11. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja len malú, drobnú korekciu k vystúpeniu pána Lipšica. On hovoril, že teda sociálnodemokratická korekcia spočíva v tom, že to tu zaznelo, a to teda zaznelo, to je faktom, a z úst pána Richtera, ministra, že oni sú socialistická. Čiže to je iná kvalita. (Zasmiatie sa rečníka.)
Ale, vážení, ja si myslím, že to by si ani boľševik nedovolil, hej, že proste, a tí už si dovolili všeličo ku koncu, hej, alebo aj na začiatku a ku koncu mali taký tpík.
Takže toto je teda, keď socialistická vláda vytvára predpoklady na to, zákonné predpoklady na to, aby monopolizovala činnosti niekoho a umožňovala mu úplne imperialisticky vládnuť, však toto absurdné divadlo už dokončime dokonca. Hej? Však to premenujme, hej, že to je naozaj, že to autori absurdných divadelných hier budú blednúť závisťou, že tu je niekde krajina v strede Európy, že to život nevymyslí, čo sú tu schopní ľudia vymyslieť, aké absurdity. Že čoho vlastne sa tu dá dožiť. Že socialistická, nie sociálnodemokratická. Socialistická vláda proste vytvára imperialistov. To znova poviem jak v tej reklame: "Tu už nikto nič negarantuje?" Viete, že to už naozaj pomýliť aj tých ľudí v Medzilaborciach, ktorí majú ten prah citlivosti možno na niektoré skutočnosti posunutý, že ich to možno vyruší. Že veľa, to je veľa, že naozaj to tých absurdít... - a už som aj stratil slovo. (Povedané s úsmevom.)

Pán poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo. Včera som vyjadril znepokojenie, dneska mám pocit, že treba vyjadriť zhrozenie a možnože aj zhnusenie.
Vážený pán minister, ak vy po tomto všetkom nezoberiete svojich ľudí a kohosi z nich neroztrhnete ako žabu na dvoje, na troje, tak potom to bude musieť urobiť pán premiér, ja neviem, s vami alebo so svojou vládou. A keď sa aj pán premiér rozhodne nekonať po týchto informáciách, tak potom to bude musieť urobiť ľud. Potom to skutočne ženiete kdesi, kde sa nedá porozumieť vášmu pudu sebazáchovy, alebo jednoducho považujete všetky svoje rozhodnutia za neomylné. Veď tu cítiť, že toto rozhodnutie je od začiatku zlé.
Ja by som veľmi prosil, aby ste nešli po stopách takých úradníkov, akých som zažil nedávno. Je pravda, upozornil som len na prípad, ktorý nemal hodnotu toľkých miliónov, ale iba 700-tisíc eur. Vysoký štátny úradník prišiel na organizáciu, kde tento problém majú, a nepovedal, že vás stadiaľto všetkých vyhádžem, pokiaľ budete takto konať. Ale viete, čo povedal? Prosím vás, veď si nešpiňme do vlastného hniezda. Veď to trošinka musíte si aj rozumieť tuná. Veď viete, aká je doba. No ak chceme zastávať takéto pozície z vysokých štátnych postov, tak potom skutočne nemáme na tých postoch čo robiť. A to sa týka nás všetkých.
Vážený pán minister, roztrhnite niekoho. Máte na to plné právo. Veď vy si to nezaslúžite.
Ďakujem.

Pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. Milí kolegovia, no, ťažko sa to počúva tu ten druhý deň. Ak sa to myslí vážne s predkladaným návrhom zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a tie informácie, ktoré mali sme možnosť sa tuná priamo v priamom prenose v parlamente dozvedieť, no tak tu sa kradne v priamom prenose. Pred kamerami. To je čosi úplne absurdné!
Ja sa pýtam: 16 mil. eur, to je málo? Alebo veľa? Ja neviem. Je to málo alebo veľa? Možno k navrhovanému rozpočtu není to až tak veľa, ale keď sa to naráta za tie roky, ako pán kolega Lipšic to tuná spomínal, tak to je za tých 16 rokov pol miliardy eur. A to my považujeme, hádžeme to len tak cez rameno?! To nie sú značné hospodárske škody?
Naopak, tu treba predložiť zákon alebo návrh, aby sa toto stiahlo, aby sa toto všetko, tá fraška tuná zrušila, pretože tu značné hospodárske škody prijatím novely cez tento navrhovaný zákon, naozaj tu hrozia značné hospodárske škody. Myslím si, že nemali by sme sa tomuto ľudu a tomuto národu smiať takto do očí, pretože títo ľudia naozaj žijú v skromných podmienkach, tento náš slovenský ľud, a my takto sa ideme rozšafnícky tuná správať. 16 či 27 mil. eur, sa tvárime, ako keby to bolo nejakých drobných v niečej peňaženke.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Mezenská.

Pán poslanec Lipšic, úprimne povedané, teším sa z toho, že ste. Som rada, že ste k tomuto zákonu vystúpili a že ste nám otvorili oči. To, ako konáte, to je ten spôsob, ktorý ja považujem za to, ako sa vysporiadať s Gorilou.
Ja neviem, ešte koľko slov (potlesk), ešte neviem, koľko slov, koľko argumentov, koľko expresívnych, ale aj vážne myslených výziev je potrebných, aby ste sa prebudili. Aby ste takto sporný zákon stiahli a očistili. Očistili do tej podoby, v ktorej si zaslúži byť.

Pán poslanec Kolesík.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Lipšic, keď dochádzajú argumenty, tak veľmi rád zosmiešňujete, urážate, osočujete a zároveň strácate pamäť. Dovoľte mi, aby som vám pripomenul, aj kolegom najmä z klubu OĽaNO, kto boli členovia vlády Mikuláša Dzurindu v rokoch 2002 - 2006, ktorá sprivatizovala Slovenské elektrárne. Terajší poslanec Národnej rady, vtedajší premiér, pán Dzurinda, jeho podpredseda vlády pán Ivan Mikloš, ktorý tu sedí. Vy, pán Lipšic, ste boli podpredseda vlády, dokiaľ vás nevystriedala pani Žitňanská. Takisto členmi vlády boli aj pán Juraj Liška, pokiaľ ho nevystriedal terajší poslanec pán Fedor, europoslanec za SDKÚ pán Kukan, sociálne veci, aha-ho, Ľudovít Kaník. Toto sú všetko páni, ktorí sú dnes členmi Národnej rady, a bola to vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá sprivatizovala Slovenské elektrárne!
Keby ste takéto rozhodnutie vtedy neboli prijali, možno by veľa problémov, o ktorých aj dnes hovoríme, by sme my dnes nemuseli riešiť. Tak, prosím vás, aspoň buďte korektný a hovorte fakty tak, ako boli. (Potlesk.)

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Lipšic.