11. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, pani predsedajúca, k samotnému návrhu nemám nejaké zásadné pripomienky, aj keď mimo iného ma trošku vyrušil návrh pána poslanca Kondróta, keď sa dopĺňa nový článok a opäť ide trošku o obchádzanie legislatívneho procesu a mrzí ma, že sa s tým nebudem môcť oboznámiť dostatočne, preto zrejme ja aj odporučím svojim kolegom, pôjdeme proti.
Ale k tomu som nechcel. Chcel by som predložiť doplňujúci a pozmeňujúci návrh, ktorý je v zásade totožný s tým, čo predkladá pán predseda výboru, ústavnoprávneho výboru pán Madej, avšak tento návrh sa oproti tomu návrhu, ktorý pôjde teda po mne, mení alebo zvyšuje mieru právnej istoty oproti tomu, čo bude predložené. Ja si ho dovolím prečítať a následne potom zdôrazním kde sú tie zásadné zmeny.
Takže týmto si dovoľujem predložiť doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 229. To, čo som pomenoval, sa mení takto:
Po prvé. V čl. I sa vkladajú nové body, ktoré znejú:
"V § 127a odsek 3 prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia musí byť osvedčená notárom, ak programom valného zhromaždenia boli rozhodnutia podľa § 125 ods. 1 písm. e), f), i), j) a odseku 2."
V § 132 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Ak ide o rozhodnutie podľa § 125 ods. 1 písm. e), f) i), j)" a odsek 2: "Pravosť podpisu jediného spoločníka na tomto rozhodnutí musí byť osvedčená notárom." Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Po druhé. V čl. I bode 11 sa § 768k dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
"(4) Ak sa podľa § 127a ods. 3 a § 132 ods. 1 vyžaduje osvedčenie pravosti podpisu a valné zhromaždenie sa uskutočnilo alebo rozhodnutie jediného spoločníka bolo prijaté pred 1. februárom 2013 a návrh na zápis mien do obchodného registra bol podaný do 1. apríla 2013, pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia alebo jediného spoločníka nemusí byť osvedčená notárom."
K odôvodneniu. Tu by som rád uviedol, že odôvodnenie bude, alebo väčšia časť bude rovnaká ako návrh, ktorý príde po mne. Preto si dovolím zdôrazniť iba časť, ktorá je odlišná, a to je, že pravosť podpisu musí byť osvedčená notárom, a teda nie notárom alebo matrikou, ale iba notárom. Tie dôvody sú v zásade tri. Vzhľadom na dôležitosť a povahu týchto rozhodnutí, ktoré som uviedol, sa vyžaduje výlučne notárske osvedčenie podľa § 58 Notárskeho poriadku z dôvodu podstatne inej povahy, povahy overenia notárom a obvodným úradom, resp. matrikou podľa zákona 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov. Notárska komora totižto vedie centrálny informačný systém, prostredníctvom ktorého je možná spätná verifikácia obsahu alebo teda popisu listiny, čo je v tomto prípade veľmi dôležité a veľmi ťažko obíditeľné naproti tomu, ako je to pri matrikách.
Po druhé. V zmysle § 11 ods. 3 Výnosu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo 17. decembra 2004, ktorým sa vydáva kancelársky poriadok pre notárov, sa verejná listina notára skladajúca sa z niekoľkých listín alebo listov pevne spojí a to tak, že sa, že sa zošijú trikolórou. Trikolóra pritom môže byť nahradená pevnou šnúrkou, voľné konce sa prekryjú uzáverou opatrenou štátnym znakom, prípadne otlačkom úradnej pečiatky notára. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné zameniť jednotlivé listy, na rozdiel od osvedčenia matrikou.
Tu by som si dovolil ešte uviesť, že v praxi sa stalo niekoľkokrát, zjednoduším to, že matrika osvedčila pravosť podpisu na blanko listine a táto listina následne bola pripojená napríklad ku kúpnej zmluve na nehnuteľnosť. A kataster to bez akýchkoľvek problémov zapísal. Už samotný súdny spor, ak sa nemýlim, je stále ešte otvorený a trvá už niekoľko rokov. Toto sa pri notároch stať nemôže, pretože oni tieto listiny pevne zväzujú.
Tretím dôvodom, tretím dôvodom je úplne základný problém, čo teda absentuje v slovenskom právnom poriadku v Slovenskej republike ako takej, a to je obmedzený, resp. nižší rozsah zodpovednosti matrikára alebo matriky v porovnaní s notárom. Matrikár v zásade má naozaj nižšiu zodpovednosť ako ten notár. Preto, poviem to tak ľudsky, že môže si dovoliť viac ako notár. Notár v prípade, ak by takto pochybil, stratí úrad, stratí svoje živobytie. V prípade matrikára tieto následky nie sú až takéto, takéto zásadné.
Tu by som rád ešte uviedol, že ja súhlasím s tým, aby sme, predpokladám, že argumentácia pána predsedu Madeja, ktorý predloží ten návrh, bude taká, že preťažujeme alebo protežujeme notárov oproti iným, ale tuto my reagujeme na situáciu, keď sa vyskytol jeden prípad, keď sfalšovaním podpisu došlo k prevádzaniu hnuteľného majetku na iné osoby z pozície štatutára. A domnievam sa, že ak niekto dokáže, je odborne zdatný tak, že vie ako, ako zmeniť konateľa, ako sfalšovať ten podpis, tak obísť alebo spraviť toto isté cez matriku nebude pre neho žiadny problém. Preto navrhujem, aby sme to spravili prostredníctvom notárov, výlučne prostredníctvom nich a v budúcnosti, ak sa chceme baviť o tom, aby to bolo stále zrovnoprávnené, bavme sa a upravme možno tie skutkové okolnosti, za ktorých matrikári osvedčujú pravosť podpisu. V súčasnosti tá úprava je nedostatočná a človek si dokáže na matrike overiť akýkoľvek podpis aj s cudzím občianskym preukazom. Toto je proste prax a realita.
Preto, vážené dámy, vážení páni, panie poslankyne a páni poslanci, vás týmto prosím o podporu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel reagovať na predmetné vystúpenie. Myslím si, že ja som chcel sa tiež spýtať, práve na to, že či to má pätnásť podpisov, lebo nebolo nám to rozdané do lavíc a už to bolo pani predsedajúcou vysvetlené. Ja chcem reagovať na to, nemyslím si, že je to správne, to, čo je z tvojho pohľadu, Miro, navrhované, z jedného dôvodu. Zmluvy o prevode obchodného podielu môžu overovať i matriky ako také a čo sa týka rozhodnutia jediného spoločníka, potom by nemohli? Ja som toho názoru, že pokiaľ tu máme zavedený systém, že sú uznané teda overenia podpisov nielen notármi, ale aj matrikami, poprípade teda obvodnými úradmi, tak ten systém treba rešpektovať ako taký a pokiaľ môže teda zmluvu o prevode obchodného podielu niekto overiť na matrike, tak z tohto dôvodu si myslím, že aj to rozhodnutie jediného spoločníka by malo byť možné, teda jeho podpis, overiť aj na matrike.
Ten argument, že sa to dá ľahšie rozspinkovať alebo rozviazať, no, dovolím si upozorniť, ja to, samozrejme, som to nikdy nerobil, ale z počutia, že aj zviazaná listina notárom sa dá pekne doplniť a sfalšovať tým spôsobom, že nad parou sa vyslovene tá nálepka rozlepí, vyberie sa listina, vloží sa to naspäť a potom sa to zalepí. Čiže aj nad parou viete rozviazať listinu, ktorá je zviazaná notárom ako takým. Čiže nemyslím si, že tento návrh má ratio, a preto dovolím si poukázať, že ja osobne podporím návrh, s ktorým príde pán poslanec Madej, pri ktorom som spolu s pani poslankyňou Vittekovou ja predkladateľom, a sme toho názoru, že by to mala byť listina úradne osvedčená, kde bude sa rešpektovať i osvedčenie matrikou a obvodným úradom. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, ak som vás tým urazil, že som vás zdržoval, to ma mrzí. Ja len som sa pokúšal poukázať na niečo, čo je tu naozaj problém. A Tóno, budem taký, taký ľudskejší, nemáš pravdu. Tento návrh práve je pragmatický a podľa mňa sa spamätáš vtedy, keď budeš mať jedného dňa svoju eseročku a príde niekto, Ferko z Hornej Dolnej a na matrike v Hornej Dolnej osvedčí tvoj podpis, tvoj podpis s tvojím občianskym a potom ti niekto prevedie podiely alebo zmení konateľa. Zmení niekoho iného a bude robiť, čo chce. Môj návrh, ja som si vedomý, že nemal podpisy, ale v dobrej viere, aby, aby sme ten súčasný stav, ktorý je, ktorý je kritický, kedy takáto situácia vznikla a išlo o milióny, sa stala, aby sme to proste odstránili, nato sme tu. Presne na toto sme tu, aby sme odstraňovali tie nedostatky, ktoré sú a ktoré má ten náš právny poriadok. Tu vy ste to potopili, nech sa páči, ale ešte raz, ak ti niekto toto spraví, jedna osoba v spoločnosti, potom mi povedz, či som nemal pravdu, či to nebolo pragmatické.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol aj ja ohlasovaný pozmeňovací návrh k novele Obchodného zákonníka. Zopakujem možno úmysel, ktorý tu už bol spomínaný, ten dobrý úmysel v dobrej viere máme všetci spoločný a osobne si myslím, že toto riešenie, ktoré prinášame do Obchodného zákonníka, tak je na tento čas dostačujúce a skutočne posunie právnu istotu v korporátnych veciach dopredu. Bolo tu spomínané a riešili sa prípady, keď práve pri pôsobnosti valného zhromaždenia rozhodnutia jediného spoločníka podľa súčasne platného právneho stavu nevyžadujú na podpise tejto listiny, ktorá nahradzuje rozhodnutie valného, rozhodnutie jediného spoločníka nahrádza rozhodnutie valného zhromaždenia, sa nevyžaduje úradne osvedčený podpis, teda nevyžaduje sa ani osvedčenie podpisu notárom, ani matričným úradom. Práve z tohto dôvodu sa vyskytli prípady, keď jednoduchý, obyčajný podpis spoločníkom jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným bol sfalšovaný. Vzhľadom k tomu, že takýmto rozhodnutím jediného spoločníka, ktoré je vydané pri pôsobnosti valného zhromaždenia, je možné ustanoviť nového konateľa a vlastne ustanovenie nového konateľa štatutárneho orgánu má konštitutívne účinky samotným rozhodnutím, novoustanovený konateľ je spôsobilý, procesne spôsobilý, podať návrh do obchodného registra na zápis zmeny zapísaných údajov v obchodnom registri. Práve už novoustanoveným konateľom, ktorý bol v tomto prípade, bola osoba, ktorá týmto svojím konaním síce naplnila skutkovú podstatu niektorých trestných činov, ale len pri jej podpise, teda pri návrhu na zápis do obchodného registra sa vyžadoval úradne osvedčený podpis. Nie pri podpise toho, kto túto osobu ustanovil do funkcie štatutárneho orgánu, teda konateľa.
V tom spočíva problém a nedostatok súčasnej právnej úpravy, keď je možné akúkoľvek osobu na základe rozhodnutia, ktoré, pri ktorom sa nevyžaduje úradne osvedčený podpis, ustanoviť do funkcie štatutárneho orgánu, ktorá s touto spoločnosťou môže urobiť, uskutočniť právne úkony, už ktoré sú platné a záväzné vo vzťahu k tretím osobám vzhľadom na to, že táto osoba sa zapíše do obchodného registra.
Navrhovanou úpravou, a tu si dovolím vlastne odôvodniť pozmeňovací návrh, ktorý na záver prečítam, máme záujem riešiť a posilniť právnu istotu v tom, že rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia sa bude z hľadiska podpisu jediného spoločníka a úradne osvedčovať pravosť tohto podpisu. Práve pri dôležitých rozhodnutiach týkajúcich sa fungovania spoločnosti s ručením obmedzeným, akým sú zmena konateľa, vymenovanie prokuristu, zmena výšky základného imania, zrušenie spoločnosti alebo zmena jej právnej formy, alebo predaj podniku, to sú dôležité veci, kde rozhodnutie jediného spoločníka v písomnej forme bude musieť byť opatrené podpisom s úradne osvedčeným, s úradným osvedčením.
A pokiaľ sa teraz bavíme a vyvstali tu otázky, že či úradne osvedčený podpis má byť úradne osvedčený notárom, alebo matričným úradom, tak ja si položím niekoľko otázok. V prvom rade, z hľadiska Obchodného zákonníka, Obchodný zákonník pripúšťa tento dualizmus aj z hľadiska špeciálnych právnych úprav a pripúšťa, že úradne osvedčené podpisy sa vyhotovujú či už notárom, alebo osvedčujú, legalizácia notárom alebo príslušným štátnym orgánom, v tomto prípade najčastejšie matričnými úradmi. Pokiaľ tento dualizmus je v iných ustanoveniach Obchodného zákonníka, tak osobne si myslím, že nie je dobré, aby sme zvýhodňovali len jednu formu úradného osvedčenia, a to len osvedčenie podpisu príslušnými notármi. Nemyslím si, že by to bolo správne, keď v jedných ustanoveniach máme oboje a v druhom ustanovení by sme zavádzali len výlučne osvedčenie notárom. Zaváňa mi to trošku aj istou stavovskou, stavovským zvýhodňovaním, keď stále existuje možnosť dualizmu a zvýhodňujeme len jednu formu osvedčovania.
Pokiaľ sa bavíme o právnej istote, tá právna istota sa práve zavádza tým, že v súčasnosti sa úradné osvedčenie nevyžaduje, pravosti podpisu. Zavádzanou právnou úpravou sa vyžadovať bude, samozrejme, jednou alebo druhou formou. Keď si porovnáme právnu istotu úradného osvedčenia notárom a keď si porovnáme úradné osvedčenie matričným úradom alebo príslušným štátnym orgánom, dovolím si vysloviť presvedčenie, že, samozrejme, notár eviduje elektronicky podpisy, ale tak či tak, rovnako ako matričný úrad nezodpovedá za obsah listiny. Eviduje podpis. Podpisujete sa do knihy podpisov tak u notára, ako aj na matričnom úrade. Evidencia sa možno na matrikách vyhotovuje len písomne, ale tak či tak je povinnosť evidovať. To, že je to evidencia elektronicky nad rámec, je síce pravda, ale z hľadiska právnej istoty je to irelevantné.
Pokiaľ sa bavíme o tom, akým spôsobom sú zväzované listiny u notára a akým spôsobom na príslušných orgánoch štátnej správy, respektíve na matričných úradoch, tak tam vidím trošku rozdiel. Spôsob spájania osvedčovacích doložiek u notárov a u, na matričných úradoch, ale práve to je dôvod, aby sme tento dualizmus v Obchodnom zákonníku zachovali a posilnili, respektíve nejakým spôsobom zabezpečili, aby osvedčovacie doložky, ktoré sú vyhotovované na matričných úradoch, boli rovnako nezlučiteľne spojené s listinami presne podobne ako notárske osvedčovacie doložky, hoci aj v tomto si môžeme povedať, že sú ešte ďalej rezervy.
Vzhľadom na uvedené si dovolím povedať, že právna úprava je pozitívnym krokom vpred. Zabezpečí právnu istotu v korporátnych veciach práve kvôli tomu, že zabezpečí vlastníkom spoločnosti väčšiu istotu v tom, že budú ovládať spoločnosť a údaje, ktoré sú zapísané v obchodnom registri, budú zapísané len na základe ich vôle a nie vôle niekoho iného, kto nemá právo nakladať s ich spoločnosťami.
Dovoľte mi preto, aby som predniesol pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, tlač 229, nasledovne:
Prvý bod. "V článku I sa za bod 2 vkladajú nové body 3 a 4, ktoré znejú:
Bod 3. "V § 127a ods. 3 v prvej vete sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "Pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia musí byť úradne osvedčená, ak programom valného zhromaždenia boli rozhodnutia podľa § 125 ods. 1 písm. e), f), i), j) a ods. 2."
Bod 4. "V § 132 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Ak ide o rozhodnutie podľa § 125 ods. 1 písm. e), f), i), j) a ods. 2, pravosť podpisu jediného spoločníka na tomto rozhodnutí musí byť úradne osvedčená." Ostávajúce body sa primerane prečíslujú."
Bod 2. "V článku I bode 1 sa navrhovaný § 768k dopĺňa odsekom 4, ktorý znie: "Ods. 4. Ak sa podľa § 127a ods. 3 a § 132 ods. 1 vyžaduje osvedčenie pravosti podpisu a valné zhromaždenie sa uskutočnilo alebo rozhodnutie jediného spoločníka bolo prijaté pred 1. februárom 2013 a návrh na zápis zmeny do obchodného registra bol podaný do 1. apríla 2013, pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia alebo jediného spoločníka nemusí byť úradne osvedčená."."
Toľko pozmeňovací návrh. Jeho hlavné dôvody som odôvodnil v úvodnom preslove. Ešte si dovolím z hľadiska toho druhého pozmeňovacieho bodu uviesť, že logicky sa navrhujú prechodné ustanovenia, ktoré sa majú vyporiadať s prechodom na novú právnu úpravu, a to, aby sa do účinnosti právnej úpravy vydané rozhodnutia alebo uskutočnené valné zhromaždenia a zápisnice z toho vyhotovené nemuseli osvedčovať pravosti podpisov osôb, pri ktorých nová právna úprava od účinnosti zákona to vyžadovať bude.
Prosím o podporu pozmeňovacieho návrhu. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Pán predseda Madej, v prvom rade ďakujem veľmi pekne, že ste informovali pani podpredsedníčku o tom, že teda nie sú podpisy pod pozmeňujúcim, bolo to také fajn, korektné, ale k veci. Povedali ste, že nie je rozdiel, alebo rozdiel medzi právnou istotou pri osvedčení notárom a matrikou, že ten rozdiel je zanedbateľný alebo irelevantný. Toto nie je pravda. Právna istota alebo osvedčenie pravosti podpisu, ak to robí notár, tá právna istota je omnoho, omnoho väčšia, ako ak to robí matrikár. Ja som to zdôvodnil predtým, škoda, že ste ma nepočúvali.
Ja by som možno mal, mal na vás dve otázky, alebo teda tri, že aký je rozdiel, alebo existuje rozdiel medzi zodpovednosťou notára a matrikára? Ja tvrdím, že notár má omnoho väčšiu zodpovednosť ako matrikár. To je prvá premisa, ktorá je veľmi dôležitá pri konaní takýchto ľudí.
Druhá otázka, je možné podľa vás antidatovať zmluvu alebo dokument pred notárom? Pretože pri matrikárovi to možné je. A tretia, môžete mi, prosím, odpovedať na otázku, či môže nastať prípad, kedy vyplníte blanko papier, kde sa podpíšete, toto osvedčí matrikár a tento potom pripojíte ku kúpnej zmluve na nehnuteľnosť? Či sa toto môže stať pri matrikárovi, pretože pri notárovi sa to stať nemôže. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Madej, nebudem opakovať tie moje pripomienky, čo už teraz povedal pán poslanec Kadúc, ale dve veci. Jednak, dobre, že nebudeme hneď o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať, že budeme mať čas to prezrieť, ale ste vládna väčšina. Prečo nedávate takéto návrhy, takéto pozmeňováky v ústavnoprávnom výbore, kde môžeme tieto veci dôsledne, dôkladne prebrať, aby sme neboli vystavení nejakému časovému stresu, že ako áno a rýchlo tieto, takéto zásadné zmeny až v tak tom nesúriacom, nesúriacej novele Obchodného zákonníka zmenili.
Druhá vec je, vy ste tu naznačili, že to bude prechodné ustanovenie, respektíve je aj v dôvodovej správe, že toto má odkladný účinok až do toho, do toho 1. apríla 2013. No, treba sa zamyslieť nad tým, či by nebolo lepšie stanoviť, do akého času treba povinne dať do obchodného registra zmeny, ktoré schváli valné zhromaždenie. Neraz sme svedkami, bohužiaľ, aj ja toho, že sú v sejfoch valné zhromaždenia, pripíše sa dátum alebo aj s neskorším dátumom, niekoľkomesačným, aj ročným odkladom sa dávajú tieto návrhy zmien do obchodného registra s nie najčistejším úmyslom alebo pozadím. Treba sa aj nad týmto zamyslieť a nie dávať takéto, podľa mňa, už odklady práve kvôli tomu, aby sme nadbiehali takýmto nekalým činnostiam.

Ďakujem veľmi pekne všetkým predrečníkom za aj pripomienky. Ja si myslím, že sme sa celkom zhodli, že táto právna úprava je potrebná z hľadiska zmeny a budem veľmi rád, pán poslanec, keď si to naštudujete. Prosím, rešpektujte ma, ako právo poslanca podať pozmeňovací návrh a bol diskutovaný aj s kolegami na ústavnoprávnom výbore, aj s kolegami z opozície, aj s kolegami z profesijných organizácií na stretnutiach, pri ktorých, možno ste sa niektorých nezúčastnili aj vy.
Ale faktom je to, že pokiaľ ide aj o nejaké ďalšie návrhy z hľadiska povinnosti na zavedenie, alebo zavedenie lehoty na podanie návrhu do obchodného registra, tam kvitujem a môžeme o tom diskutovať, samozrejme, ďalej, pretože každý, kto má záujem zlepšovať právnu úpravu, asi pochopí, že by išlo o možno logický návrh.
Pokiaľ ide o to, čo povedal pán poslanec Kadúc, pán poslanec, rozdiel medzi zamestnancom notárskeho úradu a zamestnancom matričného úradu je z hľadiska ich zodpovednosti pracovnoprávnej a zodpovednosti za náhradu škody nulový. Rozdiel medzi zodpovednosťou zamestnanca notárskeho úradu a zamestnanca matričného úradu je z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu tiež žiadny. Rovnako zodpovedajú obaja. Z hľadiska kvality výkonu si dovolím povedať, že štát zodpovedá za prenesený výkon štátnej správy. To znamená, zodpovednosť štátu za náhradu škody spôsobenú prípadným konaním matričných úradov je daná rovnako, ako je daná zodpovednosť notára za náhradu škody. Takže sú to porovnateľné veci.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Veľmi krátko chcem zhodnotiť diskusiu aj návrhy, ktoré boli predložené v druhom čítaní. V podstate som rád, že táto v podstate novela Obchodného zákonníka predložená bola zhodnotená prevažne pozitívne, a myslím si, že to bude mať naozaj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v Slovenskej republike. A čo sa týka jednotlivých pozmeňujúcich návrhov, chcem krátko zareagovať.
Myslím si, že návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Košútová v podstate len zvýrazňuje právny stav alebo zvyšuje možno právnu istotu občanov, ktorí nie celkom sú v práve zbehlí, pretože v podstate nemení obsahovo nič, len teda zvýrazňuje, že ak sa osobitný zákon rozhodne určiť kratšiu lehotu splatnosti, tak potom sa nepoužije Obchodný zákonník, ale táto zásada platí aj bez takto zvýrazneného ustanovenia, čiže nemám žiadne námietky.
Čo sa týka návrhu poslanca Martina Chrena v podstate tam ten vzťah medzi § 386, ktoré kogentné ustanovenia § 379, ktoré dispozitívne ustanovenie, myslím, jasne popisuje aj pani profesorka Ovečková vo svojich komentároch, čiže tam nevidím nejaký dôvod na to, aby sme prijímali osobitnú právnu úpravu, navyše odvolávanie sa na českú právnu úpravu asi nie je úplne správne a je dosť zjednodušujúce, pretože slovenské súdy musia vychádzať zo slovenskej právnej úpravy, aj keby sme priamo porovnávali § 386, tak je tu ešte § 379 Obchodného zákonníka a ostatné ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré musí príslušný súd brať do úvahy pri výklade. Takže nie celkom si myslím, že sa viem stotožniť s týmto návrhom.
Čo sa týka návrhu pána poslanca Madeja, myslím si, že je to návrh, ktorý má reagovať a myslím si, že celkom správne na prípady falšovania podpisov a zmocňovania sa teda spoločnosti, v prípade majetku spoločnosti bez toho, aby tieto vôbec zareagovali alebo zistili vôbec, že sa niečo deje a rýchlym predajom potom majetku tejto spoločnosti dôjde k nenávratným škodám. Aj keď na druhej strane vnímam to, že sa trošku zvýši zase určitá administratíva pre podnikateľov, ale myslím si, že je to v ich záujme. A čo sa týka osvedčovania podpisov, Obchodný zákonník nikde nevymedzuje, že by malo ísť o nejaké osvedčovanie podpisov len notárom alebo len matrikou, ale myslím si, že všeobecne sa hovorí v celom Obchodnom zákonníku o osvedčovaní podpisov, takže pri procedúre samotného, povedzme, zápisu nejakej zmeny alebo prvozápisu by došlo k nejednotnej situácii, kde vlastne iné podpisy by bolo potrebné overiť akokoľvek a tento jeden podpis v prípade takejto zmeny by mohol osvedčovať len notár, čiže nebolo by to asi konzistentné s ostatnou právnou úpravou.
Inak, čo sa týka samotného návrhu, ten podporujem, no a čo sa týka pozmeňujúceho návrhu poslanca pána Kondróta, úprimne povedané, ja nie som za to, aby sa takýmto spôsobom menila legislatíva, ale na druhej strane vnímam veľmi citlivo aj to, čo je obsahom tohto návrhu, a vnímam aj to, že tu nejde o absolútnu exekučnú imunitu, tak ako je to možno vnímané na prvý pohľad, ale ide len o ochranu samotnej infraštruktúry, to znamená len časti majetku, ktorý tvorí samotné letisko. To znamená, že nejde o absolútnu exekučnú imunitu. A vnímam aj to, že vlastne ten majetok bol pôvodne chránený takýmto spôsobom, ale tým, že prišlo k presunom majetku medzi samosprávou a štátom, tak vlastne táto imunita padla. A myslím si zároveň aj tiež to, že ide naozaj o ochranu infraštruktúry, ktorá je veľmi ťažko potom opäť získateľná, respektíve vybudovateľná, takže tento návrh v konečnom dôsledku z hľadiska obsahového, to chcem zdôrazniť, podporujem. Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca, dovolím si, dovolím si krátko zareagovať. Kolegyne, kolegovia, pán minister, možno jednu poznámku, myslím si, že všetci sa zhodneme, že táto novela Obchodného zákonníka je žiaduca a koniec koncov je to transpozícia a že všetci si uvedomujeme, že je na prospech podnikateľského prostredia. Táto transpozícia smernice o boji proti omeškaným platbám, čiže za vedenie lehôt pre to, akú lehotu splatnosti možno dohodnúť, je, je v zásade všeobecne akceptované, možno mám len dve poznámky k tomu. A síce jedna poznámka, máme tu výnimky, o ktorých sme nehovorili a ktoré nemôžme vylúčiť z tejto právnej úpravy, len si asi musíme byť toho vedomé, že táto 60-dňová, respektíve 30-dňová lehota nemusí byť dodržaná, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu pre veriteľa. Čiže zároveň treba povedať aj to, že môžeme očakávať celkom možno zaujímavú judikatúru, čo je hrubý nepomer k právam a povinnostiam, čiže môžeme očakávať aj zopár zaujímavých a neľahkých, ergo dlhých sporov, ktoré sa budú týkať tejto právnej úpravy, o tom asi netreba pochybovať. A možno druhá poznámka, tento zákon rieši, rieši lehoty splatnosti, ktoré sú dohodnuté v zmluve, ale, samozrejme, nerieši situáciu, keď niekto nezaplatí svoj záväzok v lehote splatnosti, a ergo táto právna úprava nemôže v zásade nahradiť tlak konkurenčného prostredia, aby sa záväzky platili včas a nemôže nahradiť kvalitu a rýchlosť súdneho rozhodovania, pokiaľ dlžníci neplatia včas. A tu si treba uvedomiť, ja to hovorím naschvál len preto, že niekedy ako keby preceňujeme hmotnoprávnu úpravu z hľadiska toho, čo dokáže s podnikateľským prostredím urobiť, čo nič nemení na fakte, že táto novela ako taká je žiaduca a pozitívna.
Dovolím sa vyjadriť aj k pozmeňovacím návrhom v poradí, v akom išli. Ja mám pocit, že už to s tými prílepkami, alebo ako to mám nazvať, naozaj v tejto snemovni preháňame, a preto ja nemôžem súhlasiť s doplnením článku 3. Som presvedčená o tom, že práve na akútne prípady, ak sú splnené podmienky rokovacieho poriadku, tak na to je inštitút skráteného legislatívneho konania, a teda nie na to, na čo občas je v tejto snemovni využívaný, ako sme boli svedkami v piatok a, ale určite keď je na to dôvod, je to lepšie riešenie ako tieto prílepky. O to viac, keď sú naozaj dávané takto v druhom čítaní cez plénum, kedy naozaj je problém sa s tým návrhom oboznámiť a riadne ho vyhodnotiť, keď už sa vec nedá riešiť inak, no tak potom naozaj je prijateľnejšie, keď je to riešené cez výbor, pretože predsa len vzniká dostatočný časový priestor aj pre poslancov, aby si to mohli vydiskutovať a zoznámiť sa s tou novelou. To na margo pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Kondróta.
Pokiaľ ide o ďalšie pozmeňovacie návrhy, pokiaľ ide o pozmeňovací návrh, ktorý predložil pán poslanec Miškov, ktorý sa týka náhrady škody, priznám sa, že ja sa s ním neviem stotožniť, pretože mám obavu, že narušenie princípu, že naozaj nemožno sa vopred vzdať nároku, nároku, ktorý ešte nevznikol. Podľa mňa je to princíp, ktorý má svoj zmysel aj v obchodnom práve, nehovoriac o tom, že v § 386 ods. 2 pán poslanec Miškov navrhuje, aby teda táto úplná voľnosť, pokiaľ ide o možnosť vzdať sa nároku na náhradu škody aj pred jeho vznikom, bola vylúčená v prípade, ak by bola škoda spôsobená úmyselne. Obchodný zákonník spočíva striktne na princípe objektívnej zodpovednosti, to znamená, vôbec sa nezaoberáme otázkou preukazovania subjektívnej stránky, je to nový prvok, ktorý vkladáme do Obchodného zákonníka a priznám sa, a navyše takto na rýchlo, trúfam si povedať, že ťažko vieme vyhodnotiť dopady tejto právnej úpravy, preto moje stanovisko je k tomuto negatívne. Pokiaľ ide o pozmeňovací návrh pani poslankyne Košútovej, som zdržanlivá, lebo naozaj ho považujem za nadbytočný. Som presvedčená o tom, že vzťah osobitného predpisu a všeobecného predpisu je v tomto prípade absolútne jasný a naozaj duplikuje tento pozmeňovací návrh, čo platí bez ohľadu na to, či by tento pozmeňovací návrh bol podaný, preto som zdržanlivá, skoro by som povedala, že proti, pretože trošičku, trošičku kazíme zabehané legislatívne zvyklosti a komplikuje to potom výklad práva v iných situáciách. A pokiaľ ide o pozmeňovací návrh pána poslanca Madeja, rozumiem, rešpektujem, reaguje na reálne problémy, myslím si, že je to pozmeňovací návrh, ktorý sa dá v tejto podobe akceptovať. To je postoj mňa ako spravodajcu. Ďakujem veľmi pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. antidiskriminačný zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa tiež mení zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrhom zákona sa zabezpečuje riadna transpozícia smernice Rady č. 2004/113/ES o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužami, mužmi, pardón, a ženami v prístupe k tovarom a službám, ďalej len smernica, v reakcii na oznámenie Európskej komisie z júna tohto roka. V oznámení Európska komisia upozornila na nesprávnosť vymedzenia definície nepriamej diskriminácie a na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 4. marca 2011, v ktorom súd vyhlásil čl. 5 ods. 2 smernice za neplatný s účinnosťou od 21. decembra tohto roku. V návrhu zákona sa upravuje definícia nepriamej diskriminácie tak, aby bola v súlade so smernicou. A, samozrejme, aj s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora. V nadväznosti na uvedené rozhodnutie sa návrhom zákona ďalej odstraňuje výnimka, ktorá umožňovala pri poskytnutí poistenia a ďalších súvisiacich finančných služieb použiť pohlavie ako faktor pre výpočet príspevkov a dávok a následne tak vytvoriť rozdiely v príspevkoch a dávkach medzi mužmi a ženami. V nadväznosti na túto zmenu sa novelizuje aj zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Návrhom zákona sa ďalej upravuje aj negatívne vymedzenie diskriminácie v súvislosti s dočasnými vyrovnávacími opatreniami. V tejto súvislosti sa rozširuje možnosť ich prijatia pre všetky subjekty verejnej správy a poskytuje sa táto možnosť aj iným právnickým osobám. Návrhom sa reaguje na dlhodobé problémy aplikačnej praxe a odporučenia Európskej únie a výboru pre odstránenie diskriminácie žien pri OSN. Návrh tohto zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne aj v súlade s právom Európskej únie. Návrh tohto zákona bol predmetom riadneho, teda pardon, skráteného pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 31. októbra 2012. Chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.