11. schôdza

Ďakujem. Pán Kaník, ja som, s tou nezamestnanosťou skutočne je to trošku zložitejšie. A vypočul som si vaše vystúpenia aj predtým. A stále tiež používate čísla, ktoré sa vám hodia. Ja by som skutočne chcel poukázať na to, že v eurozóne takisto je nezamestnanosť, a takisto ako na Slovensku, nezamestnanosť do roku 2008 klesala, dlhodobo klesala. Od roku 2008 je trend nezamestnanosti, a to sa týka aj eurozóny, a to sa týka aj Európskej únie, stúpajúci. Podľa prognózy Európskej komisie, rok 2012 skončí pravdepodobne nárastom nezamestnanosti v eurozóne o 1,2 percenta. A potom, čo sa týka budúceho roku 2013, to je o pol percenta.
Vy ste tiež mali nezamestnanosť štrnásť a pol percenta v roku 2010. Áno, minulý rok sa to znížilo cirka na 13,6, 13,7 percenta. A to je presne to isté percento nezamestnanosti, ktoré máme aj dnes. To, že nezamestnanosť stúpa skutočne dnes, lebo keď sa bavíme o dnešnom stave, je dané skutočne tou situáciou straty zákazok. Siemens za deväť mesiacov stratil dve pätiny svojich objednávok. To je fakt. IBM prepustilo tisíc zamestnancov, uvažuje o ďalších osemtisíc. Ako nový prezident IBM poukázal na slabý výhľad dopytu po technológiách na tento a na budúci rok. Čo sa týka Thiessen Group, skracuje pracovný čas z dôvodu nižších objednávok. A nižšie tržby hlási aj Karstadt, ktorý prepustil dve tisíc ľudí. Takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. No vidím, že niektoré veci sa tu musia častejšie zopakovať, aby ste ich možno pochopili, alebo dokázali nejakým spôsobom vstrebať. Jednoducho ten prvý pozmeňujúci návrh týkajúci sa teda navýšenia platu učiteľov, už ten vytvára zákonný priestor a zákonný rámec na to, aby mohlo dôjsť k navýšeniu. A zároveň tam bola vytvorená rezerva. To znamená, už v tom prvom pozmeňujúcom návrhu boli vytvorené predpoklady, zákonné predpoklady na to, aby mohlo dôjsť k navýšeniu platov učiteľov. Samozrejme, nikto nevedel predpokladať ďalší vývoj dohôd medzi vládou a odborármi a učiteľmi.
A preto v tom druhom pozmeňujúcom návrhu bolo, alebo je explicitne napísané, že päťpercentné zvýšenie platov učiteľov do taríf sa vlastne v tomto druhom pozmeňujúcom návrhu explicitným spôsobom zakotvilo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Rád by som povedal, ako doplnenie k prejavu Ľudovíta Kaníka, pár slov k rovnej dani a k jej efektom. Častejšie som sa stretol s argumentom, naposledy teda od pána Kamenického, že veď čo ste tunak takí dojatí z tej rovnej dane, veď keby to bol taký zázračný nástroj, tak predsa teraz by sa nedialo toto, hento, neviem čo.
Ešte raz by som si dovolil vám vysvetliť, že keď urobíte nejaké opatrenie, tak ono má nejaký následný efekt. Následný efekt v prípade zavedenia rovnej dane bol v prípade právnických osôb o päťdesiat percent vyšší výnos v roku 2005 a o dva celá dvakrát vyšší výnos behom piatich rokov. Toto je jasný efekt rovnej dane. Ale toto nie je, že oslík, tras sa, či stolček, prestri sa, že každých päť rokov sa zdvojnásobí výnos dane z príjmov právnických osôb alebo iné výnosy, preto, lebo bolo urobené jedno opatrenie a odvtedy nič.
To je, keď máte päťeurovku a idete si kúpiť koláčiky, tak si ich kúpite raz. A nemôžete povedať, že čo to je za zlú päťeurovku, že už neviem za ňu kúpiť druhýkrát a tretíkrát. No raz, jednorazový efekt. Jednorazový prínos rovnej dane bol nejaký obrovský balík daňových výnosov. A vy keď teraz tu rovnú daň zrušíte, tak o tento, o ten jednorazový efekt, to je to, čo vám spôsobí tie škody. Ale nikto z nás netvrdil, že rovná daň teraz bude do konca sveta, do, do, až do súdneho dňa, každý rok mať nejaké obrovské efekty. To sú skrátka jednorazové výnosy, jednorazové efekty. Tie sa vyčerpali.
Teraz by to chcelo robiť ďalšie kroky na získanie tej konkurencieschopnosti. Práve keď Thiessen prepúšťa, a IBM a neviem kto, práve vtedy sa musíme snažiť si urvať z toho scvrkávajúceho sa koláča, si urvať trochu väčší kúsok.

Pán poslanec Kamenický, no tak sa pozrite po okolí, pozrite sa po štatistikách, tých aktuálnych, nie ročných, ale na mesačnej báze, a zistíte veľmi ľahko, že na Slovensku ste nakopli nezamestnanosť raketovou rýchlosťou. Z mesiaca na mesiac poskočila o desať tisíc ľudí, ktorí stratili prácu, čo je 0,4 percenta. Nikde v okolitých krajinách to nenájdete napriek tomu, že čelia rovnakým všeobecným ekonomickým podmienkam, aké sú na Slovensku. A to je vplyv vašich efektov, vašich zásahov, negatívnych zásahov, o ktorom nehovoríme len my, ale o ktorom hovoria predstavitelia firiem alebo podnikovej sféry.
Pán poslanec Duchoň, v tom prvom pozmeňováku, možno ste to ani sám nevedeli, lebo vy ste ho nepísali samozrejme, ale na ministerstve financií ho pripravovali, tam bol jasný úskok. Áno, na jednej strane sa tam vytvárali zdroje, ale na druhej strane tam bol úskok, že pokiaľ nepodpíšete tú zmluvu, tak tieto peniaze nebudú použité a budú v rezerve de facto. A ten úskok sme vám odhalili. Áno, bol to veľmi nečistý a nepekný a zákerný úskok na učiteľov.
A z hľadiska toho, čo povedal pán Sulík, a čo tu hovoril o rovnej dani, je to presne tak. Teraz treba pokračovať v reformách, pretože naozaj nedá sa čakať, že pri pasívnom nereagovaní na svet okolo nás, keď iné krajiny tiež prijali rovnú daň, dokonca išli so sadzbami nižšie, my môžeme pasívne stáť a čakať, že sa veci budú stále vyvíjať rovnako dobrým tempom.
Treba pridávať ďalšie reformy. Treba znížiť odvody. Treba pokračovať v znižovaní daňového zaťaženia. A potom by sme mohli očakávať ďalší rast príjmov do rozpočtu a ďalší rast hospodárstva Slovenskej republiky, čo sa, žiaľbohu, teraz nedostaví.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja som si pozorne vypočula viaceré odprezentované výstupy jednotlivých poslancov k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 a k vládnemu návrhu zákona rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015.
Po preštudovaní návrhu rozpočtu a po vypočutí všetkých doterajších príspevkov, si ja najviac prajem, aby minister financií pre vážnosť situácie, v ktorej sa krajina ocitla, nebol iba ministrom jednej vládnej strany, ale aby bol ministrom pre všetkých, pre všetkých občanov a pre všetkých poslancov. Aby bol ministrom, ktorý zohľadní všetky vecné návrhy a neodškriepiteľné argumenty, všetky predložené fakty.
V jednotlivých diskusných príspevkov a hodnotení prevažne vystupujúcich opozičných poslancov bolo predostretých mnoho podnetných názorov, pohľadov, ktoré ja považujem pre dobré riadenie krajiny za nevyhnutné, a vážne prehodnotiť a do rozpočtu na najbližší rok a budúce obdobia upraviť a zapracovať. Väčšina tých podnetov sa týkala potreby racionalizácie a reštrukturalizácie verejnej správy, a správneho nastavenia rozvojových impulzov a investícií, zjednodušenia a zlepšenia podmienok pre subjekty, čo rozvíjajú a tvoria.
Faktom je, že z návrhu rozpočtu sa vytratila zásadná vec, o ktorej hovoril aj poslanec Dzurinda, a tou je vízia. Vízia, ktorá má ukázať, akou cestou sa má Slovensko ďalej uberať. Vízia, ktorej pečať sa mala premietnuť do reči čísel, balansu nákladových a príjmových položiek. Návrh rozpočtu skutočne nedáva jasný a ucelený obraz o tom, aké sú priority budúceho ekonomického a spoločenského života v našej krajine. Skôr naopak, vydáva znepokojujúce signály o stagnácii, úpadku a regrese. V čase krízy vízia chýba o to viac. A prázdny hluchý priestor nevyplnia žiadne teoretické príklady toľko zneužívanej, latentnej ideologickej povahy. Na pozadí akútnej potreby rýchlych a účinných zásahov vyznievajú zastierajúco, falošne a príkro.
Abstrahujúc zriedkavé známky osobných útokov a snahy o politické zviditeľnenie, som v príspevkoch opozície zaznamenala viaceré opodstatnené upozornenia na riziká, ktoré v záujme zabezpečenia ekonomického prežitia a rozvoja považujem za dôvodné prehodnotiť. Všetci ako tu sme, zdieľajúc dôveru od našich občanov, bez rozdielu na stranícku príslušnosť, by sme si mali práve v čase krízy konečne uvedomiť, že nie je čas na pretekanie sa a dokazovanie si toho, kto v akom konaní mal a má viac pravdy.
Dnes už nik nie je zvedavý na žabomyšie vojny a ani arogantné, odosobnené a mocnárske prístupy. Situácia je natoľko vážna, že za prepad, negatívne a zničujúce necitlivé dopady prijatých a schválených opatrení sa dnes nebude niesť rozlišovaná zodpovednosť. Ak zlyhá vláda, ak zlyhá parlament, prehráme všetci. Už niet priestoru na omyly. Rezervy sú vyčerpané. Skončila sa hra na vlastnom piesočku. Pred zodpovednosťou za to, čo sa udeje, sa postaví vláda, aj celý parlament. Za našu neschopnosť v ťažkých časoch zjednotiť všetky sily a dobré návrhy, učiniť nevyhnutné, neškodlivé zásahy, zaplatíme všetci, poslanci, vláda, ale aj občania. V súčasnej situácii reálne potreby občanov, ale aj objektívne vonkajšie podmienky, kladú zvýšené nároky nielen na zjednotenie síl v rámci opozície a vládnej strany, ale na zjednotenie a hľadanie spoločných riešení celého parlamentu. A ja stále neviem pochopiť, ako je možné, že tak inteligentní, odborne zdatní, vyspelí a zrelí ľudia sa v záujme spoločnej veci, ktorou sú naši občania, nevieme a nedokážeme spojiť.
Ľudia na nižších stupňoch riadenia sú ďaleko uvedomelejší a majú pre kooperatívne správanie ďaleko väčší zmysel a cit. Často sa zamýšľam, akým len sme tým našim občanom vzorom a príkladom. Za to, že cez pýchu, aroganciu, jednosmerne vedenú a neprepojenú komunikáciu nevieme nadviazať spoločnú reč, dialóg a nevieme konštruktívne spolupracovať v prospech občanov, za toto nesieme všetci spoločnú vinu a zodpovednosť. Ak sa čo najskôr všetci nespamätáme a nepochopíme pravý zmysel nášho poznania, ktoré spočíva v zjednotení všerodých názorov a postojov, v ustálené a konsenzuálne prijaté riešenia, ak neučiníme v tomto záujme spoločnú nápravu, budeme občanom Slovenskej republiky čoraz viac iba na záťaž.
Umenie politiky sa posúva na vyššiu úroveň riadenia a spočíva vo funkčnom spojení a zaangažovaní všetkých zúčastnených osôb. Konfrontácia a protichodné nastavenie parlamentu zbytočne vyšťavuje, vybíja a odoberá energiu všetkým. Neprináša spokojnosť, osoh a rozkvet nikomu. Nevytvára predpoklad a pevný základ pre posun, ktorý tak veľmi potrebujeme, a všetci po ňom voláme. Energia potrebná pre rozvoj a pomoc občanom sa vstrebe, vyplytvá, zneguje a stratí v zbytočnom a nikam nevedúcom politickom zápase. Mĺkvo a s nevôľou sa neveriacky prizerám, dokedy to takto ešte potrvá a kedy toto napätie a polarita parlamentu konečne skončí. Vnímam ju ako vážny blok a prekážku toľko očakávaného zdravého rozvoja. Očakávam, kedy konečne začneme viesť efektívny dialóg, kedy konečne začneme v prospech občanov ako politickí partneri spolupracovať.
Sťažená situácia a v mnohých prípadoch narastajúci až neúnosný tlak občanov už nedáva možnosť a priestor rozlišovať, kto, čo, kedy zastával. Dnes za všetko, čo tu robíme a prijímame, skladáme odpočet občanom ako jeden celok, ako celý parlament. Omnoho rýchlejšie tento odpočet skladáme ako vo voľbách.
Dnes už pred občanmi neobstoja žiadne výhovorky a márne vyznieva vyviňovanie sa, vyhováranie sa, kto, čo kedy v minulosti svojím rozhodnutím spôsobil. Každý má vlastné svedomie a za, za to, ako ho a toho, za to, ako v prospech spoločnosti a všeobecného záujmu konal, sa mu zhodnotí. Na plakanie nad rozliatym mliekom už nie je čas a nikto to nepovažuje ani za potrebné. Nikoho to nezaujíma, nikto na to po toľkých konfliktoch ani nie je zvedavý. Treba sa chopiť nových síl a hľadať nové riešenia. Nezrelosť, ktorá je výrazom nízkej schopnosti počúvať a rozlišovať dobré od zlého, podstatné od nepodstatného, je nezrelosťou rovnako prameniacou z plytkosti presadzovania osobných, straníckych záujmov, neschopnosťou vytvárať ustálené, ujednotené a všeobecne osvojené a prijaté riešenia naprieč celým parlamentom.
Nezrelosť nie je dobrou výbavou politikov. A práve tá nám bráni v ďalšom rozvoji. Po čom, po tom, čo tu denne počúvam a zažívam, dozrievam v presvedčení, že slovenská spoločnosť potrebuje novú politickú kultúru postavenú na vyššom stupni etiky. Tá sa má prejaviť vzájomným rešpektom a uznaním politických partnerov, úprimným záujmom čo najširšieho prepojenia schopnosti, odbornosti a poznania všetkých zainteresovaných a zúčastnených politických síl. Chcem vysloviť svoje prianie, aby sa v tomto duchu prehodnotil celý rozpočet, aby mnohé postupy a spomenuté riziká prednesené opozičnými poslancami, ktoré možno vyhodnotiť za objektívne, dôvodné a opodstatnené, boli v záujme ochrany záujmov a istôt občanov a v záujme sledovania vyšších spoločných cieľov, aby boli, pán minister, ktorý tu nie je, do plánu rozpočtu zapracované.
V mojom prednese si dovolím ešte zareagovať na šesť základných momentov, ktoré ma na predloženom zlúčenom návrhu celkového rozpočtu, ale aj rozpočtu verejnej správy, znepokojujú. Na mnohé skutočnosti a asymetrie konkrétne a fakticky upozorňovali cez čísla a merateľné ukazovatele už vystupujúci poslanci.
Po prvé, je to nedostatočné preklopenie šetrenia nákladov verejnej správy, široko proklamovaná reforma verejnej správy verzus v nízkom stupni ušetrené náklady na rozbujnenej a nízko efektívnej, nevýkonnej verejnej správe. Podrobne a konkrétne to rozvediem na príklade efektivity využitia verejných zdrojov v segmente plnenia priorít spotrebiteľskej politiky. Ja, rovnako ako poslanci Kollár, Štefanec, Mikloš, zastávam názor, že nebol dostatočne využitý potenciál na redukciu nákladov verejnej správy. Spomínalo sa 20-miliónové šetrenie, pričom pri vláde pani Radičovej sa vo verejnej správe ušetrili až 2 miliardy. Je to skutku výrazný nepomer, prostredníctvom ktorého sa dá vyhodnotiť úprimnosť deklarovanej snahy o šetrenie zdrojov striedajúcich sa ideovo protichodne nastavených vlád.
V samotnej správe k návrhu štátneho rozpočtu sa pritom uvádza, že hrubý dlh verejnej správy neustále nežiaduco rastie z úrovne 41 percent HDP v roku 2010 na úroveň 56 percent HDP v roku 2015. V zmysle konsolidovanej bilancie rozpočtu verejnej správy sa až v roku 2016 predpokladá, že rozpočet by už nemal obsahovať nárast výdavkov, vrátane odvodov sociálneho zabezpečenia. Pritom konsolidačné opatrenia, zavádzané či už vládou alebo vo forme schválených legislatívnych zmien parlamentom, obzvlášť ťažko dopadajúce na občanov, boli veľmi rýchlo, mnohé v skrátených konaniach, celoplošne realizované tak, že predpokladané navýšené prostriedky sa premietajú a predpokladajú už v budúcoročnom rozpočte.
Slovensko potrebuje veľkú generálku a reštrukturalizáciu vo verejnoprávnom sektore. Potrebuje riadnu revíziu a vyhodnotenie zmysluplnosti a praktického prínosu jednotlivých štátnych subjektov.
V druhom rade si dovolím vysloviť svoj názor a postoj k tvorbe a prehlbovaniu štátneho dlhu, čo sa týka vplyvu eurovalu, na jeho výrazný nárast. Považujem za neprípustné ďalej v tomto trende pokračovať a dlh prehlbovať. Naozaj si nemyslím, že je správne nastúpiť grécku cestu, na ktorú nás záväzky plynúce z integrácie v Európskej únii čoraz viac sťahujú. Prehlbovanie našej slepej závislosti a vydanie vlastnej bezmoci v prospech sledovania stále viac nejasnej misie Európskej únie je už nebezpečné a stále viac mi pripomína časy, keď sme bez podrobných vysvetlení, hlava-nehlava, skoro ako bezprizorní alebo slepí, preberali umelo vzory z bývalého socialistického zväzu. Dnes mi integrácia skôr ako zmysluplným zjednocovaním, skôr zaváňa vydieraním silnejšími, navyše v atmosfére značne netransparentných a zahmlených motívov nenásytných európskych bánk.
Politiku prehlbovania a zdôrazňovania našej závislosti na iných krajinách, či už v otázkach zabezpečenia potravinami, ktoré sme si vždy vedeli ďaleko kvalitnejšie dopestovať, alebo závislosti na energiách, na energiách, ale aj na investíciách v industrii, a vytváraní nových pracovných miest, považujem za nestálu a neudržateľnú cestu budúceho rozvoja. Našu neslobodu, linkovanie a vyžadovanie plnenia krajinu poškodzujúcich záväzkov považujem v tejto situácii už skôr za diktát, ako za zmysluplnú prointegračne zacielenú politiku. Z takého zamerania sa potrebujeme ako krajina čím skôr vyslobodiť a vymaniť.
Vklady Slovenska do trvalého eurovalu znižujú naše disponibilné prostriedky štátnej pokladnice a okrem toho, že prispievajú k rastu hrubého dlhu, viažu aj prostriedky využiteľné pre vlastné a naliehavé potreby štátu.
V treťom bode by som chcela poukázať na otázky spojené s transparentným a spravodlivým rozdeľovaním štátnych dotácií. Konkrétne podnety zaznamenávam v oblasti cestovného ruchu a v oblasti spotrebiteľskej politiky. Predpokladám však, že rovnakým pochybnostiam o spravodlivosti a transparentnosti rozdeľovania finančných príspevkov čelia i iné oblasti. Podozrenia sa týkajú netransparentného obchádzania bodových projektových kritérií. Rozdeľovanie verejných zdrojov čelí pochybnostiam o možnom politickom a obchodnom ovplyvňovaní rozhodnutí menovaných komisií. Nesprávne riadenie rozdeľovania verejných zdrojov sa zároveň spája i s problémami fungovania a účinnosťou zásahu orgánov štátnej moci a štátnej správy.
V mojej relatívne krátkej poslaneckej praxi som bola upozornená na nesprávny spôsob rozdeľovania dotácií a privilegizovanie určitých vybraných skupín. Takýmto prístupom dochádza k monopolizácii v cestovnom ruchu. Cestovný ruch na Slovensku stagnuje a je smutné, že ak na tento nežiaduci stav občania poukážu a predložia podnety Protimonopolnému úradu pre porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže, ten nie je spôsobilý sa so zneužívaním dominantného postavenia, ktoré likviduje zdravé prostredie a zdravú konkurenciu, vysporiadať. I iné podané skúsenosti z predložených podnetov vzbudzujú právom otázku, na čo je tento Protimonopolný úrad vlastne potrebný. Neúčinný zásah tohto subjektu, neodstránenie nezdravých prejavov distribúcií verejných zdrojov tak vytvára živnú pôdu pre ďalšie nekompetentné a diskriminačné konanie nadväzujúcich úradov a neprehľadné čerpanie, aj možné tunelovanie dotácií zo štátneho rozpočtu. Všetky tieto negatívne prejavy treba nekompromisne prerušiť a zastaviť.
V ďalšom rade ma znepokojuje nízky stupeň nastavenia investičných rozvojových impulzov do stredných a malých podnikov, do sektora služieb a mimovládneho sektora, do cestovného ruchu ako takého. V oblasti cestovného ruchu sa výdavky síce navyšujú oproti predošlým dvom rokom viac ako o 2 mil. eur, avšak žiada si to podrobnejšie vysvetlenie, aké rozvojové cielené opatrenia sa v tomto smere pripravia. Spolu s tým vyvstáva potreba ďaleko širšej finančnej, ale aj morálnej podpory rozvoja terciárneho sektora. O to viac, že sa predpokladá eliminácia industrie, a zrušená rovná daň, na ktorú opozícia upozornila, by priniesla pokles továrenskej výroby a primárnej sféry. Všetko zlé je na niečo dobré. A ja si myslím, že daný pokles nás konečne prinúti vážne sa zamyslieť nad využitím prirodzeného vlastného ľudského a prírodného potenciálu. Prinesie prehodnotenie alternatívnych výhod a nakopnutie vlastných zdrojov a vlastných síl, ktoré v našej krajine boli doteraz veľmi ohraničené, dokonca až potlačené. Určenie akýchkoľvek plánovaných objemov investícií bez merateľne určených dopadov a možnosti posúdenia dosiahnutia očakávaných cieľov nemá potrebnú vypovedaciu schopnosť. Obzvlášť v podtatranskom regióne, kde je doteraz výrazne nevyužitý turistický, prírodný a ľudský potenciál pre prilákanie zahraničných turistov a kapitál.
V piatom bode by som sa chcela upriamiť a upozorniť aj na nízko a neprehľadne, segregovane nastavené mechanizmy podpory slovenského vidieka, podpory rozvoja malého a stredného roľníctva. Ľudí v našej krajine... Počkám, pán minister. (Reakcia na práve prichádzajúceho predkladateľa.) Ľudí v našej krajine, ktorí majú záujem a aj potrebný potenciál, potrebujeme vrátiť k pôde, k produkcii vlastných zdravých potravín, k zdravému životu na vidieku. Na takýto účel je potrebné nastaviť aj celoplošnú a združenú ekonomickú a morálnu podporu. V Nemecku je nenávratná podpora farmárstva samozrejmá a rovnako sa podporuje aj obrábanie a obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy, podpora produkcie vlastných potravín. Znižovanie potravinovej sebestačnosti a nerovnosť distribúcie podporných prostriedkov z EÚ, asymetria v európskom kontexte sú mementom a otázkou, s ktorou je potrebné sa v najbližšom období v tomto segmente vysporiadať.
V konečnom dôsledku si v mojom príspevku dovolím upozorniť i na ďalší deficit, na ktorý poukázal v celom svojom príspevku i poslanec pán Huba, a ním je nedostatočné zohľadnenie environmentálnych hľadísk a potrieb plánovania a čerpania verejných finančných zdrojov v mene budúcej vízie zabezpečenia environmentálnej a energetickej trvalej udržateľnosti.
Na záver mi dovoľte vyjadriť sa k prehľadu plánovaných výdavkov na oblasť ochrany spotrebiteľa. Tak ako som už v úvode naznačila, v hromadných podnetoch, ktoré spotrebitelia, kontrolné orgány takto majú v sumáre v rozpočte plánovaných okolo 10 mil. eur. Avšak v hromadných, ani v individuálnych kauzách spotrebitelia nenachádzajú dostatočnú, a ak vôbec nejakú, inštitucionálnu oporu. V hromadných podnetoch, ktoré spotrebitelia predkladajú niekoľkým kontrolným a regulačným orgánom, nedosahujú a nedochádza k zásadnému riešeniu obratu a ani k žiaducej náprave.
V individuálnych podnetoch, ak sa spotrebitelia v záujme vymožiteľnosti svojho práva na kontrolné orgány obrátia, tak v posledných rokoch majú pre nich tieto orgány nachystanú iba jednu jedinú odpoveď, a to, aby riešili svoje podnety a veci cez súd, lebo je to občianskoprávny spor. Teda zamyslieť sa nad využitím takto použitých peňazí. A je to značný objem, 10 mil. eur mi pripadá za veľmi dôležité. To hovorím len za segment efektivity a výkonnosti práce týchto kontrolných orgánov v spotrebiteľskej oblasti.
Účinné a schopné spotrebiteľské organizácie spôsobilé spotrebiteľov ochraňovať pred špekulatívnymi praktikami predajcov, postupne boli diskriminačným a šikanistickým spôsobom z programu financovania a podpory postupne vylučované. Zásahmi neprimeraných a niekoľkých tendenčne namierených kontrol upadli do postupného zániku a likvidácie. Dnes už pomaly nie je na koho spotrebiteľov ani odporučiť. Zavádzané podmienky pre pridelenie dotácie sú účelovo obchádzané, čo vyhrotilo situáciu natoľko, že došlo k hromadnému podaniu podnetu na Generálnu prokuratúru. Až k tak extrémnemu kroku museli dotknuté spotrebiteľské organizácie pristúpiť po tom, čo to nebol schopný riešiť ani odbor kontroly na ministerstve hospodárstva. Je preto veľký predpoklad, že rozdeľovanie štátnych zdrojov v nerovných a netransparentných podmienkach v prospech vybraných nečinných a neznámych združení preukáže neefektívne využívanie a plytvanie s verejnými prostriedkami.
Vlastná profesionálna skúsenosť, ale aj celkový prehľad a spätná väzba o fungovaní verejnoprávnych inštitúcií mi umožňuje dnes vysloviť moje presvedčenie o tom, že pre šetrenie a racionalizáciu celej verejnej správy je vytvorený obrovský priestor. Oproti tempu rýchleho zavedenia zvýšených poplatkov a odvodov voči občanom ma znepokojuje, že rovnakým tempom sa projekt zefektívnenia a racionalizácie verejnej správy pod názvom ESO nepreniesol už teraz do rozpočtového plánu na budúci rok. Okrem spomenutých výhrad to je zároveň kľúčový dôvod, prečo rozpočet ja v plnej miere podporiť nemôžem.
Ďakujem, že ste si ma vypočuli.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pani poslankyňa Mezenská hovorila o situácii občanov. Ja chcem upozorniť, že tá situácia bude veľmi ovplyvnená samozrejme aj úrovňou zamestnanosti a najmä nezamestnanosti. Momentálne v rozpočte sa počíta s úrovňou nezamestnanosti 13,9 percenta. Avšak považujem to za jedno z hlavných rizík rozpočtu na budúci rok. A chcem upozorniť, že už pred dvomi dňami Národná banka Slovenska vydala svoj odhad na budúci rok, kde uvádza číslo 14,5 percenta, čo sa týka úrovne nezamestnanosti. Nie je to dobrá správa. Všetci vieme, že tá situácia nie je jednoduchá, ale práve to je základ, na ktorý by sa mala sústrediť hospodárska politika vlády a aj tento štátny rozpočet.
V rozpočte sú viaceré riziká. Okrem úrovne nezamestnanosti a tým pádom vyššieho tlaku na výdavkovú stránku rozpočtu, o ktorom tak isto hovorila pani poslankyňa, je to aj neriešenie situácie v zdravotníctve, školstve a v súdnictve, ako mimochodom tak isto upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Takže tých rizík je viac. Upozorňujeme na to už štvrtý deň v Národnej rade. A chcem len zdôrazniť, že nie je to už len opozícia. Je to aj Národná banka Slovenska, je to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá vidí túto situáciu tak isto.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som teda aj v rámci prebiehajúcej rozpravy o rozpočte povedal niekoľko slov. Dúfam, že oceňujeme, že iba jedenkrát vystupujem. Nikto z nás nepociťuje potrebu trikrát vystupovať v tejto rozprave. A myslím si, to základné posolstvo sa dá aj v kratšom čase. Faktom ale je, že je trošku škoda, že to, čo nám vážení kolegovia z opozície pripravili, tú obrovskú eskapádu opakujúcich sa vystúpení s náznakom akéhosi, obštrukcie, alebo čo by to malo byť, takže sme vlastne nemohli vystupovať. Takže mnohé vystúpenia, ktoré tu boli, by si zaslúžili aspoň, aby sme... Nemohli sme vystupovať z toho dôvodu, aby sme stihli do konca roka schválenie rozpočtu v rámci lehôt, ktoré tu sú.
Ale napriek tomu niekoľko, k niektorých veciam, lebo niektoré vystúpenia naozaj stratili mieru a zmysel pre realitu. A osobne ma zaujalo vystúpenie pána poslanca Novotného s plamenným vystupovaním, s okrádaním Slovenska, so slovníkom totálnej politickej konfrontácie. A tam to nebolo jednoduché pre mňa stráviť. Pretože ak som nemal rád pre niečo ten predchádzajúci režim, okrem iného preto, že sa mohli objaviť v zápisniciach z výsluchov tajných služieb, že spurný agent búchal svojou hlavou do mojej okovanej topánky, a v parlamente sa dostávame do pozícií, že vrah vykrikuje, že je obeť.
Vážené kolegyne, to sú veci, ktoré by sa tu nemali odohrávať. Predsa len už prebehol nejaký čas od transformácie. A ak registrujeme my ako strana určite hodnotovo obrovské prešľapy pri transformácii tejto krajiny, ako zásadné riziko vnímame rozpredanie krajiny a vlastne úplné zlikvidovanie nástrojov na štandardnú národohospodársku politiku, to znamená, predovšetkým primeraná kontrola alebo priestor so záujmami v krajine, v bankovom sektore, to znamená, kontrola a primeraná kontrola, respektíve dostatočná kontrola sektoru prirodzených monopolov, predovšetkým energetických. Na druhej strane vytváranie priestoru a znemožnenie vlastného podnikania a absolútneho favorizovania iba zahraničných investorov, čo spôsobilo, že domáca investorská skupina alebo investorský výrobný sektor je prakticky nijaký. Kto si pozrie štruktúru takzvanej organizácie zamestnávajúcich päťsto ľudí, tak zistí, že sú tam dve slovenské firmy. Veď je známy fakt, že 85 percent HDP robí 30 nadnárodných firiem, ktoré tu sú, voči ktorým sme bezmocní.
Vidíme, ako to vyzerá v monopoloch, v reťazcoch obchodných, ako to vyzerá so slovenskými potravinami, do akej miery sa vieme presadiť v obchodných podmienkach, ktoré sa tu vytvorili v konkurencii aj s inými výrobkami. Slovensko prakticky prestalo vyrábať. Slovensko nie je výrobnou krajinou a jedine môže dodávať svojich zamestnancov, načo to, ako dokonca zase licomerne opozičný poslanec kritizoval, že teda Slovensko sa stáva montážnou dielňou.
Vážení kolegovia, ktorí tu toľkoto vyprávali, tí spôsobili, že Slovensko dneska je montážnou dielňou (Potlesk v sále.), nepovažujem uvádzať za potrebné, pretože to je existujúci fakt, v ktorom fungujeme. Povedali sme to dostatočne v minulosti a nepovažujeme za potrebné o tom rozprávať ďalej. Naopak, podali sme ruku na serióznu a zmysluplnú diskusiu.
Poďme naozaj seriózne rozoberať riziká rozpočtu, poďme naozaj seriózne pozerať, aká je skladba vynakladaných peňazí! Naozaj poďme hľadať rezervy! Tam, kde nie sú, poďme hľadať a baviť sa o tom, či a ako a odkiaľ máme zobrať peniaze na ďalší možný rozvoj ešte domáceho podnikania, na podporu malých a stredných podnikateľov.
Čo urobíme s tak zásadnými veľkými sektormi, na ktoré štátny rozpočet dostatočne nemyslí, ako je, napríklad sú dôchodky?
Máme čakať, kým dôchodcov budeme hnať na ulice, aby mávali transparentmi?! Pričom v akých podmienkach žijú!
Ako vyzerá sféra celých sociálnych služieb?!
Ako žijú naši ľudia, ktorí sú telesne postihnutí? (Potlesk.)
Ako fungujú tie veci, ktoré chceme (Potlesk.), ktoré chceme, aby fungovali nepochybne?
Na kultúru. Pani poslankyňa Vášáryová sa postaví a vymenuje, čo všetko, na čo všetko nemáme v kultúre peniaze. Nemáme! A rovnako nás srdce bolí, že tie peniaze nemáme. A odkiaľ ich máme zobrať?!
Veď bavme sa! Racionálna diskusia má význam vtedy, keď sa budeme baviť o tom, že tá štruktúra je alebo dobrá, alebo nie je dobrá. Môžeme sa baviť o rôznych pochybeniach, môžeme si vyprávať tu o korupcii, môžeme si rozprávať o všetkom možnom, ale zásadné, čo Slovensko teraz potrebuje, a je v kríze a je vo veľkej kríze, potrebuje racionálnu a zmysluplnú národnú diskusiu, ktorou naozaj poctivo budeme registrovať tie zdroje, ktoré ešte k dispozícii máme. Budeme poctivo rekognoskovať a vnímať, aké máme ešte legislatívne možnosti, ako môžeme do toho ešte vstúpiť nejakým spôsobom. Čo a ako môžeme naše národné záujmy, záujmy našich ľudí brániť vo vzťahu k veľkým investorom, ktorí tu sú?!
Pretože nie my konštruujeme myšlienku, že národné vlády sú už úplne bezmocné voči veľkým investorom, ktorí prichádzajú zo zahraničia. O našej krajine nevedia nič, ale prevažná väčšina nášho zisku odchádza. Ak si pozriete štruktúru, ako vyzerajú zisky, ako sa rozdeľujú na Slovensku v pomere medzi vlastníkmi a medzi tými, ktorí pracujú vo fabrikách, vlastnícke firmy podľa štruktúry, ktoré ja mám k dispozícii, 54 percent sú zisky, ktoré odchádzajú majiteľom, 34 percent sú iba mzdy našich ľudí. Je to sféra, o ktorej sa máme baviť, je to sféra, o ktorej máme diskutovať! Máme hľadať v podmienkach a pri plnom rešpektovaní európskych pravidiel rezervy a možnosti, ktoré ešte národný štát má.
Tragédia je, že tie možnosti národného štátu sme dostatočným spôsobom nerozkryli.
Z toho, čo tu vidíme dneska, a to, na čo som upozorňoval, to je vystúpenie pána Novotného. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi prečítať jednu vec. A rád by som bol, keby to zaregistrovala aj celá verejnosť. V Bruseli sídli jedna organizácia. Tá organizácia sa volá Association Internationale de la Mutualité, prekladajúc, v preklade Asociácia združujúca zdravotné a sociálne poisťovne na svete. Táto v správe o činnosti na roky 2003 - 2005 píše: "Asociácia súkromných zdravotných poisťovní bude pôsobiť na týchto základoch:
Po prvé, bude rešpektovať základné právo na zdravie a živobytie. Po druhé, solidarita a nevylúčenie ako základný prostriedok k zaisteniu zdravotnej starostlivosti a sociálnych benefitov bez ohľadu na zdravotný a finančný status." A teraz, poprosím, vážené kolegyne, aby ste ešte počúvali ďalej. Tretí princíp fungovania tejto svetovej organizácie, ktorá sídli v Bruseli. "Samospráva a nezisková orientácia ako základný princíp pre zdravotné a sociálne služby založené na potrebách občanov." (Dlhotrvajúci potlesk.)
O čom rozprávate, pán Novotný?! Viete veľmi dobre, že tieto veci som vám už dávno vysvetlil. Ešte raz, vážené kolegyne, kolegovia, založené na neziskovosti. Skúsme sa pozrieť, kto je za Slovensko členom tejto organizácie. Všeobecná zdravotná poisťovňa, ale aj Združenie zdravotných poisťovní Slovenskej republiky, teda spoločnosti Apollo, Dôvera, Európska zdravotná poisťovňa a Union.
A Union, vážené kolegyne, kolegovia. Union, to je ta organizácia, ktorá žaluje Slovenskú republiku za to, že nemôže zdierať našu krajinu úplne nezmyselnými finančnými prostriedkami. A Slovenská republika sa bráni. Legitímne sa bráni. Bráni sa na základe vlastného národného zákonodarstva.
Ako vyzerajú ústavné princípy, vážené kolegyne, kolegovia, v tomto smere? Prejdime si krajiny európskej pätnástky, čo tam nájdete. Nenájdete tam náhodou dokonca také ustanovenia, dovoľte mi z jedného zacitovať, že "pokiaľ sa zúčastňuje nejaká firma na verejných prácach alebo na hospodárskom živote značného rozsahu, v takom prípadne štát môže od nej žiadať, aby sa podieľala ale aj na nákladoch správy štátu"!? Nie iba na daniach, vážené kolegyne, kolegovia, ale aj ďalšie náklady, pretože európska civilizovaná spoločnosť uznáva, že národný štát okrem daní, má ešte kopu ďalších povinností, a tam, kde ide o prirodzený monopol, kde sú prirodzené a zaručené zisky, v takom prípade, pokiaľ neodchádzajú peniaze pre potreby obyvateľov domáceho štátu, v takom prípade sa dostávame do tak obrovského zadlženia, pretože nejde iba o procesy, ktoré sú na Slovensku, majú celoeurópsky charakter.
Čo si myslíme, prečo funguje krajina tak, ako funguje, v Španielsku, Portugalsku? Prečo sú zásadné problémy na celej periférii Európskej únie?! To znamená, Česko, Poľsko, Slovensko, Maďarsko. Ako vyzerá Taliansko? Prečo je v problémoch Francúzsko?
Vážené kolegyne, kolegovia, prečo úplne náhodou jediné krajiny, ktoré nepodliehajú zatiaľ krízovým vplyvom, sú práve severské krajiny, ktoré majú celkom iný daňový systém a ktorý si vedeli uchrániť národné bohatstvo a ktoré disponujú správou a ziskami hlavne z národných monopolov?!
A to už nehovorím o Nórsku, ktoré ani nevstúpilo do Európskej únie, aby náhodou nemalo problém s plným využívaním svojich ropných zdrojov, z ktorého celé Nórsko funguje.
To znamená, je legitímnym národným záujmom rekognoskovať všetky možné zdroje pre pomoc vlastným obyvateľom? Zvlášť v situácii, do ktorej sme sa dostali, keď celá Európska únia funguje v podmienkach hrubej krízy.
Pán poslanec Sulík rozprával o tom, že teda Kim Ir Sen a socialisti, čo všetko urobili a ako sa to všetko prieči zdravému rozumu. Vážení kolegovia z pravice, a ktože vládne v Európe posledných dvadsať rokov?! Dovoľme si takúto jednu otázku. Kto vládne posledných päť rokov, ja rekognoskujem, v prostredí Európskeho parlamentu? Pravica, ľudové strany. Socialisti nemali ani raz väčšinu v Európskom parlamente. (Potlesk.)
Pozrime si štruktúru jednotlivých krajín. (Potlesk.) Posledných dvanásť rokov v Nemecku vládnu, vládne pravica. Vo Francúzsku donedávna osem rokov vládla pravica. V Anglicku dnes vládne pravica. Tony Blair, bohužiaľ, veľa od pravice a ďaleko nemal, len prijal princípy Margaret Thatcherovej. Je to známe, jeho tretia cesta.
Akí socialisti a čo socialisti v Európe prznia?! Vážené kolegyne, kolegovia (Potlesk.), politika, ktorá v Európe je, je spôsobená systémom. Systémom, v ktorom sme absolútne, absolútne favorizovali egoizmus. Právo na egoizmus ako národný, kde sme rezignovali na principiálny rozvoj spoločenstiev ako celku, a dokonca, kde sme rezignovali aj na to, že už dneska v dnešných technologických prostriedkoch a s týmto stupňom poznania už treba uvažovať o celoplanetárnych spravovacích systémoch.
Kultúra egoizmu, ktorú tak vehementne, a kultúra neoliberalizmu, ktorú tu vážená pravica tu pretlačila na Slovensku a zafixovala, bohužiaľ, pretože mnohé kroky, ktoré urobila, sú nenávratné. Ďalšia kontrola národných monopolov už asi pravdepodobne možná nie je. A pokiaľ si všimnete, za koľko nám ponúkajú tí, ktorí privatizovali naše monopoly, za koľko nám ponúkajú dneska zhodnotené ich finančné podiely v našich štátnych firmách? Ako to reálne vyzerá?
Pozrite sa, koľko demagógie sú schopní ľudia, ktorí veľmi nehospodárne a nezodpovedne nakladali s národným majetkom a dostali Slovensko do takej polohy, ako je, že pravdepodobne z tej obslužnej polohy, v ktorej sa nachádza, sa len tak ľahko nedostane. (Potlesk.)
Vážené kolegyne, kolegovia, je mnoho vecí, pokiaľ hovoríme o tých socialistoch. Viete, ešte jednu poslednú myšlienku. Tak teda socialisti, pravdepodobne, keďže sa to prieči zdravému rozumu, to ich myslenie. No, pozrite sa, kam sa tá naša euroatlantická civilizácia dostáva s tou kultúrou toho egoizmu! Dneska boli uverejnené správy, do roku 2030 Čína pravdepodobne dostihne, ak nepredstihne, v hrubom domácom produkte európske krajiny. Ako však vyzerajú iné krajiny, ktoré nepochopili túto kultúru egoizmu ako principiálnu a dobrú?
Aký je rozvoj Ázie, aký je rozvoj Austrálie, aký je rozvoj Kanady, aký je rozvoj Latinskej Ameriky, vážené kolegyne, kolegovia? Ani to už nestačí na to, aby Slovensko bolo schopné sformoval politickú reprezentáciu, ktorá naozaj vie ponúknuť Európe v dnešnej dobe skutočne kvalifikované rozumné postoje, kde vieme trošku ponúknuť Európe naše skúsenosti z transformácie a kde môžeme ponúknuť východiská také, ktoré v konečnom dôsledku Európe môžu naozaj pomôcť. Ale kultúra a psychológia toho, že jedinou úlohou národného parlamentu je to, čo robíte vy, vážené kolegyne, kolegovia z pravice, absolútne sanovať potreby privatizácie na Slovensku, spravidla zo zahraničia, nemôže byť východiskom. A v danom prípade naozaj je najvyšší čas, aby ste si to uvedomili.
Uznám, niektoré tie aktivity boli nie celkom korektných, výsledkom nie celkom korektných aktivít Medzinárodného menového fondu, ktorému sme uverili. Ale dneska je čas naozaj aspoň to, čo sa ešte sanovať dá, sanovať a hľadať pre Slovensko zmysluplnú stratégiu, pretože významnejšie rozvojové črty sa pre Slovensko jednoducho ťažko dajú vidieť. A musíme sakramentsky rozmýšľať a musíme mať možno ako krajina, mať trošku šťastia, ak sa máme z tejto situácie dostať.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj sme dvadsať rokov po revolúcii a sme v situácii, kde naozaj potrebujeme národnú solidaritu. Potrebujeme naozaj štátnikov, potrebujeme ľudí, ktorí vnímajú potrebu našej krajiny ako celku, v celistvosti, v rovine strategických záujmov, v strategických siločiarach. Samozrejme, do toho patria aj tieto naše domáce politické naťahovačky, ale v každom prípade, racionalita a uvažovanie a elementárny vzťah k národným potrebám, nie egoistický, nie účelový, jednostranný, ale taký, ktorý je štandardný, samozrejmý. Lebo nikto iný, vážené kolegyne, kolegovia, už dneska nemôže Slovensku pomôcť, len jeho národná reprezentácia. Takže robme všetko pre to, aby sa naši ľudia mohli na nás spoľahnúť a aby sme boli pre nich efektívnou oporou.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Miroslav, kolega, poslanec Číž, to je typická ukážka, keď ideológia víťazí nad normálnym racionálnym uvažovaním, žiaľbohu.
Pán poznámok k tomu, čo si povedal. Tu predsa je úplne jedno, akú národnosť majú firmy, ktoré zamestnávajú slovenských občanov. Pre nás je dôležité, že vytvárajú pracovné miesta. Pretože keď ich nebudú vytvárať, a je úplne jedno, skade tá firma pochádza, tak ľudia nebudú mať prácu. To je podstava veci. Takže keď je tu nejaký pohon na firmy preto, že či sú zo Slovenska alebo nie, tak to je pohon proti našim občanom. Proti ľudom, ktorí sa živia svojou prácou. Proti tomu, čo vy hlásate. Ste proti ľuďom práce. Keby tu nebola montážna dielňa, keby tu neboli tie fabriky vyrábajúce autá, kde by sme boli ekonomicky? Uvažujte nad tým, čo hovoríte!
Keď hovoríte o tom, že Slovensko sa len bráni vo väzbe na výsledky arbitráže a na zdravotné poistenie, bráni sa babrácky, zle a nekvalifikovane. Pretože ten istý výsledok a lepší sa dal dosiahnuť bez toho, aby bolo Slovensko vystavené súdom, plateniu stámiliónov sankčných poplatkov, ktorým sa zrejme nevyhne. A ja som už povedal, ako sa to dá. Len vy to neviete, ani všetci vaši právnici to, žiaľbohu, nevedia a robia to babrácky a zle. To je ten problém.
Takže vráťme sa k zdravému rozumu a nezakrývajme chyby a babráckosť ideológiou! Už nie sme v časoch marxizmu - leninizmu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, ja som kvôli vášmu prejavu pribehol z kancelárie zo západného krídla, lebo na toto sa naozaj nedá nereagovať. V prvom rade už som vám minule povedal, že ste ako guľomet. Dneska vám pripomeniem ešte jeden prívlastok, fungujete ako generátor náhodných slov. Podľa toho, čo sa dá z toho vyrozumieť.
Povedali ste vo svojom prejave, že poďme hľadať možnosti podpory pre slovenských výrobcov, pre živnostníkov a pre drobných podnikateľov. Pán Číž, to nemyslíte vážne! Vy ste ich tu už tuná mali predložiť v rámci rozpočtu. Aké hľadanie? Tu už mali byť. Tu už mali byť predostreté. Ale nie sú. Preto počúvate tie kritické slová, možno sa aj opakujúce, pretože opakovanie, sa hovorí, že je matka múdrosti a dcéra pokroku. Tuná však pokrok vidieť asi nebudeme. Pravdepodobne.
No hovorili ste, že treba využiť vaše skúsenosti. No, ďakujem pekne. Také skúsenosti, ktoré ste nedokázali pretaviť do praxe v rokoch 2006 až 2010, tak s tými to ďaleko nedotiahneme.
No a povedali ste ešte, že my z opozície niečo nekalé robíme. Prepáčte mi to, nerobíme nič. Hovorte potom konkrétne, kto tu niečo zbabral, a nehádžte všetkých z opozície do jedného vreca. Ja som tuná nie dvadsať rokov, ja som tu necelých pár osem mesiacov. Takže zatiaľ my nič nerobíme nekalé. A okrem toho, ani nemáme šancu, pretože všetko ovládate vy, vrátane schvaľovania zákonov.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážený pán kolega a predseda výboru, pán poslanec Číž, tak najprv tú vec, ktorú vám verím. Ja vám verím ten aj zápal, aj to presvedčenie, s ktorým tieto svoje veci hovoríte. A myslím si, že je to správne, lebo to patrí na pôdu parlamentu. To, čo je ale horšie, že keď rozprávame o rozpočte, tak som nepočul ani jeden nejaký argument, ktorý by sa pretavil do čísel alebo nejakej akcie, či k rozpočtu alebo k tvorbe zákonov, ktoré s ním súvisia, ako sú dane, odvody, prípadne druhý pilier, Zákonník práce, atď., a tak ďalej, ktorý by ste týmito svojimi argumentmi podporili. A to je to, čo mi chýba. Že mi chýba koncovka k ľuďom z vášho vystúpenia.
A ak to bola nejaká intelektuálna potreba a ideologická a koniec koncov pravo-ľavá debata, rozumiem, ale, bohužiaľ, ten materiál, ktorý schvaľujeme, vrátane sprievodných zákonov, ktoré s tým súvisia, ktoré vaša väčšina tu prijíma, bude mať veľmi negatívny dopad na ľudí. Hovoríme o tom pol roka. Nie kvôli tomu, že nemáme inú prácu, nie kvôli tomu, že sa radi vidíme v tomto internom televíznom okruhu, ale kvôli tomu, že sme presvedčení, že sa hlboko, hlboko mýlite. A toto presvedčenie v nás posilňujú stále ďalšie korekcie, ktoré musíte robiť pri odhade rastu. Stále ďalšie korekcie, ktoré musíte robiť pri náraste nezamestnanosti, a stále ďalšie neistoty a riziká, ktoré tento rozpočet má. O tom budem hovoriť veľmi podrobne aj vo svojom vystúpení.
Čiže to, čo nás vedie k tejto debate, v ktorej sa netreba nejak naozaj ideologicky obmedzovať, je obava o ľudí, na ktorých doľahne aj tento rozpočet, aj všetky sprievodné zákony. To si myslím, že je podstatou debaty. A toto ste vy vo svojom vystúpení mi-nu-li.
Ďakujem pekne.