11. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja počkám tú chvíľku, než si dajú páni socialisti rozchod, aby som náhodou nehovoril zbytočne a nedával im nejaké zlé inštrukcie. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Kolegyne, kolegovia!
Prepáčte, pán poslanec.
Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, pán poslanec sa prihlásil do rozpravy. Opustite radšej sálu! Alebo... Ešte raz, kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby sme vytvorili normálne prostredie pre vystúpenie pána poslanca.
Nech sa páči, pán poslanec.

Frešo, Pavol, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, áno, je pravda, že je to mnoho hodín, čo sa rozpráva nielen o rozpočte, ale čo rozprávame aj o daňových zákonoch, o zmenách negatívnych v daniach, to znamená, zrušenie rovnej dane, aj čo rozprávame o zrušení vlastne druhého piliera, ktorý z veľkej časti financuje vašu konsolidáciu, aj čo rozprávame ohľadne Zákonníka práce. Hovoríme o tom preto, lebo všetky tieto zákony predznamenávajú tento zákon roka, to znamená štátny rozpočet. Istým spôsobom výrazne ovplyvňujú politiku, hospodársku politiku, ktorú táto krajina robí voči svojim ľuďom. A tu treba povedať a znova podčiarknuť, že to, prečo sedíme v tejto rokovacej sále... (Ruch v sále.) Pán kolega, aspoň vy, aspoň vy. To, prečo sedíme v tejto rokovacej sále, sú podmienky, ktoré na Slovensku nastavujeme. To znamená, ľudia nás sem poslali ako demokraticky zvolených svojich zástupcov. A my sme povinní, aby sme aj v čase krízy, ale aj kedykoľvek inokedy, prijímali zákony, a rozpočet je takýmto zákonom, ktoré výrazným spôsobom uľahčia ľuďom fungovanie v tejto krajine. Jedna vec je možno ideológia, jedna vec je možno to, že sa tu hráme s číslami, a ktoré si každý vysvetľuje inak, ale druhou vecou je, aký to bude mať dopad na ľudí samotných.
Ja si myslím, že tých prameňov, ktoré upozorňujú na to, aké sú riziká tejto hospodárskej politiky, ktorá je nadefinovaná aj v tomto štátnom rozpočte, aj v tých súvisiacich zákonoch, bolo... (Ruch a znelky mobilov v sále.)
Pán predseda, ja sa neviem naozaj nejak sústrediť.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Kolegovia, kolegyne, poprosím vás. Páni poslanci, vypnite si, prosím vás, telefóny!
Pán poslanec, prepáčte, nech sa páči.

Frešo, Pavol, poslanec NR SR
Ďakujem, ja vydržím, však nech to už... Ďakujem veľmi pekne. A potom, že tá práca poslanca, že nie je ťažká. No tak vidím, že naozaj sústrediť sa nie je úplne jednoduché. (Vystupujúci sa obracia k plénu.) To bude neodbytný človek. Neskúsite ho zobrať niekam? Ďakujem pekne.
Špeciálne práve pri tvorbe rozpočtu vystupujú tie podmienky, ktoré vstupujú ako podmienky... (Ruch v sále.)
Pán predsedajúci, nemám poslúžiť ja? Ja im to rýchlejšie odfotím, než...

Paška, Pavol, predseda NR SR
Páni poslanci!

Frešo, Pavol, poslanec NR SR
Nie, vážne, akože, tak buď sa, chovajte sa normálne, racionálne! Alebo si urob fotku a... (Výkrik z pléna.) No nič.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, pán poslanec!

Frešo, Pavol, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Hovorím o tom preto, lebo vlastne teraz, keď zápasíme s krízou, tak je dôležité, aké pravidlá prijmeme aj pri tvorbe tohoto rozpočtu samotného. Ja len upozorním na to, že jedna alebo dve korekcie už počas toho, jak bol rozpočet tvorený, existovali. A vždy to boli korekcie smerom nadol. Týkalo sa to odhadu príjmov a týkalo sa to hlavne rizík rozpočtu ako takého. Ten rozpočet samotný bol konštruovaný niekde okolo vyše 2 percent predpokladaného hospodárskeho rastu. Už dnes sú na stole prognózy, ktoré hovoria o tom, že by to mohlo smerovať niekde smerom k nule.
Hovorím to preto, lebo to je riziko. Nie je to nič, čo by nemalo dopad na ľudí. Nie je to nič, čím sa dá strašiť preto, lebo niekto je z pravice, niekto je z ľavice. Je to riziko, ktoré tu máme pred sebou, že tento rozpočet nenaplní sa zo strany príjmovej. Na toto riziko upozorňuje, mimochodom, aj rada, fiškálna rada,. Práve na to, že tieto korekcie môžu potom viesť k tomu, že rozpočet nebude naplnený a bude treba robiť ďalšie a ďalšie opatrenia.
Veľmi veľa hovoríme o tom, že treba sa vyvarovať tých krokov, ktoré zhoršujú nielen podnikateľské prostredie, ale ktoré zhoršujú aj tvorbu pracovných miest ako takú. To znamená, že práve zvyšovanie daní a práve zmena v Zákonníku práce sú také dva body, ktoré ovplyvnia, negatívne ovplyvnia to, ako sa bude vyvíjať zamestnanosť na budúci rok.
Hóps, sorry. (Reakcia vystupujúceho na podaný dokument, ktorý mu spadol z rečníckej tribúny.) To je dôvod, to je dôvod, pre ktorý tak veľmi, tak veľmi zápasíme za to, aby k týmto zmenám nedošlo. A tak veľmi sme za to zápasili. To je dôvod, pre ktorý si myslíme, že to bude mať negatívny dopad na ľudí. A to je dôvod, pre ktorý apelujeme, aby sme sa vrátili z kratšej cesty, to znamená z tej cesty, kedy si vyvárame prekážky práve preto, aby sa tvorili nové pracovné miesta, aby ľudia riadne platili dane a aby ľudia vlastne sa vytiahli z krízy cez svoju vlastnú prácu.
Ja poviem to, čo asi považujem za najdôležitejšie pri schvaľovaní štátneho rozpočtu. Vážený pán minister, sme v situácii, kedy tie opatrenia, ktoré ste prijali, sú vlastne úplne opačné, ako tie, ktoré sú správne, a tie, ktoré vám odporúčajú aj experti, či z OECD alebo z Európskej komisie. A je to v skutočnosti jedno veľmi silné politické rozhodnutie, ktoré už tu nedokážete obhájiť, lebo aj váš kolega Číž vás teraz tým svojím upozornením vo faktickej poznámke z toho usvedčil, a to je to, že cesta zvyšovania priamych daní v čase krízy vyslovene vyháňa pracovné príležitosti preč zo Slovenska. To znamená, neboli ste ochotní pracovať na daniach majetkových, neboli ste ochotní pracovať na daniach environmentálnych, neboli ste ochotní ani pracovať na daniach nepriamych, či už len napríklad spôsobom toho, že by sa zlepšil ich výber. Ale boli ste ochotní riskovať povesť Slovenska ako krajiny, ktorá je priateľská pre investovanie. A to považujem za veľmi, veľmi zlé. To je to, čo Slovensko môže vlastne posunúť vlastne na perifériu v rámci investorského záujmu a v rámci toho, ako tu funguje tvorba nových pracovných miest.
Hovorím o tom preto, lebo tu dochádza ku kľúčovému a zásadnému omylu, ktorý ako socialisti robíte. Máte ideologické zadanie, kde chápete, že ak chcete Slovensko udržať v prvej lige, tak musíte konsolidovať. Ale konsolidujete tak, že beriete úspory. Chápete, že ak chcete Slovensko udržať v prvej lige, tak znova musíte zvýšiť nejak príjmy, ale zvyšujete napríklad dane, nie dane napríklad majetkové alebo environmentálne. Hovorím o tom preto, lebo v skutočnosti všetky tie riziká, keď nasčítate, a keď tieto opatrenia si dáte do jedného radu, tak vám vyjde, že budúci rok tu budeme ešte sedieť a upravovať tento štátny rozpočet a budeme prijímať ďalšie opatrenia, ktoré len budú zhoršovať či tvorbu pracovných miest alebo kvalitu života ľudí na Slovensku. Toto nie je ideologický problém podľa môjho názoru, to je problém ekonomický, ale do ktorého sa ideológiou dostala vlastne istá mantra, ktorá hovorí, že potrebujete zrušiť rovnú daň, potrebujete zrušiť druhý pilier a potrebujete zmeniť, respektíve zhoršiť Zákonník práce z pohľadu zamestnávania ľudí. Tieto tri veci ste presadili, diskutovali sme tu o nich. A už sa vám teraz zvyšuje nezamestnanosť, hoci argumentujete, že to nemôže byť ešte spôsobom, alebo ako, ako nemôže byť ešte príčinou, nemôžu byť tieto prijaté zákony.
Bohužiaľ, opak je pravdou, lebo vám jednoducho uverili. Uverili vám aj podnikatelia živnostníci, uverili vám aj zahraniční investori. A uverili v to, že dlhodobo budete tu zhoršovať prostredie jednak podnikateľské, ale aj prostredie pre tvorbu pracovných miest. Vy ste sa touto rétorikou netajili, vy tú rétoriku napĺňate. Vám sa odhlasujú živnostníci, vám odchádzajú firmy do Maďarska, vám naozaj rapídne klesá, klesá odhad HDP na budúci rok.
Ale môžeme sa sporiť o tom, že to spôsobili veľké krajiny, ako je Nemecko, Francúzsko, s nejakým rušením objednávok, ale čo je určité, je, že tieto krajiny nespôsobili to, že my sami to prostredie zhoršujeme. Čiže naše šance vyjsť z krízy sa znižujú aj týmto rozpočtom samotným a hlavne tými opatreniami, ktoré som spomenul, hlavne zrušením rovnej dane, zmenou Zákonníka práce a zo strednodobého hľadiska aj zrušením druhého piliera. To sú tri veci, ktoré naozaj cieleným spôsobom ako tri také klince do rakvy boli zaseknuté práve v tvorbe nových pracovných miest a práve v tom, aby sa ľudia vyhrabali z krízy vlastnými silami. Toto im znemožňujete.
Myslím si, že tento rozpočet čo sa týka vízie samotnej, ja vám naozaj odporúčam aj až niekde do roku 2015 sa pozrieť, kde zistíte, že budeme veľmi blízko dlhovej brzdy, vážené kolegyne, vážení kolegovia, to znamená, času, kedy prídu automatické reštrikcie. Dokonca je tam, a máte to napísané aj v odporúčaniach fiškálnej rady, že budeme veľmi blízko toho, že nebudeme možno schopní vyplávať sociálne dávky, ktoré sú mandatórne, len preto, že nás dlhová brzda bude brzdiť. A hovorím o tom preto, lebo budeme v ďaleko horšej atmosfére tu znova sedieť a rozmýšľať, ako mohlo k tomu dôjsť. A myslím si, že tam už tú debatu budeme musieť rozvinúť, že tak teda, čo bolo, čo spôsobilo túto vlastne situáciu. A nebude to len zahraničný vplyv. Bude to hlavne vplyv toho, jak sa my chováme k vlastným, k vlastnej tvorbe podnikateľského prostredia a jak sa my chováme k tvorbe pracovných miest tu medzi nami na Slovensku.
Prečo to je také kľúčové, hovoriť o tom, ako to dopadne na ľudí? No kľúčové je to preto, lebo investori sú, investori aj budú a budú proste sa prispôsobovať tomu, čo sa deje na trhu. Ale ľudia, ľudia budú tí, koho sa najviac táto kríza dotkne. A my tu dnes rozhodujeme o tom, či im zlepšíme šance, aby z tej krízy vyšli, alebo tieto šance zhoršíme. Práve v tomto rozpočte dostávajú veľmi málo nádeje, aj vo všetkých sprievodných zákonoch, ktoré s tým súvisia. Dostávajú málo nádeje a veľa zlých správ.
A za takú najhoršiu správu považujem práve to, že tento rozpočet nenarába dostatočne seriózne s rizikami. To znamená, neráta s tým, že tam prehráme nejaké arbitráže, neráta s tým, že proste niektoré inštitúcie nevyprodukujú taký zisk, respektíve podniky v správe štátu nevyprodukujú taký zisk, aký očakávame. Tento rozpočet, tak isto som nevidel, odkiaľ si predstavuje, že bude sa tu privatizovať napríklad Slovak Telecom a bude sa kupovať potom nejaká poisťovňa. Nie je to tam napísané, nie je to v ňom zrejmé. Sú to všetko veci, ktoré síce hovoríte, a ja upozorňujem, že už vám to prostredie aj verí, že to urobíte, ale napríklad nemajú žiaden priemet pri tvorbe rozpočtu samotného. Považujem za mimoriadne zlé, keď v čase krízy namiesto toho, aby sme si to ako ekonómovia povedali po jednotlivých číslach, dochádzame k tomu, že ideologizujeme aj takú vec, ako je rozpočet, prípadne zákony s tým súvisiace. A ešte považujem za veľmi zlé, keď sa to delí na nejaký koalično, alebo respektíve jednostranný ľavicový a pritom opozičný zápas.
A hovorím preto o týchto veciach úplne otvorene a opakovane na pôde tejto snemovne, lebo si myslím, že skôr či neskôr nám, alebo, respektíve v tomto prípade vám musí svitnúť, musí svitnúť, že Slovensko, aby sa udržalo, tak bude musieť zísť z kratšej cesty. Len upozorňujem, dlho Slovensko získavalo dôveru v rovnú daň, dlho Slovensko získavalo dôveru v stabilitu svojich verejných financií, veľmi rýchlo ju stráca práve vašimi krokmi. A naozaj neexistuje veľa iných riešení potom, už ako pracovať ďalej, len sa v tomto kruhu stále zvŕtať. To znamená v tom, kedy sa zvyšujú dane a kedy sa nenapĺňajú očakávania, ktoré máme ako, alebo máte od rozpočtu samotného, a vlastne sa zhoršuje situácia pre ľudí, ktorí sa chcú zamestnať, ktorí chcú krízu prežiť ako-tak v zdraví. Toto všetko máte v tejto chvíli alebo v týchto chvíľach, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v rukách. A treba povedať, že ani táto diskusia samotná ma nenapĺňa nejakou vierou, že dochádza k pochopeniu a k nejakému hlbokému precitnutiu zo strany ľavičiarov, čo sa týka rozpočtu samotného. Úplne bez nejakého mihnutia oka, bez pripomienok boli akceptované pozmeňovacie návrhy, ktoré hovoria o znížených odhadoch, vôbec sa k tomu neviedla nejaká vnútorná alebo teda nejaká jasná debata aj z ľavej strany spektra, ale sa proste to zobralo, že je to holý fakt. A istou takou rezignáciou, že čo už máme vlastne robiť, keď tie odhady z vonka sú také zlé, nijako na to nereaguje rozpočet proaktívnymi opatreniami.
Ja poviem za SDKÚ - DS, my sme dali pozmeňovací návrh, kde sme ukázali, ako zaplatiť učiteľom zvýšené mzdy, a nie v nejakom radikálnom spôsobe, ale 5 percent teraz, 5 percent v polovici budúceho roku. Ukázali sme, že z ktorých kapitol sa to dá čerpať, neboli sme žiadni populisti, žiadni nezodpovední ľudia, dali sme tam aj čerpanie. Čiže je to neutrálny návrh, pevne verím, že ho podporíte. Ale chcem povedať to, čo je za nás najdôležitejšie, tento rozpočet, rovnako ako všetky tie vaše invazívne kroky do podnikateľského prostredia, do tvorby pracovných miest, nepodporíme. Ale veľmi, veľmi by som sa uchádzal o to, aby ste aj vy zvážili svoju hospodársku politiku práve zoči-voči kríze a pozreli sa na to očami obyčajných ľudí. Očami obyčajných ľudí znamená tých, ktorí budú prichádzať a už prichádzajú o miesta. Ich naozaj nenakŕmi to, že budete rozprávať o nemeckých objednávkach, francúzskych objednávkach, problémoch vo svete a o histórii pravice a ľavice. Ale to, čo im môže dať nádej, je, keď budú vedieť, že veci, ktoré na Slovensku fungujú, na Slovensku aj fungovať zostanú. To bol príklad rovnej dane, to bol príklad druhého piliera, to je nezmyselný zápas so zdravotnými poisťovňami, ktorý neskončí nijak ináč, len že budeme stámilióny platiť, či už tak, že sa dohodnete s ich akcionármi, a hoci naoko budete spolu bojovať, ale zaplatíte im to, alebo ich vyvlastníte.
A zdá sa, že poprehrávate kopu sporov. Na nič z tohoto nemáme ako štát peniaze. Na nič z tohoto nemáte ani vy mandát, lebo darmo ste o tom rozprávali, keby ste ľuďom povedali popravde aj v tej volebnej kampani, že ich to bude stáť pracovné miesta, že ich to bude stáť reálne zníženie miezd, že už teraz ste tam naprojektovali smiešnych 1 800 miest naviac, len aby vám nevyšla, nárast nezamestnanosti, to by ste asi ideologicky neprežili, už teraz viete, že vzhľadom na tie korekcie v odhade rastu, ktoré musí byť nezmyselné číslo, už teraz viete, že za minulý mesiac to bolo ďalších desaťtisíc ľudí. To znamená, keď všetky tieto skutočnosti viem, tak som povinný si ich priznať. Nedá sa to ututlávať, nedá sa fungovať tak, že prežijeme a potom sa uvidí.
Len si pozrite, vážené kolegyne zo SMER-u, ako vyzerá vlastne rozpočet na rok 2014 a 2015, ako blízko dlhovej brzdy budete. To znamená, ako blízko tej hrany, kedy už naozaj nebudeme my rozhodovať o niektorých výdavkoch, ale v zmysle ústavného zákona sa automaticky budú krátiť, ako blízko tej hrany budeme. Ja vám to preložím aj do normálneho jazyka. Znamená to, že tu nebudeme rozhodovať potom skoro o ničom, čo bude môcť pomôcť ľuďom, lebo nebudeme mať na nič peniaze. To, čo bolo našou povinnosťou a stále je našou povinnosťou, je pracovať práve na stránke príjmov. Ja so tu počul aj veľmi taký emotívny prejav pána ministra o platení daní, aj viacerí na to nadviazali, že to je niečo, kde by sme mali ruka v ruke držať spolu. Ja s tým nemám žiaden problém, ale potom naozaj treba aj pomenovať to, kde sa nachádzame. Že keď nám prudko klesne výber DPH oproti predošlému roku a zároveň nám rastie spotreba, no tak sa napĺňa ten scenár, o ktorom sme hovorili, šedá, čierna ekonomika, že keď sa bude hýbať s daňovým systémom, tak bude proste šedá a čierna ekonomika akcelerovať.
Preto si myslím, že dá s tým bojovať aj tým spôsobom, že sa vrátime k jednoduchému daňovému systému, že sa vrátime k niečomu, čo sa bude ťažko obchádzať, že budeme na tom spolu pracovať, že to nie je niečo, čo sa dá povedať, že nemôžeme ovplyvniť. My to môžeme ovplyvniť, lebo tú prácu, ktorú tu dnes máme, nikam tí ľudia nemôžu inam ísť, chcú tu pracovať, ale tu potom aj platia daň z príjmu. To nie je o tom, že firmy sa preregistrujú, hoci to urobia, samozrejme, keď im vytvoríte podmienky, pre ktoré od nás radi budú odchádzať. A to je presne to, čo ste urobili. Ale ľudia, ktorí sú tu, tu budú mať spotrebu, tu budú mať život a tu budú sa vyhrabávať z krízy. O tom rozhoduje táto snemovňa, o tom rozhodujeme my, ako poslankyne a poslanci.
Chcel by som apelovať na to, aby táto sála nepodľahla jednoduchému pokušeniu, že je to len jeden z ďalších rozpočtov. Nie, je to krízový rozpočet a je to rozpočet, ktorý aj hovorí o tom, ako z krízy vyjdeme, respektíve aké obrovské riziká na seba berieme, keďže ani len toľko si nedáme práce, aby sme rešpektovali odporúčania a chovanie sa iných štátov, ktoré zápasia v tejto chvíli s krízou samotnou.
Bohužiaľ, nedá sa mi iné, skonštatovať len, že je to ideologicky predpojatý rozpočet, pán minister, lebo plní len to zadanie, ktoré ste si najprv ideologicky kdesi hore povedali. A keď chcete vedieť základný rozdiel, ktorý je medzi pravicou a ľavicou na Slovensku, tak ja ho cítim v jednej veci. Práve v tom, že ľavica je ideologicky predpojatá. To znamená, myslí si, že keď napíše, že budeme riešiť zdravotné poisťovne, tak to je to, čo je najvyšší cieľ, čo prikáže ekonomike. Keď sa povie napr. to, ako ste sa správali v roku 2008 - 2009, že vládnou spotrebou udržíme hospodársky rast a vyjdeme von z krízy, to je ideologicky predpojaté riadenie ekonomiky. To, čo na pravici vidíte, je ďaleko, ďaleko triezvejšie chovanie podľa čísel. Ja rozumiem tomu, že to niekomu pripadá technokratické, že to možnože je málo také príťažlivé, že to vyzerá tak, že sa podriaďujeme nejakým chladným suchým číslam, ale všetci zasa rozumieme tomu, že to robíme pre to, aby tých ľudí, o ktorých som hovoril na začiatku, že tu zastupujeme, aby sme tých ľudí ochránili, aby sme tých ľudí netlačili ku stene počas krízy. V tomto považujem tento rozpočet za nepodporiteľný. Nepodporiteľný, lebo je vybudovaný na ideologickej báze, ktorá hovorí: zrušíme rovnú daň ako podstatný symbol, zrušíme nielen ako symbol, ale samozrejme aj so všetkým technickými a ekonomickými následkami, zrušíme flexibilitu tvorby pracovných miest a zrušíme druhý pilier, respektíve výrazne ho obmedzíme, a potom sa uvidí.
Chcel by som apelovať aj na vás, pán minister, ste ekonóm a ste človek, ktorý ako technokrat vystupuje, aby ste to, čo možno nemôžete priznať priamo tu pred vašimi ideologickými kolegami, im povedali nasurovo na klube. Povedali im to, čo proste cítite, že takto, ako je to naprojektované so všetkými tými vecami a rizikami, ktoré sú tu, tak budeme sa musieť k tomu rozpočtu vrátiť. Budeme sa musieť k nemu vrátiť, budeme musieť vysvetľovať znova poslankyniam, poslancom a celému Slovensku, prečo sa mení. A hlavne, aby ste im vysvetlili, že možno ste sa aj pomýlili, aby ste si to aspoň pripustili, že ste sa možno pomýlili pri tvorbe tých východísk, pri tvorbe zákonov, ktoré súvisia s rozpočtom. Nie je žiadna hanba priznať si chybu, nie je žiadna hanba reagovať na to, že mám novovzniknutú situáciu. Hanba je v tom zotrvávať. A v tomto prípade je to dokonca aj nezodpovednosť, lebo tu nesedíme v tejto snemovni za seba, ale za ľudí, ktorých zastupujeme, a ich sa priamo dotknú všetky tie veci, ktoré sú v rozpočte a v zákonoch, ktoré s tým súvisia, poprijímané a poprijaté budú. Ja rozumiem tomu, že ináč sa robí politika, keď je skoro 5-percentný rast, ja rozumiem tomu, že ináč sa robí politika, keď dostaneme plnú špajzu, ale nedá sa, nedá sa si požičiavať ďalej, nedá sa zhoršovať prostredie, ktoré ten rast vytvorilo, a tvrdiť, že toto bude rozumná politika.
Na záver by som chcel poprosiť, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aj keď sa to tu v tejto sále ešte nikdy nestalo, aby ste vy, čo máte väčšinu, nasledovali nás, čo máme menšinu a odmietame tento rozpočet, a buď ho vrátili vláde, alebo iným spôsobom odmietli, aby sme sa vrátili z kratšej cesty. Nie je to žiadna hanba, nebolo by to prvýkrát. Teraz v Európe, keď je taká turbulentná doba, kedy aj v parlamente zavládne zdravý rozum, padne dolu ideológia, prečítame si čísla, povieme si pravdu a urobíme spoločné rozhodnutia. Stále tento čas je, ale treba mať na pamäti, že každým dňom sa skracuje. To znamená, to, čo boli výpadky, už od leta, ktoré vznikajú, už sú z toho, že uverili trhy a koniec koncov - no veď dopoviem (Reakcia na hlas z pléna.) - tieto výpadky uverili vašej politike.
No teda, pán minister, vy ste (Pozn. red. - nezrozumiteľné slovo.) od minulej jesene. Tak ja vám teda niečo k tej minulej jeseni poviem, nechcel som to pôvodne, ale to vám teda povedať musím. Jedno z najhlúpejších ideologických rozhodnutí, aké ste urobili vy, bolo, keď ste sa rozhodli nepodporiť slovenskú menu, to znamená, nepodporiť euroval kvôli politike, ak sa o tomto bavíme. Keď tu niekto vyslal do zahraničia mimoriadne zlý signál, a to je jedno, čo si myslíme o eurovale, jeden alebo druhý, bolo, že keď ste si mysleli, že to menu ochráni, tak ste mali hlasovať za, nemali ste politikárčiť. Viete, čo ste tým vyslali? Vy ste vyslali signál, že tu na Slovensku ide doba, kedy je ekonomike nadradená ideológia a politika. A to bola obrovská chyba. A potom samozrejme všetci s napätím očakávali, ktorá strana vyhrá, jak to vyjde, jak vyjdú voľby, ale veľmi pozorne počúvali, čo hovoríte. A teraz ste sa, na rozdiel od roku 2006, zachovali tak, že ste aj urobili to, čo ste povedali, a poškodili ste túto ekonomiku. A hlavne ste dostali do ohrozenia ľudí. Skutočne, keby to bola privátna firma, tak ja sa s vami nepriem, keď máte väčšinu, tak proste si odhlasujte, čo chcete. Ale to, že zastupujeme ľudí, tak to ma núti k tomu byť vytrvalý, to ma núti k tomu byť ako nezlomný, rovnako ako moji kolegovia. Darmo sa vám nepáči, že hovoríme tie isté veci, alebo podobné veci z rôznych strán. No iste, lebo sme na to dostali mandát. A skutočne, verte mi, keď pôjdete medzi ľudí, tak ľudia majú obavy z krízy a čakajú, čo sa stane, čakajú, čo bude, aké istoty dostanú, aké záruky dostanú. Vy im nemôžete ponúknuť vlastne nič iné, len zhoršenie prostredia pre vytváranie pracovných miest. Po slovensky povedané, ponúkate im nezamestnanosť proti kríze. Veď to je úplná hlúposť, veď to je úplná hlúposť! A to si myslím, že je nezodpovedné, lebo každý máme tento mandát. A je nezodpovedné zužovať to okno, ktorým sa dá z toho dostať práve cez tie opatrenia, ktoré vy ste aj do tohto rozpočtu a koniec koncov aj do zákonov, ktoré s tým súvisia, preniesli.
Vážené dámy, vážení páni, som si istý, že veľmi skoro príde k ďalšej korekcii, či na strane príjmov, či niektoré z tých rizík, ktoré som aj spomínal, sa naplnia. Budeme tu znova sedieť a znova, pravdepodobne, keďže vidím takú náladu stále na tej väčšinovej strane, ideologicky zbytočne zápasiť. To, čo sa stane, keď človek, keď sa ideológia nadradí ekonomike, si treba pozrieť do polovice 90. rokov, do prvej alebo, respektíve v tomto, poslednej vlády Vladimíra Mečiara, kedy naozaj sme išli až na úplnú hranu, až na úplný okraj Európy a išli sme aj na úplný okraj ekonomického priestoru. Ja pevne verím, že to teraz nebude možné, ale to ešte neznamená, že to, čo príde, bude dobré. To neznamená, že keď to nebudú desiatky percent na úrokoch, že to v tomto prípade bude všetko, všetko v poriadku. Máme iný typ krízy, vyžaduje isté porozumenie. A chcem vás znova požiadať, vážené dámy, vážení páni, nasleduje príklad SDKÚ - DS a ostatných stredopravých strán, nepodporte tento rozpočet! Vráťme sa k debate, keď vieme, že sú tam škodlivé prvky, už teraz, odstráňme ich, ešte je čas tejto krajine pomôcť. Myslím si, že to nie je idealistické, ale z hľadiska tých ľudí, ktorých sa tento rozpočet dotkne, veľmi realistické prianie.
Ďakujem pekne za pozornosť.