sú také normálne, ale cez tie sa tie dukáty vybrať nedajú. Ale sú tu aj také veľké diery, cez ktoré už jednoducho niekto tie korunky odtiaľ alebo tie dukáty vyberal. A chcel som, že idem kúpiť taký čerstvý balíček, plný. Ale nie, toto si myslím, že omnoho lepšie vyjadruje stav nášho rozpočtu. A toto je vašou úlohou, že tieto obrovské diery a riziká, ktoré tu máme, aby ste vy ako minister financií dokázali nejakým spôsobom zaplátať.
A ja si naozaj myslím, že jediný spôsob, jediný spôsob je minimalizovať daňové úniky a naučiť a prinútiť všetkých ľudí, ktorí majú platiť dane, že dane musia platiť, či sú to spotrebné dane, DPH, dane z príjmu. Jednoducho, ak nedonútime podvodníkov platiť dane, dovtedy môžeme si písať akékoľvek číselka na papier, žiadne čísla nám neprinesú peniaze do rozpočtu.
Tak trošku aj zase symbolicky, a nebol to úmysel, ale keď som si pozrel, kde to bolo vyrobené, tak je to vyrobené v Nemecku. A zase to je to, čo hovoríte, že náš štátny rozpočet alebo jeho plnenie závisí od toh, ako sa Nemec vyspí, plus - mínus. Takže máte taký, taký symbolický štátny rozpočet. A pochutnajte si. Ale tak snažte sa v prvom rade tie diery tam zaplátať. (Vystupujúci práve podáva Mikuláša predkladateľovi.)
Čo ma mrzí, je ten rozpor medzi predvolebnými sľubmi, že naozaj to, čo Robert Fico aj po voľbách, neviem, na čo to už vlastne po voľbách bolo dobré, že tak prízvukoval, že hovoril, že keď budete robiť aj tie opatrenia, ktoré budete robiť, nepopulárne, tak dotknú sa iba 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. Od leta rúbete na každej jednej schôdzi tri, štyri zákony, ktorými sekáte aj tých najchudobnejších. Ani nemá zmysel to vymenovávať. Kolegovia predo mnou to vymenovali a ešte dvadsaťpäť ľudí, či koľko, je do rozpravy. Jednoducho viete, viete to sami. A je to naozaj dosť slušný zoznam. Zďaleka nepostihujete 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. Postihujete, vaše opatrenia postihnú všetkých ľudí na Slovensku. A toto ma mrzí, že vlastne doslova pošliapavate svoje predvolebné sľuby.
Tiež mám taký trošku pocit, pán minister, že áno, toto treba, treba predložiť návrh zákona, lebo taká je nejaká zákonná procedúra, a treba prísť a obhajovať ho pred parlamentom, pred poslancami a potom ho možno po troj-, štvordňovej, päťdňovej diskusii schváliť. Ale ja si myslím, že naozaj predkladáte niečo, čomu už ani sám neveríte. A toto je tiež, trošku mám také deja vu, myslím si, že bol to rok 2008, kedy ste tiež hovorili o tom, že kríza sa Slovenska nedotkne, alebo teda premiér Fico to hovoril, a neviem, možno aj vy ste po ňom opakovali, hovorili ste o tom, že budeme v rozpočte v pluse. A nakoniec sme boli presne opačne. Také číslo, ako ste hovorili, že budeme v pluse, tak presne také číslo sme boli v mínuse. Pomaly aj to, čo ste hovorili, že budeme rásť, tak presne rovnako sme išli do mínusu. Takisto dopadol aj náš rozpočet. A ja dnes si myslím, že naozaj predkladáte niečo, čomu už aj sám neveríte. A je to vlastne iba preto, lebo musíte. Ale hovorím, na druhej strane chápem, je dosť bezvýchodisková situácia, keď vieme, že všetok vietor fúka proti nám.
Preto ešte raz si dovolím, nechcem naťahovať ten čas a rozprávať veci, ktoré tu povedané boli, ja chcem jedno jediné, aby sme, aby z vašej strany vyšla iniciatíva aj voči opozičným stranám, aby sme naozaj spoločne si všetci sadli, aby všetci ľudia na Slovensku, ktorí vedia, akým spôsobom možno zalepiť diery na tej spoločnej loďke, na ktorej plávame, zalepiť diery proti vykrádaniu vlastne štátneho rozpočtu tým, že niekto, jednoducho kto platiť dane má, ich platiť neplatí, alebo si hľadá cestičky, ako to obísť. Aby sme možno zavolali aj pána Mihála, ktorý radí podnikateľom, ako dane neplatiť a ako teda obchádzať zákony, aj takýchto ľudí, a s nimi sa spoločne poradiť a urobiť niečo naozaj spoločne v prospech Slovenska a donútiť ľudí platiť dane.
Aj v Biblii sa píše, čo je božie, dajte Bohu, a čo je cisárove, dajte cisárovi. A viem, že ľudia pozerali na toho cisára v Izraeli ako na nejakého okupanta, na nejakého človeka, ktorého nemali radi, autoritu, ktorú neuznávali, a keď im Ježiš povedal, že áno, urobte to, tak necítili sa dobre. Ale myslím, že stojíme pred tou situáciou, kedy musíme ľuďom povedať, že nie je, nemôže byť už ďalej moderné dane neplatiť, ale dane musia platiť všetci, ktorí ich majú platiť. A išiel by som aj ďalej. Možno niektorí, ja som to navrhoval vlastne pred dvomi rokmi, ešte keď sme chceli do programového vyhlásenia vlády, predošlej vládnej koalície, ktorá sa k nám stavala ako k takým nejakým nechceným deťom, tak sme im vlastne predložili 44 nejakých opatrení, ktoré sme chceli, aby boli zahrnuté. Boli to vlastne naše predvolebné sľuby, s ktorými sme sa prekrúžkovali do parlamentu, a medzi nimi boli aj opatrenia o tom, aby sme umožnili v podstate ľuďom, ktorí ohlásia či korupciu, ktorí ohlásia daňové úniky, aby sme im dali anonymitu, aby sme im dali ochranu, aby sme ich možno prípadne aj odmenili za to, že to urobia, lebo my túto pomoc potrebujeme.
To, čo ste napríklad včera urobili, a bolo mi to sympatické, že ste zahrnuli do možnosti vykonávať daňové vlastne kontroly, alebo teda vydávanie registračných bločkov, všetkých pracovníkov Finančnej a colnej správy. Je samozrejme úplne iný kaliber, keď ma kontrolujú kontrolóri, ktorých všetci v meste poznáme, ktorých síce kedy-tedy presťahujeme z jedného mesta do druhého, ale o ktorých jednoducho viem, že ako vyzerajú, a už dám si pozor, aby som ten bloček vystavil, a je ich v podstate veľmi malý počet. A je úplná iná situácia, keď ste urobili to, čo ste včera urobili, aspoň minimálne ten prvý krok, že ste nasadili do boja deväťtisíc ľudí. A ja si myslím, že do boja treba nasadiť štyri milióny dvestotisíc dospelých ľudí, ktorí majú volebné právo, a týchto štyri milióny dvesto ľudí, týmto treba vysloviť a požiadať ich o podporu: Ľudia, pomôžte nám odhaľovať daňové úniky, podvodníkov, korupciu! Aj politikov, to je jedno. Jednoducho treba pozerať aj možno tomto prípade aj do vlastných radov alebo medzi vlastných nominantov, všetkým treba pozerať na prsty. A toto je jediná šanca, ktorá nás vlastne vie zachrániť pred tým, aby sme nenarazili do útesu.
Chápem, že takéto opatrenia, alebo keď opatrenia na zabránenie daňových únikov, chápem tú kritiku z vašej strany, že keď aj my sme vám to hovorili, aj za naše hnutie, že je toto návrh, že vlastne kde máme daňové úniky, a tuto by sme mali loviť. A ponúkali sme vám to ako alternatívu. A chápem ten váš postoj, že ste hovorili, že áno, že toto je niečo, kde tie peniaze sú, ale na to, aby sme odtiaľ peniaze získali, potrebujeme nejaký čas. Beriem, urobili ste kroky také, aby ste, ktoré považujete za správne, ale nepremrhajme tento čas, tento možno rok, ktorý pred nami je, aby sme takto za rok nemuseli spoločne zase sa tu, my vám vyčítať, že zvyšujete dane na 29 %, a vy zase, aby ste pred kamerami nemuseli lamentovať, že ľudia dane neplatia.
Ja si myslím, že treba využiť maximálne najbližšie mesiace na to, aby tvrdé rázne opatrenie proti neplateniu daní spoločne sme vymysleli a spoločne, pevne verím, absolútnou väčšinou hlasov v tejto sále aj presadili.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič, musím uznať, fakt zaujímavé vystúpenie. Nemyslím si však, že prirovnávať rozpočet k balíčku s nejakými dierkami, že je šťastné. Samozrejme, chápem to symbolicky, ale asi trebalo by konečne prejsť od tých čokoládových mincí k realite ako takej.
Dolu kopcom, dá sa povedať, to tu na Slovensku pustila vláda Ivety Radičovej. Práve ona nastavila rozpočet na rok 2012 tak, že ku koncu roka vyskočil ten deficit, aký vyskočil. My, o čo sa snažíme, snažíme sa proste o to, aby to, čo bolo pustené dolu kopcom v rámci rozpočtu Slovenska za Radičovej, aby sme to dostali na rovinu. Na rovinu to aj pán minister práve pokúša sa dostať týmto rozpočtom. On už dávno lepí diery. Podľa toho, čo ste povedali, lepí to práve aj tým, že vyšiel do boja proti depeháčkarom, proti bločkárom, proti ľuďom, ktorí proste robia podvody a neplatia dane.
V súčasnosti, dá sa povedať, na Slovensku každý poctivý občan platí tie dane alebo snaží sa platiť. Ja ako to vidím, vidím to, že samozrejme pán minister nemá ľahkú situáciu, ale nastavil to takým spôsobom, že myslím si, že po odbornej stránke urobili a robia pre ten rozpočet, aby bol v poriadku, alebo teda čo najlepší, všetko čo sa dá.
Pokiaľ chcete pomôcť, samozrejme treba dávať návrhy a podávať pomocnú ruku, ale zasa niektoré veci sú vyslovene odborného charakteru. A myslím si, že v tomto prípade pán minister dobre vie, čo robí, prečo to tak nastavil. A hlavne, v akom stave nám to tu nechala teda bývalá vláda Ivety Radičovej a pán poslanec Mikloš, ktorý tu ani nie je. Ak si všimnete, pán poslanec Mikloš ani pri rozpočte nie je, lebo bojí sa, že by sa mu do očí povedalo, že práve tento stav, aký je, zavinil on. A on práve toto takto dobabral.

Reakcie na faktickú poznámku, pán poslanec Matovič.

Tóno, hovoríš, že vlastne problém je to, lebo nastavila to Radičovej vláda. A teda tá nasmerovala autíčko dole kopcom, ale myslím si, že príliš úzkoprso alebo príliš krátkozrako sa na to pozeráš.
Ja si myslím, že treba sa pozrieť na to, že máme deficit alebo deficit verejný dlh, alebo dlh, teda hrubý dlh Slovenskej republiky približne 50 percent HDP. Čiže približne 35 mld. eur. To je na starú menu skoro 1 100 mld. korún. A toto spáchali všetky vlády, ktoré tu za posledných dvadsať rokov vládli, či to boli pravé, ľavé, zelené, červené, modré, fialové. Jednoducho, všetky prispeli do toho svojím dielom. Niektoré väčším, niektoré menším, ale každopádne všetky tieto vlády, až kým neprišla kríza, Slovenskú republiku zadlžovali.
Aj tento rok naďalej sa vlastne zadlžujeme, takže myslím si, že sme v tom všetci. Všetci sú v tom vinní. A nemá nejaký veľký zmysel si teraz vykrikovať, že kto viac alebo kto menej. Možno iba politici, ktorí menej do toho mohli prispieť a menej boli pri moci, tak tí asi majú menší podiel na hriechu, ale pán Brocka, ktorého som sa pred chvíľkou zastal, tak asi má trošku väčší, lebo je tu dvadsaťdva rokov.
Takže je to, myslím si, že takto je dobré sa na to pozerať, trošku spravodlivejšie, že nie všetko iba Radičovej vláda urobila zle. Všetci sme si zaviazali na krk veľký mlynský kameň, ktorý nás dnes ťaží, a kvôli tomu sa dnes musí šetriť. Úplne inak by sa nám žilo, ak by sme dnes mali zadlženie Slovenskej republiky tak, ako majú Estónci, nejakých päť alebo sedem percent HDP, kašleš na to jednoducho, či máš deficit tri alebo štyri percenta, lebo ťa to nemusí zaujímať.
Nás v tejto situácii, kedy máme Damoklov meč nad krkom, sme si vlastne sami namontovali nejakú gilotínu nad krk, nás to veľmi musí zaujímať. A za to zodpovedajú všetci politici, ktorí za posledných dvadsaťtri rokov na Slovensku vládli.