11. schôdza

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predkladám za účelom spresnenia a doplnenia doterajšej zákonnej úpravy podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a výrobou biometánu.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví do konca novembra 2012 vydal cenové rozhodnutia v rámci cenovej regulácie v elektroenergetike a v plynárenstve pre rok 2013. Vydal aj ceny elektriny a plynu pre domácnosti. Jednou z regulovaných položiek, ktorá významne ovplyvňuje koncové ceny elektriny, je tarifa za prevádzkovanie systému. Táto tarifa zahŕňa v sebe podporu výroby elektriny z domáceho uhlia, náklady organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, ale predovšetkým podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysokou účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla.
Vzhľadom na to, že sa postupne rozvíja oblasť podpory obnoviteľných zdrojov energie, vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla a podpory biometánu, právna úprava musí obsahovať nielen pravidlá, ktoré budú zabezpečovať plnenie cieľov vyplývajúcich z legislatívy Európskej únie a zohľadňovať oprávnené záujmy regulovaných subjektov pri výrobe elektriny a biometánu, ale musí tiež obmedziť nekalé praktiky niektorých výrobcov elektriny pri výrobe elektriny, ako aj znížiť dopady na koncového odberateľa elektriny z dôvodu rastu cien elektriny.
Práve po ukončení cenových konaní regulačného úradu na základe poznatkov pri posudzovaní cenových návrhov boli zanalyzované tieto skutočnosti a premietnuté do legislatívnych návrhov, ktoré znižujú dopady na koncového odberateľa elektriny.
Návrhom predloženého zákona sa znižuje rozsah podpory pre zariadenia výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo zo zariadení vyrábajúcich elektrinu vysoko účinnou kombinovanou výrobou, a to z dôvodu zníženia nákladov prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy v rámci podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a eliminácie premietnutia týchto nákladov do koncovej ceny za dodávku elektriny pre všetkých odberateľov elektriny.
Návrhom zákona sa zároveň optimalizujú aj náklady na podporu výroby elektriny, poskytovanú prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému, a na výrobu biometánu. Prerozdelením výrobných zdrojov vznikne priestor aj pre znižovanie cien elektriny pre niektoré technológie výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou.
Navrhovaná právna úprava je v súlade Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.

Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Marošovi Kondrótovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 103 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálne vplyvy ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie a neovplyvní ani podnikateľské prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. decembra 2012 č. 314 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore ihneď.
Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, rozpravu.

Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky za poslanecký klub KDH pán poslanec Hudacký. Ďalej sú písomne prihlásení do rozpravy páni poslanci Lipšic, Hlina a Mikuš.
Nech sa páči, pán poslanec Hudacký za klub KDH.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, v krátkom časovom slede sa stretávame opäť. Vážené dámy, vážení páni, tak ako som hovoril už pred niekoľkými desiatimi minútami a konštatoval som, že tento návrh zákona skutočne nespĺňa všetky kritériá pre to, aby sme ho museli prerokovávať v skrátenom legislatívnom konaní, teraz by som sa chcel skôr viac teda dotknúť vecnej stránky návrhu tohto zákona.
Predkladateľ dôvodí prínos novely zákona v znížení podpory obnoviteľných zdrojov energií, a teda aj zníženie nákladov na ich podporu, ktorá vchádza do, alebo je súčasťou ceny elektriny cez tarifu prevádzkovania systému. Väčšina z tých 29 novelizačných bodov k tomu aj skutočne smeruje, znižuje sa napríklad hranica podpory pre vodnú energiu na 5 MW, fotovoltaiky zo 100 kW na 30 kW. Posilňujú sa aj sankcie za porušenie korektného správania sa výrobcov elektriny.
Včera na výbore pre hospodárske záležitosti predseda ÚRSO sa orientoval predovšetkým na túto problematiku a verím, že tam dochádza k porušeniam toho korektného správania sa v mnohých prípadoch a je to treba určite dať na správnu mieru. Čiže v tom pohľade na návrh tohto zákona vidím, že to smeruje aj pozitívnym smerom.
Čo je to, čo ale je výrazným problémom v rámci tohto návrhu, je bod 7, ktorý je orientovaný viac-menej na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, resp. podmienky, za ktorej vlastne môžu dostať jednotlivé subjekty, ktoré vyrábajú alebo sú výrobcami elektrickej energie, zo strany štátu.
A tu narážame na problém bodu 7, kde sa zvyšuje hranica podpory na 300 MW, keď doteraz tá hranica bola 125 MW, resp. zvýšenie na 200 MW, ak bola elektrina vyrábaná z vysoko účinnej kombinovanej výroby s 20-percentným podielom obnoviteľných zdrojov energie.
Nedá mi sa nejakým spôsobom zamyslieť, prečo práve táto hranica 300 MW, a už niektorí predrečníci v rámci rozpravy pre skrátené legislatívne konanie už tu naznačili, že je to pravdepodobne pripravené pre konkrétne záujmy konkrétnych výrobcov, ktorí spadajú vlastne do tohto limitu, čo určite nie je korektné pre, povedal by som, podnikateľskú sféru, pre celú podnikateľskú sféru, ktorá realizuje výrobu elektriny cez obnoviteľné zdroje. Na jednej strane teda ideme znižovať podiel alebo podiel podpory pre určité formy, predovšetkým vo fotovoltaike, resp. aj v rámci vodnej alebo výroby elektriny z vodných zdrojov. Na druhej strane ideme, môžem povedať, dosť nezmyselným a netransparentným spôsobom podporovať kombinovanú výrobu elektriny, teda, samozrejme, za príspevku aj časti obnoviteľných zdrojov. Môžeme teda s určitosťou povedať, že pre konkrétne úzke kruhy záujmových skupín.
Dosť často, alebo teda v dôvodovej správe je tu uvedené, že za všetkým by sme mali vidieť predovšetkým zníženie tej konečnej ceny elektrickej energie pre konečných spotrebiteľov. Myslím si, že tento argument dosť visí na vode vzhľadom na to, že aj pri tejto výrobe, kombinovanej výrobe z podielov obnoviteľných zdrojov takisto sa tie náklady, predovšetkým s prenosom tejto elektrickej energie, resp. výroby teda z týchto, kombinovanej výroby, takisto budú započítavať do celkových nákladov. A skôr povedal by som, že keď všetky tieto náklady, ktoré súvisia aj potom s dotáciami, zrátame, tak je veľký predpoklad, že tie konečné ceny energií pre spotrebiteľov budú vyššie, ako sú predpokladané. Takže ťažko sa stotožniť s týmto návrhom práve v tejto oblasti podpory alebo s vyšším limitom podpory kombinovanej výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov.
Chcel by som ešte pripomenúť bod 9, v ktorom sa ruší minimálna hranica investície pri rekonštrukcii a modernizácii, ktorá je 50 % investičných nákladov na obstaranie novej technologickej časti. Čo to znamená? Znamená to prakticky, že každý jeden už teraz existujúci zdroj môže do určitej miery, ak už táto podmienka nebude platiť, môže vlastne požiadať o podporu bez toho, aby nejakým výrazným spôsobom investoval do rozvoja technológií na zvýšenie účinnosti a podobne, a v podstate môže mať nárok na podporu na 15 rokov. Čo opäť zaťaží štátny rozpočet a opäť všetky tieto náklady sa zrejme pretavia v koncovej cene za elektrickú energiu pre spotrebiteľov.
Takisto by som chcel dať do pozornosti bod 29, kedy podľa tohto bodu Úrad pre reguláciu sieťových odvetví bude mať kompetenciu určiť kritériá, podľa ktorých sa bude vzťahovať tá podpora pre zariadenie do 300 MW, a teda iba ÚRSO bude mať možnosť rozhodovať, komu táto podpora sa dá, komu sa nedá, aké kritériá budú teda sťahované na tieto zariadenia, aké nie, aké podmienky podpory budú alebo nebudú, kto dostane v konečnom dôsledku túto podporu alebo kto ju nedostane. A opäť keď si dáme do súvislosti ten zvýšený limit z 200 MW do 300 MW, opäť to bude len úzka skupina subjektov, podnikateľských subjektov, ktoré majú takéto zariadenia na výrobu elektrickej energie kombinovanou výrobou a aby vlastne mohli takúto podmienku povedzme splniť.
Čiže je tu množstvo pochybností, je tu množstvo otáznikov, nezodpovedaných vecí, ktoré možno by bolo dobré, pán minister, aby ste vedeli viac analyzovať, možno viac rozvinúť, čo skutočne prinesie také tento návrh zákona pre rozvoj obnoviteľných zdrojov na jednej strane, na druhej strane tak, aby bezpečnosť, energetická bezpečnosť Slovenska bola posilnená a na druhej strane aby všetky tieto opatrenia nesmerovali k tomu, že v konečnom dôsledku domácnosti, resp. ďalší spotrebitelia zaplatia za elektrickú energiu viac ako doteraz.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dva páni poslanci. Myslím si, že... Aj vy, pán poslanec Přidal, máte procedurálny či faktickú? (Reakcia poslanca.) Aha, ale je zatiaľ písomne, takže písomne idú. Takže iba pani poslankyňa Mezenská. Dáme ešte možnosť, nech pani poslankyňa má faktickú poznámku a potom preruším rokovanie, lebo je 12. hodín a bude obedňajšia prestávka.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Takže tak, ako spomenul vo svojom príspevku pán Hudacký, aj preto som proti teda predčasnému, skrátenému legislatívnemu konaniu, lebo som presvedčená, že takýto návrh zákona pre svoju zložitosť, komplikovanosť a aj možno perspektívy si vyžaduje konkrétne prepočty, prognózy toho, akým spôsobom budú dopadať poskytnuté investície alebo aj dotácie, úľavy na tú koncovku. Teda ako sa pretavia a prejavia nárastom alebo znížením spotrebiteľských cien.
Takže k takémuto materiálu okrem toho, že má byť vložený do riadneho legislatívneho konania, naozaj chýbajú konkrétne údaje, konkrétne prognózy, konkrétne kalkulácie, rozpočty, bez ktorých, ja som presvedčená, že nie sme spôsobilí túto vec vyhodnotiť a ani o nej rozhodnúť.

Chcete reagovať, pán poslanec Hudacký? Áno, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za túto poznámku. Chcem to len podporiť ešte aj takýmto spôsobom. Skutočne nám chýbali aj včera na výbore, keď prišiel vyargumentovať vlastne, prečo jednak v skrátenom legislatívnom konaní, ale aj rozprávali sme sa aj vecne k tejto záležitosti, že potrebujeme ďaleko presnejšie podklady, ďaleko presnejšie analýzy, dopady a bez toho je veľmi ťažko podporiť tento návrh zákona. Nehovoriac už, samozrejme, o tejto chybičke krásy, ktorá je skutočne veľkou chybičkou krásy, alebo až chybou krásy, keď sa jedná o tento bod 7, a teda navyšovanie toho limitu z 200 na 300 MW.
Ďakujem pekne.

Teraz vyhlasujem prestávku obedňajšiu. Stretneme sa o 14.00 hod. a budeme pokračovať hodinou otázok a odpovedí.
Prajem vám dobrú chuť. (Reakcia z pléna.)
O tretej je, o tretej začína mimoriadna schôdza. Dobre? A po mimoriadnej schôdzi by sme mali pokračovať.

(Prerušenie rokovania o 12.09 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)