11. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec, veľmi ma teší vaša viera v ministra financií a jeho čarodejnícke schopnosti. Chcem sa ale len trocha opýtať pár takých faktických poznámok. Kto nastavoval podmienky v prechádzajúcom programovacom období? Kto to tu hlásal, že netreba poľnohospodárstvo na Slovensku, že všetko dovezieme a všetko vyrieši trh? Kto zrušil červenú naftu? Máte pravdu. Situácia v slovenskom poľnohospodárstve je veľmi zlá, ale treba sa opýtať, kto za to všetko zodpovedá. Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem pekne. No, pán kolega, ja som si so záujmom vypočul vaše vystúpenie, aj keď som ho nestihol celé, tak si to ešte pozriem zo záznamu. Ja som presvedčený, že takýchto apelov na ministra financií bude viacej. Budú určite z rezortu obrany, ktorý je vysoko podhodnotený posledné roky, takisto z ďalších rezortov, pretože tých peňazí je málo. Nie je vždy, samozrejme, riešením len naliať peniaze do ktorého-toho príslušného rezortu, aj keď nepopieram, že zhodou okolností poľnohospodárstvo je na tom naozaj mimoriadne mizerne, každopádne sú tu, je tu aj iný priestor.
V januári na ďalšej schôdzi budeme rokovať, pán minister Jahnátek bol vyzvaný, Národná rada to schválila, aby predložil pozíciu Slovenska a stav vyjednávaní k reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky a ja si práve myslím, že tam je pes zakopaný. Pretože jednoducho nám tu bolo niečo sľúbené, bolo nám sľúbené, že od roku 2014 na najbližších sedem rokov budú priame platby dorovnané na 100 % priemeru Európskej únie, a to, čo bruselskí úradníci zamýšľajú, tak je len na 90 %, aj to len z jednej tretiny.
A pokiaľ budeme spoločne tlačiť na ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka, aby si plnil svoje povinnosti, a takisto tlačiť na vládu Roberta Fica, aby nerobila len ramená na Slovensku, ale aby konečne začala zastupovať národnoštátne záujmy Slovenskej republiky, tak si myslím, že tú neutešenú situáciu slovenských poľnohospodárov a potravinárov dokážeme zvrátiť. Takže najbližšie týždne a mesiace ukážu. My v strane SaS vám ponúkame spoluprácu pri týchto krokoch.
Ďakujem pekne.

No, už funguje. Ďakujem. Tak, čo sa týka tej červenej nafty, ja chápem stále, že každý minister financií sa snaží zachrániť pre seba najviac peňazí alebo vydať najmenej peňazí, čo je to možné. Ale už keď chceme konkretizovať, hovorím, na polovičku najprv znížili to ministri za SMER, samozrejme, potom náš minister financií tiež nebol nejaký štedrý smerom ku nám. Tú tretiu verziu som už aj povedal, čo sa týka, ja považujem súčasnú červenú naftu skôr za populistické, ako efektívne.
A k pánovi poslancovi Galkovi. Nešťastné, nešťastný pojem naliať, naliať peniaze. Tu ja som sa snažil akože v tej prednáške alebo vystúpení povedať to, že tie peniaze boli v rámci negociácie prisľúbené. To znamená, že tie peniaze boli určené na to, aby sme sa dostali na úroveň. Skrátka, nejaký proces. Kto si povedal, že ponechá si živočíšnu výrobu vôbec, tak začal nejakú transformáciu. A tie peniaze boli odobraté posledné dva-tri roky, keď tá transformácia ešte není dokončená. To znamená, že keď nakúpila sa technológia, nikto to nedokázal nakúpiť z vrecka. Každý bral úvery. To znamená, prvé dva-tri roky to fungovalo, lebo tie peniaze došli, a práve tie úvery treba platiť aj teraz, posledné dva-tri roky. Takže není o naliatí. To je ako keby futbalový západ, v 70. minúte poviete, že, no tak teraz dobre, tak dvaja idú preč od súpera a hráme ďalej - a to som sa snažil povedať.
Ďakujem.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tak neprekvapím vás, keď na úvod poviem, že sa budem venovať problematike zdravotníctva a som veľmi rád, že mám tú možnosť diskutovať s pánom ministrom financií o situácii v zdravotníctve, aj o tom, čo nás čaká a neminie v roku 2013. A v závere sa nevyhnem ani téme, o ktorej budeme diskutovať počas celého roku 2013, ale zrejme nás to neminie až(ani) v roku 2014, a to je vznik jednej zdravotnej poisťovne.
Trošku ma aj prekvapilo, priznám sa, že zdravotníctvo, ktoré je vážnou témou v slovenskej spoločnosti, občania ju podľa závažnosti kladú na druhé, maximálne tretie miesto, čo sa týka problémov Slovenska, a budúci rok pretečie rezortom zdravotníctva viac než 4 mld. eur. Napriek tomu zatiaľ v diskusii, ktorá tu plynie od včerajšieho rána, sa rečníci dotkli tejto témy len veľmi okrajovo, preto - doniesol som si aj vodu - mi vopred odpustite, že to zoberiem trošku zo širšia, ale taká možnosť, aby som diskutoval s pánom ministrom financií o problematike zdravotníctva, tu nie je každý deň, takže rád by som to využil. Budem sa ale držať čísiel, aby som netáral veľa, ale budem aj argumentovať, pretože čísla samy osebe, keď nemajú súvislosti, veľa toho nepovedia ľuďom, povedzme, ktorí sa denne nezaoberajú touto problematikou.
Poďme teda k tomu - návrh štátneho rozpočtu. Hneď na úvod chcem povedať, že keď bol pripravený návrh štátneho rozpočtu v zmysle platných zákonov Slovenskej republiky, tak som sa trošku pousmial a musím povedať, že neprekvapila ma skutočnosť, že štát chce vydať za poistencov štátu iba 4 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve predminulého roka. Čiže platba za poistencov štátu bola nastavená na 4 %. Pousmial som sa len preto, lebo si veľmi dobre pamätám argumentáciu svojich kolegov zo strany SMER - sociálna demokracia v opozícii, dokonca ešte aj pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády, a keby som bol veľmi zloprajný, odcitoval by som aj môjho kolegu a dobrého priateľa Richarda Rašiho, ktorý hovoril o tom, že neexistuje, aby do zdravotníctva išli len 4 % za poistencov štátu, pretože je to, skrátka, neúnosné. Dneska tu nie je, takže dnes už má zrejme iný názor na túto situáciu.
Pamätám si, ako v programovom vyhlásení vlády bolo zdiagnostikované alebo, keď chcete ekonomicky, analýza hovorila o tom, že hlavným problémom slovenského zdravotníctva je to, že vláda Ivety Radičovej dávala do zdravotníctva málo, lebo platila za poistencov štátu iba 4 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve predminulého roka. A tak na základe takéhoto ambiciózneho programového vyhlásenia vlády som teda vedel, čo bude nasledovať v októbri, lebo už chvíľu pôsobím v politike a naivný už dávno nie som. Pán minister financií neprekvapil, 4 % za poistencov štátu. Vieme, v akej situácii je slovenská ekonomika. Je mi to úplne jasné.
No len povedal by som, že keď SDKÚ - DS nikdy nenavrhovala 5 % za poistencov štátu, v opozícii ani v koalícii, a nebude to robiť ani teraz, pretože nie sme populisti, ale sme zodpovední hospodári. Očakával by som, že aj slovenskí sociálni demokrati alebo socialisti, teraz už neviem, lebo pán minister Richter ma poplietol, čiže sociálne cítiaca vláda a sociálne cítiaci SMER bude hovoriť to isté v opozícii a v koalícii. Pretože hovoriť v programovom vyhlásení o tom, že vláda Ivety Radičovej dávala za poistencov štátu menej a podfinancovala rezort, a potom navrhnúť 4 % za poistencov štátu, považujem trošku za balamutenie ľudí. Nielen v slovenskom zdravotníctve, ale všetkých občanov.
Faktom ale je, že vláda Ivety Radičovej neplatila za poistencov štátu 4 %, lebo zaplatila 4,16 %. Áno, pretože predchádzajúci minister financií nechal v rezerve 50 mil. eur na nepredvídateľné alebo problémové situácie v zdravotníctve a túto záchrannú brzdu použila súčasná vláda, hlasovali sme o tom v tejto Národnej rade v júni, v júni... (Reakcia ministra.) Áno, áno, je to tak, aj k tomu sa dostanem, pán minister, ale pomalšie mi to trošku ide. Hlasovala o tom táto ctená snemovňa v júni tohto roku a od 1. júla bola táto rezerva 50 mil. eur rozpustená a prevedená do poistných fondov zdravotných poisťovní ako zvýšená platba štátu za svojich poistencov. To znamená, že od 1. júla až do konca tohto kalendárneho roka platí štát za poistenca štátu 4,32 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve predminulého roka. No ale keď sme čestní, tak to premietneme na celý kalendárny rok 2012, čiže platba za poistencov štátu bola 4,16. A vtedy príde minister financií s návrhom 4 %.
Áno, pán minister má pravdu v tom, že ako opozičný poslanec spolu s pánom poslancom Rašim navrhovali, aby bola v štátnom rozpočte táto rezerva 50 mil. eur a súvisela, súviselo potom s tým, súvisel s tým aj postup pri hlasovaní o štátnom rozpočte. Musím byť korektný, je to naozaj tak.
No dobre, ale poďme k tohtoročnému štátnemu rozpočtu, čo bolo, bolo, venujme sa mu. Teda 4 %. No je jasné, že reakcia stavovských organizácií, združení, odborárov, ktorí boli neobyčajne aktívni, hlavne po páde vlády Ivety Radičovej, a teraz už akosi svoju aktivitu lokalizujú len na nenastupovanie do nočných služieb v žilinskej nemocnici, čiže musím povedať, že akosi sa im to ostrie otupilo, ale chválapánubohu, lebo nepotrebujeme mať problémy na Slovensku, ale kľud na prácu.
Samozrejme, všetci začali reklamovať, že teda 4 % je málo. A tu sa udialo niečo, čo by som prirovnal k tomu, o čom som hovoril v stredu v tejto snemovni, že najprv bola vláda proti zľavám v lekárňach a potom, ajhľa, 20. novembra v ranných hodinách prudký 180-stupňový obrat a zľavy už zrazu v lekárňach môžu byť. To už zrazu neohrozuje zdravotnícky charakter. No a to isté sa udialo aj so štátnym rozpočtom a treba to povedať, že zrazu sme sa dozvedeli, že po významnom vplyve pani ministerky zdravotníctva, ktorá bojovala za to, aby štát zaplatil viac za poistencov štátu, je zrazu percento 4,25. Štát zaplatí za poistencov štátu 4,25 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
Nuž, aj ma to potešilo, ale tak som si aj pozrel čísla, čo zrejme moji kolegovia zo stavovských organizácií až tak neurobili, no a tu už som začal byť prekvapený, pretože čísla sa nezmenili a percento platby za poistencov štátu narástlo. Zázrak! Normálne zázrak. Takže, naozaj, človek chvíľu musel hľadať a zistil, že viete, čo sa nám stalo v októbri, začiatkom novembra? Neuveríte. Klesol nám počet poistencov štátu o 200-tisíc. Z 3 350-tisíc na 3 150-tisíc. Logicky, keď rovnaký objem peňazí predelíte menším počtom ľudí, za ktorých platíte, narastie vám percento na jedného poistenca štátu.
Čiže, dámy a páni, pekný - po košicky, sa ospravedlňujem, dnes už budem večer doma v Košiciach, tak košicky, pán minister je pôvodom Košičan - taký gaťafalš. Ale krásny gaťafalš!
Priatelia, štát nebude platiť viac za poistencov štátu ako 4 %, ktoré naplánoval pán minister niekedy v septembri. Len kozmeticky upravil toto percento na 4,25 s tým, že znížil počet poistencov štátu. Znížil, pretože počíta s tým, že dohodári si budú platiť poistné sami. Počíta s tým, že dôchodcovia, ktorí pracujú, zrazu akosi prestanú byť poistencami štátu, lebo si budú platiť poistné sami. Čiže administratívny úkaz: ani o jedno euro viac. Ani o jedno euro voči tomu, čo bolo napísané v septembri, viac.
Dobre. A znovu sa budem snažiť byť korektný. Tvrdili sme to, keď sme vládli, a tvrdíme to aj teraz, keď sme v opozícii. Priatelia, 4 %, 5 %, 4,5 % je fetiš. Je zdravotnícky fetiš! Vyrobilo sa to tu. Viete čo, začneme diskutovať o problematike zdravotníctva a pán minister, myslím, že teraz sa snažím byť konkrétny, a tu nikto nehovorí o ničom inom, len, viete, keby do toho zdravotníctva za poistencov štátu ten zlý štát konečne zaplatil tých 5 %, všetky problémy sú vyriešené. Nič nie je vyriešené! Vôbec to nie je dôležité, lebo nie je dôležité percento, ale objem peňazí, ktorý ide do zdravotníctva. To je dôležité a o tom sa hovorí omnoho menej, lebo sa fetišizuje toto percento. Keby bol pán minister vedel, tak by znížil ešte o 200-tisíc počet poistencov štátu a už by sme boli na 4,5 %.
Takže zjavne vidíte, že toto nie je dôležité číslo. Len preto som ho na úvod povedal, lebo veď všetci o tomto čísle hovoria. Prídu vám zástupcovia lekárskej komory, prídu vám odborári a začnú tým, že, viete, keby 5 % sa platilo, raj na zemi v slovenskom zdravotníctve. Dôležité je, aký objem peňazí ide do slovenského zdravotníctva. Čiže poďme k tým peniazom, buďme konkrétni.
Pozrel som sa na platbu za poistencov štátu, ktorú zaplatila vláda Ivety Radičovej, teda ktorú naplánovala a ktorá išla do zdravotníctva v roku 2008, pretože ideme podľa rozpočtu, ktorý sme schvaľovali za vlády Ivety Radičovej v decembri 2011. Samozrejme, musím k tomu pripočítať aj 50-miliónovú rezervu, lebo tá bola pripravená v rozpočte. A teraz už musím byť naozaj kritický, vážený pán minister, vážená vláda Slovenskej republiky, vážení kolegovia zo SMER-u, ktorí ste hlasovali za programové vyhlásenie vlády a po ktorom ste povedali, že najväčším problémom slovenského zdravotníctva je skutočnosť, že vláda Ivety Radičovej dávala do zdravotníctva málo peňazí. Ajhľa, za poistencov štátu idete dať o 70 mil. eur menej ako vláda Ivety Radičovej! Nezabávajme sa tu s percentami: 4, 4,16, 4,25. To nechajme tým, ktorí tomu nerozumejú. Hovorme o peniazoch. Pretože peniaze pôjdu zo Štátnej pokladnice do zdravotných poisťovní, peniaze pôjdu zo zdravotných poisťovní pre nemocnice a ambulancie. Z tých budú nakupovať, platiť lieky, platiť lekárov, sestry a zdravotníkov. Idete dať, dámy a páni zo SMER-u, za poistencov štátu o 70 mil. eur menej ako vláda Ivety Radičovej, ktorú ste kritizovali za to, že platí do zdravotníctva málo peňazí. A to ešte chcete povedať, že zdravotníctvo je priorita? Toto je priorita?
No samozrejme, je tu aj iné číslo. Medziročne očakávate nárast disponibilných zdrojov vo verejnom zdravotníctve, vo verejnom zdravotnom poistení o 150 mil. eur. Čiže o 70 mil. eur idete zaplatiť menej a očakávate 150-miliónový nárast. Že kto to zaplatí? Ekonomicky aktívni. Klasický postup sociálne cítiacej vlády. Za poistencov štátu dám menej ako vláda Ivety Radičovej o 70 mil. eur, ale ekonomicky aktívni, tí, ktorí pracujú, majú zaplatiť o 220 mil. eur viac do verejného zdravotného poistenia.
Toto sú čísla, ktoré vieme vyčítať zo štátneho rozpočtu. A chcem hneď povedať pánovi ministrovi, že veľmi sme si dobre podiskutovali, no, podiskutoval som si ja, lebo pani ministerka veľa mi toho nenadiskutovala k zákonu o zdravotnom poistení 580/2004, kde je to rozmenené na drobné. Tak to, že sa budú platiť zdravotné odvody z dohôd, že dohodári, študenti, dôchodcovia si budú platiť zdravotné odvody, o tom sme už v tomto pléne diskutovali. Ľudia, ktorí pracujú, ktorí ťahajú ekonomiku, ktorí dávajú pracovné príležitosti, podnikatelia, tí zlí, ktorí platia dane a odvody - len pre túto vládu sú zjavne zlí -, tak tí už teraz nebudú platiť zdravotné poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu trojnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ale z päťnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Do toho prichádza zodvodnenie dividend. Chcem hneď znovu korektne, pán minister tu nebol pri tejto diskusii o zdravotnom poistení, korektne povedať, že SDKÚ - DS nemá nič proti tomu, aby sme platili zdravotné odvody z dividend. Len mala by byť zachovaná odvodová neutralita. To je ten môj problém s odvodmi z dividend. Aj za vlády Ivety Radičovej sme to zaviedli, mimochodom, za vehementnej kritiky verejnosti. Pán poslanec Hlina mal na to aj pár takých pejoratívnych vyjadrení, ktoré sa vzťahovali aj na nás. Ale nech sa páči.
14 % percent z trojnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve ako maximálny vymeriavací základ pre odvody zo mzdy, 14 % z trojnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve ako maximálny vymeriavací základ pre odvody z dividend - a sme dohodnutí s pánom ministrom. Je pravda, že vláda Ivety Radičovej išla len na 10 %. Čiže ani tam to nebolo celkom presné, čiže je tam ešte priestor ísť na 14 % a sme dohodnutí.
Ale, priatelia, zdravotné odvody z dividend na úrovní 14 % z desaťnásobku priemernej mzdy, to je aká odvodová neutralita? A to ešte čerešnička na torte: ono sa to ešte aj sčítava. Pán minister, musím povedať, že toto už je trochu veľa. To znamená, že človek, ktorý má eseročku s troma kolegami, majú firmu, zamestnáva 5-6 ľudí, všetci traja dostávajú aj platy, to spoločníci tej eseročky. Makajú, jak vedia, a celkom sa im darí. Majú dobré zákazky, platia DPH aj dane, nepodvádzajú, tak ako nás vyzýval k tomu pán minister Kažimír, ale darí sa im napriek tomu, čuduj sa svete, aj by si vyplatili dividendy na konci roka. Tak v tej úplne najhoršej verzii hrozí, že ten dotyčný spoločník, ktorý je zároveň zamestnancom vlastnej eseročky, zaplatí 14 % z pätnásťnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Priatelia, čo za to dostane v slovenskom zdravotníctve?
Viete, povedal som to pani ministerke a chcem sa držať čísel, nechcem veľmi odbáčať, ale aj solidarita by mala mať spodnú hranicu a hornú hranicu. Budem vždy za to, aby vo verejnom zdravotnom poistení bola solidarita. Verejné zdravotné poistenie bolo postavené a vymyslené na solidarite a tá solidarita musí byť zachovaná. Ten, kto má vyšší príjem, platí viac, ten, kto má nižší príjem, platí menej, ten, kto nemá žiadny príjem, štát za neho zaplatí verejné zdravotné poistenie z daní ľudí, teda znovu tých, ktorí majú lepší príjem a platia dane, a užíva ten, kto to potrebuje. Súhlasím, len malo by to mať nejakú mieru.
Priatelia zo SMER-u, ja viem, že tí najbohatší sú tí zlí a bojujete s nimi, len oni aj dávajú prácu, mimochodom, tým, ktorí sú v strednej vrstve alebo v tej nižšej vrstve príjmov, dávajú im aj prácu. Ale uznajte, že 14 % z pätnásťnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve nie je solidarita, ale zlodejina. Viete, čo budú robiť tí podnikatelia? Špekulovať, ako to obísť. To je ten náš problém. A nejdem ich navádzať. Počul som to od pani ministerky zdravotníctva, že im dávate návody. Nie, nie, nie. Žiadne návody im dávať nebudem. Ale viete, zákon by mal byť taký, aby aj ten poistenec cítil, že platím poistné a za to niečo dostanem. Ja poznám slovenské zdravotníctvo veľmi dôverne aj ako lekár, aj ako človek, ktorý sa mu venuje desať rokov. Prepáčte, 14 % z pätnásťnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, za to vám nemáme čo ponúknuť v slovenskom zdravotníctve. Čakanie na kĺb dva roky? Alebo aj štyri v ružinovskej nemocnici? Aký bonus dostanú títo ľudia? Žiadny? Verejné zdravotné poistenie solidarizujú? Toto je solidarita?
Pokračujem ďalej, lebo naozaj chcem sa trošku držať viac čísel. To, čo je podstatné, som chcel povedať, že, priatelia zo SMER-u, zbytočne budete kamuflovať, že za poistencov štátu dávate viac ako vláda Ivety Radičovej, lebo dávate 4,25 %, vláda Ivety Radičovej dávala len 4 %. Nedávala 4 %, dávala 4,16 %, lebo čísla "nelžou" a pravda je taká, že za poistencov štátu zaplatí vláda Slovenskej republiky v kalendárnom roku 2013 o 70 mil. eur menej, ako zaplatila vláda Ivety Radičovej v roku 2012. Chcete to dohnať cez ekonomicky aktívnych takýmto nehoráznym zlodejstvom, o ktorom som pred chvíľočkou rozprával.
Obávam sa, pán minister, a myslím to veľmi úprimne. To nebude fungovať. Tak ako nám nefungovalo - a vysmievali ste sa nám za to, a právom -, keď sme vymysleli zdravotné odvody z prenájmu. Právom ste sa nám vysmievali, lebo to nefungovalo. Keď sme vymysleli, že študenti nad 25 rokov majú platiť a tak ďalej. Museli sme to zrušiť. Obávam sa, že ani toto nebude fungovať, že príjem 220 mil. eur plus, ktorý chcete od ekonomicky aktívnych vybrať v roku 2013 do verejného zdravotného poistenia oproti roku 2012, bude omnoho nižší. Toho sa ja veľmi obávam. Čo je zlá správa pre zdravotníctvo. Vôbec ma to neteší. Niet sa čomu tešiť.
Pán minister, viem, že to ovládate omnoho dokonalejšie ako ja, ja som predsa len lekár, ale určite ste si všimli a preštudovali a poznáte to, čo povedala fiškálna rada k rizikám tohto štátneho rozpočtu, a ja sa budem venovať len tomu jednému číslu, že v zdravotníctve môže objektívne chýbať 100 mil. eur v kalendárnom roku 2013. Môže chýbať aj preto, lebo výber od ekonomicky aktívnych nebude o 220 mil. eur vyšší, ale môže chýbať objektívne aj preto, lebo slovenské zdravotníctvo je charakteristické svojím úžasným plytvaním. Viem, že som nepriateľom všetkých svojich kolegov, keď hovorím o plytvaní v slovenskom zdravotníctve, ale, pán minister financií, máme tu možnosť spolu diskutovať a vážim si to, že ste tu. V slovenskom zdravotníctve sa neuveriteľne plytvá. Naháňate každých desať eur, a to je dobré, že ich naháňate. Prosím, venujte sa viac slovenskému zdravotníctvu a naháňajte riaditeľov štátnych nemocníc, pani ministerku, šéfa štátnej poisťovne a celý ten systém slovenského zdravotníctva, kde sa všetko predražuje a kde je úžasná neefektivita. Preto nám bude chýbať 100 mil. eur.
A hneď začnem tým, čo je aktuálne, čo sme riešili v tejto snemovni v stredu. Zákon o rozsahu a zákon o liekoch. Priatelia, jedna tretina výdavkov z verejného zdravotného poistenia ide na lieky. Zhruba 1,3 mld. eur. Hovorím hrubé čísla, nebudem vás tu zabávať detailami. 1,3 mld. eur, jednu tretinu výdavkov z verejného zdravotného poistenia minieme na lieky. Čo je teda dôležité, je, aby lieky boli čo najlacnejšie.
Preto znovu tu pred pánom ministrom financií chcem povedať, že nerozumiem tomu, milí priatelia zo SMER-u, čo ste tu urobili v stredu? Prečo zdražujete lieky? Keď vás fiškálna rada upozorňuje, že môže chýbať 100 mil. eur v zdravotníctve, vo verejnom zdravotnom poistení objektívne môže chýbať, lebo sa nevyberú, ale aj subjektívne môže chýbať, že jednoducho nebude dosť peňazí na vykrytie toho všetkého, čo sa tvárime, že vieme vykryť. A v tejto chvíli príde pani ministerka zdravotníctva s tým, že cena liekov na Slovensku sa nebude určovať ako druhá najnižšia cena v Európskej únii, ale ako priemer troch najnižších cien. Keby to bolo fiškálne nulové, povedal by som, no dobre, tak nerozumiem síce tomu, prečo vás trápi druhá najnižšia cena v Európskej únii, keď to funguje. Ale prosím. Ale ono to bude v praxi znamenať zdraženie liekov. Pani ministerka tvrdí, zlacnenie, SDKU - DS tvrdí, zdraženie. Okej. Dopadová štúdia ministerstva zdravotníctva, ktorú by skontrolovalo aj ministerstvo financií, myslím, že pán Filko je dobrý odborník a rozumie sa zdravotníctvu, by ma upokojila, veď môžem sa ja mýliť. Ja nehovorím, že všetko viem. (Reakcia ministra.) Toto nebudem, to som nepočul.
Môžem sa aj ja mýliť, nie som ja odborník na všetko. Môžu sa mýliť aj ľudia, ktorí pripravili podklady a ktorí prepočítavali, experti, ktorí sú blízki SDKÚ - DS. Niekedy bol aj pán Filko, ale teraz je už u vás. On tak chodí medzi tými jednotlivými vládami. Ale to je jedno, to nie je dôležité. Teraz to nie je o pánovi Filkovi. Teraz je to o tom, že my sme vypočítali, že z 5 200 kategorizovaných liekov 222 zlacnie, 815 zdražie. Počítali sme podľa októbrových cien. Viete, tretia, druhá najnižšia, priemer troch najnižších, musíte porovnávať krajiny Európskej únie v danom mesiaci, lebo každý mesiac kategorizujeme. A nám vyšlo, že v mesiaci október, ak by sme išli podľa priemeru troch najnižších cien a nie podľa druhej najnižšej ceny, 815 liekov by bolo drahších, znovu v celoročnom premietnutí, ak by sme sa držali októbrových cien, o 92,5 mil. eur.
Odpoveď pani ministerky: "Klamete." Nerád používam takéto silné slová a myslím si, že do úst politikov ani nepatria. Zvlášť, keď nie sú podložené argumentami. Pretože ja som očakával papier pani ministerky, že takto to bude, priatelia. (Rečník drží v rukách hárok papiera.) Papiera niet. Viete, kto mi odpovedal? Farmaceutické firmy. Asociácia farmaceutických firiem hovorí, že nemám pravdu. Veru, veru. Ony chcú starý systém, druhú najnižšiu cenu. Lebo priemer troch zlacnie lieky a ich to strašne, strašne poškodí.
Viete, ako prepáčte, nechcem používať žiadne prirovnania, ale pre mňa v diskusii o šetrení verejných zdrojov na lieky, ktoré vydávame z peňazí občanov, ktorí platia verejné zdravotné poistenie a dane, pretože za poistencov štátu tam platíme z daní občanov, mňa nezaujíma názor farmaceutických firiem! Mňa zaujíma názor tých, ktorí to majú vypočítať - ministerstva financií a ministerstva zdravotníctva. Tak keď farmaceutické firmy budú mať vyšší zisk budúci rok vďaka tomu, že zdražejú lieky, čo myslíte, budú proti tomu? Tak jasné, že použijú všetky možné argumenty, aby presviedčali o tom, že ako je to dobré, ako to bude stabilné, aké inovatívne molekuly prídu na Slovensko, ako je to dôležité, ako zabránime kde-akým nekalým veciam na trhu. A čo od nich očakávate? Že budú proti tomu, že budú mať vyšší zisk? Veď to ako nefunguje, to logicky nefunguje. Kedy je vaše dieťa proti tomu, že mu chcete dať väčšie vreckové? To nemá logiku.
Ale ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo financií sú tu nato, aby chránili verejné zdroje. Pán minister, ministerstvo zdravotníctva to nerobí. (Reakcia ministra.) Ja lieky nepredávam, ja len sem-tam si kúpim Coldrex. (Reakcia ministra.) Ale, pán minister, keď to nestráži ministerstvo zdravotníctva, strážte to vy. Prosím vás o to. Prosím vás, naozaj úprimne vás o to prosím. Nič zlé v tom neviďte.
Lieky je priestor, kde vieme ušetriť. Je priestor, odkiaľ, ak ušetríme vo verejných zdrojoch, dokážeme dať viac na ukončené hospitalizácie, viac na umelé kĺby, viac na šošovky, dokážeme dať viac pre ambulantnú sféru, dokážeme dať viac pre lekárov, sestry a zdravotníkov bez toho, aby sme trápili ministra financií, aby nám dal ďalšie zdroje. To sú vnútorné úspory. Hlavná, prvá najdôležitejšia vnútorná úspora, ktorú vieme robiť, sú lieky.
V tejto chvíli zdražujete? Zaspali na tom ministerstve financií? Čo robí Filko? Nemá prepočítané? Ako prosím, keď chcete mať lepšie vzťahy s farmaceutickými firmami, my keď sme predkladali tento návrh zákona na vláde, tak prišli listy od veľvyslancov, čiže uvedomujem si, že farmaceutické firmy majú obrovskú schopnosť lobovať. Obrovskú schopnosť lobovať! Ale povedzme si teraz, čo je pre nás prioritné? Či chrániť verejné zdroje, či mať kamarátov vo farmaceutických firmách? Vláda Ivety Radičovej mala odvahu ísť na druhú najnižšiu cenu v Európskej únii! A ja som videl ten list a čítal som ho tu, ten list od veľvyslancov, ktorí nás upozorňovali na vážne medzinárodné konzekvencie takéhoto ohrozovania. Napriek tomu do toho išla vláda. Teraz listy chýbajú. Keby to bolo také hrozné, že to ešte zlacnie, čo myslíte, že zabudol už americký veľvyslanec adresu Úradu vlády?
Priatelia, nie je to zodpovedné, čo ste urobili v liekovej politike. Lieky zdražejú pre chorých a dôchodcov. Lieky zdražejú pre pacientov pre verejné zdroje. Budú vyššie doplatky na liekoch. A keď poviete, že chcete robiť sociálnu liekovú politiku, počul som od pani ministerky, že vy idete robiť sociálnu liekovú politiku, to znamená, že chcete nižšie doplatky, to znamená, že z tej vyššej ceny lieku, keď bude pacient doplácať menej, kto zaplatí viac? Verejné zdravotné poistenie. Na úkor platieb pre nemocnice, na úkor platieb pre ambulancie, na úkor lepších platov pre lekárov, sestry a zdravotníkov, na úkor kratších čakacích dôb. Nepustí tá matematika. Bohužiaľ, v zdravotníctve hospodárime s uzavretým koncom. Bolo by dobré, keby ten koniec bol otvorený. Ja ako zdravotník by som sa tešil. Ale, žiaľ, hospodárime s uzavretým koncom.
Toľko teda k liekom. A ak dovolíte, idem na druhý veľký problém, ktorý ohrozuje zdroje vo verejnom zdravotnom poistení, ktorý ohrozuje stabilitu slovenského zdravotníctva a v ktorom sa strácajú, neuveriteľne strácajú finančné prostriedky, vzácne zdroje v zdravotníctve, ktoré nie sú efektívne využité v prospech pacientov, a to sú štátne nemocnice.
Priatelia, predchádzajúca vláda Ivety Radičovej sa pustila do komplikovaného projektu transformácie nemocníc na akciové spoločnosti. Bol to druhý pokus. Dali sme do toho, minuli sme na to ako predchádzajúca vláda trošku viac než 300 mil. eur. Tristo miliónov eur bolo použité na oddlženie štátnych nemocníc, na to, aby boli pripravené na transformáciu na akciové spoločnosti. SMER bol proti. Bol proti v 2005, bol proti v 2011. Dobre, toto je politický stademant strany SMER, tomu sa dá rozumieť. Vy nesúhlasíte s tým, aby štátne nemocnice boli akciové spoločnosti. Podľa mňa nie je dobrý stademant, ale je to vaše rozhodnutie, je to vaša politika. Aké iné riešenie máte pre štátne nemocnice? Aké iné riešenie máte pre neuveriteľne a večne sa zadlžujúce štátne nemocnice? Čo je váš projekt? A na ten sa pýtam od roku 2005 alebo 2006. Čo je váš projekt? Liať tam vzácne zdroje z verejného zdravotného poistenia rýchlejším tempom? Lebo keď sú diery vo vedne na spodku, tak keď lejete vodu, tak je vyššia hladina, ale stále odteká. To je vaše riešenie?!
Áno, predviedol to pán minister Valentovič v roku 2008. Zvýšil platby pre štátne nemocnice o 20, 30, 40 % za ukončené hospitalizácie a znížil platby pre stredné a malé nemocnice, aj pre tie NO-čky, kde ste už mnohí, resp. členovia vašej strany, momentálne v správnych radách. Budete sa s tým trápiť. Ste v správnej rade, máte zodpovednosť. Znížil plat. Vyriešené. Jednoducho prerozdelil. Súkromným malým VÚC-karským, mestským zobral, NO-čkam zobral, pridal štátnym nemocniciam. Čo myslíte, hospodárili vo vyrovnanom rozpočte? A tak hospodárili vo vyrovnanom rozpočte, že ešte ste im potom museli dať návratnú finančnú výpomoc v roku 2009. A po tej návratnej finančnej pomoci, keď pán minister Raši svätosväte sľuboval, že už sa polepšia a že už budú hospodáriť dobre. Myslíte, že hospodárili dobre? Tak tak, že na ich oddlženie na konci roku 2011 sme potrebovali minúť 300 mil. a ešte ani nebolo všetko oddlžené, lebo Mikloš zastavil peniaze v okamihu, keď táto Národná rada zastavila, pardon, keď pán prezident zastavil, ospravedlňujem sa, lebo Národná rada bola až neskôr, keď pán prezident zastavil transformáciu nemocníc po páde vlády. Mikloš zastavil peniaze, lebo povedal, že no tak načo to tam budeme liať? Minulo sa nejakých 310 mil. eur.
A čo myslíte, teraz už, keď už sme ich, tieto peniaze, žiaľ, minuli bez toho, aby bola dokončená transformácia pre pád vlády, myslíte si, že teraz sa nezadlžujú? Len jednu informáciu vám poviem: 20 mil. eur nového dlhu za 6 mesiacov voči Sociálnej poisťovni. Štátne nemocnice. Len Sociálna poisťovňa 20 mil. eur. Čiže celoročne 40 mil. eur nového dlhu len voči Sociálnej poisťovni! Aké je riešenie?
Pán minister, aké je riešenie? Pani ministerky Zvolenskej sa budem na to pýtať, aké je riešenie? Nič. Tvárme sa, že kým to nevybuchne, ako to začína byť v Žiline horúce, tak nejak akože potichu, však s Božou milosťou každý mesiac dobrý, ktorý prežijeme. Aké je riešenie? A to je ďalší problém slovenského zdravotníctva.
V lete urobila nezávislá inštitúcia INEKO, myslím, že INEKO je autorita, ktorú by sme mohli rešpektovať napravo aj naľavo, urobila analýzu tendrov, ktoré sú realizované v štátnych nemocniciach. Výsledkom analýzy týchto tendrov bolo, INEKO to konštatuje, zverejnili to Zdravotnícke noviny, čiže som si to nevytiahol len tak zniekadiaľ, že dva tretiny (reakcia z pléna) všetkých tendrov v štátnych nemocniciach sa predražujú. Že dve tretiny, ďakujem pekne, ach, už idem do Košíc, to už začínať byť cítiť. Dve tretiny všetkých tendrov sú predražené. V dvoch tretinách všetkých tendrov v štátnych nemocniciach, priatelia, sa síce tendruje, ale nesúťaží, lebo sa zúčastňuje len jeden uchádzač. Jeden jediný uchádzač! A INEKO to vyčíslilo. Predraženie odhadujú na 21 %. Ročné šetrenie len v štátnych špitáloch by bolo 36 mil. eur, keby sa súťažilo. Nič nechcem, len nové súťaže. Aspoň dvaja aby boli v tom tendri.
A tu sa znovu musím opýtať, hľadám to v materiáloch, predchádzajúca vláda to začala pripravovať - centrálne verejné obstarávanie. Sem-tam to tak zachytím, že aj súčasná vláda povie, že asi v tých štátnych nemocniciach by na to mali ísť, ale jeden rezort súhlasí, druhý rezort nesúhlasí, jeden to chce, druhý to nechce. No tak, keď štát zriaďuje nemocnice, obrovské množstvo nemocníc, 36 štátnych špitálov máme, nerozumiem tomu, načo je štátu toľkých nemocníc. Ale nejdem tu teraz otvorene nabádať k tomu, aby hlavne do tých menších nemocníc úplne kľudne mohli vstupovať investori, pretože im len pomôžu. Ale dobre. Vy chcete mať štátne zdravotníctvo; 36 štátnych špitálov máme na Slovensku. Prečo pre nich štát centrálne neobstaráva? Preto, lebo každý riaditeľ si radšej chce urobiť svoj vlastný tender s jedným uchádzačom? Je to tak zaujímavejšie? Prečo? Dobre, vy mi teraz poviete, no ale INEKO to robilo za dlhé obdobie. Áno, pozrite si tú štúdiu. Naozaj to je zaujímavé, 2009 porovnávali. Čiže aj za predchádzajúcej vlády to tak prebiehalo. Prebiehalo, ale preto sme to chceli transformovať na akciové spoločnosti, pretože sme chceli zmeniť ten základný postoj k tomuto problému z pozície "malo by sa šetriť" na pozíciu "musíme šetriť". To je ten zázrak. Viete, to je to, čo sa veľmi ťažko vysvetľovalo, lebo kolegovia zo SMER-u, či už v opozícii, alebo v koalícii, na výbore alebo v pléne veľmi radi povedia, že, no ale čo sa zmení? Teraz, keď sa zadlžuje špitál XY, štátna nemocnica XY a vy ju stransformujete na akciovú spoločnosť, no tak bude mať vždy len také normálne príjmy, aké mala predtým, a normálne výdaje a tam je schodok, tak sa bude zadlžovať ďalej ako akciovka, skrachuje a pôjde do konkurzu a ohrozíte dostupnosť zdravotnej starostlivosti. A, viete, to celé bu-bu-bu, čo ste na to už nabalili, veď vy to viete hovoriť lepšie ako ja.
Priatelia, len zabúdate na jeden veľmi dôležitý moment. V okamihu, keď pravidelne oddlžujeme štátne nemocnice, naša vláda z dôvodu, že ich pripravuje na transformáciu, ale v princípe ich oddlží, aby boli na nule. A vaša vláda z dôvodu iných všelijakých, že návratná finančná výpomoc a riaditelia predkladali projekty. Rád by som upozornil pána ministra financií, že riaditelia v 2009, nemocníc, predkladali projekty, že jako sa dostanú do nuly. Mohli by ich teraz vybrať ich nástupcovia, že jak to vlastne mali vypočítané. Len radím v dobrej viere, že keď už teda tie akciovky nechcete, no tak ten direktor niečo načmáral do tých papierov v 2009, že jak to on teda dosiahne, tú nulu, s tým svojím špitálom.
Len, viete, keď riaditeľ štátnej nemocnice vie, že bude oddlžený a bude oddlžovaný aj za vašej vlády, pána ministra financií na to upozorňujem, možno rok 2013 prežijete, ale 2014 bez oddlžovania štátnych nemocníc neprežijete, keď s nimi nič neurobíte, so systémom ich fungovania, neprežijú to. Bohužiaľ, ďalšia zlá správa. A lacné to nebude, nebude to 5,50 ani 30-tisíc eur, ktoré bude potrebné na ich oddlženie. Tak keď nemáte žiadne iné riešenie na ich oddlžovanie, čo im chcete ponúknuť? Aká je vízia pre tieto nemocnice? No a keď má riaditeľ teda víziu, že ich oddlžíte, lebo túto víziu má každý riaditeľ štátneho špitálu, keď sa netransformuje, povedzte mi, prečo by mal šetriť?
Znovu sme pri motivácii. Viete, my zlí pravičiari veríme v motiváciu. Prečo by mal šetriť? Práve naopak. Ten, ktorý šetrí, robí zle. Pretože nič nové nekúpi, nezvýši pohyblivú zložku pre lekárov a sestry, nemajú ho radi, je zlý riaditeľ nemocnice. Ten druhý na to nedáva pozor a na konci ten, ktorý urobí veľký dlh, je oddlžený takisto ako ten, ktorý urobí malý dlh. Čo sa teda viacej vyplatí? No robiť veľký dlh. Pekne tendrovať s jedným účastníkom o 21 % drahšie. Zaujímavé, nie? Či šetriť. A to je to čaro v tej akciovke, že v akciovke pozíciu "mal by som šetriť" zmeníte na "musím šetriť", pretože som člen predstavenstva, člen dozornej rady, generálny riaditeľ, som zainteresovaný na hospodárskom výsledku týchto nemocníc.
Poďte sa pozrieť do Košického kraja. Kolegovia zo SMER-u, ktorí majú väčšinu v zastupiteľstve samosprávneho kraja, v dlhom, v dlhom procese súhlasili s ekonomickým prenájmom štyroch nemocníc pre súkromného investora. Nejdem teraz robiť politiku. Urobili dobre. Urobili dobre, zo začiatku to síce vyzeralo ako nie tak celkom vydarený projekt. Treba povedať, že v závere aj vzhľadom k tej situácii a vzhľadom k tomu, čo sa tam deje dnes, musím povedať, že urobili dobre. A zoberte si jednu nemocnicu, Rožňavu, s ktorou nevedel Košický samosprávny kraj, kým bola príspevková organizácia, urobiť nič, čierna diera. Požičiavali sme im peniaze. Normálne návratnú finančnú výpomoc v malom robil župan Trebuľa, to, čo robil minister Počiatek za prvej Ficovej vlády. Tak sme im poslali 30 mil. Poďakovali, vrátia. Nevrátili. Tak sme im poslali 50 mil., bo už tak bolo, že už vypnú im elektriku, tak sme museli. Dnes vedia byť blízko vyrovnaného rozpočtu v bežnom mesiaci. Ešte to nie je dobré, ale vedia sa k tomu dostať, no lebo pozícia malo by sa sa zmenila na pozíciu musíme. Musíme! (Potlesk.) To je ten veľký a veľmi dôležitý moment pri transformácii nemocní.
Takže, aby som už dlho nehovoril o nemocniciach, mám tu ďalšiu tému. Chcem povedať pánovi ministrovi financií, že okrem toho, aby prostredníctvom inštitútu finančnej politiky dozeral na liekovú politiku a naozaj ho o to prosím, a v dobrom ho prosím, a to nie je proti nikomu, to je o tom, aby sme chránili verejné zdroje, pretože sa naozaj reálne budúci rok budú zdražovať lieky pre chorých a dôchodcov, budú drahšie pre zdravotné poisťovne a, žiaľ, budú viacej doplácať aj pacienti.
Upozornil by som ho aj na problémy v štátnych nemocniciach, ktoré sa mu budú zadlžovať v priebehu celého roku 2013. A treba byť skôr na strane odvážnych riaditeľov, ktorí sa púšťajú do takých vecí, ako sa púšťa pán riaditeľ Volák v Žiline, má moje sympatie. Púšťa sa do odvážnych vecí. Odborári ma už nemajú radi dávno, čiže ja už s odborármi nemám problém. Púšťa sa do odvážnych vecí, lebo robí, čo vie, snaží sa robiť, čo sa len dá v tej nemocnici. Ale obávam sa, že tých 36 štátnych nemocníc sa bude zadlžovať a možno rok 2013 s nejakými košickými gaťafalšmi prežije ministerstvo zdravotníctva, ale v 2014 príde s nevyplatenými faktúrami na ministerstvo financií. Musím to povedať, lebo je to pravda.
Ďalší problém, ktorý je hrozbou v rezorte zdravotníctva v roku 2013, sú platy. Problém, na ktorý musím znovu upozorniť pána ministra. Trošku sa napijem vody. Platy sú veľká téma, na to sa musím napiť. To, čo prežívate teraz, pán minister financií, a vláda Slovenskej republiky s učiteľmi, sme my prežívali na konci roku 2011 s lekármi a sestrami. Sestrami trochu kultivovanejšie, trošku priateľskejšie, predsa len sú to dámy a myslím si, že aj s učiteľmi je to skôr podobné sestrám, trošku kultivovanejšie, trošku šarmantnejšie. S tými lekármi to bola trochu divočina. No veď zažívate to teraz momentálne v malom, pán minister Glváč a pani ministerka Zvolenská, v Žilinskej nemocnici. Zažívate to, viete, čo to je a ako to prebieha. Nie je to nič jednoduché. Ten záver je podobný u učiteľov, ako bol u lekárov a sestier. Vláda aj z dôvodu toho, že vláda Ivety Radičovej mala vtedy už pomerne slabý mandát, skoro žiadny, veď padla, už len dovládla vďaka určitým zmenám, ktoré sme urobili aj v ústave. Veď sa na to pamätáte, ktorí ste tu boli. Ustúpila lekárom, ustúpila sestrám. Vláda Roberta Fica ustúpila učiteľom, to sa zas netvárme, že ste to ustáli, 5 % im dáte. Problém je, že aspoň za nás prestali v tej chvíli štrajkovať, keď sme im sľúbili a dali finančné prostriedky na mzdy. Čo sa týka vašej vlády, oni ešte štrajkujú ďalej. To nie je výčitka, len konštatujem fakty, tak ako sú, a nechcem teraz robiť politiku, o tom budeme diskutovať určite pri iných bodoch. Chcem sa držať rozpočtu a hovoriť o rizikách toho rozpočtu.
Zhrnuté a podčiarknuté, v roku 2012 to vyzeralo následne:
- platy lekárov - zvýšenie k 1. 1. 2012 a k 1. 7. 2012; 44 mil. eur,
- sestry - zvýšenie k 1. 4.; 65 mil. eur.
Treba povedať, musíme byť korektní, a budem korektný, že zdroje, ktoré sa predpokladali na to, že budeme mať k dispozícii v roku 2012, sa neukázali celkom ako pravdivé, pretože z liekovej politiky to ušetrenie sa pohybuje len okolo 40 mil. eur a vyšší príjem do verejného zdravotného poistenia bol len o 34 mil. eur. Celkovo platy aj s odvodmi, tak ako to mali vyčíslené, nakoniec sme to zistili na poslaneckom prieskume v zdravotných poisťovniach na začiatku tohto kalendárneho roku, platy dokopy 2 012 117 mil. eur. Reálne bolo potrebné na to použiť 50 mil. eur rezervu, ktorá bola v štátnom rozpočte, ktorá bola pripravená aj v spolupráci s vtedajšou opozíciou, o tom sme už hovorili.
No, len problém nekončí. Problém nekončí, pretože lekári sa dožadujú tretej etapy zvýšenia miezd v kalendárnom roku 2013. Ministerka zdravotníctva im odkazuje, že nie sú na to peniaze a možno po vytvorení jednej zdravotnej poisťovne sa uvidí. Čiže trošku to tak odohrala. Ten odhad tretej etapy zvýšenia miezd v roku 2013 je, vychádzame z toho, čo boli čísla v 2011, 37 mil. eur, čiže počítajme 40 mil. eur. Vláda na to nemá, vláda povedala, že nevie zvyšovať ďalej platy v zdravotníctve.
No len my máme ešte jeden ešte väčší problém, a to Ústavný súd, ktorý nám pozastavil účinnosť zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek, ktoré peniaze nedostali, resp. Generálna prokuratúra s Ústavným súdom by mali slúžiť v tejto krajine k ochrane, k právnej istote, k právnej ochrane. Žiaľ, tieto dve inštitúcie v tomto prípade, ja som o tom viackrát hovoril, spôsobili skôr právnu neistotu. To je veľmi dôležité povedať a podčiarknuť. Spôsobili právnu neistotu. Lebo vžite sa teraz do situácie sestry, ktorá dostala v máji vyšší plat presne podľa toho, čo je schválené v zákone. Má ho stále. Druhá sestrička nedostala v máji vyšší plat, pretože zamestnávateľ jej rozdelil úväzok na zdravotnú starostlivosť a administratívnu silu. Plat jej zostal. Teda tá časť týkajúca sa zdravotníctva stúpla, ale tá časť týkajúca sa administratívy je nižšia, čiže zhrnuté a podčiarknuté: nula. Tretia sestrička dostala plat a hneď po tom, ako Ústavný súd pozastavil účinnosť, riaditeľ povedal, počkáme, ako to dopadne, a vrátili sa na bývalý plat. A štvrtá sestrička nedostala vôbec nič. Je ďalej sestra na 100 % a riaditeľ povedal, že uzavrieme s vami gentlemen agreement, že vám potom naraz všetko vyplatíme až na jeseň, lebo ešte nám prišla platba od poisťovne. A sestričky sú dobré duše. Povedali, no tak dobre, ale potom dostaneme koncom roka. Jasné, že dostanete, môžte sa spoľahnúť. Nedostali, lebo medzitým prišiel Ústavný súd.
Toto je právna istota v tomto štáte?! Za to minister financií nemôže, ale takýto štát žijeme. Toto je Slovensko dnešných dní. Určite o tom s láskou budem rozprávať pri odvolávaní pána ministra spravodlivosti, lebo to stojí naozaj za analýzu, právnu analýzu, dokonca už aj psychoanalýzu, ale ako som už spomínal, som neurochirurg, nie psychiater, a kolegu Chabana tu nemáme.
Čiže zhrnuté a podčiarknuté: 50 mil. eur rezervy táto ctená snemovňa poslala od 1. júla do verejného zdravotného poistenia, aby cez poisťovne išli vyššie platby pre nemocnice a ambulancie, aby tie vykryli vyššie platy lekárov a sestier. Bodka. 50 mil. odišlo, došlo do poisťovní. Z poisťovní do jedného eurocenta odišli do nemocníc, ambulancií. Len neodišli na platy. Čiže vláda Roberta Fica prilepšila nemocniciam vďaka rezerve vlády Ivety Radičovej. Len platy sestry nedostali. Hrozba. Tu tiká bomba. Ďalšia bomba, jak rozhodne Ústavný súd? Rozhodne, že zákon je neplatný? Je zlý? Treba ho zrušiť do 6 mesiacov? To máme dať do súladu s ústavou, že akože sranda?! Čo myslíte? Čo urobia v tej chvíli sestry? Budú sa dožadovať vyšších miezd. A majú pravdu. O to viac, že vláda Ivety Radičovej na to dala do rezervy peniaze aj v spolupráci so SMER-om. Teraz mi nejde vôbec o politiku, teraz mi ide o fakty. Hovorím, čo nás ohrozuje v roku 2013. A toto nás ohrozuje. To je tikajúca bomba!
Vážený pán minister financií, upozorňujem vás na to, mirnix-dirnix idete dať viacej za lieky a tu vám tiká bomba s platmi lekárov, ktorí budú chcieť tretiu etapu zvýšenia, a budú ju chcieť, a vidím, že naberajú slinu v Žilinskej nemocnici, a hrozia vám tu sestry, ktoré sú nevyriešené. O iných zdravotníckych pracovníkov, na ktorých sme aj my zabudli, to je hanba, ale zabudli sme na nich, priznávam sa, kľudne ma môžte za to pranierovať. Zabudli sme. O nich už ani nehovorím, aj oni budú chcieť vyššie platy. Čiže platy sú ďalšou hrozbou, ktorá ohrozuje slovenské zdravotníctvo v budúcom roku.
Pozerám na hodinky, pozerám na jednu zdravotnú poisťovňu, pokračujem ďalej. (Zasmiatie sa v sále.)
Priatelia, hovoril som o hrozbách, hovoril som o tom, čo reálne ohrozuje slovenské zdravotníctvo na budúci rok. Viem, že budúci rok podľa toho harmonogramu, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky, príde do parlamentu transformačný zákon. Ako ho mám správne nazvať? Vyvlastňovací zákon, znárodňovací zákon? Príde, skrátka, do parlamentu zákon, podľa ktorého budete chcieť vytvoriť jednu zdravotnú poisťovňu. Áno, pán minister financií mi teraz môže povedať, že toto si odložte na budúcoročný štátny rozpočet, ja ale musím reálne povedať, že myslieť na to musíme v priebehu celého roku 2013 o to viac, že v priebehu celého roku 2013 o tom budeme diskutovať, že vláda sa rozhodla vytvoriť jednu zdravotnú poisťovňu.
Moja prvá otázka je, keď sa opýtam zdravotníkov, zdravotníckych odborníkov strany SMER, tak dostanem väčšinou odpoveď tú politickú, že teda ako pre zdravie a tak, a, viete, že pre ľudí my všetko a nech to stojí, čo to stojí, bude jedna zdravotná poisťovňa. Ale ja sa naozaj chcem opýtať pána ministra financií, ktorému som povedal hlavné hrozby, ktoré ohrozujú stabilitu štátneho rozpočtu v časti zdravotníctvo, či si naozaj trúfa pripravovať budúcoročný štátny rozpočet tak, aby mal 400-500 mil. eur na vyplatenie a odoslanie na účty na Cypre a v Holandsku.
Priatelia, kolegovia zo SMER-u, vážený pán minister financií, to nemôžte myslieť vážne v tejto ťažkej chvíli! Naozaj chcete zo Štátnej pokladnice previesť peniaze finančným skupinám a zahraničným investorom za vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne?! (Výkrik v sále: "To je hanba!") Chcete pripravovať 400-500 mil. v priebehu roka, lebo pán minister to bude musieť pripravovať, v polroku začína pripravovať rozpočet na budúci kalendárny rok. A tento rok to musí začať počítať, to nebude počítať budúci rok. Pardon, myslím rok 2014, to bude počítať v roku 2013. Musí to začať pripravovať.
Čiže v roku 2013 príde zákon o vyvlastnení súkromných zdravotných poisťovní do Národnej rady, keď bude schválený, čo teda pri tejto hlasovacej mašinérii, ktorú máte k dispozícii, nemám veľké pochybnosti, že bude schválený. Pán minister môže začať pripravovať peniaze. Na to, aby v roku 2014 vyplatil súkromným spoločnostiam, zahraničným investorom, finančným skupinám stámilióny z verejných zdrojov. A keď tu budem, čítam, že "Robo Fico, kúp SPP", vy nakupujte, vy robíte teraz ako taký opačný pohyb v slovenskej ekonomike, ale to je úplne jedno. Keď aj mi na to niekto odpovie zo strany SMER, že, viete, ale my sa chystáme predať niektoré štátne akcie v niektorých podnikoch a z tohto vyplatiť súkromných investorov, aj tak to považujem, dámy a páni, prepytujem za výraz, za blbosť. Keď chcete predávať akcie a dokončiť privatizáciu, proti ktorej od začiatku brojíte, a dokončiť privatizáciu, ktorá je niečo ako zisk v zdravotníctve, pre mantru, politickú mantru socialistického SMER-u, tak tie peniaze aspoň využite zmysluplne v slovenskom zdravotníctve, využite to na to, aby slovenské zdravotníctvo fungovalo lepšie. Tých 400-500 mil. eur by znamenalo, že také projekty, aké sa teraz realizovali v rámci Operačného programu Zdravotníctvo, podarilo sa modernizovať 15 všeobecných nemocníc a priemerná hodnota jedného projektu, teda priemerne sa z eurofondov minulo na realizáciu jedného projektu 14 mil. eur, priemer, väčšie projekty menšie projekty, 14 mil. eur, minulo sa 205 mil. eur na modernizáciu 15 nemocníc a všade niečo pekné pribudlo. V Košiciach centrálny príjem buduje sa, v Prešove internistický pavilón, pekné veci, potrebujeme pokračovať ďalej, veď to je radosť, že pekné veci pribúdajú v slovenskom zdravotníctve pre pacientov, veď to je vynikajúce. Z tých 400 alebo 500 mil., ktoré chcete minúť, by sa dalo modernizovať všetkých 30 alebo 35 štátnych nemocníc, ktorých zriaďovateľom je ministerstvo zdravotníctva. Nie je to lepšia investícia? Nie je to lepšia investícia? A to ešte verím, že budeme mať znovu Operačný program Zdravotníctvo aj v ďalšom plánovacom období Európskej únie, ja v to verím, som optimista.
Idem k dôvodom, prečo jedna zdravotná poisťovňa. Teda prvý argument viem, že na tom veľmi intenzívne pracoval aj expert ministerstva financií Inštitút finančnej politiky. Prvý argument je, že teda zdravotný na Slovensku sa nezlepšuje celkom tak dobre, ako by sme očakávali, že by sa mal zlepšovať. Prvý argument. A hneď na to je aj nejaké číslo, použili analýzu OECD. Podľa tejto analýzy medzi prvých päť krajín na svete, kde je najnižšia úmrtnosť spôsobená, poviem to po slovensky a jednoducho, spôsobená nie celkom dobre fungujúcim systémom zdravotníctva, medzi prvých päť krajín, ktoré sú v týchto číslach najlepšie, čiže dokážu najlepšie sa postarať o pacientov, a táto úmrtnosť, ktorá je spôsobená zle fungujúcim systémom, je najnižšia, sú štyri také, kde je jedna zdravotná poisťovňa. Bingo! Dobrý argument! Napísali to finančáci do správy. Tak toto je killing argument.
Problém je, že akosi nedočítali do konca tohto zoznamu, lebo keby ste dočítali do konca, zistili by ste, že aj posledných päť krajín, kde je pre zmenu najhoršia úmrtnosť v dôsledku zle fungujúceho systému v zdravotníctve, štyri z nich sú také, kde je jedna zdravotná poisťovňa.
Efektivita, druhý argument. Slovenské zdravotníctvo je neefektívne, konštatuje, a používajú tam aj nejaké čísla o tom, že až dve tretiny zdrojov dokonca podľa tejto štúdie sa míňajú v dôsledku neefektivity v slovenskom zdravotníctve. O tom čísle by sa dalo polemizovať, ale teraz to nie je dôležité. Áno, o tom som už hovoril, slovenské zdravotníctvo je neefektívne, strašne sa tam plytvá. Vidíme to len v tých predražených tendroch, o tom nemusíme diskutovať, ani sa presviedčať, o tom čísle sa môžme sporiť.
No len, priatelia, čím zlepší jedna zdravotná poisťovňa efektivitu? Čím zlepší to, aby sa obstarávalo lacnejšie? Čím zlepší to, aby boli spravodlivé úhradové mechanizmy? Čím zlepší to, aby sa platilo len za kvalitnú zdravotnú starostlivosť? Čím to zlepší? Ničím! Ničím.
Čiže argumenty, ktoré našli odborníci ministerstva financií a ministerstva zdravotníctva, sú odpoveďou na problém, ktorý s tým nesúvisí. Čiže, viete, to je, logika to pozná, to je, keď vám poviem, že dneska rečním v Národnej rade, dnes mám možnosť diskutovať s pánom ministrom financií, dnes idem vlakom do Košíc, zajtra bude v Košiciach pršať. To posledné tam nepatrí, ale keďže ste počúvali, zdá sa vám to celkom logické, čo rozprávam, že? Jedno s druhým súvisí. Nesúvisí!
Pozrite sa, ak by jedna zdravotná poisťovňa, a chcem viesť odbornú diskusiu s pánom ministrom, politika je jasná, pán premiér Fico to povedal, čo tu jaké odborné argumenty, jedna zdravotná poisťovňa bude a basta! Tak ale ja sa predsa len stále budem uchádzať o to, aby sme skúsili trošku aj odborne rozprávať o tomto probléme, preto sa budem snažiť argumentovať, že ak by model jednej zdravotnej poisťovne riešil problém zdravotníctva, tak by celá Európska únia mala jednu zdravotnú poisťovňu. Myslíte si, že Nemci by nešli na jednu zdravotnú poisťovňu? Myslíte si, že Francúzi by nešli na jednu zdravotnú poisťovňu? Myslíte, že Holanďania by nešli na jednu zdravotnú poisťovňu?
Nie, priatelia, vývoj zdravotného poistenia v Európe má nejakú genézu. Máme dva základné modely fungovania zdravotného poistenia.
Anglosaský alebo, ak chcete, britsko-škandinávsky, kde existuje Národná zdravotná služba vo Veľkej Británii, hovorme o britskom modeli, môžme hovoriť o švédskom, bol som aj vo Švédsku, aj v Taliansku majú jednu zdravotnú poisťovňu, aj v Španielsku, ktorá funguje tak, že v podstate neexistujú zdravotné odvody, v podstate to veľmi ani nie je poisťovňa, pretože prostredníctvom nejakej agentúry Národnej zdravotnej služby sa platí za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v nemocniciach, v ambulanciách. Má to tradíciu, Briti to chvália, a dokonca sa chválili ešte pri otvorení olympiády, keď sa pamätáte, s Národnou zdravotnou službou. Má to aj svoje úskalia. Budem o nich hovoriť.
A potom máte model, ktorý máme aj na Slovensku, ktorý je klasický Bismarckov model z konca 19. storočia verejného zdravotného poistenia prostredníctvom zdravotných poisťovní. Neviem, či viete, minule sa mi toto číslo dostalo do rúk, Uhorsko, ktorého súčasťou bolo na konci 19. storočia aj Slovensko, bolo treťou krajinou na svete, ktorá zaviedla verejné zdravotné poistenie, ktoré bolo pluralitné. Prvé bolo Nemecko, druhé bolo Rakúsko a tretie bolo Uhorsko. My máme takú tradíciu pluralitného verejného zdravotného poistenia. A v tejto chvíli príde vláda Roberta Fica, ktorá to zrejme v tom neobyčajne veľkom chvate zabudla zapísať do svojho programu, v ktorom sľubovala istotu, a nie pre všetkých, a ktorá to asi v tom chvate, ja viem, keď sa píše programové vyhlásenie vlády, že toho je veľa, zabudla to zapísať aj do programového vyhlásenia vlády, že chce znárodňovať zdravotné poistenie, tak príde s projektom jednej zdravotnej poisťovne. Rozumiete. 120-ročná tradícia verejného zdravotného poistenia, ktorú prerušili len komunisti, keď Gottwald znárodnil dôchodkovské sporenia a znárodnil zdravotné poistenie, táto tradícia je zrazu skončená a model, ktorý tu existuje 120 rokov, vymeníme za anglosaský. Prečo? Prečo? Pre tie dva smiešne argumenty, ktoré s tým nesúvisia? A to už veľmi dobre vie aj ministerstvo financií, lebo vieme, jak intenzívne teraz momentálne prepočítavajú argumenty, ktoré by ukázali odôvodnenosť a podstatnosť a dôležitosť minutia stoviek miliónov eur na vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne. (Rečník sa obzerá vôkol seba.)
Pán predsedajúci, ale už ma všetci opustili, ja už sa tu bojím. (Reakcia spravodajcu.) Ďakujem pekne, ďakujem, že ste prišli, lebo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Chvíľočku. Napite sa vody. Ja poprosím aj pána navrhovateľa, aby sa vrátil do sály.

Novotný, Viliam, poslanec NR SR
Pán minister určite príde, lebo teraz budem hovoriť o stovkách miliónov eur, takže pokračujem ďalej. (Reakcia z pléna.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Novotný, Viliam, poslanec NR SR
Hovorím vraj už dlho, môžem sa ešte aj ústne vlastne prihlásiť do rozpravy, teraz ma to napadlo, že by som vám dokončil tú jednu zdravotnú poisťovňu, lebo to stojí za vypočutie a za diskusiu o jednej zdravotnej poisťovni. Ale asi to aj urobím, aby som aj kolegovi Zajacovi umožnil vystúpiť, lebo veľmi sa chystá, a myslím si, že by to bolo odo mňa kolegiálne a férové. Takže dobre, ale už len krátko, dobre, to dokončím.
Takže k jednej zdravotnej poisťovni. Povedal som, že tie dva odborné argumenty nie sú pravdivé a nesúvisia s vytvorením jednej zdravotnej poisťovne a hovoril som o tom, že máme zaužitý, vžitý model viacerých zdravotných poisťovní a plurality vo verejnom zdravotnom poistení.
Nejdem teraz rozprávať o tom, čo je podľa mňa ďalší logický krok po vytvorení jednej zdravotnej poisťovne. Ale budem vám rozprávať o číslach, sľúbil som čísla, prejdem k číslam.
Viete, čo je dôvodom, dámy a páni, toho, že vláda chce vyriešiť po svojom a tak trošku po socialisticky viac zdravotných poisťovní? Pani ministerka mi minule povedala v diskusnej relácii, že to nie je pravda, o tom nemám ani hovoriť, ale pravda je to, že vláda chce takýmto spôsobom vyriešiť zisk zdravotných poisťovní. Ďalšia pevná mantra v ideológii socialistického SMER-u. Zisk vo verejnom zdravotnom poistení je nemorálny, hovorí SMER, zisk do zdravotníctva nepatrí! Zisk farmaceutických firiem tam patrí, zisk súkromných poskytovateľov tam patrí, zisk lekární tam patrí, zisk distribúčiek, s ktorým majú mnohí kolegovia v našej Národnej rade skúsenosti osobné, tiež tam patrí. Čiže všetci môžu byť ziskoví, len to verejné zdravotné poistenie, tá poisťovňa má fungovať ako charitatívna organizácia. Zisk je niečo zlé, mantra SMER-u!
Neobyčajne kostrbato sa to snažila riešiť prvá Ficova vláda. Pán minister Valentovič prichádzal s rôznymi veľmi inšpiratívnymi a kreatívnymi nápadmi, napríklad prepoistiť všetkých štátnych poistencov z moci "úřední" do štátnej zdravotnej poisťovne. Potom prišiel s projektom, že predsa len jedna zdravotná poisťovňa. Potom zistili, že to nepôjde, prvá Ficova vláda sa poihrávala s možnosťou jednej zdravotnej poisťovne, potom prišli s tým, že to bude veľmi komplikované, takže vlastne len spoja Všeobecnú zdravotnú so Spoločnou zdravotnou a vytvoria tak, začiatok veľký, štátnu monopolnú poisťovňu, lebo načo dve štátne poisťovne. No a potom prišla perla: zákaz zisku.
Napísaná tak falošne a tak nešikovne, že aj Ústavný súd, ktorý teda nie je veľkým fanúšikom pravicových riešení a pravicových politických strán, ešte aj Ústavný súd povedal, že je to protiústavné. V materiáli o vytvorení jednej zdravotnej poisťovne sa dočítate, a teda určite, keď nerozumiete súvislostiam, vás to musí aj rozhorčiť spravodlivo, sa dočítate, že tie zlé súkromné zdravotné poisťovne, minister financií je tu, tie zlé, strašne zlé súkromné zdravotné poisťovne, si predstavte, že mali súhrnný zisk za celej existencie možnosti mať zisk, teda od roku 2006, súhrnný zisk 558,6 mil. eur. A viete, to je jednoduchá prešmyčka 560 mil. eur tie zlé súkromné poisťovne vytiahli z rezortu zdravotníctva. SMER to vie ďalej predávať, túto mantru. Predstavte si, keby to išlo do rezortu zdravotníctva, všetko by bolo vyriešené. Je to falošné, je to neúprimné! A každý, ktorý len trošičku rozumieme tomu, ako funguje zisk zdravotných poisťovní a o čom je toto číslo, vie, že ešte ani toto číslo nie je pravdivé.
Dámy a páni, vážený pán minister financií, viem, že máte veľa starostí, ale prosím, skúste sa naozaj úprimne pozrieť, akýže to vlastne mali zisk súkromné zdravotné poisťovne od svojho vzniku. Akýže to zisk vyrobili prevádzkovaním verejného zdravotného poistenia? A zistíte, že za 6 rokov bol zisk súkromných zdravotných poisťovní 106 mil. eur, nie 560 mil. eur, ale 106 mil. eur. Viete prečo? Lebo Úrad pre dohľad v roku 2008, rád by som dodal, že v roku 2008 za vlády Roberta Fica, kedy bol šéfom Úradu pre dohľad pán Demovič, čiže žiaden zlý pravičiar, ale statočný člen strany SMER, Úrad pre dohľad upravil v roku 2008 hospodársky výsledok Dôvery o 470 mil. eur. Vysvetlím prečo. Čiže Dôvera v roku 2008 končila s hospodárskym výsledkom plus 16 mil. a následne o niečo menej ako 470 mil. bol upravený jej hospodársky výsledok na 485 mil. eur. Viete prečo? Lebo Dôvera sa spojila s Apollom a goodwill Apolla, hodnota Apolla bola ohodnotená na 470 mil. eur. Operácia fiškálneho charakteru.
Pán minister, ak mi na to ešte povie, že predstavenstvo ale následne súhlasilo s tým, aby viac ako 400 mil. eur bolo uznanie zo záväzkov voči akcionárom Dôvery, tak ja sa naozaj, nechcem ísť do impertinentných pripomienok, ja len tíško poznamenám, že v tom čase bola členkou predstavenstva Dôvery pani ministerka Zvolenská, keď to podpisovali akcionárom. Čiže tejto téme sa radšej nevenujme, venujme sa tomu, koľko zisku urobili z verejného zdravotného poistenia súkromné zdravotné poisťovne. A ja hovorím, že je to 106 mil. eur.
No a teraz viete, dá sa aj s týmto číslom narábať. 100 mil. eur zlé súkromné zdravotné poisťovne vytiahli z rezortu, už nie 560, už to nie je také impozantné, ale pre SMER ešte stále dobrá argumentácia. Priatelia, ale prečo hovoríme len o súkromných zdravotných poisťovniach a prečo nehovoríme o Všeobecnej zdravotnej poisťovni? Veď verejné zdravotné poistenie je jeden systém! Teraz o ňom diskutujeme pri štátnom rozpočte. A, priatelia, keď v tej chvíli vám prezradím, že v tom čase urobila Všeobecná zdravotná poisťovňa za 6 rokov stratu mínus 137,1 mil. eur, tak zistíme, že verejné zdravotné poistenie je na Slovensku stratové. Zlé číslo, toto do toho nechcem pliesť, poviem, pán minister financií.
Dobre, poďme sa ináč o tom rozprávať. Koľko z tých 106 mil. eur odišlo z verejného zdravotného poistenia na súkromné účty? Koľko? Skoro všetko sa vrátilo, dámy a páni, do zdravotníctva. Keď si pozriete hospodárske výsledky v jednotlivých rokoch, zistíte, že taká poisťovňa ako Union mala roky za sebou stratu a potom 1-2 roky zisk. Môžem vás tu zabávať číslami donekonečna. To mi akože chcete povedať, že keď niekto prevádzkuje firmu, kde prvý rok má stratu 1 000 eur, druhý rok má stratu 2 000 eur, tretí rok má zisk 3 000 eur, tak vy mu poviete, že tých 3 000 eur by mohol vrátiť štátu, lebo je to od neho nemorálne?! A tú stratu mu nechcete hradiť? Náhodou to netreba spočítať, že to, čo vkladali akcionári do tej poisťovne, keď bola v strate, z vlastných peňazí, z vlastných investícií, si potom vlastne prostredníctvom toho zisku len vyrovnajú? A to je celá pravda o verejnom zdravotnom poistení. Toto, čo tu šírite, vážení kolegovia zo SMER-u, o 560 miliónoch zisku, ktoré zlé súkromné zdravotné poisťovne vytiahli, je hlúposť, je nepravda, je to falošný argument. A ani 106 mil. eur nevytiahli z rezortu a neodniesli preč zo Slovenska, pretože väčšinou tým kryli stratu z predchádzajúcich rokov alebo to vrátili späť do zdravotníctva, aby boli konkurencieschopní.
Ono by sa o tom dalo diskutovať aj ďalej. Viete, Všeobecná zdravotná mínus 137 mil. Mám tu ešte pripravené aj čísla, aby sme si porovnali aj to, že kým viedli Všeobecnú zdravotnú poisťovňu manažéri, ktorých tam nominovala či už Dzurindova, alebo Radičovej vláda, tak poisťovňa hospodárila vo vyrovnanom rozpočte alebo v zisku. Keď to viedli, žiaľ, nominanti strany SMER, bola v strate. Znovu vás nechcem zabávať toľkými číslami, ale je to fakt. Neveríte? Čítajte! Zoberte výsledky Úradu pre dohľad. Viedol ho Gajdoš, Demovič, teraz Pažinková. Sú objektívne čísla, žiaden Novotný to nevypočítal. Vyberte si tie údaje a pozrite si to, v ktorých rokoch bola strata vo Všeobecnej zdravotnej a v ktorých bola Všeobecná vo vyrovnanom rozpočte alebo v zisku.
No len, viete, ten váš projekt je v tomto aj až smiešny, keby to nebolo smutné, čo tu idete urobiť, za stovky miliónov eur vyplatiť súkromných investorov a zahraničné firmy a finančné skupiny z peňazí občanov. Až by to bolo smiešne, lebo, viete, váš model je taký, že na ulici máte tri pekárne, jedna je v strate, dve sú v zisku. No tak tie dve ziskové znárodnite, aby všetci klienti museli chodiť len do tej stratovej. Lebo čo keď sa im potom začne lepšie dariť, budú predávať viacej chleba. A čo keby naopak ste to skúsili, že by verejné zdravotné poistenie robili tí, čo to vedia robiť a sú v zisku, a nie tí, čo večne robia stratu? Čo tak taká úvaha? Vy mi poviete na to, že no, lebo Všeobecná má zlých poistencov, lebo je zlý model prerozdeľovania. A PCG, ktoré ste schválili, vážení kolegovia poslanci zo SMER-u? Ktorý je ináč jeden veľmi dobrý model, veď som ho aj chválil v júni tohto roku. Odstraňuje nerovnosti. Predchádzajúca vláda ho pripravovala, vy ste ho len schválili. Lebo snáď teda nepredpokladáte, že pán poslanec Raši, ktorý predkladal tento návrh zákona, ho po nociach vypočítal doma, ten systém PCG, hej. To ako, viete, keď poviete o politikovi, že doma vypočítal systém PCG, tak tiež by som povedal, že počítal ho veľmi dlho, mesiace ho počítal Úrad pre dohľad.
To znamená, idete na to zle. V okamihu, keď vytvoríte jednu zdravotnú poisťovňu, žiaden zisk nebude. Nič do systému nevrátite, bude len strata. Strata, tak ako bola strata vždy, keď zdravotnú poisťovňu viedli manažéri zo SMER-u. Pozrite si čísla Úradu pre dohľad, nejdem vás zabávať čítaním ďalších čísel.
Na záver mi dovoľte povedať len toľko: slovenské zdravotníctvo má veľa problémov. Každá vláda sa nimi borí a bude sa boriť aj vláda Roberta Fica a držím jej palce. Len, viete, musíme byť pravdiví v tom zdravotníctve, musíme si pomenovať problémy a musíme tieto problémy riešiť. Problém slovenského zdravotníctva, rizikom slovenského zdravotníctva je večné sa zadlžovanie štátnych nemocníc. Problémom slovenského zdravotníctva je neefektivita a plytvanie. Problémom slovenského zdravotníctva je, že zdravotníci chcú lepšie platy a tlačia na lepšie platy. Problémom slovenského zdravotníctva je, že dávame veľa peňazí do liekovej politiky a, žiaľ, zákon, ktorý ste schválili, kolegovia zo SMER-u, v stredu, zdraží lieky pre chorých a dôchodcov. Problémom slovenského zdravotníctva je, že jak ste zrušili meranie kvality, odvtedy sa kvalita v tejto krajine nemeria v nemocniciach, a tak vlastne nevieme, či platíme za kvalitnú, alebo nekvalitnú zdravotnú starostlivosť. Snažíme sa zaplatiť z verejného zdravotného poistenia všetko všetkým a reálne vieme, že to všetko všetkým zaplatiť nevieme. Nedá sa to zaplatiť, lebo hospodárime s uzavretým koncom. A požiadavky ľudí, keď majú nárok na všetko a všetci, sú neuzavretý koniec, nedá sa to ekonomicky ufinancovať.
Preto je dôležité stanoviť, čo je to štandardná starostlivosť, čo je zákonný nárok na zdravotnú starostlivosť, čo je tá zdravotná starostlivosť, na ktorú majú všetci nárok z verejného zdravotného poistenia, a dôsledne to kontrolovať, túto zdravotnú starostlivosť. Musí každý dostať, v Kráľovskom Chlmci tak, ako v ružinovskej nemocnici, v rovnakej porovnateľnej kvalite a štandarde. Lebo ak to nedostane, potom ako to funguje? Poistenec v Kráľovskom Chlmci je menejcenný ako bratislavský?!
Toto sú problémy slovenského zdravotníctva.
Chcem vás uistiť, že jedna zdravotná poisťovňa nič nevyrieši. Nerieši žiaden z týchto problémov, práve naopak. V systémoch, kde je viac zdravotných poisťovní, je väčšia spokojnosť ľudí s verejných zdravotným poistením. V systémoch, kde je jedna zdravotná poisťovňa, je menšia spokojnosť ľudí s verejným zdravotným poistením a so zdravotníctvom. Ukazuje to štúdia švédskej nezávislej inštitúcie tzv. European Health Consumer Index, ktorú pravidelne uverejňujú. Slovensko, mimochodom, v porovnaní 34 krajín, čo sa týka spokojnosti občanov s verejným zdravotným poistením a vôbec fungovaním systému verejného zdravotníctva, skončilo na slušnom 16. mieste, čiže až tak tragické to zas nie je s našim zdravotníctvom. Faktom ale je, že na 1. mieste opakovane skončilo Holandsko, kde je viac zdravotných poisťovní, sú akciové spoločnosti a dosahujú zisk. Na poslednom mieste, väčšinou na posledných miestach, sa umiestňuje Bulharsko, kde je jedna zdravotná poisťovňa a zisk nedosahuje.
Dámy a páni, záverom chcem povedať len toľko, že mohli by sme sa radšej učiť od holandských šampiónov, ktorí to vedia robiť v zdravotníctve, ako od našich bulharských kolegov. Takže minule som počul na jednej konferencii v Prahe vystúpenie šéfa pacientskej organizácie Bulharska, ktorý hovorí, že, žiaľ, systém funguje jednej zdravotnej poisťovne tak, že čo si nezaplatíte v keši, nemáte. A myslím, že tu by to určite nechcela socialistická vláda SMER-u na Slovensku dotiahnuť.
Držím palce pánovi ministrovi a ospravedlňujem sa, ak som hovoril možno dlho, ale takáto možnosť diskutovať sa nenaskytne každý deň, a predovšetkým by som mu chcel dať ešte raz do pozornosti skutočnosť, že stabilita rozpočtu pre zdravotníctvo bude ohrozená týmito faktormi, o ktorých som dneska hovoril.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. No, zdravotníctvo je skutočne dlhá téma a dôležitá téma a mňa v tej súvislosti hneď napadlo, kde v tom rozpočte sú uvedené tá cena a tie náklady na nákup zdravotných poisťovní? Či to tam už niekde máme? Či už vieme, koľko to bude stáť asi? A z čoho sa to bude teda platiť, keby sme sa dozvedeli. To je taká jedna stránka veci.
A druhá, už som to raz spomínal a znova to spomeniem, aby to aj niekto zaznamenal, že sa to povedalo, no stále tu beháme okolo zisku v zdravotnom poistení, o vyťahovaní zisku zo systému a nikto mi zatiaľ nevedel zrozumiteľne vysvetliť, prečo zdravotné poisťovne nie sú, ich financovanie nie je zabezpečené obdobným systémom ako podobné inštitúcie, ktoré tu na Slovensku už máme a ktoré fungujú. To znamená, že majú stanovený svoj správny fond v nejakom objeme, ktorý je napájaný percentuálne z niečoho, pravdepodobne teda z platieb, ktoré sa tam odvádzajú, a to je zdroj, z ktorého sa financuje chod týchto inštitúcií, a zároveň je aj zdrojom ich zisku. Tak to funguje Sociálna poisťovňa, takto fungujú dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré sú súkromné spoločnosti. Prečo tak nefungujú zdravotné poisťovne? Prečo touto cestou sa nejde, keď sa tu bavíme o zisku v zdravotných poisťovniach? Možno niečo nevidím, možno niečomu nerozumiem, ale nikde som nepočul nejakú zrozumiteľnú vysvetľujúcu odpoveď na túto otázku.

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega Novotný, otvorili ste naozaj množstvo tém. Možno každá z nich by si zaslúžila samostatnú faktickú, ale dve veci ma zaujali ako priorita.
Tá prvá je, že ono vlastne boj proti zavádzaniu trhových mechanizmov aj do zdravotníctva v podstate vždycky končí tým, že jednotlivé zložky, ktoré sú na tej ceste vlastne od štátu pri preplácaní peňazí alebo od platby pacienta k výkonu konkrétneho zdravotníckeho úkonu, sa niekde stratia, pretože tam nie je zodpovednosť, tak ako pri podnikateľských subjektoch, za to, aby hospodárili tak, aby minimálne nevytvárali stratu. A teda bránenie sa trhovým princípom v zdravotníctve v konečnom dôsledku znamená, že generujeme stratu na viacerých úrovniach. Kdežto zavádzanie trhových princípov, či už pri vytváraní akciových spoločností z nemocníc, teda pri transformácii, ktorú ste spomínali a ktorú naštartovala vláda Ivety Radičovej, ale rovnako pri trhu poisťovní, bráni tomu, aby nieže sa nevytváral zisk, ale ono automaticky tlačí na to, aby sa vytvárali straty.
A oveľa lepšie by možno bolo, keď už si máme brať príklad napríklad z toho Holandska, tú obrovskú štátnu poisťovňu rozdeliť a sprivatizovať. Rozdeliť spravodlivo podľa kmeňa, predať za trhovú cenu a nechať jednotlivých kupujúcich súťažiť, kto dokáže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec Novotný hovoril dlho a veľmi zaujímavo na tému zdravotníctva. Ja osobne považujem za jeden z najvypuklejších problémov zdravotníctva stav dlhov nemocníc. Je alarmujúce, že dlhy nemocníc sa dostávajú na úroveň spred oddlženia. Tento stav je nutné riešiť, pretože len Sociálnej poisťovni nemocnice dlhujú 50 mil. eur.
Som presvedčený, že skupovanie zdravotných poisťovní a jedna zdravotná poisťovňa, to nie je to, čo dnes zdravotníctvo potrebuje. Pre nižšie čakacie lehoty, pre zlepšenie zdravotnej starostlivosti rozhodne nepomôže, keď budeme mať jednu zdravotnú poisťovňu. Ale to, čo by pomohlo, sú jasné ekonomické pravidlá, najmä pre hospodárenie nemocníc. Preto je potrebná transformácia a preto sú potrebné jasné pravidlá, napríklad aj transformáciou nemocníc na akciové spoločnosti.
Nepovažujem preto za dobré, že SMER túto transformáciou odmietal a stále odmieta, a osobne to vidím za jednu z dôležitých ciest, ako zabrániť odlevu prostriedkov zo zdravotníctva, pretože prirodzené, zdravé hospodárenie každého subjektu je to, čo potrebujeme pri hospodárení s verejnými zdrojmi.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým mojim kolegom, žiaľ, len z opozície, tak vidím, že táto téma asi nenadchla kolegov z vládneho SMER-u, ale myslím si, že o zdravotníctve musíme hovoriť pravdivo, musíme pomenovať problémy pravdivo a musíme ponúkať riešenia, ktoré pomôžu v systéme.
Niečo sa stihlo za predchádzajúcej vlády. A dívali sme sa na mnohé problémy v zdravotníctve naozaj z pohľadu toho, aby vzrástla efektivita, či už to bola lieková politika, či už to bola pripravená transformácia nemocníc na akciové spoločnosti, aby som spomenul len dva veľké projekty predchádzajúcej vlády.
Veľkým projektom súčasnej vlády je jedna zdravotná poisťovňa, o ktorej ste hovorili aj, kolegovia, ktorí ste na mňa reagovali faktickou poznámkou. A ja mám stále taký pocit, nepovedal som to pri svojom vystúpení, ale tu to poviem. Naozaj mám niekedy taký pocit, ako keby vláda projektom jednej zdravotnej poisťovne hlavne odpútavala pozornosť od reálnych problémov slovenského zdravotníctva.
Viete, prídem na konferenciu Trendu a počúvam o tom, ako bude jedna zdravotná poisťovňa, nebude, ako to bude fungovať, ako by to malo fungovať, ako by mali uzatvárať zmluvy. Skrátka, zabávame sa problémami, ktoré nie sú skutočnými problémami slovenského zdravotníctva. Lebo problémami slovenského zdravotníctva je, koľko míňame na lieky, prečo sa stále zadlžujú štátne nemocnice, prečo máme nedoplatených a nedobre zaplatených lekárov, sestry a zdravotníkov, ktorí odchádzajú zo Slovenska, prečo nemeriame kvalitu, prečo nie je nárokovateľný štandard, na ktorý majú všetci nárok, prečo je taká obrovská neefektivita pri verejných obstarávaniach, ale toto jedna zdravotná poisťovňa nevyrieši.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, vážené dámy a páni, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu rozpočtu. Budem sa zaoberať verejnou správou a ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ale nedá mi, aby som sa hneď na úvod nevyjadril k procedúre predkladania tohto štátneho rozpočtu.
Štátny rozpočet, ktorý sme si prevzali alebo našli na internetovej stránke, bol hneď pozmeňujúcim návrhom pána predsedu finančného výboru zmenený. Dosť zásadne zmenený. Dôvodom na to bol zlý vývoj alebo odhad príjmov výberu daní na budúci rok. Rozumiem tomu. Nerozumiem tomu, prečo je v kolónke, myslím, že piatich ministerstiev, znížená výdavková časť o určité čiastky, ale my ako poslanci Národnej rady, ktorí rozoberajú tento rozpočet, nevieme, o ktoré položky sa jedná. Myslím si, že keď by mi to takto predložil starosta na obecnom zastupiteľstve, vidím tu pána starostu, tak by som mu to dal a vrátil na prepracovanie. Naozaj, aj na obecnom úrade majú na to pracovníkov, ktorí by znížené výdavky vedeli dať do jednotlivých kolóniek a zadefinovať, kde sa ide šetriť. Ja dneska to neviem. A ak sa aj budem vyjadrovať k určitým čiastkam napríklad ministerstva dopravy, tak ja neviem, či tie čiastky ešte dneska budú platiť.
Ale to je procedúra. A ja pevne verím, že pracovníci ministerstiev to zvládnu to tých jednotlivých kolóniek to rozpísať, to zníženie výdavkov. To nepokladám za najpodstatnejšie. Podstatné, čo je, to je ten odhad horšieho výberu daní na budúci rok. Toto je gro toho, prečo ste to museli aj urobiť. Ja rozumiem tomu, že minister financií, ministerstvo financií, nedokáže si čiastku, ktorú napíše do rozpočtu, 100-percentne zabezpečiť. Takúto predstavu možno má pán kolega Blaha, ktorý si myslím, že štát funguje tak, že niekto si napíše niečo do kolónky a ono sa to samo od seba naplní. Naozaj, hospodárstvo Slovenskej republiky, ale hospodárstva všetkých štátov fungujú trošku inak.
A mne nedá, aby som nepovedal jeden príklad, na ktorý ma naviedol premiér Slovenskej republiky pán Fico, ktorý v súvislosti s U. S. Steel Košice povedal, že U. S. Steel Košice bolo privatizované a bolo to zlaté vajce. Tak mňa napadlo, že také prirovnanie pre niektorých kolegov, aby si vedeli predstaviť, ako funguje národné hospodárstvo, bolo, že naše národné hospodárstvo a jednotlivé podniky sú ako tie sliepočky na dvore a štát je ten gazda, ktorý vytvára podmienky pre to, aby tie sliepky mohli existovať a mohli prinášať tie vajíčka pravidelne. To sú tie dane, ktorými prispievajú tomu gazdovi do spoločného košíka. Sliepky sú väčšie, menšie až najmenšie, niektoré prinášajú väčšie vajcia, iné menšie, niektoré pravidelne, niektoré nepravidelne, ale štát má povinnosť sa čo najlepšie starať, tak ako ten dobrý gazda. V niektorých štátoch sa dokážu o to hospodárstvo starať tak perfektne, že tým sliepočkám zabezpečia klimatizáciu, niekde ich len pravidelne kŕmia, niekde ich ani nekŕmia a potom sa čudujú, prečo tie vajíčka nezberajú. A čo sa stalo, samozrejme, na tie sliepky vplývajú aj zahraničné vplyvy. To je samozrejmé. Ale tá starostlivosť tej-ktorej vlády sa prejaví na výbere tých vajíčok, na výbere daní.
Čo sa stalo po voľbách na jar v roku 2012? Ešte len strana SMER vyhrala voľby, už sa tým sliepočkám, tým podnikom, odkazovalo, ale my vám budeme robiť zle. Ešte ani fyzicky nedošlo k tomu, že sa im začalo robiť zle, ale už sa im odkazovalo: Á, počkajte, budete platiť viac, urobíme vám horší Zákonník práce, budete platiť viacej z odvodov. A tie sliepočky dostali stres. Dostali stres, začali, logicky sa stiahli do seba, začali robiť vnútorné opatrenia. To isté urobili aj obyvatelia tejto krajiny. Naozaj, spotreba domácností klesá. Spotreba domácností klesá, to znamená, tí podnikatelia, ktorí sú naviazaní na spotrebu obyvateľov, najčastejšie sú tí malí podnikatelia, strední podnikatelia, ale aj tí väčší, odrazu pocítili, že majú menej objednávok. Vplyv zo zahraničia je, samozrejme, v západnej Európe máme recesiu, sme bytostne závislí na odbyte v západnej Európe. Odrazu bolo menej objednávok. Podniky začali sa správať racionálne, ľudia sa začali správať racionálne. Povedali si, idú zlé časy, stiahne sa na základňu a nebudeme teraz míňať, ohlodáme to až na kosť.
Následne došlo k tomu, že v Národnej rade Slovenskej republiky boli prijaté zákony ohľadom daní, odvodov, poplatkov, a došlo k tomu, že tej sliepočke a sliepočkám sme začali robiť aj skutočne zle. V niektorých prípadoch sme to začali menej kŕmiť, v niektorých prípadoch budeme tú sliepku biť po hlave a hovoriť: A znášaj vajcia a znášaj vajcia! No nebude znášať vajcia. Na budúci rok bude menší výber daní. Neprajem si to ani ja, ani moji kolegovia, ani pán minister financií, ale nastane to. Tie zlé opatrenia sa v tej ekonomike prejavia. Podnikatelia v regiónoch, kde sa s nimi stretávam, to jednoznačne hovoria. Budú prepúšťať, bude vyššia nezamestnanosť. Nebude mať kto znášať tie vajcia a platiť dane.
Dovoľte mi teraz, aby som sa vyjadril ku výdavkom vo verejnej správe. Na tlačovej konferencii pred pár mesiacmi, keď minister Kaliňák s pánom premiérom Ficom ohlásili reformu verejnej správy tzv. pod názvom ESO a zadefinovali, že do roku 2016 sa usporí 700 mil. eur, tak sme si všetci povedali v tejto asi sále, kto sme to počuli: Výborne. Myslím si, že najviac sa musel potešiť vtedy minister financií, ktorý si povedal: Áno, usporíme takéto čiastky. Následne prišiel na náš výbor pán minister vnútra Kaliňák. Predstavil nám podrobne túto reformu verejnej správy a ja som sa z nej dozvedel, aj moji kolegovia, že už na budúci rok usporíme 50 mil. eur. A usporí sa to tak, že sa nebudú prepúšťať ľudia, ale prehodnotí sa množstvo rozpočtových, príspevkových, podriadených, pridružených a neviem akých organizácií, na ktoré štát pravidelne prispieva. Strana SMER má na to 83 poslancov, má na to ideálnu pozíciu, aby konečne v štátnej správe sme alebo v tejto verejnej správe sme dokázali osekať takéto výdavky štátu. Naozaj, podľa môjho názoru, ale aj názoru všetkých poslancov spred roka, z decembra 2011, sa zadefinovalo, že štát má urobiť audit verejnej správy. Vaša vláda ho odsunula o rok. Ja si myslím, že z toho auditu nám mohlo vyplynúť, kde máme osekávať výdavky štátneho rozpočtu. A, naopak, kde tie jednotlivé orgány robia takú činnosť, ktorú je možno treba ešte aj podporiť.
Následne v októbri, pred zhruba dvoma mesiacmi, sme v tejto Národnej rade prijali zákon, sám pán minister Kaliňák povedal, že je to taký úvod do Esa, kde sa mali rušiť, podľa môjho názoru presúvať, krajské úrady. Aj tam bolo kvantifikované a zadefinované, že sa týmto spôsobom usporí 3,2 mil. eura. Už na budúci rok. Napríklad na ministerstve dopravy, krajské stavebné úrady usporia 530-tisíc eur, na ministerstve obrany zhruba 540-tisíc eur, na ministerstve vnútra, na obvodných úradoch 2,1 mil. eur. Ja som to v rozpočte nenašiel. Teda nenašiel som ani tých 50 mil. eur, ktoré minister Kaliňák zadefinoval, že už v roku 2013 bude usporené. Nenašiel som ani tých malých 3,2 mil.
Keď to v tejto Národnej rade boli prijaté, ja neviem, prečo o tom na ministerstve dopravy ešte nevedia? Vidím tam rozdiel na krajských stavebných úradoch oproti 2012, tuším, že len 100-isíc eur. Tak niečo tu nefunguje. Alebo ten zákon ešte nepoznajú na ministerstve dopravy alebo na ministerstve vnútra, alebo tie čísla, ktoré sú nám tu predkladané, sú len hausnumerá? Mám taký dojem, že áno. 50 mil. eur zišlo by sa nám v rozpočte na budúci rok, určite. V prvom rade vám, pán minister.
Skúsme si povedať, akých zamestnancov v rozpočtových organizáciách štát dneska zamestnáva. Štát dneska zamestnáva v štátnych rozpočtových organizáciách 127-tisíc zamestnancov. Je to bez školstva, je to bez komunálnej úrovne, sú to štátni zamestnanci. A rád by som povedal, že kým pri hasičoch je priemerný plat 1 000 eura, colníkov 979 eura, policajtoch 1 147 eur a pri vojakoch 1 214 priemerný plat, tak teraz ma dobre počúvajte, v štátnej službe pracuje 38-tisíc zamestnancov s priemerným platom 840.
A na záver chcem povedať, vo verejnej službe, to znamená pri výkone práce vo verejnom záujme, pracuje 36-tisíc zamestnancov s priemerným platom 668 eur. Poukazujem na to, že v tej verejnej službe a v štátnej službe je rozdiel 170 eura v priemernej mzde. 36-tisíc zamestnancov.
A čo štát ide robiť pri výdavkoch, týchto mzdových výdavkoch zamestnancov v štátnych rozpočtových organizáciách? Štát ide znižovať platy o 5 %, netýka sa to všetkých zamestnancov, sú z toho vyňatí štátni zamestnanci vo verejných funkciách, sú z toho vyňatí učitelia v regionálnom školstve aj na vysokých školách. Sú z toho vyňatí pracovníci finančnej správy, to znamená pracovníci daňových úradov, a sú v tom aj zamestnanci podriadených rozpočtových organizácií kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zabezpečujúci sociálne služby a služby na úseku ústavnej starostlivosti.
Prečo som to prečítal? Chcem sa spýtať, či sa to bude dotýkať aj tých pracovníkov, ktorí pracujú na úradoch práce vo verejnom záujme. Pretože priemerná mzda 668 eur je veľmi nízka. Na úradoch práce robia vysokoškolsky vzdelaní pracovníci, ktorí veľakrát, ako to bolo aj minule v Spišskej Novej Vsi, zarábajú menej ako tí sociálne odkázaní občania, ktorí si chodia pre sociálne dávky alebo pre podporu v nezamestnanosti. Toto nie je normálne, ak im ešte šáhneme na 5 % mzdy, čo je kvantifikované v štátnom rozpočte sumou 23 767 eur.
Naozaj, reforma verejnej správy prezentovaná pánom Kaliňákom a pánom Ficom bola prezentovaná inak. Všetci sme mali predstavu, že osekáme to, čo nepotrebujeme nevyhnutne, a v štátnej správe budú pracovať zamestnanci, ktorých priemerná mzda sa bude približovať aspoň priemernej mzde v národnom hospodárstve. My nemôžme chcieť od tých úradníkov, aby nám robili nejaké nadštandardné výkony. Momentálne všetky úrady práce, neviem, či viete, alebo nie, nerobia nič iné, len skenujú donekonečna všetky materiály, až majú zavarené všetky tie skenery, a budeme ich platiť na úrovni 650 eur.
Takto sme si reformu verejnej správy nepredstavovali a nebola takto ani prezentovaná. Myslím si, že strana SMER tým, že má 83 poslancov, môže sa do takejto reformy pustiť. Ak sa do nej nepustí v prvom a druhom roku vlády, tak kedy sa do nej pustí? V roku volieb? Asi ťažko.
Keďže reforma verejnej správy, tzv. ESO bolo prezentované ministrom vnútra, nedá mi, aby som nespomenul jednu síce drobnosť, pikantnosť z rozpočtu ministerstva vnútra, ktorá, predpokladám, že tu ešte nebola spomínaná, ale rád by som na ňu upozornil ctených kolegov, ale aj širokú verejnosť, ak si to všimne.
V kapitole 220 príjmov ministerstva vnútra na roky 2013 až 2015 v kóde 222 sú pokuty a penále. Pokuty a penále v roku 2011 boli vybraté v sume 38 mil., v roku 2012 by mali byť v sume 43 mil., na rok 2013 plánuje ministerstvo vnútra vybrať pokuty vo výške 46,3 mil. Medziročný nárast, ktorý narýchle spočítam, je zhruba 2,8 mil. eur vybratých pokút viac za jeden rok. To je len nárast.
Všetci dobre viete, všetci ste skoro aj vodičmi, chodíte po našich cestách, že za posledné roky ministerstvo vnútra, aj za našej vlády, aj za tejto vlády, sprísňuje postihy a pokuty. Je to aj vidno. Nárast v roku 2011 na rok 2012 bol skoro 5 mil. Ale toto nejde donekonečna. Ja keď vidím aj rozpočet na roky 2014 a 2015, už ten výber je nižší ako v roku 2013. No tak čo? V roku 2013 budeme všetci tak strašne jazdiť? Alebo nás za každým kríkom, za každým rohom policajti budú chytať, merať, pokutovať? Ja som myslel, že polícia má v názve, alebo vo svojom hesle "Pomáhať a ochraňovať", ale nie "Zamerať a vyberať". Je to síce drobnosť, škoda, že tu nie je minister Kaliňák, ale dávam do pozornosti aj túto čiastku.
Dovoľte mi, aby som sa vyjadril aj k niektorým čiastkam ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Tam dochádza k najväčšiemu nárastu zo všetkých ministerstiev oproti minulému roku. A ten nárast je hlavne eurofondov, ktoré ministerstvo dopravy má použiť. A je to tak správne. Je to správne, naozaj je najvyšší čas, aby sme napríklad Operačný program Doprava čo najlepšie využili.
A musím poukázať a porovnať hneď jednu čiastku z ministerstva dopravy, ktorá síce s eurofondmi nesúvisí, ale veľmi súvisí. Poviem niektorým kolegom, ktorí si neprečítali tento rozpočet, že druhá najvyššia čiastka na výdavkovej strane po železniciach a mimo eurofondov je čiastka 130 564-tisíc eur. Pri tejto čiastke je napísaný popis "platba za dostupnosť pre druhý balík PPP R1". Prečo o tom hovorím? Je to čiastka 130 mil. za R1 cez PPP projekt, to znamená 130 mil. krát 30 rokov.
Pán minister, tento úsek R1 bol ako stvorený na to, aby bol stavaný z eurofondov. Týka sa prvej vlády, tieto rozhodnutia sa týkajú prvej vlády Roberta Fica. Ak by sme ten úsek R1 stavali z eurofondov, tak stavebne tento úsek by sme postavili zhruba, neberte ma plne na euro presne, zhruba cca 400 mil. eur by nás stál. Ale z eurofondov by tento štát to stálo zhruba povedzme pätinu. To znamená 80? Nech bude aj s nejakými dodatkami 100 mil. A tieto by boli rozložené na dobu výstavby, tá by bola dajme tomu tri roky, štyri roky. To znamená, ročne by sme zaplatili možno 25, možno 30 mil., zvyšné prostriedky by sme použili z eurofondov a dneska na rok 2013 vy by ste nemuseli za túto R1 platiť už nič, lebo už by bola postavená. Bola by zaplatená z eurofondov a čiastočne zo štátneho rozpočtu. No nezišlo by sa vám tých 130 mil., ktoré dneska za to platíme a všetci ministri po vás budú túto čiastku platiť, nezišla by sa táto čiastka? Tých 130 mil., ktoré zaplatíme za jeden rok, tá diaľnica by nás stála menej za jednu ročnú platbu, a my ju budeme platiť 30 rokov. Áno, ja viem, že v tej čiastke je aj údržba, oprava, ale tá je oproti stavebným nákladom teda oveľa menšia a môžme, ak budeme mať na to čas a priestor, si to aj kvantifikovať. Ale nedá mi, aby som v tejto súvislosti aj kolegom zo SMER-u, ktorí to berú ideologicky, tak ako to berie pán premiér Fico, on sa na to nepozerá ekonomicky, preto sa obraciam na vás, na ministra financií, pán premiér Fico to berie ideologicky.
Aj kolegom zo SMER-u chcem vysvetliť zase na príklade, to je presne tak, ako keď mladá rodina, ktorá nevyhnutne potrebuje auto, lebo má tri deti, ale nemá na to, aby si kúpila auto v hotovosti, rozmýšľa nad tým, že si kúpi auto na predražený lízing, alebo prídu k nim rodičia, jedni alebo druhí, a povedia: "Deti moje, my vám na to auto dáme peniaze, nemusíte nám ich vracať, stačí, keď tých 15 % si doložíte a môžte si kúpiť auto." Chcel by som vidieť takú mladú rodinu, ktorá poviem, že: "Viete čo, nie. My radšej zoberieme na trikrát predražený lízing a budem to splácať tri alebo štyri roky." Nepoznám takú rodinu, ktorá by od rodičov nezobrala keš peniaze a nedoložila si k tomu malú čiastku, to je presne systém eurofondov.
Európska únia nám dáva v Operačnom programe Doprava na projekty, my spolufinancujeme a takto pomáha našej republike k tomu, aby tie zaostalé regióny, ktoré máme na Slovensku, aby mali infraštruktúru.
A musím to dokončiť ešte niečím ďalším, pán minister. Bol tu tretí balík PPP projektov a to boli, to bol ten balík projektov na D1. Pán minister, viete, koľko by možno už na budúci rok ste museli nájsť v štátnom rozpočte na tento druhý a tretí balík? Podľa mojich informácií by to bolo týchto 130 mil., ktoré už musíte nájsť, a ďalších 670 mil. ročne. To je 800 mil. ročne, ktorých by museli všetci ministri financií nájsť v rozpočte. Našťastie vláda Ivety Radičovej a pán minister Figeľ tento nezmyselne predražený balík PPP na D1 zastavili a stavia sa dneska z európskych fondov.
Pán minister financií, na vašom mieste by som sa pánu Figeľovi poďakoval, že zastavil tento PPP projekt. Pretože neviem, odkiaľ by ste možno už v roku 2013, 2014 a potom v ďalších tridsiatich rokoch našli 800 mil. ročne, ktoré by ste museli zobrať iným rezortom. Napríklad zdravotníctvu alebo ministerstvu sociálnych vecí.
Keď som už pri rozpočte ministerstva dopravy, tak nedá mi, aby som nespomenul druhé zlé rozhodnutie za vlády Roberta Fica, ktoré sa priamo dotýka dopravy. A to bolo rozhodnutie o mýte, ktoré dopadlo tak, ako dopadlo, že jeden uchádzač vyhral súťaž s predraženým projektom. Projektom, ktorý už niekoľko rokov funguje na Slovensku. Po technickej stránke funguje dobre, len tá čiastka, ktorú sme museli, platíme a budeme ešte platiť, je abnormálne vysoká. Ja na to poukazujem aj preto, aj na tie PPP projekty, aj na to mýto, aby som vás vystríhal od takýchto rozhodnutí aj v tejto vláde. Pretože takéto nezmyselné rozhodnutia potom prinášajú to, že štát musí len platiť, platiť a platiť čiastky, ktoré mu niekde inde chýbajú.
Pre informáciu kolegov, ktorú si môžu prečítať aj v rozpočte, poviem čiastku. Za mýto Národná diaľničná spoločnosť vyberie týmto mýtnym systémom 158 mil., ale náklady na mýto nás stoja 80 mil. A stoja nás 80 mil. a nie 100 mil., ako v roku 2010 106 mil., v roku 2011 nás to stálo 102 mil., len znova preto, že pán minister Figeľ dojednal nižšie čiastky, ktoré rozložil na viac rokov. Inakšie by ste museli toho roku nájsť zhruba znova tých 102, 103 mil. A zase 20 mil. na rok, to niekde chýba.
Takže, keď nás mýto, teda výber za mýto, štát dostane alebo NDS-ka dostane, ale to je štátna akciová spoločnosť, 158 mil., tak náklady na to mýto nás stoja 80 mil. O čo by sme boli radšej, keby vyhrala druhá alebo tretia ponuka, ktorá bola v súťaži, ktoré boli vyradené z tejto súťaže. Neplatili by sme radšej náklady na mýto možno len v čiastke 40, 50 mil.? Nezišlo by sa nám ročne 30, 40 mil.? No, samozrejme, že zišlo.
Keď sme už pri SkyTolle, mýte, tak musím niektorým kolegom povedať, lebo asi o tom nevedia, že náklady na mýto není len samotný SkyToll. Naozaj NDS-ka pri elektronickom výbere platí ešte aj nezávislého znalca. Je to firma Logica, ktorej NDS-ka ročne platí cca 2,2 mil. eura a bude jej to platiť ďalších 13 rokov. Tento vzťah bol zazmluvnený v roku 2009 a je nenapadnuteľný. Takže nezávislému znalcovi, ktorý posudzuje to, či je to mýto na Slovensku vyberané dostatočne, či tam nedochádza k nejakým chybám, platíme 2,2 mil. eur a ďalších 13 rokov alebo 12 rokov budeme platiť.
NDS-ka si platí pri mýte aj poradenské služby, kde platíme 500-, 600-tisíc eur ročne za to, že nám niekto pri tom mýte ešte aj v samotnej NDS-ke platí. Znova ten vzťah bol zazmluvnený v rokoch 2009.
No a už keď som pri NDS-ke, nedá mi nepovedať, že v kolónke Ostatné režijné náklady, ktoré boli v rokoch 2010 21 mil., v roku 2011, dávam do pozornosti, 18 mil., v roku 2012 už 26, v rokoch 2012 27 mil. eur. Ostatné režijné náklady. Oproti roku 2011, lebo rok 2012 ešte nie je ani uzatvorený, tú skutočnosť uvidíme na konci roka, je to nárast o 9 mil. eur. To tak narástli platy alebo kancelársky papier, alebo prenájom NDS-ky?
Nechcem ísť do podrobností, dočítal som sa aj to, že NDS-ka z vlastných prostriedkov do údržby alebo výstavby, skôr do údržby diaľnic a rýchlostných ciest dá na budúci rok o 8 mil. menej ako tohto roku. A tam naozaj nepozerám na 70-miliónový úver, ktorý bol naplánovaný a ktorý sa nezobral, o túto čiastku som to očistil, dávala 58, dneska dáva len 50. To znamená, z vlastných zdrojov menej do opráv, na režijné náklady viac. Treba sa pozrieť na hospodárenie takejto štátnej inštitúcie.
Budem pomaly končiť. Pán minister, veľmi by som si prial pre dobro tejto krajiny, aby hospodársky rast, ktorý ste si napísali do programového vyhlásenia, aby sa skutočne aj na budúci rok napĺňal. Ale tie zlé rozhodnutia, ktoré sa urobili aj za posledných osem mesiacov, naozaj už osem mesiacov vládnete, ktoré boli prijaté v legislatívnej oblasti, ma presviedčajú o tom, a nieže mňa, ale podnikateľskú verejnosť, malých živnostníkov, stredných, väčších podnikateľov, že bude zle v tejto krajine v hospodárskej oblasti. Naozaj, tie príklady z vašej prvej vlády som tu spomínal, to mýto alebo PPP projekty som spomínal preto, aby som vás vystríhal pred takýmito zlými rozhodnutiami, ktoré sú do budúcnosti nezvratné. A štát musí len platiť, platiť a platiť. Naozaj som presvedčený o tom, že tak ako ste toho týždňa prišli, že prognózovaný výber daní na budúci rok bude nižší, naozaj sa to tak stane a ten výber bude ešte nižší.
Mrzí ma to preto, lebo táto krajina, v tejto krajine pracuje, reálne pracuje príliš málo ľudí na tú oblasť, ktorá je len, ktorá len spotrebúvava tie vajíčka, ktoré som spomínal. Máme širokú sociálnu oblasť, zdravotnú, máme príliš veľa nezamestnaných, keď v tejto snemovni aj za posledných sedem-osem mesiacov boli navrhované opozíciou niektoré opatrenia a návrhy zákonov, ktoré by pomohli podnikateľskému prostrediu, pomohli by zamestnanosti.
Keď hovorím o zamestnanosti, predsa len ešte musím spomenúť. Zamestnanosť sa nedá riešiť tak, že z európskych fondov zoberieme 70 mil. a dáme podnikateľom na jeden rok minimálnu mzdu plus odvody, cca 450 eur. To tak nebude fungovať. Ešte pol roka ich potom budú držať, týchto zamestnancov, ale potom ich znova pošlú na úrady práce. Naozaj podnikateľov treba podporiť, hlavne v regiónoch, kde tá nezamestnanosť presahuje 20 %. Ale nemôže sa to podporiť tak, že paušálne keš budem každý mesiac rok vyplácať. Podnikateľ potom naozaj bude vyplácať len minimálnu mzdu.
Naozaj sme motivačne navrhovali návrh zákona o službách zamestnanosti, kde sme chceli podporiť zamestnanosť tak, že bude štát prispievať na odvody sociálne a zdravotné tomu podnikateľovi alebo zamestnávateľovi. Ale podľa výšky vyplatenej mzdy. A tá mohla byť, strop mohol byť ohraničený priemernou mzdou a podnikateľ by bol motivovaný k tomu, aby reálne, nie keš načierno vyplácal toho absolventa alebo dlhodobo nezamestnaného, ale musel by ho reálne vyplatiť a podľa toho, koľko by ho vyplatil, z toho by odviedol do sociálnej a zdravotnej poisťovne a toto by mu štát preplácal. To by bolo motivujúce.
Takisto sme navrhovali, aby dĺžka tejto podpory bola závislá od miery nezamestnanosti v okrese. A kľudne, nech by to bolo v tých najhorších okresoch aj dva-tri roky. Bez slovíčka rozpravy v tejto snemovni ste tento zákon poslali preč.
To nie je o tom, že mne to chýba. Chýba to občanom tejto krajiny, rozvoju podnikania, ktoré len dusíme a dusíme a tú sliepočku bijeme po hlave a ona vajcia ani neznáša. Nebude znášať vajcia a ani keď v polke budúceho roku prídete, aj keby ste všetky tie zlé zákony chceli odrazu obrátiť, poznižovať daň z príjmu a zdravotných odvodov a poplatky a neviem čo ešte všetko, odrazu ten hospodársky rast nenastane. Tá ekonomika nefunguje tak, že lusknutím prstov sa to znova otočí.
Takže veľmi by som si prial, aby som nemal pravdu, aby ten výber daní na budúci rok sa vám splnil aspoň podľa tých odhadov, ktoré ste tento týždeň zapracovali do štátneho rozpočtu. Ale som presvedčený, že v polke roka prídete na to, že to nefunguje, ten výber daní je nižší. Prídete a budete musieť symbolicky roztrhať tento rozpočet. Ja som presvedčený, a, bohužiaľ, že som takto presvedčený, že sa to stane, a preto aj ja symbolicky trhám tento štátny rozpočet. (Rečník roztrhol papier.)
Ďakujem.

Ja by som sa chcel poďakovať pánovi poslancovi, lebo naozaj niektoré z týchto vecí, ktoré tu zazneli, som nevedel, najmä okolo NDS, okolo SkyTollu a všetkých týchto vecí, a určite to nevedeli ani mnohí moji kolegovia, keď sa nevenujú tejto problematike špeciálne. Ale poukazujú jednoznačne na jednu vec, že prudko dobiehajú veci, ktoré boli uskutočnené za prvej Ficovej vlády, túto vládu a celej krajine prinášajú obrovské bremená, ktoré bude musieť znášať ešte mnohé, mnohé, mnohé, mnohé roky v budúcnosti. A to je veľký problém. A preto by sme sa naozaj vždy mali pozerať nie na to, že predchádzajúca vláda, táto vláda. Tu sa založili veľmi zlé, veľmi zlé a škodlivé veci v hlbšom období a tieto veci majú také presahy do budúcnosti, že budú obmedzovať množstvo vecí včítane hospodárskeho rastu a zaťažovať túto krajinu ešte dlhé roky.