11. schôdza

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia navrhnutého gestorského výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s § 73 ods. 1 podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. antidiskriminačný zákon, v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou č. 276.
Konštatujem, že návrh zákona bol podaný v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku, t. j. 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie 11. schôdze Národnej rady. Konštatujem, že návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Stupeň zlučiteľnosti návrhu s právom Európskej únie je podľa vyjadrenia navrhovateľa úplný. Návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, jeho sociálne vplyvy budú pozitívne. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 276 z 9. novembra 2012 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor v lehote do 30 dní, resp. 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu o danom bode.

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, ja by som len krátko chcel vyjadriť svoje pocity pri tomto návrhu zákona. Uvedomujem si, že prišlo nám písaníčko z Bruselu a od nás sa očakáva, že treba zahlasovať za a pravdepodobne aj táto sála zahlasuje za, ale pripadá mi to už úchylné, keď ako na jednej strane tu všetci hovoríme, že by sme mali chrániť ženy, aby teda, ktoré sú v mnohých oblastiach diskriminované, zarábajú menej, možno majú niekedy horšie podmienky v práci, a vymýšľame zákony na to, aby sme ich ochránili, aby boli menej diskriminované, a keď svojím správaním sa na ceste presvedčia poisťovne, že sú pre nich vlastne menej rizikový vodič automobilov, alebo teda motorových prostriedkov, a na základe tohto sa slobodne poisťovne rozhodnú ženám dať nižšie sadzby poistného za šoférovanie, tak zrazu príde z Bruselu befel, že to nie je správne, lebo to je diskriminácia. Teraz koho: mužov? Však muži majú vyššie sadzby preto, lebo majú väčšiu nehodovosť, ženy majú menšie sadzby preto, lebo majú menšiu nehodovosť, tak teraz nechápem. Doteraz sme hovorili, že robme všetko preto, aby sme ženy nediskriminovali, a teraz zrazu ideme podľa mňa vyslovene ženy diskriminovať za to, lebo sa správajú na cestách lepšie ako my muži.
Z tohto dôvodu ja nedokážem tento návrh zákona podporiť, aj keď nám prišlo písaníčko z Bruselu a všetci si myslia, že automaticky zaňho zahlasujem. Myslím si, že Brusel veľakrát zachádza za hranicu únosnejšieho a tvári sa pápežskejšie ako pápež a vymýšľa spôsoby, kedy to už nemá nič, alebo teda návrhy, ktoré nemajú podľa mňa nič spoločné so zdravým rozumom.
Poisťovne sú predsa slobodné inštitúcie, ktoré keď vyhodnotia, nikoho tým nediskriminujú, keď povedia, že táto skupina ľudí sa správa pre nás menej, alebo efektívnejšie, menej rizikovo a týmto my dáme lepšie sadzby poistného. Čo je na tom diskriminačné? Ja naozaj tomuto návrhu zákona, tomuto postoju Bruselu nerozumiem! Iba ženy budú platiť viac a muži budú platiť menej. Ženy budú diskriminované a muži budú pozitívne diskriminovaní.

Ja som zapnutý, len mikrofón treba zapnúť. Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Matovič, v zásade by som s vami aj súhlasil, len jedna taká poznámka. Asi ten befel, áno, prišiel z Bruselu, ale prameňom tejto úpravy nie je vlastne rozhodnutie nejakého úradníka, ale je to rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktorý vyhlásil čl. 5 ods. 2 smernice za neplatný s účinnosťou od 21. decembra 2012, čiže tam pred Európskym súdnym dvorom prebieha takéto konanie a ja si ctím rozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Budem sa snažiť tie transpozície, ktoré vychádzajú práve zo súdnych rozhodnutí aj akceptovať. Vnímam Európsky súdny dvor ako taký, takú poslednú inštanciu, ktorá vie ešte aj jednak naše rozhodnutia, ale aj rozhodnutia Bruselu ešte tak ako korigovať, takže nevnímam to pozitívne, ale musím, ctím si rozhodnutia Európskeho súdu, a preto nevyčítam pánu ministrovi, že dal takýto návrh.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, pani ministerka, páni ministri, kolegovia, kolegyne, ja len krátko k tej rodovej rovnosti. Naozaj ten Brusel zachádza priďaleko a sú to absurdity a myslím si, že treba aj zdravý rozum zachovať pri mnohých veciach, aj keď viem, že je to veľmi ťažko na druhej strane, lebo ten tlak Európskej únie je jednoducho taký tuná. Na jednej strane hovoríme o rodovej rovnosti a chceme, aby sme boli rovnakí aj muži, aj ženy vo svojich právach aj tak, ale ono to nie je možné, potom zas sú iné návrhy zákonov, kde hovoríme, že človek má právo byť inaký. Hej, že byť iný. No tak, my veľakrát ani nevieme, správame sa ako schizofrenici, že akí chceme byť. Chceme byť rovnakí ako uniformy alebo chceme byť iní? Čo vlastne my chceme? Pri tomto návrhu zákona, a dotýka sa to práve poisťovní, ak je to vyhodnotená skupina žien ako menej riziková, menej tých dopravných nehôd spôsobuje, ja ako muž tiež sa môžem vysloviť v tejto veci. Ja sa vôbec necítim byť diskriminovaný, že ženy trebárs budú participovať na tom poisťovníctve, že budú mať nižšie poistné, lebo jednoducho sa správajú zodpovednejšie a bezpečnejšie, tak ja sa necítim ako muž byť diskriminovaný. Myslím si, že toto je tiež jedna z vecí, kedy veľmi kopírujeme tú Európsku úniu a chceme byť úplne vo všetkom rovnakí. Naopak, to, že sme rozdielni, to je príťažlivé, ženy, keď sú ženami, a muži mužmi. Ženy, keď sú ženské, sú príťažlivé pre mužov svojou ženskosťou, muži zase svojou mužnosťou. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som taktiež chcel vysloviť sa k tomu, že spochybňovať rozhodnutie európskych súdov, nemyslím si, že je na mieste. Na tých európskych súdoch fakt nesedia ľudia, ktorí by tam prišli odniekiaľ z ulice, ale sú to erudovaní odborníci a myslím si, že dobre museli posúdiť príslušné ustanovenia smernice. Ja si dovolím poukázať zase práve na to, že tvrdiť, že by sa niekto správal zodpovednejšie na cestách, či už sú to ženy, alebo muži, tak nie je to celkom na mieste, lebo je to vždy iba individuálne. Raz je zodpovednejší muž, raz je zodpovednejšia žena. Ja mám osobne skúsenosť, že ja vždy keď som bol nabúraný odzadu, tak vždy to bolo ženou, čiže v podstate je to fakt subjektívne vždy. (Smiech v sále.) No a z tohto pohľadu ja si myslím, že európske súdy podľa mňa dobre rozhodli, dokonca možno by som upriamil aj pozornosť, že tie dočasné vyrovnávacie opatrenia by sa mohli možno v budúcnosti dotýkať aj nielen teda kultúry, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, ale aj športu. Ďakujem.

Skúsim taký, tak ako ja laicky chápem diskrimináciu. Ja chápem diskrimináciu ako znevýhodnenie niekoho za niečo, za čo nemôže. Tak ako pán poslanec Gál napr. nemôže na Slovensku za to, že je Maďar, nebolo by správne, aby ho niekto znevýhodňoval za to, že je Maďar. Tak ako Peter Pollák za to, že je Róm. Nemôže za to, že je Róm, nebolo by správne, aby sme ho znevýhodňovali za to, že je Róm. Tak ako zdravotne postihnutý človek, niektorý, ak je raz na Slovensku zdravotne postihnutý, takisto aj všade inde, nemôže za to, že je zdravotne postihnutý, nemali by sme ho znevýhodňovať za to, že je zdravotne postihnutý. Ale mne tento parameter znevýhodňovania za niečo, za čo ten človek nemôže, chýba práve v prípade poistného napr. pre ženy. Tie ženy za to môžu, že sa správajú v priemere zodpovednejšie na cestách, tak ony nie sú predsa tým znevýhodnené, keď dostanú lepšiu pôžičku, lepšiu poistku, a tí muži za to môžu, že sa správajú menej zodpovedne na cestách, tak jednoducho je to spravodlivý trest, keď majú vyššie sadzby poistného. Takže ja tam nevidím žiadnu diskrimináciu a nehnevajte sa, ani pán Martvoň, ani pán Gál, keď poviete, že si ctíte rozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Ja si ho jednoducho v tejto veci nectím, lebo si myslím, že sa hlboko mýlia.
A Tóno Martvoň, keď hovoríš, že to, že ženy sa správajú zodpovednejšie, nemôžeme takto tvrdiť, lebo to je vlastne vždycky individuálne, ale potom nechápeš podstatu poistenia. Poistenie je to, že zoberieš jeden balík, nejakú skupinu ľudí, vyhodnotíš priemerné parametre, ako sa títo ľudia správajú a na základe toho zadefinuješ nejaké podmienky toho poistného. Čiže v priemere ženy na slovenských cestách aj v Európe, aj vo svete sa správajú zodpovednejšie, na základe toho doteraz mali spravodlivejšiu, čiže nižšiu sadzbu poistného, a dnes ideme odhlasovať niečo, alebo zajtra, čím budú mať vyššiu sadzbu poistného a bude to nespravodlivé a podľa môjho názoru, práve toto založí diskrimináciu.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň, dámy a páni, ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka, za slovo. Nebudem čítať názov celej zmluvy, aby sme sa nezdržiavali, ale je to naozaj zmluva, ktorá zaväzuje všetky členské krajiny Európskej únie. Zmluva predstavuje súčasť balíka fiškálnych opatrení, ktoré boli prijaté s cieľom posilniť rozpočtovú zodpovednosť v rámci Európskej únie. Členské štáty, ktoré sú signatármi tejto zmluvy, schválili pravidlá regulácie ekonomickej správy v rámci EÚ, vyplývajúce zo zmluvy o fungovaní Európskej únie, a korekčné mechanizmy, ktoré sú kľúčové v tejto časti, a tieto korekčné mechanizmy majú zabezpečiť ich dodržiavanie.
Slovenská republika už o krok predstihla ostatné členské krajiny, a to vďaka ústavnému zákonu o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý sme tu takto prijímali pred rokom, ešte v roku 2011 a záverečne potom v roku 2012 na januárovej schôdzi. V zmysle zmluvy Slovenská republika musí zaviesť v rámci svojej legislatívy korekčné mechanizmy, a to v priebehu roka odo dňa nadobudnutia platnosti tejto zmluvy.
Základná implementácia zmluvy sa vykoná vládnym návrhom zákona o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní rozpočtovej zodpovednosti, tento zákon nasleduje po rozprave o tejto zmluve. Zmluva je komplementárna so zmluvou, ktorou sa zakladá európsky mechanizmus pre stabilitu, pričom poskytnutie akejkoľvek pomoci z prostriedkov európskeho mechanizmu, tzv. trvalého eurovalu, bude viazané na ratifikáciu, implementáciu tejto zmluvy. Zmluva sa stáva účinnou, ak ju ratifikuje minimálne dvanásť zmluvných strán, ktorých menou je euro. Táto podmienka je už k dnešnému dňu splnená. Dátum nadobudnutia účinnosti zmluvy sa predpokladá, naplnenie tejto podmienky a je pevne stanovený na 1. január 2013. Zmluva neobsahuje možnosť odstúpenia od tejto zmluvy. Zmluva je medzinárodnou zmluvou, na ktorej vykonanie je potrebný zákon v zmysle čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a nemá prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Toľko na úvod. Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi prečítať spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii medzi Belgickým kráľovstvom, Bulharskou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskom, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskom, Maltou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Rumunskom, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou a Švédskym kráľovstvom, tlač 257.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade uvedenú spoločnú správu výborov.
Po prvé. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 242 zo 16. novembra 2012 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so zmluvou, tlač 257, týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre európske záležitosti.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedenou zmluvou v stanovenom termíne.
Po druhé. Gestorský výbor dostal do začatia rokovania o návrhu stanovisko poslancov Národnej rady.
Po tretie. V predmetnej zmluve zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: 1. Odporúčanie pre Národnú radu: S návrhom vysloviť súhlas. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 118 z 23. novembra 2012, Výbor Národnej rady pre európske záležitosti uznesením č. 41 z 20. novembra 2012.
Po štvrté. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom 3 tejto spoločnej správy nevyplynuli iné návrhy.
Po piate. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade so Zmluvou o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii vysloviť súhlas.
Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 123 z 23. novembra 2012. Výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ma poveril predložiť a predniesť správu výborov na schôdzi Národnej rady.
Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, takže tento bod programu Národnej rady bezprostredne súvisí s predchádzajúcim bodom, to znamená so zmluvou o stabilite. Ešte pre vašu informáciu, zmluva o stabilite bola schválená vládou 22. februára tohto roku a už vtedy bolo ministerstvo financií zaviazané na prípravu tohto vykonávacieho zákona.
Návrh tohto zákona upravuje povinnosti ministerstva financií vyplývajúce zo zmluvy v súvislosti s predkladaným programom rozpočtového a ekonomického partnerstva aj s ich uplatňovaním, taktiež predkladaním plánov vydávania štátnych dlhopisov Rade Európskej únie a Európskej komisii.
Zároveň upravuje pôsobnosť ministerstva spravodlivosti a ministerstva financií v súvislosti s postupom pri podávaní podnetu na začatie konania na Súdnom dvore Európskej únie proti zmluvnej strane, to znamená proti krajine, ktorá porušuje pravidlá určené zmluvou. Návrh zákona prispieva k posilneniu fiškálnej spolupráce medzi jednotlivými zmluvnými stranami, ktoré sú zároveň členskými štátmi Európskej únie, a takisto vytvára možnosti pre technickú realizáciu a koordináciu hospodárskych politík a zavádza vzájomnú kontrolu dodržiavania fiškálnych pravidiel, ktoré sú práve definované v zmluve, ktorú sme uvádzali pred malou chvíľou.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa, jedna je tu, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila k vládnemu návrhu zákona o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní rozpočtovej zodpovednosti v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 287, ako spravodajkyňa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, to jest doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 11., teda dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby:
Po prvé. Podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.
Po druhé. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 277 z 9. novembra 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.