12. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie spoločného spravodajcu
13.12.2012 o 15:38 hod.
doc. Mgr. PhD.
Martin Fronc
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Dámy a páni, možno to nebude vystúpenie, ktoré, kde jazykovo a podobne excelentné, ale chcem hovoriť úprimne a tak, ako veci vidím, a chcem aj povedať to, že keď som si prečítal stanovisko vlády k návrhu skupiny 31 poslancov, tak bol som zarazený. Zarazený, keď sa v závere píše, že to vlastne sa odmieta tento návrh, pretože ide o politizáciu. Dámy a páni, a čo to je politika? Nie je to vec verejná? Pred chvíľou, pred pár hodinami sme odhlasovali zákon zákonov roka, návrh o štátnom rozpočte. To nebolo o politike? Ja viem a som si vedomý, že v ostatnom čase tu v parlamente prebieha často mnohá sebaprezentácia a stalo sa to takpovediac semenisko rôznych bonmotov a floskúl. Ja sa nemienim uchýliť na túto cestu, ale na druhej strane chcem povedať niektoré veci úplne jasno, bez diplomatického pozlátka.
Áno, budeme tu diskutovať o stave v školstve, ale aj o práci pána ministra Dušana Čaploviča. Ja vopred poviem, nemienim ho tuná v tejto chvíli viniť za problémy, ktoré sa nahromadili rokmi, ale na druhej strane musím povedať, že pán minister Čaplovič je funkcii už ôsmy mesiac, je vo funkcii už viac ako šestinu, pomaly pätinu svojho funkčného obdobia a tu sa nedá len hovoriť o tom, že čo bolo v minulosti, ja si myslím, že už je najvyšší čas, aby sme hovorili aj o tom, čo sa zatiaľ urobilo, ale: "Serva ordinem et ordo servabit te." Takže pekne po poriadku. Bol tu spomenutý štrajk učiteľov, áno, štrajk učiteľov bol impulzom mnohého a aj tejto dnešnej mimoriadnej schôdze Národnej rady.
Je zvláštne, že ide o štrajk ľudí, o skupinu ľudí, ktorí, keď sa pozriete históriou, vždy boli lojálni k vládnej moci, až veľmi lojálni. A desaťročiami, keď sa na to pozriete na Slovensku. A aj keď častokrát boli nespokojní, šomrali, ale nebola to skupina ľudí, ktorá by sa bola kedykoľvek postavila nejakým spôsobom na odpor. A teraz sa to stalo. Ja som aj v médiách povedal, že nie som nadšencom ani zástancom takýchto krokov, ale na druhej strane ono to tak, ľudovo povedané, jak na východe sa hovorí: "Keď še ňedá, ta še ňedá." Jednoducho je to skupina ľudí, ktorá je presvedčená, že bola zahnaná úplne do kúta a jednoducho, potom už koná tak, ako koná. Ale ja si myslím, že keby nič iného a keby sa iba nepodarilo nič iné dosiahnuť, keby sa len podarilo to, že opäť sa prebudil záujem spoločnosti o školstvo, o stav vzdelávania, tak aj to je krok dopredu, ktorý môže viesť aspoň k čiastočným krokom a k zlepšeniu. Viete, keď v roku 2006 nastúpila prvá vláda pána premiéra Roberta Fica a ministrom školstva sa stal pán Mikolaj, tak sa neviem, akým činom, ale podarilo to, že školstvo sa dostalo naozaj na okraj záujmu spoločnosti.
Jednoducho spoločnosť, ale aj médiá školstvo vnímali bokom a boli tu mnohé iné v úvodzovkách podľa mňa niekedy vážnejšie akože problémy. Ako sa to podarilo, neviem identifikovať dodnes, ale stalo sa tak. A preto pokladám, ak bude záujem naďalej v spoločnosti tento krok, keď by aj v niečom inom za dobrý. A to nie je o tom, ako podozrieva a hovorí, že chceme z toho vytĺkať politický kapitál alebo že chceme jednoducho využiť situáciu, nie nemyslím si, že je to o tom.
Vrátim sa k tomu roku 2006, pretože vnímam tam mnohé problémy, ktoré kedy vznikli a aj to - čo doteraz možno už bolo zmienené vo vystúpení predkladateľa a takisto to pokladám za dôležité - to, že neexistuje podľa mňa, neexistuje vlastne postupnosť krokov jasných, zrozumiteľných, konkrétnych, ktoré sa v školstve udejú. V roku 2006 bolo v programovom vyhlásení vlády Roberta Fica, boli záväzky nereálne, ja som na to upozorňoval, 5 %, 5 % z HDP bolo napísané, že pôjde do školstva a vedy, bolo to utopistické, život ukázal a dnešný stav, koľko ide do vedy a školstva, ukazuje, aké to bolo nereálne, ale boli tie záväzky konkrétne, dalo sa o nich diskutovať.
Dnes v programovom vyhlásení vlády a ja sa zameriavam na školstvo, sú mnohé veci, ktoré sú všeobecné a s ktorými vo všeobecnej rovine asi sa zhodneme, budeme súhlasiť, ak nie všetci, tak drvivá väčšina z nás. Ak sa hovorí, že chceme zlepšiť kvalitu školstva, no povedzme mi, kto z vás by nechcel zlepšiť kvalitu školstva. Ak sa tomu hovorí, že chceme prepojiť
štúdium s praxou, pretože mnohí absolventi získavajú vzdelanie také, že sa neuplatnia v živote, v praxi. A kto by s tým nesúhlasil? Ja si myslím, že v tejto rovine áno. Ale čo je potrebné a čo vidím, že je dôležité, to sú konkrétne kroky, čo urobí vláda, ako to urobí, kedy to urobí a za čo to urobí. Opakujem to posledné: za čo to urobí, pretože akékoľvek kroky, ktoré sa udejú a nie sú finančné kryté, sú, no poviem, minimálne chabé a to sa veľmi miernim, lebo je to síce prezentácia možno dobrého úmyslu, a keď to dostaneme aj do legislatívy, ale keď to nedostaneme skutočne reálne do života, tak si myslím že účinnosť toho je veľmi biedna.
A ja sa znova vrátim, lebo sa tu dialo, urobilo to sa za pána Mikolaja, reforma jazykov, ja som vtedy upozorňoval, pretože v Čechách ministerka Buzková, keď robila reformu jazykov, mi povedala: "Získala som na to 2 mld. českých korún, aby som to mohla urobiť, 2 mld." a potom mi povedala: "Ešte ďalšie dve som potrebovala." U nás sa to urobilo, pokiaľ, bez, bez jedného, jediného eura. Preto, že vo vládnom vyhlásení - programovom vyhlásení - tam konkrétne kroky chýbajú, som dal na výbore návrh, aby pán minister predložil rozpracovanie vládneho programového vyhlásenia vlády na konkrétne úlohy, časy a tak. Dostali sme materiál, ktorý zostal v rovnakej rovine, rovine všeobecnej. A tu by som rád povedal, to nie je pre nás, pre opozíciu, aby sa vedelo, čo sa bude robiť a ako sa bude robiť, kedy a za čo, to je pre tie školy, pre tých učiteľov, pre žiakov a študentov, pre celú verejnosť, nie pre opozíciu. Áno, je to pravdou a ja poviem, že ak by ste to takto urobili, bolo by to poctivé riešenie, ale, samozrejme, aj poctivé, aj s tými nepríjemnosťami áno, ako opozícia, čo je aj naša úloha, by sme o tom hovorili, by sme poukazovali na to, čo pokladáme za chybné, kritizovali a pod., aj by sme dávali iné návrhy. Je to práca opozície v parlamente a jednoducho, keby ste to takto mali urobené, tak sa stane, celkom iste sa stane aj to, že niektoré kroky sa nepodarí naplniť, stáva sa to a s tým by ste mohli stratiť aj politické body, to je všetko pravda, ale bolo by to poctivé a bolo by to užitočné a prospešné pre školstvo a to si myslím, že to je viac.
Nikto z nás, my si ho nerobíme, ale ani vy nemáte monopol na rozum a patent na rozum. Ja si myslím, že tuná je lepší postoj v záujme školstva - "Sed audiatur altera pars", minimálne aspoň diskutovať a vypočuť si druhú stranu a potom tak či tak, ako je na vás rozhodnutie, je to vo vašich rukách, je to rozhodnutie v rukách parlamentnej väčšiny, v tomto prípade 83 poslancov vládnej koalície.
Ale, a tu chcem varovať, v poslednom čase vnímam, že tu sa ako huby po daždi rozmohli rôzne komisie, ktoré majú riešiť veci, rady, poradné rady, poradné orgány a pod. Komisie zostavené z odborníkov. Viete, ja tú technológiu moci poznám a dobre si pamätám, keď som bol štátnym tajomníkom, používal ju môj minister pán Ftáčnik, zostavil komisiu odborníkov, veľmi veľkoryso, z ľavej, z pravej strany, zo stredu, od liberálov. Čo taká komisia vyrieši? Ako keď dáte biele s čiernym a žltým dohromady, nikdy vám z toho nevyjde modré. Títo odborníci jednoducho sa zídu a sú to aj, beriem, múdri ľudia, ale ich zhoda na niektorých veciach je veľmi problematická, pretože to sú ich životné názory a jednoducho obyčajne ťažko hľadajú kompromis, ťažšie ako my politici, ťažšie ako my politici sú schopní, to je tzv. kanalizácia problému - skryť sa za oponu komisie odborníkov.
Páni a dámy z vládnej koalície, veľmi otvorene, vy máte moc v rukách, vy máte možnosť a aj povinnosť prijať rozhodnutie, aj s tým, že vy potom nesiete aj následky svojho rozhodnutia, to už prináša moc, ktorú máte v rukách, ale je to vaša možnosť aj povinnosť. Na vojne ma kedysi učili, že nič nie je horšie, ako neprijať rozhodnutie, a ja si myslím, že technológia skrývania sa za oponu rôznych komisií odborníkov je nie prospešná pre riešenie problému, a ja nepopieram a ja si myslím, že, áno, spolupracovať treba s odborníkmi, treba si ich vypočuť, ale táto technológia, tak ako je rozbehnutá všeobecne v ostatnom čase, je podľa mňa zlá pre riešenie problémov.
A teraz k pánovi ministrovi. Pán minister, vy ste prijali na seba úlohu hlavy rezortu školstva, k vám, k vám sa upínajú oči učiteľov, žiakov aj študentov. Čo urobíte? V istom zmysle ste prijali na seba úlohu otca tohto rezortu a, pán minister, vy ste skutočne a mali by ste byť tým otcom, vy nie ste podriadený ministrovi financií v tomto smere. Pri všetkej úcte, minister financií je váš protivník! To nie, že by ste boli nepriatelia, a ja chápem ministra financií, že jeho povinnosťou je ako chrániť financie, ale vašou povinnosťou ako hlavy rezortu, ako otca týchto je bojovať zo všetkých síl za ten rezort a ja vnímam a mám to aj z iných zdrojov, aj od tých ľudí, ktorí nemajú pocit, že dostatočne bojujete za nich, nemajú tento pocit. Viete, bojovať s koalíciou, to nie je až taký problém a pre vás bojovať s opozíciu, to tiež nie je až taký problém, ale bojovať o tie záujmy vo vlastných radoch, s kolegami vo vláde, nie je jednoduché. Verte, hovorím to aj z vlastnej skúsenosti, to nie je len o odvahe, to je aj o iných veciach. Čiže, pán minister, očakával by som od vás a myslím, že to očakáva pedagogická verejnosť, že budete ich oporou.
A teraz k niektorým veciam konkrétnym. Musím povedať, že jedna vec, ktorá je aj v zdôvodnení návrhu, je veľmi vážna a veľmi ťažká, ale ak sa udeje tak ako som presvedčený, že mimoriadne poškodí školstvo a to je odchod časti kompetencií, zrušenie krajských školských úradov. Minister, ktorý nemá bezprostredne priamo v rukách kľúčové riadiace nástroje, a to sú personálne a finančné, je do značnej miery ministrom, no musím to povedať, skôr na ozdobu. A boli roky, keď tieto personálne a finančné kompetencie neboli v rukách ministra školstva a takisto boli v rukách ministra vnútra a takisto to bol môj kolega vlastný a tiež to nebolo jednoduché, aby sa to vrátilo. Stalo sa to a myslím si, že toto je kľúčové. Keď som počul v médiách, pán minister, ako ste rozprávali, že musíte platiť 100 mil. kedysi za to, čo urobili vaši predchodcovia, neviem, prečo ste tam v tej súvislosti menovali mňa, pretože vec sa udiala vtedy, keď traja ministri boli po mne a štvrtý, teda traja boli predo mnou a štyria po mne, no ale to súviselo s tým, to presne súviselo s tým, že sa to udialo vtedy, za takých okolnosti sa udiali veci a mnohé možno ešte prídu na povrch po rokoch, keď kompetencie ministra neboli reálne kompetencie, keď mnohé veci sa robili cez vtedy okresné úrady a podpisovali sa zmluvy, ktoré na hanbu sveta, zmluvy za 500-tisíc korún časom narástli na 45 mil. a pod., trikrát sa predali, za 500-tisíc korún kúpené palivo a vedel by som ich rozprávať, pretože odmietol som takéto platby urobiť, vedomý si toho, že štát nemožno exekvovať, a mohol by som rozprávať aj čo nasledovalo, nielen vyhrážky, aj činy.
No to je jedna vec, ktorú som pokladal za dôležitú povedať a druhú vec, ktorá sa mi zdá byť signifikantnou a mňa sa to dotýka. Takisto sa ma to dotýka, keď vidím že splnomocnenec vlády pre rómsku otázku a pán minister vnútra hovorí o tom, ako budeme vzdelávať Rómov, bez prítomnosti ministra školstva. To kto bude bojovať a dávať do tých škôl tých rómskych asistentov, minister vnútra? (Reakcie v pléne.) Viete, toto je niečo, čo sa mi nepáči a keďže ste historik, pán minister, tak vám pripomeniem, kedy sa uhorské stavy postavili a povedali tú známu vetu: "Vitam et Sanguinem moriamur pro regina nostra Maria Teresia." Životom a krvou budeme bojovať za svoju panovníčku. Životom a krvou minister vnútra, obrazne povedané, by mal bojovať za svoj rezort, svojich učiteľov, žiakov a študentov.
Ja, sú kroky, ktoré som povedal a pokladám ich za zlé a udiali sa a aj som upozornil vašich ľudí, pán minister, na to, že zmenou koeficientov sa udiali také veci, že obec, nechcem ju v tejto chvíli menovať, ktorá má v školskom klube 15 detí, ale je tam veľa detí iných, ktoré nechodia, dostane 160-tisíc eur navyše. Načo? Alebo že cez niektoré školské zariadenia teraz, teraz, keď to je do istej miery mimo vašich rúk, to musím priznať a to nepokladám za dobré, tak ako to je, tak niektorí si napíšu a navrhujú, aby dostali peniaze za 1 mil. eur na dedinu, 1 mil. eur! Kde to má uplávať? Ja si myslím, že to síce súvisí aj s tým, že niektoré kontrolné mechanizmy v poslednom čase úplne zlyhali.
Otvorene a bez diplomatického pozlátka a teraz budeme možno diskutovať ešte celé to volebné obdobie o mnohých zmenách a reformách, ale, čo som presvedčený, je kľúčové, čo školstvo potrebuje, konečne, konečne aby dostalo školstvo finančné stimuly. Stimuly sme dali 100 mil. na reštrukturalizáciu, obnovu bánk. Ja si myslím, že to bolo dobré opatrenie, pomohlo, ale išli potom stimuly na rôzne podniky a dnes zase sú navrhované rôzne stimuly, daňové prázdniny a pod. Pre koho? Viete čo? Aj to tu poviem. Ja som bol vo vláde jediný minister, ktorý sa vzbúril a nehlasoval za to, aby išli peniaze na stimuly na Kechnec, jediný, pretože jedno pracovné miesto, tam bolo 1,5 mil., a vtedy minister práce a sociálnych vecí dával maximálne 15-tisíc korún na jedno pracovné miesto. Toto je o stimuloch, o zamestnanosti, tým pomôžeme zamestnanosti. Vtedajší minister hospodárstva mi to spočítal, samozrejme, ale aj iné veci, ale to nie je podstatné, dodnes neľutujem to svoje konanie a rozhodnutie. Len naozaj, opakujem, pokiaľ, pokiaľ urobíte aj dobre legislatívne zmeny, pokiaľ to nebude finančné vykryté, tak to bude niečo, čo neprinesie želané ovocie. Ale to všetko súvisí s jednou vecou, čo si myslím, že je problém Slovenska. Problém Slovenska je v tom, že dnes politici, volení politici, teda tí, ktorí dostali v regulárnych voľbách takpovediac zverenú moc, v skutočnosti nevládnu, vládnu len čiastočne alebo veľmi obmedzene. Na Slovensku dnes vládne úzka skupina bohatých oligarchov a finančných skupín. Ja si nerobím ilúzie, že tieto skupiny nemajú veľký vplyv aj v iných krajinách, ale nie sú to takto fungujúce skupiny. Tie skupiny si uvedomujú inde, že ak bude biedna krajina, budú biedni ľudia, tak aj ich zisky pôjdu dole! (Potlesk.) Tuná, žiaľbohu, to tak nie je a poviem to tak, ako to vnímam, pán minister, vládna koalícia sa stala už vazalmi týchto skupín. A ja nehovorím, že aj v opozícii neexistujú väzby na tieto skupiny, nechcem to vôbec povedať, len myslím si, že Slovensko je takpovediac nad priepasťou v tejto chvíli. Viete, ja si myslím, pri všetkej úcte, že ani sami z toho nie ste schopní vyjsť, že potrebujete pomoc nielen opozičných politikov, ale všetkých ľudí, ktorí sú nielen premýšľajúci na Slovensku, ale zodpovední a majú istý étos v sebe.
Ak takto budeme pokračovať ďalej, tak Slovensko z toho okraja priepasti padne do nej. To nebude len o sociálnych nepokojoch. Zase, pán minister, odvolám sa na vaše pôvodné vzdelanie. Viete dobre, že minulé storočie dalo niekoľko príkladov toho, keď krajina sa dostala do stavov permanentnej problémov a biedy, a potom sa zrodili v tej krajine falošní proroci a spasitelia, ktorí priniesli bolesť a utrpenie desiatkam miliónom ľudí. Rok 1917 v Rusku, 30. roky v Nemecku, tam práve aj rozumní ľudia v zúfalstve dali svoj hlas a moc do rúk falošným prorokom. Nemusíte so mnou súhlasiť, ale minimálne si myslím, že je to na zamyslenie.
A na záver. Zdá sa mi to nevýslovne paradoxné, ale aj súčasne veľmi príznačné, že proces nádeje na zmenu odštartovala skupina ľudí, ktorí boli vždy najtolerantnejší k vláde a štátu a skupina ľudí, ktorá bola najmenej odbojná, a to sú pedagógovia. Takže, dámy a páni, ja na vás ako sa rozhodnete a čo urobíte. Nebolo mojím cieľom niekoho osobne urážať, ale takisto som rovno povedal, že nebudem hovoriť diplomatickým pozlátkom, že tá doba skončila, treba hovoriť jasnou rečou.
Ďakujem, dámy a páni.(Potlesk.)
Neautorizovaný
Vystúpenia
15:14
Vstup predsedajúceho 15:14
Pavol PaškaZvolal som ju podľa čl. 83 ods. 2 ústavy a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na žiadosť skupiny 31 poslancov Národnej rady.
Poprosím vás o prezentáciu, aby sme zistili, či sme uznášaniaschopní.
(Prezentácia.) Prítomných je 117 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada je uznášaniaschopná.
Overovateľmi budú pani poslankyňa Ľubica...
Zvolal som ju podľa čl. 83 ods. 2 ústavy a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na žiadosť skupiny 31 poslancov Národnej rady.
Poprosím vás o prezentáciu, aby sme zistili, či sme uznášaniaschopní.
(Prezentácia.) Prítomných je 117 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada je uznášaniaschopná.
Overovateľmi budú pani poslankyňa Ľubica Rošková a pán poslanec Ján Mičovský, ich náhradníkmi bude pani poslankyňa Anna Vitteková a pán poslanec Jozef Viskupič.
O ospravedlnenie na dnešnej 12. schôdzi požiadal pán podpredseda Ján Figeľ a páni poslanci Dušan Jarjabek, József Nagy a László Solymos.
Poslanci navrhujú prerokovať jeden bod, ktorý je uvedený v pozvánke.
Máte to v tlači pod č. 335 a je to návrh na prijatie uznesenia Národnej rady k nepriaznivému stavu školstva na Slovensku v kontexte prebiehajúcich udalostí a konkrétnych krokoch vlády na riešenie tohto nepriaznivého stavu.
Podaný návrh uznesenia som podľa § 17 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pridelil na prerokovanie výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a zaslal som ho vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska.
Teraz budeme hlasovať o návrhu programu 12. schôdze.
Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 128 bolo za, 1 bol proti.
Schválili sme program 12. schôdze.
Chcem vás, dámy a páni, požiadať o súhlas s tým, aby sme o tomto programe 12. schôdze dnes rokovali až do ukončenia schôdze, to znamená včítane hlasovania o návrhu uznesenia, a to aj v prípade, ak by sa náhodou rokovanie pretiahlo po 19.00 hodine. Takže budeme hlasovať o tomto návrhu. Je súhlas? (Reakcie z pléna.) Nie. Tak budeme hlasovať.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 78 bolo za, 12 bolo proti, 38 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh procedúry rokovania až do ukončenia programu sme schválili. Pristúpime teraz k rokovaniu.
Poprosím pána poslanca Miroslava Beblavého, aby uviedol návrh skupiny poslancov.
(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k nepriaznivému stavu školstva na Slovensku v kontexte prevbiehajúcich udalostí a o konkrétnych krokoch vlády na riešenie tohto nepriaznivého stavu, tlač 335).
Pekné popoludnie, dámy a páni, otváram rokovanie 12. schôdze Národnej rady.
Zvolal som ju podľa čl. 83 ods. 2 ústavy a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na žiadosť skupiny 31 poslancov Národnej rady.
Poprosím vás o prezentáciu, aby sme zistili, či sme uznášaniaschopní.
(Prezentácia.) Prítomných je 117 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada je uznášaniaschopná.
Overovateľmi budú pani poslankyňa Ľubica Rošková a pán poslanec Ján Mičovský, ich náhradníkmi bude pani poslankyňa Anna Vitteková a pán poslanec Jozef Viskupič.
O ospravedlnenie na dnešnej 12. schôdzi požiadal pán podpredseda Ján Figeľ a páni poslanci Dušan Jarjabek, József Nagy a László Solymos.
Poslanci navrhujú prerokovať jeden bod, ktorý je uvedený v pozvánke.
Máte to v tlači pod č. 335 a je to návrh na prijatie uznesenia Národnej rady k nepriaznivému stavu školstva na Slovensku v kontexte prebiehajúcich udalostí a konkrétnych krokoch vlády na riešenie tohto nepriaznivého stavu.
Podaný návrh uznesenia som podľa § 17 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pridelil na prerokovanie výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a zaslal som ho vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska.
Teraz budeme hlasovať o návrhu programu 12. schôdze.
Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 128 bolo za, 1 bol proti.
Schválili sme program 12. schôdze.
Chcem vás, dámy a páni, požiadať o súhlas s tým, aby sme o tomto programe 12. schôdze dnes rokovali až do ukončenia schôdze, to znamená včítane hlasovania o návrhu uznesenia, a to aj v prípade, ak by sa náhodou rokovanie pretiahlo po 19.00 hodine. Takže budeme hlasovať o tomto návrhu. Je súhlas? (Reakcie z pléna.) Nie. Tak budeme hlasovať.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 78 bolo za, 12 bolo proti, 38 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh procedúry rokovania až do ukončenia programu sme schválili. Pristúpime teraz k rokovaniu.
Poprosím pána poslanca Miroslava Beblavého, aby uviedol návrh skupiny poslancov.
(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k nepriaznivému stavu školstva na Slovensku v kontexte prevbiehajúcich udalostí a o konkrétnych krokoch vlády na riešenie tohto nepriaznivého stavu, tlač 335).
Neautorizovaný
15:20
Uvádzajúci uvádza bod 15:20
Miroslav BeblavýKeď som rozmýšľal, ako dnes tento návrh uviesť, lebo, samozrejme, samotný návrh uznesenia je pomerne stručný, tak som si pripomenul články, ktoré sa v nedávnej dobe objavili vo svetovej tlači o tom, ako sa v Rusku pomaly rozpadáva infraštruktúra vybudovaná za socializmu. Ak čítate...
Keď som rozmýšľal, ako dnes tento návrh uviesť, lebo, samozrejme, samotný návrh uznesenia je pomerne stručný, tak som si pripomenul články, ktoré sa v nedávnej dobe objavili vo svetovej tlači o tom, ako sa v Rusku pomaly rozpadáva infraštruktúra vybudovaná za socializmu. Ak čítate zahraničné články novín, tak určite ste si všimli za ostatné roky, že nastal výbuch hydroelektrárne, jednej z najväčších, danej tým, že sa nedostatočne investovalo. Takisto nefunkčná priehrada zaplavila celé jedno ruské mesto. Vykoľajili sa vlaky a dejú sa mnohé iné veci, ktoré sú dôsledkom toho, pardon, ktoré sú dôsledkom toho, že od roku 1991 sa len minimálne investovalo do obnovy a údržby infraštruktúry.
Tieto dramatické obrazy nemajú svoj ekvivalent v školstve. Ak sa v školstve niečo zlého deje, ak sa nám školstvo rozpadá pod rukami, nevykoľají sa žiadny vlak, nevybuchne žiadna elektráreň a nezatopí žiadne mesto, a preto málokedy plní titulky novín. Slovenské školstvo neponúka ani takéto dramatické obrazy, ale ani tak jednoznačné závery. Od roku '89 sa totiž pohlo mnohými smermi, zlými aj dobrými. Medzi tie najhoršie patrí to, že zo školstva odišlo veľmi veľa talentovaných ľudí, ktorí mu dodnes chýbajú. Naopak, na pozitívnej strane možno vnímať to, že materiálno-technické vybavenie školstva býva dnes nie vždy, ale často výrazne lepšie a najmä vďaka decentralizácii a štrukturálnym fondom výrazné zlepšenie stavu napríklad budov. Obsah vzdelávania sa zmenil k lepšiemu, ale často chaoticky a nedotiahnuto. Prístupnosť vzdelávania, jeho sloboda sa zásadne zlepšila na vysokých školách, ale nezlepšila sa napríklad na úrovni základných škôl, kde čoraz viac detí chodí do tzv. špeciálnych škôl. Navyše aj zvýšenie prístupnosti vysokoškolského vzdelávania sa veľmi často udialo na úkor kvality a náročnosti tohto vzdelávania. Preto pocit, ktorí majú mnohí pri pohľade na dnešný stav slovenského vzdelávacieho systému, je pocit, ktorý majú mnohí občania Ruskej federácie v pohľade na svoju materiálnu infraštruktúru. A to je pocit nedostatočnej údržby vedúcej pomaly k rôznym katastrofám.
Tu niekde by som mal asi začať hájiť naše vlády, teda vlády, ktoré som buď podporoval ako poslanec alebo s ktorými som ako volič a občan sympatizoval, a haniť tie druhé. Tie, s ktorými som nesúhlasil a ktoré som nechcel. Účelom tejto schôdze však nie je nájsť toho, kto za dnešnú situáciu v školstve nesie vinu, pretože k nej prispeli všetky garnitúry, a môžme - a možno na to aj ten čas príde počas tejto schôdze - vytiahnuť lekárnické váhy a venovať sa váhe jednotlivých garnitúr. Tomu, čo sa stalo v 90. rokoch najmä za vlády Vladimíra Mečiara, a tomu, čo sa potom dialo za vlád Mikuláša Dzurindu a Roberta Fica. Účelom tejto schôdze však podľa môjho názoru je využiť ten vzácny okamih, keď sa zo školstva stala naozaj priorita verejnej diskusie, na to, aby sa zo školstva stala priorita verejnej politiky. Nevýhodou našej dnešnej situácie, a to je nevýhoda, ktorej musí naozaj čeliť vláda a jej zodpovedný minister, že sa toto všetko deje v časoch ťažkých, v ťažkých najmä rozpočtovo. Keby sme boli bývali dobre využili dobré časy, keď ekonomika rástla o 10 %, 8 %, keď sa príjmy štátneho rozpočtu zvyšovali medziročne o rovnaké percentá, niekedy aj väčšie. Keby sme vtedy robili zásadnú a strategickú investíciu, nemuseli sme tu dnes stáť - a mať túto - alebo sedieť, mať túto diskusiu, ale to sa nepodarilo. Nieže by bolo školstvo vtedy úplne ignorované, ale nedostalo ani tú zásadnú injekciu vpred. (Ruch v sále. Krátka pauza. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Uvádzajúci uvádza bod
13.12.2012 o 15:20 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene 31 poslancov predniesť návrh, ktorý chceme, aby Národná rada schválila a sa mu venovala.
Keď som rozmýšľal, ako dnes tento návrh uviesť, lebo, samozrejme, samotný návrh uznesenia je pomerne stručný, tak som si pripomenul články, ktoré sa v nedávnej dobe objavili vo svetovej tlači o tom, ako sa v Rusku pomaly rozpadáva infraštruktúra vybudovaná za socializmu. Ak čítate zahraničné články novín, tak určite ste si všimli za ostatné roky, že nastal výbuch hydroelektrárne, jednej z najväčších, danej tým, že sa nedostatočne investovalo. Takisto nefunkčná priehrada zaplavila celé jedno ruské mesto. Vykoľajili sa vlaky a dejú sa mnohé iné veci, ktoré sú dôsledkom toho, pardon, ktoré sú dôsledkom toho, že od roku 1991 sa len minimálne investovalo do obnovy a údržby infraštruktúry.
Tieto dramatické obrazy nemajú svoj ekvivalent v školstve. Ak sa v školstve niečo zlého deje, ak sa nám školstvo rozpadá pod rukami, nevykoľají sa žiadny vlak, nevybuchne žiadna elektráreň a nezatopí žiadne mesto, a preto málokedy plní titulky novín. Slovenské školstvo neponúka ani takéto dramatické obrazy, ale ani tak jednoznačné závery. Od roku '89 sa totiž pohlo mnohými smermi, zlými aj dobrými. Medzi tie najhoršie patrí to, že zo školstva odišlo veľmi veľa talentovaných ľudí, ktorí mu dodnes chýbajú. Naopak, na pozitívnej strane možno vnímať to, že materiálno-technické vybavenie školstva býva dnes nie vždy, ale často výrazne lepšie a najmä vďaka decentralizácii a štrukturálnym fondom výrazné zlepšenie stavu napríklad budov. Obsah vzdelávania sa zmenil k lepšiemu, ale často chaoticky a nedotiahnuto. Prístupnosť vzdelávania, jeho sloboda sa zásadne zlepšila na vysokých školách, ale nezlepšila sa napríklad na úrovni základných škôl, kde čoraz viac detí chodí do tzv. špeciálnych škôl. Navyše aj zvýšenie prístupnosti vysokoškolského vzdelávania sa veľmi často udialo na úkor kvality a náročnosti tohto vzdelávania. Preto pocit, ktorí majú mnohí pri pohľade na dnešný stav slovenského vzdelávacieho systému, je pocit, ktorý majú mnohí občania Ruskej federácie v pohľade na svoju materiálnu infraštruktúru. A to je pocit nedostatočnej údržby vedúcej pomaly k rôznym katastrofám.
Tu niekde by som mal asi začať hájiť naše vlády, teda vlády, ktoré som buď podporoval ako poslanec alebo s ktorými som ako volič a občan sympatizoval, a haniť tie druhé. Tie, s ktorými som nesúhlasil a ktoré som nechcel. Účelom tejto schôdze však nie je nájsť toho, kto za dnešnú situáciu v školstve nesie vinu, pretože k nej prispeli všetky garnitúry, a môžme - a možno na to aj ten čas príde počas tejto schôdze - vytiahnuť lekárnické váhy a venovať sa váhe jednotlivých garnitúr. Tomu, čo sa stalo v 90. rokoch najmä za vlády Vladimíra Mečiara, a tomu, čo sa potom dialo za vlád Mikuláša Dzurindu a Roberta Fica. Účelom tejto schôdze však podľa môjho názoru je využiť ten vzácny okamih, keď sa zo školstva stala naozaj priorita verejnej diskusie, na to, aby sa zo školstva stala priorita verejnej politiky. Nevýhodou našej dnešnej situácie, a to je nevýhoda, ktorej musí naozaj čeliť vláda a jej zodpovedný minister, že sa toto všetko deje v časoch ťažkých, v ťažkých najmä rozpočtovo. Keby sme boli bývali dobre využili dobré časy, keď ekonomika rástla o 10 %, 8 %, keď sa príjmy štátneho rozpočtu zvyšovali medziročne o rovnaké percentá, niekedy aj väčšie. Keby sme vtedy robili zásadnú a strategickú investíciu, nemuseli sme tu dnes stáť - a mať túto - alebo sedieť, mať túto diskusiu, ale to sa nepodarilo. Nieže by bolo školstvo vtedy úplne ignorované, ale nedostalo ani tú zásadnú injekciu vpred. (Ruch v sále. Krátka pauza. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Neautorizovaný
15:20
Vstup predsedajúceho 15:20
Erika JurinováVstup predsedajúceho
13.12.2012 o 15:20 hod.
Ing.
Erika Jurinová
Videokanál poslanca
Nech sa páči, pokračujte, pán poslanec.
Neautorizovaný
15:20
Vystúpenie v rozprave 15:20
Miroslav BeblavýOd 1. januára prestane ministerstvo školstva byť zriaďovateľom krajských školských úradov a úradníci týchto úradov aj s rozpočtami škôl a zriaďovateľskými právomocami prejdú pod ministerstvo vnútra. Tak ako sme už raz toho boli svedkami v 90. rokoch. Od 1. januára takisto slovenské obce budú mať oveľa väčšiu slobodu v tom, ako nakladajú s prostriedkami určenými na centrá voľného času a už dnes máme pomerne veľa indikácií a až dôkazov toho, že bude to znamenať ďalší odlev peňazí zo školstva v prospech iných naliehavých potrieb samosprávy. Ministerstvo školstva takisto odovzdalo viac ako 70 miliónov eur z eurofondov ministerstvu práce a v neposlednej rade sme svedkami toho, že zásadnú reformu vzdelávania v oblasti marginalizovaných skupín, ktorá sa dotýka všetkých, napr. predĺženie povinnej školskej dochádzky alebo povinná dochádzka do materských škôl, je predstavovaná ministrom vnútra bez prítomnosti alebo dokonca výslovného súhlasu ministerstva školstva.
Keď sa toto všetko dialo a deje opozícia kričala, vláda a parlamentná väčšina schvaľovala a treba povedať, že verejnosť sa len pomerne málo o túto tému zaujímala a to je ten dôvod, prečo skladám dnes hold učiteľom, pretože bez ohľadu na to, čo si myslím o štrajkoch vo všeobecnosti, bez ohľadu na to, čo si myslíme o tomto štrajku konkrétne, náleží im úcta za to, že zmenili spoločenskú atmosféru a urobili zo školstva prvýkrát po dlhom období tému, akú si to zaslúži. A je našou povinnosťou nedopustiť, aby to vyšlo na prázdno. Preto hovorím bez ohľadu na to, z ktorej strany sme a aký názor na štrajk máme, myslím si, že za toto by sme učiteľom spoločne poďakovať mohli a potom sa môžme, samozrejme, líšiť v tom ďalšom. (Potlesk.) Školstvo tu však, samozrejme, nie je pre učiteľov. Učitelia sú naši spoloční zamestnanci, tak ako aj my poslanci sme zamestnanci tohto štátu, je tu pre žiakov, študentov a ich rodičov. Na Slovensku vždy bola veľká túžba po vzdelaní. O to viac to platí dnes. Dokonca aj mnohé patologické javy, ktorými sme svedkami, vyplývajú práve z toho, že túžba po vzdelaní niekedy sa, bohužiaľ, pretavujúca do túžby po titule, je na Slovensku mimoriadne silná, dokonca aj v medzinárodnom porovnaní. Aj ľudia bez doktorátu tušia, že dobré vzdelanie v dnešnom svete je jedna z mála vecí, ktorú môžu urobiť pre svoje deti, aby im dali pomocnú ruku, ktorá ich podrží ešte, aj keď tu rodičia už nebudú, možno aj v roku 2050, možno ešte aj ešte neskôr. Toto je objednávka spoločenská pre nás politikov, na čo sme povinní reagovať a vytvoriť také podmienky, aby každé dieťa mohlo získať kvalitné vzdelanie - zo Stropkova, z Bratislavy, z paláca aj z rómskej osady. A z medzinárodných porovnaní a osobných skúseností vieme, že dnes sa to nedarí tak, ako by sa malo. Na to, aby sa zmenilo je nutné prijať mnoho krokov, ale je nutné to, aby sa zo školstva stala skutočná priorita. Je jasné, že zlepšenie situácie v školstve, tak ako som spomenul, že nie je vinou alebo zásluhou jednej garnitúry jej súčasný stav, tak ani zlepšenie situácie nie je otázkou najbližšej a len tejto garnitúry a najbližšieho roka. Nie je to otázka učiteľského štrajku ani valorizácie platov. Je to otázka na 4 a viac rokov a na celú sériu premyslených krokov. Treba však zároveň povedať, keďže sme dnes a tu, že vláda zatiaľ nielenže nevytvorila a nevyriešila napätú sociálnu situáciu v školstve, pretože sme stále a každý deň svedkami protestných zhromaždení pedagógov, ale nepredstavila konkrétny plán ako so školstvom ďalej. Ako poslanci výboru pre vzdelanie sme na základe našej žiadosti získali rozpracovanie programového vyhlásenia vlády pre oblasť školstva. Pán minister ju predložil na výbor, išlo o dokument, ktorý sme si viacerí prečítali, a boli sme nútení konštatovať, že hoci sú v ňom niektoré konkrétnejšie niektoré všeobecnejšie myšlienky, nemá tento materiál v sebe žiadne termíny a nemá v sebe žiadne konkrétne opatrenia, teda v zmysle zákonov alebo iných kontrolovateľných vecí.
Nevieme teda kedy a ako presne čím vláda chce svoje všeobecné úmysly naplniť. Takisto sme svedkami toho, že minister školstva verejne prezentoval svoju predstavu, kam chce do konca volebného obdobia dostať spoločenské a najmä finančné ohodnotenie učiteľov, ale ak sa pozrieme na ponuky, záväzné ponuky, ktoré vláda zatiaľ dala odborárom nielen pre budúci rok, ale aj ďalej, tak vidíme, že zatiaľ si neosvojila túto víziu ministra školstva. Takisto aj vďaka štrajku vláda akceptovala, že slovenské školstvo vyžaduje aj štrukturálne zmeny vo svojej sieti, a zriadila dnes už aj na to orgán, ale chýbajú nám, samozrejme, zatiaľ akékoľvek výstupy. Štrajk učiteľov okrem mnohých výhod mal aj jednu nevýhodu, že upriamil pozornosť na základné a stredné školstvo, čím odvrátil pozornosť od vysokých škôl a vedy, ktoré sú však pre našu budúcnosť rovnako dôležité, kde tiež, hoci sme dnes chválili novelu zákona, ktorú aj sám minister označil za čiastkovú, nemáme jasnú víziu nového zákona, o ktorom bolo len povedané, že do konca volebného obdobia bude, bude schválený.
Nielen preto, ale aj vzhľadom na súčasnú situáciu nás oslovujú učitelia, rodičia, občania. Myslím si, že každý poslanec, osobitne tí, čo pôsobíme v školskom výbore, sme dostali nielen výzvy, výzvy Odborov zväzu pracovníkov školstva a vedy, výzvu 155, ale aj konkrétne, len mne došlo na e-mail desiatky mailov od učiteľov, ale aj rodičov, študentov, kde nás žiadajú, aby sme zaujali postoj, aby sme školstvu pomohli. A práve na to dnes reagujeme touto schôdzou. Keď nás niekto obviňuje z politizácie, tak ako to urobila vláda vo svojom stanovisku, ktoré, predpokladám, že prednesie asi pán minister alebo bolo nám dané na vedomie, tak nech si skúsi predstaviť, čo by robil Robert Fico v tejto situácii. Ako by reagoval na takýto štrajk učiteľov, čo by sme si museli v tejto snemovni vypočuť, ak by rovno nerobil referendum o skrátení volebného obdobia, tak by už minimálne odvolával celú vládu. Z tohto hľadiska považujem náš dnešný návrh za to úplne najmenej, čo sme mohli a museli urobiť, aby sme práve minimálne politizovali tento problém, ale zároveň naozaj využili tú šancu, ktorú nám dali učitelia, a to je naozaj šancu urobiť zo školstva prioritu nielen verejnej diskusie, ale aj reálnej verejnej politiky.
Preto bolo našou povinnosťou zvolať túto schôdzu a diskutovať na pôde najvyššieho orgánu tohto štátu o školstve. Naším cieľom je zaviazať vládu, aby nám v januári predstavila jasný a konkrétny plán s jasnými a konkrétnymi záväzkami, čo chce do roku 2016 urobiť, aby školstvo bolo skutočnou prioritou a ak sa to bude dať, aby sme sa vedeli spoločne dohodnúť aj na dlhodobej vízii školstva, ktorá pôjde nad rámec tohto jedného volebného obdobia. Ak nám vláda takýto materiál nepredloží alebo ten materiál nebude, nebude možné na ňom nájsť určitú širšiu zhodu, povinnosťou opozície či už jednotlivo, alebo spoločne bude navrhnúť alternatívu. Ale myslíme si, že je správne najprv dať vláde aj úlohu, ale aj šancu predstaviť konkrétnu svoju víziu, ktorou zatiaľ programové vyhlásenie vlády v tejto časti, ani jeho rozpracovanie v tejto časti nebolo. To nás viedlo - 31 poslancov - k tomu, že sme zvolali alebo požiadali pána predsedu, aby zvolal túto schôdzu.
Pán predseda, chcem sa spýtať, pani predsedníčka, prečítam aj návrh uznesenia rovno alebo ako? (Reakcia predsedajúcej.) Dovoľte mi prečítať konkrétny návrh uznesenia a tým ukončiť tento tento prejav.
Takže navrhujeme, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla nasledovne:
Národná rada Slovenskej republiky
A. vyjadruje vážne znepokojenie nad stavom školstva na Slovensku;
B. žiada vládu Slovenskej republiky, aby podľa § 128 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predložila Národnej rada Slovenskej republiky správu
a) o stave školstva na Slovensku;
b) o konkrétnych krokoch vlády na zlepšenie situácie v školstve.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
13.12.2012 o 15:20 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Osobne musím povedať, že nie som fanúšikom štrajkov, ale musím vzdať hold učiteľom a ostatným zamestnancom školstva za to, že naozaj za ostatné mesiace dokázali urobiť zo školstva prioritu verejnej diskusie. Ak sa zamyslím nad tým, čo sa deje od marcových volieb, resp. od aprílového vymenovania vlády, tak z pohľadu opozície sme boli svedkami toho, čo nazývame ošklbávanie rezortu školstva, čím máme najmä na mysli zásadné oslabovanie postavenia ministerstva školstva, vedy a výskumu a športu. Príkladov je viacero, ale boli tu spomenuté vo všetkých rozpravách za ostatné mesiace, takže budem stručný.
Od 1. januára prestane ministerstvo školstva byť zriaďovateľom krajských školských úradov a úradníci týchto úradov aj s rozpočtami škôl a zriaďovateľskými právomocami prejdú pod ministerstvo vnútra. Tak ako sme už raz toho boli svedkami v 90. rokoch. Od 1. januára takisto slovenské obce budú mať oveľa väčšiu slobodu v tom, ako nakladajú s prostriedkami určenými na centrá voľného času a už dnes máme pomerne veľa indikácií a až dôkazov toho, že bude to znamenať ďalší odlev peňazí zo školstva v prospech iných naliehavých potrieb samosprávy. Ministerstvo školstva takisto odovzdalo viac ako 70 miliónov eur z eurofondov ministerstvu práce a v neposlednej rade sme svedkami toho, že zásadnú reformu vzdelávania v oblasti marginalizovaných skupín, ktorá sa dotýka všetkých, napr. predĺženie povinnej školskej dochádzky alebo povinná dochádzka do materských škôl, je predstavovaná ministrom vnútra bez prítomnosti alebo dokonca výslovného súhlasu ministerstva školstva.
Keď sa toto všetko dialo a deje opozícia kričala, vláda a parlamentná väčšina schvaľovala a treba povedať, že verejnosť sa len pomerne málo o túto tému zaujímala a to je ten dôvod, prečo skladám dnes hold učiteľom, pretože bez ohľadu na to, čo si myslím o štrajkoch vo všeobecnosti, bez ohľadu na to, čo si myslíme o tomto štrajku konkrétne, náleží im úcta za to, že zmenili spoločenskú atmosféru a urobili zo školstva prvýkrát po dlhom období tému, akú si to zaslúži. A je našou povinnosťou nedopustiť, aby to vyšlo na prázdno. Preto hovorím bez ohľadu na to, z ktorej strany sme a aký názor na štrajk máme, myslím si, že za toto by sme učiteľom spoločne poďakovať mohli a potom sa môžme, samozrejme, líšiť v tom ďalšom. (Potlesk.) Školstvo tu však, samozrejme, nie je pre učiteľov. Učitelia sú naši spoloční zamestnanci, tak ako aj my poslanci sme zamestnanci tohto štátu, je tu pre žiakov, študentov a ich rodičov. Na Slovensku vždy bola veľká túžba po vzdelaní. O to viac to platí dnes. Dokonca aj mnohé patologické javy, ktorými sme svedkami, vyplývajú práve z toho, že túžba po vzdelaní niekedy sa, bohužiaľ, pretavujúca do túžby po titule, je na Slovensku mimoriadne silná, dokonca aj v medzinárodnom porovnaní. Aj ľudia bez doktorátu tušia, že dobré vzdelanie v dnešnom svete je jedna z mála vecí, ktorú môžu urobiť pre svoje deti, aby im dali pomocnú ruku, ktorá ich podrží ešte, aj keď tu rodičia už nebudú, možno aj v roku 2050, možno ešte aj ešte neskôr. Toto je objednávka spoločenská pre nás politikov, na čo sme povinní reagovať a vytvoriť také podmienky, aby každé dieťa mohlo získať kvalitné vzdelanie - zo Stropkova, z Bratislavy, z paláca aj z rómskej osady. A z medzinárodných porovnaní a osobných skúseností vieme, že dnes sa to nedarí tak, ako by sa malo. Na to, aby sa zmenilo je nutné prijať mnoho krokov, ale je nutné to, aby sa zo školstva stala skutočná priorita. Je jasné, že zlepšenie situácie v školstve, tak ako som spomenul, že nie je vinou alebo zásluhou jednej garnitúry jej súčasný stav, tak ani zlepšenie situácie nie je otázkou najbližšej a len tejto garnitúry a najbližšieho roka. Nie je to otázka učiteľského štrajku ani valorizácie platov. Je to otázka na 4 a viac rokov a na celú sériu premyslených krokov. Treba však zároveň povedať, keďže sme dnes a tu, že vláda zatiaľ nielenže nevytvorila a nevyriešila napätú sociálnu situáciu v školstve, pretože sme stále a každý deň svedkami protestných zhromaždení pedagógov, ale nepredstavila konkrétny plán ako so školstvom ďalej. Ako poslanci výboru pre vzdelanie sme na základe našej žiadosti získali rozpracovanie programového vyhlásenia vlády pre oblasť školstva. Pán minister ju predložil na výbor, išlo o dokument, ktorý sme si viacerí prečítali, a boli sme nútení konštatovať, že hoci sú v ňom niektoré konkrétnejšie niektoré všeobecnejšie myšlienky, nemá tento materiál v sebe žiadne termíny a nemá v sebe žiadne konkrétne opatrenia, teda v zmysle zákonov alebo iných kontrolovateľných vecí.
Nevieme teda kedy a ako presne čím vláda chce svoje všeobecné úmysly naplniť. Takisto sme svedkami toho, že minister školstva verejne prezentoval svoju predstavu, kam chce do konca volebného obdobia dostať spoločenské a najmä finančné ohodnotenie učiteľov, ale ak sa pozrieme na ponuky, záväzné ponuky, ktoré vláda zatiaľ dala odborárom nielen pre budúci rok, ale aj ďalej, tak vidíme, že zatiaľ si neosvojila túto víziu ministra školstva. Takisto aj vďaka štrajku vláda akceptovala, že slovenské školstvo vyžaduje aj štrukturálne zmeny vo svojej sieti, a zriadila dnes už aj na to orgán, ale chýbajú nám, samozrejme, zatiaľ akékoľvek výstupy. Štrajk učiteľov okrem mnohých výhod mal aj jednu nevýhodu, že upriamil pozornosť na základné a stredné školstvo, čím odvrátil pozornosť od vysokých škôl a vedy, ktoré sú však pre našu budúcnosť rovnako dôležité, kde tiež, hoci sme dnes chválili novelu zákona, ktorú aj sám minister označil za čiastkovú, nemáme jasnú víziu nového zákona, o ktorom bolo len povedané, že do konca volebného obdobia bude, bude schválený.
Nielen preto, ale aj vzhľadom na súčasnú situáciu nás oslovujú učitelia, rodičia, občania. Myslím si, že každý poslanec, osobitne tí, čo pôsobíme v školskom výbore, sme dostali nielen výzvy, výzvy Odborov zväzu pracovníkov školstva a vedy, výzvu 155, ale aj konkrétne, len mne došlo na e-mail desiatky mailov od učiteľov, ale aj rodičov, študentov, kde nás žiadajú, aby sme zaujali postoj, aby sme školstvu pomohli. A práve na to dnes reagujeme touto schôdzou. Keď nás niekto obviňuje z politizácie, tak ako to urobila vláda vo svojom stanovisku, ktoré, predpokladám, že prednesie asi pán minister alebo bolo nám dané na vedomie, tak nech si skúsi predstaviť, čo by robil Robert Fico v tejto situácii. Ako by reagoval na takýto štrajk učiteľov, čo by sme si museli v tejto snemovni vypočuť, ak by rovno nerobil referendum o skrátení volebného obdobia, tak by už minimálne odvolával celú vládu. Z tohto hľadiska považujem náš dnešný návrh za to úplne najmenej, čo sme mohli a museli urobiť, aby sme práve minimálne politizovali tento problém, ale zároveň naozaj využili tú šancu, ktorú nám dali učitelia, a to je naozaj šancu urobiť zo školstva prioritu nielen verejnej diskusie, ale aj reálnej verejnej politiky.
Preto bolo našou povinnosťou zvolať túto schôdzu a diskutovať na pôde najvyššieho orgánu tohto štátu o školstve. Naším cieľom je zaviazať vládu, aby nám v januári predstavila jasný a konkrétny plán s jasnými a konkrétnymi záväzkami, čo chce do roku 2016 urobiť, aby školstvo bolo skutočnou prioritou a ak sa to bude dať, aby sme sa vedeli spoločne dohodnúť aj na dlhodobej vízii školstva, ktorá pôjde nad rámec tohto jedného volebného obdobia. Ak nám vláda takýto materiál nepredloží alebo ten materiál nebude, nebude možné na ňom nájsť určitú širšiu zhodu, povinnosťou opozície či už jednotlivo, alebo spoločne bude navrhnúť alternatívu. Ale myslíme si, že je správne najprv dať vláde aj úlohu, ale aj šancu predstaviť konkrétnu svoju víziu, ktorou zatiaľ programové vyhlásenie vlády v tejto časti, ani jeho rozpracovanie v tejto časti nebolo. To nás viedlo - 31 poslancov - k tomu, že sme zvolali alebo požiadali pána predsedu, aby zvolal túto schôdzu.
Pán predseda, chcem sa spýtať, pani predsedníčka, prečítam aj návrh uznesenia rovno alebo ako? (Reakcia predsedajúcej.) Dovoľte mi prečítať konkrétny návrh uznesenia a tým ukončiť tento tento prejav.
Takže navrhujeme, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla nasledovne:
Národná rada Slovenskej republiky
A. vyjadruje vážne znepokojenie nad stavom školstva na Slovensku;
B. žiada vládu Slovenskej republiky, aby podľa § 128 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predložila Národnej rada Slovenskej republiky správu
a) o stave školstva na Slovensku;
b) o konkrétnych krokoch vlády na zlepšenie situácie v školstve.
Ďakujem veľmi pekne.
Neautorizovaný
15:29
Dávam slovo spravodajcovi z výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport poslancovi Martinovi Froncovi a prosím ho, aby podal správu o výsledku rokovania tohto návrhu vo výbore.
Dávam slovo spravodajcovi z výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport poslancovi Martinovi Froncovi a prosím ho, aby podal správu o výsledku rokovania tohto návrhu vo výbore.
Ďakujem, pán poslanec.
Dávam slovo spravodajcovi z výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport poslancovi Martinovi Froncovi a prosím ho, aby podal správu o výsledku rokovania tohto návrhu vo výbore.
Neautorizovaný
15:35
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:35
Martin FroncPredseda Národnej rady rozhodnutím zo 7. decembra 2012 č. 313 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie unesenia Národnej rady k nepriaznivému stavu školstva na Slovensku v kontexte prebiehajúcich udalostí a o konkrétnych krokoch vlády na riešenie tohto nepriaznivého stavu na prerokovanie stavu na prerokovanie Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport...
Predseda Národnej rady rozhodnutím zo 7. decembra 2012 č. 313 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie unesenia Národnej rady k nepriaznivému stavu školstva na Slovensku v kontexte prebiehajúcich udalostí a o konkrétnych krokoch vlády na riešenie tohto nepriaznivého stavu na prerokovanie stavu na prerokovanie Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a určil lehotu na jeho prerokovanie s tým, že výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore.
Predseda výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Mojmír Mamojka na žiadosť predsedu Národnej rady zvolal rokovanie výboru na 12. decembra 2012.
Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport predmetný návrh neprerokoval, nakoľko pri prerokovaní návrhu programu schôdze za predložený návrh nehlasovala požadovaná nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Z celkového počtu 13 poslancov bolo prítomných 10 poslancov. Za návrh hlasovali 4 poslanci, proti nebol žiaden poslanec, 5 poslanci sa zdržali hlasovania a 1 poslanec nehlasoval.
Predseda výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport určil za spravodajcu na prerokovanie návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky poslanca Martina Fronca a zároveň ho poveril podať informáciu o výsledku prerokovania v návrhu vo výbore.
Týmto som, pani predsedajúca, skončil informáciu spravodajcu, prosím, otvorte rozpravu a hlásim sa do nej ako prvý.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
13.12.2012 o 15:35 hod.
doc. Mgr. PhD.
Martin Fronc
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Predseda Národnej rady rozhodnutím zo 7. decembra 2012 č. 313 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie unesenia Národnej rady k nepriaznivému stavu školstva na Slovensku v kontexte prebiehajúcich udalostí a o konkrétnych krokoch vlády na riešenie tohto nepriaznivého stavu na prerokovanie stavu na prerokovanie Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a určil lehotu na jeho prerokovanie s tým, že výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore.
Predseda výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Mojmír Mamojka na žiadosť predsedu Národnej rady zvolal rokovanie výboru na 12. decembra 2012.
Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport predmetný návrh neprerokoval, nakoľko pri prerokovaní návrhu programu schôdze za predložený návrh nehlasovala požadovaná nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Z celkového počtu 13 poslancov bolo prítomných 10 poslancov. Za návrh hlasovali 4 poslanci, proti nebol žiaden poslanec, 5 poslanci sa zdržali hlasovania a 1 poslanec nehlasoval.
Predseda výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport určil za spravodajcu na prerokovanie návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky poslanca Martina Fronca a zároveň ho poveril podať informáciu o výsledku prerokovania v návrhu vo výbore.
Týmto som, pani predsedajúca, skončil informáciu spravodajcu, prosím, otvorte rozpravu a hlásim sa do nej ako prvý.
Neautorizovaný
15:35
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu.
Do rozpravy sa písomne prihlásili za klub SaS pán Martin Poliačik, za klub OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti Richard Vašečka, za klub SDKÚ - DS pani poslankyňa Lucia Žitňanská, za klub MOST - HÍD Gábor Gál.
Ďalej sa písomne prihlásili do rozpravy pani poslankyňa Jana Žitňanská, pán poslanec Ľudovít Kaník, pán poslanec František Šebej, Árpád Érsék, Jozef...
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu.
Do rozpravy sa písomne prihlásili za klub SaS pán Martin Poliačik, za klub OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti Richard Vašečka, za klub SDKÚ - DS pani poslankyňa Lucia Žitňanská, za klub MOST - HÍD Gábor Gál.
Ďalej sa písomne prihlásili do rozpravy pani poslankyňa Jana Žitňanská, pán poslanec Ľudovít Kaník, pán poslanec František Šebej, Árpád Érsék, Jozef Mikloško, Štefan Kuffa a Alojz Hlina.
Takže dávam slovo pánovi spravodajcovi, ktorý prvý požiadal o slovo, a pán minister vystúpi hneď po ňom. Alebo? Po ňom. Nech sa páči, pán spravodajca.
Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu.
Do rozpravy sa písomne prihlásili za klub SaS pán Martin Poliačik, za klub OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti Richard Vašečka, za klub SDKÚ - DS pani poslankyňa Lucia Žitňanská, za klub MOST - HÍD Gábor Gál.
Ďalej sa písomne prihlásili do rozpravy pani poslankyňa Jana Žitňanská, pán poslanec Ľudovít Kaník, pán poslanec František Šebej, Árpád Érsék, Jozef Mikloško, Štefan Kuffa a Alojz Hlina.
Takže dávam slovo pánovi spravodajcovi, ktorý prvý požiadal o slovo, a pán minister vystúpi hneď po ňom. Alebo? Po ňom. Nech sa páči, pán spravodajca.
Neautorizovaný
15:38
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:38
Martin FroncÁno, budeme tu diskutovať o stave v školstve, ale aj o práci pána ministra Dušana Čaploviča. Ja vopred poviem, nemienim ho tuná v tejto chvíli viniť za problémy, ktoré sa nahromadili rokmi, ale na druhej strane musím povedať, že pán minister Čaplovič je funkcii už ôsmy mesiac, je vo funkcii už viac ako šestinu, pomaly pätinu svojho funkčného obdobia a tu sa nedá len hovoriť o tom, že čo bolo v minulosti, ja si myslím, že už je najvyšší čas, aby sme hovorili aj o tom, čo sa zatiaľ urobilo, ale: "Serva ordinem et ordo servabit te." Takže pekne po poriadku. Bol tu spomenutý štrajk učiteľov, áno, štrajk učiteľov bol impulzom mnohého a aj tejto dnešnej mimoriadnej schôdze Národnej rady.
Je zvláštne, že ide o štrajk ľudí, o skupinu ľudí, ktorí, keď sa pozriete históriou, vždy boli lojálni k vládnej moci, až veľmi lojálni. A desaťročiami, keď sa na to pozriete na Slovensku. A aj keď častokrát boli nespokojní, šomrali, ale nebola to skupina ľudí, ktorá by sa bola kedykoľvek postavila nejakým spôsobom na odpor. A teraz sa to stalo. Ja som aj v médiách povedal, že nie som nadšencom ani zástancom takýchto krokov, ale na druhej strane ono to tak, ľudovo povedané, jak na východe sa hovorí: "Keď še ňedá, ta še ňedá." Jednoducho je to skupina ľudí, ktorá je presvedčená, že bola zahnaná úplne do kúta a jednoducho, potom už koná tak, ako koná. Ale ja si myslím, že keby nič iného a keby sa iba nepodarilo nič iné dosiahnuť, keby sa len podarilo to, že opäť sa prebudil záujem spoločnosti o školstvo, o stav vzdelávania, tak aj to je krok dopredu, ktorý môže viesť aspoň k čiastočným krokom a k zlepšeniu. Viete, keď v roku 2006 nastúpila prvá vláda pána premiéra Roberta Fica a ministrom školstva sa stal pán Mikolaj, tak sa neviem, akým činom, ale podarilo to, že školstvo sa dostalo naozaj na okraj záujmu spoločnosti.
Jednoducho spoločnosť, ale aj médiá školstvo vnímali bokom a boli tu mnohé iné v úvodzovkách podľa mňa niekedy vážnejšie akože problémy. Ako sa to podarilo, neviem identifikovať dodnes, ale stalo sa tak. A preto pokladám, ak bude záujem naďalej v spoločnosti tento krok, keď by aj v niečom inom za dobrý. A to nie je o tom, ako podozrieva a hovorí, že chceme z toho vytĺkať politický kapitál alebo že chceme jednoducho využiť situáciu, nie nemyslím si, že je to o tom.
Vrátim sa k tomu roku 2006, pretože vnímam tam mnohé problémy, ktoré kedy vznikli a aj to - čo doteraz možno už bolo zmienené vo vystúpení predkladateľa a takisto to pokladám za dôležité - to, že neexistuje podľa mňa, neexistuje vlastne postupnosť krokov jasných, zrozumiteľných, konkrétnych, ktoré sa v školstve udejú. V roku 2006 bolo v programovom vyhlásení vlády Roberta Fica, boli záväzky nereálne, ja som na to upozorňoval, 5 %, 5 % z HDP bolo napísané, že pôjde do školstva a vedy, bolo to utopistické, život ukázal a dnešný stav, koľko ide do vedy a školstva, ukazuje, aké to bolo nereálne, ale boli tie záväzky konkrétne, dalo sa o nich diskutovať.
Dnes v programovom vyhlásení vlády a ja sa zameriavam na školstvo, sú mnohé veci, ktoré sú všeobecné a s ktorými vo všeobecnej rovine asi sa zhodneme, budeme súhlasiť, ak nie všetci, tak drvivá väčšina z nás. Ak sa hovorí, že chceme zlepšiť kvalitu školstva, no povedzme mi, kto z vás by nechcel zlepšiť kvalitu školstva. Ak sa tomu hovorí, že chceme prepojiť
štúdium s praxou, pretože mnohí absolventi získavajú vzdelanie také, že sa neuplatnia v živote, v praxi. A kto by s tým nesúhlasil? Ja si myslím, že v tejto rovine áno. Ale čo je potrebné a čo vidím, že je dôležité, to sú konkrétne kroky, čo urobí vláda, ako to urobí, kedy to urobí a za čo to urobí. Opakujem to posledné: za čo to urobí, pretože akékoľvek kroky, ktoré sa udejú a nie sú finančné kryté, sú, no poviem, minimálne chabé a to sa veľmi miernim, lebo je to síce prezentácia možno dobrého úmyslu, a keď to dostaneme aj do legislatívy, ale keď to nedostaneme skutočne reálne do života, tak si myslím že účinnosť toho je veľmi biedna.
A ja sa znova vrátim, lebo sa tu dialo, urobilo to sa za pána Mikolaja, reforma jazykov, ja som vtedy upozorňoval, pretože v Čechách ministerka Buzková, keď robila reformu jazykov, mi povedala: "Získala som na to 2 mld. českých korún, aby som to mohla urobiť, 2 mld." a potom mi povedala: "Ešte ďalšie dve som potrebovala." U nás sa to urobilo, pokiaľ, bez, bez jedného, jediného eura. Preto, že vo vládnom vyhlásení - programovom vyhlásení - tam konkrétne kroky chýbajú, som dal na výbore návrh, aby pán minister predložil rozpracovanie vládneho programového vyhlásenia vlády na konkrétne úlohy, časy a tak. Dostali sme materiál, ktorý zostal v rovnakej rovine, rovine všeobecnej. A tu by som rád povedal, to nie je pre nás, pre opozíciu, aby sa vedelo, čo sa bude robiť a ako sa bude robiť, kedy a za čo, to je pre tie školy, pre tých učiteľov, pre žiakov a študentov, pre celú verejnosť, nie pre opozíciu. Áno, je to pravdou a ja poviem, že ak by ste to takto urobili, bolo by to poctivé riešenie, ale, samozrejme, aj poctivé, aj s tými nepríjemnosťami áno, ako opozícia, čo je aj naša úloha, by sme o tom hovorili, by sme poukazovali na to, čo pokladáme za chybné, kritizovali a pod., aj by sme dávali iné návrhy. Je to práca opozície v parlamente a jednoducho, keby ste to takto mali urobené, tak sa stane, celkom iste sa stane aj to, že niektoré kroky sa nepodarí naplniť, stáva sa to a s tým by ste mohli stratiť aj politické body, to je všetko pravda, ale bolo by to poctivé a bolo by to užitočné a prospešné pre školstvo a to si myslím, že to je viac.
Nikto z nás, my si ho nerobíme, ale ani vy nemáte monopol na rozum a patent na rozum. Ja si myslím, že tuná je lepší postoj v záujme školstva - "Sed audiatur altera pars", minimálne aspoň diskutovať a vypočuť si druhú stranu a potom tak či tak, ako je na vás rozhodnutie, je to vo vašich rukách, je to rozhodnutie v rukách parlamentnej väčšiny, v tomto prípade 83 poslancov vládnej koalície.
Ale, a tu chcem varovať, v poslednom čase vnímam, že tu sa ako huby po daždi rozmohli rôzne komisie, ktoré majú riešiť veci, rady, poradné rady, poradné orgány a pod. Komisie zostavené z odborníkov. Viete, ja tú technológiu moci poznám a dobre si pamätám, keď som bol štátnym tajomníkom, používal ju môj minister pán Ftáčnik, zostavil komisiu odborníkov, veľmi veľkoryso, z ľavej, z pravej strany, zo stredu, od liberálov. Čo taká komisia vyrieši? Ako keď dáte biele s čiernym a žltým dohromady, nikdy vám z toho nevyjde modré. Títo odborníci jednoducho sa zídu a sú to aj, beriem, múdri ľudia, ale ich zhoda na niektorých veciach je veľmi problematická, pretože to sú ich životné názory a jednoducho obyčajne ťažko hľadajú kompromis, ťažšie ako my politici, ťažšie ako my politici sú schopní, to je tzv. kanalizácia problému - skryť sa za oponu komisie odborníkov.
Páni a dámy z vládnej koalície, veľmi otvorene, vy máte moc v rukách, vy máte možnosť a aj povinnosť prijať rozhodnutie, aj s tým, že vy potom nesiete aj následky svojho rozhodnutia, to už prináša moc, ktorú máte v rukách, ale je to vaša možnosť aj povinnosť. Na vojne ma kedysi učili, že nič nie je horšie, ako neprijať rozhodnutie, a ja si myslím, že technológia skrývania sa za oponu rôznych komisií odborníkov je nie prospešná pre riešenie problému, a ja nepopieram a ja si myslím, že, áno, spolupracovať treba s odborníkmi, treba si ich vypočuť, ale táto technológia, tak ako je rozbehnutá všeobecne v ostatnom čase, je podľa mňa zlá pre riešenie problémov.
A teraz k pánovi ministrovi. Pán minister, vy ste prijali na seba úlohu hlavy rezortu školstva, k vám, k vám sa upínajú oči učiteľov, žiakov aj študentov. Čo urobíte? V istom zmysle ste prijali na seba úlohu otca tohto rezortu a, pán minister, vy ste skutočne a mali by ste byť tým otcom, vy nie ste podriadený ministrovi financií v tomto smere. Pri všetkej úcte, minister financií je váš protivník! To nie, že by ste boli nepriatelia, a ja chápem ministra financií, že jeho povinnosťou je ako chrániť financie, ale vašou povinnosťou ako hlavy rezortu, ako otca týchto je bojovať zo všetkých síl za ten rezort a ja vnímam a mám to aj z iných zdrojov, aj od tých ľudí, ktorí nemajú pocit, že dostatočne bojujete za nich, nemajú tento pocit. Viete, bojovať s koalíciou, to nie je až taký problém a pre vás bojovať s opozíciu, to tiež nie je až taký problém, ale bojovať o tie záujmy vo vlastných radoch, s kolegami vo vláde, nie je jednoduché. Verte, hovorím to aj z vlastnej skúsenosti, to nie je len o odvahe, to je aj o iných veciach. Čiže, pán minister, očakával by som od vás a myslím, že to očakáva pedagogická verejnosť, že budete ich oporou.
A teraz k niektorým veciam konkrétnym. Musím povedať, že jedna vec, ktorá je aj v zdôvodnení návrhu, je veľmi vážna a veľmi ťažká, ale ak sa udeje tak ako som presvedčený, že mimoriadne poškodí školstvo a to je odchod časti kompetencií, zrušenie krajských školských úradov. Minister, ktorý nemá bezprostredne priamo v rukách kľúčové riadiace nástroje, a to sú personálne a finančné, je do značnej miery ministrom, no musím to povedať, skôr na ozdobu. A boli roky, keď tieto personálne a finančné kompetencie neboli v rukách ministra školstva a takisto boli v rukách ministra vnútra a takisto to bol môj kolega vlastný a tiež to nebolo jednoduché, aby sa to vrátilo. Stalo sa to a myslím si, že toto je kľúčové. Keď som počul v médiách, pán minister, ako ste rozprávali, že musíte platiť 100 mil. kedysi za to, čo urobili vaši predchodcovia, neviem, prečo ste tam v tej súvislosti menovali mňa, pretože vec sa udiala vtedy, keď traja ministri boli po mne a štvrtý, teda traja boli predo mnou a štyria po mne, no ale to súviselo s tým, to presne súviselo s tým, že sa to udialo vtedy, za takých okolnosti sa udiali veci a mnohé možno ešte prídu na povrch po rokoch, keď kompetencie ministra neboli reálne kompetencie, keď mnohé veci sa robili cez vtedy okresné úrady a podpisovali sa zmluvy, ktoré na hanbu sveta, zmluvy za 500-tisíc korún časom narástli na 45 mil. a pod., trikrát sa predali, za 500-tisíc korún kúpené palivo a vedel by som ich rozprávať, pretože odmietol som takéto platby urobiť, vedomý si toho, že štát nemožno exekvovať, a mohol by som rozprávať aj čo nasledovalo, nielen vyhrážky, aj činy.
No to je jedna vec, ktorú som pokladal za dôležitú povedať a druhú vec, ktorá sa mi zdá byť signifikantnou a mňa sa to dotýka. Takisto sa ma to dotýka, keď vidím že splnomocnenec vlády pre rómsku otázku a pán minister vnútra hovorí o tom, ako budeme vzdelávať Rómov, bez prítomnosti ministra školstva. To kto bude bojovať a dávať do tých škôl tých rómskych asistentov, minister vnútra? (Reakcie v pléne.) Viete, toto je niečo, čo sa mi nepáči a keďže ste historik, pán minister, tak vám pripomeniem, kedy sa uhorské stavy postavili a povedali tú známu vetu: "Vitam et Sanguinem moriamur pro regina nostra Maria Teresia." Životom a krvou budeme bojovať za svoju panovníčku. Životom a krvou minister vnútra, obrazne povedané, by mal bojovať za svoj rezort, svojich učiteľov, žiakov a študentov.
Ja, sú kroky, ktoré som povedal a pokladám ich za zlé a udiali sa a aj som upozornil vašich ľudí, pán minister, na to, že zmenou koeficientov sa udiali také veci, že obec, nechcem ju v tejto chvíli menovať, ktorá má v školskom klube 15 detí, ale je tam veľa detí iných, ktoré nechodia, dostane 160-tisíc eur navyše. Načo? Alebo že cez niektoré školské zariadenia teraz, teraz, keď to je do istej miery mimo vašich rúk, to musím priznať a to nepokladám za dobré, tak ako to je, tak niektorí si napíšu a navrhujú, aby dostali peniaze za 1 mil. eur na dedinu, 1 mil. eur! Kde to má uplávať? Ja si myslím, že to síce súvisí aj s tým, že niektoré kontrolné mechanizmy v poslednom čase úplne zlyhali.
Otvorene a bez diplomatického pozlátka a teraz budeme možno diskutovať ešte celé to volebné obdobie o mnohých zmenách a reformách, ale, čo som presvedčený, je kľúčové, čo školstvo potrebuje, konečne, konečne aby dostalo školstvo finančné stimuly. Stimuly sme dali 100 mil. na reštrukturalizáciu, obnovu bánk. Ja si myslím, že to bolo dobré opatrenie, pomohlo, ale išli potom stimuly na rôzne podniky a dnes zase sú navrhované rôzne stimuly, daňové prázdniny a pod. Pre koho? Viete čo? Aj to tu poviem. Ja som bol vo vláde jediný minister, ktorý sa vzbúril a nehlasoval za to, aby išli peniaze na stimuly na Kechnec, jediný, pretože jedno pracovné miesto, tam bolo 1,5 mil., a vtedy minister práce a sociálnych vecí dával maximálne 15-tisíc korún na jedno pracovné miesto. Toto je o stimuloch, o zamestnanosti, tým pomôžeme zamestnanosti. Vtedajší minister hospodárstva mi to spočítal, samozrejme, ale aj iné veci, ale to nie je podstatné, dodnes neľutujem to svoje konanie a rozhodnutie. Len naozaj, opakujem, pokiaľ, pokiaľ urobíte aj dobre legislatívne zmeny, pokiaľ to nebude finančné vykryté, tak to bude niečo, čo neprinesie želané ovocie. Ale to všetko súvisí s jednou vecou, čo si myslím, že je problém Slovenska. Problém Slovenska je v tom, že dnes politici, volení politici, teda tí, ktorí dostali v regulárnych voľbách takpovediac zverenú moc, v skutočnosti nevládnu, vládnu len čiastočne alebo veľmi obmedzene. Na Slovensku dnes vládne úzka skupina bohatých oligarchov a finančných skupín. Ja si nerobím ilúzie, že tieto skupiny nemajú veľký vplyv aj v iných krajinách, ale nie sú to takto fungujúce skupiny. Tie skupiny si uvedomujú inde, že ak bude biedna krajina, budú biedni ľudia, tak aj ich zisky pôjdu dole! (Potlesk.) Tuná, žiaľbohu, to tak nie je a poviem to tak, ako to vnímam, pán minister, vládna koalícia sa stala už vazalmi týchto skupín. A ja nehovorím, že aj v opozícii neexistujú väzby na tieto skupiny, nechcem to vôbec povedať, len myslím si, že Slovensko je takpovediac nad priepasťou v tejto chvíli. Viete, ja si myslím, pri všetkej úcte, že ani sami z toho nie ste schopní vyjsť, že potrebujete pomoc nielen opozičných politikov, ale všetkých ľudí, ktorí sú nielen premýšľajúci na Slovensku, ale zodpovední a majú istý étos v sebe.
Ak takto budeme pokračovať ďalej, tak Slovensko z toho okraja priepasti padne do nej. To nebude len o sociálnych nepokojoch. Zase, pán minister, odvolám sa na vaše pôvodné vzdelanie. Viete dobre, že minulé storočie dalo niekoľko príkladov toho, keď krajina sa dostala do stavov permanentnej problémov a biedy, a potom sa zrodili v tej krajine falošní proroci a spasitelia, ktorí priniesli bolesť a utrpenie desiatkam miliónom ľudí. Rok 1917 v Rusku, 30. roky v Nemecku, tam práve aj rozumní ľudia v zúfalstve dali svoj hlas a moc do rúk falošným prorokom. Nemusíte so mnou súhlasiť, ale minimálne si myslím, že je to na zamyslenie.
A na záver. Zdá sa mi to nevýslovne paradoxné, ale aj súčasne veľmi príznačné, že proces nádeje na zmenu odštartovala skupina ľudí, ktorí boli vždy najtolerantnejší k vláde a štátu a skupina ľudí, ktorá bola najmenej odbojná, a to sú pedagógovia. Takže, dámy a páni, ja na vás ako sa rozhodnete a čo urobíte. Nebolo mojím cieľom niekoho osobne urážať, ale takisto som rovno povedal, že nebudem hovoriť diplomatickým pozlátkom, že tá doba skončila, treba hovoriť jasnou rečou.
Ďakujem, dámy a páni.(Potlesk.)
Vystúpenie spoločného spravodajcu
13.12.2012 o 15:38 hod.
doc. Mgr. PhD.
Martin Fronc
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Dámy a páni, možno to nebude vystúpenie, ktoré, kde jazykovo a podobne excelentné, ale chcem hovoriť úprimne a tak, ako veci vidím, a chcem aj povedať to, že keď som si prečítal stanovisko vlády k návrhu skupiny 31 poslancov, tak bol som zarazený. Zarazený, keď sa v závere píše, že to vlastne sa odmieta tento návrh, pretože ide o politizáciu. Dámy a páni, a čo to je politika? Nie je to vec verejná? Pred chvíľou, pred pár hodinami sme odhlasovali zákon zákonov roka, návrh o štátnom rozpočte. To nebolo o politike? Ja viem a som si vedomý, že v ostatnom čase tu v parlamente prebieha často mnohá sebaprezentácia a stalo sa to takpovediac semenisko rôznych bonmotov a floskúl. Ja sa nemienim uchýliť na túto cestu, ale na druhej strane chcem povedať niektoré veci úplne jasno, bez diplomatického pozlátka.
Áno, budeme tu diskutovať o stave v školstve, ale aj o práci pána ministra Dušana Čaploviča. Ja vopred poviem, nemienim ho tuná v tejto chvíli viniť za problémy, ktoré sa nahromadili rokmi, ale na druhej strane musím povedať, že pán minister Čaplovič je funkcii už ôsmy mesiac, je vo funkcii už viac ako šestinu, pomaly pätinu svojho funkčného obdobia a tu sa nedá len hovoriť o tom, že čo bolo v minulosti, ja si myslím, že už je najvyšší čas, aby sme hovorili aj o tom, čo sa zatiaľ urobilo, ale: "Serva ordinem et ordo servabit te." Takže pekne po poriadku. Bol tu spomenutý štrajk učiteľov, áno, štrajk učiteľov bol impulzom mnohého a aj tejto dnešnej mimoriadnej schôdze Národnej rady.
Je zvláštne, že ide o štrajk ľudí, o skupinu ľudí, ktorí, keď sa pozriete históriou, vždy boli lojálni k vládnej moci, až veľmi lojálni. A desaťročiami, keď sa na to pozriete na Slovensku. A aj keď častokrát boli nespokojní, šomrali, ale nebola to skupina ľudí, ktorá by sa bola kedykoľvek postavila nejakým spôsobom na odpor. A teraz sa to stalo. Ja som aj v médiách povedal, že nie som nadšencom ani zástancom takýchto krokov, ale na druhej strane ono to tak, ľudovo povedané, jak na východe sa hovorí: "Keď še ňedá, ta še ňedá." Jednoducho je to skupina ľudí, ktorá je presvedčená, že bola zahnaná úplne do kúta a jednoducho, potom už koná tak, ako koná. Ale ja si myslím, že keby nič iného a keby sa iba nepodarilo nič iné dosiahnuť, keby sa len podarilo to, že opäť sa prebudil záujem spoločnosti o školstvo, o stav vzdelávania, tak aj to je krok dopredu, ktorý môže viesť aspoň k čiastočným krokom a k zlepšeniu. Viete, keď v roku 2006 nastúpila prvá vláda pána premiéra Roberta Fica a ministrom školstva sa stal pán Mikolaj, tak sa neviem, akým činom, ale podarilo to, že školstvo sa dostalo naozaj na okraj záujmu spoločnosti.
Jednoducho spoločnosť, ale aj médiá školstvo vnímali bokom a boli tu mnohé iné v úvodzovkách podľa mňa niekedy vážnejšie akože problémy. Ako sa to podarilo, neviem identifikovať dodnes, ale stalo sa tak. A preto pokladám, ak bude záujem naďalej v spoločnosti tento krok, keď by aj v niečom inom za dobrý. A to nie je o tom, ako podozrieva a hovorí, že chceme z toho vytĺkať politický kapitál alebo že chceme jednoducho využiť situáciu, nie nemyslím si, že je to o tom.
Vrátim sa k tomu roku 2006, pretože vnímam tam mnohé problémy, ktoré kedy vznikli a aj to - čo doteraz možno už bolo zmienené vo vystúpení predkladateľa a takisto to pokladám za dôležité - to, že neexistuje podľa mňa, neexistuje vlastne postupnosť krokov jasných, zrozumiteľných, konkrétnych, ktoré sa v školstve udejú. V roku 2006 bolo v programovom vyhlásení vlády Roberta Fica, boli záväzky nereálne, ja som na to upozorňoval, 5 %, 5 % z HDP bolo napísané, že pôjde do školstva a vedy, bolo to utopistické, život ukázal a dnešný stav, koľko ide do vedy a školstva, ukazuje, aké to bolo nereálne, ale boli tie záväzky konkrétne, dalo sa o nich diskutovať.
Dnes v programovom vyhlásení vlády a ja sa zameriavam na školstvo, sú mnohé veci, ktoré sú všeobecné a s ktorými vo všeobecnej rovine asi sa zhodneme, budeme súhlasiť, ak nie všetci, tak drvivá väčšina z nás. Ak sa hovorí, že chceme zlepšiť kvalitu školstva, no povedzme mi, kto z vás by nechcel zlepšiť kvalitu školstva. Ak sa tomu hovorí, že chceme prepojiť
štúdium s praxou, pretože mnohí absolventi získavajú vzdelanie také, že sa neuplatnia v živote, v praxi. A kto by s tým nesúhlasil? Ja si myslím, že v tejto rovine áno. Ale čo je potrebné a čo vidím, že je dôležité, to sú konkrétne kroky, čo urobí vláda, ako to urobí, kedy to urobí a za čo to urobí. Opakujem to posledné: za čo to urobí, pretože akékoľvek kroky, ktoré sa udejú a nie sú finančné kryté, sú, no poviem, minimálne chabé a to sa veľmi miernim, lebo je to síce prezentácia možno dobrého úmyslu, a keď to dostaneme aj do legislatívy, ale keď to nedostaneme skutočne reálne do života, tak si myslím že účinnosť toho je veľmi biedna.
A ja sa znova vrátim, lebo sa tu dialo, urobilo to sa za pána Mikolaja, reforma jazykov, ja som vtedy upozorňoval, pretože v Čechách ministerka Buzková, keď robila reformu jazykov, mi povedala: "Získala som na to 2 mld. českých korún, aby som to mohla urobiť, 2 mld." a potom mi povedala: "Ešte ďalšie dve som potrebovala." U nás sa to urobilo, pokiaľ, bez, bez jedného, jediného eura. Preto, že vo vládnom vyhlásení - programovom vyhlásení - tam konkrétne kroky chýbajú, som dal na výbore návrh, aby pán minister predložil rozpracovanie vládneho programového vyhlásenia vlády na konkrétne úlohy, časy a tak. Dostali sme materiál, ktorý zostal v rovnakej rovine, rovine všeobecnej. A tu by som rád povedal, to nie je pre nás, pre opozíciu, aby sa vedelo, čo sa bude robiť a ako sa bude robiť, kedy a za čo, to je pre tie školy, pre tých učiteľov, pre žiakov a študentov, pre celú verejnosť, nie pre opozíciu. Áno, je to pravdou a ja poviem, že ak by ste to takto urobili, bolo by to poctivé riešenie, ale, samozrejme, aj poctivé, aj s tými nepríjemnosťami áno, ako opozícia, čo je aj naša úloha, by sme o tom hovorili, by sme poukazovali na to, čo pokladáme za chybné, kritizovali a pod., aj by sme dávali iné návrhy. Je to práca opozície v parlamente a jednoducho, keby ste to takto mali urobené, tak sa stane, celkom iste sa stane aj to, že niektoré kroky sa nepodarí naplniť, stáva sa to a s tým by ste mohli stratiť aj politické body, to je všetko pravda, ale bolo by to poctivé a bolo by to užitočné a prospešné pre školstvo a to si myslím, že to je viac.
Nikto z nás, my si ho nerobíme, ale ani vy nemáte monopol na rozum a patent na rozum. Ja si myslím, že tuná je lepší postoj v záujme školstva - "Sed audiatur altera pars", minimálne aspoň diskutovať a vypočuť si druhú stranu a potom tak či tak, ako je na vás rozhodnutie, je to vo vašich rukách, je to rozhodnutie v rukách parlamentnej väčšiny, v tomto prípade 83 poslancov vládnej koalície.
Ale, a tu chcem varovať, v poslednom čase vnímam, že tu sa ako huby po daždi rozmohli rôzne komisie, ktoré majú riešiť veci, rady, poradné rady, poradné orgány a pod. Komisie zostavené z odborníkov. Viete, ja tú technológiu moci poznám a dobre si pamätám, keď som bol štátnym tajomníkom, používal ju môj minister pán Ftáčnik, zostavil komisiu odborníkov, veľmi veľkoryso, z ľavej, z pravej strany, zo stredu, od liberálov. Čo taká komisia vyrieši? Ako keď dáte biele s čiernym a žltým dohromady, nikdy vám z toho nevyjde modré. Títo odborníci jednoducho sa zídu a sú to aj, beriem, múdri ľudia, ale ich zhoda na niektorých veciach je veľmi problematická, pretože to sú ich životné názory a jednoducho obyčajne ťažko hľadajú kompromis, ťažšie ako my politici, ťažšie ako my politici sú schopní, to je tzv. kanalizácia problému - skryť sa za oponu komisie odborníkov.
Páni a dámy z vládnej koalície, veľmi otvorene, vy máte moc v rukách, vy máte možnosť a aj povinnosť prijať rozhodnutie, aj s tým, že vy potom nesiete aj následky svojho rozhodnutia, to už prináša moc, ktorú máte v rukách, ale je to vaša možnosť aj povinnosť. Na vojne ma kedysi učili, že nič nie je horšie, ako neprijať rozhodnutie, a ja si myslím, že technológia skrývania sa za oponu rôznych komisií odborníkov je nie prospešná pre riešenie problému, a ja nepopieram a ja si myslím, že, áno, spolupracovať treba s odborníkmi, treba si ich vypočuť, ale táto technológia, tak ako je rozbehnutá všeobecne v ostatnom čase, je podľa mňa zlá pre riešenie problémov.
A teraz k pánovi ministrovi. Pán minister, vy ste prijali na seba úlohu hlavy rezortu školstva, k vám, k vám sa upínajú oči učiteľov, žiakov aj študentov. Čo urobíte? V istom zmysle ste prijali na seba úlohu otca tohto rezortu a, pán minister, vy ste skutočne a mali by ste byť tým otcom, vy nie ste podriadený ministrovi financií v tomto smere. Pri všetkej úcte, minister financií je váš protivník! To nie, že by ste boli nepriatelia, a ja chápem ministra financií, že jeho povinnosťou je ako chrániť financie, ale vašou povinnosťou ako hlavy rezortu, ako otca týchto je bojovať zo všetkých síl za ten rezort a ja vnímam a mám to aj z iných zdrojov, aj od tých ľudí, ktorí nemajú pocit, že dostatočne bojujete za nich, nemajú tento pocit. Viete, bojovať s koalíciou, to nie je až taký problém a pre vás bojovať s opozíciu, to tiež nie je až taký problém, ale bojovať o tie záujmy vo vlastných radoch, s kolegami vo vláde, nie je jednoduché. Verte, hovorím to aj z vlastnej skúsenosti, to nie je len o odvahe, to je aj o iných veciach. Čiže, pán minister, očakával by som od vás a myslím, že to očakáva pedagogická verejnosť, že budete ich oporou.
A teraz k niektorým veciam konkrétnym. Musím povedať, že jedna vec, ktorá je aj v zdôvodnení návrhu, je veľmi vážna a veľmi ťažká, ale ak sa udeje tak ako som presvedčený, že mimoriadne poškodí školstvo a to je odchod časti kompetencií, zrušenie krajských školských úradov. Minister, ktorý nemá bezprostredne priamo v rukách kľúčové riadiace nástroje, a to sú personálne a finančné, je do značnej miery ministrom, no musím to povedať, skôr na ozdobu. A boli roky, keď tieto personálne a finančné kompetencie neboli v rukách ministra školstva a takisto boli v rukách ministra vnútra a takisto to bol môj kolega vlastný a tiež to nebolo jednoduché, aby sa to vrátilo. Stalo sa to a myslím si, že toto je kľúčové. Keď som počul v médiách, pán minister, ako ste rozprávali, že musíte platiť 100 mil. kedysi za to, čo urobili vaši predchodcovia, neviem, prečo ste tam v tej súvislosti menovali mňa, pretože vec sa udiala vtedy, keď traja ministri boli po mne a štvrtý, teda traja boli predo mnou a štyria po mne, no ale to súviselo s tým, to presne súviselo s tým, že sa to udialo vtedy, za takých okolnosti sa udiali veci a mnohé možno ešte prídu na povrch po rokoch, keď kompetencie ministra neboli reálne kompetencie, keď mnohé veci sa robili cez vtedy okresné úrady a podpisovali sa zmluvy, ktoré na hanbu sveta, zmluvy za 500-tisíc korún časom narástli na 45 mil. a pod., trikrát sa predali, za 500-tisíc korún kúpené palivo a vedel by som ich rozprávať, pretože odmietol som takéto platby urobiť, vedomý si toho, že štát nemožno exekvovať, a mohol by som rozprávať aj čo nasledovalo, nielen vyhrážky, aj činy.
No to je jedna vec, ktorú som pokladal za dôležitú povedať a druhú vec, ktorá sa mi zdá byť signifikantnou a mňa sa to dotýka. Takisto sa ma to dotýka, keď vidím že splnomocnenec vlády pre rómsku otázku a pán minister vnútra hovorí o tom, ako budeme vzdelávať Rómov, bez prítomnosti ministra školstva. To kto bude bojovať a dávať do tých škôl tých rómskych asistentov, minister vnútra? (Reakcie v pléne.) Viete, toto je niečo, čo sa mi nepáči a keďže ste historik, pán minister, tak vám pripomeniem, kedy sa uhorské stavy postavili a povedali tú známu vetu: "Vitam et Sanguinem moriamur pro regina nostra Maria Teresia." Životom a krvou budeme bojovať za svoju panovníčku. Životom a krvou minister vnútra, obrazne povedané, by mal bojovať za svoj rezort, svojich učiteľov, žiakov a študentov.
Ja, sú kroky, ktoré som povedal a pokladám ich za zlé a udiali sa a aj som upozornil vašich ľudí, pán minister, na to, že zmenou koeficientov sa udiali také veci, že obec, nechcem ju v tejto chvíli menovať, ktorá má v školskom klube 15 detí, ale je tam veľa detí iných, ktoré nechodia, dostane 160-tisíc eur navyše. Načo? Alebo že cez niektoré školské zariadenia teraz, teraz, keď to je do istej miery mimo vašich rúk, to musím priznať a to nepokladám za dobré, tak ako to je, tak niektorí si napíšu a navrhujú, aby dostali peniaze za 1 mil. eur na dedinu, 1 mil. eur! Kde to má uplávať? Ja si myslím, že to síce súvisí aj s tým, že niektoré kontrolné mechanizmy v poslednom čase úplne zlyhali.
Otvorene a bez diplomatického pozlátka a teraz budeme možno diskutovať ešte celé to volebné obdobie o mnohých zmenách a reformách, ale, čo som presvedčený, je kľúčové, čo školstvo potrebuje, konečne, konečne aby dostalo školstvo finančné stimuly. Stimuly sme dali 100 mil. na reštrukturalizáciu, obnovu bánk. Ja si myslím, že to bolo dobré opatrenie, pomohlo, ale išli potom stimuly na rôzne podniky a dnes zase sú navrhované rôzne stimuly, daňové prázdniny a pod. Pre koho? Viete čo? Aj to tu poviem. Ja som bol vo vláde jediný minister, ktorý sa vzbúril a nehlasoval za to, aby išli peniaze na stimuly na Kechnec, jediný, pretože jedno pracovné miesto, tam bolo 1,5 mil., a vtedy minister práce a sociálnych vecí dával maximálne 15-tisíc korún na jedno pracovné miesto. Toto je o stimuloch, o zamestnanosti, tým pomôžeme zamestnanosti. Vtedajší minister hospodárstva mi to spočítal, samozrejme, ale aj iné veci, ale to nie je podstatné, dodnes neľutujem to svoje konanie a rozhodnutie. Len naozaj, opakujem, pokiaľ, pokiaľ urobíte aj dobre legislatívne zmeny, pokiaľ to nebude finančné vykryté, tak to bude niečo, čo neprinesie želané ovocie. Ale to všetko súvisí s jednou vecou, čo si myslím, že je problém Slovenska. Problém Slovenska je v tom, že dnes politici, volení politici, teda tí, ktorí dostali v regulárnych voľbách takpovediac zverenú moc, v skutočnosti nevládnu, vládnu len čiastočne alebo veľmi obmedzene. Na Slovensku dnes vládne úzka skupina bohatých oligarchov a finančných skupín. Ja si nerobím ilúzie, že tieto skupiny nemajú veľký vplyv aj v iných krajinách, ale nie sú to takto fungujúce skupiny. Tie skupiny si uvedomujú inde, že ak bude biedna krajina, budú biedni ľudia, tak aj ich zisky pôjdu dole! (Potlesk.) Tuná, žiaľbohu, to tak nie je a poviem to tak, ako to vnímam, pán minister, vládna koalícia sa stala už vazalmi týchto skupín. A ja nehovorím, že aj v opozícii neexistujú väzby na tieto skupiny, nechcem to vôbec povedať, len myslím si, že Slovensko je takpovediac nad priepasťou v tejto chvíli. Viete, ja si myslím, pri všetkej úcte, že ani sami z toho nie ste schopní vyjsť, že potrebujete pomoc nielen opozičných politikov, ale všetkých ľudí, ktorí sú nielen premýšľajúci na Slovensku, ale zodpovední a majú istý étos v sebe.
Ak takto budeme pokračovať ďalej, tak Slovensko z toho okraja priepasti padne do nej. To nebude len o sociálnych nepokojoch. Zase, pán minister, odvolám sa na vaše pôvodné vzdelanie. Viete dobre, že minulé storočie dalo niekoľko príkladov toho, keď krajina sa dostala do stavov permanentnej problémov a biedy, a potom sa zrodili v tej krajine falošní proroci a spasitelia, ktorí priniesli bolesť a utrpenie desiatkam miliónom ľudí. Rok 1917 v Rusku, 30. roky v Nemecku, tam práve aj rozumní ľudia v zúfalstve dali svoj hlas a moc do rúk falošným prorokom. Nemusíte so mnou súhlasiť, ale minimálne si myslím, že je to na zamyslenie.
A na záver. Zdá sa mi to nevýslovne paradoxné, ale aj súčasne veľmi príznačné, že proces nádeje na zmenu odštartovala skupina ľudí, ktorí boli vždy najtolerantnejší k vláde a štátu a skupina ľudí, ktorá bola najmenej odbojná, a to sú pedagógovia. Takže, dámy a páni, ja na vás ako sa rozhodnete a čo urobíte. Nebolo mojím cieľom niekoho osobne urážať, ale takisto som rovno povedal, že nebudem hovoriť diplomatickým pozlátkom, že tá doba skončila, treba hovoriť jasnou rečou.
Ďakujem, dámy a páni.(Potlesk.)
Neautorizovaný
16:00
Vstup predsedajúceho 16:00
Erika JurinováNech sa páči, pán poslanec Martvoň.
Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.
Vstup predsedajúceho
13.12.2012 o 16:00 hod.
Ing.
Erika Jurinová
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.
Neautorizovaný
16:03
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:03
Anton MartvoňPán poslanec, myslím si, že mali ste veľmi zaujímavé odborné vystúpenie. Ako ste povedali, snažili ste sa odborne aj neklásť si alebo teda nedávať si servítku pred ústa. Myslím si, že mnohé veci, čo ste povedali, ale aj paradoxne ste sa mali skôr otáčať iným smerom. Konkrétne ste sa mali skôr pozrieť na pána, čo sedí alebo čo sedel po vašej ľavej ruke, teraz sedí taktiež. Je pravda, že množstvo peňazí...
Pán poslanec, myslím si, že mali ste veľmi zaujímavé odborné vystúpenie. Ako ste povedali, snažili ste sa odborne aj neklásť si alebo teda nedávať si servítku pred ústa. Myslím si, že mnohé veci, čo ste povedali, ale aj paradoxne ste sa mali skôr otáčať iným smerom. Konkrétne ste sa mali skôr pozrieť na pána, čo sedí alebo čo sedel po vašej ľavej ruke, teraz sedí taktiež. Je pravda, že množstvo peňazí chýba v systéme školstva, ale viete, keby že nekupujeme alebo nemáme CD-čka za 13 mil. eur a ďalšie podobné, tak myslím si, že aj viac ako tých 5 % by sme mohli dať potom našim učiteľom a na navýšenie platov. Čiže skôr treba sa obracať aj na niektorých vašich kolegov alebo opozičné strany vo vzťahu k školstvu. Myslím si, že pán Jurzyca, ktorý bol ministrom školstva, pritom chcel byť ministrom úplne iného rezortu, tiež dokázal svoje a tomu školstvu to veľmi nepomohlo. Tu chcem vyzdvihnúť činnosť ministra Čaploviča, ktorý práve v krízovej situácii spolu s vládou dokázali nájsť peniaze a navýšiť, samozrejme, pedagógom ich platy. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
13.12.2012 o 16:03 hod.
Mgr. PhD.
Anton Martvoň
Videokanál poslanca
Dobrý deň prajem. Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, myslím si, že mali ste veľmi zaujímavé odborné vystúpenie. Ako ste povedali, snažili ste sa odborne aj neklásť si alebo teda nedávať si servítku pred ústa. Myslím si, že mnohé veci, čo ste povedali, ale aj paradoxne ste sa mali skôr otáčať iným smerom. Konkrétne ste sa mali skôr pozrieť na pána, čo sedí alebo čo sedel po vašej ľavej ruke, teraz sedí taktiež. Je pravda, že množstvo peňazí chýba v systéme školstva, ale viete, keby že nekupujeme alebo nemáme CD-čka za 13 mil. eur a ďalšie podobné, tak myslím si, že aj viac ako tých 5 % by sme mohli dať potom našim učiteľom a na navýšenie platov. Čiže skôr treba sa obracať aj na niektorých vašich kolegov alebo opozičné strany vo vzťahu k školstvu. Myslím si, že pán Jurzyca, ktorý bol ministrom školstva, pritom chcel byť ministrom úplne iného rezortu, tiež dokázal svoje a tomu školstvu to veľmi nepomohlo. Tu chcem vyzdvihnúť činnosť ministra Čaploviča, ktorý práve v krízovej situácii spolu s vládou dokázali nájsť peniaze a navýšiť, samozrejme, pedagógom ich platy. Ďakujem.
Neautorizovaný