11. schôdza

Ďalšia faktická poznámka Štefan Kuffa.

Ďakujem za slovo. Vidíte, pán minister, nemusíte sa báť o svoju stoličku. Nemusíte sa báť, vidíte ako my si vystačíme opozícia aj sami medzi sebou? Tuná keď zostane jeden jediný právnik, ktorý je odborníkom na všetky druhy práva, hádam asi áno, aj na trestné právo, aj obchodné právo, aj rodinné právo, aj neviemaké právo, no tak to je asi ten najväčší odborník, ktorý tu zostal. Zostal, žiaľ, len jediný. Pozrite sa, kde sú predkladatelia tohto návrhu tuná? Kde sú? Ani jeden tuná nie je. Jeden, jeden ste, sám ste zostali. Taká je pravda, za chrbtom nevidím kolegov, ale tí sú ako z vládnej strany, ale z pravice vidím len vás tam a okrem Obyčajných ľudí troch, ktorí sú tuná, (Reakcia z pléna.) tak neviem, nevidím ich, nevidím ich tam za sebou, tak nesedia v lavici, stoja tam, čakajú asi kedy toto všetko skončí, tak nech si sadnú tam do toho, ale asi ten stav v súdnictve ich nezaujíma tých kolegov, keď zdrhli preč, odišli, no tak a ja sa pýtam, kde sú?
Pán minister, vy vydržíte štyri roky úplne v pohode, pozrite sa, tuná to je, tá opozícia nemá výtlak, nemá silu, to sú len naozaj také len prázdne reči, to sú len výkriky do tmy, to sú len výkriky do tmy a toto naozaj, no tak tu ste, tak ste si mali sadnúť skôr do tých lavíc, no pozrite sa, chceli ste moju odpoveď, tak tu ju máte, môžete aj na budúce takisto si zabŕdnuť, môžete si tak isto a budem reagovať aj na vás.
Ďakujem. No však ja som reagoval na predrečníka a to súvisí s tým. Ďakujem pekne za slovo.

Posledná faktická, respektíve reakcia.
Nech sa páči, pán Viskupič.

Dobre, ja si, ďakujem za poznámky, páni kolegovia, dovolím si zareagovať na pána poslanca Gábora Gála. No, k tomu mentorizmu, tak teda ja ti dám teda školenie, keď ty si tu osobuješ, že budeš dávať v jednom kuse školenia o tom, čo je parlamentná demokracia. Parlament je od slova parlé. Parlé znamená po francúzsky rozprávať. Už konečne si tu niekoľké volebné obdobie, si uvedom, že každý jeden poslanec, ktorý tu je, má právo otvoriť ústa a rozprávať. Ja som povedal, že nás tu je málo, naľavo, napravo, v strede. Proste hovorím, že táto debata sa mi nezdá úprimná, ak 19.54 tu sedí päť a pol poslanca. Kľudne si odfajkni, čo to sú za reči, o odbornosti a neodbornosti a plný klub odborníkov a plný klub neodborníkov, proste toto je parlament, je to parlamentná demokracia. Keď má Pišta Kuffa proste chuť povedať, že mal nejaký životný príbeh, no tak to môžeme sa nad tým usmievať, môžeme to kritizovať, môžeme to fakticky poznámkovať, ale nebudeme tu mentorovať do neba, aké my tu potrebujeme odborné stanoviská. Proste táto téma je o stave súdnictva, tak keď má nejakú poznámku, no nech ju povie! Niekedy trpí čas, niekedy trpí vecnosť, ja si nemyslím, že to, že vaši poslanci a v médiách je toho plné, sú ticho, tak toto je dobré na parlament. Rozprávaj, lebo si v parlamente. O tom to tu má byť.
Ďakujem.

Tak to bolo všetko z rozpravy, vyhlasujem ju za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister?
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem za slovo. Chcem vyjadriť v prvom rade poďakovanie tým poslancom, ktorí dnes debatovali vecne k téme, pretože si myslím, že je to téma, téma dôležitá. A myslím si, že sa všetci zhodneme, že justícia nie je v poriadku a treba ju riešiť. Ale samozrejme sa zhodneme aj na tom, že táto téma nie je témou dneška, áno, ani včerajška, ale že naozaj už je tu dlho. Keď som išiel do vlády na pozíciu ministra spravodlivosti, tak som si uvedomil, že byť minister spravodlivosti neznamená doslovne byť ministrom spravodlivosti, pretože názov ministerstva ako taký je trošku zavádzajúci. Ono sa to dneska prejavilo aj v tej debate, že spravodlivosť patrí pod ministerstvo. Nie je to tak. Ministerstvo spravodlivosti by sa malo podľa môjho názoru volať ministerstvo správy súdov a väzenstva. Pretože naozaj tu existuje jeden vážny rozdiel medzi výkonnou mocou a súdnou mocou. Súdna moc mi nepatrí v rozsahu jej výkonu. Ja dohliadam nad kvalitou jednotlivých vedúcich funkcionárov súdov a taktiež mám oprávnenia vo vzťahu k disciplinárnym, disciplinárnym právomociam, áno? To, to sú moje oprávnenia a samozrejme, mám právo legislatívnej iniciatívy. Ale téma spravodlivosti je samozrejme všeobjímajúca. Preto dovoľte, aby som povedal k tomu niekoľko slov. Dnes tu zazneli naozaj rôzne, rôzne by som povedal pohľady na to, čo spravodlivosť je a čo by mala byť. A vnímal som bez toho, že by som sa kohokoľvek z vás chcel dotknúť, jednu základnú vec. Pokiaľ by bolo právo a rozhodnutia v zmysle zákona také jednoduché, že by sa riadili len výhradne sedliackym rozumom, tak potom stačí, aby rozhodovali o tom ľudia, ktorí fungujú podľa sedliackeho rozumu. Ale toto nie je ten prípad, sudcovia musia rozhodovať podľa zákona. A ak by to malo byť tak, tak potom aj zákony, podľa ktorých sudcovia rozhodujú, by mali byť podľa sedliackeho rozumu, ale vy sami viete, aké zákony schvaľujete a že tie sa neriadia sedliackym rozumom. Takže to, si myslím, je dosť dôležité.
A ešte by som chcel povedať, že ma veľmi mrzí, že dnes sme tu sedeli, ja som sa musel na chvíľku vzdialiť, ale nebolo to z rozmaru, mal som dôležité povinnosti a v zmysle zákona ma môžu zastúpiť moji kolegovia, takže nemyslite si, že by som to urobil z nejakého nezáujmu o túto debatu.
(Reakcia z pléna.) Samozrejme.
To znamená, že to, o čom sme sa bavili, ja vnímam aj v takom rozmere, že nie všetci rozumieme celkom tomu, aký je rozdiel medzi neúmyselným zabitím a vraždou, nerozumieme tomu, aký je rozdiel, a tu v poslaneckej snemovni a ja nehovorím o Slovákoch, o slovenskom, o Slovákoch ako o národe, to znamená, že nikto nevie a ja sa vás kľudne opýtam, tí, ktorí nie ste právnici: Aký je rozdiel medzi lúpežou a krádežou? A nebudete vedieť. Väčšina z vás nebude vedieť. Ak to vie pán poslanec Kuffa, o to lepšie, ale tam potom aj z toho pramení určitá dezilúzia a zmätok, alebo neporozumenie toho, aké tresty v trestnom práve sú vlastne udeľované. Keď pán poslanec povie, že niekto je potrestaný nízko za nejaké zabitie, a myslel tým vraždu, tak si to pomýlil, jednoducho tam je veľký rozdiel. A z toho pramení mnohokrát, jednoducho, jednoducho je tu nízka, nízka úroveň právneho povedomia, čo ma veľmi mrzí a bolo by potrebné na tom pracovať.
Ak tu ktokoľvek spomínal akékoľvek prípady, tak ja som to vnímal veľmi pozorne a myslím si, že z tých prípadov sa treba poučiť v takom smere, že treba nastaviť legislatívu takým spôsobom, aby k nim už nedochádzalo. A môžem vás ubezpečiť, že na tomto pracujem, ale nie je to otázka jedného dňa, ani zajtra vám taký zákon nepredložím a možno ani za mesiac. Jednoducho je to nastavenie veľmi náročného, zložitého systému, ktorý funguje a ktorý je potrebné prestaviť, prenastaviť. A môžem vás ubezpečiť, že to chcem urobiť v záujme zvýšenia vymožiteľnosti práva, v záujme zvýšenia dôveryhodnosti v justíciu. A toto sú moje základné, základné úlohy, ktoré chcem riešiť. Takže chcem vám ešte raz pekne poďakovať za dnešnú diskusiu a ešte raz zopakovať, že ma mrzí, že tí, ktorí predkladali návrh na dnešnú debatu, že sú zastúpení veľmi, veľmi slabo.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Chce si uplatniť záverečné slovo spravodajca?
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som len v krátkosti zhrnul dnešnú rozpravu. Skutočne, už sa možno opakujem aj po niekoľkých kolegoch, ale rád by som aj tu neprítomnému pánovi poslancovi Brockovi uviedol, že aj v súčasnej dobe mi chýba jeho zapájanie sa do diskusie, nakoľko podľa uznesenia ústavnoprávneho výboru boli spravodajcovia dvaja, sme sa v rozprave striedali, za čo veľmi pekne pani kolegyni, podpredsedníčke ústavnoprávneho výboru doktorke Vittekovej ďakujem.
Bola to náročná diskusia, ktorá začala vecne, neskôr prešla do možno viacej fráz a pocitov ako racionality, a môžem skonštatovať jednu vec, dámy a páni, ešte to, čo nebolo povedané, ale na záver ako bodku si dovolím uviesť. Hovoríme o dôveryhodnosti justície, hovoríme o globálnej správe konkurencieschopnosti, kde sme sa vďaka opozícii, ktorá bola v minulom období vo vláde, dosiahli až úžasné 140. miesto zo 144 krajín sveta. Ale chcem jedno povedať a ešte toto možno v diskusii povedané nebolo, že práve vďaka vám naša pozícia klesla, po skončení minulej vlády tá pozícia bola vyššia a práve vďaka minulej vláde a obdobiu, ktoré je hodnotené, z tohto dôvodu tá pozícia sa ešte zhoršovala. Sme v období, keď máme čo zlepšovať. Inými slovami, možno sa dajú veci len zlepšiť, nakoľko z hľadiska dôveryhodnosti tak ako nás odborníci a napríklad v tomto odborníci z podnikateľského sektoru vnímajú, tak môžme opatrenia robiť len také, ktoré už naozaj budú veci len naprávať.
Ja v tomto vidím a mám veľkú dôveru k ministrovi spravodlivosti, ktorý sa nikdy neukvapí k povrchným politickým gestám, ale ktorý bude zodpovedne pripravovať legislatívu tak, ako sa patrí. Verím, že sa nezopakuje obdobie dvoch ostatných rokov minulej pravicovej vlády, keď ste presadzovali legislatívu, ktorá neúmerne zasahovala do nezávislosti justície, a legislatívu, ktorou ste preukazovali, dámy a páni z opozície, že ste chceli a nemali čisté úmysly voči justícii, ale chceli ste si ju politicky podmaniť, ovládnuť.
Hovorím napr. o voľbách do Súdnej rady. Ústavný súd na naše podanie na Ústavný súd vo veci nesúladu novely zákona o sudcoch pozastavil účinnosť k zmene volieb do Súdnej rady, kde ste si namiesto jedného volebného obvodu celého Slovenska rozparcelovali Slovensko na osem kusov, osem volebných obvodov, kde ste zmenili dva, tri mesiace pred voľbami podmienky voľby do Súdnej rady. Kto to spravil? Ja chcem povedať, dámy a páni, boli ste to vy, kto ste inštalovali Súdnu radu v období ´98 - 2002. Vy ste budovali samosprávu v súdnictve, a teraz sa vám nepáči? Keď ste zistili, že sa to možno nevyvíja vo váš prospech, po tom všetkom hašterení, tak ste si menili za ministrovania pani poslankyne Žitňanskej, v tom období ešte aj voľby do Súdnej rady tak, aby ste si podchytili nejakých členov aj zo Súdnej rady z oblasti justície. Prečo? Veď sa hovorilo, že podmienky pred voľbami, tesne pred voľbami sa meniť nechcú.
Čo tým chcem povedať? Bolo veľké množstvo protiústavných zákonov, štyri alebo päť, právnym predpisom je účinnosť pozastavená ešte dodnes, Ústavným súdom z vášho dvojročného vládneho obdobia. Chcem ale tým povedať toľko, že nedal som sa vami presvedčiť a ani táto diskusia ma nepresvedčila o tom, že by ste to, že by ste to s justíciou mysleli dobre. Ja chcem vysloviť názor, že stále v tom cítim nedostatok vašej vlastnej sebarealizácie moci, v jednej z troch mocí, ktorá by mala byť od politikov nezávislá. Obávam sa, že všetky vaše úkony, ktoré ste robili aj vo vláde, ktoré robíte teraz, sú len o tom, že vy nemôžete mať vplyv v súdnictve, ktorý my nechceme.
My chceme zachovať nezávislé súdnictvo ako jeden z garancií právneho štátu, ktoré bude mať ale aj zodpovednosť, ale so zodpovednosťou netreba vidieť zásahy do nezávislosti a politizáciu justície. Zodpovednosť každého jedného, aj v rámci justície ako jedného z troch pilierov moci v štáte, je treba vyvodzovať úplne inak.
Dámy a páni, diskusia bola. Diskutovať sme diskutovali na politickej úrovni, verím, že kolegovia sú spokojní, lebo mnohí už odišli. Nevydržali do neskorších hodín, ktoré ešte možno povedať ako slušné hodiny, nevydržali ani predkladatelia, ale ja verím, že opozícia je s touto diskusiou spokojná aspoň na určitý čas, kým sa, si to nezmyslí znovu, ale chcem povedať, že vždy bol a vždy bude priestor na odbornú diskusiu. Tá by mala prebiehať častejšie. A tu chcem poprosiť, aby ste nerobili gestá, že neprídete na ústavnoprávny výbor, že má trvať 20 minút, nie. Ústavnoprávny výbor bol zvolaný tak, aby trval najmenej 45 minút a kedykoľvek, keď nezasadá plénum, je možné ústavnoprávny výbor, aby v rokovaní pokračoval.
Nezamieňajte si demagógiu so skutočnými faktami a dokážte, že to myslíte úprimne a poďte odborne diskutovať. Je možné pripraviť veľké množstvo zmeny legislatívy, či už v oblasti procesných kódexov, alebo v oblasti, v oblasti aj hmotnoprávnych predpisov, ktoré posunú veci dopredu. Je možné vymyslieť veľké množstvo mechanizmov, ktoré zavedú väčšiu zodpovednosť aj v justícii, ale nebudú rušiť nezávislosť a nedovolia politické vplyvy, ktoré si možno ste si doteraz želali vy.
Toľko asi. Chcem sa veľmi pekne poďakovať tým, ktorí vydržali túto diskusiu. A ešte na margo stavu v opozícii a na vaše vzájomné diskusie, by som si ako koaličný poslanec chcel dovoliť povedať na záver už len jedno. Ďakujem veľmi pekne, že ste takí, akí ste, a vydržte ešte tri a pol roka. Ďakujem.
(Potlesk.)

To bolo záverečné slovo spravodajcu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať ráno bodmi, ktoré sa týkajú inštitúcií a rozpočtov, štyroch inštitúcií na budúci rok.
Ďakujem pekne, pán minister, ctené dámy a páni, príjemný večer, dovidenia.

(Prerušenie rokovania o 20.10 hodine.)

Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci.
Otváram 15. rokovací deň 11. schôdze Národnej rady.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Číž, Goga, Choma, Varga. Na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Ľudovít Kaník.
Pristúpime k návrhu doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2012 a návrhu na použitie majetku Fondu v roku 2013 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Návrh má tlač 265 a spoločná správa výborov má tlač 265a.
Teraz prosím predsedu Výkonného výboru Fondu národného majetku Branislava Bačíka, aby návrh uviedol. Nech sa páči, pán predseda.

(Rokovanie o návrhu doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2012 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2013 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, tlač 265.)