11. schôdza

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, čítal som niekde na webe, že 21. decembra sa všetci vydáme na viactýždňový prechod svetelnou bránou, na konci ktorého tí z nás, ktorí budú pripravení, dočiahnu na život v päťrozmernom svete. A tento rozpočet si zoberte všetci so sebou, lebo to je vstupenka do sveta 5D. To je taká úroveň trikovej animácie, na akú sa nechytal ani James Cameron v Avatarovi. Štvrtý deň sa tu bavíme o dokumente, ktorý má vo vzťahu k realite budúceho roka asi takú výpovednú hodnotu ako prognózy premiérovho poradcu pána Staneka. Ale chápem, že z psychologických dôvodov dnes ešte treba predstierať, že to má význam, tak sa pridám aj ja.
Začnem tým, čo máte v rozpočte dobre. To, žiaľ, budem môcť vybaviť veľmi rýchlo. Máte tam výborne spravený prehľad výdavkov, neviem, či to robil Martin Filko alebo Rado Majerský alebo niekto iný, ale to je z technického hľadiska naozaj kvalifikovaná robota, klobúk dolu. Druhá dobrá vec sú parametrické zmeny v prvom pilieri. A keďže pri tejto vláde musí byť človek vďačný za každý záblesk lucidity, otvorene to chválim. Plus, samozrejme, pochvala za to odhodlanie aspoň na papieri dodržať trojpercentný deficit. To nech vám vydrží čo najdlhšie.
Čo tam máte zle, je ten zvyšok. Tri veci sa o ňom dajú povedať. Ten rozpočet je ideovo prázdny. Posiela Slovensko na maďarskú cestu a v absurdnom rozsahu prenáša bremeno konsolidácie zo štátu na jeho občanov.
Poďme postupne. Prvá vec, prečo je rozpočet ideovo prázdny. Preto, že v ňom chýbajú akékoľvek programové, politické priority, ktoré by mu dali nejakú uchopiteľnú identitu. Rozpočet má narysovať základnú architektúru hospodárenia štátu a jeho tvorba preto vyžaduje takpovediac architektonickú zručnosť. Vy však namiesto nej ponúkate inštalatérske služby. Ak porovnáme to, čo zákon roka má predstavovať, s tým, čo ste predložili vy, je to naozaj to isté, ako keby ste do súťaže o architektonické riešenie hradného nádvoria nominovali Karčiho a Lajčiho z obľúbenej kutilskej relácie Pomáhajbo.
Niet v tom rozpočte ani stopy po nejakom ucelenom pokuse niečo prestavať, sfunkčniť či nebodaj zefektívniť, ponúknuť aspoň náznak nejakého strategického plánu rozvoja. Nič, len konzervácia súčasnej mizérie, a to tak na úrovni systémových ideí, ako aj na úrovni ich technického zabezpečenia. Pozoruhodné je to najmä vo svetle vašej ambície, ktorú ste v programovom vyhlásení vlády nazvali strategickým vládnutím. Akokoľvek dobromyseľne na ten dokument človek nazerá, strategického prístupu sa dopátrať nedokáže.
Pán minister financií nazval tento rozpočet ambicióznym, ale verím, že to prehovoril len jeho zmysel pre sebairóniu, lebo ambícia z tohto rozpočtu trčí jediná. Tou ambíciou je prežiť to s odretými ušami do prezidentských volieb. Tou ambíciou je simulovať rozpočtovú realitu až do jari 2014. Vysvetlím. Rozpočet je postavený tak, aby čísla, ktoré sú pravidelne zverejňované v priebehu roka, vyzerali ako-tak nádejne. Do prezidentských volieb sa vláda bude tváriť, ako sa jej podarilo udržať deficit na plánovanej úrovni, prvá notifikácia z Eurostatu dorazí až v apríli 2014. Aj štátny záverečný účet bude zverejnený až po prezidentských voľbách, to bude ďalšia zrážka s realitou. Ale tá hlavná, definitívna, na nás počká do jesene, kedy rozpočet reklasifikuje Eurostat a odhalí skutočný deficit verejnej správy.
Napokon, máme s tým konkrétnu skúsenosť, a má ju aj pán minister, z roku 2010, keď prvá Ficova vláda hovorila o 6,3-percentnom deficite za rok 2009. Hovorila o ňom na jar 2010, nie rok dopredu, ani počas fiškálneho roka, ale po jeho skončení, 6,3 percenta. O niekoľko týždňov z toho bolo 6,77 %, aby sa neskôr, práve po reklasifikácii kapitálových injekcií do stratových odvetví, ukázalo, že deficit bol v skutočnosti takmer osempercentný.
Ako je to možné? Presne tak, ako to bude možné teraz. Vláda v rozpočte predpokladá, že sa okrem iného zlepší aj hospodárenie železníc, nemocníc a samospráv. Neviem, čo je horšie, či to, že to vláda predpokladá, súc o tom úprimne presvedčená, alebo či preto, že to predpokladá práve a len preto, aby sa skutočná veľkosť finančnej diery ukázala až po apríli 2014. Oboje je zlé, samozrejme, ale ja som presvedčený, že vláda veľmi dobre vie, že takýto predpoklad je dnes neudržateľný, neférový a nekompetentný rovnako, ako ním bol v roku 2009. Tváriť sa dnes, že práve v roku 2013 budú nemocnice či samosprávy hospodáriť inak, ako doteraz, je neuveriteľná drzosť. Ale čomu sa čudovať, tí istí ľudia, tie isté triky a, žiaľ, aj hrozba toho istého výsledku.
Druhá vec, prečo má rozpočet orbánovské črty. Preto, že významnou časťou jeho podstaty sú jednorazové opatrenia, ktorých účinok sa rýchlo vyčerpá a ktoré bude treba nahradiť. Ide o opatrenia, ktoré k finančnému bohatstvu štátu nijako nielenže nič nepridávajú, ale ani nijako nevytvárajú predpoklady pre jeho tvorbu, skôr naopak.
Osobitnou kapitolou je tu druhý pilier, kde si vláda dovolila to, čo doteraz iba krachujúca Argentína a Viktor Orbán. Ale stalo sa, máme, čo sme si zvolili, aj keď teda pripomínam ešte raz, že krátko pred voľbami ste ľuďom sľúbili, že práve toto neurobíte. Lenže namiesto toho, aby ste tie peniaze použili výlučne na zníženie dlhu, vrháte ich do rozpočtu spôsobom, ktorý vám umožní minúť ich na bežnú spotrebu. Ak by ste cítili skutočnú zodpovednosť za tento štát a jeho budúcnosť, použili by ste peniaze, získané dobrovoľným odchodom z druhého piliera práve na zníženie dlhového bremena. Nerobíte to a namiesto toho robíte presne to, čo vám vyčíta fiškálna rada, v rozsahu 0,2 percenta HDP znižujete čisté bohatstvo krajiny.
A páchate pritom ešte jeden veľký hriech: nielenže takto získané peniaze miniete inak, ako by ste mali, vy ešte preberáte záväzok, že výmenou za ne budete v budúcnosti vyplácať zo Sociálnej poisťovne vyššie dôchodky. A je vám zjavne jedno, akú mínu tým kladiete pod nohy deťom a vnukom, ktorí vaše dnešné pseudopriority raz budú musieť odrobiť. Iste, na presun aktív zo Sociálnej poisťovne je vytvorená rezerva v rovnakej výške, ale podstata zostáva rovnaká. Vyberáte peniaze z druhého piliera a neinvestujete ich do predpokladov rastu, ale máte ich v úmysle prejesť a účet za hostinu nechať na tých, čo prídu po vás. Míňate budúce, budúce peniaze bez toho, aby ste z nich čo len euro odložili na zníženie štrukturálneho dlhu. Robíte to takto vždy a znova, a robíte to takto aj preto, že keď to raz ľuďom naozaj docvakne, tak vy už budete za vodou, ešte ďalej, ako ste dnes.
Ale späť k orbánovským rysom vášho rozpočtu. Veľká časť tzv. konsolidačných opatrení, časť zodpovedajúca približne 0,7% HDP, je tvorená dočasnými záplatami a účtovnými trikmi, ktoré síce formálne deficit znížia, ale len za cenu vyšších nákladov, prenesených do budúcnosti.
Podľa fiškálnej rady sa na konsolidácii v rozsahu 0,7 percenta HDP podieľajú jednorazové efekty, ktoré bude treba nahradiť inými opatreniami najneskôr na budúci rok, pričom, povedzme si otvorene, pravdepodobnejšie je skôr to, že diery budete musieť ad hoc spôsobom plátať už v priebehu roka, a doterajšia skúsenosť nám hovorí, že si znova raz vyberiete tú ľahšiu a horšiu cestu, čiže zvyšovanie príjmov namiesto znižovania výdavkov.
Namiesto znižovania štrukturálneho deficitu, namiesto skutočnej rozpočtovej architektúry budete inštalatérskym spôsobom a polovičato plátať priesaky, až kým nebudete po kolená vo vode a znova raz nezačnete nariekať, nech vám teda opozícia povie čo s tým, tak, ako to robíte, odkedy ste sa ujali vlády.
Presne takto sa to už roky deje v Maďarsku, tri ad hoc balíky prijaté na jeseň tohto roka hovoria samé za seba. Ja chápem, že sa predsedovi vlády páčia tie pocty, ktoré mu adresuje Orbánova vláda, ale cenou za ne je jednak dramatické zníženie predvídateľnosti daňového a regulačného prostredia na Slovensku, a tým aj zníženie jeho atraktivity pre tých, ktorí v ňom vytvárajú pracovné miesta a financujú výdavky štátu, ale aj celková podobnosť s orbánovským chápaním verejných financií, či už ide o zásahy do súkromných úspor alebo o sektorové dane. Pri triezvom pohľade je ale každému zrejmé, kam tento tobogán smeruje: ekonomický rast je v Maďarsku úplne zabitý, investície a spotreba domácností nerastú už piaty rok v rade. Ak sa nespamätáte, skončíme v takom istom odtoku a vyhrabať sa z neho bude oveľa ťažšie, ako spraviť tú robotu raz a poriadne. A kto by ju mal spraviť iný, keď nie osemdesiattrojka, jednofarebná monolitná partia, ktorá má taký mocenský výtlak, že ešte aj prezident republiky v paláci s nádejou čaká na každé jej posolstvo?!
Čím sa dostávam k tretej veci, a tou je práve magická 83-ka. Presne také je totiž percento, ktorým sa na konsolidácii podieľa príjmová časť, ak odhliadneme od rezervy, ktorá napokon už je aj tak minutá skoro celá: 17 % výdavky štátu, 83 % zdroje zdola. To je absolútny unikát. Či už 83 % bez rezervy, alebo dve tretiny s ňou, bremeno konsolidácie ste sa rozhodli celkom jednoznačne naložiť na plecia občanov a firiem. Výborne.
Len jedna poznámka, tretieho júna tohto roku som v diskusii na STV s ministrom vnútra upozorňoval, že ak dúfate, že vyššie dane a odvody budú znamenať viac príjmov pre štát, dúfate zle. Hlavný efekt daňovej smršte tak, ako je nastavená, čiže na zdaňovanie práce, bude viac optimalizácie, viac odchodov veľkých firiem a bankrotov tých malých, menej práce, menej spotreby, menej investícií, menší rast. Vysmial sa tomu, vraj uvidíme už o pár mesiacov, že to funguje. Veď práve vidíme, ako to funguje. A podľa mňa vy to musíte vidieť tiež, musíte už dnes tušiť, že klesne nielen odhad daňových príjmov, ale znova aj odhad hospodárskeho rastu, z ktorého tie dane pochádzajú, ale rozhodli ste sa to ignorovať. A ja som presvedčený, že práve kvôli tomu, aby skutočné parametre vášho hospodárenia neboli vidieť, ako hovorí klasik, biele na čiernom, skôr ako po apríli 2014.
Je to zúfalo nezodpovedné. Pán minister financií rozpočet predkladal so slovami, že chce hrať otvorenú, férovú hru. Robíte presný opak. Zoberte si napríklad položku osobné výdavky v štátnych rozpočtových organizáciách. Tu síce avizujete 5 % dole, ale jednak odkazujete na, citujem, „výnimku z niektorých kategórií", a jednak z tabuliek, keď si ich človek naozaj pozrie, vyplýva, že šetriť sa nebude v podstate vôbec.
Už len posledná ukážka, niečo, čo je spolu s dôrazom na krátke jednorazové efekty a rast výdavkov, jediným špecifickým prvkom rozpočtu, ktorý mu dáva nejakú tvár, nejaké zreteľné obrysy. Je to masívne spoliehanie sa na eurofondy, ku ktorým je rozpočtované spolufinancovanie. Ak sa nestane zázrak, budeme eurofondy čerpať rovnako alebo podobne ako doteraz, čiže výrazne pod hladinou možného. Okrem iných efektov to bude znamenať aj to, že naše vlastné zdroje, ktoré sú dnes určené na spolufinancovanie, sa použijú na vykrytie toho, kde sa nepodarí šetriť tak, ako je to v pláne. Čiže nielenže ten plán sám osebe nezodpovedá reálnym potrebám šetrenia, ešte aj z toho mála napokon bude menej úspor a viac plytvania.
Mohol by som pokračovať, ale zbytočne. Vrátim sa radšej oblúkom na začiatok. Toto nie je návrh štátneho rozpočtu. Toto je vaše vlastné priznanie, že 21. decembra očakávate koniec sveta a že po ňom už na týchto srandovných číslach aj tak nebude záležať.
Mňa to mrzí z jedného dôvodu; 11. marca som si z psychohygienických dôvodov vnútil sugesciu, že nevadí, že ten masívny mandát, ktorý ste dostali, pochopíte ako záväzok, ako dôvod prevziať okrem moci aj zodpovednosť. Hovoril som si, zarobili ste za tie štyri roky už dosť, aby ste v sebe našli odvahu nechať po sebe nejakú poctivú robotu. Prvýkrát som pochopil, že to je ilúzia, keď ste sa vrhli na druhý pilier. To sa vám odpustiť nedá a nebude dať. Druhýkrát som sa vydesil, keď sa ukázalo, že pod rúškom boja proti zisku zdravotných poisťovní im ho vlastne chcete venovať z našich spoločných peňazí na dlhé roky dopredu. Ale stále som ešte ako občan dúfal, že vám aspoň trochu záleží na tom, ako sa a čo sa v tomto štáte s peniazmi jeho občanov bude diať.
Toto, čo ste nazvali zákonom o štátnom rozpočte, rozmetalo moje nádeje na prach. A naň sa to aj do pol roka obráti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pánovi kolegovi Procházkovi za krátky, ale výstižný prejav. A ako sa hovorí, nakoniec to najlepšie. To určite platí aj pre záver rozpravy k zákonu o štátnom rozpočte.
Ja si len dovolím podčiarknuť tú jednu myšlienku. Aj slepý vidí, aký deravý a na akých hlinených nohách je postavený tento štátny rozpočet. Len tí, ktorí sedia zadubene vo svojich poslaneckých laviciach a hlasujú tak, ako im veľký vodca prikáže, si myslia, že to, čo ste pripravili, je naozaj dobré. Vôbec to tak nie je. Keby ste trošku chodili medzi ľudí, tak by ste vedeli, čo sa vonku deje. Každým dňom pribúdajú nové a nové správy o tom, ako sa prepúšťa, ako firmy jednoducho optimalizujú počet svojich zamestnancov a akým spôsobom sa lúčia so svojimi pracovníkmi na dohodu. Tí si už nebudú môcť zarobiť ani to skromné euro, ktoré si zarábajú doteraz, pretože ste im to de facto znemožnili.
A na druhej strane, ak si niekto myslí, že tými vyššími daňami, vyššími odvodmi získa nejaké vyššie zdroje do štátneho rozpočtu, do rozpočtu zdravotníctva alebo Sociálnej poisťovne, tak je na obrovskom omyle. To by ste tie zákony museli vedieť písať.

Ďakujem pekne za slovo. Rád by som podčiarkol tú časť vystúpenia pána poslanca Procházku, kde uviedol veľmi zaujímavú politickú súvislosť z rozpočtu, čo tu ešte neodznelo, keď hovoril o tom, že naozaj sa SMER bude usilovať udržať túto rozpočtovú ilúziu až do prezidentských volieb 2014. A dá sa tomu rozumieť. Naozaj, mnohí sme hovorili o tom, že rozpočet, ktorý je tu predložený a o ktorom rozprávame štvrtý deň, je ilúziou. Je to ilúzia. Už neplatí to, čo predložil pán minister Kažimír v októbri a, dámy a páni, je to smutné konštatovanie, ale v marci nebude platiť to, čo zajtra väčšina SMER-u v tejto snemovni schváli. Ale napriek tomu sa SMER bude snažiť udržať túto rozpočtovú ilúziu a pán poslanec Procházka predpokladá, že sa mu to podarí, respektíve sa o to bude snažiť až do prezidentských volieb 2014.
Ja ešte predsa len pridám jednu ďalšiu politickú súvislosť. Je to dôležité aj pre regionálne, županské voľby, ktoré budú v novembri 2013. Dá sa tomu rozumieť, SMER má siedmich z ôsmich županov a mnohí budú chcieť obhájiť svoje pozície. Viem, akou ilúziou sú regionálne rozpočty, rozpočty samosprávnych krajov. Minimálne ten košický je naozaj ilúziou a o tom budeme v pondelok diskutovať na košickom krajskom zastupiteľstve. Ale myslím si, že okrem udržiavania tejto ilúzie, ako SMER úspešne hospodári, bude potrebovať ešte ako každá ideologická vláda odpútavať pozornosť. No jeden vynikajúci marketingový ťah má, znárodňovanie zdravotných poisťovní. Nerieši v zdravotníctve problémy, ide znárodňovať. A to je taká veľká priorita, že na to musí sústrediť všetky sily. A bohviečo ešte vymyslia v priebehu roku 2013.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Nakoniec to najlepšie? Vôbec si to nemyslím. Vážený pán poslanec, pri vyratúvaní pozitív rozpočtu ste sa obmedzili, dve položky ste povedali, dve. To je žalostne málo. A potom ste sa obmedzili skutočne už na tendenčné a dokonca neseriózne hodnotenie tohto materiálu.
Rozhodne nemôžem s vami súhlasiť, s vaším názorom. Naopak, chcem zvýrazniť základnú filozofiu vlády. Napríklad ja ako technik výrazne oceňujem snahu posilniť výstavbu dopravnej infraštruktúry. Nechcem tu predsa vyratúvať všetky efekty, ktoré z tohto plynú pre spoločnosť v tejto chvíli, chcem zdôrazniť len tú skutočnosť, ako tieto investície výrazne pomáhajú hospodárskemu rastu. Je predsa všeobecne známe, že stavebníctvo má široký multiplikačný efekt a teda sekundárne ovplyvňuje rozvoj ďalších odvetví a tým výrazne pomáha riešiť nezamestnanosť.
Ja v tejto súvislosti chcem oceniť aj nárast, konkrétne skoro o 7 % na podporu bývania. Tiež ste na to pozabudol. A taktiež fakt, že aj Štátny fond rozvoja bývania má pripravených o skoro 13 % viac finančných prostriedkov, čo konkrétne predstavuje ďalších 20 mil. eur navyše. A takto by som mohol v tých pozitívach, pán poslanec, pokračovať ďalej.
Ďakujem.

Ďakujem. Mám aj jednu otázku, keďže reagujem na tvoje vystúpenie, a to je, že, preboha, prečo nakoniec? Tá debata sa mohla niesť aj trošku možno v inom duchu, lebo je jedno, čo môžeme o tomto prejave povedať, a to nechcem kvalitatívne hodnotiť, ale povedať, že minimálne bol veľmi podnetný. Prekvalifikovať koniec roka, koniec sveta z 21. 12. 2012 na apríl 2014 je fakt zaujímavý point. Bolo a možno je veľmi zaujímavé, alebo bolo by možno do budúcna zaujímavé vystúpiť skôr, pretože súčasne bude môcť reagovať na tento už iba minister a možno spravodajca v záverečnom slove a okrem jedného pána poslanca z vládnej strany sa k faktom, ktoré si spomenul, nevyjadril nikto, čo je možno škoda.
Čo ma ešte zaujalo ako druhá, druhá vec a to je hmatateľná vec, tak to je prirovnanie s osudom krajiny vedeným pod Orbánom, kde vidím takisto veľkú paralelu, keď sa moc prevezme bez patričného pocitu zodpovednosti. Toto je to, čo chýba v rozpočte a vôbec v tej architektúre rozpočtu, ako si povedal, aj mne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Súhlasím s kolegom Procházkom v jeho pohľade na tvorbu rozpočtu, dokonca aj s tým časovým harmonogramom, ktorý načrtol. Ja si myslím, že to bude asi trošku kratší, ten časový harmonogram, aj keď chápem to prirovnanie. Aj s tým, že jediné pozitívum v navrhnutom rozpočte sú ambície dosiahnutia percenta deficitu. Ktovie, či aj tento bude dosiahnutý, pretože, a to tiež potvrdzujem slová môjho predrečníka, aj v roku 2006 - 2010 bola ambícia vlády v tom čase udržať schodok alebo deficit verejných financií. Aký bol výsledok za dva roky? Prepad 16 % hrubého domáceho produktu a výsledný efekt deficit vyše 8 percent.
Súhlasím aj s tou architektúrou a s tým inštalatérom, tiež, myslím, pekné prirovnanie. Totiž vláda absolútne rezignovala na nejakú víziu hospodárskej politiky. Teraz je už naprosto jasné, prečo programové vyhlásenie vlády bolo tak široko koncipované, uspokojujúce prakticky všetky skupiny obyvateľstva. A dokonca ani nejaká veľká diskusia v tomto pléne nebola, pretože tam nebolo čo kritizovať. Je jasné, že príprava manévrovacieho priestoru, ale myslím si, že ani toto nepomôže, v plánoch jednak vlády, jednak ministerstva financií a možno ani poslancov, ktorí budú za tento rozpočet hlasovať, pretože si myslím, že 2014, Rado, bola optimistická vízia.

Dobrý večer všetkým. Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka, za možnosť prehovoriť, aj keď o päť minút dvanásť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale sme si odsúhlasili, že budeme rokovať až skončíme bod.

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Áno, áno. Chcem pripomenúť všetkým, že som tretí týždeň v Národnej rade a v podstate, musím povedať, že sa mi medzi vami páči a že som asi masochista a niečo s tým bude musieť robiť. (Vyslovené s pobavením.) Mojim kolegom sa to možno páči menej, tým, ktorí musia robiť za mňa na rezorte, ale ako to zvykne bývať, tie inštitúcie fungujú možno ešte lepšie, keď tam nie sú ich šéfovia, ako keď tam sú. A to poznáte zrejme aj z vlastnej skúsenosti. (Smiech v sále.)
Veľa, veľa som tu počul. Ja samozrejme absolútne uznávam legitimitu tejto debaty, ktorá trvala štyri dni. Rozpočet si to zaslúži. Tak, ako si to zaslúžil hazard predtým, ktorý trval tiež niekoľko dní, a, samozrejme, zásadná zmena aj daňového systému ako takého.
Dovolím si, keďže som už aj politik, ja to nerád hovorím, ale áno, som šiesty rok v politike, takže už asi mám snáď právo aj sa takto vyjadriť, mám pocit, že vás z opozície je príliš veľa, príliš veľa strán, príliš veľa predsedov strán, možno aj budúcich predsedov strán, ako som to počul teraz pred chvíľou napríklad, a vnútorných frakcií, vnútorných prezentátorov takých, onakých postojov, pred takými a onakými kongresmi, ako to už asi naozaj býva.
Počuli sme aj veľmi kultivované príspevky k veci, počuli sme aj, prepáčte, bludy a stokrát opakované lži, hlavne vo faktických pripomienkach tých a oných poslancov. Myslím, že sme na to všetci zvyknutí. Je to aréna, je to legitímny priestor na to, čo chcú vládni poslanci povedať, a čo chce povedať opozícia. Je to proste priestor na to, aby sme to pomenovali pravými a často aj nepravými menami.
Ja veľmi dobre chápem, aký obraz chce vytvoriť opozícia, alebo veľká časť opozície, aby som nepaušalizoval všetky príspevky. Je mi úplne jasné, že sa tu všetko snaží maľovať načierno. A je mi úplne jasné, že kolegovia z opozície sa snažia prišiť možný budúci vývoj v našej krajine SMER-u, ktorý prevzal zodpovednosť za vládnutie v apríli tohto roku. A on ho prevzal a je si plne vedomý, že tú zodpovednosť má. Ja, samozrejme, budem v niektorých konkrétnych veciach nesúhlasiť, v niektorých veciach budem nesúhlasiť úplne zásadne. A budem snáď aj reagovať na tie úplne posledné príspevky, lebo však za tie štyri dni ich bolo naozaj veľa.
Hovoríte napríklad, teraz posledné heslo je ideologizácia, to znamená, podľa predstaviteľov pravice vládneme ideologicky a naše rozhodnutia sú presiaknuté ideologickým pozadím. No, musím vám ale pripomenúť to, že tu z tohto miesta váš bývalý ekonomický guru tuším včera prehlásil a jasne sa prihlásil napríklad k potrebe zvýšenia daňových príjmov, ale nie spôsobom, akým sme ich načrtli my, ale spôsobom nepriamych daní. Nepriame dane, priatelia, neznamenajú nič iné, ako daň z pridanej hodnoty. To znamená, je to jasné priznanie sa k tomu ďalšiemu scenáru, ktorý tu mohol byť, keby ste mali tú možnosť formovať vládnu väčšinu. A je to úplný, jasný scenár, ktorý tu bol, ktorý by sa úplne jasne pretavil, samozrejme, do vyššej dane z pridanej hodnoty. A ak vidíte ideologickú hegemóniu v tom, že sa snažíme silou-mocou naozaj zabrániť ďalšiemu cenovému nárastu v krajine, ktorá už je celú dekádu známa tým, že má vyššie ceny ako okolité krajiny, no tak môžete to vnímať ako ideológiu. Ale z nášho pohľadu je to jednak predvolebný sľub a je to vnímanie toho, že tí obyčajní ľudia toho už nezvládnu na svojich pleciach uniesť viac.
Pretože nepriame dane, kolegovia, môžeme ich nazvať uhlíkové, environmentálne, neviem aké, ktoré sú previazané cez spotrebu, s bytovým fondom napríklad, ktorý máme a nevieme nič s ním urobiť za pár rokov, so štruktúrou v automobilovom parku, s nákupným košom, ktorý je vlastný a typický pre každú jednu rodinu na Slovensku, tak pri cenovej úrovni, ktorú máme, každé zvýšenie nepriamych daní sa samozrejme úplne regresívnym spôsobom, regresívne vnímajte v tom vnímaní, že kto má menej, tým, toho sa viac a viac dotkne zvýšenie spotrebných alebo nepriamych daní. Preto sme v zásade zvolili model, model, ktorý v prípade zvyšovania príjmov sa týka naozaj vyššie príjmových. To je to, čo tak strašne kritizujete v oblasti povedzme zvyšovania ceny práce. Ono, ak hovoríme o dani z príjmu fyzických osôb, sa naozaj týka ľudí, jedného percenta pracujúcej populácie s príjmom nad 3 300 eur, viete to veľmi dobre. Ak hovoríme o zvyšovaní odvodových stropov, tak hovoríme o ľuďoch, ktorí sa s príjmom pohybujú tak isto vysoko, vysoko nad 1500, 1600 eurami, a končí ten päťnásobok úplne niekde vo hviezdach z hľadiska príjmu ako takého.
Takže odmietam ideologizáciu ako takú. Je pravdou, že končí a skončilo jasné obdobie hegemónie pravice ako takej, a vy ste si, páni kolegovia z pravice, zvykli na túto hegemóniu a zrejme sa musíte na chvíľu rozlúčiť s týmto proste pocitom, lebo je to tak. Určite dostanete možnosť v ďalších a v ďalších voľbách, aby ste zvrátili to kormidlo, to je úplne legitímne a vyplýva to proste z politických cyklov ako takých. My si veľmi jasne uvedomujeme obdobie, v ktorom musíme vládnuť a v ktorom musíme ísť aj niektorí proti vlastným názorom, povedzme z hľadiska miery prerozdeľovania v krajine alebo podielu príjmu na hrubom domácom produkte ako takom. Pravdou je, že z dvadsiatich rokov fungovania nového moderného Slovenska a desať rokov, dve plné funkčné obdobia a jedno také trošku nepodarené, to, ktoré skončilo na jar tohto roku, to je dohromady desať rokov, a za tých desať rokov ste mali možnosť a aj ste naplno realizovali svoje videnie sveta.
Preto ma fascinujú výroky hovoriace o tom, že sa od nás očakáva v tomto rozpočte, to znamená za šesť mesiacov napríklad zásadné zefektívnenie inštitúcií verejného sektora, zásadné zefektívnenie fungovania inštitúcií verejného sektora. Plne uznávam, áno, máme neefektívne inštitúcie, či už štátu alebo samosprávy, ale musím zároveň podčiarknuť, že z tých dvadsiatich rokov ste sa vy desať rokov podieľali a žili ste s neefektívnym verejným sektorom ako takým. To znamená, očakávať od nás zázraky, ktoré by mali byť pretavené do návrhu tohto rozpočtu za šesť alebo sedem mesiacov pobytu vo vládnych kreslách, je trošku škodoradostné a ideologické.
Viete, neprijímam tak isto veľmi neférový štuchanec v oblasti napríklad, ako to zvyknete hovorievať, že sme rezignovali na výber daní. No tak ako? A toto počuť od kolegov z SDKÚ, ma vytiahlo z tej lavice hneď po úvodnom slove, bol to tuším Ľudovít Kaník, ktorý má ten dar, že vie veľmi uštedriť úder, niekedy aj pod pás. Toto si absolútne vyprosím, pretože génius moci, reprezentovaný práve vaším ekonomickým guru Ivanom Miklošom, dokázal zničiť inštitúciu, ktorá sa volá finančná správa, v úvode tohto roku. Je to stokrát opakovaný fakt, ktorý je stokrát pravdou. A to, že sa z týchto následkov musíme vylizovať dodnes, je opätovná pravda. A to, že je to dotyčnému pánovi nepríjemné, potvrdzuje aj fakt, že napríklad včerajší zvolaný výbor pre financie a rozpočet, ktorý sa práve venoval na svojom neverejnom zasadnutí boja proti daňovým únikom, tak tento výbor sa konal bez účasti zástupcu SDKÚ. To znamená, výzva, sľub predsedu SDKÚ pána Freša o tom, že ste pripravení spolupracovať v tejto oblasti, vyznieva do prázdna asi, pokiaľ neurobíte zmenu v zastúpení na finančnom výbore, lebo výbor pre kultúru sa zrejme touto problematikou zaoberať nebude, ale pokiaľ váš zástupca vo finančnom výbore nebude schopný preglgnúť tú tabletku horkú. Ak bude schopný sa zúčastňovať úplne pracovného zasadnutia výboru, kde sa preberajú konkrétne opatrenia pre boj s daňovými únikmi bez konkrétnych osobných atakov, čo môže potvrdiť aj predseda výboru, do minulosti, lebo to mlieko je rozliate, a nás, my nemáme žiadnu inú možnosť, len naozaj pracovať s tým, čo nám zostalo, a zobrať rozum do hrsti.
Ja vás ubezpečujem, že boj s daňovými únikmi považujeme za kľúčový a bude kľúčový aj v celom budúcom roku a samozrejme bude sa opierať nielen o legislatívne opatrenia, ale aj o reformu inštitúcie ako takej. To, čo nevieme naozaj napraviť z mesiaca a zrejme ani z roka na rok, je hlboká skepsa spoločnosti, a to, čo sa poškodilo aj pod vplyvom škandálov typu Gorila a Sasanka, ako som to tu hovoril minule, aj pod vplyvom toho výbuchu nechute z akejkoľvek politiky, čo bolo vidieť na konkrétnych demonštrantoch kĺzajúcich sa tuto z hradného kopca po tom, čo na nich vodné delá museli byť nasmerované. To sú okamihy, ktoré by som rád kolegom pripomenul, ktoré neboli príjemné pre nikoho, čo s politikou majú čo do činenia, ale to sú okamihy, ktoré treba zrejme pripomínať všetkým tým, ktorí majú za ušami. A viete, že v tejto snemovni sedí veľa ľudí, ktorí majú za ušami, ja nechcem pomenovať ľavú alebo pravú stranu, ale že to je fakt a že to je pravda, to si myslím, a to si píšte, že to tak je.
Z tohto pohľadu všetky tie výkriky o tom, že či tento rozpočet má, alebo nemá víziu, či má, alebo nemá ambíciu, verte mi, že ja idem do budúceho roka s absolútnym rešpektom voči realite, ktorá môže nastať, a mám veľmi nepríjemný pocit, že rok 2013 môže byť veľmi podobný roku 2009. Výhodou toho budúceho roku je, že nejdeme s tou slepotou, inštitucionálnou slepotou, ako sme išli do roku 2009. A tou slepotou nebola slepota len slovenských inštitúcií, a nemyslím len vládnych, ale aj expertných prognostikov centrálnej banky, ale mám na mysli aj inštitúcie medzinárodné, ktoré naozaj neboli schopné v roku 2008 odhadnúť, čo sa udeje o pár mesiacov na to. Čiže my máme všetci skúsenosť, aj vy, aj my, s tým. Tak máme tzv. efekt popáleného platňou. A s týmto rešpektom do budúceho roku idem.
A viete, keby sme nemali za sebou šesť, sedem mesiacov, anglický výraz je na to damage control, to znamená to, v čom žijeme od júna tohto roku z hľadiska realizácie rozpočtu na rok 2012, tak isto nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou. A bez toho, aby sme tu teraz politicky zneužívali kto za čo môže, viete veľmi dobre, že rozpočet tohto roku bol poznamenaný ako významným prepadom daňových príjmov, dokonca v istých parametroch oveľa horších prepadov ako v roku 2009, a napriek tomu sme sa boli schopní s týmto vysporiadať, či už dodatočnými opatreniami, ktoré nemusíte vy schvaľovať, ale zafungovali na príjmovej stránke, ale kľúčové zmeny sa udiali aj na výdavkovej stránke, o čom samozrejme nechcem dopredu hovoriť, ale aj štátny záverečný účet za rok 2012 potvrdí čísla aj na výdavkovej, aj na príjmovej stránke. A ja už dnes, keďže máme necelé tri týždne do konca roka, môžem potvrdiť a hovorím to s istou hrdosťou, s veľkou dávkou hrdosti, že sa nám predsa len podarí dosiahnuť deficit blízko úrovne 4,6 percenta.
Musím povedať, že v tomto ohľade sme sa v tomto roku, v roku preberania vlády správali úplne inak ako vy v roku 2010, pretože my sme nemali ten luxus, a napríklad pán Kollár a mnohí ostatní, ktorí tomu rozumejú, poznamenali, že to tak býva v rokoch výmeny vlády. To, čo sa udialo v roku 2010, bolo nič iné, len, že ste vstúpili, konkrétne minister financií Ivan Mikloš stúpil na pedál výdavkov, urobil veľké upratovanie v skriniach, kde bolo veľa špinavého prádla, ako to býva, všetko hodil do deficitu, nič nešetril, dokonca príjmy si odsúval z roku 2010 do 2011, výdavky odsúval z roku 2011 do roku 2010. Z toho vzniklo to báječné číslo 8 %, alebo blízke číslo k 8 %, z toho sú aj tie heroické spomienky na veľkosť konsolidácie v roku 2011. Verte mi, keby ste sa správali, keby sa ministerstvo financií roku 2010 správalo tak, ako sa správame my k tomu, čo sa ťažko dá nazvať rozpočet na rok 2012, tak deficit by bol niečo okolo 6 percent. No ale to už je história, ten luxus v roku 2012 nemáme, pretože tá situácia v eurozóne, v Európe je príliš vážna na to, aby sme tu mohli sa pohrávať s myšlienkami, s tým, aby sme tu jednej alebo druhej strane ukazovali, pozrite, aký rozpočet ste pripravili a aké sú výsledky vašej práce.
Veľmi dobre viete, kolegovia, a prepáčia mi kolegovia zo SMER-u, že hovorím k opozícii, ale v podstate štyri dni mi hovorili kolegovia z opozície zase na moju hlavu, veľmi dobre, kolegovia z opozície, viete, že rok 2012 je poznamenaný absolútnou, ale naozaj absolútnou rezignáciou na to, čo sa ľudovo volá ozdravovanie verejných financií. Veľmi dobre viete, to je konkrétny obraz, ja si ho naozaj pamätám, na jednu z tých povestných koaličných rád, jednu z povestných, posledných povestných koaličných rád, keď ste mali riešiť výpadok. Podobný výpadok daňových príjmov takto pred rokom, akému sme boli vystavení práve v týchto mesiacoch aj my. A tá koaličná rada skončila s tým, že ste vlastne zafixovali príjmy aj výdavky s tým, že znížené príjmy ste dali vlastne na úkor vyššieho deficitu, z toho vzniklo číslo 4,6 % plánovaného deficitu namiesto 3,8, čo bola pôvodná ambícia. No a keďže ste sa nedohodli na konsolidačných opatreniach, ktoré by asi neboli v súlade s predvolebnou kampaňou, asi naozaj nie, vtedy vznikla legenda o tzv. 40 opatreniach, ktoré doteraz nikto neprezradil, ktoré to boli, snáď iba Igor Matovič prezradil, že sa mali škrtnúť vianočné dôchodky, aj to sa vtedy poprelo, tak vtedajšia premiérka vyšla na tlačovú konferenciu po tejto koaličnej rade s tým, že ste sa dohodli, že žiadny z koaličných poslancov nenavrhne opatrenia, ktoré by mali znížiť deficit. To je absolútne svetové unikum, ktoré vlastne potvrdilo to, že ste si zakázali navrhovať v parlamente opatrenia, ktoré by mali znižovať deficit, aby ste sa teda nepredbiehali v zodpovednosti.
Môžete to brať, že vám tuná proste vyhadzujem na oči staré hriechy, no snáď len preto, lebo rok 2012 je premárnenou šancou. Lebo to, že to bude bolieť v roku 2013, je jeden z dôvodov, že to bude bolieť, je aj to, že rok 2012 bol vypustený, tu nebol z hľadiska nejakého úsilia pokračovať v znižovaní deficitu, v znižovaní dlhu ako takého. Toto je proste dlh, ktorý môžeme pripísať na vrub politického systému, politického cyklu, môžete to nazvať, ako len chcete, ale tú šancu a tú možnosť ste takto pred rokom mali vy, a vy ste sa na ňu s prehľadom vykašľali.
Viete, vo verejnoprávnej televízii je taká populárna relácia, volá sa Legendy popu. Aj v Národnej rade máme legendy, máme tu aj politikov z poslednej dekády minulého storočia, aj tí vystúpili. A treba, pokiaľ dôjdeme k tomu, tak ako aj tá relácia má za cieľ divákov pobaviť, aj mnohí druhí kolegovia z opozície pobavili aj mňa. No naozaj len v umeniach, ktoré predvádzajú speváci, vaše umenie je niekedy aj naozaj umenie zavádzať, a preto musím sa pozrieť aj na konkrétne fakty.
Tak napr. pán poslanec Štefanec tu v rozprave tvrdil, že výdavky na školstvo vzrastú len o 0,68 percenta. Priznám sa, že netuším, odkiaľ berie pán poslanec tieto čísla. Schválený pozmeňujúci návrh návrhu rozpočtu zvyšuje tarifné platy učiteľov o 5 % a zároveň kroky vlády vytvárajú predpoklad na to, aby v porovnaní s očakávanou priemernou hrubou mzdou učiteľov v tomto roku mohla táto priemerná mzda vzrásť v budúcom roku o viac ako 11 percent. To je ten výrok, z ktorého sa rozčuľujú aj učitelia, aj odborári. Musím povedať, ja som sa dnes spojil s pánom Ondekom, so šéfom odborárov, ak sa nám to podarí, tak v piatok si budeme vysvetľovať tieto čísla. Ale musím to pomenovať. Viete, ak všetci považujeme za parametre, v ktorých akceptujeme priemernú mzdu v národnom hospodárstve, akceptujeme ju, vypočítava ju štatistický úrad, zároveň musíme povedať, a vieme, že vyše 60 percent ľudí nemá túto priemernú mzdu, ten medián je oveľa, oveľa nižší. No to isté o tom čísle. Ja som na tlačovej konferencii, kde som číslo vyše 11 % navýšenie priemernej hrubej mzdy pedagógov, platených zo štátneho rozpočtu, som bol veľmi, veľmi presný, aby ma nikto nemohol spochybniť, a hlavne, aby sme nezavádzali týchto ľudí, lebo tá situácia v školstve je naozaj, naozaj veľmi napätá. Takže ak hovoríme o navýšení o 11 % po schválení pozmeňujúceho návrhu z dielne SMER-u, tak hovoríme naozaj o navýšení priemernej hrubej mzdy šesťdesiatritisíc pedagogických zamestnancov, ale je to naozaj priemerná mzda. To znamená je úplne jasné, že sa medzi pedagógmi nachádzajú ľudia, ktorí majú nižšie mzdy a ktorí majú vyššie mzdy. Bolo by veľmi zaujímavé počuť, odprezentovať, ja tie informácie samozrejme nemôžem zverejniť, ale keby niektorí riaditelia niektorých gymnázií, ktoré vyháňajú svojich žiakov na ulice, povedali, aké mali platy, aké mali odmeny. Bolo by to veľmi zaujímavé, ale to nechám pre históriu, možno aj k tomu dôjde, že sa k tomu priznajú.
Takže to navýšenie v školstve oproti schváleného rozpočtu na rok 2012, sú celkové výdavky ministerstva školstva o 3,2 %, o 78 mil. eur ako takých. Ivan Mikloš včera povedal, reagoval v podstate na moje výtky už z predchádzajúceho obdobia, že som jasne potvrdil a stále to opakujem, ak sú dnes učitelia nahnevaní, tak sú nahnevaní aj preto, lebo boli minulý rok oklamaní, a Ivan Mikloš tu povedal, že nie, nie, neboli oklamaní, pretože my sme sa dohodli s odborármi na tom, že do rozpočtu napíšeme o päťtisíc učiteľov menej. Opäť som si to dnes overoval s odborárskym predákom, nie je to pravda, kolegovia. Niekto tu klame. A tých päťtisíc duší, ktoré sa teda z návrhu rozpočtu na rok 2012 vyparili, samozrejme znižujú aj ten priemerný plat, ktorý v rozpočte bol plánovaný. Aj z toho je to rozčarovanie. Aj z toho je samozrejme rozčarovanie medzi ľuďmi, ktorí majú právo byť rozčarovaní, a oni majú právo vyjadriť svoj pohľad na svet, pretože dlho mlčali. Ja uznávam, že dlho mlčali.
Na druhej strane mojou povinnosťou je hovoriť pravdu o možnostiach a pravdu aj o možnostiach navyšovania tarifných platov. Viete veľmi dobre, že navyšovanie taríf je večné, lebo nikto nikdy tarify nezníži, iba taká trojka, ktorá by mohla prísť z nejakej inštitúcie, tá by vedela tarify znížiť, a to si dúfam, že nikdy nikto neprajeme. A okrem toho tu je samozrejme aj pohľad ďalších skupín, ktoré sú platené priamo zo štátu. Tých ľudí je tristopäťdesiattisíc, nielen stopäťdesiattisíc, tých stopäťdesiattisíc mám na mysli zamestnancov školstva. O to je tá situácia zložitejšia. My sme ju nateraz teda vyriešili jednostranným rozhodnutím o zvýšení tarifných platov pre pedagogických zamestnancov o 5 % , pozmeňovacími návrhmi z dielne strany SMER - SD a tak isto 5-percentným normatívom pre nepedagogických zamestnancov, ktorí sú prvýkrát predmetom nejakého záujmu. Doteraz mali nulový nárast naprieč všetkých vlád, odvtedy sú zmrazené platy ako také.
Takže poďme k ďalšej legende. Celkové výdavky na rok 2013 po zapracovaní pozmeňujúceho návrhu, ktorý v podstate rozpúšťa rezervu na makroekonomický vývoj, sú v objeme 17 mld. 1,5 mil. eur, čo predstavuje oproti schválenému rozpočtu roku 2012 pokles o 298,5 mil. eur, t. j. o 1,7 percenta. Rozpočet na rok 2013. Ak od týchto výdavkov ale odpočítate rezervu na otvorenie druhého piliera vo výške 229 mil., ktorú, viete veľmi dobre, spochybňujete ju vy, ja ju brániť nebudem, výsledok bude jasný koncom januára, je zbytočne o tom špiritizovať, ak odpočítame túto rezervu, ak odpočítame metodickú hru s 58 mil., ktoré sa týkajú Národného jadrového fondu, ktoré naozaj nemajú žiadny reálny dopad, a ak odpočítame aj medziročný rast výdavkov z rozpočtu Európskej únie v objeme 480 mil. eur, tak klesajú celkové výdavky štátneho rozpočtu medziročne až o 1 mld. 66,5 mil. eur, čo predstavuje 6,2 %, čiže toto je reálny pokles.
Mimochodom, pre vašu informáciu, čo znamená jedna miliarda eur, je to objem peňazí, s ktorými disponujú ministerstvo spravodlivosti, hospodárstva, kultúry a zahraničných vecí, a to všetky tieto rezorty dohromady.
Ale poďme si to porovnať aj s rokom 2011 a pozrime sa na štruktúru výdavkov. Tie sa skladajú z tzv. výdavkov zo zdrojov rozpočtu a výdavky na eurofondy a spolufinancovanie eurofondov. To je vždy to záhadné. a to je tá výtka od pána Kollára, pána Štefanca, nekonečná teda, že vraj výdavky rozpočtu rastú o 1,7 mld. eur, čo je teda, tento fakt je samozrejme poburujúci. No len prečo? No preto, že je to spolu s eurofondami. Preto, že je to spolu s eurofondami. A prečo je taká suma? No preto, že ju musíme minúť, lebo keď ju neminieme, tak nám proste tieto peniaze prepadnú.
Ja tu nechcem narátať hriechy tej, onej, troch vlád dozadu, kde začala tá detská choroba neschopnosti míňania európskych peňazí, ale ten nárast 1,7 mld. je nasledovný: 1,5 mld. eur je tam zdrojov z EÚ navyše, k tomu prislúcha rast - spolufinancovanie o 185 mil., to ste už skoro na 1,5 mld., ale okrem toho musím povedať, že medzi 2011. a 2013. rokom, ten 2011., to je ten, ktorým sa vždy chválite, je tam ešte, sú tam vyššie výdavky na obsluhu štátneho dlhu o 320 mil. eur. Takže dobre, ja chápem, budete to hovoriť, len nie je to pravda. Nie je to pravda z hľadiska plánu vlády minúť na svoje recesie, jak tu zvykne hovoriť pán Novotný, viac o 1,7 mld. Je tu snaha minúť viac z hľadiska európskych fondov.
Pretože ak opäť pán Procházka hovoril, že sa spoliehame iba na európske peniaze, no my máme povinnosť ich minúť. Ak ich neminieme, tak sme ich proste prešustrovali, vyhodili sme ich von oknom, darovali sme im, ako by povedal Sulík, Grékom alebo neviem komu. Ak proste je to absolútna povinnosť minúť z týchto peňazí maximum. A dávame vám samozrejme priestor na to, aby ste sa hrali s číslami, ale toto je veľmi, veľmi neférové miesto. A veľmi dobre viete, že je neférové ako také.
Takže samotné výdavky z národných zdrojov klesajú oproti skutočnosti roku 2011 o viac ako 253 mil. eur. To je pravda ako taká.
Pán Uhliarik hovoril neuveriteľné veci. Hovoril, že pre zdravotníctvo ide o najhorší rozpočet za posledných desať rokov, pán Novotný to, chvalabohu, nepotvrdil, lebo tomu rozumie. "Za poistencov štátu ide o 70 mil. eur menej ako v roku 2012," taký výrok.
No pozrime sa na situáciu v zdravotníctve a nemusíme ísť ani tak ďaleko do minulosti, stačí, ak sa pristavíme pri rozpočte práve na rok 2011, za ktorý musel hlasovať na vláde aj pán Uhliarik. Tak v roku 2011 totiž na preddavkoch za poistencov štátu sa uhradilo zdravotným poisťovniam o 85 mil. eur menej, ako tomu bolo v roku 2010. Tým klesla platba štátu za jedného poistenca z úrovne 34,6 eura, to je metodika, ktorú Vlado Tvaroška zaviedol, pretože sa nechcel nechať bičovať percentom za štátnych poistencov, čiže klesla platba štátu za jedného poistenca z úrovne 34,6 v roku 2010 na 32,16 v roku 2011. Rok 2011 bol najhorší rok v zdravotníctve podľa týchto čísiel. Keby nebolo odvodov od ekonomicky aktívnych osôb, tak by ani len celkové verejné zdroje nevzrástli o slabých 11 mil. eur v roku 2011.
Návrh rozpočtu na rok 2013 zvyšuje medziročné preddavky za poistencov štátu o 46 mil. a celkové verejné zdroje dokonca o 130 mil. eur. Do roku 2015 stúpne platba za jedného poistenca štátu na úroveň 35,41 eura, to sa snáď dohodneme na tejto metodike, nie tej percentuálnej, čo je oproti roku 2011 nárast o 10 %, a to pri vyššom počte poistencov štátu o päťdesiat tisíc osôb oproti roku 2011. Tu musím povedať, že v tomto roku sme na tzv. zúčtovanie museli zaplatiť 83 mil. eur, čo je dedičstvo zlého rozpočtovania počtu poistencov práve na rok 2011. Na budúci rok sa s takýmito fígľami už neráta, preto je tam aj menšia dávka, aj keď otázka nezamestnanosti a odkázanosti nás môže nepríjemne prekvapiť. Súhlasím.
Počet zamestnancov, veľmi nekorektná komunikácia. Opäť bol som prekvapený, aj od Ivana Mikloša, ale aj od ostatných niektorých zúfalcov. To je veľmi nekorektná vec. Opäť, dali ste alebo niekto na ministerstve financií, slovami Jozefa Kollára, zabudol dať do rozpočtu 2012 päť tisíc učiteľov, ktorí sú v týchto tabuľkách. No tak nerobíme veľa iného, len to, že zreálňujeme počty učiteľov. Naozaj sú tam učitelia na vysokých školách, v regionálnom školstve, pre vašu informáciu, v roku 2011 v regionálnom školstve šesťdesiatpäť tisíc učiteľov, v roku 2012 by ich malo byť päťdesiatdeväťtisíc deväťsto, to je to imaginárne číslo. Len tí učitelia nie sú na uliciach, teda sú, ale nie sú vykopnutí na uliciach, ako predpokladal rozpočet, a realita tohto roku je šesťdesiattritisíc, čiže ten medziročný pokles bol taký, aký býva každý rok, necelé 1 %, tak ináč je prognózovaný aj na rok budúci, bez možných ďalších zmien, o ktorých budeme hovoriť neskôr v oblasti školstva. Čiže kľúčová zmena. Toto je veľmi nekorektný fakt. Hovoril o tom pán Dzurinda, pán Mikloš, Ivan Štefanec to nekonečne opakuje, Richard Sulík to tu rozprával a niektorí iní nevedomí, lebo to už nachytali ako chrípku.
Počet zamestnancov štátu klesá. Na tom som si špeciálne nechal záležať, verte mi, počet zamestnancov klesá o dvestodvadsaťtri ľudí, ale klesá, áno, klesá. Počet zamestnancov verejnej správy stúpa. Verejná správa je zdôvodnená zreálnením počtu učiteľov, čiže to figliarstvo dávame proste na pravú mieru a potom sú tam zamestnanci verejnej správy a potom sú zamestnanci verejnej správy ako takej. Tak máte tu zástupcov samosprávy, tak sa opýtajte, opýtajte sa, do akej miery my môžeme ovplyvňovať počet zamestnancov samosprávy. No len cez peniaze, žiadnym iným spôsobom. Ale žiadna iná možnosť tu nebola. Takže absolútne v tejto oblasti neberiem tie výtky, sú takisto neférové. Proste päťtisíc, sedem tisíc ľudí ako navyše, čo sa týka štátu, žiadny nárast tam nie je.
A tu sa dostávam k "esu". Kritizujete to, že ESO nie je premietnuté v rozpočte. Potvrdím to, čo hovorím aj verejne, a musím sa tu pozastaviť vlastne pri tom pláne a pri tej vízii na ďalšie roky. Viete veľmi dobre, že z hľadiska aj fiškálneho kompaktu, t. j. zmluvy o stabilite, ktorú tu ešte snáď v decembri budeme prejednávať, musíme pokračovať so znižovaním deficitu. Malo by to byť o pol percenta štrukturálneho deficitu ročne. A to je obrovsky ťažká úloha. A je to obrovsky ťažká úloha, ktorá sa nedá robiť bez zmeny, bez naozaj skutočných štrukturálnych zmien hlavne v oblasti výdavkov. Z tohto pohľadu sú tu tri dodatočné zdroje, ktoré sa dajú použiť. A naozaj oblasť príjmov už nie je, v ďalšom nemôže pokračovať v oblasti príjmov. Čiže sú to daňové úniky, je to presne ESO, inak povedané, zmena fungovania aparátu štátu ako takého, a treťou je samospráva ako taká. Problém je, a je to váš problém, môj problém to nie je, ja som absolútne presvedčený o tom, že my nemáme inú šancu, len doručiť do reality výsledky reformy fungovania aparátu štátu, problém váš je ten, že my sme si nenamaľovali výsledky ešte do rozpočtu. No nenamaľovali, lebo bola by to omaľovánka, dnes by to bola omaľovánka. Keby to tam bolo, tak zase poviete, že to je nereálne. Však tie čísla sú. Sú. Čísla sú na stole. Ak nikto nebude hádzať Kaliňákovi polená pod nohy, čo je teda veľká teória, tak by to mohlo byť až 700 miliónov eur, 1 % hrubého domáceho produktu.
Nie je to premietnuté v rozpočte, pretože dnes na to neexistuje konkrétna analýza, konkrétna feasibilita, tá štúdia, feasibilná štúdia o tom, ako to urobiť. To, že to musíme doručiť v priebehu budúceho roku, to je nevyhnutnosť a je to pravda.
Ak hovoríme o tom, že to má v budúcom roku usporiť 50 mil. eur, áno, deje sa tak, ale je to premietnuté v tom plošnom šetrení. Pýtali ste sa ma, kde to je premietnuté. Je to premietnuté v plošnom šetrení, pretože napriek tomu, že som sa zaprisahal, že je to najškodlivejšia metóda, aby som urobili rozpočet pod 3 percentá, museli sme plošne šetriť na budúci rok, a to je 10 % tovaru a služieb a 5 % väčšej časti obálky mzdovej. A v týchto peniazoch tento objem je niečo vyše 130, 140 mil. eur, tak v tomto je premietnuté samozrejme už aj opatrenie "esa". To znamená nielen na úkor, lebo viete, keď je to plošné šetrenie, tak sa to potom deje buď na úkor, máme, viete, ako to, veľa zle platených úradníkov. To je tá zlá situácia, v ktorej pokračovali vlády v rámci šetrenia. Tretí rok sa to deje. Zastaviť sa to dá jedine štrukturálnou zmenou, to znamená skutočne zmenou v oblasti zmeny fungovania obslužných činností, agend ako takých, informatizácie a podobne.
Dobre. Takže to bolo, to bolo o zdravotníctve a o zamestnancoch.
Konsolidačné úsilie, áno. Tak konsolidačné úsilie, to je taká konvencia. A sporia sa o ňom ekonómovia, o metodike jeho vyrátania. Z hľadiska vplyvu na verejnú politiku je pre nás ale najdôležitejší názor Európskej komisie. Pretože podľa tohto názoru Európskej komisie sa bude posudzovať aj plnenie našich medzinárodných záväzkov, aj to, či sa nám podarí dostať z trestnej lavice procedúry nadmerného deficitu, no a tá ho odhaduje v minulom roku nie na 3,3 alebo 3,5 percenta, ako sa to chváli Ivan Mikloš za rok 2011, ale Európska komisia hovorí o dvoch percentách a v roku 2013 hovorí Európska komisia o konsolidačnom úsilí vo výške 1,9 percenta. Čiže pán Mikloš z debaty vytiahol nekonzistentne celkom tie čísla, ktoré mu vyhovovali, a v tomto bol vždy majster, a ak cituje Inštitút finančnej politiky, tak by mal povedať číslo tri, 3 % hrubého domáceho produktu v roku 2011 a 1,9 % v roku 2013, to je rezort financií dnes. A ak spomína problémy v metodike, tak by tak isto pán Mikloš mal vysvetliť, ako sa za neho mohli ministerskí analytici jednoznačne pomýliť a dočasné zvýšenie dane z pridanej hodnoty klasifikovať ako trvalé, keďže v zákone máte napísané, že je to dočasné. A do konsolidačného úsilia sa nezarátavajú takzvané dočasné opatrenia. Mali by to byť opatrenia nad päť rokov. Dokonca z našich opatrení sa napríklad na základe takejto metodiky vynecháva aj bankový odvod ako taký. My máme ináč v tejto veci spor aj s rozpočtovou radou dokonca, ale úplne odborný, legitímny z hľadiska nezapočítania do nášho úsilia v budúcom roku opatrenia, ktoré sa týka prvého piliera. Ale to je, to je legitímny spor ako taký.
Podiel príjmov a výdavkov je pre mnohých tak isto fetišom. Priznám sa, pre mňa nie, pretože analýzy OECD a Medzinárodného menového fondu ukazujú, že najmä v dnešných časoch ochladzovania ekonomík ich môžu opatrenia na strane príjmov spomaľovať menej. Tu musím povedať, a to je tiež otázka dopadu konsolidačného balíka, nárast, nami odhadovaný dopad balíka, ktorý tak vy kritizujete, na HDP je, spôsobí, pribrzďuje rast hrubého domáceho produktu náš balík o pol percenta, ten v roku 2011 bol odhadovaný na úrovni skoro jedného percenta, 0,8 až jedno percento ako také. Tu musím povedať, je tu málo ľudí už z hľadiska fachu, ale môžeme hovoriť o takzvaných fiškálnych multiplikátoroch, a tu, či sa vám to páči, alebo nepáči, najviac zbrzďuje ekonomiku škrtanie výdavkov. Ja chápem že je to v rozpore s mediálnou objednávkou a naozaj škrtanie verejných výdavkov je, najviac spomaľuje z krátkodobého hľadiska hospodársky rast. Z tohto pohľadu... Prosím? (Reakcia na hlasy z pléna.) Z krátkodobého, ja som to povedal. Presne, z krátkodobého hľadiska, z roka na rok, po slovensky, škrtanie výdavkov najviac spomaľuje rast. Čo sa koniec koncov prejavuje aj v roku 2011 tou väčšou váhou ako takou.
Takže... Ale dobre. Existujú, naozaj bolo by veľmi zaujímavé, keby debaty povedzme z Tokia, z rokovania Medzinárodného menového fondu spred mesiaca, kde naozaj existujú už úvahy a odporúčania, však ich môžete čítať aj na stránkach skôr európskej ako našej tlače, hovoria o tom, že tá konsolidácia je príliš rýchla a že to ochladzovanie spôsobovalo zavŕtavanie sa vlastne viac a viac do zeme, čoho evidentným príkladom sú krajiny, ktoré sú v programoch, Grécko, Španielsko, Portugalsko. To znamená krajiny, ktoré musia rýchlo, šokovo znižovať deficit, sa samozrejme dostávajú do problémov svojich reálnych ekonomík, pretože strácajú palivo na ten rast a šokovo to pôsobí samozrejme aj na reálnu ekonomiku.
Ale dobre, poďme teda k číslam príjmov a výdavkov. Podiel príjmov a výdavkov v nami diskutovanom rozpočte je medzi - a to sú teraz korektné čísla po prijatí pozmeňováku a rozpustení rezervy - 72 na strane príjmov ku 28 až 66 ku 34, čiže dva ku jednej. A to závisí od toho, prečo hovorím dve rôzne čísla, záleží to od toho, ako dopadne tá rezerva z druhého piliera, aká bude veľká a ako dopadne, hej. Čiže v prípade, že sa tá rezerva nepoužije na výdavky, čo si dovolím vám povedať už dnes, že sa nepoužije, tak to bude dva ku jednej. To znamená 66 ku 34, a nie to strašné číslo 83 ku 17, ktoré tuná už niektorí opisovali od Ivana Mikloša. Nie je to pravda. Je to, tieto čísla, ktoré vám hovorím, a nemám úmysel, aby ste ma usvedčovali zo lži, čiže 72 ku 28, alebo 66 ku 34, to je to rozmedzie, kde to môže skončiť v závislosti od toho, ako skončí aj tá rezerva.
Takže v tomto jeden z vašich "svätcov" zavádzal. Rovnako úmyselne nehovoril pravdu o pomere príjmových a výdavkových opatrení v roku 2011. Tento pomer bol 43 ku 57, kolegovia, 43 ku 57. Konsolidácia, ktorú vykonáme v budúcom roku, patrí medzi jednu z najväčších a najťažších v histórii našej krajiny. Deficit oproti scenáru nezmenených politík, takzvaný MPC scenár, znížime o 3,3 % hrubého domáceho produktu, o 3,3. Pre porovnanie, to sa nebude páčiť pravici, ale veď je na to, dúfam, že rešpektovaný, aj komentár Inštitútu finančnej politiky, tak pre porovnanie: konsolidácia minulej vlády bola podľa tejto istej metodiky len vo výške 2,5 percenta. Totiž našim predchodcom sa akosi zázračne nepodarilo tento scenár rokov 2010 alebo 2011 kontra 2010 urobiť. Bol to len odhad. My sme si dali túto námahu, no a vyšlo to trošku horšie pre vás ako pre nás, ale aj to sa stáva.
No a treba povedať, že túto konsolidáciu musíme urobiť len krátko po tom, ako sa po predchádzajúcej konsolidácii v roku 2011 a samozrejme, že v tom 2011. roku sa vyčerpali mnohé rezervy aj ľudí, aj krajiny, aj verejnej správy, aj firiem, a samozrejme teraz je to naozaj v čase hroziacej recesie v eurozóne. No a o roku 2012, to som vám už hovoril. A to je otázka svedomia vášho ako takého.
Podiel príjmu rozpočtu verejnej správy sa udržuje od roku 2010 mierne nad 32 %, číže, pričom v roku 2015 sa dokonca očakáva, že poklesne pod úroveň 31,7 %, podiel príjmov na hrubom domácom produkte, čo je tiež v rozpore s nejakým ideologickými mantrami, o ktorých tu vzniknete hovoriť. Čísla o tom vôbec nehovoria. No a na rozdiel od stabilnej úrovne príjmov sa výdavky rozpočtu verejnej správy znížia z úrovne 40 % HPD roku 2010 na necelých 34 % roku 2015, čo nehovorím s nejakou ľahkosťou v hlase, lebo to je samozrejme v rozpore s tým, čo musíme mať z hľadiska úmyslu udržania kvality a dostupnosti verejných služieb. Ale dnes je to v rozpore s realitou úrovne príjmov, sily reálnej ekonomiky a cieľa a povinnosti znižovať deficit.
Čiže čo by som vám ešte vytkol asi? Viete, rozdiel medzi nami, a to ani, teraz hovorím k ľuďom, ktorí tu zostali a si to možno nezaslúžia, ale rozdiel medzi nami je ten, že vy ste neskutočne namyslení. (Smiech v sále.) A to je, to je ten rozdiel, ktorý je medzi nami, tá neskutočná sebadôvera a schopnosť proste prezentovať svoje videnie sveta ako jediný možný scenár, ako jediný možný scenár, s ktorým sa dá proste prežiť.
Ja musím povedať, že, a budem hovoriť za seba, človek by mal hovoriť za seba, s veľkou pokorou a rešpektom proste pristupujem a budem pristupovať po tie mesiace a roky, čo sa budem musieť boriť s tým, čo sa volá verejné financie. Odkaz je úplne jasný, ideme do veľmi ťažkého obdobia roku 2013, ktoré, či sa vám, môžete to maľovať na modro, fialovo, ako modrinu pod okom, a kľúčové, kľúčové, čo sa bude diať mimo nás a nie u nás, to je absolútne kľúčové, ak slovenská ekonomika spomalí pod vplyvom externého prostredia o jeden percentuálny bod, bude to znamenať ďalší výpadok daňových príjmov asi o 200 mil. eur. To si proste treba uvedomiť. Ja si dokonca myslím, že si to ani vy neprajete na strane opozície, aj keď dnes, keďže viete čítať čísla, prognózy, čo sa môže diať v budúcom roku, sa to snažíte prilepiť, prilepiť na nás. Ale tie opatrenia povedzme o Zákonníku práce, ako ja si veľmi dobre pamätám ten cieľ minulej vlády, ktorý bol pomenovaný tiež Ivanom Miklošom, a povedal vtedy, že chceme mať Zákonník práce, ktorý bude nás zaraďovať medzi prvú desiatku krajín OECD. To, čo sa teraz udialo zmenami, ktoré do veľkej miery sú, sú z pohľadu fungovania Zákonníkov práce v Európe, vyspelej Európe, sú plastickou chirurgiou tie naše zmeny, nás dostávajú na priemer OECD. Priemer OECD, kde sú samozrejme krajiny ako Spojené štáty, Nový Zéland, Austrália. Žiadna katastrofa, kolegovia. Dokonca, ak ideme, a teraz si to priznáme úplne, úplne reálne, ak ideme do obdobia tlaku na prepúšťanie, tak proste tí ľudia môžu dostať odstupné napríklad. To znamená, ich situácia sa zlepší po prvom januári. A nechcite, kto mal možnosť zamestnávať, nechcite mi zase povedať, že len pod vplyvom Zákonníka práce sa teraz niekto rozlúči s tisíckami svojich zamestnancov. To nie je tak, jednoducho zase tých ľudí zobrať ako do práce.
Toto proste miešanie, to sú tie neskutočné legendy. Proste zavedenie rovnej dane v roku 2005 samozrejme sa vám prekrýva so vstupom do Európskej únie, s tým, že Slovensko objavili investori ako čiernu dieru po Mečiarových vládach, s tým, že sme mali vlastne investičný deficit. Mnoho prekrytí. A tu proste niekto nemá hanbu o tom hovoriť, že to je jediný zázrak, ktorý túto krajinu proste, to ani nikto z vás nemôže tomu veriť, že to tak v skutočnosti je. Bol to jeden z kamienkov mozaiky. A vtedy dôležitý z hľadiska imidžu krajiny, ktorá bola poznamenaná škaredým káčatkom nejakej minulosti. Problémom ale je, opäť odkazujem na posledný komentár IFP, že medzi rokmi 2004 a 2012 príjem z dane z príjmov, z podnikania fyzických osôb klesol o polovicu. To sú tí klasickí podnikatelia, živnostníci, ak to chceme proste povedať. Výber dane, tejto dane klesol o 51 percent. Tí ľudia neplatia dane. Proste pri tých najlepších podmienkach, ako chcete... (Ruch v sále.) No chcem vám povedať, nariekate nad vracaním živností. Veď sami minulý rok, takto dozadu, keď ste robili tú slávnu odvodovú reformu, takú tú slávnu z tých sto zákonov, čo tu bolo otvorených v jednom, superhrubú mzdu ste to nazvali, ten projekt, tak jeden z dôvodov alebo z príčin, prečo ste to robili, bolo pomenované, že máme falošné živnosti, že máme nárast o 50 000 živností z roka na rok, čo boli ľudia vytláčaní z pracovného pomeru do živnostenských pomerov. No tak ako, ako návrat z tejto strany rieky je úplne logický po sprísnení odvodových pravidiel.
Druhá vec, v akej atmosfére na trhu práce sa to bude diať a s akými následkami na náklady práce u zamestnávateľa, s akou ochotou prenášať tieto náklady práce, zvýšené náklady práce na vrub nákladu zamestnávateľa alebo na vrub menšieho príjmu tých ľudí. Je to veľmi zložitá situácia, ale sami dobre viete, že je to krok smerom, na ktorom by sme sa zhodli niekedy, keby sme boli spolu v nejakej koalícii. Ale nie sme. Ani nebudeme dlho. (Smiech v sále.) Ani dlho nebudeme.
No, takže ešte o realizme, áno, trošku. Nie o socialistickom realizme, ako by tu niekto hovoril, ale o realizme ako takom. No, hnevalo ma zopár ľudí, naozaj ani nie takí, ktorí by si to proste mali dovoliť podľa mňa, trhalo rozpočet, alebo trhalo tu stránky. No, sú to imitátori, nehnevajte sa. Tí konkrétni páni sú imitátori, snažia sa imitovať jedného konkrétneho človeka, ale na nesprávnom mieste a v nesprávnom čase. (Hlasy v sále.). A je to, presne, opakovaný vtip už nie je vtip. A radi sa odvolávate na, napríklad na stay plane alebo vyjadrenie rozpočtovej rady. Viete, že som jeden zo spoluautorov zákona alebo zo spolupredkladateľov, lebo autorstvo ťažko niekomu priznať. Je to spoločné dielo, mám na mysli zákon o rozpočtovej zodpovednosti. A je to oveľa zložitejšie mať proste za chrbtom takého psa strážneho, ako je rozpočtová rada. A ja som ten prvý, ktorý si to teda musí ako vyskúšať. Ja by som, mne by sa strašne teraz hodilo, keby takáto istá rozpočtová rada už hodnotila rozpočet za rok 2012 alebo 2011, nemuseli by sme sa tu teraz prieť o to, také, onaké číslo, a boli by ste menší frajeri, kolegovia, čo sa týka roku 2012 a 2011, a menej bludov by sa tu mohlo rozprávať. Ale dobre, začína hra, ktorá odteraz by mala mať rovnaké pravidlá pre všetkých, ktorí prídu po nás, a je to dobrá vec.
Ale ak sa teda tuná vytrhávali len vety tom, aký je ten rozpočet rizikový, tak treba aj vytrhnúť vetu o tom, že je transparentný a že má oveľa viac informácií ako rozpočty predtým. Lebo to tam je napísané čierne na bielom. A súčasťou tohto prístupu je aj to, čo sa udialo formou pozmeňujúceho návrhu v pléne, čo je otázka procedúry vedenia Národnej rady a tejto snemovne. Do procedúry mňa nemiešajte, kolegovia. Týmto pozmeňovacím návrhom sa zreálňovali príjmy. Viete veľmi dobre, že mohli sme si túto informáciu nechať pre seba, pretože sme sa to dozvedeli tak pred desiatimi dňami, ako všetky zlé správy sme sa od apríla dozvedali vo veľmi krátkych časových intervaloch. Mohli sme si to nechať pre seba, ale práve preto, aby sme sa pokúsili proste hrať s kartami, s čistým stolom, tak sme to proste premietli do tej rezervy. Premietli sme to do tej rezervy a zreálnili sme príjmy, aj keď sme si boli vedomí, že vydávame tým negatívne signály a vydávame sa na pospas možnosti, že nás budete proste chcieť stotožniť s poklesom týchto príjmov, s opatreniami, ktoré sme prijali.
Ja vás musím, ale upozorniť, že tá situácia je oveľa zložitejšia. A veľmi dobre viete, že pokles príjmov štátneho rozpočtu začal naozaj nie na jeseň tohto roku, ale začal na jeseň minulého roku. Veď s tým sa boril aj rozpočet v roku 2012, že tam proste bol prepad o 500 mil. eur. To sú proste znaky, ktoré tu máme zakomponované, a ktoré do veľkej miery samozrejme súvisia s reálnym vyčerpaním možnosti našej krajiny. Z hľadiska vyčerpania, lebo sme štvrtý rok v kríze. Treba si to uvedomiť. A vyčerpaná je nielen ekonomika, ľudia a firmy a inštitúcie, ale to samozrejme je spojené aj s takou skazenou atmosférou, o ktorej som hovoril predtým. A tá téma daňových únikov je neskutočne vážna a z tejto témy ja mám osobne strach. Z tejto témy ja mám osobne strach. A zamieňanie si výberu, horšieho výberu DPH s nejakými opatreniami na trhu práce napríklad, tak to je úplný nezmysel. To je proste otázka kultúry alebo prístupu ľudí k tomu, že čo je normálne, a vnímania toho, že keď niekto neplatí dane, tak jednak absolútne poškodzuje podnikateľské prostredie a má neodôvodnenú výhodu cez cenovú konkurenciu a cez proste všetko to, čomu sa hovorí neplatenie daní, a na druhej strane je to proste, sú to prostriedky, ktoré chýbajú na financovanie verejných služieb. Čiže my nemáme momentálne inú možnosť, ako to, že tieto sadzby, a niektoré sadzby hranične nastavené z hľadiska udržateľnosti, musia zostať na tejto výške, pokiaľ sa nepodarí zlepšiť výber daní a znížiť výdavky na samotné fungovanie štátu. Toto považujem za tú víziu, ktorá tu mnohým chýba. A možno sa zdá niekomu technokratická, ale je tak kľúčová z hľadiska skutočného financovania toho, čomu hovoríme verejné služby ako také.
Máte pocit, že nie je otázkou vízie to, čo sa má udiať v školstve napríklad v budúcom roku? Čo vôbec nebude žiadna prechádzka ružovou záhradou, lebo to, o čom sa teraz potichu alebo nahlas začína hovoriť, sú zásadné zmeny v regionálnom školstve, a ktoré sa budú týkať aj počtu učiteľov, počtu žiakov v triedach, ale aj siete škôl. To sú informácie, ktoré som verejne a mnohokrát použil, ale my máme stovky škôl, ktoré sa zmestia do jedného autobusu. My máme počty málotriedok, škôl do 150 žiakov, by som vám mohol vymenovať. A to sú proste problémy, ktoré sú spojené samozrejme s fungovaním samosprávy. To znamená, ten prevodník nie je priamo o rozhodnutí ministra takého alebo onakého, vlády, premiéra, ale je to o veľmi problematickom dohadovaní sa so samosprávou a dokonca o animozitách medzi jednotlivými dedinami a obcami ako takými.
Máte pocit, že sa dá bez nejakej námahy zmeniť situácia v zdravotníctve? No nejde to. A samozrejme, že sa to musí týkať aj siete, hej, z hľadiska obslužnosti, kvality, počtu lôžok. To sú proste... A súčasťou toho, samozrejme, je aj život, ktorý sa týka zdravotných poisťovní. (Vystupujúcemu bol podaný pohár vody.) Takže, takže naznačujete mi, že mám končiť asi. Ďakujem. (Hlas z pléna.) Áno. Takže toto sú, toto sú... Možno, že tieto vízie nie sú pomenované úplne exaktne v štátnom rozpočte, možno nie sú pomenované v programovom vyhlásení vlády, ale hovorím s plnou vážnosťou, že život a realita budúceho roku a budúcich možno osemnástich mesiacov nás nevyhnutne dovedie k tomu, že v týchto kľúčových oblastiach, školstvo, zdravotníctvo, výber daní, musia nastať zmeny. Bez týchto zmien nie sme schopní doručiť cieľ, záväzok znižovania deficitu, udržania dlhu pod kontrolou a tým pádom schopnosti sa financovať. Lebo odkaz verejnosti, ktorá nás určite teraz má v paži, v tomto čase, odkaz verejnosti je jasný. Nejde o plnenie nejakých fetišov, čísel. Ide o to, že Slovensko je, ako celá Európa, zadlžená krajina, ktorá má vyše 30 mld. eur dlhu, ktorý si každý rok musí rolovať. Ten objem je niekde vo výške od 7 do 9 mld. eur. Dnes vôbec nie je samozrejmé si požičať peniaze za prijateľných podmienok. Už vôbec to nie je samozrejmé. Niekedy to samozrejmé bolo.
Ak sú štáty Európy drogovo závislé na peniazoch a na dlhoch, tak vďaka finančným trhom, ktoré ich do toho navádzali. Pamätáme si všetci časy, keď nás ťahali za rukáv a všetci nám núkali: požičajte si, požičajte si za najlepších podmienok, "svopujte", robte proste všelijaké operácie neuveriteľného rozsahu. Dnes tie isté finančné trhy, nenávidím výraz finančné trhy, lebo sú to konkrétni ľudia, tí istí konkrétni ľudia diktujú: znižujte platy, znižujte platy, plaťte menej, neplaťte verejné služby! A diktujú to urobiť z roka na rok, čo je samozrejme neúnosné pre životnú úroveň ľudí. Čiže veci, o ktorých som hovoril, je nevyhnutné doručiť. A či sú, alebo nie sú v rozpočte, to vás, páni, trápiť nemusí, to môže trápiť mňa a môjho premiéra, ktorý sa s touto situáciou bude musieť vysporiadať.
Pristavím sa ešte pomalinky pri arbitrážach, lebo to bola taká aktualitka z minulého víkendu. No, viete, Slovensko zatiaľ prehralo len jednu jedinú arbitráž. Tá arbitráž sa volala ČSOB. Stálo nás to 25 mld. korún, náklady na právne zastupovanie 650 mil. korún. Ináč dnes by mala byť na vládnej stránke. Už je aj podrobná analýza všetkých arbitráží, ktoré sú rozbehnuté, a zistíte, že arbitráže sú veľmi zaujímavý biznis tých, ktorí štáty žalujú, a štáty žalujú zo všelijakých motívov všelijaké entity.
Pomenujme, že U. S. Steel začal arbitráž voči Slovensku vďaka emisnej dani, ktorú ste s takou slávou tu schválili pred vyše rokom, vďaka poplatkom SEPS-u. Spomeňme, že SPP začal, alebo akcionári SPP uvalili na Slovensko arbitráž kvôli cenovej regulácii. Spomeňme, že za pochybenia daňových úradov sme boli v arbitráži, ktorú sme, chvalabohu, vyhrali. Spomeňme, že nám hrozí za vypnutie nejakého rádia CD International ešte za Mečiara, že od nás niekto proste pýta stovky miliónov eur. Spomeňme úplne najnovšiu a najväčšiu arbitráž, ktorá sa rozbieha v druhom kole, a týka sa ložiska mastenca kdesi na Slovensku, za miliardu 200 mil. eur. Miliarda 200 mil. eur. V tejto oblasti všade sa budeme musieť brániť tak, ako sa budeme urputne brániť aj v prípade Unionu. Budeme sa urputne brániť a veľmi dobre viete, že nie sme na konci tohto príbehu.
K Ľudovi Kaníkovi, ešte spomeniem, ja sa vôbec nebudem vysmievať jeho návrhu minidane, a som dokonca pripravený akýkoľvek ďalší návrh preskúmať. Samozrejme s tým odkazom, že neexistuje žiadne perpetuum mobile a že takto mediálne formulovaná daň, konštruovaná, ako ju navrhol, by určite automaticky sa naozaj mohla prenášať aj na spotrebiteľa, na konkrétneho užívateľa tej-ktorej služby, ale v prostredí, keď sa formuje návrh tzv. FTT a vôbec nie je jasný, máme za povinnosť proste preskúmať každú, každú možnosť tak, aby bola v súlade, samozrejme, s európskym právom a kompatibilná s opatreniami, ktoré sa na tejto úrovni budú prijímať.
A ak by som mal hovoriť o cieľoch a snoch, tak tie sny sa samozrejme pretavujú do fungovania modernej verejnej správy, ktorú si môžeme predstaviť na tom najobyčajnejšom úrade, či už obecnom alebo, ktorý je najbližšie k ľuďom, alebo obvodnom, ktorý po novom má sústreďovať vlastne všetky tie obslužné činnosti štátu. Ale napríklad aj naozaj v znížení nákladov na prácu vo forme zníženia odvodového zaťaženia a napríklad zrušenia zdravotných odvodov, ak by to bolo v budúcnosti možné. Len to sú témy, ktoré sú dnes v úrovni snov z hľadiska našich nákladov a výdavkov. Mám na mysli hlavne tých, ktoré sú dané z hľadiska zákona, ktoré sú každý rok indexované, a z hľadiska príjmov, ktoré máme k dispozícii. To znamená, ak sa nevysporiadame s neduhmi, ktoré som pred pár minútami spomenul, je ťažko snívať a spoliehať sa na to, že by sme mohli znížiť náklady na prácu, aj keď pokusy a snahu z hľadiska hlavne sťahovania nožníc medzi zdaňovaním kapitálu a práce, tak tie sú už pretavené do legislatívnej podoby u daňových zákonov, ktoré boli prijaté pred pár dňami.
Mal by som tu ešte možnosť, samozrejme, hovoriť hodiny a možno aj minúty o prešľapoch tých-ktorých ľudí, ale dnes to už asi ani nemá význam. Ale počuť o šetrení od predstaviteľov, ktorých nominanti utekali ako potkany z potápajúcej sa lode v marci tohto roku, mne sa to ani nechce komentovať.
Ale dávam všetkým do pozornosti takú správu NKÚ o hospodárení Tiposu za rok 2011, na základe ktorej budem žiadať, možno aj v civilnom konaní, vrátenie tantiém vo výške 510 000 eur. od nominantov jednej strany, ktorí si naozaj nechali vyplatiť v desiatkach tisícoch tantiémy z firmy, ktorá neodviedla žiadne dividendy štátu a ktorá, o Tipose hovorím, ktorá vyplatila, do marca sa zaviazala 70 % celoročného plánu reklamných aktivít, vyplatila na rôzne tenisové a iné dobročinné spolky.
A musím spomenúť napríklad aj SZRB, lebo hovorím o svojej agende, čo mám ja v košiari, že ak predstavitelia tejto banky poskytli úvery, a kľúčovo ich poskytli opäť v marci, po voľbách, v objeme 41 mil. eur, 41 mil. eur, boli poskytnuté úvery v rozpore s rizikami, v každej banke máte ľudí, ktorí musia posudzovať riziko, a títo členovia úverových výborov, ktorí zodpovedajú za riziko, neodporúčali tieto úvery poskytnúť, tak napriek tomu boli poskytnuté. Veľmi sofistikovaná krádež, ktorá sa samozrejme môže prejaviť až o niekoľko rokov v čase splatenia tohto úveru. Môžem len oznámiť, že SZRB bude tento rok v strate, pretože na základe šetrenia Národnej banky musela dodatočne vytvoriť opravné položky na rizikové úvery v objeme 10 mil. eur. To znamená, dividendy neodvedie v budúcom roku.
To je o tom žmýkaní štátnych podnikov. Toto je tiež jeden zo štátnych podnikov. A o tom, ako sa dá pristupovať k fungovaniu. To je o tom, že vždy je dôležité nielen čo sa hovorí, ale aj kto to hovorí. A to je o tých odkazoch, kto má možnosť a šancu šetriť.
Dobre. Opakujem, uvedomujem si riziká rozpočtu na budúci rok. Spočívajú vo vzťahu so samosprávou. Spočívajú v zdravotníctve. Spočívajú v školstve. V celkovej snahe po vyšších mzdových nárokoch, ktoré naozaj z hľadiska toho, že tiež som len človek, považujem za legitímne. Považujem za legitímne, že končí trpezlivosť s nulovým rastom miezd pri niekoľkopercentnej inflácii, s ktorou bojujeme niekoľko rokov, to znamená s reálnym poklesom miezd, ale na ktoré nemáme peniaze.
Takže toto sú riziká, ktoré sú na stole. Plne si ich uvedomujem, a opakujem to, čo som povedal v úvodnom slove. Toto nie je rozpočet, ktorý po jeho schválení zajtra, a viete veľmi dobre, že schválený bude, by mal niekde byť odložený do skrine. Budeme sa ním musieť naozaj na týždňovej, mesačnej báze zaoberať, špeciálne vo vzťahu k samosprávam, kde budeme musieť vzhľadom na tie obmedzené možnosti ten monitoring nastaviť naozaj na mesačnej a nie nejakej polročnej báze. Musíme mať absolútnu vedomosť, ako samosprávy rešpektujú memorandum, ku ktorému sme sa spoločne zaviazali.
No a kľúčové budú samozrejme makroekonomické prognózy v polovici februára. Potom Európska komisia vo februári, v apríli. To sú všetko informácie, s ktorými budeme musieť on-line pracovať. A tomu budeme musieť samozrejme prispôsobovať aj výdavkovú politiku, ktorú budeme mať stále v rukách.
Na tej príjmovej, viete, ktoré riziká sú, to je otázka samotného výberu daní, ktorý už dnes je stále neefektívny, ale neprijímam, opäť opakujem, neprijímam a považujem za urážku informáciu o tom, že my sme na tento vývoj rezignovali. My naň rezignovať nemôžeme a nechceme. Ale snáď pre vysvetlenie tu niektorým kolegom z KDH, my si akúkoľvek pohnútku z hľadiska lepšieho výberu daní nevieme rozpočtovať v rozpočte. Rozpočet sa konštruuje tak, že máte bázu, skutočnosť, a z tej skutočnosti robíte prognózu na základe nejakého makroekonomického prostredia. My sa nemôžeme rozhodnúť, že my si zlepšíme výber daní budúci rok o 300 mil. eur. No, môžeme sa rozhodnúť, ale nemôžem si to napísať do rozpočtu, lebo by mi to nikto neuveril. Ani komisia, ani výbor pre prognózy daňové, a ani rozpočtová rada ako taká.
Takže my môžeme len sami seba presvedčiť, prekvapiť, najprv presvedčiť a potom prekvapiť, tým, že doručíme lepší výber daní, zlepšíme príjmy, ale opačne to nejde. Čiže, uvedomujúc si všetky tieto riziká, riadenie rozpočtu na mesačnej báze. Ak som v úvode hovoril o odvahe, šťastí a zdravom rozume, tak všetky tieto faktory naozaj budeme, atribúty budeme potrebovať. A pevne verím, že aj všetci tí, ktorí ste tento rozpočet ixkrát prekliali, a možno sa niektorí veľmi nezodpovedne tešíte, že by tie vaše predpovede a chmáry sa mali naplniť, že napriek tomu, že väčšina z vás, aj z tej opozície, si nepraje, aby sa Slovensko dostalo do obrovských turbulencií budúci rok. Nemôžete si to priať, pretože tiež žijete v tejto krajine.
Takže poprosím všetkých tých, ktorí môžu mať pochopenie a strpenie, aby nám držali palce.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Dobré ráno prajem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni poslanci, na 7. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky som predkladala návrh zákona, ktorým sa menil a dopĺňal zákon 131/2002 o vysokých školách, ktorého ambíciou bolo jednoduchou a transparentnou úpravou dať možnosť - možnosť, nie založiť povinnosť - poskytnúť sociálne štipendium študentom študujúcim na vysokých školách v zahraničí. (Ruch v sále.) Pekne poprosím, potichučky.
Navrhovaná zákonná úprava dávala možnosť poskytnúť sociálne štipendium tým študentom v tom prípade, len ak oň požiadajú, ktorí by naň mali nárok, ak študujú na vysokej škole v zahraničí. Návrh vtedy, môj, novely zákona nenašiel podporu teda u vládnej strany a jedným z dôvodov, prečo nebol podporený, bolo aj podľa vyjadrení Ministerstva školstva Slovenskej republiky, že systém sociálnych štipendií je značne zneužívaný.
Keď som dávala túto novelu zákona, bolo to skoro v súbehu s tým, ako ministerstvo školstva pripravilo novú vyhlášku o sociálnych štipendiách, ktorá podstatne sprísnila, stransparentnila sociálne štipendiá a ich vyplácanie. Táto vyhláška nadobudla platnosť 1. septembra 2012, čo ja osobne, ja osobne oceňujem. Teda obavy zo zneužívania sociálnych štipendií sprísnením kontroly preukazovania napríklad nároku na toto štipendium boli eliminované.
Preto som sa vrátila k tejto myšlienke a k tomu návrhu formou pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k vládnemu návrhu zákona o vysokých školách a predkladám pozmeňujúci návrh, ktorého cieľom je umožniť študentom študujúcim na vysokých školách alebo univerzitách v zahraničí požiadať o sociálne štipendium. A zdôrazňujem opäť, že mi ide o fakultatívnosť v tomto mojom návrhu, nie o povinnosť, pretože vychádzam z toho, že áno a súhlasím s mojimi oponentmi a stotožňujem sa s tým názorom, že tí študenti, ktorí študujú na vysokých školách v zahraničí, prevažne pochádzajú zo solventnejšieho sociálneho prostredia, ale predsa sa občas vyskytnú aj takí, ktorí sú zo sociálneho prostredia, ktoré to štipendium po výpočte by vydalo nárok na poberanie.
V podstate o takúto, o takýto návrh a takýto vstup do vysokoškolského zákona som sa rozhodla po tom, čo som dostala podnet od matky takto študujúcej študentky v zahraničí, konkrétne na Masarykovej univerzite v Brne, a ja som tento prípad použila aj pri návrhu novely vysokoškolského zákona, a pretože je veľmi jednoduchý, ho zopakujem a citujem z tohto mailu od tejto matky: "Som samoživiteľka rodiny, mám dcéru, ktorá veľmi chcela študovať psychológiu v kombinácii so žurnalistikou. Táto kombinácia sa študuje len na Masarykovej univerzite v Brne. Moja dcéra spĺňa podmienky na priznanie sociálneho štipendia na Slovensku aj v Českej republike podľa výšky životného minima a kritérií v Slovenskej republike aj v Českej republike. V českom zákone o vysokých školách má nárok na sociálne štipendium aj študent, ak spĺňa podmienky životného minima rodiny bez ohľadu na to, kde sa rozhodne študovať." Koniec citátu.
Ak som si pozrela štatistiky, z ktorých vyplýva, že nároky na rozpočet po schválení môjho pozmeňujúceho návrhu sú minimálne a pridaná hodnota pre schválenie takého návrhu je jeho fakultatívnosť, tak si dovolím trochu štatistky. Z Výročnej správy o stave vysokého školstva za rok 2011, teda akademický rok 2011/12, sa dozvedáme, že celkový počet študentov na vysokých školách a univerzitách klesá a v akademickom roku 2011/2012 bol 212 030 študentov, z toho 68 456 študentov študovalo v externej forme, čo je 32,3 %, a 143 574 v dennej forme štúdia. Študenti na externej forme štúdia, samozrejme, nárok na sociálne štipendium nemajú. A verejné vysoké školy vyplatili v roku 2011 sociálne štipendiá v objeme 24 789 319 eur a k 31. decembru 2011 poberalo sociálne štipendiá 16 828 študentov, teda necelých 12 % študentov denného štúdia, a to v priemernej výške približne 165 eur.
Štatistiky o občanoch v Slovenskej republike študujúcich na zahraničných vysokých školách sa nevedú. Údaje sú známe za Českú republiku a mám ich k dispozícii k poslednému dňu roka 2009. Podľa týchto štatistík vo všetkých formách štúdia v Českej republike študovalo 22 233 občanov Slovenskej republiky a podľa odhadov Ministerstva školstva Slovenskej republiky v zahraničí študuje vo všetkých formách celkovo, vrátane Českej republiky, 25-tisíc občanov Slovenskej republiky. Ak teda uplatníme rozloženie študentov tak ako na Slovensku, tak približne 16 950 študentov, občanov Slovenskej republiky, študuje v zahraničí dennou formou a približne 2 034 študentov má nárok na sociálne štipendium.
Ak teda priemerná výška štipendia je 165 alebo 167 eur mesačne a študent poberá štipendium približne deväť mesiacov, tak nárok na rozpočet v tom prípade je približne 3 mil. eur. Z toho množstva, opakujem zase, že nie všetci, predpokladám, že veľmi-veľmi malá skupina aj po sprísnení a vďaka sprísneniu prideľovania sociálnych štipendií by na takéto štipendium malo nárok. Takže predpokladám, že také najzákladnejšie prekážky sa upravili a boli eliminované teda.
Chcem veriť tomu, že nie je teraz nejaký relevantný dôvod vzhľadom k fakultatívnosti návrhu, aby prípadne nebol schválený. Uľahčíme tak študentom, ktorí sú naozaj na tie sociálne štipendiá odkázaní a sú sociálne slabší, ktorých určite nie je veľa. A takíto študenti sú obyčajne, zo skúseností vieme, usilovnejší, cieľavedomejší a ochotní veľa obetovať z vlastného pohodlia, aby v budúcnosti stáli na vlastných nohách a boli prínosom pre svoje okolie, a teda nie poberateľmi sociálnych dávok. Určite, určite aj takíto študenti a vždy budú študenti, ktorí si budú hľadať jednoduchšiu cestu, niektorí z nich, a budú v pokušení obchádzať aj akékoľvek prísne kritériá, ktoré ministerstvo nastaví, lebo ľudská vynaliezavosť skoro nemá hranice. Ale sociálne štipendium, ktoré v priemernej výške 165 eur mesačne by mohlo byť takou malou časťou tých skutočných nákladov, ktoré na svoju budúcnosť vynakladajú tí, ktorí nemajú to šťastie, že pochádzajú zo solventnejších rodín a rodičia majú možnosť im zaplatiť nie malé náklady na štúdium na vysokej škole, či už tu, alebo aj v zahraničí.
Preto dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej a Martina Fronca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2008 Z. z. (parlamentná tlač 223).
1. V čl. I sa za bod 188 vkladá nový bod 189, ktorý znie: 189. V § 96 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Ministerstvo môže priznať sociálne štipendium za rovnakých podmienok ako v odseku 1 občanom Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a študujú na vysokých školách v zahraničí."
Doterajšie odseky 2 až 11 sa označujú ako odseky 3 až 12.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
2. V čl. I novelizačný bod 190 (189. bod návrhu) znie: 190. V § 96 sa vypúšťajú odseky 9 až 12.
3. V čl. I sa za bod 198 vkladá nový bod 199, ktorý znie: 199. V § 102 ods. 2 sa za písmeno t) vkladá nové písmeno u), ktoré znie:
"u) osobitným predpisom upravuje podrobnosti priznávania a vyplácania sociálneho štipendia občanom Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt v Slovenskej republike a študujú na vysokých školách v zahraničí."
Doterajšie písmená u) až y) sa označujú ako písmená v) až aa).
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie tohto môjho návrhu som predniesla. Ďakujem vám za porozumenie, podporu. Odovzdávam pánu spravodajcovi návrh pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predložil tri pozmeňovacie návrhy. Prvý je legislatívnotechnického charakteru, takže dúfam, že s tým nebudete mať žiadny problém mi to podporiť. Druhý a tretí zase dopĺňajú pozmeňovací návrh pána poslanca Érseka.
Takže dovoľte mi prečítať pozmeňujúci návrh k tlači 223. V súvislosti s ustanovením zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh.
V čl. I za bod č. 4 sa vkladá nový bod 5. V § 2 ods. 14 posledná veta znie: "Názov univerzitnej vysokej školy obsahuje slová "univerzita", ak osobitný predpis neustanovuje inak. 3aa)"
Následne sa nasledujúce body v čl. I návrhu zákona prečíslujú.
Odôvodnenie: Legislatívnotechnická úprava, zosúladenie formulácie s ustanovením § 2 ods. 14 a 15 zákona.
Druhý pozmeňujúci návrh príslušného zákona, čo prerokúvame k tlači 223. Pozmeňujúci návrh môj znie:
V čl. I v pôvodnom bode 168 a v § 83 ods. 17 navrhujem vypustiť slová "podľa odseku 1 alebo".
Odôvodnenie: Akreditácia študijného programu je proces, v rámci ktorého Akreditačná komisia na žiadosť vysokej školy posúdi jej spôsobilosť uskutočňovať študijný program. Doterajšia právna úprava umožnila v prípade nedostatkov vziať späť žiadosť o akreditáciu študijného programu a po odstránení nedostatkov predložiť novú žiadosť. Ak v dôsledku navrhovanej zmeny uvedený postup nebude možný, uskutoční sa konanie, výsledkom ktorého bude zamietnutie žiadosti, pričom novú žiadosť bude možné podať najskôr po uplynutí jedného roka, čo môže spôsobiť závažné problémy najmä v prípade reakreditácií študijných programov nielen pre vysokú školu, ale aj pre študentov študujúci v rámci daného študijného programu. Vzhľadom nato, že uvedený zákaz sa nevzťahuje na príbuzné študijné odbory, môže vzniknúť tendencia obísť zákaz zákona podávaním žiadostí o akreditácii príbuzných študijných programov, čo by pre vysoké školy znamenalo realizáciu nie najvhodnejšieho (pôvodný študijný program), ale núdzového variantu (príbuzný študijný program), o ktorý vysoká škola v skutočnosti nemala záujem. Zmena vytvára priestor na obchádzanie zákona a sťažuje fungovanie vysokých škôl, pričom žiadnym spôsobom neznižuje zaťaženosť príslušných orgánov (konanie o zamietnutie žiadosti, konanie o žiadosti o akreditáciu príbuzného študijného programu).
A tretí pozmeňujúci návrh príslušného zákona, ktorý prerokúvame s tlačou 223.
V čl. I za pôvodný bod 169 sa vkladá nový bod 170, ktorý znie: V § 84 ods. 2 tretej vete sa za slová "aspoň jeden rok" vkladajú slová "pred začiatkom obdobia, za ktoré obdobie bude činnosť vysokej školy v rámci v komplexnej akreditácii hodnotená".
Následne sa nasledujúce body v čl. I návrhu zákona prečíslujú.
Odôvodnenie: Komplexná akreditácia činností vysokej školy v zmysle zákona o vysokých školách je proces, v rámci ktorého Akreditačná komisia komplexne posúdi a zhodnotí vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, umeleckú a ďalšiu tvorivú činnosť vysokej školy, ako aj personálne, technické, informačné a ďalšie podmienky, v ktorých sa táto činnosť uskutočňuje. V zmysle platnej právnej úpravy sú kritériá komplexnej akreditácie stanovené rok pred uskutočnením akreditácie, teda v podstate po uplynutí obdobia, ktoré má byť hodnotené, kedy na základe predkladaných správ o činnosti je známa v podstate celá činnosť vysokej školy, ktorá má byť v rámci komplexnej akreditácie hodnotená.
Znamená, že výsledky komplexnej akreditácie, vrátane prípadnej možnosti dodatočného odstránenia nedostatkov v dodatočnej lehote jedného roka, sú v podstate vopred známe a výsledky akreditácie sú stanovením kritérií v podstate vopred rozhodnuté. Uvedená okolnosť vzbudzuje dôvodné pochybnosti o opodstatnenosti a deklarovaných cieľoch komplexnej akreditácie a súčasne znamená závažný zásah do autonómie vysokých škôl.
Predložený návrh sleduje stanovenie kritérií pred začiatkom hodnoteného obdobia, čo umožňuje vysokým školám vopred poznať ciele, ktoré majú dosiahnuť, a cieľavedome pracovať na splnení kritérií stanovených v rámci komplexnej akreditácie.
Takže to by boli tie tri návrhy, ako som spomínal. Prvý je legislatívnotechnického charakteru, takže dúfam, že s tým nebude mať ani pán minister, ani vy, kolegyne, kolegovia, žiadny problém. Druhý návrh, samozrejme, zmení akreditáciu, ale len máličko. To znamená, že skôr vylepšuje to, ako som povedal v odôvodnení. Tretí, samozrejme, ako tretí návrh je už väčší zásah do akreditácie. To posúdi pán minister, či to môže byť. Ale v každom prípade mám za to, že to bude, keby ste to prijali, tak vylepší ten zákon, lebo bude oveľa, budú oveľa jasnejšie kritériá, ako som to hovoril v odôvodnení, a ja si myslím, že bude to spravodlivejší postup.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v navrhovanej právnej úprave, vychádzajúc zo spoločnej správy výborov, sa navrhuje upraviť počet kreditov v jednotlivých stupňoch vysokoškolského štúdia, konkrétne celkovo 300 kreditov za spojené bakalárske a magisterské štúdium, resp. 180 za bakalárske, 120 kreditov za magisterské štúdium, pričom sa vychádza z predpokladu, že štandardne by mal získať za jeden rok štúdia študent 60 kreditov.
Navrhovaný počet kreditov vychádza tiež z predpokladu, že vysokoškolské štúdium trvá tri plus dva roky, teda tri roky bakalárske, dva roky magisterské, resp. v externej forme štúdia môže aj viac podľa navrhovanej právnej úpravy. Avšak tak, aby bol, mal byť zachovaný teda počet kreditov. Vzhľadom k tomu však, že existujú aj študijné programy, ktoré majú inak rozložené štúdium, napríklad na štyri plus jedna, resp. inak, je potrebné upraviť túto navrhovanú právnu úpravu, a preto navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie body 7, 8 a 9 zo spoločnej správy výborov a predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý by mal tento problém vyriešiť.
Teda dovolím si teraz prečítať pozmeňovací návrh poslanca Borisa Suska k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2008 Z. z. (tlač 223), nasledovne:
V čl. I v 99. bode v § 52 odsek 3 znie:
"(3) Štandardná dĺžka štúdia pre bakalársky študijný program vrátane odbornej praxe je
a) v dennej forme štúdia najmenej tri a najviac štyri akademické roky,
b) v externej forme štúdia najmenej tri a najviac päť akademických rokov.
Počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia pre bakalársky študijný program so štandardnou dĺžkou štúdia, je najmenej 180 kreditov."
Akceptujúc zámer predkladateľa, odôvodnenie, pardon. Akceptujúc zámer predkladateľa na skvalitnenie externej formy štúdia a vychádzajúc z princípu, že bakalárskym, ako aj magisterským štúdiom sa získava rovnocenné vysokoškolské vzdelanie, sa presnejšie upravujú požiadavky na trvanie jednotlivých študijných programov. Definuje sa zodpovedajúca kreditová záťaž tak, aby študent bol povinný vynaložiť rovnakú pracovnú aktivitu podľa študovanej matérie bez ohľadu na to, na aký čas si rozloží aktivity v študijnom programe. V prípade externej formy štúdia sa môžu študenti venovať štúdiu v menšom časovom rozsahu počas roka (rozloženie štúdia), preto však nemôžu pre postup k štátnej skúške získavať odlišný počet kreditov ako študenti, ktorí venujú sa štúdiu vo väčšom časovom rozsahu. Všetci študenti totižto študujú rovnaký študijný program s rovnakou odbornou matériou, a preto nemôže byť ich študijná záťaž hodnotená odlišným počtom kreditov. Vynaložená práca na naštudovanie matérie pre postup k štátnej záverečnej skúške musí byť rovnaká pre interných, ako aj pre externých študentov, a to bez ohľadu na vybranú dĺžku štúdia.
V čl. I v 100. bode v § 53 ods. 3 sa na konci pripája veta, ktorá znie: "Počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia pre tento študijný program, je najmenej 300 kreditov."
Definuje sa zodpovedajúca kreditová záťaž tak, aby študent bol povinný vynaložiť rovnakú pracovnú aktivitu podľa študovanej matérie bez ohľadu na to, na aký čas si rozložil aktivity v spojenom študijnom programe. Návrhom sa reaguje na prijaté pozmeňujúce návrhy, ktoré upravili zodpovedajúcu kreditovú záťaž v bakalárskom štúdiu a v druhom stupni štúdia, čo sa opomenulo pri spojenom štúdiu podľa § 53 ods. 3 návrhu zákona.
Po tretie. V čl. I 101. bod znie: V § 53 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
"(4) Štandardná dĺžka štúdia pre študijný program druhého stupňa vrátane odbornej praxe je
a) v dennej forme štúdia najmenej jeden a najviac tri akademické roky,
b) v externej forme štúdia najmenej dva a najviac štyri akademické roky.
Počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia pre študijný program druhého stupňa so štandardnou dĺžkou štúdia, je najmenej 60 kreditov."
Doterajšie odseky 4 až 9 sa označujú ako odseky 5 až 10.
Odôvodnenie: Rovnako ako v prípade bakalárskych študijných programov zohľadňuje sa požiadavka na možnosť rozloženia štúdia, najmä v externej formy, a to podľa zámeru študenta a možnosti jeho účasti na študijnom procese. Aj v prípade internej a externej formy magisterského štúdia sa môžu študenti venovať štúdiu v menšom časovom rozsahu počas roka v rámci rozloženia štúdia, preto však nemôžu pre postup k štátnej skúške získať odlišný počet kreditov ako študenti, ktorí venujú sa štúdiu vo väčšom časovom rozsahu. Všetci študenti totižto študujú rovnaký študijný program s rovnakou odbornou matériou, a preto nemôže byť ich štandardná záťaž hodnotená odlišným počtom kreditov. Vynaložená práca na naštudovanie matérie pre postup k štátnej záverečnej skúške musí byť rovnaká pre interných, ako aj externých študentov, a bez ohľadu na to, akú si vybrali dĺžku štúdia.
Ďakujem za pozornosť.