11. schôdza

Pán poslanec Dzurinda bol naozaj veľmi jemný a veľmi milostivý vo svojom príspevku. Ja až taký nemôžem byť v tejto faktickej poznámke.
Zaujalo ma tam najmä to hodnotenie prvej Ficovej vlády, ktoré bolo po faktickej stránke dobré, keď sa konštatovalo, že sa nedotkla tak tých reforiem, ktoré boli. Ja len si dovolím poukázať, prečo sa tak stalo, jednoducho preto, lebo bolo dosť peňazí, bolo z čoho brať, bolo z čoho rozdávať, bolo z čoho kšeftovať. Preto nebolo nutné ísť do toho, aby sa menili reformy. Táto situácia už teraz taká nie je, a tak peniaze treba brať tam, kde sú, a to je u ľudí, zobrať ľuďom peniaze, zmeniť reformy, zmeniť zavedené systémy, obrať ľudí o sporenie na dôchodok, pretože inak by táto vláda nemala z čoho rozdávať, nemohla by z čoho sa zavďačiť svojim sponzorom. Takže tam je ten dôvod, nie tam, že by tá vláda nejako prvá, si myslím, chcela pokračovať alebo naväzovať na to. Jednoducho mala prestretý stôl a bohato z neho rozhadzovala a zadlžovala. A preto si myslím, že dnes ju to brutálne doháňa, dnes sama rieši tie problémy, ktoré vytvárala a ktoré zakladala.
A naozaj ukazuje sa, a to je tá druhá poznámka, že len poctivou politikou a poctivými reformami sa dokáže úspešne vybojovať boj s nezamestnanosťou, pretože naozaj to bol svetový rekord, ktorý sa podaril vtedy Slovensku, že z tých 18 – 20 %, ako sme začínali v roku 2002, súborom dobre nakombinovaných reforiem sme dokázali stlačiť nezamestnanosť pod 10 %. Dnes SMER ide presne opačným smerom, vraciame sa späť.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Dzurinda presne hovoril o príjmoch aj výdavkoch. Upozorňujem, tak ako on pripomenul, že najväčšia položka pri konsolidácii je zníženie príspevkov do 2. piliera, teda zobratie ľuďom na ich dôchodky, menej peňazí pre ľudí tých, ktorí si šetria na svojich účtoch v 2. pilieri. To je charakteristické pre celkový obraz súčasnej konsolidácie, nešetrenie na vládnych výdavkoch, ale šetrenie na strane ľudí.
Čo sa týka hospodárskej politiky, tiež oceňujem ten prehľad, ktorý tu bol poskytnutý za posledné roky, prehľad o tom, ako bola stavaná hospodárska politika, osobitne so zameraním na daňovú politiku. Je evidentné, že zníženie priamych daní aj na úkor daní nepriamych pomohlo Slovensku rásť, pomohlo Slovensku tvoriť pracovné miesta. Táto filozofia, ktorú dlhodobo presadzujeme, sa ukázala úspešná nielen u nás, ale aj v iných krajinách. A dovolím si pripomenúť, že to nehovorí dlhodobo len opozícia, hovoria to medzinárodné inštitúcie ako Európska komisia, Medzinárodný menový fond. A naposledy sme to našli aj v správe OECD, jednoducho fakt ako odporúčanie Slovensku, aby znížilo dane na aktivity, dane na prácu na úkor daní environmentálnych, na úkor daní majetkových. Myslím si, že toto je cesta aj do budúcna pre Slovensko, najmä z ohľadu počtu pracovných miest, pretože stále najväčšie riziko, ktoré budúci rok hrozí na Slovensku, je riziko zvyšovania nezamestnanosti. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Bolo to veľmi pekne povedané, pán Dzurinda. A myslím si, že neuškodí pripomenúť súdruhom zo strany SMER, čo boli tie hlavné faktory, ktoré naštartovali ekonomiku počas vašej druhej vlády. Boli to odvážne reformy s jasne vytýčeným cieľom. Ten cieľ sa dá opísať, ako spraviť Slovensko najlepším miestom pre podnikanie. A takto to aj fungovalo. Bohužiaľ, musím aj ja konštatovať, že tejto vláde chýba vízia, že si myslia, že nejakým verklíkovaním sa dá dlhodobo fungovať. A dá sa to možno, keď sa zdedí plná špajza. Ale riešenia z verklíkovania nevzniknú. Nemci majú na toto výraz, ktorý sa volá durchwursteln. A presne tak mi to aj teraz pripadá, o vízii ani chýru, ani slychu, je to akurát nárek: „Veď je tu kríza, čo my, chudáčikovia, máme robiť.“
A po druhé. Jednoducho celá naša zahraničná európska politika je držať sa Nemcov. To je všetko, žiadne predstavy, žiadne plány, žiadne riešenia v zmysle, že my vieme, ako potiahnuť Slovensko von z tohto nedobrého obdobia, ako zvýšiť životnú úroveň ľudí. Ďakujem.

Chcela by som poďakovať pánu poslancovi Dzurindovi za ten prehľad, ktorý sme dostali. Ono totižto tento zákon roka nielenže je technický a neobsahuje, ako on sám dobre dokázal, víziu alebo projekty do budúcnosti, ale dotkol sa aj veľmi dôležitých bodov, ktoré sa budú meniť počas prvého roku alebo prvých dvoch rokov tejto vlády. A to sú určité strategicko-bezpečnostné piliere vnútri nášho štátu. To je napr. aktivita U. S. Steel v Košiciach. Čím to chce nahradiť táto vláda, podnikateľom s nejakým pozadím z Ukrajiny? Z SPP prečo odchádzajú Francúzi a Nemci? No preto, že pred štyrmi dňami podpísali zmluvu, a tak definitívne začali stavať South Stream, naše obrovské rúry budú prázdnejšie, počítať s výnosmi z týchto rúr je veľmi odvážne. A sú to ďalšie a ďalšie investície. Kto bude v SPP, ČEZ s pánom Křetínským? Prečítajte si občas niektoré články v českých novinách. Myslím si, že to bude veľmi zaujímavé čítanie, prečo asi pravdepodobne títo českí partneri, toto konzorcium chce vstúpiť do nášho SPP. Takže z tohto zákona roka potom sa budú odvíjať aj mnohé iné strategické priority. A v tomto, obávam sa, vláda tiež nemá vôbec žiadne plány a bude brať to, čo bude prichádzať.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi teda, aby som vystúpil aj ja opätovne k návrhu zákona o štátnom rozpočte.
Ešte predtým, než podám pozmeňujúci návrh, by som rád zaujal stanovisko k niektorým veciam, ktoré tu zazneli či už dnes alebo vo štvrtok, resp. v piatok.
Prvý taký postreh je, že opozícia sa nedokáže zjednotiť ani na číslach, čo sa týka napr. nárastu výdavkov, v tomto návrhu štátneho rozpočtu, pretože pán predseda Figeľ komunikoval na tlačovej besede niekedy okolo 20. novembra o tom, že dochádza k nárastu výdavkov o 700 mil. eur. Potom pán Štefanec tu hovoril vo štvrtok o náraste 1,7 mld. eur, teraz nedávna tlačová konferencia strany MOST – HÍD hovorila o náraste 500 mil. eur. To znamená, aj tu je vidieť nejednotnosť opozície a jednoducho neschopnosť komunikovať o rovnakom čísle. A keby sme aj pripustili, že teoreticky jeden z nich má pravdu, to znamená, že tí ďalší dvaja zákonite musia klamať.
Čo sa týka veľakrát spomínaných problémov v súvislosti s prijatím či už Zákonníka práce alebo aj novely zákona o dani z príjmov, o čom sme tu viackrát komunikovali, firmy, spoločnosti prepúšťajú najmä z dôvodu toho, že jednoducho v dnešnej hospodárskej situácii dochádza k poklesu výnosov, k poklesu tržieb týchto spoločností. Samozrejme, túto situáciu musia riešiť tým, že znižujú svoje výdavky, najmä mzdové náklady, ktoré tvoria podstatnú časť výdavkov spoločnosti. Ako príklad by som uviedol spoločnosti ako Slovak Telekom, ktorý mal za prvý polrok roku 2012 pokles výnosov o 8 %, v Slovnafte to bolo mínus 7 % za prvý polrok 2012, v SES Tlmače to bolo mínus 4 % takisto za prvý polrok 2012, Hornonitrianske bane ho mali za to obdobie mínus 14,8 %. Ale je tu aj dlhodobý prepad tržieb v agrosektore, rádovo 5 % od roku 2009, takisto zásadný prepad stavebnej produkcie za prvých deväť mesiacov tohto roku, je to až mínus 15,3 %, takisto významná potravinárska spoločnosť IDC Holding, kde je to od roku 2010 na úrovni 4 %, Tesla Liptovský Hrádok, kde je to za prvých deväť mesiacov roku 2012 mínus 5 %. To znamená, že spoločnosti, áno majú oveľa väčší problém v súvislosti aj s nárastom konkurencie predovšetkým z ázijských trhov, ale vôbec z celkovo vyplývajúcej nadprodukcie v rámci Európy alebo celého sveta umiestňovať svoju produkciu na svetových trhoch. A tomuto zodpovedá pokračujúci trend poklesu výnosov. To znamená, nie je to Zákonník práce, nie je to ani avizovaný nárast daní, ktorý primárne podmieňuje to, že sa prepúšťa, spoločnosti, ktoré neexpandujú, zákonite musia hľadať svoje vnútorné rezervy. A jednou z nich je tá, že redukujú svojich zamestnancov. Ja pripúšťam to, že Zákonník práce môže toto rozhodnutie urýchliť, ale, hovorím, primárnym a rozhodujúcim faktorom tu je to, že dochádza k poklesu tržieb a výnosov viacerých významných spoločností v celom spektre priemyslu.
Ďalšia vec na ktorú by som rád reagoval, je vystúpenie pána poslanca Štefanca, kde vo štvrtok hovoril o tom, že budúci rok pri rastúcej spotrebe sa plánuje výber DPH-čky o 290 miliónov eur menej. Áno, je to tam, ale treba si povedať naozaj tie príčiny, ktoré k tomu vedú alebo ktoré spôsobujú, že je ten výber na DPH-čke menší. Je to jednak veľakrát spomínaná téma finančnej správy a chaosu, ktorý tam vznikol. A, samozrejme, dôsledok je ten, že mnohé podnikateľské subjekty, bohužiaľ, toto zneužili. A výsledok je ten, že ten výpadok na DPH-čke je už v tomto roku významný a tak isto to bude pretrvávať do budúceho roku.
Ale ďalšia závažná téma sú, samozrejme, daňové úniky, ktoré sú rádovo v miliardách eur. Ale už sme tu hovorili predsa, že postupné legislatívne zmeny, či už v zákone o DPH, v Trestnom zákone, v Obchodnom zákonníku, prispievajú alebo budú prispievať k tomu, aby ten výber bol väčší. Musí sa, samozrejme, zvýšiť aj kontrolná činnosť, kde takisto pozmeňujúci návrh, ktorý tu bol minulý týždeň predložený, navýši počet kontrolných osôb z 1 500 na 9 500, čo tak isto významnou mierou prispeje k tomu, aby sa daňové subjekty mohli kontrolovať intenzívnejšie. Ale aj napríklad zamedzenie nakladania s hotovosťou v spoločnostiach nad 5 000 eur alebo u fyzických osôb nad 15 000 eur prispeje k tomu, aby sa nedostávali čierne peniaze do spoločností, aby sa nerobili rôzne fiktívne prevody cez pokladňu a podobne.
Potom ste hovorili, že v zdravotníctve oproti tomuto roku o 0,42 %, školstve bez rezervy o 0,68 %, neviem, odkiaľ tieto čísla ste zobrali, ale celkové výdavky kapitoly ministerstva školstva, vedy a výskumu bez započítania očakávaného päťpercentného zvýšenia platov rastú, v roku 2013 o 1,24 %, to je 30 miliónov eur, oproti schválenému rozpočtu na rok 2012. Ak tam započítame aj to 5-percentné navýšenie platov, ktoré pôjde priamo do školstva, tak celkové výdavky školstva rastú o 3,2 %.
Čo sa týka kapitoly ministerstva zdravotníctva, síce rastie len o 0,42 %, ale samotná kapitola sa na verejných zdrojoch plynúcich do zdravotného sektora podieľa iba 34 %. A hlavnou časťou verejných zdrojov sú odvody od ekonomicky aktívnych osôb.
Ďalej ste tam potom hovorili o tom, že vláda si na budúci rok namaľovala, že vo verejnej správe bude mať viac o 5 000 ľudí, ale nie učiteľov. Ak vás to zaujíma, odporúčam, je to tam na strane 42.
Takisto neviem, odkiaľ tie čísla ste zobrali, pretože hovorili ste v jednej vete o verejnej správe, ale následne ste hovorili o raste zamestnancov v rámci samotnej štátnej správy, to znamená, porovnávali ste dve neporovnateľné veci. Aj tam ste pritom zaokrúhľovali, keď ste hovorili pri hasičoch o 300 osobách, pričom je ich tam 230, a podobne.
To znamená, vidíme to, že s tými číslami sa dosť zásadne manipuluje a veľakrát sa porovnávajú rôzne základne.
Pán poslanec Kollár hovoril o náraste hrubého verejného dlhu. Áno, je to takisto pravda s tým, že treba tam zdôrazniť, že jedna tá zložka, ktorá sa podieľa na celkovom náraste verejného dlhu je aj to, že sa dofinancoval dlh z roku 2011, keď predchádzajúca vláda sa nebola schopná financovať na dlhopisových trhoch. Vieme, z akých príčin to bolo, bola to rozhádanosť, nejednotnosť a tak ďalej.
Rád by som sa pozastavil aj pri téme U. S. Steel, VSŽ. Myslím si, že je absolútne neadekvátne argumentovať, že U. S. Steel odchádza z dôvodu legislatívnych zmien, ktoré tu pripravujeme. Treba si uvedomiť, že takisto v dôsledku globálnej krízy klesá spotreba ocele. Na druhej strane sú tu rôzne environmentálne predpisy, ktoré robia VSŽ-ku (alebo teda U. S. Steel) menej konkurencieschopnú v porovnaní s Ukrajinou, s Indiou a inými krajinami, kde napríklad takáto záťaž nie je. A, samozrejme, tým pádom môžu produkovať oceľ za výhodnejších a lacnejších podmienok. Ale súhlasím s tým, že tá privatizácia VSŽ-ky bola, môžeme to nazvať, aj zbesilou, a to z toho pohľadu, že netreba hovoriť len o podmienkach, za akých bola privatizovaná, lebo si myslím, že sa treba zamyslieť aj nad spôsobom, akým bola privatizovaná. A rád by som zdôraznil, že tu bola aj ponuka napríklad spoločnosti Ispat, kde je to, myslím, Mittal Steel, ktorý cenu za jednu akciu ponúkal štvornásobne vyššiu ako VSŽ-ka. A druhá otázka, prečo sa napríklad z VSŽ-ky oddelila oceliarska časť, ktorá je, samozrejme, zaujímavé aktívum, a ten zbytok sa nechal Pente, ktorá si z toho možno povyťahovala niektoré lukratívne pohľadávky, a ten zbytok zostal neviem kde. Takže čo sa týka tej privatizácie VSŽ-ky, naozaj ten spôsob nebol, by som povedal, úplne výhodný pre Slovenskú republiku. Zároveň otázka je, koľko napríklad U. S. Steel napríklad investoval do technológií za celé do obdobie, pokiaľ VSŽ-ku vlastnil, a ďalšie veci. (Hlas z pléna.) Je to k rozpočtu, pretože kolegovia z opozície tu k rozpočtu hovoria veľakrát o VSŽ-ke.
Čo sa týka zdravotníctva, ktoré tu, myslím, dosť podrobne rozoberal pán poslanec Novotný, ktorý venoval nejakú časť tomu, že nemocnice by sa mali za každých okolností stať akciovými spoločnosťami a že toto by bol ten liek, ktorý by aj ozdravil verejné zdravotníctvo. Takisto nesúhlasím s týmto názorom, pretože znovu sa vrátim k Vojenskej nemocnici, kde som rok a pol pôsobil, ktorá sa transformovala na akciovú spoločnosť. Ale výsledok bol ten, že päť najlukratívnejších oddelení sa prenajalo súkromnej zdravotníckej spoločnosti a vo Vojenskej nemocnici nastal taký paradoxný stav, že vo Vojenskej nemocnici boli vlastne dve nemocnice a samotní pacienti ani nevedeli, či sú v tej štátnej Vojenskej nemocnici alebo sú v privátnom oddelení, nehovoriac o tom, že tie zmluvy boli postavené tak, že nemocnica, tá štátna, znášala náklady súvisiace so servisom a opravami tých oddelení, ktoré patrili súkromnej spoločnosti. To je prvá vec. Ďalšia vec, bola to akciová spoločnosť, ale boli tam zmluvy, napríklad servisná zmluva na softvérové zabezpečenie, kde náhodne desiatky tisíc korún ešte vtedy odchádzali na servis nejakého softvéru, pritom tá spoločnosť sa tam ukázala možno raz, dvakrát za mesiac. To znamená, akciové spoločnosti, nemocnice, to sa nerovná tomu, že jednoducho dôjde zákonite k tomu, že tie nemocnice budú hospodáriť lepšie. Druhý poznatok je, že nemyslím si, že by fakultné nemocnice mali byť akciové spoločnosti, pretože nemocnica nemá len ten biznisový rozmer, ale má aj ten etický rozmer. A predsa pacient na ARO nesie so sebou podstatne viacej nákladov, ako je mu schopná zdravotná poisťovňa preplatiť. To znamená, ak by sme sa mali pozerať len cez prizmu zisku a efektívnosti, tak potom by sme napríklad z tých nemocníc museli poškrtať všetky tie nákladové oddelenia, ktoré tam sú, napríklad to ARO, a zostalo by tam možno pár zaujímavých oddelení, ktoré by ale už neboli schopné sa komplexne postarať o pacienta. A toto najmä platí pre fakultné nemocnice. Ale súhlasím s tým, že nemocnica musí byť riadená zodpovedne, musia tam byť vytvorené kontrolné mechanizmy na to, aby tam nedochádzalo k rôznym únikom a aby jednoducho ten manažment zodpovedne pristupoval k správe tej nemocnice.
Ak sa ešte bavíme o zdravotníctve, tak sú tam aj iné javy, o ktorých podľa mňa je potrebné hovoriť, ako sú či už predražené nákupy rôznych technologických zariadení alebo napríklad aj také skutočnosti, že niektorí lekári operujú v štátnych zariadeniach, ale doliečujú toho pacienta už vo svojich privátnych ambulanciách, samozrejme, už za cashovú platbu za túto starostlivosť, nehovoriac o tom, že mnohí lekári majú rôzne úväzky. Je to neprehľadné. Sám som nevedel, kedy toho lekára, ktorý má úväzok 0,1 v tej danej nemocnici, mám v tej ambulancii hľadať. Takže poukazujem len na to, že transformácia nemocníc na akciové spoločnosti nie je tým všeobecným liekom, ktorý by pomohol riešiť stav nemocníc v zdravotníctve. Je to jednoducho tak. A poukazujem na to na konkrétnych skúsenostiach a konkrétnych príkladoch.
Pán poslanec Beblavý tu hovoril o tom, že my zdaňujeme všetko, čo sa hýbe, alebo niečo v tom zmysle. Ale, kolegovia z SDKÚ, vy ste zašli ešte ďalej, pretože vy ste svojím návrhom chceli zdaňovať už aj virtuálny priestor, pretože platby, ktoré sa uskutočňujú v bankách, sú vlastne virtuálne, to znamená, vy ste v tomto smere ešte išli ďaleko, ďaleko viacej, nehovoriac o tom, aké by to bolo škodlivé či už pre bankový sektor alebo že by sa zdaňovali peniaze už niekoľkokrát zdanené u ľudí, ktorí by si napríklad poslali na svoj druhý účet v banke peniaze alebo by poslali svojim príbuzným nejakú časť finančných prostriedkov.
Dobre, čo sa týka učiteľov, a teda k toľko diskutovanému pozmeňujúcemu návrhu, mám na mysli teraz ten prvý pozmeňujúci návrh, rád by som sa ohradil voči tomu, čo tu pán poslanec Beblavý povedal o mafiánskych spôsoboch. Jednoducho je to úplná nehoráznosť. Ten prvý pozmeňujúci návrh vytvoril legislatívne predpoklady na to, aby vôbec k tomu navýšeniu mohlo dôjsť. Zároveň vytvoril rezervu vo výške 68 miliónov eur, ktoré zodpovedajú práve tomu päťpercentnému navýšeniu.
A teraz mi dovoľte, aby som teda predniesol druhý pozmeňujúci návrh, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Duchoňa k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 (tlač 176).
V súlade s ustanoveniami zákona č.350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny:
§ 5 znie:
Odsek 1: „Platové tarify6) sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od 1. januára 2013, ak sa v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa7) na rok 2013 nedohodne inak.“
Odsek 2: „Stupnica platových taríf8) sa v roku 2013 zvýši o 0 % od 1. januára 2013, s výnimkou stupnice platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov podľa prílohy č. 7 k zákonu č. 553/2003 Z. z., ktorá sa od 1. januára 2013 zvýši o 5 %, ak sa v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa9) na rok 2013 nedohodne inak.“
Odsek 3: „Stupnica platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby10) sa v roku 2013 zvýši o 0 % od 1. januára 2013.“
Odsek 4: „Funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Národného bezpečnostného úradu a colníkov11) sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od. 1. januára 2013.“
Odsek 5: „Hodnostné platy profesionálnych vojakov12) sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od 1. januára 2013.“
Odsek 6: „Ak sa podľa odseku 1 v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa v štátnej službe na rok 2013 dohodne iné percento zvýšenia platových taríf a iný termín účinnosti, rovnaké percento zvýšenia a rovnaký termín účinnosti sa v roku 2013 uplatní pri zvýšení stupnice platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby, funkčných platov
policajtov a colníkov a hodnostných platov profesionálnych vojakov13).“
Poznámky pod čiarou k odkazom 6 až 13 znejú: „6) § 113 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 7) § 2 ods. 3 písm. c) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, 8) § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 474/2008 Z. z., 9) § 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, 10) § 131 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, 11) § 85 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 80 ods. 5 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, 12) § 139 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 13) § 131 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 85 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 80 ods. 5 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 139 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“
Doterajšie odkazy 10 a 11 sa prečíslujú.
Odôvodnenie. V snahe predísť novelizovaniu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 v prípade, že sa Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na rok 2013 pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú
podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na rok 2013 pre štátnych zamestnancov uzavrie po schválení zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 a boli by v nej dohodnuté iné podmienky, ako sú navrhnuté v zákone, t. j. 0-percentná valorizácia platov zamestnancov s výnimkou pedagogických a odborných zamestnancov odmeňovaných podľa prílohy č. 7 k zákonu č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pre ktorých sa navrhuje 5 % od 1. januára 2013, navrhuje sa doplniť text ustanovenia § 5 ods. 1 a 2 predmetného zákona. Súčasne sa upravuje a dopĺňa ustanovenie týkajúce sa možnosti zvýšenia platov v roku 2013 aj u ostatných štátnych zamestnancov – policajtov, colníkov, profesionálnych vojakov a príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby v prípade dohody o zvýšení platových taríf v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa pre štátnych zamestnancov v priebehu roku 2013.
V pôvodnom pozmeňujúcom návrhu vynímam bod dva na samostatné hlasovanie. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Len si dovoľujem pripomenúť členom zahraničného výboru, že o 12.00 hodine bude zasadnutie zahraničného výboru v miestnosti č. 183. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Duchoň, skúsim to ešte raz vysvetliť presne, aby sme sa rozumeli. Ja som hovoril v rozprave, tak ako vám chcem povedať ešte raz, že výdavky štátneho rozpočtu budúci rok oproti minulému roku stúpnu o 1,723 mld. To sú vaše čísla. Môžete si nájsť na stránke štátneho rozpočtu, minulý rok výdavky v skutočnosti dosiahli úroveň 15,278 mld., budúci rok po vašom pozmeňujúcom návrhu máte naplánované výdavky na úrovni 17,001 mld. Čiže rozdiel je 1,723 mld. To je to číslo, o ktorom som hovoril. Keďže nemáme skutočnosť tohto roku, uviedol som skutočnosť minulého roku a ten rast je skutočne zarážajúci.
Som rád, že ste uznali skutočnosť, čo sa týka dane z pridanej hodnoty, že budúci rok klesá oproti minulému roku, opäť oproti realite, o 290 miliónov. Pripomínam, že spotreba domácností stúpa za dva roky o 8,2 %, tento a budúci rok, opäť podľa vašich údajov, o plus 8,2 %, ale pri DPH je to mínus 6,1 %.
Pán poslanec, pri takomto vývoji vyhovárať sa na vplyv minulej vlády považujem nielen za nedôstojné, ale aj za bezradné. Veď vy predkladáte do parlamentu zákon roka, zákon o štátnom rozpočte, kde hovoríte, že DPH-čka vám uteká pomedzi prsty, a nehovoríte vôbec o opatreniach, akými to chcete napraviť.
A keď hovoríte o manipuláciách s číslami, ja sa tomu budem venovať vo svojom ústnom vystúpení, pretože tie údaje, na ktoré som upozornil, tak som zistil, sú momentálne na stránke Národnej rady zmenené.

Ďakujem pekne. No, pán poslanec Duchoň, mať tak vaše problémy, že opozícia je alebo nie je jednotná len kvôli tomu, že rôzne čísla boli predostreté. Máte rozpočet, ktorý je postavený na vode a vás tu trápi opozícia.
Ale iné by som chcel povedať. Tá vaša argumentácia, ona nesvedčí v nejaký vysoký prospech, teda nejakej vysokej odbornosti z vašej strany. Vy tu nariekate, že Slovnaft má pokles tržieb a je dlhodobý prepad v agresektore a prepad v stavebníctve. A vy si myslíte, že to padlo z neba? Jediný dôvod, ktorý ste schopný uviesť, no je to preto, lebo je tu konkurencia z Ázie. Tak preto, lebo je tu konkurencia z Ázie a veľké firmy na Slovensku teda majú prepad v tržbách, vy idete zhoršovať podnikateľské prostredie? To je, ako keď vám zviažem ruky, hodím vás do bazéna a vy sa utopíte, lebo nemôžete plávať, a potom budem konštatovať, že ste sa utopili, lebo bola vysoká voda. Áno, to môže byť dôvod, ale určite nie tá podstata, tá podstatná príčina. A práve keď firmy z Ázie sú silnou konkurenciou, práve tu treba proti tomu bojovať tak, že zlepšíte podnikateľské prostredie, aby naše firmy vedeli lepšie konkurovať. Ale vy im idete dvíhať dane, dvíhať poplatky za stavebné povolenia, tam ich ešte aj diskriminujete voči fyzickým osobám, naparíte im socialistický Zákonník práce, majiteľom firiem naparíte zdravotné odvody- úplne nezmyselných 14 % z mimoriadne veľkého základu dane, spravíte množstvo protipodnikateľských opatrení a potom tu konštatujete: „No, mrzí nás, áno, rozpočet je na vode a máme veľké výpadky.“ Ale veď tým firmám idú dole tržby. Ja vás nechápem, ako môžete... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No niekoľko poznámok.
Už na začiatku bolo vidieť, že vy máte stále tú optiku „len veľké firmy“. To mnohokrát kritizujem. Vy vôbec nič neviete o tých malých, stredných, vy vôbec neviete, ako žijú, a vôbec nepoznáte ich problémy. Ignorujete fakt, že to sú najväčší zamestnávatelia, že bez nich by sme boli úplne, úplne v mínuse. A konštatujete, že situácia je zlá. A reagujete na to svojimi zákonmi tak, že im podrezávate hrdlo tej ekonomiky, že im púšťate žilou, a potom konštatujete, že situácia sa zhoršuje. Veď všetkými svojimi zákonmi vy vrážate nôž do chrbta, vy páchate ten atentát na slovenskú ekonomiku a potom skonštatujete, že situácia sa nevyvíja dobre. No veď práve preto a aj práve preto sa nevyvíja dobre. A keď sa nevyvíja dobre, tak vy ju ešte sťažujete, nielen veľkým, ale aj malým firmám. Na tých veľkých ste to zdokumentovali, ale tie malé firmy sú na tom ešte, ešte omnoho horšie.
A zarážajúce je, že vy tu máte jednoznačnú väčšinu, aká tu asi ešte nikdy nebola, jednou stranou vôbec nie, a vy ste absolútne bezradní. Vy len glosujete vývoj ekonomiky a zhoršujete situáciu. Vy len komentujete ten negatívny vývoj, nijako ho pozitívne neovplyvňujete. A vidím na vás stále väčšiu a väčšiu depresiu z toho, že to nezvládate, že vám naozaj nateká do topánok a neviete, čo bude ďalej.
A posledná vec. Dotkli ste sa aj tej minidane, o ktorej nevdojak sme tu hovorili, ako keď sa prepošle z jedného účtu na druhý, tak 0,1 % by tam pripadalo. No jednu vec vám len poviem. No keď voči tomu ušetrí ten človek niekoľko percent na odvodoch, to znamená, že mu o 5 až 10 % vzrastie čistý príjem, no vykašle sa na 0,1 %, pretože jeho bilancia bude významne plus 5 až 10 %, ktoré získa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Duchoň, pán predseda výboru, musím povedať, že ma vaše vystúpenie veľmi nepríjemne prekvapilo, preto, že vás považujem za veľmi korektného človeka, tak vediete aj naše výbory, čo veľmi oceňujem, aj za človeka, ktorý sa snaží posudzovať veci racionálne, preto ma vaše vystúpenie veľmi, veľmi nepríjemne prekvapilo. Ale musím povedať, že aj spôsob, akým ste ho prednášali, svedčí o tom, že nie ste stotožnený s vecami, ktoré hovoríte. Takže to vás chcem poľutovať naviac ešte.
Čo sa týka rôznych čísiel, pán predseda výboru, ako už bolo povedané mojimi kolegami, vy sami meníte čísla, dokonca v priebehu schvaľovania. Vždy môžete šermovať, šibrinkovať takým alebo onakým číslom, ale podstatné je jedno, že konsolidujete z 80 až 85 % zvyšovaním daní, že neznižujete výdavky. Podstatné je, že zhoršujete podnikateľské prostredie. Podstatné je, že robíte skoro všetky kroky, ktoré robíte, zhoršujú naše vyhliadky ako z hľadiska zdravých verejných financií, tak aj z hľadiska zdravej a konkurencieschopnej ekonomiky.
Stále, a už to sledujem, už sa na to asi musíme pripraviť, sa budete vyhovárať na krízu. To ste robili v roku 2009, roku 2010, teraz sa budete zase vyhovárať na krízu. Áno, aj kríza zhoršuje situáciu, ale práve v reakcii na krízu by bolo potrebné a nevyhnutné, aby ste robili opačnú ekonomickú politiku, akú robíte. Ak neveríte nám, tak si prečítajte Hospodárske noviny, ako predseda výboru ich máte na výbore. Hospodárske noviny robili prieskum medzi dvadsiatimi štyrmi, myslím, včera to bolo zverejnené, firmami na Slovensku a veľká väčšina z nich povedala, že ide znižovať zamestnanosť a výrobu v reakcii, nie na krízu, ale na konkrétne vládou prijaté opatrenia, či už je to Zákonník práce alebo sú to opatrenia v oblasti daní. Takže my si nevymýšľame. A vy sa nevyhovárajte stále na krízu, práve v kríze potrebujeme robiť opak toho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)