11. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Kaník, vy si dovoľujete napádať tú výšku nezamestnanosti, vy, ktorý ste zanechávali túto vládu na takej nezamestnanosti, aká tu za posledných 6 rokov nebola, vy, ktorý, prosím vás pekne, ste odo dňa nástupu do vlády len zvyšovali mieru nezamestnanosti, a to aj v čase sezónnych prác? Myslím si, že to je úbohé. Takže bolo by dobré, keby ste sa zamysleli nad svojimi krokmi a pozreli sa na to, že ste nechali viac ako 15-percentnú mieru celkovej nezamestnanosti a viac ako 13,6-percentnú mieru evidovanej nezamestnanosti. A môžete používať štatistiky, pokiaľ budete tak hovoriť, ako ja hovorím neustále o číslach z úradov práce, tak by ste sa držali asi jednej línie.
Samozrejme, pokiaľ ide o obchod, ktorý ste nastavili 2. pilierom v roku 2004, tak, samozrejme, tento obchod bol nastavený výlučne v prospech tých šiestich finančných spoločností, aby na ňom zarobili. A výlučne bol garantovaný úspech iba pre ich hospodárenie, pretože neriskujú vôbec nič, iba investujú peniaze cudzích ľudí. A oni berú iba poplatky. A okrem tých, ktoré sú v zákone uvedené ako skutočne reálne, berú aj rôzne skryté poplatky.
Pokiaľ ide o hmotnú núdzu, dovoľte mi pripomenúť, pán Kaník, že ste ju nastavovali vy v roku 2004. Ak ju niekto pokrivil, pretože hneď vystúpite a poviete, že som ju pokrivila ja, hovorím, nie, pokrivili ste ju vy, pretože v roku 2006 v prvom polroku ste prijali zákon č. 310/2006 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o sociálnom poistení. A v rámci tohto zákona ste zakotvili, že je potrebné u starých ľudí. A začínala skúmanie Sociálna poisťovňa. Sa skúmalo u množstva ľudí, u viac ako 60 000 ľudí, celkové náklady boli viac ako 3 milióny korún na začaté konanie, z ktorého pre starších ľudí z hľadiska hmotnej núdze neplynulo nič. Pán Kaník, skutočne váš... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kamenický, ja som viackrát povedal, že je potrebné otvoriť odbornú diskusiu, ale odbornú, lebo to k niečomu môže viesť. To, čo ste vy zase zopakovali, naozaj odborné nie je, pretože, ad jedna, ja hovorím o 0,1 %, vy zasa ste hovorili o 1 %. To je desaťnásobne viac, to, dúfam, viete.
A tvrdenie, že to znamená, že keď niekto zaplatí kartou, tak že zaplatí viac, je nezmysel. Keď sa zaviedli platobné karty, začali ľudia platiť viac za svoje nákupy v obchode alebo za tú kávu? To je aký nezmysel? A z tej karty si pritom dnes banka sťahuje 1 až 2 %. A ja tu hovorím o 0,1 %, ktoré sa bude strhávať z tejto platby. Takže nezavádzajte, lebo to nebude odborná diskusia, to bude politické bludárčenie.
K pánovi Duchoňovi. No vidíte, že som mal pravdu, lebo teraz som dostal na stôl ten návrh ďalšieho pozmeňujúceho návrhu, ktorý toto rieši. Takže ďakujem, že ste si to vypočuli alebo ste rozmýšľali podobne, pretože keby to zostalo tak, ako som ja na to upozornil, tak by učitelia dostali veľkú nulu. Takže, áno, týmto ďalším pozmeňujúcim návrhom napravujete to, čo ste mali v úmysle urobiť, pretože ste sa zľakli. Zľakli ste sa toho, že sa vám na to prišlo, že tuto takto akože rokujete, ale vlastne chcete im dať poriadne po hlave, aby si nabudúce rozmysleli štrajkovať, možno nie vy, ale pán premiér Fico.
Nezamestnanosť. No, viete, z mesiaca na mesiac stúpla o 10 000, to je 0,4 %. To je tak dynamický nárast, aký nie je nikde. A to je veľmi vážne varovanie. A to bolo len za október. Nemyslím si, že v novembri, v decembri to bude výrazne iné.
A to, čo ste povedali aj spolu s pani Tomanovou, je ideológia. Vy priznávate lásku k zoštátňovaniu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán predkladateľ, pardon, spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, milí hostia, je tu koniec roka, je tu zákon roka, zákon o štátnom rozpočte, je tu príležitosť, aby sme si zhrnuli, čo vláda Roberta Fica dokázala za tých niekoľko mesiacov svojho vládnutia.
Ak dovolíte, zameriam sa na oblasť, ktorej sa venujem či v parlamente, či v iných profesionálnych oblastiach svojho života. A to sú zmeny, ktoré táto vláda a tento parlament valcom 83 hlasov presadil, pokiaľ ide o odvody, dane, podnikateľské prostredie, Zákonník práce a podobne. Sú to všetko zmeny, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnia život ľudí na Slovensku po 1. januári. To, čo ľudia len dnes počúvajú z médií a kdesi možno klopkajú na čelo, o čom sa tí politici handrkujú, o čom to v tom parlamente debatujú, že veď ten parlament treba zrušiť, že je to tu na nič, po 1. januári pocítia na vlastnej koži, vo svojich peňaženkách, na znižovaní svojej životnej úrovne, na strate zamestnania. No lepšie to jednoducho nebude, nemá to byť prečo lepšie.
Poďme k témam, ktoré som avizoval.
Tento parlament na popud vlády prijal dve novely Zákonníka práce, ktoré budú naraz účinné od 1. januára, dve novely zákona o sociálnom poistení, ktoré budú naraz účinné od 1. januára, dve novely zákona o zdravotnom poistení, ktoré budú naraz účinné od 1. januára, a napokon dve novely zákona o dani z príjmov, ktoré budú účinné od 1. januára. Čiže z týchto štyroch veľmi dôležitých zákonov, ktoré sa dotýkajú ľudí v prvom rade, ale zároveň aj všetkých zamestnancov, zamestnávateľov, SZČO, každý má po dve novely, ktoré platia od 1. januára. To je spolu osem noviel, ktorými sa výrazným spôsobom mení prostredie, či podnikateľské, či pre zamestnávanie, či daňové, odvodové prostredie na Slovensku. Ak ma dobre počúvate, hovorím, osem vážnych zmien zákonov v tejto oblasti naraz je nestráviteľných aj pre koňa, nieto ešte pre nejakú mzdovú účtovníčku v nejakej malej firme, ktorá toto všetko musí absorbovať a ktorá musí správnym spôsobom po januári počítať tie vyššie dane, vyššie odvody a tak ďalej a tak ďalej a dodržiavať Zákonník práce, samozrejme, ktorý sa výrazným spôsobom zmenil.
Mám za sebou asi 30 prednášok, ktoré som od augusta absolvoval po celom Slovensku, stretol som sa asi s 3 500 drobnými podnikateľmi, ekonómami, personalistkami, mzdovými účtovníčkami. A snažil som sa im vysvetliť, čo všetko ste zmenili, čo všetko ste schválili a aké hlúposti ste porobili. Môžem vám s dôverou povedať, že nestretol som sa s ani jedným jediným pozitívnym ohlasom na tieto výsledky vašej „práce“, všetci sa chytali za hlavy, všetci si ťukali na čelo, všetci nechápali, prečo ste to vlastne urobili. Nechápu, nevedia, akým spôsobom si poradia po novom roku. Bude ich to stáť viac energie, viac peňazí. A, samozrejme, bude sa prepúšťať. To sú dôsledky vašich zmien. Poďme si ich teda rozobrať trošku podrobnejšie.
Vaším Zákonníkom práce ste pokazili podnikateľské prostredie. Je absolútne zbytočné sa tu handrkovať či tento Zákonník práce prinesie alebo neprinesie stratu alebo zisk pracovných miest. Ten, kto má trošku oči otvorené a chodí medzi ľudí, tak vie, čo to bude znamenať.
Vy sa veľmi radi oháňate tým, že ste týmto vaším Zákonníkom práce zlepšili podmienky zamestnávania pre ľudí, že ste ho vyvážili v prospech zamestnancov. Tak ja vám teda poviem tri veci, ktoré ste pohnojili v novom Zákonníku práce.
V prvom rade neumožňujete rozvrhnúť nerovnomerným spôsobom pracovný čas v niektorých firmách na obdobie dlhšie ako štyri mesiace. V menších firmách nebude môcť zamestnanec, aj keby to akokoľvek chcel, pracovať napríklad na dvanástky, pretože ste mu to jednoducho zakázali. Ďalej, v menších firmách nebudú môcť využívať tzv. konto pracovného času, čo je veľmi flexibilná forma pracovného času umožňujúca firmám prežiť súčasné turbulentné obdobie. Menšie firmy to nebudú môcť zaviesť. Menšie firmy pôjdu do krachu. Menšie firmy budú musieť prepúšťať. Ďalej, ste fakticky zakázali dobrovoľné nadčasy. Ak nejaký zamestnanec si chce v týchto ťažkých časoch, keď je každé euro dobré, privyrobiť v nadčasoch, ktoré sám iniciuje, sám chce pracovať nejakú tú hodinu naviac, tak jednoducho nemôže, pokiaľ tam nie je tzv. prechodná, naliehavá zvýšená potreba práce. Buď to bude musieť obchádzať, tak aby inšpektor práce, ktorý môže prísť, bol spokojný, alebo jednoducho si privyrobiť cez nadčasy nemôže, pretože ste mu to zakázali, pretože práca je zrejme škodlivá.
Ďalej, pokiaľ je to veľmi populárne, ako ste fantasticky zlepšili zamestnancovi podmienky pri skončení zamestnania, lebo ste zaviedli súbeh výpovednej lehoty a odstupného. Áno, zaviedli ste ho, ale zároveň ste znemožnili zamestnancovi, aby sa sám rozhodol, aký spôsobom si skutočne uplatní výpovednú dobu, či si ju celú vyčerpá alebo či časť z nej zamení za ďalšie odstupné. Takéto právo totižto za toho môjho zlého Zákonníka práce zamestnanec mal, za toho vášho vynikajúceho Zákonníka práce ho už nemá. Toto právo zamestnanec jednoducho stratil, čím ste oslabili jeho postavenie.
A, naviac, pripomeniem tým, ktorí nevedia, ako vyzerá nový Zákonník práce, a to je, predpokladám, väčšina vašich poslancov, nárok na odstupné má zamestnanec len vtedy, ak ide o výpovedný dôvod, rušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti alebo nadbytočnosť zamestnanca alebo zlý zdravotný stav zamestnanca. Len vtedy má nárok na odstupné. Ak dostane výpoveď napríklad preto, pretože neuspokojivo plní pracovné úlohy, alebo preto, lebo nespĺňa podmienky na výkon práce dané osobitným predpisom, respektíve interným predpisom zamestnávateľa, tak nárok na odstupné nemá. Tam ste mu žiadny nárok na odstupné nepridali, ale práve, naopak, aj v týchto prípadoch, keď podľa starého Zákonníka práce má nárok na výpovednú dobu jeden alebo dva mesiace, ste mu zobrali právo rozhodnúť sa vlastnou hlavou a tak, ako on to potrebuje, či si tú výpovednú dobu naozaj využije alebo či si ju zamení pri skoršom odchode za odstupné. Toto právo zamestnanec stratil. Čiže v takýchto prípadoch takejto výpovede na tom bude horšie ako doteraz. To je výsledok, keď Zákonník práce robia diletanti a odbory, ktoré, s prepáčením, k živému robotníkovi ani nepričuchli.
Poďme na ďalšiu tému, 2. pilier. Snažíte sa zlikvidovať 2. pilier. Z vašej rétoriky je to úplne zrejmé, pred pár minútami sme počuli z úst pána Duchoňa, čo si o 2. pilieri myslí. A nie je to len on, ktorý sa takýmto spôsobom prejavuje. Znížili ste príspevky z 9 % na 4 %. To v prepočte na absolútnu sumu znamená, že sporitelia si na Slovensku našetria každoročne asi o 500 miliónov eur ročne menej. A 500 miliónov eur použijete v štátnom rozpočte na bohvieaké výstrelky namiesto toho, aby si to sporitelia šetrili na svoju starobu, na horšie časy, na to, keď nebudú vládať pracovať.
Naviac, okrem tejto očividnej hlúposti, ktorá veľmi poškodí mladšiu a strednú generáciu, pretože ten tzv. štátny dôchodok im nikdy nevynahradí, to, čo by mali v 2. pilieri, a to, že im to nevynahradí to, priznávate, veď vy sami ste iniciovali, schválili a podporili zmeny v 1. pilieri, napríklad zvyšovanie dôchodkového veku, napríklad zoslabovanie priemerného osobného mzdového bodu pre nadpriemerne zarábajúcich, napríklad ste podporili a sami navrhli nižšiu valorizáciu, sami priznávate, že 1. pilier je v dnešnej podobe neudržateľný a tak ako sa urobili zmeny teraz, tak sa budú musieť zmeny robiť aj v budúcnosti a nebudú to zmeny príjemné.
Ale vrátim sa k tým ďalším zmenám. Pán premiér Fico neustále argumentuje tým, že 2. pilier je nevýnosný, že v 2. pilieri je zhodnotenie veľmi nízke. Poprosím všetkých, ktorí majú momentálne zapnutý internet, aby si otvorili webovú stránku Národnej banky Slovenska www.nbs.sk, tam si našli sekciu Dohľad nad finančným trhom, Dohľad nad dôchodkovým sporením, tam si pozreli na grafe, akým spôsobom sa vyvíja hodnota dôchodkovej jednotky, pokiaľ ide o správcovské spoločnosti a pokiaľ ide o novozavedené indexové fondy. Ak si dáte tú námahu a pozriete sa tam, aký je vývoj v indexových fondoch, tak zistíte, že za osem mesiacov od mája, za osem mesiacov existencie indexových fondov najúspešnejší indexový fond za osem mesiacov dosiahol prakticky 15-percentné zhodnotenie na osemmesačnej báze, podotýkam, nie na ročnej, za osem mesiacov o 15 % zhodnotil majetok sporiteľov a ten najmenej úspešný fond sa zhodnotil o vyše 4 % za osem mesiacov. To je v prepočte na celý rok približne 6 % pre ten najmenej úspešný indexový fond. A 6 % je omnoho viac ako inflácia, aj tých 6 %. Chcete silou-mocou zničiť tento spôsob sporenia. A nepriamo sa snažíte aj o to, aby indexové fondy boli zrušené. Ja osobne som do indexového fondu vstúpil okamžite, ako sa to dalo. A toto svoje rozhodnutie, samozrejme, neľutujem. A odporúčam to aj vám, mladí priatelia, ktorí ste na balkóne, pretože rozumné dôchodkové sporenie s dobre manažovaným vedením vám naozaj dokáže zabezpečiť omnoho lepšie dôchodky ako Sociálna poisťovňa. Taký je, bohužiaľ, život, bohužiaľ, pri vedení tejto vlády.
Poďme na ďalšie zmeny, ďalšie zákony, zákon o zdravotnom poistení, dve jeho novely. Tá druhá novela, ktorú ste schválili pred približne týždňom v tejto snemovni, to je úplná katastrofa, to je právny paškvil. A verím, že pán prezident túto novelu nepodpíše. Je to doslova a do písmena právny paškvil, je to nevykonateľné, je to nezrozumiteľné, zavádza to právnu neistotu. Prečo? O podieloch na zisku poviem potom, to sme tu už preberali, ale chcem vás upozorniť, vážení kolegovia a kolegyne, na to, že bola schválená novela, podľa ktorej štát bude platiť poistné za poistencov štátu len v prípade, ak nemajú príjem, resp. ak majú príjem najviac do výšky 15-násobku platného životného minima. To je pre budúci rok sumu niečo cez 2 900 eur. Čo to znamená? Znamená to napríklad, že ak nejaká osoba, ktorá je dnes poistencom štátu, napr. študent, zarobí na budúci rok nejakým spôsobom viac ako 2 900 eur, tak štát za neho poistné platiť nebude. Tu potom vzniká otázka, kto za tohto študenta bude platiť poistné, keď to nebude štát. No odpoveď je v § 11, ak nie je niekto zamestnancom, ak niekto nie je SZČO, ak niekto nie je poistencom štátu, tak sa stáva samoplatiteľ. To znamená, podľa tejto dikcie novely, ktorú ste schválili, študenti, ktorí majú tú drzosť, že si zarobia cez 2 900 eur, že sú aktívni, budú si musieť doplatiť ako samoplatitelia zdravotné poistenia. To isté napríklad je s dôchodcami. Pri dôchodcovi, ktorý sa bude snažiť si privyrobiť napr. na dohodu a zarobí za rok viac ako 2 900 eur, to je, prosím, pekne 250 eur mesačne, čiže nie je to nejaká horibilná suma, tak vzniká otázka, čo teda v prípade, že štát za neho poistné platiť nebude. Odpoveď je podľa zákona, je samoplatiteľ, bude si musieť doplatiť zdravotné poistenie sám. Iný príklad poviem. Čo čaká dôchodcu, na to sa ma pýtal napríklad pán Korda včera na našej tlačovej besede, čo čaká jeho, keď je živnostník a zároveň poberá už dôchodok. Tak som mu povedal: „Pán Korda, dobrá správa aj pre vás je, ak zarobíte, ak budete mať vymeriavací základ zo živnosti vyšší ako 2 900 eur, štát za vás poistné platiť nebude, ste len SZČO a budete si musieť poistné doplatiť v ročnom zúčtovaní z minimálneho vymeriavacieho základu.“ Čiže namiesto tých súčasných 20 alebo 30 eur, ktoré pán Korda platí, resp. chystá sa platiť mesačne, bude platiť na zdravotné poistenie 55 eur mesačne, čiže temer dvakrát toľko. A v tom, samozrejme, nie je len pán Korda, ale aj tisíce živnostníkov, ktorí poberajú dôchodok, či starobný alebo invalidný, a majú tú drzosť, že dokážu zarobiť v podobe vymeriavacieho základu viac ako 2 900 eur ročne. Takýto paškvil ste schválili pred týždňom, vážení kolegovia, to už ani nehovorím, čo znamená zavedenie z vyšších odvodov z podielov na zisku. Ja som to tu už niekoľkokrát opakovane povedal, tvorivý Slovák si poradí, nemá s tým žiadny problém, obíde to ľavou zadnou. Lenže takýto zákon, ktorý znamená sedemnásobné zvýšenie odvodov na zdravotné poistenie z podielov na zisku pre tých skutočne úspešných, je negatívny signál von ku každému potenciálnemu investorovi, ktorý zvažuje, či príde na Slovensko, alebo či pôjde napríklad do Maďarska, do Čiech, do Poľska, do Rumunska a tak ďalej, Slovensko aj kvôli takýmto zákonom obíde.
Poďme k zákonu o dani z príjmov. Zaviedli ste vyššie dane, zrušili ste pre väčšinu osôb možnosť odpočítania nezdaniteľnej časti na manželku a to všetko s cieľom, aby ste získali viac zdrojov do štátneho rozpočtu. Znovu tu platí to isté, čo už tu bolo povedané nielen z mojich úst, ale aj z úst výlučne kolegov z opozičných lavíc. Takéto zvýšenie daní vôbec nemusí priniesť vyššie príjmy do štátneho rozpočtu, ale práve, naopak, bude mať pravdepodobne úplne opačný efekt.
Ale zameriam sa na jeden detail. A to je odpočítateľná položka na manželku. Viacerí opoziční poslanci sme ešte v prvom čítaní upozorňovali, že takéto sprísnenie podmienok uplatnenia nezdaniteľnej časti na manželku je nespravodlivé a diskriminujúce voči mnohým rodinám, ktoré sú v ťažkej sociálnej situácii, a zobrať im túto možnosť daňovej úľavy pre ne bude prakticky znamenať o 60 eur mesačne nižší čistý príjem. Pripomeniem, teda schválený zákon umožňuje uplatniť si nezdaniteľnú časť na manželku len v štyroch prípadoch: Prvý prípad je, keď sa manželka stará o malé dieťa vo veku do troch rokov, poberá naň rodičovský príspevok. Druhý prípad je, keď manželka poberá príspevok za opatrovanie, čiže opatruje nejakú blízku osobu, napr. svojich rodičov. A potom máme tretí prípad, keď je tá manželka evidovaná na úrade práce. A k tomu pribudol cez pozmeňujúci návrh, ktorý ste vy podali, my sme ho podporili, prípad, keď manželka je invalidná, resp. poberá invalidný dôchodok.
Pán minister, upozorňovali sme vás, že bolo by dobre rozšíriť túto možnosť na aj ďalšie osoby, napríklad študentky. Prečo má byť potrestaná rodina o 60 eur nižším čistým mesačným príjmom, ak manželka študuje? Ak raz študuje, tak to nie je tzv. Počiatkova manželka, ako sa o tom hovorilo ešte niekedy pred rokom, keď sa snažil zľudovieť takýto výraz, skrátka študuje, preto nepracuje, lebo študuje. Prečo ju chcete takto potrestať, prečo chcete potrestať takto túto rodinu?
Ďalej pripomínam, že máme aj také osoby, ktoré síce nie sú evidované ako uchádzači o zamestnanie na úrade práce, ale z titulu nízkeho príjmu majú nárok a poberajú dávky v hmotnej núdzi. Čiže manželku, ktorá poberá dávky v hmotnej núdzi, to znamená, že asi tá rodina je sociálne odkázaná, ale z nejakého dôvodu nie je evidovaná v evidencii nezamestnaných, resp. nebude tam evidovaná, pretože podľa nového zákona pána Richtera bude vyradená, ak si dovolí zarobiť 3 centy na dohodu, tak takúto manželku si tiež nebude môcť manžel uplatniť z pohľadu tejto daňovej úľavy. Prečo, preboha, trestáte takúto rodinu? Toto je sociálne?
Ďalej, sú aj také osoby, ktoré vykonávajú dobrovoľnícku prácu. To znamená, sú hrdé tie osoby na to, čo robia, nie sú evidované na úrade práce, nepotrebujú to. Vykonávajú dobrovoľnícku prácu pre rôzne charitatívne organizácie, pre cirkevné organizácie. To sú tisícky ľudí. Nemajú nárok na tých 60 eur mesačne v podobe daňovej úľavy, žiaľ.
A poslednú skupinu osôb spomeniem, na ktorú ste zabudli, osôb, ktoré síce nepoberajú príspevok na opatrovanie, ale poberajú príspevok na osobnú asistenciu. To je z pohľadu ľudí v podstate to isté, ale z vášho pohľadu to nie je to isté. Čiže osobám, ktoré poberajú príspevok na osobnú asistenciu, ste tento nárok zobrali.
Takže toľko na dokreslenie toho, ako vládne sociálne cítiaca vláda.
Poďme k zákonu o sociálnom poistení a poďme k tomu, čo všetko ste tuná povymýšľali, dolátali, posplietali. Je to jedna katastrofa. A korunku na to ste nasadili tým tzv. poslaneckým návrhom zákona o sociálnom poistení, ktorý tu bol schválený 25. novembra, teda presne pred dvoma týždňami. Skúsim to vysvetliť. A, prosím vás, teraz naozaj dávajte pozor, vážení kolegovia zo strany SMER, pretože pán Jasaň ma cez médiá upozornil, že predsa nevysvetľujem dostatočným spôsobom, aké sú chyby v tých zákonoch, ktoré navrhujete a ktoré schvaľujete. Takže poprosím, vážení kolegovia, aj pán Jasaň, pustite si to, prosím vás, zo záznamu, keď tu nie ste prítomní. A pozorne ma tu počúvajte teraz, pretože teraz vám naozaj veľmi pokojne a systematicky vysvetlím, aké chyby ste napackali do zákona o sociálnom poistení, pokiaľ ide o odvody z dohôd.
Po prvé. Množstvo ľudí nieže bude mať nejaký výnos alebo nejaký prospech z toho, že budú platiť odvody z dohôd, budú poistení. Tak z toho im predsa plynú nejaké nároky na nejaké dávky, veď to je dobre, tak argumentujete, veď budú mať vyšší dôchodok, budú mať vyššie tieto a tieto dávky. Takže, po prvé, tie osoby, ktoré majú niekoľko rokov do dôchodku, nemajú riadne zamestnanie, to znamená, nie sú SZČO, nemajú zamestnanie v pracovnom pomere s nejakým slušnejším príjmom a sú nútené prijať prácu na dohodu s relatívne nízkym zárobkom, cením si to, že pracujú, je lepšie, ako keby sedeli doma, frflali nad celým osudom a nerobili nič, resp. brali sociálne dávky, je vždy lepšie, keď pracujú aspoň na tú dohodu, takéto osoby, ktoré niekoľko rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku pracujú na dohodu, zarobia 100 – 200 eur mesačne, a vy ste im zaviedli odvody na dôchodkové poistenie, tak nebudú mať vyšší dôchodok, práve, naopak, v mnohých prípadoch budú mať dôchodok nižší. Je to preto, lebo dôchodok je vypočítaný ako súčin počtu rokov dôchodkového poistenia, priemerného osobného mzdového bodu a dôchodkovej hodnoty. Je síce pravda, že tým poistením z dohody takejto osobe pribudnú roky dôchodkového poistenia, ale na druhej strane priemerný osobný mzdový bod, ktorý sa vypočítava ako priemer ich osobných mzdových bodov za jednotlivé roky poistenia počnúc rokom 1984, pre tieto ročníky sa nezahrnie do toho výpočtu celá ich pracovná kariéra, povedzme, od roku 1970, keď začali študovať alebo pracovať, ale až od roku 1984, tak tento priemerný osobný mzdový bod si takýmto nízkym zárobkom znížia a výsledkom bude nižší dôchodok, než keby nepracovali vôbec.
Druhá chyba v zákone, ktorá poškodí ľudí, ženy, ktoré sú na rodičovských, materských dovolenkách a za ktoré dnes platí dôchodkové poistenie štát. Ak sa pozriete do zákona o sociálnom poistení, zistíte, že za niektoré osoby platí dôchodkové poistenie štát. Napríklad, a to je naozaj veľká skupina, to je asi 150 000 žien, ak sa nemýlim, za ženy, ktoré sa starajú o dieťa vo veku do 5 rokov a počas tejto doby starostlivosti o dieťa nie sú poistené ako zamestnankyne alebo ako SZČO, čiže sú tzv. na rodičovskej dovolenke, platí dôchodkové poistenie štát, a to z vymeriavacieho základu daného ako 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. To znamená pre rok 2013, že štát za takéto ženy bude platiť dôchodkové poistenie zo základu 471,6 eura a z toho potom následne im bude plynúť príslušný nárok v budúcnosti na dôchodok, resp. ak si sporia v 2. pilieri, tak 4 % zo sumy 471 eur si viete vypočítať. To je suma, ktorá im ide na osobný dôchodkový účet každý mesiac. Ak takáto žena z dôvodu, že si chce zlepšiť finančnú situáciu, či pre seba, pre dieťa, pre rodinu, bude po novom roku pracovať na dohodu, zarobí na tú dohodu, povedzme, 100 eur mesačne, tak jednoducho bude dôchodkovo poistená ako zamestnanec. To ste schválili. To znamená, tým pádom štát za ňu nebude platiť dôchodkové poistenie. Bude si platiť dôchodkové poistenie ako zamestnanec sama z príjmu, povedzme, tých 100 eur. A teraz si, prosím vás, skúste porovnať na jednej strane 470 eur, z ktorých by platil štát, a na druhej strane 100 eur, z ktorých si to bude platiť sama. To vlastne znamená, že päťkrát menej si bude platiť na dôchodkové sporenie, ak je sporiteľka, to znamená, že bude mať päťkrát nižší nárok na dôchodok zo Sociálnej poisťovne za takéto obdobie. Toto je sociálne?
Ďalej. Znova, ženy, ktoré sú na rodičovskej dovolenke a pracujú na dohodu, ak budú mať tzv. pravidelný príjem, budú aj poistené v nezamestnanosti. Poviete si, to ste schválili fantastickú vec, lebo keď stratí zamestnanie, bude mať aj predsa pri dohode po skončení dohody nárok na dávku v nezamestnanosti. Áno, vynikajúce, ale poďme sa pozrieť na tú dávku. Súčasný, ešte pár dní platiaci zákon hovorí to, to je zmena, ktorú som presadil ja hneď po nástupe do funkcie, že žena ak je zamestnaná, ale v zamestnaní má rodičovskú dovolenku, stará sa o dieťa, je doma a po skončení rodičovskej dovolenky sa chce vrátiť do práce, ale medzitým zamestnávateľ napríklad zanikol alebo je nadbytočná, čiže okamžite z rodičovskej dovolenky ide na úrad práce, tak v takýchto prípadoch sa posudzuje jej nárok na dávku v nezamestnanosti nasledovne. Štandardne zákon hovorí, že nárok na dávku v nezamestnanosti je v prípade, ak príslušná osoba za posledné tri roky pred požiadaním o dávku v nezamestnanosti bola poistená v nezamestnanosti aspoň dva roky, žena, ktorá je na rodičovskej dovolenke, má v zamestnaní počas tejto doby prerušené povinné poistenie v nezamestnanosti, čiže vlastne poistená počas rodičovskej dovolenky nie je. Čiže tá otázka, či bola za posledné tri roky poistená aspoň dva roky, má odpoveď nie, nebola za posledné tri roky najmenej dva roky poistená. Lenže presne v týchto prípadoch platí pravidlo, podľa ktorého sa aj doba rodičovskej dovolenky považuje za dobu poistenia. Čiže v takomto prípade jej predsa len nárok na dávku vzniká a výška dávky sa určí podľa príjmu, ktorý mala predtým, ako na tú rodičovskú dovolenku šla, resp. z pravdepodobného príjmu, ktorý by dosahovala, keby normálne pracovala. Čiže napríklad ak v tom zamestnaní má príjem 600 eur hrubého, tak nárok na dávku po rodičovskej dovolenke mať bude a bude vo výške 300 eur mesačne. Lenže od 1. januára ak si počas rodičovskej dovolenky bude privyrábať na dohodu a privyrobí si, povedzme, 100 eur mesačne a bude z toho poistená v nezamestnanosti, tak v takom prípade Sociálna poisťovňa jej situáciu vyhodnotí tak, že počas tej rodičovskej dovolenky bola aktívne poistená v nezamestnanosti, nárok mať bude na dávku, ale v takomto prípade sa tá dávka vypočíta nie z toho príjmu, ktorý mala v tom riadnom zamestnaní, ale vypočíta sa z príjmu na tú dohodu. Čiže keď na tú dohodu zarobí 100 eur mesačne, tak dávka 50 % z toho bude 50 eur mesačne. Čiže odmenou za to, že si platila poistenie v nezamestnanosti, bude namiesto 300 eur dávky v nezamestnanosti 50 eur, šesťkrát menej. A to som bol ešte priateľský, keď som povedal, že bude mať na dohodu 100 eur. Čo keby mala na dohodu 20 eur mesačne? Potom by mala dávku v nezamestnanosti 10 eur mesačne, tridsaťkrát menšiu.
Ďalej, trošku sa ešte vrátim k zákonu o dani z príjmov. Aj po novom roku tu bude platiť jedna veľká nespravodlivosť voči tým, ktorí pracujú na dohodu, a to, že dohodári nebudú mať nárok na zamestnaneckú prémiu v zmysle zákona o dani z príjmov. Je to problém, ktorý som pánovi ministrovi do očí hovoril, keď sme boli v prvom čítaní pri zákone o dani z príjmov. A keďže nijakým spôsobom na to nereagoval nejakým pozmeňujúcim návrhom cez spoločnú správu a podobne, tak som si dovolil spolu s kolegyňou Nicholsonovou a kolegom Kollárom predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by takéto právo na zamestnaneckú prémiu priznal aj dohodárom. Žiaľ, kolegovia zo strany SMER tento pozmeňujúci návrh odmietli. Hlasovali proti nemu. Čiže ste proti tomu, aby si túto výhodu pri zdanení mohli uplatniť dohodári. Naozaj tomu nerozumiem. To sú jednoducho vaše klapky na očiach, že ale veď to je váš problém.
Poďme ďalej k tomu, čo čaká zamestnávateľov, ale aj jednotlivé osoby, pokiaľ ide o vyššie administratívne, byrokratické povinnosti, ktoré sa zavádzajú od 1. januára 2013 pri prácach na dohodu. Keďže väčšina z dohodárov bude dôchodkovo poistená, budú sa musieť vo firmách pre nich viesť evidenčné listy dôchodkového poistenia. Je to jedno tlačivo, ktoré je pomerne komplikované. A žiadna mzdárka nemá nejakú veľkú radosť, keď ho musí zamestnancovi po skončení zamestnania, po tých dvoch, troch, piatich rokoch, keď zamestnanie končí, vypĺňať. Je s tým relatívne veľa roboty. No a teraz si predstavte, že na Slovensku je množstvo, desaťtisíce dohodárov, ktorí majú dohodu uzatvorenú na jeden jediný deň, pretože ide o nejakú naozaj maličkosť, ktorá sa zmluvne kryje cez dohodu. Je to výhodné z hľadiska nízkej administratívy. Tak po novom tá mzdová účtovníčka v tej firme bude musieť za ten jeden jediný deň trvajúcu dohodu vystavovať komplikovaný evidenčný list dôchodkového poistenia. Poviem z vlastnej praxe ako funkcionár futbalového klubu Inter Bratislava, na dohodu „zamestnávame" usporiadateľov alebo rozhodcov pri rôznych futbalových turnajoch, ktoré usporadúvame pre našich žiačikov, a rozhodca príde ráno na deviatu, odpíska niekoľko zápasov na tom turnaji pre tých našich žiačikov, o druhej skončí, teda pracuje, píska päť hodín, robí to na dohodu o vykonaní práce, no naša mzdová účtovníčka bude musieť za tých päť hodín jeho práce, dostane za to 10 eur, nejakú symbolickú odmenu, hodinu vypĺňať evidenčný list dôchodkového poistenia, pretože z tých 10 eur sa bude platiť dôchodkové poistenie. A podľa Zákonníka práce pribúdajú ďalšie povinnosti zamestnávateľom pri týchto dohodách. Je to napríklad povinnosť evidencie pracovného času. Čiže my na to futbalovom turnaji budeme musieť mať takú písanku, dochádzku, knihu dochádzky a tam tomu rozhodcovi zapíšeme, že pracoval od deviatej do štrnástej. A dokonca nový Zákonník práce zakazuje dohodárom pracovať nadčas. Čiže ak ten futbalový turnaj neskončí podľa toho predpokladu o štrnástej, ale budú sa kopať ešte nejaké jedenástky alebo sa niečo nejako predĺži a bude sa hrať do tretej, tak on sa o tej druhej musí vlastne zbaliť a odísť, pretože my mu nemôžeme nariadiť, aby zostal do tej tretej, pretože mal dohodnuté, že bude pracovať do druhej, a tá hodina nadčas, to je jednoducho zakázané. To niekto múdry vymyslel do Zákonníka práce, lebo chceme ochraňovať dohodárov. Ďakujem pekne.
Súčasťou tej ochrany dohodárov v Zákonníku práce je napríklad aj to, že keď dohodár mal v nejaký deň pracovať, ale nepríde do práce, pretože šiel k lekárovi, tak získava tzv. ochranu, aby ho zamestnávateľ nejako nepotrestal za to, že bol u lekára. A bude to mať ako ospravedlnenú neprítomnosť, ako prekážku v práci, ako tzv. paragraf. To je skvelé, potešia sa zamestnávatelia, aj tí dohodári. Ale keďže ten dohodár bude dôchodkovo poistený, podľa § 26 zákona o sociálnom poistení bude musieť ten zamestnávateľ oznámiť, nahlásiť na príslušnom tlačive do Sociálnej poisťovne tzv. prerušenie povinného dôchodkového poistenia na ten jeden deň. To je úžasná vec, úžasná vec. K ničomu to nevedie, len k zvyšovaniu administratívy.
No a úplnou bombou je to, čo vymysleli v súlade s tým novým zákonom o zdravotnom poistení na ministerstve zdravotníctva. Teraz ma, prosím, pozorne počúvajte a skúste sa nesmiať. Skúste zachovať vážnosť, ktorá náleží tejto poslaneckej snemovni. Podľa usmernenia ministerstva zdravotníctva sa pri dohodároch, ktorí budú zdravotne poistení, a to bude z nich väčšina, má postupovať tak, že majú sa prihlasovať ako zamestnanci do zdravotnej poisťovne na tie dni, keď skutočne vykonávajú prácu, a v dňoch, keď prácu nevykonávajú, majú byť zo zdravotnej poisťovne odhlásení. U väčšiny dohodárov, ktorí majú tú dohodu uzatvorenú na aspoň trošku dlhší čas, to funguje tak, že nechodia do práce každý deň, ale iba občas, podľa toho, ako to majú dohodnuté, resp. ako ich ten zamestnávateľ potrebuje. Tak si, prosím, predstavte, že nejaká osoba, ktorá pracuje na dohodu o pracovnej činnosti, bude mať dohodnuté, že chodí do práce na dve hodiny denne, a to vždy v pondelok, stredu a v piatok, iný príjem táto osoba nemá. Čiže z pohľadu zákona o zdravotnom poistení je samoplatiteľ. Po novom roku, keďže z tej dohody sa bude platiť zdravotné poistenie, bude zároveň aj akýmsi zamestnancom a bude to fungovať takto. V pondelok príde do práce, zamestnávateľ ho v pondelok ráno prihlási do zdravotnej poisťovne, v utorok do práce nepríde, zamestnávateľ túto osobu v utorok odhlasuje zo zdravotnej poisťovne, táto osoba je v utorok samoplatiteľ, čiže v utorok sa prihlasuje do zdravotnej poisťovne ako samoplatiteľ a platí si za ten utorok ako samoplatiteľ, v stredu príde do práce, čiže v stredu ju zamestnávateľ prihlasuje ako zamestnanca, táto osoba sa v stredu zároveň odhlasuje ako samoplatiteľ, štvrtok do práce nepríde, čiže zamestnávateľ ju vo štvrtok odhlasuje ako zamestnanca, táto osoba sa vo štvrtok prihlasuje ako samoplatiteľ, v piatok príde do práce, čiže v piatok ju zamestnávateľ prihlasuje ako zamestnanca, ona sa odhlasuje ako samoplatiteľ, v sobotu, nedeľu nepracuje, čiže zamestnávateľ ju na ten víkend odhlasuje ako zamestnanca, ona sa na sobotu, nedeľu prihlasuje ako samoplatiteľ. A ideme do ďalšieho týždňa. V pondelok ju zamestnávateľ prihlasuje ako zamestnanca, ona sa odhlasuje ako samoplatiteľ. V utorok ju zamestnávateľ odhlasuje ako zamestnanca, ona sa prihlasuje ako samoplatiteľ, v stredu,... a tak ďalej a tak ďalej, až kým nepomreli. (Potlesk.)
Takže toľko, nazvime to, k perličkám, ktoré ste, vážení kolegovia, schválili, pod ktoré ste sa podpísali, ale ktoré, dúfam, nepodpíše pán prezident. Mám na to ešte čas, aby sa správne rozhodol a takéto legislatívne paškvily svojím podpisom nepodporil a vrátil tieto paškvily sem to tejto snemovne.
Na záver by som ešte rád spomenul tie slávne diery v zákone, za ktoré pán štátny tajomník Burian mi odkazuje cez médiá vyhrážky, že ma dá trestne stíhať, že na mňa podá trestné oznámenie.
Takže poďme si ešte povedať aké ďalšie hlúposti ste schválili v zákone o sociálnom poistení. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, ja vás len chcem upozorniť, že rokujeme o zákone o štátnom rozpočte, nie o sociálnom poistení.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Presne tak, pani podpredsedníčka. A preto je dôležité, aby zákony, ktoré súvisia so štátnym rozpočtom, neboli deravé a aby na to, čo ste si naplánovali, ste získali väčšie peniaze od ľudí, ktorí pracujú na dohodu, aby ste to naozaj aj splnili a aby tam tie diery neboli. Takže ak dovolíte, uvediem trošku edukatívnej ešte prednášky pre vašich kolegov a možno aj pre vás, aby ste vedeli, čo vlastne v tom zákone je.
Takže k tej prvej diere, o ktorej som hovoril ešte minulý týždeň. Ak sa dohoda o pracovnej činnosti napríklad uzatvorí na neurčitý čas, a to Zákonník práce umožňuje, podľa Zákonníka práce je dohodu o pracovnej činnosti možné uzatvoriť s otvoreným koncom na neurčitý čas, a zároveň sa pri tejto dohode dohodne tzv. nepravidelný príjem, to znamená, že odmena bude vyplácaná napríklad raz štvrťročne, a nie každý mesiac, tak v takom prípade podľa zákona, ktorý ste schválili, sa odvody do Sociálnej poisťovne budú platiť až po skončení dohody. Čiže tá dohoda ak bude trvať polroka, tak to bude po tom polroku, ak bude trvať rok, tak potom to bude po roku, ak bude trvať päť rokov, tak to bude po tých piatich rokoch, ak bude trvať pätnásť rokov, tak to bude po tých pätnástich rokoch. A tak by sme mohli pokračovať.
Ďalšia diera súvisí so zavedením nemocenského poistenia, ktoré ste zaviedli pri dohodách s pravidelným príjmom. Tu sa môže stať napríklad to, že dohodár, ktorý bude mať pravidelný príjem, napríklad pre to, lebo zamestná sa 29. januára, s dohodou skončí 5. februára, bude teda trvať cez dva mesiace, odmena bude nejaká vyplatená aj za január, aj za február, bude to odmena relatívne symbolická, v prepočte 13 eur na jeden kalendárny deň, tak po skončení tejto, povedzme, 7 – 8 dní trvajúcej dohody, po skončení zároveň povinného nemocenského poistenia bude tento bývalý dohodár v tzv. ochrannej lehote. A keď počas tejto ochrannej lehoty ochorie, čo sa môže stať, tak bude mať nárok na nemocenskú dávku zo Sociálnej poisťovne od prvého dňa trvania práceneschopnosti a tá nemocenská dávka sa vypočíta z tých trinástich eur, ktoré zarobil, tá dávka je 25 % prvé tri dni, 55 % ďalšie dni až do skončenia PN-ky, možno až rok, to znamená, že v prepočte, aby som vám uľahčil to počítanie, poviem, takýto dohodár, bývalý dohodár na nemocenskom získa zo Sociálnej poisťovne v prepočte okolo 200 eur mesačne.
Tretia diera, ktorá súvisí so študentmi. Mimochodom, nechápem logiku, prečo je odvodovo zvýhodnená dohoda pri študentoch vo veku do 18 rokov do 66 eur, pri študentoch vo veku medzi 18 a 26 rokov je to zrazu 155 eur a študent, ktorý je starší ako 26 rokov, napríklad doktorand alebo taký, ktorý začal študovať neskôr, žiadne odvodové zvýhodnenie nemá. Akú to má logiku? Dobre, takže študent, ktorý bude pracovať na takzvane odvodovo zvýhodnenú študentskú dohodu, napríklad 20-ročný vysokoškolák bude zarábať, povedzme, 150 eur mesačne, bude teda zarábať menej, ako je ten limit 155 eur, tá dohoda potrvá, povedzme, 3 mesiace, zarobí spolu 450 eur, 150 mesačne, nebude dôchodkovo poistený, pretože neprekročil ten stanovený limit. Zákon hovorí, že ak sa takémuto študentovi až po skončení dohody s nejakým mesačným, dvojmesačným odstupom dodatočne vyplatí nejaká odmena, tak táto odmena sa spätne zodvoduje za dobu dôchodkového poistenia. Lenže, vážení kolegovia, tento študent počas tých troch mesiacov trvajúcej dohody nebol dôchodkovo poistený, pretože jeho príjem nepresahoval 155 eur. Čiže z tejto odmeny, ktorá sa mu doplatí po skončení dohody, sa žiadne odvody platiť nebudú.
Tieto diery v zákone ak tam necháte, tak nepochybujem, že ich budú ľudia využívať, či vedome alebo nevedome.
A k tomu, čo ste si naplánovali získať, tie desiatky, stovky miliónov z dohôd a z ďalšieho zvýšenia odvodov. Ak necháte v tom Titanicu jednu malú dieročku, tak cez ňu začne sršať najprv malý pramienok. Ale sa postupne samospádom bude zväčšovať, zväčšovať tá dieročka, ten pramienok, až nakoniec vám ten Titanic pôjde ku dnu. Máte približne tri týždne na to, aby ste v skrátenom legislatívnom konaní tieto diery a tieto poškodenia zákona, o ktorých som hovoril (napríklad ženy na rodičovskej dovolenke), urýchlene opravili.
Dúfam, že pán Jasaň nebude po tomto mojom príspevku ďalej tvrdiť v médiách, že som na tieto diery dostatočným spôsobom v snemovni neupozornil. Ďakujem, pán minister, za vašu pozornosť. Ďakujem páni kolegovia, pani kolegyne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. No, vážený pán kolega, nepochybne rešpektujem, že v hodnotovom systéme, v ktorom sa pohybujete, pravdepodobne vnímate dostatočným spôsobom problematiku sociálnej sféry. Nie je jednoduché vás počúvať predovšetkým v tom zmysle, že už v druhom vystúpení nielen môj krajan Ľudo Kaník, ale aj vy sa staviate do polohy, akože vy chránite ľudí. A do toho celého potom, samozrejme, nesmelým bonmotom sa pridáva blahosklonný úsmev pani Vášáryovej a podobných pánov. Problém je, že SDKÚ sa už ani netvári, aspoň tí korektnejší z nej sa už ani netvária, že oni ochraňujú nejakých ľudí, oni ochraňujú bohatých a aj strednú triedu, pokiaľ tam bola pani Vášáryová, už tam nie je tá stredná trieda, menej, ale teraz SaS je dokonca už ochrancom ľudu. Tá kritika zľava sa občas objavuje v politickom mechanizme len. A veľmi radi by sme sa porozprávali na túto tému o hodnotách, pán kolega, problém je, že je známe, že schválenie rozpočtu indikuje finančným trhom nejakú situáciu u nás a že to má asi význam. Takže hlavnou úlohou našou je, aby sa rozpočet schválil.
Pomer k hlavným problémom rozpočtu toho že ste nám tu 30 minút rozoberali dohodárov a možné diery, ktoré tam nie sú pevné, verím, že sa s tým naši odborníci vysporiadajú. Ale obávam sa, že tie hlavné problémy, o ktorých potrebujeme hovoriť, sme vo vašom vystúpení nepočuli.

Ďakujem. Podľa mňa tá vaša rozprava mala tiež skôr patriť do toho času, keď sa novelizoval zákon o dani z príjmov alebo sa menil Zákonník práce.
A pristavil by som sa iba pri tom zhodnotení, ktoré ste teda tu popisovali, že aké veľmi slušné zhodnotenie dosahovali indexové fondy. Áno, ale v tom je práve tá, by som povedal, aj zradnosť finančného trhu, pretože zhodnocuje sa. A najmä teda to platí pre dôchodkové fondy. Berie sa tam veľmi dlhodobý horizont. Poukazovať to na zhodnotenie za niekoľko mesiacov, pokiaľ si sporitelia sporia svoje peniaze rádovo desiatky rokov, je asi nie úplne celkom namieste. Takže treba poukázať na ten dlhodobý horizont.
A ja stále dnes si myslím a tvrdím, že najmä dnes finančný trh je, by som povedal, jedno veľké kasíno, po prvé. Neviem, či vôbec viete, že napríklad na kapitálových trhoch už dnes neobchodujú ľudia, ale tieto obchody vykonávajú počítače. A na základe práve aj takýchto obchodov sa dosahuje manipulácia s cenou. Takže stále si myslím, že zhodnocovanie v dôchodkoch na finančných trhoch je z dlhodobého hľadiska veľmi, veľmi riskantné. Ďakujem.

Ďakujem, pán kolega Duchoň. Ja teda budem reagovať na vašu námietku, že tu som komentoval osemmesačné zhodnotenie vo výške 4 až 15 % indexových fondov nie celkom korektne, lebo je to len osemmesačná báza, dobre. Všetky dostupné materiály hovoria o tom že z hľadiska sledovania dlhodobej výkonnosti indexových fondov za obdobie 10 – 20 rokov dozadu sa dlhodobo indexové fondy zhodnocujú na úrovni 4 až 5 % ročne v priemere. Opakujem, teraz hovorím o dlhodobom sledovaní na báze 10 až 20 rokov. Na webe je k tomu dostatok informácií.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi prispieť do tejto širokej diskusie o zákone o štátnom rozpočte na rok 2013, ktorý nám predkladá vláda Roberta Fica v zastúpení pána ministra financií.
Viacerí moji kolegovia, páni poslanci predrečníci, a aj Jozef Kollár za poslanecký klub SaS veľmi podrobne rozobral predkladaný návrh, jeho silné, slabé stránky, upozornil na rôzne úskalia tohto návrhu. Preto sa vo svojom príspevku nebudem venovať siahodlhým detailom. Pokúsim sa o veľmi krátky pohľad, ktorý mi je blízky ako človeku, ktorý dlhé roky podnikal a zamestnával ľudí, preto môj pohľad na tento rozpočet bude pohľad zhora a bude to možno skôr taký pohľad manažérsky.
Vážené dámy, vážení páni, minister nám odchádza (Reakcia podpredsedu vlády a ministra financií Kažimíra.), neodchádza, dobre, minister nám predkladá deficitný rozpočet, deficitný, nie prebytkový, nie vyrovnaný, ale deficitný rozpočet. Už len tento samotný fakt by mal byť pre akéhokoľvek finančného riaditeľa vo firme diskvalifikujúci. A pán minister financií je v podstate finančným riaditeľom, ktorý spravuje naše peniaze. Aspoň pamätám si na ministerstve financií za ministrovania pána ministra Mikloša si tam mal: verejné financie = naše peniaze. Ja si nepamätám alebo neviem, či to náhodou neodstránila táto vláda. Ale pokiaľ to tam stále je, tak jednoducho minister financií spravuje naše peniaze nás všetkých. Je finančný riaditeľ tejto krajiny. Preto si myslím, že by mal mať minister financií ambíciu predkladať rozpočet, ktorý z princípu nebude deficitný, pretože finančný riaditeľ nepredkladá rozpočet, ktorý je z princípu deficitný. Žiaľ, ale to je kritika všetkých doterajších vlád, pretože ak ma pamäť neklame, viem, že počas našej krátkej existencie Slovenskej republiky sa nenašiel ani jeden minister financií, ktorý by predložil vyrovnaný, prípadne prebytkový rozpočet. A ja sa, pochopiteľne, pýtam, prečo sme si zvykli na to, že ministri financií predkladajú z princípu deficitné rozpočty a naše diskusie sú len o tom, či má byť ten deficit 2, 3, 5 alebo 8 %.
Dámy a páni, keď to dokáže Estónsko, malá krajina, ktorá má 1,7 milióna obyvateľov, ktorá hospodári dlhodobo s prebytkovým rozpočtom a má najnižší celkový dlh v Európskej únii pre nás nepredstaviteľných 6 % pri priemere 8 – 10 % v Európskej únii, prečo to nedokážeme my? Dovolím si uviesť iba pár ďalších čísel, pretože táto krajina z hľadiska konsolidácie verejných financií, čo je momentálne akési zaklínadlo tejto vlády, naozaj konsoliduje ukážkovo. V roku 2007 malo Estónsko prebytok 2,5 % HDP, ešte raz opakujem, prebytok. V krízovom roku 2009 pri 14-percentnom prepade HDP mali mierny deficit, 1,7 %. Čiže neprekročili Maastrichtom stanovený strop 3 %, ale už v roku 2010 mali opäť prebytkový rozpočet pri priemernom ročnom raste HDP 8,4 % v roku 2011 a aktuálnej miere nezamestnanosti, tento údaj mám z augusta, ktorá je 5,9 %. Prečo toto nedokáže Slovensko, vážené dámy, vážení páni. Prečo toto nedokáže Slovensko, pán minister? Dovolím si odpovedať za vás. Je to preto, že Estónsko je založené na dlhodobej fiškálnej disciplíne, kde občania a politici považujú za vrcholne nezodpovedné zadlžovať budúce generácie. Je to preto, že Estónsko bolo počas krízy pripravené drasticky zatiahnuť ručnú brzdu výdavkom, znížilo platy vo verejnom sektore až o 40 %, znižovalo dôchodky, ba dokonca vypínalo verejné osvetlenie po dvadsiatej druhej hodine, nakoľko skutočne šetrili. Je to preto, že Estónsko namiesto toho, aby dane zvyšovalo, znížilo rovnú daň z 21 na 18 % v roku 2010. Odmenou za to, bol hospodársky rast 8,4 % v roku 2011. Toto sú, pán minister, opatrenia, ktorými sa ozdravuje ekonomika. Toto sú opatrenia, ktorými sa štartuje hospodársky rast v krajine.
Vy idete presne, ale presne opačným smerom, pán minister. Predkladáte návrh rozpočtu, ktorý nemá žiadne ambície na výdavkovej strane, ba, naopak, výdavky v roku 2013 porastú. A ešte k tomu ho máte založený na zbožných optimistických prianiach a očakávaniach na strane príjmovej. Čo urobíte, pán minister, keď bude na budúci rok nulový hospodársky rast, ako ho predpovedá analýza VÚB banky, ktorej doteraz tie predpovede akosi vyšli? Čo urobíte, pán minister, ak od firiem dostanete po iracionálnom zvýšení dane z príjmu právnických osôb na 23 % darček v podobe nižšieho výberu daní ako v roku 2012? Váš marxistický kolega pán poslanec Blaha mal síce mentálny orgazmus po schválení tohto zvýšenia, ale ja sa stretávam s podnikateľmi a väčšina podnikateľov má pre vás pripravený iný darček. Tým darčekom bude vztýčený prst. A ja vám hovorím, že to nebude ukazovák, ale bude to prostredník. Vy jednoducho nevyberiete, pán minister, 400 miliónov navyše. Vy jednoducho nevyberiete ani toľko, koľko vyberiete v tomto roku. Čo urobíte, pán minister, ak nezamestnanosť v dôsledku zákonov, ktoré ste prijímali tento rok, porastie alebo stúpne k rekordným 15 %, pretože dynamika rastu nezamestnanosti sa výrazne, ale výrazne zrýchlila? Pán minister, keby ste boli mojím finančným riaditeľom vo firme a prišli by ste za mnou s týmto návrhom, tak by som vám asi ukázal dvere a povedal by som vám, aby ste si napísali výpoveď. Byť na vašom mieste by som podal radšej demisiu dnes, išiel by som od toho a vyhol sa tak hanbe, ktorá vás nevyhnutne čaká, vami predkladaný rozpočet patrí do knižnice na poličku žánru science-fiction a podobných fantazmagórií, a nie určite do parlamentu.
Ale dovoľte mi byť aspoň v jednej veci konkrétny. A to sú moje obľúbené štátne hmotné rezervy, resp. rozpočet štátnych hmotných rezerv na rok 2013. V kapitálových príjmoch štátnych hmotných rezerv alebo Správy štátnych hmotných rezerv v kapitole tejto organizácie alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy sú uvedené naviac príjmy plus 100 miliónov eur. Mňa ten fakt zaujal. A na základe toho som požiadal kolegov z výboru pre hospodárske záležitosti, aby sme si pozvali pána predsedu štátnych hmotných rezerv, aby nám vlastne vysvetlil, čo idú štátne hmotné rezervy predávať, pretože kapitálové príjmy sú tvorené z predaja hmotného alebo nehmotného majetku. Nuž a hodinu, naozaj hodinu sme sa pokúšali dostať odpoveď od vášho nominanta na Správe štátnych hmotných rezerv a my sme sa to nedozvedeli. Po hodine jej pán predseda bol spotený a bľabotal niečo o tom, že dostal úlohu, ktorá je hodna Nobelovej ceny. Tak sa chcem opýtať, koľko takýchto úloh na Nobelovu cenu, pán minister, ste svojim kolegom, ministrom, prípadne ďalším šéfom ústredných orgánov štátnej správy rozdali? Pýtam sa na to, pretože pokiaľ je to naozaj tak, že rozpočet, ktorý predkladáte, je postavený na úlohách hodných Nobelovej ceny, tak ja si myslím, že nomináciu na Nobelovu cenu si zaslúžite vy, pán minister, za najderavší rozpočet. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Pán Miškov, myslím si, že vôbec ten tón, ktorý ste zvolili, trošku je veľmi kontroverzný. A ja by som ho volil trošku miernejšie, určite.
Z hľadiska prebytkového deficitu skutočne je to asi cieľ každého hospodára, ale myslím si, že v momentálnej situácii je veľmi postavený na nereálnych predpokladoch. Určite v budúcnosti by Slovensko chcelo teda raz dosiahnuť prebytkový rozpočet. Ale nedosiahli ste ho ani vy počas svojej vlády. Tak by som skutočne bol opatrný v tom, ako radiť, ako urobiť prebytkový rozpočet.
Z hľadiska toho, čo ste hovorili o Estónsku, no predstavme si, že receptom na to, ako udržať verejné financie, je znížiť platy v štátnej správe o 40 %. Tak myslím si, že to by asi znamenalo ďalšie demonštrácie tuto pred týmto parlamentom. A myslím, že to nechcete ani vy, ani my. Takže nemali by sme sa skutočne riadiť heslom: Čím horšie, tým lepšie. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, zákon o štátnom rozpočte, to je už taká okrídlená fráza, je v každej krajine a v každom čase zákonom roka, pochopiteľne, aj legislatíva, ktorá tento zákon sprevádza. Na úvod preto by som chcel povedať, že sa možno aj patrí vysloviť isté porozumenie pre fakt, že takýto zákon sa nezostavuje ľahko, osobitne v tých vonkajších podmienkach, ktorými dnes žijeme. V podmienkach výziev, ktorým čelí nielen Európska únia, ale vlastne celá globálna ekonomika, zrejme zostaviť štátny rozpočet nebolo jednoduché.
Vyslovujúc toto porozumenie by som chcel aj oceniť to základné, čo nepochybne z dokumentu vyplýva. A to je snaha konsolidovať. O tom niet pochýb. Som rád, že sa Slovensko nerozhodlo pre nejaký hazard, len že sa rozhodlo urobiť to, čo je urobiť vo verejných financiách potrebné. Avšak to konsolidovanie je, samozrejme, podmienka nutná, myslím, ale nie postačujúca. Koniec koncov zdôrazňujú to aj mnohí lídri, ktorí hovoria o tom, že aj rozpočty, aj ten európsky, o ktorom sa dnes živo diskutuje a ktorého súčasťou je aj Slovenská republika, majú ambície vplývať na to kľúčové a podstatné, aby sa zastavil úpadok, aby sa zastavilo v našich krajinách prepúšťanie, aby sa obnovil hospodársky rast, alebo aby sa zrýchlil tam, kde ešte funguje, a aby ľudia mali prácu. Myslím si, že aj toto je alebo býva ambíciou národných rozpočtov, ale, ako hovorím, aj rozpočtu, ktorý budeme schvaľovať v Európe na roky 2014 až 2020.
Ja sa teda chcem pozrieť na štátny rozpočet na rok 2013, ale aj na tie ďalšie roky, aj z pohľadu kľúčových nástrojov hospodárskej politiky vlády, samozrejme, v kontexte relevantných zákonov, tak ako hovorili napríklad už aj dnes moji predrečníci. Rozpočet by teda nemal byť iba hrou čísel, ale aj nástrojom, ktorý spolu s ďalšími zákonmi budú formovať zmysluplnú hospodársku politiku. Nemusím pripomínať, že je to prvý rozpočet novej vlády. Preto je celkom namieste otázka, akú víziu alebo potom konkrétnejšie aký projekt chce vláda na Slovensku presadzovať, aké Slovensko chce vo volebnom období, ktoré sme nedávno začali, presadiť a aké výsledky cez tento projekt chce dosiahnuť. A tu už osobne vidím problém. Návrh štátneho rozpočtu, ale aj v kontexte relevantných zákonov svedčí o tom, že hospodárska politika vlády je nejasná, je málo čitateľná až nečitateľná, až sa tlačí povedať, že vláda nevie, čo v najbližších rokoch so Slovenskom. Možno je to tiež trošku pritvrdý výrok, preto sa ho pokúsim podložiť čo najkonkrétnejším porovnaním.
Začnem asi tak, že sa domnievam, že môžem vyhlásiť, že v prvej dekáde nového storočia Slovensko malo čitateľnú hospodársku politiku. Iste, nemusel s ňou každý súhlasiť, ale myslím, že jej základné piliere boli viac ako zreteľné. Uvediem ich šesť. Bola to dôsledná liberalizácia cien a ich formovanie výlučne trhovými nástrojmi. Bola to mohutná reštrukturalizácia nášho bankového sektora tak, aby úvery boli dostupnejšie. Spomeňte si, že v roku 1998 si malí, strední podnikatelia požičiavali za 24, 25, 26 %, ak vôbec mali šancu získať úver. Tretím takým pilierom bola mohutná privatizácia, potom sa ešte k tomu vrátim. Štvrtým bolo postupné spružňovanie pracovného trhu, napríklad zmenami Zákonníka práce tak, aby náš pracovný trh bol podstatne pružnejší. Ako piaty pilier spomeniem postupné znižovanie priamych daní. Opäť, iste si mnohí pamätáte, že v roku 1998 najvyššia sadzba dane z príjmu bola 42 %. A v prvom kroku sme išli na 25, po nejakom čase na 19 % zavedením rovnej dane. Samozrejme, treba dodať, že súbežne s tým sme aj zjednotili sadzby dane z pridanej hodnoty na vyššej úrovni. No a napokon spomeniem ešte šiesty pilier. A to boli, dovolím si povedať, mohutné štrukturálne reformy, či už to bola reforma zdravotníctva, reforma dôchodkového systému alebo reforma verejnej správy vrátane fiškálnej decentralizácie, alebo mnohé ďalšie, na ktoré si dnes už tak nespomíname, ale nepochybne mali svoj veľký význam, reforma armády alebo železníc a viaceré ďalšie. Zámerne som hovoril o prvej dekáde nového storočia, zámerne nehovorím o tom, že to boli naše vlády, tieto vlády alebo táto vláda, hovorím o období rokov 2001 – 2010.
Hovorím o tom aj preto, že v zásade aj prvá vláda Roberta Fica vykonávala hospodársku politiku podobného charakteru. Opäť pripomeniem, zachovala rovnú daň, hoci pred voľbami sme počúvali, že ju zruší, zachovala pluralitu zdravotného poistenia vtedy, hoci sme počúvali v roku 2006, že to zruší, zachovala dôchodkovú reformu, hoci sa vyhrážala pred voľbami v roku 2006, že ten 2. pilier nalomí omnoho viac. A napokon si myslím, že aj Zákonník práce bol zmenený v prvej vláde pána Fica iba nepodstatne. Koniec koncov nespomínam si, že by bola znárodnila alebo znárodňovala to, čo sme my privatizovali, aj keď si spomínam na zrušenie privatizačných rozhodnutí o Cargu a o letisku. Tak trošku vo mne čertík mi šepká, že celkom by som bol zvedavý na otvorený názor, či to bolo dobré rozhodnutie, keď lietam často a lietam stále z Viedne, neviem, ako pán minister, keď vidím aké nové haly vznikli na Schwechate, aj vzletová a pristávacia dráha, o koľko peňazí sme prišli a hlavne o aké obchody sme na Slovensku prišli a tam, samozrejme, tým pádom aj o tržby alebo príjmy do štátneho rozpočtu. Ba povedal by som, že doposiaľ ani nekritizovala také aktivity alebo akvizície, akou bol vstup alebo príchod amerického investora U. S. Steel do Košíc, aj keď teraz pán premiér v súvislosti s touto akvizíciou hovorí ako o zbesilej privatizácii. Ale to, sa domnievam, mu ušlo, že mal na mysli privatizáciu v období tretej vlády pána Mečiara.
Aj vďaka týmto skutočnostiam, kolegyne, kolegovia, pripomínam, že malo Slovensko ešte v roku 2007 bezmála jedenásťpercentný hospodársky rast. A aj dnes treba povedať, že Slovensko sa teší hospodárskemu rastu. A keby som chcel byť veľmi prívetivý, tak by som povedal, že Slovensko sa teší, že patrí medzi krajiny s najvyšším, ak nie vôbec najvyšším hospodárskym rastom v eurozóne alebo Európskej únii, hoci, samozrejme, hovoriť o prvenstve alebo o jednotlivých priečkach, keď sa pohybujeme v mantineloch jedného, dvoch, troch percent, je tu trošku diskutabilné.
Hospodárska politika, ktorú som popísal a ktorú Slovensko, poviem to tak, forsírovalo v prvej dekáde tohto nového storočia, viedla, myslím si, k celkom pekným výsledkom. Myslím si, že viedla k tomu kľúčovému, že sme zásadne znížili mieru nezamestnanosti, že sme dokázali na Slovensko dostať mnohé výrazné investície. Opäť pripomeniem, boli to nielen U. S. Steel, ale aj ďalšie významné akvizície, ako KIA – Hyundai v Tepličke pri Žiline. Peugeot v Trnave, Delphi v Senici, ale, povedzme, aj také významné investície ako INA Berg Schäffler v Kysuckom Novom Meste alebo, keď chcete, John Johnson Controls v Lučenci. Celé Považie bolo posiate novými fabrikami. Teším sa, že Honeywell napokon trafil aj do Prešova. Myslím si, že výpočet týchto investícií by bol pomerne dlhý, ale to kľúčové sa dá zhustiť do jedinej vety, na Slovensku v tom období vznikli tisíce, desaťtisíce nových pracovných miest. A toto bolo rozhodujúce. A, pochopiteľne, tieto pracovné miesta viedli aj k postupnému rastu životnej úrovne.
Veľmi dobre chápem, že vonkajšie okolnosti dnes sú iné, ako boli, povedzme, na začiatku tejto dekády alebo v jej prvej polovici. Chápem aj to, že možno stanoviť víziu pre Slovensko a potom aj konkrétny projekt bolo v tom čase jednoduchšie. Chceli sme vstúpiť do OECD, chceli sme vstúpiť do aliancie, chceli sme vstúpiť do Európskej únie, ba napokon sme sa rozhodli, že chceme vstúpiť aj do eurozóny. A to nepochybne pomerne jednoznačne formovalo projekty, o ktorých som hovoril. Zároveň ale treba povedať aj B, a síce, že všetky tieto skutočnosti platili aj pre ďalšie transformujúce sa krajiny a Slovensko v tejto súťaži obstálo, dovolím si povedať, zo všetkých transformujúcich sa krajín najlepšie. Nemusím vynaložiť veľké úsilie, aby som tento odvážny výrok podoprel. Spomeniem len také parametre, ako je napríklad najvyšší priemerný hospodársky ročný rast v tom desaťročnom priereze. Počúvam, že bol na Slovensku 4,8 % HDP ročne v priemere, pričom v Európskej únii bol niečo pod 2, asi 1,8 %. Teda ľudovo by som mohol povedať, že Slovensko v prvej dekáde tohto storočia bežalo trikrát rýchlejšie, ako bežal priemer Európskej únie.
Myslím si ale, že sú aj ďalšie ukazovatele, ktoré svedčia o tom, že Slovensku sa vtedy veľmi darilo, zmienený dramatický pokles nezamestnanosti. Možno mi pomôže pán minister alebo niektorý z vás, ale nespomínam si, že by sa krajina dostala z 20-percentnej miery nezamestnanosti na 8-percentnú mieru v rozpätí takéhoto krátkeho času. Sme jedinou krajinou z Vyšehradskej štvorky, a ak sa nemýlim, iba Slovinsko nás predbehlo z krajín bývalého komunistického bloku, ktorí sme boli schopní splniť podmienky a teda začleniť sa do priestoru spoločnej európskej meny, do eurozóny. No a napokon dovolím si povedať, že vďaka všetkému tomu, možno aj tomu, čo som nespomenul, získalo Slovensko punc najreformnejšej krajiny zo všetkých postkomunistických štátov.
Hovorím o tom preto, aby sme si uvedomili, že aj dnes, hoci tie podmienky sú ťažšie, zrejme ťažšie, ako boli vtedy, ale sú rovnaké, sú rovnaké pre všetky krajiny, ako boli vtedy, sa presadí iba ten, kto nájde patričný recept a podľa môjho názoru objaví to kľúčové, to podstatné, a síce odvahu, aby ten recept uviedol do života. Myslím si, že toto bude rozhodovať o tom, ktoré krajiny sa v tomto ťažkom čase pozviechajú a ktoré krajiny sa napokon prepadnú. Jean-Claude Juncker to povedal, neviem, či ste pri tom boli alebo neboli, ja som to počul sprostredkovane, už na začiatku krízy, že aj vieme, čo treba urobiť, len nám chýba odvaha, aby sme to chceli urobiť a aby sme to potom urobili.
Dámy a páni, zhrniem to teda a poviem, že legitímnou, ale podľa môjho názoru aj kľúčovou otázkou dnes teda je, akú hospodársku politiku forsíruje nová vláda, akú víziu Slovenska, aký projekt a akú hospodársku politiku podporuje tento kľúčový zákon, tento kľúčový dokument nielen pre rok 2013, ale de facto pre celé volebné obdobie, teda zákon o štátnom rozpočte. A znovu zopakujem, že tu mám jednoducho problém, pretože takáto politika sa z tohto dokumentu vyčítať nedá. Jediné, čo z toho dnes vieme vyčítať celkom konkrétne, sú štyri veci, po prvé to, že sme zvýšili priame dane, po druhé to, že sme znížili pružnosť Zákonníka práce, po tretie to, že premiér hovorí, že „neodvolateľne zrušíme pluralitu zdravotného poistenia", a po štvrté to , že pokračuje oslabovanie 2. piliera dôchodkového zabezpečenia. To sú jednoducho fakty bez ohľadu na to, či sa budeme na ne pozerať zľava alebo sprava. Dovolím si ale povedať, že tieto opatrenia atraktivitu slovenského podnikateľského prostredia nezvyšujú, ale znižujú. A tým pádom aj konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, a to je kľúč pre budúcnosť, tieto opatrenia neposilňujú, ale zoslabujú. A preto nástojčivou otázkou podľa môjho názoru je otázka, čo bude ťahať slovenskú ekonomiku v budúcich rokoch.
Obávam sa, že nepríjemných signálov je veľa a že tieto nepríjemné signály, žiaľ, pribúdajú. Už som sa krátko zmienil o pnutí alebo napätí, ktoré prichádza z východného Slovenska, z toho, čo sa deje, trošku nejasne, netransparentne okolo U. S. Steel v Košiciach. Mám zoznam podnikov. Prepúšťa sa tu sto ľudí, tu dvesto ľudí, tu tristo ľudí. Delphi do Senice prišla celkom nedávno a čítam, že vyše 500 ľudí už ide odtiaľ preč. Čítam, že za posledný mesiac máme o desaťtisíc ľudí viac na úradoch práce, že celkovo je nezamestnaných už 410 000 ľudí. Tie prognózy nevyzerajú dobre ani pre budúci rok. V rámci týchto informácií čítam, že do konca roka má v našom podnikateľskom sektore prísť o prácu 12 000 ľudí ďalších a že počet živnostníkov sa ku koncu novembra znížil o 14 400 ľudí. Sú to znepokojujúce signály.
Keď som otvoril ten dokument aj v písomnej forme a keď som sa doň začítal, tak hneď na štvrtej strane som prečítal takú povzbudzujúcu vetu, že slovenská ekonomika si v druhom kvartáli tohto roka polepšila o 0,7 % a v rebríčku najrýchlejšie rastúcich ekonomík eurozóny skončila na prvom mieste, čo je zrejme pravda. A potom je tam aj druhá veta, že ekonomický rast bol totiž ťahaný výlučne čistým exportom, ktorému výrazne pomohol najmä rastúci export áut podporený spustením novej výroby v automobilovom priemysle.
Dovoľte mi, s tým najlepším úmyslom, aby som chvíľu sa stal advokátom diaboli a položil možno trošku nepríjemnú otázku. Ale nemali by sme utekať pred takýmito nepríjemnými otázkami, ako dlho budeme môcť písať takéto optimistické konštatovania alebo, ešte trošku tak drsnejšie, ako dlho sa bude dariť automobilovému priemyslu na Slovensku? Nemali by sme sa báť klásť si takéto otázky. Dvanásť rokov U. S. Steel bol super podnik. Nikoho to nevyrušovalo, ani pána premiéra. Tak prosím, dnes, keď fičia naše automobilky, sa treba pýtať, dokedy to tak bude, pretože vy, SMER, ste sformulovali, že Slovensko nesmie zostať montážnou dielňou Európy. Vy ste sformulovali, že nie je žiadnym víťazstvom, keď sem príde investor kvôli lacnej pracovnej sile a že chceme vyššie mzdy, čo je normálne. Preto dnes sa domnievam, že rovnako treba si túto otázku smelo postaviť, o to viac, keď sa dozvedám v poslednom období, že dokonca aj daňové prázdniny alebo stimuly, ktoré sme poskytovali, boli zlou vecou. Dobre, dá sa to akceptovať, ale treba odpovedať na otázku, čo namiesto toho, čo robíme a čo budeme robiť, aby sme si tieto automobilky udržali a hlavne akú máme alternatívu, keď pôjdu za konkurencieschopnejšou pracovnou silou. Je to legitímna otázka? Toto ma znepokojuje. A priznám sa, že som hľadal odpovede na tieto otázky, či už priamo alebo aj nepriamo v návrhu štátneho rozpočtu.
Pán predseda vlády, všimol som si, odkedy je nová vláda sformovaná, hovorí s obľubou: „Opozícia nemá alternatívu. Opozícia len kritizuje a nepovie, ako by to urobila inak.“ Myslím si, že dá sa prijať aj takáto výzva a vždy popri kritike, ktorá je písmenom A, povedzme, sa zamýšľať nad tým, čo by mohlo byť riešením, a teda ako by mohlo vyzerať to B. Ja sa nazdávam, že odpoveďou na túto kľúčovú otázku by mohla a azda by aj mala byť orientácia Slovenska na poznatkovú spoločnosť, na vzdelanostnú ekonomiku. Pán minister financií stopercentne vie, že v roku 2005 na ministerstve financií sa zrodil a potom aj vo vláde bol schválený projekt vzdelanostnej ekonomiky alebo poznatkovej spoločnosti pod názvom MINERVA. Preto som so zvedavosťou a možno aj s istou nádejou si pozrel rozpočty školstva, osobitne vysokoškolského, ale aj rozpočty vedy a výskumu. Tie čísla, tých bude iba šesť, preto vám uvediem, pričom vždy to bude rozpočet na rok 2012 a plán na rok 2015, školstvo 2,43 miliardy 2012 a 2,14 miliardy 2015, vysoké, 450,7 milióna 2012 a 450,5 milióna 2015, veda a technika 584 miliónov 2012 a 409 miliónov 2015, teda citeľný pokles pri školstve, nepatrný, ale pokles pri vysokom školstve a dramatický pokles pri vede a technike.
Chcem hneď úplne jasne povedať, že nikto rozumne a triezvo uvažujúci nemôže očakávať zásadné zmeny v rozpočtových kapitolách z roka na rok. Ale v priebehu jedného volebného obdobia by som takúto ambíciu očakával. Teda zopakujem, ak Slovensko nechce byť montážnou dielňou, ak Slovensko nechce byť krajinou, kde sa predáva lacná pracovná sila, ale zároveň rezignujeme na poznatkovú spoločnosť a vzdelanostnú ekonomiku, tak sa chcem opýtať: Aké Slovensko chceme mať o štyri roky? Aké projekty chceme podporovať, aby sa Slovensko menilo a aby sa menilo k lepšiemu, akú hospodársku politiku forsírujeme a chceme forsírovať, aby sa tá vízia a projekty, ktoré skrze tú víziu chceme dosiahnuť, realizovali?
Ja verím, že sa pán minister neurazí, lebo toto nie je mojím cieľom a, myslím si, ani celkom jeho biznisom, keď vyhlásim, že dokument, ktorý som si prečítal, je skôr technický alebo rýdzo technický, je hrou čísel, a zrejme aj presných čísel, možno príliš optimistických odhadov. Počúval som o štátnom rozpočte, diskusiu doposiaľ pomerne pozorne. Viem, že mnohé očakávania sú zrejme už dnes nereálne, že bude ich treba zreálniť. Ale aj tak ma trápi niečo úplne iné, a síce, že ten dokument je iba technický, že nie je to dokument s jasnými politickými prioritami, že to nie je dokument, ktorý by hovoril, ako sa bude Slovensko v najbližšom období vyvíjať.
No a celkom na záver. Skončím s tým, čo som povedal pred chvíľou, a síce, že myslím, že každý vie, že v konečnom dôsledku je rozpočet, tak ako aj v rodine, záležitosťou dvoch strán váh, a síce príjmov a výdavkov.
Nebudem opakovať, na strane príjmov čo hovorili mnohí predo mnou o tých rizikách, ktoré vyplývajú z takého vývoja ekonomiky, aký sa očakáva. Chcem ponúknuť novú informáciu. Nebude celkom nová, lebo myslím si, že okrajovo som to tu už začul. Ja by som chcel len prispieť do tej diskusie informáciou z októbrového rokovania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, kde okrem mnohých vzrušujúcich politických dokumentov sme prerokovali možno menej vzrušujúci politický dokument, ale vážny ekonomický, a síce pôsobenie OECD v rokoch 2011 – 2012. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, kde je teda 47 štátov, a sme tam taký mišung, aj pravica, aj ľavica, pomerne výrazne schválilo rezolúciu, z ktorej si dovolím, je to z tých 19 bodov, prečítať iba jednu vetu, a to z bodu 5: „Aktívna politika na trhu práce a reforma daňová zameraná na znižovanie úrovne zdanenia práce a presmerovanie zdaňovania na spotrebu a ochranu životného prostredia môžu mať relatívne rýchly účinok na zamestnanosť a podporu investícií.“ To je teda názor OECD, ale aj Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Netvrdím, že musíme vždy ísť po prúde, len skromne pripomínam, že sme teda zrejme jedna z mála výnimiek, ktorá sa rozhodla ako krajina ísť proti tomuto, dovolím si povedať, dnes v tom elitnom klube OECD jednomyseľne alebo jednoznačne akceptovanom odporúčaní znižovať skôr priame dane a, ak treba, zvyšovať skôr tie, ktoré zaťažujú životné prostredie alebo dane spotrebné.
A na záver výdavky. Ten problém podľa mňa je kľúčový v tom, že to podstatné, čo by mal štátny rozpočet podľa mňa obsahovať, neobsahuje. A to je zásadné šetrenie, problémom výdavkov je šetrenie iba veľmi, veľmi nepatrné, temer žiadne, hoci vzhľadom na okolnosti, aj to, že je nová vláda a že sa ľahšie prijímajú tvrdé opatrenia po voľbách ako pred ďalšími voľbami, ale aj vzhľadom na to, čo sa deje vo svete, v Európe, sa domnievam, že k tomu bolo potrebné pristúpiť razantne. Dovolím si teda skonštatovať, že vláde zjavne chýba odvaha šetriť, pristúpiť k razantnému šetreniu, pretože som presvedčený, že v jednotlivých rezortoch takýto priestor je. Uvediem dva veľmi dielčie príklady. Jeden z nich som už začul tu v snemovni, a síce, že z roka na rok dochádza k zvýšeniu počtu pracovníkov v ústrednej správe. Ja som si tie čísla odpísal. Je to zo 155 212 roku 2012 na 162 397 v roku 2013, teda bezmála o 7 000 ľudí viac.
No ale celkom na záver som si nechal čriepku, ktorá môže vyzerať ako čriepka. Ja som ju pošepkal na výbore aj vášmu štátnemu tajomníkovi pánovi Hudákovi. Ale myslím si, že je to viac ako čriepka, pretože nemusí byť výnimočnou. Mrzí ma, že v období, ktorého imperatívom je šetriť, vláda aj zjavne rozhadzuje. Mierim na novú administratívnu budovu, ktorú ide rezort zahraničných vecí postaviť na Pražskej ulici hneď vedľa budovy ministerstva zahraničných vecí. Ja to považujem aj za istý hazard, aj za výsmech. Tá budova je nielen pekná, nielen historická, ale aj veľká, pán minister, vy to zrejme poznáte. Aj Palugyayov palác je pomerne aj historická, ale aj pekná veľká budova, ale máme aj SÚZA. No a nakoniec by som si dovolil povedať, možno s trošku populistickým nádychom, takú rečnícku otázku: To naozaj máme málo administratívnych budov? To kvôli tomu, že v roku 2016 budeme šesť mesiacov predsedať Európskej rade, Európskej únii, ideme naozaj vyhadzovať peniaze? Považujem to za veľmi, veľmi zlý symbol. Povedal som štátnemu tajomníkovi, že napriek tomu, že ten rezort milujem, mám ho rád, sa mi zdá, že takéto veci by sa v období tak ťažkom, aké prežívame, nieže nemali, ale nesmú diať. Počúvame, že do rezortu sa vrátili tí istí ľudia, ktorí si mýlili rezort zahraničia so súkromnou realitnou kanceláriou. Ja to pripomeniem. Keď som prišiel do rezortu, tak som našiel tu neďaleko na Mudroňovej tú Lettrichovu vilu zmodernizovanú za šialené peniaze, s bazénom, neviem s čím všetkým, pekne vybavenú. Len sme nevedeli, čo s ňou. A sme si išli zodrať topánky, kým sme tam dostali kohosi z arabského sveta. Neviem, či to pokrýva náklady. Počúvam, že tí istí ľudia teraz sa zase na takúto súkromnú realitku začali hrať. Kto si neváži malé peniaze, tomu utečú aj veľké, a preto som presvedčený, že keď sa dobre váš rezort, pán minister, pozrie nielen do toho, o čom hovorím, ale aj do ďalšieho, že priestor na šetrenie tu je. A osobne sa domnievam, že v priebehu budúceho kalendárneho roku k takémuto zásadnému a ťažkému šetreniu bude musieť dôjsť.
Takže, kolegyne, kolegovia, z úcty k tomu, že rokujeme o štátnom rozpočte, som si dovolil zapojiť sa do diskusie aj ja.
Na záver by som chcel skončiť podobne, ako som začal, jednou dobrou a jednou možno menej dobrou správou. Tou krátkodobo dobrou správou je, že Slovensko bude mať štátny rozpočet. Bude ho mať, vláda sa teší väčšine, pevnej väčšine. A nepochybne je omnoho lepšie, keď krajina štátny rozpočet má, ako keď ho nemá. No ale horšou správou je to, čomu som venoval podstatnú časť môjho vystúpenia, a síce, že vidím, cítim, pozorujem, že vláda nemá pre Slovensko víziu, nemá konkrétny projekt, a preto sa veľmi obávam toho vývoja, ktorý v nasledujúcich rokoch môžeme očakávať aj z pohľadu rozpočtu verejnej správy na rok 2013 a roky nadchádzajúce. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Slabý potlesk.)

Pán poslanec bol posledný písomne prihlásený do rozpravy.
Na jeho vystúpenie s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Kaník, pán poslanec Štefanec, pán poslanec Sulík, pani poslankyňa Vášáryová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Kaník.