11. schôdza

Pán poslanec Bugár, áno, uznávam, dala som slovo pánovi ministrovi, mal ísť od rečníckeho pultu.
Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Pán minister, milí kolegovia, kolegyne, ja som tiež pozorne počúval pána ministra, jeho správu, ktorú tu čítal vyše 30 minút, viac ako pol hodiny trvalo prečítanie tých 13, resp. 14 strán. Naozaj chýba tu záver. Aký? Ako pomôcť týmto ľuďom a aké vyvodia sa dôsledky? Dobre sa kritizuje a to je len potom politikárčenie, keď kritizujem svojho predchodcu, že rozdal len 400-tisíc ľuďom potravinovú pomoc. Tam, kde sa pracuje, urobí sa aj chyba. Ale tuná za ďalšie nasledujúce roky za rok 2012 a 2013 tú potravinovú pomoc neposkytneme vôbec. 500-tisíc ľudí chudobných na Slovensku čaká na túto potravinovú pomoc. Tak ako kolega Hlina to tu spomenul a si to vyskúšal - rozdávanie 100 kíl múky, tiež mám isté skúsenosti s poskytovaním či už potravinovej, alebo humanitárnej pomoci, ale chce to nasadenie. Nasadenie a svoj vlastný čas. Veľakrát je potrebné do toho zapojiť dobrovoľníkov, ktorí sú ochotní aj bezplatne, ale ak to budú veľakrát úradníci alebo nejakí dohodári, alebo nejakí takí ľudia, ktorí chcú zase len zbohatnúť na týchto chudobných, samozrejme, táto distribúcia bude haprovať. To vyvodenie dôsledkov aj na ministerstve je priam nevyhnutné. Ako k tomu príde 500-tisíc ľudí, ktorí majú dostať túto potravinovú pomoc či už múku, alebo vo forme cestovín. Naozaj nie je možné sa vykrúcať a stále len politikárčiť tuná, lebo predchodca to, predchodca hento. Som teraz ministrom, konám teraz. Je rok 2012, ste tam, pán minister, trištvrte roka, takisto máte rok 2013 pred sebou a tá potravinová pomoc, z vašej správy sme sa dozvedeli, že nebude poskytnutá ľuďom. Napíšte ten list v mene chudobných ľudí do toho Bruselu!

Pán poslanec Brocka.

Aj ja sa pýtam, pán poslanec Hlina, na čo tu je parlament, ak má pomáhať, aby pomáhal chudobným alebo bohatým? No predsa aj malé decko vie, že má pomáhať chudobným. Áno, chudobným! Vy, ja v opozícii by sme sa mohli venovať možno riešeniu menších problémov. Tie väčšie sú logicky na pleciach vlády. Inými slovami riešenie verejného záujmu, resp. väčších problémov by malo byť, čo malo byť, je povinnosťou vlády. A čoho sme dnes svedkami? Posledný deň roka v parlamente zrejme sme svedkami absurdných krokov vlády. Na jednej strane, že potravinová pomoc v Slovenskej republike tým najchudobnejším na Slovensku nebude, ale milióny, desiatky miliónov eur mecenášom SMER-u ako vianočný darček bude! Už je tu pán minister Malatinský. Nato je parlament?

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pán kolega ja som bol tiež rád, keď som videl to chronologické spracovanie celej tejto, by som povedal, že udalosti, ktorá sa mala udiať, a pomoc chudobným, je to jedna z mála, ktorú som zažil v parlamente, že to bolo jasné, definované. Hoci pán Simon, samozrejme, že doplnil to, čo tam malo byť a nebolo, takže, samozrejme, že vie o tom najlepšie ako bývalý exminister.
Hovorili ste, že idú znamenia. Áno, idú znamenia asi aj slovenskému národu, ktorý dal, aby ho zastupovali poslanci, no len či títo chcú, to znamenie registrovať, zachytiť a poučiť sa z neho, to je už na každom svedomí a vedomí. Ako ste hovorili, že vyvodí sa z toho politická zodpovednosť. No to je u mňa to najhoršie, hej, lebo politická, to nie je ani hmotná, ani osobná. Spomínali ste, že na slovo na Slovensku sa nedá stavať, no žiaľ už ani na niektorých písomne daných skutočností sa stavať nedá na Slovensku, takže ideme dolu riadnym kopcom. Keď niečo sa robí prvýkrát, ako bolo spomenuté, že nemáme s tým skúsenosti, tak ja, keď idem do veci prvýkrát, tak tá príprava je taká, že ráta so všetkým možným, lebo neviem, čo sa môže vyskytnúť v danej situácii, a vyzerá, že tu asi bolo riadne podcenené. Ako sa to rozdávalo, hovorila aj kolegyňa zo samosprávy, že vlastne ona sa hanbila, keď to musela v takomto doslova v havarijnom stave pre požívatinu dávať ľuďom, hanbila sa za štát. To znamená, žiaľ, je to hanba na rezort pôdohospodárstva a dúfam, že sa z toho poučíme. Ďakujem.

Pán poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Lojzko, ty rád používaš slovo identifikovať a mne sa to celkom páči. Ja som v tvojom príhovore identifikoval ako kľúčové slovo, slovo zodpovednosť a myslím si, že to je právne, že takéto kľúčové slovo z toho, čo si povedal, zaznieva, a zároveň si niečo spomínal o hradbách, z ktorých treba niektorých zodpovedných zhodiť, ako symboliku. No ja si myslím, že takáto symbolika vlastne sa dá veľmi efektívne preniesť do toho, aby vysokí štátni úradníci boli skutočne reálne, nie fiktívne alebo symbolicky zodpovední za svoje rozhodnutia, ktoré vykonávajú z poverenia ľudu tejto krajiny a v jeho prospech mali by teda. No a ak som 7. novembra 2012 predkladal tu zákon o štátnom podniku, teda jeho novelizáciu, ktorá sa mala týkať významného alebo najvýznamnejšieho štátneho podniku v tejto krajine - Lesov Slovenskej republiky, tak som tam venoval dôležitú časť práve otázke zodpovednosti, kde som jasne aj s kolegami predkladateľmi tvrdil, že tu nemôže už fungovať ďalej symbolika, ale že vysokí úradníci, ktorí prijmú mandát, sú povinní tento mandát vykonávať s takou zodpovednosťou, že v prípade, že to nebudú vykonávať správne, nebude symbolika, ale tvrdé postihy, ktoré možno postihnú doživotne aj tohto úradníka, ktorý prijal takúto ponuku. Som presvedčený, že takýto zákon tento parlament, táto sieň zákonnosti raz bude musieť prijať. Dovolím si povedať analógiu, ktorá je asi veľmi otrepaná, ale mne sa celkom páči, ak Cato, neviem či mladší, či starší, v rímskom senáte často zdôrazňoval, že Kartágo musí byť zničené, tak chcem zdôrazniť, že takýto zákon o vysokej zodpovednosti štátnych úradníkov bude musieť byť v tejto sieni zákonnosti aj prijatý. Nech to pán minister hodnotí akokoľvek, odkázal mi, aby som sníval svoje sny, ja ho budem snívať a verím, že aj dosnívam. Ďakujem.

Pán poslanec Hraško.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dodo, ty si pomenoval veľmi jasne niektoré skutočnosti nielen teda v súvislosti s chudobou a s potravinami, ktoré mali smerovať pre chudobných. Ale v tých súvislostiach, pretože aj tie súvislosti sú dôležité, ktoré sú dôležité pre celú spoločnosť a pre fungovanie toho, ako sa niektoré skutočnosti dejú a najmä teda z pohľadu vládnej moci, pretože tá je zodpovedná za rozdeľovanie, aj za prideľovanie a za všetky ostatné úkony s tým spojené. Takže prečo sa veci dejú tak, ako si vlastne popísal. Nuž vlády sa tuná menia zatiaľ v obdobiach po štyroch rokoch. Raz je to štyri roky doprava, potom štyri roky čudne doľava, potom zase doprava, úplne doľava, či sú to štyri roky, či to je menej, to je už v podstate jedno. Ale zatiaľ každá vláda alebo teda každý, kto bol pri koryte, keď to tak nazvem, si niečo snažil urvať z toho veľkého koláča. Takže každá nastupivšia vláda má niečo na tú predchádzajúcu a už to tuná sledujeme dosť dlhý čas. Vyhadzujú si to, samozrejme, adekvátnym spôsobom na oči. Ale tá nová, resp. tá staršia má niečo na tú nastupivšiu aj na tú predchádzajúcu, takže sa tuná tvária systémom štekajúceho psa, lebo vedia, že sa navzájom nemôžu pohrýzť. Preto sa nemusíme čudovať tomu, prečo ľudia nesedia v base za to, že niekto spreneveril milióny, za to, že sa niečo neuskutočnilo, niečo neurobilo, pretože akonáhle by sa to začalo tak sa rozbehne celý systém zatvárania. Ale to oni nepotrebujú, pretože ešte je tu stále nádej, že sa opäť vymenia a zase niekto iný bude chcieť byť pri koryte a ešte kúsok z toho mála si pre seba niečo urvať. Takže niet u nás čomu čudovať.