11. schôdza

Vážená pani predsedníčka, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja nadviažem na mojich predrečníkov a trošku doplním možno poslancov, ktorí nechápu, prečo v skrátenom legislatívnom konaní.
Musím podčiarknuť a podpísať, neexistuje jediný odborný ani zákonný dôvod na to, aby sme túto novelu prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní, ak neberiem do úvahy bod 7 a to, čo tu hovoril pán kolega Lipšic.
Pán minister, keby ste boli korektný, tak tento návrh zákona dáte do normálneho legislatívneho konania, pretože on aj rieši niektoré veci. A keby ste boli korektný, tak tam napíšete viac, do tej dôvodovej správy, aby pani Mezenská sa nemusela pýtať, že nechápe po výbore, že na základe čoho vlastne rokujeme o tomto návrhu zákona.
Totiž vaše odvolávky na to, prečo túto novelu riešime, spôsobila prvá Ficova vláda, keď vytvorila zákon, ktorým vytvorila podmienky pre klondaike fotovoltaických elektrární na Slovensku, ktorú s veľkou ťažkosťou, tento klondaike, s veľkou ťažkosťou zastavila predchádzajúca vláda. Lenže keď v tom čase, aby tu bolo správne povedané, sme nemali problém s retroaktivitou, a keďže v tom pôvodnom zákone, ktorý schválila prvá Ficova vláda, neboli žiadne kontrolné mechanizmy, neboli žiadne podmienky, žiadne pravidlá, takže sa zaberala tá najkvalitnejšia orná pôda, takže dnes musíme robiť novelu, aby sme mohli skontrolovať, či tí, ktorí, aby ÚRSO malo možnosť skontrolovať a dať sankcie tým, ktorí nesplnili podmienky zákonné, ktoré spĺňa každý stavebník.
A hovoril som v zákone o štátnom rozpočte, že veľmi ušľachtilá myšlienka podpory obnoviteľných zdrojov, vlastne týmto spôsobom ten zákon spravil medvediu službu tejto ušľachtilej myšlienke. Bohužiaľ, musím povedať, že táto novela pokračuje v tom ďalej, a nebudem hovoriť ďalej, pretože uvidím, ako sa bude vyvíjať diskusia, a možno vystúpim aj v prvom alebo druhom čítaní.
Chcem len povedať, čudujem sa vám, pán minister, vy nie ste člen SMER-u, ste z podnikateľskej brandže, boli ste zástupcom silnej podnikateľskej inštitúcie, že jednoducho ste pristúpili na túto hru. Ja neviem, dokedy to vydržíte, pán minister. Či vôbec vydržíte, však uvidíme. Neviem, či sú na vás vyvíjané tlaky, alebo to robíte z vlastnej vôle. V každom prípade musím skonštatovať, robíte ďalšiu medvediu službu ušľachtilej myšlienke obnoviteľných zdrojov a zvyšovaniu cien energie na Slovensku. A bude to pripísané obnoviteľným zdrojom.
A na záver jeden citát. Pán minister, možno ste boli na tej konferencii nedávno v Bratislave, keď náš pán podpredseda Európskej komisie Šefčovič povedal tento citát: "Verím, že budeme hospodáriť s energiou lepšie, budeme mať vyššiu energetickú efektívnosť a budeme schopní produkovať viac energie z obnoviteľných zdrojov energie. Toto všetko by malo mať, samozrejme, veľmi priaznivý dopad na zníženie úrovne chudoby na Slovensku."
Pán minister, idete proti tomuto citátu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Tak dovolím si znova zareagovať na to, čo povedal pán Mikuš, lebo stotožňujem sa s ním v tom, že tak ušľachtilú myšlienku, akou je podpora obnoviteľných zdrojov, použiť ako zástierku na to, aby sme pochybenia toho blata a nánosov možnej Gorily prikrývali, mi pripadá nehodné na to, aby sme to znova otvárali, či už na hospodárskom výbore, alebo na parlamentnej pôde.
Znova vás vyzývam, pán minister, a všetkých, ktorí stoja za týmto návrhom, aby ste to stiahli. Pripravme tento zákon do riadneho legislatívneho procesu a očistime ho od toho, čo tu ako vážne podozrenia zaznelo zo strany opozičných poslancov. Ak pripravujeme na podporu obnoviteľných zdrojov takýto zákon pre občanov, tak určite nebude takáto debata a takáto rozprava sprevádzaná takýmito závažnými podozreniami.
A rovnako chcem poukázať na to, že ak pre ÚRSO posilňujeme kompetencie a naozaj nenecháme elektrinu na vývoj trhu, že bude rozhodovať ruka trhu, jednoznačne môžeme predpokladať, že ceny elektriny sa zvýšia. Takže dôjde k hospodárskym škodám skutočne, ale len tým, že tento zákon v skrátenom legislatívnom procese prijmeme. Poznačí to naozaj hospodárske záujmy, ekonomické záujmy spotrebiteľov, lebo toto možno reálne predpokladať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dámy a páni, už som vlastne niečo naznačil vo svojej faktickej pripomienke. V každom prípade chcem len zopakovať meritum veci, o ktorom teraz tu hovoríme, že tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní nemá skutočne opodstatnenie vzhľadom na to, že teda ani neohrozuje, ani nevytvára žiadne nebezpečenstvo pre túto krajinu, pre ľudí tejto krajiny, ani nevytvára žiadne predpoklady pre vznik hospodárskych škôd.
Už som aj tu povedal, že skôr si myslím, že je tu záujem predovšetkým v rámci odseku 7, kde sa v tejto nadväznosti aj rozširuje kompetencia ÚRSO, ktorá bude stanovovať pre výber zariadenia, ktorým sa bude stanovovať vlastne podpora. Teda nie ako doteraz, transparentne po širších diskusiách, dokonca aj v prípade konkrétne legislatívy cez Národnú radu, aby sme my a zároveň aj verejnosť mala možnosť odsledovať, ako sa vytvárajú vlastne podmienky pre rozvoj energetiky, ako to bude dopadať na koncové ceny konečných spotrebiteľov. A na druhej strane, ako bude to motivovať, resp. demotivovať to podnikateľské prostredie predovšetkým v oblasti obnoviteľných zdrojov.
Takže ako vyzerá, z tohto návrhu vlastne Národná rada a poslanci a ďalšie relevantné inštitúcie budú vlastne vylúčení z toho celého procesu a jednoducho bude na vôli alebo nevôli Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ako sa budú stanovovať podmienky a kto vlastne v konečnom dôsledku tú podporu dostane.
V tomto návrhu, aj včera sme mali možnosť prostredníctvom pána Holjenčíka a takisto pána štátneho tajomníka vo výbore pre hospodárske záležitosti sa dozvedieť, že by malo vlastne dôjsť k zníženiu koncových cien alebo cien pre koncových spotrebiteľov. Osobne si myslím, že tieto zmeny v rámci tohto návrhu zákona skôr prinesú opak, a to zvýšenie cien energií. Dá sa predpokladať, a to koniec koncov už hovorí sa aj v štúdii SEPS-ky, ktorá hovorí, že v každom prípade ďalšie navyšovanie kapacity obnoviteľných zdrojov, a teda aj kombinovanej výroby, ktorá s týmto súvisí, môže zhoršovať tú situáciu a môže vytvárať reálne problémy pre prenos tejto elektrickej energie, a teda zvyšovať náklady prenosovej sústavy, čo sa všetko, samozrejme, že prenesie do koncovej ceny za elektrinu.
No a ja tu nechcem teraz hovoriť o finančných skupinách, ja nemám také dôkazy, o ktorých tu hovoril pán kolega Lipšic. Na druhej strane, keď v bode 7 teda vidíme tieto zmeny, neviem, prečo práve 300 MW, keď už teraz máme 200 MW, neviem, prečo práve 300 MW. Vyzerá to tak, že skutočne je to pripravované v rámci nejakých konkrétnych záujmov, ale nechcem tu teraz špekulovať o týchto veciach a nebudem sa už ani rozširovať aj vzhľadom na to, že vlastne teraz hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní.
Na záver mi dovoľte predniesť procedurálny návrh teda, aby sa tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní stiahol v rámci rokovania Národnej rady.
Ďakujem pekne.

Nedá mi, aby som sa nezapojil do debaty, aj keď nie som odborník, čo sa týka energie, ale tu obviňujete vládny návrh, že to zaváňa Gorilou, a mne to strašne zaváňa tým a minulosťou a minulou chybou vlády Mikuláša Dzurindu, keď sa predčasne odstavil blok v Jaslovských Bohuniciach, keď ešte mohol podľa odborníkov 10 rokov vyrábať elektrickú energiu, kde sme mohli byť sebestační. Aká bola toto chyba? Ako poškodila Slovensko? (Reakcie z pléna.) Uvedomte si aj to, možno vám to je na smiech, ale ľudom na Slovensku, ktorým vlastne týmto špatným krokom vlády Mikuláša Dzurindu, kde boli okradnutí, odkedy tá elektrická energia išla len a len nahor, a keďže vieme o budúcnosti, keď na budúci rok vlastná elektrická energia má pre ľudí a maloodberateľov zlacnieť, to by vám naozaj nemalo byť na smiech. Uvedomte si to.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vždy, keď prichádza nejaký zákon do Národnej rady v skrátenom legislatívnom konaní, tak zvyčajne poslanci spozornejú, že čo sa deje, prečo sa deje. Práve preto bol aj vymedzený dôvod, že kedy môže alebo kedy by mala vláda predkladať zákony v skrátenom legislatívnom konaní. Rieši to § 89 nášho rokovacieho poriadku, ktorý jasne hovorí o tom, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu hospodárske škody, tak Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.
Ja si myslím, že teraz nie je žiaden taký dôvod, myslím si, že regulácia cien energie na Slovensku si zaslúži, keďže to má dopad na každú jednu domácnosť, na každý jeden podnikateľský subjekt, aby sa to riešilo v normálnom legislatívnom procese, a nevidíme žiaden dôvod na to, aby takýto zákon bol takto predložený týždeň pred Vianocami. A ešte keď sa vynárajú také pochybnosti, o ktorých hovoril náš kolega Lipšic, alebo hovorili to ostatní kolegovia.
Tak ja apelujem na vás, pán minister, ja viem, že príkazy treba splniť alebo plniť, ale apelujem na vás, aby ste niekedy sa aj vzopreli proti tomu a proste aby ste tento návrh predložili v normálnom legislatívnom procese.
Ďakujem pekne.

Pani podpredsedníčka, mám procedurálny návrh, aby minister vystúpil v rozprave alebo odstúpil. My sme sa tu dozvedeli teraz také skutočnosti, pán minister, a vy mlčíte a sedíte a čakáte, že na záver niečo poviete a odídete?
Mám procedurálny návrh, aby minister vystúpil v rozprave a reagoval na skutočnosti, ktoré sme sa dozvedeli počas rozpravy k tomuto návrhu zákona. (Potlesk.)

Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, spomenulo sa tu množstvo vecí, ja, samozrejme, k tomu zákonu, k rýchlemu alebo k zrýchlenému legislatívnemu konaniu chcem povedať toľko, je tu snaha zabrániť teda škodám v tom, ktoré názov, teda zákon rieši, a to práve tých dopadov na zvyšovanie cien elektriky z obnoviteľných zdrojov. Znižujú sa tam, znižujú sa tam tie limity, ktoré budeme potom konkrétne sa baviť o tom asi pri prerokovaní konkrétneho zákona.
Ja som mal stretnutie včera so zástupcami štátu vo všetkých podnikoch energetických na ministerstve, problematika obnoviteľných zdrojov a ich dopad na jednak ceny a v druhom prípade na dividendy, ktoré sú pre nás veľmi podstatné, dividendová politika je súčasťou napĺňania rozpočtu, ktorý, ako všetci viete, je veľmi napätý a veľmi problematický. Tieto opatrenia k tomu, samozrejme, napomáhajú, aby firmy mohli splniť tieto, tieto úlohy.
K problematike, k problematike tohto zdroja, to rozšírenie, rozšírenie toho horného limitu nad 300 MW, je to proste, rozšíriť tú podporu poskytovanej podľa súčasnej platnej normy na ďalšie zdroje bez obmedzenia, samozrejme, ste identifikovali nejaký ďalší. Určite ten inštalovaný výkon, ktorý bude musieť splniť zariadenie na výrobu elektriky, určí Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, však ale musí byť splnená podmienka, že výkupná cena z takéhoto zdroja bude nižšia ako doteraz platná. Čiže je to umožniť širokému spektru, pretože istým spôsobom je to aj diskriminačné pre výrobcov z vyšších zdrojov, prečo by nemohli aj oni poskytnúť, keď v konečnom dôsledku táto cena bude nižšia.
Ja si myslím, že úrad, diskutujem s ním veľmi často, a všetky nástroje, ktoré máme, smerujú k tomu, aby sa ceny elektrickej energie znižovali.
Ďakujem.

Vážené dámy a páni, tak ako som povedal, ja vám to chcem ešte raz ukázať, je to v tlači č. 334, vplyv na rozpočet verejnej správy žiadny. Jednoducho hrozba nejakých vážnych, závažných dôsledkov hospodárskych žiadna. To nie je podľa mňa, to je podľa predkladateľa. Jednoducho ešte raz opakujem. Tak ako mne nehrozí, že by som sa stal kozmonautom, Slovensku neprijatím tohto zákona nehrozia žiadne hospodárske škody. (Potlesk.)
A ešte by som chcel povedať, článok, dôležitý je bod 7, pán poslanec Lipšic, ale aj 9. V devine sa píše o podpore podľa odseku 1 písm. b), c) a d). Súčasná dikcia deviny je taká, že tá podpora sa vzťahuje na zariadenie výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od uvedenia zariadenia do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie, alebo modernizácie technologickej časti. A čo sa ide vyhadzovať, je to, že náklady na rekonštrukciu alebo modernizáciu technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny musia byť vyššie ako 50 % investičných nákladov na obstarávanie novej porovnateľnej technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny. (Reakcia z pléna.)
Toto je, toto je jednoducho podľa mňa naozaj veľmi dôležité.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, nebudem vás zdržiavať, tento zákon sme tu už mali, už som ho uvádzal. Predovšetkým je to transpozícia smernice, ktorá mala na mysli umožnenie presunu a zavedenie tzv. cezhraničnej prepravy v hotovosti. A toto presne náš zákon uvádza a zavádza do služieb, teda do civilných bezpečnostných služieb.
A je tam ešte úprava zákona v niektorých oblastiach, kde si mnohí svoju bezúhonnosť nahradzovali nejakými zástupcami tak, aby sme vyčistili niektoré aplikačné problémy tohto zákona.
Zákon nemá zásadnejšie problémy, preto verím, že dostane vašu celkovú podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti), tlač 221, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 274 z 18. októbra 2012 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o predloženom návrhu nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný. Ostatné výbory, ktoré rokovali o uvedenom návrhu zákona, súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami uvedenými v bode III tejto správy. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu zo spoločnej správy hlasovať takto: o bodoch 1 až 7 hlasovať spoločne a tieto schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 221), v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 54 na svojej 11. schôdzi.
Pani predsedajúca, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu zákona.