11. schôdza

IPet som si dnes nezobral, niektorých sklamem, ale pokúsim sa vystačiť si aj bez neho, aj keď mal som veľké pokušenie, lebo predsa len sa mi zdá, že raz vidieť je viac, ako niekoľko razy počuť. A chcel by som aj vo svojom vystúpení k štátnemu rozpočtu opäť hovoriť o daňovej úľave na manželku. Ale tým, o tom by som neskôr.
Rád by som zareagoval a zaujal pozornosť pána poslanca Kamenického, sa mi zdá, že teraz tu nie je v sále. On hovoril pred chvíľkou, že sme nespravodliví voči vám, zo SMER-u, keď rastúcu nezamestnanosť pripisujeme opatreniam SMER-u. No, je to aj vaším pričinením, že na Slovensku v posledných mesiacoch nielen rastie nezamestnanosť, ale aj v ďalších mesiacoch bude naďalej rásť. Spomeniem len tri opatrenia.
Jedno opatrenie, Zákonník práce. Prosím vás, naozaj ste to nepotrebovali. Naozaj ste mohli počkať s takou zmenou Zákonníka práce, lebo jej výsledkom je, že v novembri o desaťtisíc nezamestnaných na úradoch práce je viac. A je to preto, lebo zamestnávatelia využili Zákonník práce súčasný, ktorý je pre nich priaznivejší, a znižujú si náklady, tak to urobili teraz.
Druhé opatrenie, to sme rokovali o zákone o daniach z príjmov. Dámy a páni, naozaj, keď Slovensko v tomto regióne bude krajinou s najvyšším daňovým zaťažením, tak nebude to magnet pre investorov, to znamená, práce bude na Slovensku menej. Nakoniec reakciou na to je aj to číslo, ja ho mám len z tlače, veď uvidíme v nasledujúcich dňoch a týždňoch, že 700 firiem zo Slovenska odchádza. To neznamená, že to sú zahraniční podnikatelia. To sú možno mnoho razy slovenské firmy, pre ktoré, veľmi rýchlo si zrátajú, to stačí len presunúť sídlo firmy a už budú platiť menej. Len mňa mrzí, že budú platiť cudzím a nie do nášho štátneho rozpočtu.
A posledné tretie opatrenie, to je práve s tou daňovou úľavou na manželku, ktoré bude zvyšovať nezamestnanosť. Áno, ten manželský pár, tá rodina, ktorá bude chcieť využívať túto daňovú úľavu, tak manželka, ktorá sa stará síce možno o jedno, o dve deti alebo o tri alebo o viac, a už nebude poberateľkou rodičovského príspevku a chce, aby manžel, ktorý pracuje a mal túto úľavu takmer 60 eur mesačne, tak sa pôjde zaevidovať na úrad práce. A ja už som pri daniach z príjmov vysvetľoval, že z toho výnosu, ktorý vy očakávate, tak mi vychádza, že takto novo evidovaných na úrade práce z tohto opatrenia bude rádovo asi desať tisíc ľudí.
Takže keď to takto nasčítate, len z troch opatrení, dámy a páni, no nemôže ísť nezamestnanosť dolu, lebo veď ľudia majú zdravý rozum a budú sa správať tak, ako to je pre nich výhodné. Čiže niekedy a v tomto poslednom prípade bude pre nich výhodné, keď manželka nemôže nájsť prácu a bude sa evidovať na úrade práce. Týmto som chcel zaujať pána poslanca Kamenického, ale neviem, či sa mi to podarilo.
Teraz sa pokúsim zaujať pána ministra financií. Pán minister, vy ste uvádzali dnes návrh štátneho rozpočtu okrem iného slovami, že tento návrh je výrazná podpora vzdelávania, výrazná podpora zdravotníctva. Pozrite, ja si myslím, že ako je tento návrh rozpočtu výrazom podpory vzdelávania lepšie hovorí postoj učiteľov v týchto dňoch. Ak vy chápete zdravotníctvo, že to je Penta, tak potom platí, že ide o výraznú podporu zdravotníctva.
Pán minister, ja si myslím, že tento návrh rozpočtu je za prvé, nereálny, že tento návrh rozpočtu na budúci rok nie je sociálne spravodlivý. Že je nereálny, tak ukazuje aj dnešný deň, že vlastne v priebehu dneška sme rezervu, ktorú ste v pôvodom návrhu vytvárali, tak je fuč. Z toho jedného pozmeňujúceho návrhu, ktorý tu predniesol predseda rozpočtového výboru, tak máte polovicu rezervy fuč. Tá druhá bude fuč na konci januára, podľa mňa, lebo sa nesplní to očakávanie, že z druhého piliera odíde toľko ľudí, ako ste očakávali. Že je nesociálny, k tomu sa dostanem.
Samozrejme, že my teraz rokovaním o štátnom rozpočte schválime ako definitívne to, čo vy ste už schválili v predchádzajúcich dňoch. Čo ste schválili v Zákonníku práce, čo ste schválili v daniach z príjmov, čo ste schválili napríklad aj pri zákone o hazarde, čo ste schválili pri zdravotníckych zákonoch. A pritom si myslím, že ste neurobili dobre. Pretože napríklad pri tých zdravotníckych zákonoch ste zrušili fungujúci systém zliav pre pacientov, ktorý povedie, teda ten váš návrh, alebo to, čo ste schválili, povedie k zdražovaniu liekov. Budú zbytočne odčerpávané zdroje zdravotných poisťovní. Je síce pravda, že podporíte tým zdravotníctvo, ak zdravotníctvo je Penta, ale zdá sa mi to nefér, pretože vláda by mala byť správcom verejných financií v prospech všetkých občanov a nielen určitých vybraných prominentných skupín.
Ja by som vám pán minister odporučil, keby ste sa nechali inšpirovať dobrými príkladmi aj z našej slovenskej reality. Pozrite sa napríklad, ako gazdujú v niektorých samosprávach. Veľmi rád to spomeniem, že napríklad mesto Trnava, teraz verím, že zaujmem pozornosť pána poslanca Hambálka, nielen na budúci rok, hoci sú ťažké časy, ale hospodária, bude hospodáriť s prebytkových rozpočtom, ale tam je to takmer pravidlo. Tam je to takmer pravidlo. Čiže dá sa to, dá sa to. Ako sa vy správate k samosprávam, keby som použil len jeden príklad z týchto dní alebo z predchádzajúcich dní, tak to je váš postoj k hazardu. To, ako skôr samosprávam hádžete polená pod nohy, ak ony sa chcú správať zodpovedne a šetriť peniaze, ktoré ony spravujú od svojich občanov. Zo strany tých obcí to považujem za zodpovedné, z vašej strany to považujem za nezodpovedné.
Chcel by som zbúrať teda, usilujem sa o to už niekoľko dní, pomaly týždňov, že nie je pravda, že SMER berie bohatým a dáva chudobným. Nie je to pravda, pretože v zákone o daniach z príjmov, teraz myslím tým najprv fyzické osoby, lebo pri právnických osobách už o tom hovorili aj moji predrečníci, firmy sa vedia správať tak, že keď niečo je pre nich nevýhodné, tak nakoniec robia to aj jednotlivci, ale máme takúto skúsenosť z minulosti na Slovensku, že čím boli dane vyššie, tak tým bola ochota platiť dane nižšia.
Ale ako je to pri tých fyzických osobách? Tak zvyšuje sa 19-percentná daň pre tých, ktorých príjem je vyšší ako 3310-11 eur, budem to zaokrúhľovať, je to jednoduchšie, na 3300 eur. Ten príklad toho učiteľa alebo toho rodiča, ktorý mesačne zarobí priemerný plat 600, 662 eur, a zhodou okolností jeho manželka už nemá to šťastie, že sa stará o dieťa do troch rokov, alebo je opatrovateľkou, tak tejto osobe, tomuto zamestnanému manželovi beriete mesačne takmer 60 eur. Ale tomu, kto zarába 3300, tomu nezvyšujete daň ani o cent, ani o cent. A pritom je to naozaj také jednoduché, že môžete rušiť daňové úľavy pre bohatých, aby to bolo spravodlivé, aby to bolo sociálne spravodlivé. Stačí, aby ste do zákona napísali a tak schválili, že daňovú úľavu na manželku nebude mať ten, kto platí daň z príjmu 25 percent. To sa nedá zneužiť. Ale vy týmto opatrením vôbec nepostihnete manželku pána ministra Počiatka, alebo teda niekoho, o kom hovoríte, že keď manžel má dobrý príjem a jeho manželka využíva náš daňový systém a úľavu a im nepatrí.
A na druhej strane, aké sú rezervy, a to je tak isto výrazom, že ten náš sociálny systém, aký je nespravodlivý, že keď sa tomuto pánu ministrovi narodí ďalšie dieťa, druhé alebo tretie, tak on dostane 830 eur, lebo bez ohľadu na príjem. Ale tomuto chudobnému živiteľovi rodiny, tomuto 720 eur zoberiete, a pritom jeho príjem na osobu je možno 150 eur na mesiac, možno menej. A na druhej strane vianočný príspevok dostane dôchodca, ktorý má aj 470 eur mesačne. Prosím vás, veď to je naozaj aj do neba volajúca nespravodlivosť. Veď táto rodina by si zaslúžila štyri vianočné príspevky! A naopak, vy im nedáte ani cent, ani na Vianoce, ale od nového roka im 60 eur zoberiete. To, že ešte o tom oni nehovoria, lebo mnohí to nevedia. Ja pozorujem, ako sa to postupne šíri aj medzi kolegov poslancov.
Máme iné rezervy sociálnom systéme. Ale teraz budem hovoriť o tom, že, alebo, keďže nechcem čítať, čo som si pripravil, ale radšej diskutujem teda formou, ktorá vás zaujme, tak ďalší príklad toho, že tento rozpočet je nereálny, je, že na dávky v hmotnej núdzi na budúci rok bude o 0,7 % menej ako tento rok. To znamená o 2,09 mil. eur bude menej. To znamená, vy počítate s tým, že na budúci rok bude menej ľudí odkázaných na dávky v hmotnej núdzi, pán Pollák? Alebo máte predstavu, že sa budú dávky v hmotnej núdzi redukovať? Len preto, lebo ja z toho rozpočtu som vyčítal, že na budúci rok na rozdávanie alebo na pomoc ľuďom v hmotnej núdzi bude menej, a pritom je evidentné, že nezamestnanosť bude vyššia. Vy budete o tom tiež rozhodovať. A je to agenda, ktorej by ste sa mali viac ako iní venovať.
Čiže na jednej strane čisté plytvanie. V tomto návrhu rozpočtu čisté plytvanie, že niekto dostáva dávky, štátne sociálne dávky bez ohľadu na výšku príjmu. A teraz nemyslím tým, že dostáva niekto bohatý prídavok na dieťa. Prídavok na dieťa je osobitná suma, lebo nie sú také vysoké a ich testovanie na základe príjmu by viedlo možno k tomu, že to, čo sa ušetrí testovaním, že by sa minulo na administratíve, to znamená, efekt z toho by nebol žiaden. Ale jeden neoprávnene poskytnutý príspevok pri narodení dieťaťa milionárovi alebo bohatému človeku, to je prídavok na dieťa na 36 mesiacov, na tri roky. To znamená, keď v opodstatnenom prípade minister Richter zastaví, samozrejme, že to musí cez zákon, tak ušetrí prídavok na jedno dieťa na tri roky. Čiže rezervy máme, len by bolo treba trošku na tom popracovať. A pritom pán minister Richter hovorí, že máme záujem podporovať rodiny s deťmi. No z tohto návrhu rozpočtu to veľmi zrejmé nie je.
Dámy a páni, Kresťanskodemokratické hnutie návrh rozpočtu na budúci rok nepodporí z dvoch zásadných dôvodov, že ten návrh je nereálny a že ten návrh rozpočtu na budúci rok je sociálne nespravodlivý.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja len také tri krátke poznámky.
Pán kolega Brocka, tie čísla a údaje, ktoré sú v štátnom rozpočte uvedené, si každý prečíta po svojom. Vy ste si tu to prečítali po svojom, ale verím, že budúcnosť ukáže, že nie správne.
Druhá poznámka o tom prepúšťaní. Pán kolega, podnikateľ, ktorý má odbyt na svoje výrobky alebo služby, tak nemá dôvod prepúšťať. Ten, kto nevidí perspektívu vo svojom podnikaní z dôvodu nezáujmu o jeho služby alebo výrobky, tak ten ľudí musí prepustiť bez ohľadu na to, aký je Zákonník práce. A tí, ktorí teraz tvrdia, že to robia kvôli Zákonníku práce, tak len účelovo využívajú, respektíve zneužívajú znenie Zákonník práce, a oni by tých ľudí beztak prepustili.
Viete, pozrite sa aj na tie firmy, ktoré to teraz prepúšťajú, a zistíte, že to nie je kvôli Zákonníku práce, tak ako tvrdia, ale preto, že nevidia perspektívu vo svojom podnikaní. Ja chápem, že vy tomu veľmi rozumieť nemôžete, lebo ste nikdy neboli zamestnávateľom, nedokážete sa vžiť do role zamestnávateľa, ale ani zamestnanca, takže tu len teoretizujete, pretože v parlamente sedíte už dosť dlho a ten reálny život je trošku niekde, niekde inde.
Skúste si možno založiť eseročku, zamestnávať nejakých ľudí, hľadať pre nich prácu, hľadať, aby ste im mohli dať každý mesiac výplatu, aby ste mohli odviesť odvody, a potom hovorte niečo o Zákonníku práce, lebo zatiaľ to iba, iba teoretizujete. Ono je to, je to veľmi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Brocka, vy kritizujete našu vládu za to, že sa nespráva zodpovedne voči samosprávam. Ja si veľmi dobre uvedomujem, čo je to samospráva, ale ja musím na oplátku pripomenúť, že ak niekto spáchal na samospráve smrteľný hriech, tak to bolo v minulom období, keď sa uvalila daň z predaja majetku na obce a na mestá. A za toto by ste sa mali kajať a ospravedlniť mestám a obciam, že sa takéto niečo mohlo uskutočniť. A terajšia vláda Roberta Fica toto musela napraviť. A napravila tým, že sa tento zákon zrušil.
Ďakujem.

O to budem kratší, stručnejší a konkrétnejší. Chcem len vyjadriť poďakovanie kolegovi Brockovi za kvalifikované, jednak, odborné, politické postoje k návrhu zákona o štátnom rozpočte.
Ale prepáčte, ja mám trošku v hlave procedurálny zmätok. Snažil som sa počúvať aj predrečníka kolegu Kollára, teraz pána poslanca Brocku a neviem, k čomu diskutujete preto, lebo na začiatok diskusie o návrhu zákona o štátnom rozpočte vystúpil s veľkým procedurálnym návrhom predseda výboru pre financie, ktorý zásadným spôsobom mení vládny návrh zákona o štátnom rozpočte. Teda čo máme brať za základ tejto diskusie?
Chcem sa opýtať, pán minister, či vláda s tým pozmeňovacím návrhom, ktorý predložil pán predseda výboru, súhlasí. Alebo nesúhlasí? Preto, lebo potom by som odporúčal, keby sa zišiel okamžite k tomu výbor pre financie a rozpočet ako gestorský a povedal nám všetkým poslancom, že vlastne, o čom rokujeme, alebo, o ktorom z tých dvoch návrhov budeme v Národnej rade rozhodovať ako o základnom.
Ďakujem.

Pán kolega Jasaň, nie všetci poslanci majú ten istý podklad alebo taký podklad ako vy. My zo sociálneho výboru sme sa zaoberali osobitne kapitolou ministra Richtera. A naozaj v rozpočte sociálnych vecí na strane 3, je to textová časť k rozpočtu, je informácia alebo údaj o tom, že na dávky v hmotnej núdzi na budúci rok bude o 2,09 mil. eur menej, to znamená o 0,9 %, ako tento rok. Pán kolega Jasaň, ja neprekrúcam, ja som použil údaj z materiálu ministra Richtera. A z toho usudzujem alebo položil som otázku: Myslíte si, že na budúci rok bude menej ľudí nezamestnaných, menej ľudí odkázaných na dávky v hmotnej núdzi?
A preto hovorím, že je nereálny. On samozrejme je nereálny aj z toho prvého hlavného dôvodu, že rezervu, ktorú ste vytvorili, vlastne nemáte. Ale to, že je sociálne nespravodlivý, tak argumentujem už niekoľko dní. A na toto ste nikto nereagovali od vás. To, že sú tam podmienky, na základe ktorých ten zamestnaný manžel túto úľavu môže mať, tak to povedie k tomu, že nezamestnanosť na Slovensku bude vyššia, lebo naozaj, predsa ak tí manželia nevyužijú túto možnosť, že manželka zostane doma pri deťoch, no tak budú mať o 60 eur menej. A keď nebudú chcieť mať menej, tak pôjde na úrad práce. A keď bude na úrade práce, bude nezamestnaná. Bude v evidencii úradu práce ako uchádzač o zamestnanie. To znamená, že nezamestnanosť bude vyššia. A vy peniaze na vyššiu nezamestnanosť v rozpočte nemáte.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, milé dámy a milí páni, ja by som sa chcel trošku iba zapojiť do tej debaty, čo tu pán, síce vlastne oni teraz naďalej diskutujú, ale ja som, potom keď dodiskutujú, potom im niečo k tomu poviem.
Tak trošku z iného konca. Možno ste si na stole dnes ráno našli jabĺčka. Tie jabĺčka sme vám dali takého symbolického Mikuláša, ale v prvom rade sme si dali záležať na tom, aby to boli slovenské jabĺčka, lebo kolegyňa, ktorá ich hľadala, tak prešla pár obchodov, musela prejsť pár obchodov, kým našla slovenské jabĺčka. To by som zároveň tak trošku od konca chcel povedať jedno z dvoch kľúčových podľa mňa opatrení, ktoré nám môže pomôcť v situácii, v ktorej sa nachádzame, a to je to, aby sme mali radi Slovensko, aby sme mali radi svoju vlastnú krajinu, aby sme nekupovali vtedy, kedy nemusíme, zahraničného výrobky, ale aby sme kupovali svoje vlastné slovenské, svoje vlastné slovenské jabĺčka napríklad. Čiže možno aj taká táto symbolika tam bola aj v tento deň, kedy sa prerokováva rozpočet.
Čo som chcel pánovi Jasaňovi povedať k tomu, ku kritike pána Brocku, hovorili ste mu, že nikdy neskúsil podnikať. Ja vám zase z pozície človeka, ktorý skúsil podnikať, poviem, že firmy sa nachádzajú veľakrát v situácii, a sú také firmy, takej hraničnej, aj ten podnikateľ, kedy rozmýšľa nad tým, či ešte to má zmysel, alebo nemá zmysel. Veľa rokov zamestnával nejakých ľudí, ale vidí, že ten biznis alebo konkurencia ho tlačia tak, alebo kríza, ho tlačia do situácie, kedy si dáva otázku, či ten obchod zavrie, alebo ho nezavrie. A toto sú práve tie hraničné situácie, kedy zvýšenie odvodov alebo zavedenie v podstate de facto z prvých 100 000 eur, ktoré zarobí podnikateľ, zavedenie 37-percentnej dane, čo ste teraz urobili, v posledné dni, že ste zaviedli 14-percentný zdravotný odvod na sumu prvých 100 000 eur zisku eseročky, a zároveň zvýšenie dane z príjmu právnických osôb, tak toto sú parametre, a popri tom možno Zákonník práce a ostatné, toto sú parametre, kedy si povie: A stačilo!
A o toto práve ide. Na Slovensku dva milióny ľudí robí, a keď iba 5 % z týchto dvoch miliónov ľudí bude pracovať vo firmách, ktoré takto rozmýšľajú, a zavrú tie svoje firmy, tak na budúci rok nemáme štyristotisíc nezamestnanosť, ale máme päťstotisíc nezamestnanosť. A to už nás bude trošku viacej bolieť. Takže na to netreba možno ani priamo podnikať, ale to dá zdravý rozum, že jednoducho sú firmy v hraničných situáciách, pre ktoré takéto operácie, možno aj relatívne malé, môžu znamenať to, že sa rozhodnú z trhu odísť.
Pán minister, keď predstavoval štátny rozpočet, medzi prvými slovami povedal, že je ambiciózny. Áno, je ambiciózny. A ja úprimne držím palce, aby vám to vyšlo, aby ste dokázali spraviť 2,94 %, len naozaj, zase úprimne sa obávam a na rovinu hovorím, že bojím sa, že to nedokážete, lebo idete proti prúdu. Vy ste to aj tak povedali, že vlastne je ambiciózny preto, lebo situácia v Európskej únii sa vyvíja tak, ako sa vyvíja, a keď dnes vlastne vy už, ešte predtým, ako rozpočet vlastne začne platiť alebo pred budúcim rokom, na ktorý tento rozpočet je šitý, rozpúšťate rezervu, vlastne už nemáte žiadnu rezervu, tak urobili ste z rozpočtu auto, ktorému ste odmontovali na jazde dole kopcom brzdy. Ako to môže dopadnúť, vieme všetci. Jednoducho vieme, čo nás čaká budúci rok, vieme, že sa rútime dole kopcom a my sme odmontovali brzdy. Nemáme na ňom nič a rútime sa dole kopcom. Ja sa naozaj obávam toho, ako to dopadne.
A preto z tohto miesta vám chcem ponúknuť to, čo som možno povedal prvú vec, ale hlavne tú druhú, a na tú chcem upriamiť pozornosť, že my musíme v priebehu tohto roka vyvinúť extrémne spoločné úsilie na to, aby sme zamedzili daňovým únikom. To je jediná cesta podľa mňa, ako sa dokážeme zachrániť pred tým, pred tým, aby sme na konci nenabúrali do toho múru, ktorého jediné riešenie by bolo, že prídete na budúci rok a zrušíte už druhý pilier úplne definitívne po vzore Orbána a prídete a poviete, že nebude stačiť 25 %, ale bude 29, a jednoducho pôjdeme, už úplne budeme robiť zúfalé kroky, lebo zistíme, že kasa je prázdna.
Ja som vám, pán minister, priniesol aj taký symbolický, takého symbolického Mikuláša. Našiel som to u nás na klube. A je to taký symbolický štátny rozpočet. Sú tu nejaké dukáty zlaté. A bol to, videl som, že niekto si z neho už bral, že vlastne je deravý, že má aj také klasické dierky, ktoré sú také normálne, ale cez tie sa tie dukáty vybrať nedajú. Ale sú tu aj také veľké diery, cez ktoré už jednoducho niekto tie korunky odtiaľ alebo tie dukáty vyberal. A chcel som, že idem kúpiť taký čerstvý balíček, plný. Ale nie, toto si myslím, že omnoho lepšie vyjadruje stav nášho rozpočtu. A toto je vašou úlohou, že tieto obrovské diery a riziká, ktoré tu máme, aby ste vy ako minister financií dokázali nejakým spôsobom zaplátať.
A ja si naozaj myslím, že jediný spôsob, jediný spôsob je minimalizovať daňové úniky a naučiť a prinútiť všetkých ľudí, ktorí majú platiť dane, že dane musia platiť, či sú to spotrebné dane, DPH, dane z príjmu. Jednoducho, ak nedonútime podvodníkov platiť dane, dovtedy môžeme si písať akékoľvek číselka na papier, žiadne čísla nám neprinesú peniaze do rozpočtu.
Tak trošku aj zase symbolicky, a nebol to úmysel, ale keď som si pozrel, kde to bolo vyrobené, tak je to vyrobené v Nemecku. A zase to je to, čo hovoríte, že náš štátny rozpočet alebo jeho plnenie závisí od toh, ako sa Nemec vyspí, plus - mínus. Takže máte taký, taký symbolický štátny rozpočet. A pochutnajte si. Ale tak snažte sa v prvom rade tie diery tam zaplátať. (Vystupujúci práve podáva Mikuláša predkladateľovi.)
Čo ma mrzí, je ten rozpor medzi predvolebnými sľubmi, že naozaj to, čo Robert Fico aj po voľbách, neviem, na čo to už vlastne po voľbách bolo dobré, že tak prízvukoval, že hovoril, že keď budete robiť aj tie opatrenia, ktoré budete robiť, nepopulárne, tak dotknú sa iba 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. Od leta rúbete na každej jednej schôdzi tri, štyri zákony, ktorými sekáte aj tých najchudobnejších. Ani nemá zmysel to vymenovávať. Kolegovia predo mnou to vymenovali a ešte dvadsaťpäť ľudí, či koľko, je do rozpravy. Jednoducho viete, viete to sami. A je to naozaj dosť slušný zoznam. Zďaleka nepostihujete 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. Postihujete, vaše opatrenia postihnú všetkých ľudí na Slovensku. A toto ma mrzí, že vlastne doslova pošliapavate svoje predvolebné sľuby.
Tiež mám taký trošku pocit, pán minister, že áno, toto treba, treba predložiť návrh zákona, lebo taká je nejaká zákonná procedúra, a treba prísť a obhajovať ho pred parlamentom, pred poslancami a potom ho možno po troj-, štvordňovej, päťdňovej diskusii schváliť. Ale ja si myslím, že naozaj predkladáte niečo, čomu už ani sám neveríte. A toto je tiež, trošku mám také deja vu, myslím si, že bol to rok 2008, kedy ste tiež hovorili o tom, že kríza sa Slovenska nedotkne, alebo teda premiér Fico to hovoril, a neviem, možno aj vy ste po ňom opakovali, hovorili ste o tom, že budeme v rozpočte v pluse. A nakoniec sme boli presne opačne. Také číslo, ako ste hovorili, že budeme v pluse, tak presne také číslo sme boli v mínuse. Pomaly aj to, čo ste hovorili, že budeme rásť, tak presne rovnako sme išli do mínusu. Takisto dopadol aj náš rozpočet. A ja dnes si myslím, že naozaj predkladáte niečo, čomu už aj sám neveríte. A je to vlastne iba preto, lebo musíte. Ale hovorím, na druhej strane chápem, je dosť bezvýchodisková situácia, keď vieme, že všetok vietor fúka proti nám.
Preto ešte raz si dovolím, nechcem naťahovať ten čas a rozprávať veci, ktoré tu povedané boli, ja chcem jedno jediné, aby sme, aby z vašej strany vyšla iniciatíva aj voči opozičným stranám, aby sme naozaj spoločne si všetci sadli, aby všetci ľudia na Slovensku, ktorí vedia, akým spôsobom možno zalepiť diery na tej spoločnej loďke, na ktorej plávame, zalepiť diery proti vykrádaniu vlastne štátneho rozpočtu tým, že niekto, jednoducho kto platiť dane má, ich platiť neplatí, alebo si hľadá cestičky, ako to obísť. Aby sme možno zavolali aj pána Mihála, ktorý radí podnikateľom, ako dane neplatiť a ako teda obchádzať zákony, aj takýchto ľudí, a s nimi sa spoločne poradiť a urobiť niečo naozaj spoločne v prospech Slovenska a donútiť ľudí platiť dane.
Aj v Biblii sa píše, čo je božie, dajte Bohu, a čo je cisárove, dajte cisárovi. A viem, že ľudia pozerali na toho cisára v Izraeli ako na nejakého okupanta, na nejakého človeka, ktorého nemali radi, autoritu, ktorú neuznávali, a keď im Ježiš povedal, že áno, urobte to, tak necítili sa dobre. Ale myslím, že stojíme pred tou situáciou, kedy musíme ľuďom povedať, že nie je, nemôže byť už ďalej moderné dane neplatiť, ale dane musia platiť všetci, ktorí ich majú platiť. A išiel by som aj ďalej. Možno niektorí, ja som to navrhoval vlastne pred dvomi rokmi, ešte keď sme chceli do programového vyhlásenia vlády, predošlej vládnej koalície, ktorá sa k nám stavala ako k takým nejakým nechceným deťom, tak sme im vlastne predložili 44 nejakých opatrení, ktoré sme chceli, aby boli zahrnuté. Boli to vlastne naše predvolebné sľuby, s ktorými sme sa prekrúžkovali do parlamentu, a medzi nimi boli aj opatrenia o tom, aby sme umožnili v podstate ľuďom, ktorí ohlásia či korupciu, ktorí ohlásia daňové úniky, aby sme im dali anonymitu, aby sme im dali ochranu, aby sme ich možno prípadne aj odmenili za to, že to urobia, lebo my túto pomoc potrebujeme.
To, čo ste napríklad včera urobili, a bolo mi to sympatické, že ste zahrnuli do možnosti vykonávať daňové vlastne kontroly, alebo teda vydávanie registračných bločkov, všetkých pracovníkov Finančnej a colnej správy. Je samozrejme úplne iný kaliber, keď ma kontrolujú kontrolóri, ktorých všetci v meste poznáme, ktorých síce kedy-tedy presťahujeme z jedného mesta do druhého, ale o ktorých jednoducho viem, že ako vyzerajú, a už dám si pozor, aby som ten bloček vystavil, a je ich v podstate veľmi malý počet. A je úplná iná situácia, keď ste urobili to, čo ste včera urobili, aspoň minimálne ten prvý krok, že ste nasadili do boja deväťtisíc ľudí. A ja si myslím, že do boja treba nasadiť štyri milióny dvestotisíc dospelých ľudí, ktorí majú volebné právo, a týchto štyri milióny dvesto ľudí, týmto treba vysloviť a požiadať ich o podporu: Ľudia, pomôžte nám odhaľovať daňové úniky, podvodníkov, korupciu! Aj politikov, to je jedno. Jednoducho treba pozerať aj možno tomto prípade aj do vlastných radov alebo medzi vlastných nominantov, všetkým treba pozerať na prsty. A toto je jediná šanca, ktorá nás vlastne vie zachrániť pred tým, aby sme nenarazili do útesu.
Chápem, že takéto opatrenia, alebo keď opatrenia na zabránenie daňových únikov, chápem tú kritiku z vašej strany, že keď aj my sme vám to hovorili, aj za naše hnutie, že je toto návrh, že vlastne kde máme daňové úniky, a tuto by sme mali loviť. A ponúkali sme vám to ako alternatívu. A chápem ten váš postoj, že ste hovorili, že áno, že toto je niečo, kde tie peniaze sú, ale na to, aby sme odtiaľ peniaze získali, potrebujeme nejaký čas. Beriem, urobili ste kroky také, aby ste, ktoré považujete za správne, ale nepremrhajme tento čas, tento možno rok, ktorý pred nami je, aby sme takto za rok nemuseli spoločne zase sa tu, my vám vyčítať, že zvyšujete dane na 29 %, a vy zase, aby ste pred kamerami nemuseli lamentovať, že ľudia dane neplatia.
Ja si myslím, že treba využiť maximálne najbližšie mesiace na to, aby tvrdé rázne opatrenie proti neplateniu daní spoločne sme vymysleli a spoločne, pevne verím, absolútnou väčšinou hlasov v tejto sále aj presadili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič, musím uznať, fakt zaujímavé vystúpenie. Nemyslím si však, že prirovnávať rozpočet k balíčku s nejakými dierkami, že je šťastné. Samozrejme, chápem to symbolicky, ale asi trebalo by konečne prejsť od tých čokoládových mincí k realite ako takej.
Dolu kopcom, dá sa povedať, to tu na Slovensku pustila vláda Ivety Radičovej. Práve ona nastavila rozpočet na rok 2012 tak, že ku koncu roka vyskočil ten deficit, aký vyskočil. My, o čo sa snažíme, snažíme sa proste o to, aby to, čo bolo pustené dolu kopcom v rámci rozpočtu Slovenska za Radičovej, aby sme to dostali na rovinu. Na rovinu to aj pán minister práve pokúša sa dostať týmto rozpočtom. On už dávno lepí diery. Podľa toho, čo ste povedali, lepí to práve aj tým, že vyšiel do boja proti depeháčkarom, proti bločkárom, proti ľuďom, ktorí proste robia podvody a neplatia dane.
V súčasnosti, dá sa povedať, na Slovensku každý poctivý občan platí tie dane alebo snaží sa platiť. Ja ako to vidím, vidím to, že samozrejme pán minister nemá ľahkú situáciu, ale nastavil to takým spôsobom, že myslím si, že po odbornej stránke urobili a robia pre ten rozpočet, aby bol v poriadku, alebo teda čo najlepší, všetko čo sa dá.
Pokiaľ chcete pomôcť, samozrejme treba dávať návrhy a podávať pomocnú ruku, ale zasa niektoré veci sú vyslovene odborného charakteru. A myslím si, že v tomto prípade pán minister dobre vie, čo robí, prečo to tak nastavil. A hlavne, v akom stave nám to tu nechala teda bývalá vláda Ivety Radičovej a pán poslanec Mikloš, ktorý tu ani nie je. Ak si všimnete, pán poslanec Mikloš ani pri rozpočte nie je, lebo bojí sa, že by sa mu do očí povedalo, že práve tento stav, aký je, zavinil on. A on práve toto takto dobabral.

Tóno, hovoríš, že vlastne problém je to, lebo nastavila to Radičovej vláda. A teda tá nasmerovala autíčko dole kopcom, ale myslím si, že príliš úzkoprso alebo príliš krátkozrako sa na to pozeráš.
Ja si myslím, že treba sa pozrieť na to, že máme deficit alebo deficit verejný dlh, alebo dlh, teda hrubý dlh Slovenskej republiky približne 50 percent HDP. Čiže približne 35 mld. eur. To je na starú menu skoro 1 100 mld. korún. A toto spáchali všetky vlády, ktoré tu za posledných dvadsať rokov vládli, či to boli pravé, ľavé, zelené, červené, modré, fialové. Jednoducho, všetky prispeli do toho svojím dielom. Niektoré väčším, niektoré menším, ale každopádne všetky tieto vlády, až kým neprišla kríza, Slovenskú republiku zadlžovali.
Aj tento rok naďalej sa vlastne zadlžujeme, takže myslím si, že sme v tom všetci. Všetci sú v tom vinní. A nemá nejaký veľký zmysel si teraz vykrikovať, že kto viac alebo kto menej. Možno iba politici, ktorí menej do toho mohli prispieť a menej boli pri moci, tak tí asi majú menší podiel na hriechu, ale pán Brocka, ktorého som sa pred chvíľkou zastal, tak asi má trošku väčší, lebo je tu dvadsaťdva rokov.
Takže je to, myslím si, že takto je dobré sa na to pozerať, trošku spravodlivejšie, že nie všetko iba Radičovej vláda urobila zle. Všetci sme si zaviazali na krk veľký mlynský kameň, ktorý nás dnes ťaží, a kvôli tomu sa dnes musí šetriť. Úplne inak by sa nám žilo, ak by sme dnes mali zadlženie Slovenskej republiky tak, ako majú Estónci, nejakých päť alebo sedem percent HDP, kašleš na to jednoducho, či máš deficit tri alebo štyri percenta, lebo ťa to nemusí zaujímať.
Nás v tejto situácii, kedy máme Damoklov meč nad krkom, sme si vlastne sami namontovali nejakú gilotínu nad krk, nás to veľmi musí zaujímať. A za to zodpovedajú všetci politici, ktorí za posledných dvadsaťtri rokov na Slovensku vládli.

Vážená pani, vážený pán predsedajúci, podľa toho, kto je momentálne už aktuálne na tej stoličke, vážení kolegovia, vážené kolegyne, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť k návrhu štátneho rozpočtu.
Mali sme tu už vystúpenia zástupcov jednotlivých poslaneckých klubov, ktorí predstavili svoj politický pohľad na vec. A myslím si, že sme naozaj vďaka rôznorodosti opozície mohli vidieť aj to, aké rôzne uhly pohľadu sa politicky dajú k rozpočtu povedať. Dovoľte mi preto mať možno trochu kratší, taký sústredenejší prejav, ktorý má dve časti. V tej prvej časti by som si dovolil najmä citovať určité materiály, ktoré hovoria o tom, aký ten rozpočet je, materiály nezávislých autorít. A potom by som na konci z toho vyvodil, čo nás naozaj čaká.
Treba povedať, že predseda vlády po schválení rozpočtu povedal, že tento rozpočet je absolútne reálny, ale dnes už vieme, ale vedeli sme to už aj pred niekoľkými týždňami, ešte skôr, než to vláda ohlásila, že to tak nie je. A vedeli sme to nielen my, ale vedeli to aj tí, ktorí sa rozpočtom venujú a nemajú žiadnu politickú motiváciu klamať, ani tieto veci deformovať. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom stanovisku k návrhu rozpočtu povedala, že okrem veľkej neistoty v makroekonomickom prostredí a možných efektov zmeny správania sa subjektov z dôvodu prijatých konsolidačných opatrení sú tam riziká vo viacerých oblastiach. Ja sa k nim aj dostanem. Najväčšie sa týkajú samospráv a verejného zdravotníctva. A rada zároveň povedala, že na to, aby sa dosiahol cielený deficit, bude potrebné prijímať ďalšie operatívne alebo systémové opatrenia.
Európska komisia, ktorú asi neobviníme tiež z nejakej ideologickej zaujatosti, vo svojej predpovedi predpokladá deficit na budúci rok nie 2,9 % HDP, ale 3,2 % HDP. To znamená, že ten rozpočet, dokonca aj pred tým, než došlo k revízii daňovej prognózy zo strany vlády, bolo jasné, že nie je úplne reálny.
Chcem zdôrazniť, že toto tvrdenie neznamená, že ide o rozpočet, ktorý je nejakou fikciou, povedzme v takej miere, v akej bol rozpočet na rok 2010. Ide o rozpočet, ktorý je v zásade technicky tam, kde má byť, ale treba zároveň povedať, že už má v sebe vo svojom prvopočiatku zakódovanú dieru.
Konkrétne, aby sme boli konkrétni, prvá diera spočíva v oblasti samospráv, kde vláda, ako vieme, podpísala so zástupcami samospráv memorandum o tom, že budú šetriť spôsobom, akým ešte nikdy nešetrili. Čo je možno ešte zložitejšie, je fakt, že samotné memorandum nemá ani žiadnu právnu silu, ani vláda neprijala žiadne právne nástroje na to, aby toto memorandum bolo vymáhateľné. To znamená, závisí to nielen od dôveryhodnosti ZMOS-u ako celku, ale na ochote každého jedného primátora, každého jedného zastupiteľstva dodržať niečo, čo bolo podpísané ich zástupcami. A to v situácii, keď ten záväzok, ktorý bol podpísaný, je veľmi, veľmi ambiciózny z historického pohľadu. Toto považuje za zásadné riziko rozpočtu napríklad aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Takisto v zdravotníctve rozpočet predpokladá, že výdavky do zdravotníctva budú v nominálnom vyjadrení približne na úrovni tohto roku. A zároveň predpokladá nulové zadlžovanie nemocníc. To aj napriek tomu, že platy lekárov a sestričiek boli v 2012-om ešte nie zvýšené počas celého roka. Optimistický odhad hovorí, že zadlžovanie nemocníc zvýši deficit oproti rozpočtu aspoň o 100 mil. eur. To je ďalšia významná rezerva.
Nebudem, nepôjdem takto ďalej a ďalej, ale dovolím si povedať, že rozpočet obsahuje ďalšie nereálne položky. Príjmy z dôvodu spustenia Jadrovej elektrárne v Mochovciach, hoci je už dnes konsenzus, že Jadrová elektráreň v Mochovciach sa v 2013-om, nespustí. Dvojité započítavanie príjmov z hľadiska ropných rezerv. Veľmi významné príjmy zo štátnych monopolov, dividendových, napriek tlaku na ich ceny, ktorý inak podporujeme, a aj zároveň špeciálny odvod. To znamená, že predpokladá sa, že sa z nich vyťaží nepomerne, nepomerne viac. Toto všetko znamená, že rozpočet roku 2013 už dnes vieme, že nie je úplne reálny. Nie je ani katastroficky nereálny, ale nie je ani úplne reálny.
V roku 2014 tento trend pokračuje, kde Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatovala, že návrh rozpočtu neobsahuje vierohodný scenár, ako dosiahnuť rozpočtové ciele v horizonte dvoch až troch rokov. Európska komisia hovorí, že bez ďalšej zmeny politík, bude v 2014-om už dosiahnuté len malé zlepšenie a nedosiahne potrebné konsolidačné úsilie. Zároveň rozpočet v roku 2014 predpokladá nominálny pokles výdavkov verejných financií, čo sa za vlád Roberta Fica ešte nikdy nestalo. Teda vláda Roberta Fica ešte nikdy nedokázala medziročne znížiť objem výdavkov, ale v 2014-om to plánuje. A má na tom postavený celý svoj návrh.
"V roku 2015 a 2016 nám ďalej pokračuje tendencia, kde rozpočet neobsahuje skutočne vierohodný scenár ako dosiahnuť rozpočtové ciele", hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. A zároveň, "keby sa aj náhodou dosiahli tie ciele ktoré si vláda stanovuje, tak vývoj verejného dlhu dosiahne úroveň, pri ktorej už bude dochádzať k viazaniu výdavkov v štátnom rozpočte vo výške troch percent podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. A v roku 2016 by už dokonca nemalo vôbec dôjsť k nárastu výdavkov vrátane fondov sociálneho zabezpečenia".
Toto sú suché slová ekonomických odborníkov, ktoré, ako tu povedal v inom kontexte jeden kolega, znejú väčšine ľudí ako bzučanie múch. Dovoľte mi preto skúsiť to na záver preložiť do úplne ľudského jazyka a povedať, čo vlastne ten rozpočet a jeho hodnotenie nezávislými autoritami znamená.
V roku 2013 tento rozpočet zdaňuje všetko, čo sa zdaniť dá, hýbe a ešte nebolo zastavené touto vládou, a napriek tomuto, vyťahuje to všetky rezervy, ktoré existujú v štáte, na ktoré vláda stačí, a napriek tomu to nebude stačiť na dosiahnutie cieľov, ktoré si vláda dala. To je prvý fakt.
Moja interpretácia, a to už je vec interpretácie, je, že ten sociálny výbuch, ktorý by vláda zaznamenala, keby naozaj išla po svojich cieľoch dôsledne, sa odkladá na obdobie po prezidentských voľbách. V 2014-om budú prezidentské voľby a potom, nech už to Pán Boh a Robert Kaliňák ratuje, keď Robert Fico už nebude predsedom vlády. To je tak, ako ja čítam tento návrh štátneho rozpočtu. Je to prezidentský alebo odkladací rozpočet, nazvite to, ako chcete. My ostatní, ktorí sa však nepresťahujeme z jedného paláca do druhého paláca niekedy počas prvého polroka roku 2014, tu však budeme aj v týchto rokoch. A je možné, že tu bude aj pán minister financií a bude to musieť naďalej riešiť.
Pozrime si, čo ho teda čaká, ešte raz ľudskou rečou, v roku 2014 a 2015. Tie návrhy, ktoré ste nám predložili na tie ďalšie dva roky, sú reálne len v situácii, keď sa zásadne obnoví hospodársky rast, a bude pomerne slušný a veľmi slušný, a zároveň keď budete schopní napriek tomu výrazne sekať výdavky štátu v tom, najmä v roku 2014.
Ja myslím, že dnes nepoviem nič veľmi polemické, ak poviem, že ak nepríde zázrak, tak pri vašej hospodárskej politike zásadný ekonomický rast očakávať krátkodobo, ani strednodobo nemožno. Vláda neprijíma prorastové opatrenia. Ruší rovnú daň, zvyšuje odvody, zvyšuje zásadné zodvodnenie dividend pre malých a stredných podnikateľov, Zákonník práce. Dá sa pokračovať. A myslím, že túto debatu sme tu už mali.
A to, čo ja vám vyčítam, a to, čo som vám vyčítal pri rovnej dani, nie je len to, že toto robíte, ale to, že ste zatiaľ neponúkli žiadnu dôveryhodnú a presvedčivú alternatívu, čím iným dosiahnete zvyšujúcu sa prosperitu a hospodársky rast pre túto krajinu. Lebo áno, vy máte právo a legitimitu presadiť svoju predstavu hospodárskej politiky, ale nemá podľa mňa nikto právo presadzovať hospodársku politiku, ktorá povedie len k trvalej bolesti a k nezvyšovaniu životnej úrovne v tejto krajine. Ako som už dokumentoval, sekať výdavky ste zatiaľ nikdy nedokázali, ale obidvaja vieme, že bez hospodárskeho rastu to ani nie je cesta, permanentne len sekať výdavky. Preto musím povedať, že akékoľvek sľuby, ktoré dnes vláda dáva učiteľom, ale aj ktorejkoľvek inej skupine obyvateľstva, o tom, že vydržte a bude lepšie, v 2014-om už to bude iné, v 2016-om to bude super, nie sú čestné. Viem, že ste navrhovali učiteľom 15-percentné zvýšenie platov v roku 2014. A chcem sa spýtať, ako je to možné navrhovať, keď zároveň plánujete nominálne zníženie výdavkov verejných rozpočtov v roku 2014? To sa týka aj ostatných profesií - lekárov, úradníkov a kohokoľvek ďalšieho.
Z tohto podľa mňa vyplýva jeden jednoznačný záver, že pri tomto poňatí hospodárskej politiky nečelíme jednému krízovému roku 2013, ale každý rok bude krízový, kým sa nezmení hospodárska politika tejto vlády. A čelíme politike permanentnej bolesti.
Aby som bol korektný, veľa z tej bolesti by muselo prísť tak či tak. Európa nie je v dobrom stave. Európska ekonomika nie je v dobrom stave. O tom to nie je. O čom to je? Čo robí vláda pre to, aby naozaj na konci dňa aj vysvitlo slnko a aby sme sa mohli z tejto diery dostať? A ja musím konštatovať na záver, že tento rozpočet neobsahuje opatrenia, ale ani sa nespolieha na už prijaté opatrenia alebo neopiera sa už o prijaté opatrenia, ktoré by takéto niečo zabezpečovali.
Z tohto dôvodu, pán minister, oceňujem, že oproti rozpočtu, ktorý predkladal váš kolega Počiatek v roku 2009 na rok 2010, naozaj treba byť korektný, váš rozpočet nie je fikciou. Môžeme sa naozaj baviť o tom, a myslím si, že je to zdokumentované aj nezávislými autoritami, že má také malé prvky únikovosti, eskapizmu, od reality, ale tie prvky nie sú také veľké, aby sme vás mohli obviniť z toho, že ste autor beletrie, nie autor literatúry faktu, ale dovolím si vás obviniť z toho, že vaše dielo, aj keď je na 90 percent literatúrou faktu, je hororom. Nie cestou riešenia aj za cenu ťažkých obetí.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi tiež prispieť do tejto diskusie o štátnom rozpočte. Na úvod by som si dovolil jednu takú zásadnú poznámku, že mi je strašne ľúto, že aj napriek tomu, že 4. decembra v programe sme mali, že bod 18, to jest vládny návrh zákona o štátnom rozpočte, napísané, že sa prerokuje po opakovanom prerokovaní v gestorskom výbore, tak sa tak nestalo. A dnes sme vlastne dostali do lavíc pozmeňujúci návrh, samozrejme, ktorý zásadným spôsobom mení tento rozpočet, a nám je skutočne ľúto, že to nebolo vo finančnom výbore. Ani nie tak kvôli tomu, že by som bol nejaký ješitný, ale kvôli tomu, že na tom finančnom výbore predsa len tie emócie nie sú také a dajú sa tie, tie otázky vydiskutovať, popýtať sa, akým spôsobom, prečo, čo ako sa stalo, ale v pléne samozrejme už, už, už to, už to jednoducho takto nejde, pretože už je to, kamery sú namierené a už ťažko sa takto dá, dá komunikovať. A dúfam teda, že dúfam, že sa to v budúcnosti nestane a skutočne to, ten finančný výbor jednoducho nebude takýmto spôsobom obídený, ako bol.
Takže poďme k meritu veci. To bolo k procedúre. Ja som sa niekoľkokrát vyjadroval aj v médiách, aj v rozprave v prvom čítaní, a keď som použil nejakým jednoduchým spôsobom alebo jednou vetou okomentoval rozpočet, alebo povedzme zmena daňového a odvodového systému, lebo de facto to je zásadná zmena, čo súčasná vláda robí, tak som to jedným slovom povedal, demotivačný. Demotivačný, ja to samozrejme teraz vysvetlím, ale použijem, budem teda, nepoužijem, nebudem používať emócie, ale použijem správu, ktorú vlastne už Rada pre rozpočtovú zodpovednosť publikovala, a ktorá, ktorá mi dáva v mnohom za pravdu. Ja samozrejme teraz, treba jednu vec povedať, že ja oceňujem, že teraz, odteraz de facto táto rada bude sa vždy vyjadrovať aj k tomu ďalšiemu rozpočtu. Oceňujem, dokonca musím povedať veľké pozitívum, že v kútiku tak duše som trošku sa obával, že ako bude vyzerať tá prvá správa. Pretože viete, my neriešime problémy vznikom inštitúcie, ale vždy je to v ľuďoch. A určite by som nechcel teda, nechcel, aby, aby sme túto radu spolitizúvavali a aby sme povedali, však vy by ste povedali, však to sme tam, on povedal to, čo ja tvrdím, zase ja, to čo, čo proste tvrdíme. Samozrejme, ona má, má svoju, svoj veľký význam. A musím povedať teda, že po tejto správe zatiaľ, zatiaľ si myslím, že je, aj keď nemusím a nesúhlasím so všetkým, ale zatiaľ je veľmi kvalifikovaná. A som rád, že ju máme. A som rád, že sme sa na tom dohodli. A som rád, že vlastne spolu sme zaviedli ešte v minulom období také prísne kritéria, ktoré, ktoré skutočne akákoľvek budúca vláda bude mať problém s tým, tieto prísne kritéria dosiahnuť.
Takže ja zacitujem niektoré veci, niektoré veci z tejto správy a potom to okomentujem. Je to dôležité preto, lebo snažím sa, snažím sa proste urobiť to, aby, aby som skôr vysvetlil, že v čom vidím problém, prečo je ten rozpočet taký, aký je. Takže "odhady daňovo-odvodových príjmov boli pripravené v rozpočte opatrne, počínajúc aj s vplyvom z titulu možných zmien v správaní sa subjektov". Takzvané dynamické efekty, používajú slovo "dynamické efekty", ja to hovorím, o tom, že, že motivácie, motivácie tých, ktorí platia dane a odvody, po týchto zmenách, budú zásadne iné ako pred týmito. Rada hovorí o takzvaných dynamických efektoch: "To de facto znamená, ako však uvádza samotný návrh, veľké množstvo legislatívnych zmien v tejto oblasti a ich vzájomný vplyv je veľmi ťažké odhadnúť, a preto tieto zmeny predstavujú riziko naplnenia prognózy. Z pohľadu na nárast v daňovom zaťažení je potrebné počítať s významnými dynamickými efektmi, predovšetkým u samostatne zárobkovo činných osobách, dohodárov a právnických osôb s cieľom minimalizovať nárast daňového zaťaženia." Ja s tým plne súhlasím a stále to hovorím, len inými slovami, že tie motivácie platiť dane a odvody sa zmenia. A vláda, ja som hlboko presvedčený, že podcenila, podcenila tieto dynamické efekty. A podcenila aj psychologické efekty. Keď hovorím o psychologickom efekte, tak hovorím o tom, že ten podnikateľ vidí, že súčasne, obrazne povedané, v ten istý moment, keď vláda schváli vo vláde nárast daní pre niekoho, súčasne odpustí dane niekomu. Jednoducho to je strašne psychologický efekt. A samozrejme ten podnikateľ potom na verejných konferenciách hovorí, že: Hm, tak nám podnikateľom nezáleží až tak na zvýšení daní. No tak bodaj by! Takým podnikateľom by nezáležalo, ani keby bola 100-percentná daňová sadzba. Ale jednoducho to bude mať zásadný psychický, proste, efekt, hej? Proste psychológia tých ľudí, a hlavne na Slovensku, proste bude, bude, bude negatívna, bude mať negatívny, veľmi negatívny dojem.
Takže celá tá vlastne správa, správa, aby som, aby som nezdržoval zase, k týmto motiváciám chcem ešte jednu povedať. Že podľa tejto správy je, "alarmujúci je vývoj verejného dlhu na strednodobom horizonte. Pokiaľ by sa naplnil načrtnutý scenár v rozpočte" - to znamená, že to, čo sa načrtlo - "tak v roku 2015 by už bolo dosť k viazaniu výdavkov v štátnom rozpočte vo výške 3 percentá a návrh rozpočtu na rok 2016 by už nemal obsahovať nominálny nárast výdavkov vrátane fondov sociálneho zabezpečenia". To hovorí o tom, že vláda de facto počíta, počíta s tým, že aj verejný dlh, verejný dlh sa radikálne, ale radikálne zvýši. Dokonca v tejto správe je povedané explicitne, že "rozpočet predpokladal pri splnení stanovených cieľov nárast dlhu z úrovne 43,3 percenta HDP v roku 2011 na úroveň 56 percent HDP v roku 2015, čo je zvýšenie ukazovateľov o takmer 30 percent". Za štyri roky zvýšime verejný dlh o 30 percent.
Na záver mi ešte dovoľte povedať z tejto správy, že, potom už nebudem citovať, ale aby som bol explicitný. Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií správa konštatuje, že "najvýznamnejšou zmenou v rozpočte z pohľadu dlhodobých projekcií je zmenená legislatíva dôchodkového sporenia. Napriek tomu, že tieto zmeny krátkodobo zlepšujú saldo verejných financií, z dlhodobého hľadiska vytvárajú aj dodatočné nároky na verejné financie. Ich výsledný efekt závisí od toho, do akej miery sa využijú prostriedky na dlhodobú konsolidáciu". Takže ďalšia veta, ktorá je explicitná: "Čo sa týka návrhu rozpočtu, preto nie je možné nazvať konsolidáciou zníženie odvodov do druhého piliera ani presun nasporených aktív do príjmov u ľudí, ktorí vystúpia z kapitalizačnej schémy."
Jasné, nikdy nebude žiaden rozpočet ideálny, každá vláda, každá opozícia bude kritizovať rozpočet. Je to samozrejme téma, ktorá, ktorá nás bude rozdeľovať, lebo každá vláda, alebo strany majú rôzne priority, kapitoly a tak ďalej. Ale moja zásadná výčitka teda, aby som to zhutnil do jednej vety, nie je ani v tom, že sa zaviedla progresívna daň. Teraz niežeby som bol za. Ale tá zásadná myšlienka je v tom, že tie dane a spolu s odvodmi ste zvýšili príliš, to znamená, to je ako s presolením polievky. To znamená, že keď to jednoducho príliš presolíte, zvýšite, lebo ten podnikateľ alebo niekto bude porovnávať tú situáciu, čo som zaplatil minulý rok štátu, a v porovnaní s tým, čo musím zaplatiť teraz, tak tam je enormné navýšenie. A jednoducho to už si povie alebo mnohí ľudia, mnohí ľudia, mnohí podnikatelia, si povedia, že nie, to už je príliš.
A keby som bol urobil tých, ten top rebríček z hľadiska ekonóma najhorších opatrení, tak ja vám poviem, že na prvom mieste, paradoxne, možno sa budete čudovať, ale je to zákon o zdravotných odvodoch, kde sme zvýšili tým podnikateľom zdravotné odvody - mimochodom, vôbec je diskutabilné, či zdravotné odvody by sa mali platiť z dividend, ale to nechcem teraz riešiť - vymeriavací základ z trojnásobku na desaťnásobok. A plus ste samozrejme zvýšili sadzby, hej, a tým, že priemerná mzda, lebo to sa vypočíta od priemernej mzdy, stále rastie, to je ďalší faktor, jednoducho, to je už totálne presolené. Takže tie podniky proste, ktoré, tie malé podniky, malé eseročky, ktoré nezarábajú veľa, tak jednoducho pre nich to už bude, nechcem povedať slovo likvidačné, pretože oni sa nezlikvidujú, to, to, to samozrejme sa nestane, ale vymyslia a podľa mňa už vymýšľajú rôzne iné spôsoby, akým spôsobom proste optimalizovať. Ja nebudem hovoriť, aké možnosti sú, pretože aby to nevyzeralo, že navádzam na to, to určite nie, ale viem, že sú.
Takže tá veta spočíva teda v tom, že tie dane a odvody, celkové platby ste zvýšili príliš. A na to ja nebudem hovoriť, že koľko vyberiete, lebo faktom zostáva to, že nikto nevie, koľko sa vyberie. Nepoviem ani vetu, že vyberiete menej ako doteraz, ani to nepoviem. Ale som presvedčený, že vyberiete menej, ako ste si naplánovali.
Ďakujem za pozornosť.