11. schôdza

Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, je zaujímavé, že v tejto rozprave nevystúpil nikto z vládnej strany SMER. Nevystúpil, bolo pár faktických poznámok, asi naozaj symptomaticky, že to bol pán Želiezka, pán Kolesík, pán Jánoš. O tom si urobí každý názor sám. Nikto v tejto rozprave nevystúpil na obhajobu tohto návrhu zákona. Nikto. Podľa mojej mienky predstava SMER-u bola, že to prejde ticho. Je pred Vianocami, v skrátenom konaní, rýchlo, rýchlo, proste, šup-šup, tri čítania, o päť minút je zákon schválený. A Penta má vianočný darček.
Teraz je problém. Čo s tým? Keďže je úplne evidentné, že celý ten návrh zákona je v dvoch bodoch, v bode 7 a v bode 9. To ostatné je omáčka. Tie ďalšie body kvôli tomu boli navrhnuté, aby sme si to nevšimli, že vlastne o čo tu ide? Lebo keby dala vláda len tie dva body do parlamentu, tak je to moc okaté. To je jasné. Treba tam dať omáčku. Ale body 7 a 9 sú tie kľúčové.
A keď hovoríte o minulosti, prítomnosti, dôležité bude, páni poslanci, ako budete vy hlasovať, každý jeden z vás, každý jeden z vás z vládnej koalície o návrhu tohto zákona. Ak bude v druhom čítaní, tak o bodoch 7 a 9. Lebo bude pozmeňovací návrh, aby boli z návrhu vypustené. O bodoch 7 a 9. Ak si myslíte, že zvyšok návrhu je dobrý, budete mať možnosť osobitne hlasovať. O každom z týchto bodov. Budete mať možnosť osobitne hlasovať o tom, či sa zložia daňoví poplatníci tejto krajiny na 27 mil. eur každý rok finančnej skupine Penta na zvýšených cenách elektriny. O tom budete hlasovať. O ničom inom! Je to pomerne jednoduché: koho si vyberiete? Či odberateľov energie, bežných ľudí, obyčajných ľudí, alebo finančnú skupinu Penta. Také bude jednoduché hlasovanie. A je úplne jedno, čo bolo pred dvomi rokmi, tromi, desiatimi, dvadsiatimi. Teraz o tomto bude hlasovanie v parlamente.
A ubezpečujem vás, že ak tento návrh zákona prejde v takejto podobe, ak to bude znamenať, že Gorila pokračuje veselo ďalej, tak ďalšie voľby Gorila poprehádže nielen pravicu, ale ubezpečujem vás, že aj ľavicu. Ubezpečujem vás o tom! Bude to podľa mojej mienky začiatok vášho konca.
A teraz spomeniem veci, ktoré som už spomínal v úvode, na ktoré som nedostal od pána ministra hospodárstva žiadnu odpoveď.
Pýtal som sa pomerne jednoduchú otázku. Pán minister, vy ste v rozprave nevystúpili. Ani pri skrátenom konaní, ani dnes. Opýtal som sa vás, či vďaka tomuto návrhu zákona dostane finančná skupina Penta každý rok od odberateľov elektriny 27 mil. eur. Za 15 rokov, to je koľko, 400 mil.? To je skoro pol miliardy eur. To je koľko v korunách? 12 mld., 13 mld.?
A pýtal som sa vás aj to, že či táto žaloba, ktorú na mňa podala Penta za PPC, či ju náhodou nepísali tí istí právnici, ako písali tento váš návrh zákona. Či to nepísali presne tí istí právnici. Lebo to by bola tragédia pre túto krajinu a, samozrejme, že podľa mojej mienky aj pre vašu vládu.
Čo považujem za zvlášť závažné, je, čo som už spomenul v mojom vystúpení predchádzajúcom, ale zopakujem to, lebo to je vážna vec. Keď sa finančná skupina Penta usilovala kúpiť strategický podnik v Poľsku, vtedajší šéf poľského NBÚ (Národného bezpečnostného úradu) vyhlásil, že si nemôžu dovoliť pustiť do strategického podniku finančnú skupinu, za ktorou stoja ruské tajné služby. Preto sa pýtam, pán minister, ale aj celej vlády, koho záujmy dnešná vláda zastupuje, keď takýto návrh zákona do parlamentu priniesla? Slovenské záujmy alebo záujmy niekoho iného? Keď cieľom zákona je, aby finančná skupina Penta ďalej bohatla na bežných ľuďoch.
Zopakujem to teda na záver ešte raz: Vláda, ktorá tvrdí, že je sociálnodemokratická, ak sa môže rozhodovať medzi bežnými občanmi a silnými oligarchami, rozhodne sa vždy jednoznačne a neomylne v prospech silných oligarchov. V prospech silných skupín. Spomínal som zákon o liekoch, tento návrh zákona, privatizáciu SPP do rúk skupín EPH a J&T alebo dotácie a štátnu pomoc pre ružomberské SCP.
A tak to zopakujem, aby to bolo úplne jednoznačné, keďže dnes, teraz sú tu už poslanci SMER-u viacerí, ktorí tu ráno neboli. Tak sociálne nespravodlivú vládu Slovensko ešte nemalo. A môj odkaz premiérovi Ficovi znie, že Jánošík by nad ním zaplakal, lebo vy bohatým dávate a chudobný beriete.
Ďakujem veľmi pekne.

Keď sa tu zaoberáme týmto nehoráznym návrhom zákona, nedá mi, aby som si nespomenul, ešte tak pred týždňom, ako nás tu poúčal pán poslanec Blaha, ako nás tu poúčal pán poslanec Číž o tom, akí sú oni sociálne demokratickí, ako ich politika je zameraná na ochranu slabých vrstiev. A ako my sme tí, ktorí bohatým naháňajú zisky. Ba dokonca pán Blaha mal tú drzosť, že nás tu obvinil, že my tu ochraňujeme grázlov, potom to opravil, že nie, neochraňujete grázlov, ochraňujete Gorily. No tak teraz tu vidíme, kto tu používa to, čo sa stalo známe pod synonymom Gorila. Kto tu Gorilími praktikami sa snaží vytiahnuť peniaze od ľudí a prihrať ju konkrétnej finančnej skupine. Kto je tu Gorila.
A tak sa vás pýtam, páni, kto tu obhajuje Gorily? Není tento zákon presne z tejto dielne? Není tento zákon presne tým typickým prejavom, proti ktorému ľudia stáli na námestiach? A úplne, žiaľbohu, nesprávne chápali, kto vlastne stojí za Gorilami, kto ich chráni, kto ich háji, kto celý čas bránil vyšetrovaniu týchto praktík, kto zametal dôkazy pod koberec, a ja to poviem rovno, bol to a je to strana SMER.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len malú, drobnú korekciu k vystúpeniu pána Lipšica. On hovoril, že teda sociálnodemokratická korekcia spočíva v tom, že to tu zaznelo, a to teda zaznelo, to je faktom, a z úst pána Richtera, ministra, že oni sú socialistická. Čiže to je iná kvalita. (Zasmiatie sa rečníka.)
Ale, vážení, ja si myslím, že to by si ani boľševik nedovolil, hej, že proste, a tí už si dovolili všeličo ku koncu, hej, alebo aj na začiatku a ku koncu mali taký tpík.
Takže toto je teda, keď socialistická vláda vytvára predpoklady na to, zákonné predpoklady na to, aby monopolizovala činnosti niekoho a umožňovala mu úplne imperialisticky vládnuť, však toto absurdné divadlo už dokončime dokonca. Hej? Však to premenujme, hej, že to je naozaj, že to autori absurdných divadelných hier budú blednúť závisťou, že tu je niekde krajina v strede Európy, že to život nevymyslí, čo sú tu schopní ľudia vymyslieť, aké absurdity. Že čoho vlastne sa tu dá dožiť. Že socialistická, nie sociálnodemokratická. Socialistická vláda proste vytvára imperialistov. To znova poviem jak v tej reklame: "Tu už nikto nič negarantuje?" Viete, že to už naozaj pomýliť aj tých ľudí v Medzilaborciach, ktorí majú ten prah citlivosti možno na niektoré skutočnosti posunutý, že ich to možno vyruší. Že veľa, to je veľa, že naozaj to tých absurdít... - a už som aj stratil slovo. (Povedané s úsmevom.)

Ďakujem za slovo. Včera som vyjadril znepokojenie, dneska mám pocit, že treba vyjadriť zhrozenie a možnože aj zhnusenie.
Vážený pán minister, ak vy po tomto všetkom nezoberiete svojich ľudí a kohosi z nich neroztrhnete ako žabu na dvoje, na troje, tak potom to bude musieť urobiť pán premiér, ja neviem, s vami alebo so svojou vládou. A keď sa aj pán premiér rozhodne nekonať po týchto informáciách, tak potom to bude musieť urobiť ľud. Potom to skutočne ženiete kdesi, kde sa nedá porozumieť vášmu pudu sebazáchovy, alebo jednoducho považujete všetky svoje rozhodnutia za neomylné. Veď tu cítiť, že toto rozhodnutie je od začiatku zlé.
Ja by som veľmi prosil, aby ste nešli po stopách takých úradníkov, akých som zažil nedávno. Je pravda, upozornil som len na prípad, ktorý nemal hodnotu toľkých miliónov, ale iba 700-tisíc eur. Vysoký štátny úradník prišiel na organizáciu, kde tento problém majú, a nepovedal, že vás stadiaľto všetkých vyhádžem, pokiaľ budete takto konať. Ale viete, čo povedal? Prosím vás, veď si nešpiňme do vlastného hniezda. Veď to trošinka musíte si aj rozumieť tuná. Veď viete, aká je doba. No ak chceme zastávať takéto pozície z vysokých štátnych postov, tak potom skutočne nemáme na tých postoch čo robiť. A to sa týka nás všetkých.
Vážený pán minister, roztrhnite niekoho. Máte na to plné právo. Veď vy si to nezaslúžite.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Milí kolegovia, no, ťažko sa to počúva tu ten druhý deň. Ak sa to myslí vážne s predkladaným návrhom zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a tie informácie, ktoré mali sme možnosť sa tuná priamo v priamom prenose v parlamente dozvedieť, no tak tu sa kradne v priamom prenose. Pred kamerami. To je čosi úplne absurdné!
Ja sa pýtam: 16 mil. eur, to je málo? Alebo veľa? Ja neviem. Je to málo alebo veľa? Možno k navrhovanému rozpočtu není to až tak veľa, ale keď sa to naráta za tie roky, ako pán kolega Lipšic to tuná spomínal, tak to je za tých 16 rokov pol miliardy eur. A to my považujeme, hádžeme to len tak cez rameno?! To nie sú značné hospodárske škody?
Naopak, tu treba predložiť zákon alebo návrh, aby sa toto stiahlo, aby sa toto všetko, tá fraška tuná zrušila, pretože tu značné hospodárske škody prijatím novely cez tento navrhovaný zákon, naozaj tu hrozia značné hospodárske škody. Myslím si, že nemali by sme sa tomuto ľudu a tomuto národu smiať takto do očí, pretože títo ľudia naozaj žijú v skromných podmienkach, tento náš slovenský ľud, a my takto sa ideme rozšafnícky tuná správať. 16 či 27 mil. eur, sa tvárime, ako keby to bolo nejakých drobných v niečej peňaženke.
Ďakujem.

Pán poslanec Lipšic, úprimne povedané, teším sa z toho, že ste. Som rada, že ste k tomuto zákonu vystúpili a že ste nám otvorili oči. To, ako konáte, to je ten spôsob, ktorý ja považujem za to, ako sa vysporiadať s Gorilou.
Ja neviem, ešte koľko slov (potlesk), ešte neviem, koľko slov, koľko argumentov, koľko expresívnych, ale aj vážne myslených výziev je potrebných, aby ste sa prebudili. Aby ste takto sporný zákon stiahli a očistili. Očistili do tej podoby, v ktorej si zaslúži byť.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Lipšic, keď dochádzajú argumenty, tak veľmi rád zosmiešňujete, urážate, osočujete a zároveň strácate pamäť. Dovoľte mi, aby som vám pripomenul, aj kolegom najmä z klubu OĽaNO, kto boli členovia vlády Mikuláša Dzurindu v rokoch 2002 - 2006, ktorá sprivatizovala Slovenské elektrárne. Terajší poslanec Národnej rady, vtedajší premiér, pán Dzurinda, jeho podpredseda vlády pán Ivan Mikloš, ktorý tu sedí. Vy, pán Lipšic, ste boli podpredseda vlády, dokiaľ vás nevystriedala pani Žitňanská. Takisto členmi vlády boli aj pán Juraj Liška, pokiaľ ho nevystriedal terajší poslanec pán Fedor, europoslanec za SDKÚ pán Kukan, sociálne veci, aha-ho, Ľudovít Kaník. Toto sú všetko páni, ktorí sú dnes členmi Národnej rady, a bola to vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá sprivatizovala Slovenské elektrárne!
Keby ste takéto rozhodnutie vtedy neboli prijali, možno by veľa problémov, o ktorých aj dnes hovoríme, by sme my dnes nemuseli riešiť. Tak, prosím vás, aspoň buďte korektný a hovorte fakty tak, ako boli. (Potlesk.)

Pán poslanec Kolesík, neviem, čím som vás urazil, ja som povedal, že všetci sú ticho, len vy a pán poslanec Želiezka vlastne na nás reagujú. To vás urazilo? A nie je to tak? Však v celej rozprave nevystúpil nikto iný, len vy traja. Tak neviem, či vás tá partia nejak rozrušila, tá trojica, alebo čo konkrétne vás urazilo. To je prvá vec.
Druhá vec je, ja si naozaj nepamätám, že by niektorá vláda prišla do parlamentu s návrhom zákona, aby konkrétna finančná skupina mala zisk o 27 mil. eur ročne po dobu 15 rokov. Ja si nepamätám, že s takou drzosťou a svinstvom by prišla ktorákoľvek vláda do parlamentu. Nikdy! Nikdy v minulosti.