12. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene 31 poslancov predniesť návrh, ktorý chceme, aby Národná rada schválila a sa mu venovala.
Keď som rozmýšľal, ako dnes tento návrh uviesť, lebo, samozrejme, samotný návrh uznesenia je pomerne stručný, tak som si pripomenul články, ktoré sa v nedávnej dobe objavili vo svetovej tlači o tom, ako sa v Rusku pomaly rozpadáva infraštruktúra vybudovaná za socializmu. Ak čítate zahraničné články novín, tak určite ste si všimli za ostatné roky, že nastal výbuch hydroelektrárne, jednej z najväčších, danej tým, že sa nedostatočne investovalo. Takisto nefunkčná priehrada zaplavila celé jedno ruské mesto. Vykoľajili sa vlaky a dejú sa mnohé iné veci, ktoré sú dôsledkom toho, pardon, ktoré sú dôsledkom toho, že od roku 1991 sa len minimálne investovalo do obnovy a údržby infraštruktúry.
Tieto dramatické obrazy nemajú svoj ekvivalent v školstve. Ak sa v školstve niečo zlého deje, ak sa nám školstvo rozpadá pod rukami, nevykoľají sa žiadny vlak, nevybuchne žiadna elektráreň a nezatopí žiadne mesto, a preto málokedy plní titulky novín. Slovenské školstvo neponúka ani takéto dramatické obrazy, ale ani tak jednoznačné závery. Od roku '89 sa totiž pohlo mnohými smermi, zlými aj dobrými. Medzi tie najhoršie patrí to, že zo školstva odišlo veľmi veľa talentovaných ľudí, ktorí mu dodnes chýbajú. Naopak, na pozitívnej strane možno vnímať to, že materiálno-technické vybavenie školstva býva dnes nie vždy, ale často výrazne lepšie a najmä vďaka decentralizácii a štrukturálnym fondom výrazné zlepšenie stavu napríklad budov. Obsah vzdelávania sa zmenil k lepšiemu, ale často chaoticky a nedotiahnuto. Prístupnosť vzdelávania, jeho sloboda sa zásadne zlepšila na vysokých školách, ale nezlepšila sa napríklad na úrovni základných škôl, kde čoraz viac detí chodí do tzv. špeciálnych škôl. Navyše aj zvýšenie prístupnosti vysokoškolského vzdelávania sa veľmi často udialo na úkor kvality a náročnosti tohto vzdelávania. Preto pocit, ktorí majú mnohí pri pohľade na dnešný stav slovenského vzdelávacieho systému, je pocit, ktorý majú mnohí občania Ruskej federácie v pohľade na svoju materiálnu infraštruktúru. A to je pocit nedostatočnej údržby vedúcej pomaly k rôznym katastrofám.
Tu niekde by som mal asi začať hájiť naše vlády, teda vlády, ktoré som buď podporoval ako poslanec alebo s ktorými som ako volič a občan sympatizoval, a haniť tie druhé. Tie, s ktorými som nesúhlasil a ktoré som nechcel. Účelom tejto schôdze však nie je nájsť toho, kto za dnešnú situáciu v školstve nesie vinu, pretože k nej prispeli všetky garnitúry, a môžme - a možno na to aj ten čas príde počas tejto schôdze - vytiahnuť lekárnické váhy a venovať sa váhe jednotlivých garnitúr. Tomu, čo sa stalo v 90. rokoch najmä za vlády Vladimíra Mečiara, a tomu, čo sa potom dialo za vlád Mikuláša Dzurindu a Roberta Fica. Účelom tejto schôdze však podľa môjho názoru je využiť ten vzácny okamih, keď sa zo školstva stala naozaj priorita verejnej diskusie, na to, aby sa zo školstva stala priorita verejnej politiky. Nevýhodou našej dnešnej situácie, a to je nevýhoda, ktorej musí naozaj čeliť vláda a jej zodpovedný minister, že sa toto všetko deje v časoch ťažkých, v ťažkých najmä rozpočtovo. Keby sme boli bývali dobre využili dobré časy, keď ekonomika rástla o 10 %, 8 %, keď sa príjmy štátneho rozpočtu zvyšovali medziročne o rovnaké percentá, niekedy aj väčšie. Keby sme vtedy robili zásadnú a strategickú investíciu, nemuseli sme tu dnes stáť - a mať túto - alebo sedieť, mať túto diskusiu, ale to sa nepodarilo. Nieže by bolo školstvo vtedy úplne ignorované, ale nedostalo ani tú zásadnú injekciu vpred. (Ruch v sále. Krátka pauza. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem pekne. Osobne musím povedať, že nie som fanúšikom štrajkov, ale musím vzdať hold učiteľom a ostatným zamestnancom školstva za to, že naozaj za ostatné mesiace dokázali urobiť zo školstva prioritu verejnej diskusie. Ak sa zamyslím nad tým, čo sa deje od marcových volieb, resp. od aprílového vymenovania vlády, tak z pohľadu opozície sme boli svedkami toho, čo nazývame ošklbávanie rezortu školstva, čím máme najmä na mysli zásadné oslabovanie postavenia ministerstva školstva, vedy a výskumu a športu. Príkladov je viacero, ale boli tu spomenuté vo všetkých rozpravách za ostatné mesiace, takže budem stručný.
Od 1. januára prestane ministerstvo školstva byť zriaďovateľom krajských školských úradov a úradníci týchto úradov aj s rozpočtami škôl a zriaďovateľskými právomocami prejdú pod ministerstvo vnútra. Tak ako sme už raz toho boli svedkami v 90. rokoch. Od 1. januára takisto slovenské obce budú mať oveľa väčšiu slobodu v tom, ako nakladajú s prostriedkami určenými na centrá voľného času a už dnes máme pomerne veľa indikácií a až dôkazov toho, že bude to znamenať ďalší odlev peňazí zo školstva v prospech iných naliehavých potrieb samosprávy. Ministerstvo školstva takisto odovzdalo viac ako 70 miliónov eur z eurofondov ministerstvu práce a v neposlednej rade sme svedkami toho, že zásadnú reformu vzdelávania v oblasti marginalizovaných skupín, ktorá sa dotýka všetkých, napr. predĺženie povinnej školskej dochádzky alebo povinná dochádzka do materských škôl, je predstavovaná ministrom vnútra bez prítomnosti alebo dokonca výslovného súhlasu ministerstva školstva.
Keď sa toto všetko dialo a deje opozícia kričala, vláda a parlamentná väčšina schvaľovala a treba povedať, že verejnosť sa len pomerne málo o túto tému zaujímala a to je ten dôvod, prečo skladám dnes hold učiteľom, pretože bez ohľadu na to, čo si myslím o štrajkoch vo všeobecnosti, bez ohľadu na to, čo si myslíme o tomto štrajku konkrétne, náleží im úcta za to, že zmenili spoločenskú atmosféru a urobili zo školstva prvýkrát po dlhom období tému, akú si to zaslúži. A je našou povinnosťou nedopustiť, aby to vyšlo na prázdno. Preto hovorím bez ohľadu na to, z ktorej strany sme a aký názor na štrajk máme, myslím si, že za toto by sme učiteľom spoločne poďakovať mohli a potom sa môžme, samozrejme, líšiť v tom ďalšom. (Potlesk.) Školstvo tu však, samozrejme, nie je pre učiteľov. Učitelia sú naši spoloční zamestnanci, tak ako aj my poslanci sme zamestnanci tohto štátu, je tu pre žiakov, študentov a ich rodičov. Na Slovensku vždy bola veľká túžba po vzdelaní. O to viac to platí dnes. Dokonca aj mnohé patologické javy, ktorými sme svedkami, vyplývajú práve z toho, že túžba po vzdelaní niekedy sa, bohužiaľ, pretavujúca do túžby po titule, je na Slovensku mimoriadne silná, dokonca aj v medzinárodnom porovnaní. Aj ľudia bez doktorátu tušia, že dobré vzdelanie v dnešnom svete je jedna z mála vecí, ktorú môžu urobiť pre svoje deti, aby im dali pomocnú ruku, ktorá ich podrží ešte, aj keď tu rodičia už nebudú, možno aj v roku 2050, možno ešte aj ešte neskôr. Toto je objednávka spoločenská pre nás politikov, na čo sme povinní reagovať a vytvoriť také podmienky, aby každé dieťa mohlo získať kvalitné vzdelanie - zo Stropkova, z Bratislavy, z paláca aj z rómskej osady. A z medzinárodných porovnaní a osobných skúseností vieme, že dnes sa to nedarí tak, ako by sa malo. Na to, aby sa zmenilo je nutné prijať mnoho krokov, ale je nutné to, aby sa zo školstva stala skutočná priorita. Je jasné, že zlepšenie situácie v školstve, tak ako som spomenul, že nie je vinou alebo zásluhou jednej garnitúry jej súčasný stav, tak ani zlepšenie situácie nie je otázkou najbližšej a len tejto garnitúry a najbližšieho roka. Nie je to otázka učiteľského štrajku ani valorizácie platov. Je to otázka na 4 a viac rokov a na celú sériu premyslených krokov. Treba však zároveň povedať, keďže sme dnes a tu, že vláda zatiaľ nielenže nevytvorila a nevyriešila napätú sociálnu situáciu v školstve, pretože sme stále a každý deň svedkami protestných zhromaždení pedagógov, ale nepredstavila konkrétny plán ako so školstvom ďalej. Ako poslanci výboru pre vzdelanie sme na základe našej žiadosti získali rozpracovanie programového vyhlásenia vlády pre oblasť školstva. Pán minister ju predložil na výbor, išlo o dokument, ktorý sme si viacerí prečítali, a boli sme nútení konštatovať, že hoci sú v ňom niektoré konkrétnejšie niektoré všeobecnejšie myšlienky, nemá tento materiál v sebe žiadne termíny a nemá v sebe žiadne konkrétne opatrenia, teda v zmysle zákonov alebo iných kontrolovateľných vecí.
Nevieme teda kedy a ako presne čím vláda chce svoje všeobecné úmysly naplniť. Takisto sme svedkami toho, že minister školstva verejne prezentoval svoju predstavu, kam chce do konca volebného obdobia dostať spoločenské a najmä finančné ohodnotenie učiteľov, ale ak sa pozrieme na ponuky, záväzné ponuky, ktoré vláda zatiaľ dala odborárom nielen pre budúci rok, ale aj ďalej, tak vidíme, že zatiaľ si neosvojila túto víziu ministra školstva. Takisto aj vďaka štrajku vláda akceptovala, že slovenské školstvo vyžaduje aj štrukturálne zmeny vo svojej sieti, a zriadila dnes už aj na to orgán, ale chýbajú nám, samozrejme, zatiaľ akékoľvek výstupy. Štrajk učiteľov okrem mnohých výhod mal aj jednu nevýhodu, že upriamil pozornosť na základné a stredné školstvo, čím odvrátil pozornosť od vysokých škôl a vedy, ktoré sú však pre našu budúcnosť rovnako dôležité, kde tiež, hoci sme dnes chválili novelu zákona, ktorú aj sám minister označil za čiastkovú, nemáme jasnú víziu nového zákona, o ktorom bolo len povedané, že do konca volebného obdobia bude, bude schválený.
Nielen preto, ale aj vzhľadom na súčasnú situáciu nás oslovujú učitelia, rodičia, občania. Myslím si, že každý poslanec, osobitne tí, čo pôsobíme v školskom výbore, sme dostali nielen výzvy, výzvy Odborov zväzu pracovníkov školstva a vedy, výzvu 155, ale aj konkrétne, len mne došlo na e-mail desiatky mailov od učiteľov, ale aj rodičov, študentov, kde nás žiadajú, aby sme zaujali postoj, aby sme školstvu pomohli. A práve na to dnes reagujeme touto schôdzou. Keď nás niekto obviňuje z politizácie, tak ako to urobila vláda vo svojom stanovisku, ktoré, predpokladám, že prednesie asi pán minister alebo bolo nám dané na vedomie, tak nech si skúsi predstaviť, čo by robil Robert Fico v tejto situácii. Ako by reagoval na takýto štrajk učiteľov, čo by sme si museli v tejto snemovni vypočuť, ak by rovno nerobil referendum o skrátení volebného obdobia, tak by už minimálne odvolával celú vládu. Z tohto hľadiska považujem náš dnešný návrh za to úplne najmenej, čo sme mohli a museli urobiť, aby sme práve minimálne politizovali tento problém, ale zároveň naozaj využili tú šancu, ktorú nám dali učitelia, a to je naozaj šancu urobiť zo školstva prioritu nielen verejnej diskusie, ale aj reálnej verejnej politiky.
Preto bolo našou povinnosťou zvolať túto schôdzu a diskutovať na pôde najvyššieho orgánu tohto štátu o školstve. Naším cieľom je zaviazať vládu, aby nám v januári predstavila jasný a konkrétny plán s jasnými a konkrétnymi záväzkami, čo chce do roku 2016 urobiť, aby školstvo bolo skutočnou prioritou a ak sa to bude dať, aby sme sa vedeli spoločne dohodnúť aj na dlhodobej vízii školstva, ktorá pôjde nad rámec tohto jedného volebného obdobia. Ak nám vláda takýto materiál nepredloží alebo ten materiál nebude, nebude možné na ňom nájsť určitú širšiu zhodu, povinnosťou opozície či už jednotlivo, alebo spoločne bude navrhnúť alternatívu. Ale myslíme si, že je správne najprv dať vláde aj úlohu, ale aj šancu predstaviť konkrétnu svoju víziu, ktorou zatiaľ programové vyhlásenie vlády v tejto časti, ani jeho rozpracovanie v tejto časti nebolo. To nás viedlo - 31 poslancov - k tomu, že sme zvolali alebo požiadali pána predsedu, aby zvolal túto schôdzu.
Pán predseda, chcem sa spýtať, pani predsedníčka, prečítam aj návrh uznesenia rovno alebo ako? (Reakcia predsedajúcej.) Dovoľte mi prečítať konkrétny návrh uznesenia a tým ukončiť tento tento prejav.
Takže navrhujeme, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla nasledovne:
Národná rada Slovenskej republiky
A. vyjadruje vážne znepokojenie nad stavom školstva na Slovensku;
B. žiada vládu Slovenskej republiky, aby podľa § 128 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predložila Národnej rada Slovenskej republiky správu
a) o stave školstva na Slovensku;
b) o konkrétnych krokoch vlády na zlepšenie situácie v školstve.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Predseda Národnej rady rozhodnutím zo 7. decembra 2012 č. 313 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie unesenia Národnej rady k nepriaznivému stavu školstva na Slovensku v kontexte prebiehajúcich udalostí a o konkrétnych krokoch vlády na riešenie tohto nepriaznivého stavu na prerokovanie stavu na prerokovanie Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a určil lehotu na jeho prerokovanie s tým, že výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore.
Predseda výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Mojmír Mamojka na žiadosť predsedu Národnej rady zvolal rokovanie výboru na 12. decembra 2012.
Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport predmetný návrh neprerokoval, nakoľko pri prerokovaní návrhu programu schôdze za predložený návrh nehlasovala požadovaná nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Z celkového počtu 13 poslancov bolo prítomných 10 poslancov. Za návrh hlasovali 4 poslanci, proti nebol žiaden poslanec, 5 poslanci sa zdržali hlasovania a 1 poslanec nehlasoval.
Predseda výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport určil za spravodajcu na prerokovanie návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky poslanca Martina Fronca a zároveň ho poveril podať informáciu o výsledku prerokovania v návrhu vo výbore.
Týmto som, pani predsedajúca, skončil informáciu spravodajcu, prosím, otvorte rozpravu a hlásim sa do nej ako prvý.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, možno to nebude vystúpenie, ktoré, kde jazykovo a podobne excelentné, ale chcem hovoriť úprimne a tak, ako veci vidím, a chcem aj povedať to, že keď som si prečítal stanovisko vlády k návrhu skupiny 31 poslancov, tak bol som zarazený. Zarazený, keď sa v závere píše, že to vlastne sa odmieta tento návrh, pretože ide o politizáciu. Dámy a páni, a čo to je politika? Nie je to vec verejná? Pred chvíľou, pred pár hodinami sme odhlasovali zákon zákonov roka, návrh o štátnom rozpočte. To nebolo o politike? Ja viem a som si vedomý, že v ostatnom čase tu v parlamente prebieha často mnohá sebaprezentácia a stalo sa to takpovediac semenisko rôznych bonmotov a floskúl. Ja sa nemienim uchýliť na túto cestu, ale na druhej strane chcem povedať niektoré veci úplne jasno, bez diplomatického pozlátka.
Áno, budeme tu diskutovať o stave v školstve, ale aj o práci pána ministra Dušana Čaploviča. Ja vopred poviem, nemienim ho tuná v tejto chvíli viniť za problémy, ktoré sa nahromadili rokmi, ale na druhej strane musím povedať, že pán minister Čaplovič je funkcii už ôsmy mesiac, je vo funkcii už viac ako šestinu, pomaly pätinu svojho funkčného obdobia a tu sa nedá len hovoriť o tom, že čo bolo v minulosti, ja si myslím, že už je najvyšší čas, aby sme hovorili aj o tom, čo sa zatiaľ urobilo, ale: "Serva ordinem et ordo servabit te." Takže pekne po poriadku. Bol tu spomenutý štrajk učiteľov, áno, štrajk učiteľov bol impulzom mnohého a aj tejto dnešnej mimoriadnej schôdze Národnej rady.
Je zvláštne, že ide o štrajk ľudí, o skupinu ľudí, ktorí, keď sa pozriete históriou, vždy boli lojálni k vládnej moci, až veľmi lojálni. A desaťročiami, keď sa na to pozriete na Slovensku. A aj keď častokrát boli nespokojní, šomrali, ale nebola to skupina ľudí, ktorá by sa bola kedykoľvek postavila nejakým spôsobom na odpor. A teraz sa to stalo. Ja som aj v médiách povedal, že nie som nadšencom ani zástancom takýchto krokov, ale na druhej strane ono to tak, ľudovo povedané, jak na východe sa hovorí: "Keď še ňedá, ta še ňedá." Jednoducho je to skupina ľudí, ktorá je presvedčená, že bola zahnaná úplne do kúta a jednoducho, potom už koná tak, ako koná. Ale ja si myslím, že keby nič iného a keby sa iba nepodarilo nič iné dosiahnuť, keby sa len podarilo to, že opäť sa prebudil záujem spoločnosti o školstvo, o stav vzdelávania, tak aj to je krok dopredu, ktorý môže viesť aspoň k čiastočným krokom a k zlepšeniu. Viete, keď v roku 2006 nastúpila prvá vláda pána premiéra Roberta Fica a ministrom školstva sa stal pán Mikolaj, tak sa neviem, akým činom, ale podarilo to, že školstvo sa dostalo naozaj na okraj záujmu spoločnosti.
Jednoducho spoločnosť, ale aj médiá školstvo vnímali bokom a boli tu mnohé iné v úvodzovkách podľa mňa niekedy vážnejšie akože problémy. Ako sa to podarilo, neviem identifikovať dodnes, ale stalo sa tak. A preto pokladám, ak bude záujem naďalej v spoločnosti tento krok, keď by aj v niečom inom za dobrý. A to nie je o tom, ako podozrieva a hovorí, že chceme z toho vytĺkať politický kapitál alebo že chceme jednoducho využiť situáciu, nie nemyslím si, že je to o tom.
Vrátim sa k tomu roku 2006, pretože vnímam tam mnohé problémy, ktoré kedy vznikli a aj to - čo doteraz možno už bolo zmienené vo vystúpení predkladateľa a takisto to pokladám za dôležité - to, že neexistuje podľa mňa, neexistuje vlastne postupnosť krokov jasných, zrozumiteľných, konkrétnych, ktoré sa v školstve udejú. V roku 2006 bolo v programovom vyhlásení vlády Roberta Fica, boli záväzky nereálne, ja som na to upozorňoval, 5 %, 5 % z HDP bolo napísané, že pôjde do školstva a vedy, bolo to utopistické, život ukázal a dnešný stav, koľko ide do vedy a školstva, ukazuje, aké to bolo nereálne, ale boli tie záväzky konkrétne, dalo sa o nich diskutovať.
Dnes v programovom vyhlásení vlády a ja sa zameriavam na školstvo, sú mnohé veci, ktoré sú všeobecné a s ktorými vo všeobecnej rovine asi sa zhodneme, budeme súhlasiť, ak nie všetci, tak drvivá väčšina z nás. Ak sa hovorí, že chceme zlepšiť kvalitu školstva, no povedzme mi, kto z vás by nechcel zlepšiť kvalitu školstva. Ak sa tomu hovorí, že chceme prepojiť
štúdium s praxou, pretože mnohí absolventi získavajú vzdelanie také, že sa neuplatnia v živote, v praxi. A kto by s tým nesúhlasil? Ja si myslím, že v tejto rovine áno. Ale čo je potrebné a čo vidím, že je dôležité, to sú konkrétne kroky, čo urobí vláda, ako to urobí, kedy to urobí a za čo to urobí. Opakujem to posledné: za čo to urobí, pretože akékoľvek kroky, ktoré sa udejú a nie sú finančné kryté, sú, no poviem, minimálne chabé a to sa veľmi miernim, lebo je to síce prezentácia možno dobrého úmyslu, a keď to dostaneme aj do legislatívy, ale keď to nedostaneme skutočne reálne do života, tak si myslím že účinnosť toho je veľmi biedna.
A ja sa znova vrátim, lebo sa tu dialo, urobilo to sa za pána Mikolaja, reforma jazykov, ja som vtedy upozorňoval, pretože v Čechách ministerka Buzková, keď robila reformu jazykov, mi povedala: "Získala som na to 2 mld. českých korún, aby som to mohla urobiť, 2 mld." a potom mi povedala: "Ešte ďalšie dve som potrebovala." U nás sa to urobilo, pokiaľ, bez, bez jedného, jediného eura. Preto, že vo vládnom vyhlásení - programovom vyhlásení - tam konkrétne kroky chýbajú, som dal na výbore návrh, aby pán minister predložil rozpracovanie vládneho programového vyhlásenia vlády na konkrétne úlohy, časy a tak. Dostali sme materiál, ktorý zostal v rovnakej rovine, rovine všeobecnej. A tu by som rád povedal, to nie je pre nás, pre opozíciu, aby sa vedelo, čo sa bude robiť a ako sa bude robiť, kedy a za čo, to je pre tie školy, pre tých učiteľov, pre žiakov a študentov, pre celú verejnosť, nie pre opozíciu. Áno, je to pravdou a ja poviem, že ak by ste to takto urobili, bolo by to poctivé riešenie, ale, samozrejme, aj poctivé, aj s tými nepríjemnosťami áno, ako opozícia, čo je aj naša úloha, by sme o tom hovorili, by sme poukazovali na to, čo pokladáme za chybné, kritizovali a pod., aj by sme dávali iné návrhy. Je to práca opozície v parlamente a jednoducho, keby ste to takto mali urobené, tak sa stane, celkom iste sa stane aj to, že niektoré kroky sa nepodarí naplniť, stáva sa to a s tým by ste mohli stratiť aj politické body, to je všetko pravda, ale bolo by to poctivé a bolo by to užitočné a prospešné pre školstvo a to si myslím, že to je viac.
Nikto z nás, my si ho nerobíme, ale ani vy nemáte monopol na rozum a patent na rozum. Ja si myslím, že tuná je lepší postoj v záujme školstva - "Sed audiatur altera pars", minimálne aspoň diskutovať a vypočuť si druhú stranu a potom tak či tak, ako je na vás rozhodnutie, je to vo vašich rukách, je to rozhodnutie v rukách parlamentnej väčšiny, v tomto prípade 83 poslancov vládnej koalície.
Ale, a tu chcem varovať, v poslednom čase vnímam, že tu sa ako huby po daždi rozmohli rôzne komisie, ktoré majú riešiť veci, rady, poradné rady, poradné orgány a pod. Komisie zostavené z odborníkov. Viete, ja tú technológiu moci poznám a dobre si pamätám, keď som bol štátnym tajomníkom, používal ju môj minister pán Ftáčnik, zostavil komisiu odborníkov, veľmi veľkoryso, z ľavej, z pravej strany, zo stredu, od liberálov. Čo taká komisia vyrieši? Ako keď dáte biele s čiernym a žltým dohromady, nikdy vám z toho nevyjde modré. Títo odborníci jednoducho sa zídu a sú to aj, beriem, múdri ľudia, ale ich zhoda na niektorých veciach je veľmi problematická, pretože to sú ich životné názory a jednoducho obyčajne ťažko hľadajú kompromis, ťažšie ako my politici, ťažšie ako my politici sú schopní, to je tzv. kanalizácia problému - skryť sa za oponu komisie odborníkov.
Páni a dámy z vládnej koalície, veľmi otvorene, vy máte moc v rukách, vy máte možnosť a aj povinnosť prijať rozhodnutie, aj s tým, že vy potom nesiete aj následky svojho rozhodnutia, to už prináša moc, ktorú máte v rukách, ale je to vaša možnosť aj povinnosť. Na vojne ma kedysi učili, že nič nie je horšie, ako neprijať rozhodnutie, a ja si myslím, že technológia skrývania sa za oponu rôznych komisií odborníkov je nie prospešná pre riešenie problému, a ja nepopieram a ja si myslím, že, áno, spolupracovať treba s odborníkmi, treba si ich vypočuť, ale táto technológia, tak ako je rozbehnutá všeobecne v ostatnom čase, je podľa mňa zlá pre riešenie problémov.
A teraz k pánovi ministrovi. Pán minister, vy ste prijali na seba úlohu hlavy rezortu školstva, k vám, k vám sa upínajú oči učiteľov, žiakov aj študentov. Čo urobíte? V istom zmysle ste prijali na seba úlohu otca tohto rezortu a, pán minister, vy ste skutočne a mali by ste byť tým otcom, vy nie ste podriadený ministrovi financií v tomto smere. Pri všetkej úcte, minister financií je váš protivník! To nie, že by ste boli nepriatelia, a ja chápem ministra financií, že jeho povinnosťou je ako chrániť financie, ale vašou povinnosťou ako hlavy rezortu, ako otca týchto je bojovať zo všetkých síl za ten rezort a ja vnímam a mám to aj z iných zdrojov, aj od tých ľudí, ktorí nemajú pocit, že dostatočne bojujete za nich, nemajú tento pocit. Viete, bojovať s koalíciou, to nie je až taký problém a pre vás bojovať s opozíciu, to tiež nie je až taký problém, ale bojovať o tie záujmy vo vlastných radoch, s kolegami vo vláde, nie je jednoduché. Verte, hovorím to aj z vlastnej skúsenosti, to nie je len o odvahe, to je aj o iných veciach. Čiže, pán minister, očakával by som od vás a myslím, že to očakáva pedagogická verejnosť, že budete ich oporou.
A teraz k niektorým veciam konkrétnym. Musím povedať, že jedna vec, ktorá je aj v zdôvodnení návrhu, je veľmi vážna a veľmi ťažká, ale ak sa udeje tak ako som presvedčený, že mimoriadne poškodí školstvo a to je odchod časti kompetencií, zrušenie krajských školských úradov. Minister, ktorý nemá bezprostredne priamo v rukách kľúčové riadiace nástroje, a to sú personálne a finančné, je do značnej miery ministrom, no musím to povedať, skôr na ozdobu. A boli roky, keď tieto personálne a finančné kompetencie neboli v rukách ministra školstva a takisto boli v rukách ministra vnútra a takisto to bol môj kolega vlastný a tiež to nebolo jednoduché, aby sa to vrátilo. Stalo sa to a myslím si, že toto je kľúčové. Keď som počul v médiách, pán minister, ako ste rozprávali, že musíte platiť 100 mil. kedysi za to, čo urobili vaši predchodcovia, neviem, prečo ste tam v tej súvislosti menovali mňa, pretože vec sa udiala vtedy, keď traja ministri boli po mne a štvrtý, teda traja boli predo mnou a štyria po mne, no ale to súviselo s tým, to presne súviselo s tým, že sa to udialo vtedy, za takých okolnosti sa udiali veci a mnohé možno ešte prídu na povrch po rokoch, keď kompetencie ministra neboli reálne kompetencie, keď mnohé veci sa robili cez vtedy okresné úrady a podpisovali sa zmluvy, ktoré na hanbu sveta, zmluvy za 500-tisíc korún časom narástli na 45 mil. a pod., trikrát sa predali, za 500-tisíc korún kúpené palivo a vedel by som ich rozprávať, pretože odmietol som takéto platby urobiť, vedomý si toho, že štát nemožno exekvovať, a mohol by som rozprávať aj čo nasledovalo, nielen vyhrážky, aj činy.
No to je jedna vec, ktorú som pokladal za dôležitú povedať a druhú vec, ktorá sa mi zdá byť signifikantnou a mňa sa to dotýka. Takisto sa ma to dotýka, keď vidím že splnomocnenec vlády pre rómsku otázku a pán minister vnútra hovorí o tom, ako budeme vzdelávať Rómov, bez prítomnosti ministra školstva. To kto bude bojovať a dávať do tých škôl tých rómskych asistentov, minister vnútra? (Reakcie v pléne.) Viete, toto je niečo, čo sa mi nepáči a keďže ste historik, pán minister, tak vám pripomeniem, kedy sa uhorské stavy postavili a povedali tú známu vetu: "Vitam et Sanguinem moriamur pro regina nostra Maria Teresia." Životom a krvou budeme bojovať za svoju panovníčku. Životom a krvou minister vnútra, obrazne povedané, by mal bojovať za svoj rezort, svojich učiteľov, žiakov a študentov.
Ja, sú kroky, ktoré som povedal a pokladám ich za zlé a udiali sa a aj som upozornil vašich ľudí, pán minister, na to, že zmenou koeficientov sa udiali také veci, že obec, nechcem ju v tejto chvíli menovať, ktorá má v školskom klube 15 detí, ale je tam veľa detí iných, ktoré nechodia, dostane 160-tisíc eur navyše. Načo? Alebo že cez niektoré školské zariadenia teraz, teraz, keď to je do istej miery mimo vašich rúk, to musím priznať a to nepokladám za dobré, tak ako to je, tak niektorí si napíšu a navrhujú, aby dostali peniaze za 1 mil. eur na dedinu, 1 mil. eur! Kde to má uplávať? Ja si myslím, že to síce súvisí aj s tým, že niektoré kontrolné mechanizmy v poslednom čase úplne zlyhali.
Otvorene a bez diplomatického pozlátka a teraz budeme možno diskutovať ešte celé to volebné obdobie o mnohých zmenách a reformách, ale, čo som presvedčený, je kľúčové, čo školstvo potrebuje, konečne, konečne aby dostalo školstvo finančné stimuly. Stimuly sme dali 100 mil. na reštrukturalizáciu, obnovu bánk. Ja si myslím, že to bolo dobré opatrenie, pomohlo, ale išli potom stimuly na rôzne podniky a dnes zase sú navrhované rôzne stimuly, daňové prázdniny a pod. Pre koho? Viete čo? Aj to tu poviem. Ja som bol vo vláde jediný minister, ktorý sa vzbúril a nehlasoval za to, aby išli peniaze na stimuly na Kechnec, jediný, pretože jedno pracovné miesto, tam bolo 1,5 mil., a vtedy minister práce a sociálnych vecí dával maximálne 15-tisíc korún na jedno pracovné miesto. Toto je o stimuloch, o zamestnanosti, tým pomôžeme zamestnanosti. Vtedajší minister hospodárstva mi to spočítal, samozrejme, ale aj iné veci, ale to nie je podstatné, dodnes neľutujem to svoje konanie a rozhodnutie. Len naozaj, opakujem, pokiaľ, pokiaľ urobíte aj dobre legislatívne zmeny, pokiaľ to nebude finančné vykryté, tak to bude niečo, čo neprinesie želané ovocie. Ale to všetko súvisí s jednou vecou, čo si myslím, že je problém Slovenska. Problém Slovenska je v tom, že dnes politici, volení politici, teda tí, ktorí dostali v regulárnych voľbách takpovediac zverenú moc, v skutočnosti nevládnu, vládnu len čiastočne alebo veľmi obmedzene. Na Slovensku dnes vládne úzka skupina bohatých oligarchov a finančných skupín. Ja si nerobím ilúzie, že tieto skupiny nemajú veľký vplyv aj v iných krajinách, ale nie sú to takto fungujúce skupiny. Tie skupiny si uvedomujú inde, že ak bude biedna krajina, budú biedni ľudia, tak aj ich zisky pôjdu dole! (Potlesk.) Tuná, žiaľbohu, to tak nie je a poviem to tak, ako to vnímam, pán minister, vládna koalícia sa stala už vazalmi týchto skupín. A ja nehovorím, že aj v opozícii neexistujú väzby na tieto skupiny, nechcem to vôbec povedať, len myslím si, že Slovensko je takpovediac nad priepasťou v tejto chvíli. Viete, ja si myslím, pri všetkej úcte, že ani sami z toho nie ste schopní vyjsť, že potrebujete pomoc nielen opozičných politikov, ale všetkých ľudí, ktorí sú nielen premýšľajúci na Slovensku, ale zodpovední a majú istý étos v sebe.
Ak takto budeme pokračovať ďalej, tak Slovensko z toho okraja priepasti padne do nej. To nebude len o sociálnych nepokojoch. Zase, pán minister, odvolám sa na vaše pôvodné vzdelanie. Viete dobre, že minulé storočie dalo niekoľko príkladov toho, keď krajina sa dostala do stavov permanentnej problémov a biedy, a potom sa zrodili v tej krajine falošní proroci a spasitelia, ktorí priniesli bolesť a utrpenie desiatkam miliónom ľudí. Rok 1917 v Rusku, 30. roky v Nemecku, tam práve aj rozumní ľudia v zúfalstve dali svoj hlas a moc do rúk falošným prorokom. Nemusíte so mnou súhlasiť, ale minimálne si myslím, že je to na zamyslenie.
A na záver. Zdá sa mi to nevýslovne paradoxné, ale aj súčasne veľmi príznačné, že proces nádeje na zmenu odštartovala skupina ľudí, ktorí boli vždy najtolerantnejší k vláde a štátu a skupina ľudí, ktorá bola najmenej odbojná, a to sú pedagógovia. Takže, dámy a páni, ja na vás ako sa rozhodnete a čo urobíte. Nebolo mojím cieľom niekoho osobne urážať, ale takisto som rovno povedal, že nebudem hovoriť diplomatickým pozlátkom, že tá doba skončila, treba hovoriť jasnou rečou.
Ďakujem, dámy a páni.(Potlesk.)

Dobrý deň prajem. Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, myslím si, že mali ste veľmi zaujímavé odborné vystúpenie. Ako ste povedali, snažili ste sa odborne aj neklásť si alebo teda nedávať si servítku pred ústa. Myslím si, že mnohé veci, čo ste povedali, ale aj paradoxne ste sa mali skôr otáčať iným smerom. Konkrétne ste sa mali skôr pozrieť na pána, čo sedí alebo čo sedel po vašej ľavej ruke, teraz sedí taktiež. Je pravda, že množstvo peňazí chýba v systéme školstva, ale viete, keby že nekupujeme alebo nemáme CD-čka za 13 mil. eur a ďalšie podobné, tak myslím si, že aj viac ako tých 5 % by sme mohli dať potom našim učiteľom a na navýšenie platov. Čiže skôr treba sa obracať aj na niektorých vašich kolegov alebo opozičné strany vo vzťahu k školstvu. Myslím si, že pán Jurzyca, ktorý bol ministrom školstva, pritom chcel byť ministrom úplne iného rezortu, tiež dokázal svoje a tomu školstvu to veľmi nepomohlo. Tu chcem vyzdvihnúť činnosť ministra Čaploviča, ktorý práve v krízovej situácii spolu s vládou dokázali nájsť peniaze a navýšiť, samozrejme, pedagógom ich platy. Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milé dámy, vážení páni, ani ja nebudem hovoriť diplomatickou rečou. Budem úprimný a musím povedať, že ja som sa nikdy nebránil takejto diskusii ani na pôde pléna Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme si o problémoch školstva pohovorili tak z jednej, aj druhej strany.
Chcel by som sa však všetkým opozičným poslancom, ktorí iniciovali mimoriadnu schôdzu v parlamente k problematike školstva, úprimne poďakovať za to, že tejto téme začínajú venovať adekvátnu pozornosť. Mrzí ma však, že až teraz ste začali venovať pozornosť vážnym problémom, ktoré nespadli z neba za 7 mesiacov, ktoré sú tu dlhodobo a na ktoré som upozorňoval aj ako opozičný poslanec od roku 2002 a ako aj nedávny predseda školského výboru. Mrzí ma, že po ôsmich mesiacoch od môjho nástupu až po tom, ako na problémy, o ktorých hovoríme alebo hovoríte, alebo ja hovorím a ktoré riešim, vás na vážnosť stavu nášho školstva museli upozorniť učitelia. Ja od týchto problémoch za osem mesiacoch pri neplánovaných návštevách škôl, kde neboli prítomní zriaďovatelia, len riaditelia a učitelia a odborní zamestnanci škôl, som o týchto problémoch hovoril, poznal som ich, samozrejme, vykryštalizovali ako snehová guľa do tohto obdobia. Mrzí ma to aj preto, že v čase, keď som bol predsedom výboru, keď začal štrajk učiteľov 13. septembra roku 2011 pozval som odborárov na náš výbor a vtedajší koaliční poslanci ignorovali toto pozvanie a nestretli sa vtedy s odborármi. Mrzí ma to aj preto, že keď som ako opozičný poslanec, a znovu opakujem, po roku 2002 žiadal zaradiť na rokovanie pléna riešenie problémov v školstve, ktoré už vtedy boli veľmi vážne a nepoprel to ani pán vtedajší minister Martin Fronc a pán poslanec a zapadali terajšie mnohé problémy, aj, samozrejme, tie problémy, ktoré boli v 90. rokoch, to je celkom prirodzené, opätovne sa tie veci neriešili, nechcelo sa o nich diskutovať, o vážnych zisteniach, dokonca ani po predložení každoročných správ o štátnej školskej inšpekcii a ani o výsledkoch meraní PISA. A teraz, máte na to plné právo, sa tvárite ako spasitelia a záchrancovia našej vzdelanosti a školstva. Ja to prijímam tento dialóg, ale ma mrzí, že vtedy, keď ste boli pri moci, sa o týchto veciach takto otvorene ako dnes nehovorilo. A veru je pravda, že o svojej pravde sú presvedčení tí, ktorí majú krátku pamäť.
Za obdobie od môjho nástupu na rezort som na rozdiel od svojich predchodcov, svojho predchodcu konkrétne, začal otvorene hovoriť o problémoch, ktoré sú výsledkom prostredia, aké vytvorili za dve desiatky rokov v tomto priestore, v tomto našom štáte jednotlivé politické garnitúry a, samozrejme, je to nepopierateľné aj vaši stranícki kolegovia a osobitne za posledné dva roky vášho vládnutia. Tu žiadate odpočet za 8 mesiacov. A čo tak za 20 rokov a najmä za posledných takmer 20 mesiacov vášho vládnutia. Ak dnes prezentujete návrhy na zmeny a recepty, sypete z rukáva, chcem vám pripomenúť, že ešte dva týždne je tento štát financovaný z vášho štátneho rozpočtu, tak ako ste ho navrhli v roku 2011. A to, čo sa deje, je dedičstvom skutočne a myslím si, že pán predkladateľ zastupujúci pán poslanec Beblavý, ale aj pán poslanec Fronc to nepopierajú, je to dedičstvo 20 rokov, že sa problémy neriešili a všetci sme tlačili v minulosti tú snehovú guľu, ktorá išla z kopca, a tá sa viac a viac nabaľovala a teraz, samozrejme, v tejto ťažkej situácii, to priznávam, tieto problémy vybuchli doslova. Z rozpočtu na rok 2012, v ktorom ste, a znovu to pripomínam, ignorovali 10 % navýšenia platov učiteľov vtedy a navýšenia rozpočtu do školstva ročne o 0,3 % HDP. Neukázalo sa to ani na východiskách tohto rozpočtu, ktorý predkladal pán Mikloš, ani na rok 2013, však si to pozrite, ani na rok 2014. A, samozrejme, zvýšili sa platy z 19 mil. bolo použitých z rekondičných pobytov a z vakcín a zvyšok bol vytvorený, ako to hovoril aj včera môj kolega podpredseda vlády a minister financií, hrou čísiel, že sa umelo tá dohoda urobila s vtedajším vedením odborov, že o 5 tis. sa vysokoškolských a stredoškolských a učiteľov na základných školách zníži, akože znížila, ale tie čísla po roku 2012 v počte učiteľov zostali rovnaké. A, samozrejme, ak sa to navyšovalo, tak sa nenavyšovalo pre nepedagogických zamestnancov, ktorým sa nezvýšili platy od roku 2009. Hovorilo sa len o platoch, v tabuľkových platoch, rezortu školstva, prenesených kompetenciách na základné a stredné školy. Samozrejme, tento rozpočet ani nepočítal s čerpaním operačných programov pre školstvo, s ktorým nebol krytý žiadny, samozrejme, ani iný nápad, ktorý tu prezentujete. Ak by som išiel od konkrétnych vecí, ktoré sa pripravovali v rezorte školstva, tak sa o nich v podstate ani nevedelo. Možno, že to vedeli traja poslanci, ktorí tam chodili, a pán minister, ale verejnosť o zámeroch tohto rezortu absolútne nebola informovaná. Pripomínam, že čo sa týka štátneho rozpočtu bola podobná situácia aj v rozpočte na rok 2011 300 mil. v slovenských korunách, 10 mil. eur sa stiahlo z Agentúry pre výskum a vývoj na ministerstvo financií, teraz sme to konečne navýšili, že môžu byť nové výzvy 33 mil. na rok 2013 pripravené vo vzťahu k budúcoročnému rozpočtu. Stiahli sa peniaze, takmer všetky investičné prostriedky na vysoké školy a to sú tie kaverny, ktoré som tam zdedil a ktoré tam zostali. Takže nehovorme a neukazujte prstom na jedných, kým si nepozametáte pred vlastným prahom tie problémy, ktoré ste spôsobili. (Potlesk.)
Toto sa vás chcem opýtať ako úprimne ste v čase svojho vládnutia mysleli na žiakov, učiteľov a na školstvo? Ak, tak len na benefity a osobitne, čo sme stále riešili na našom výbore, a bol som jeho predsedom, aj tuná v pléne, len na súkromné školstvo na úkor verejného a cirkevného školstva. O tom sa hovorilo predovšetkým na výbore. (Potlesk.)
Nechcem sa, samozrejme, pozerať do minulosti, ale musím pripomenúť, že za ostatných dvadsať rokov som druhým ľavicovým ministrom školstva. Teda, pýtam sa vás, kto niesol zodpovednosť za stav, v ktorom sa nachádzalo a nachádza regionálne a vysoké školstvo, veda, výskum a vývoj? Ani Slovenská národná strana, ani HZDS nebola ľavicová. Boli pravicové strany. Pravicovo-populistické. Ale povedzme si, boli to také strany a opakujem, keď hovoríme všeobecne, žiaden minister okrem ministra Milana Ftáčnika a mňa nebol ľavicovým ministrom. Preto... (Reakcia z pléna.) Krátko. Preto, ak dnes hovoríme o potrebe systémových zmien v školstve, môžem najmä pravici otvorene vyčítať, že spôsobila zásadné systémové chyby, ktoré musíme naprávať v rámci decentralizácie v rokoch 2001, 2002, 2003, nedobrej decentralizácie a ďalších opatrení, ktoré som s pánom poslancom otvorene o nich hovoril, že aj on mal tieto problémy, lebo ten súboj bol aj na jeho ministerstve, čo bude so súkromným školstvom a čo bude s verejným školstvom. Veľmi často tie súboje boli, pretože tam mali svojho zástupcu štátneho tajomníka za politickú stranu ANO.
Dámy a páni, dnes hovoriť o problémoch v školstve znamená objektívne posúdiť doterajší 20-ročný vývoj a navrhnúť naozaj také riešenia, ktoré sa nedajú vysypať takto z rukáva, lebo každý sme múdri v tých ťažkých chvíľach, ale ktoré treba prehodnotiť, oponovať a, samozrejme, oponovať aj na úrovni svojich opozičných partnerov, aby sme o týchto veciach vedeli. Nielen hovoriť, ale vedeli sme ich tak zakomponovať, aby mali svoju dlhodobú, 10-20-ročnú trvácnosť. Chcel by som, samozrejme, tiež vás informovať, vážená a ctená snemovňa, že som po prvé - a iste ste s tými mnohými zákonmi nesúhlasili, ale počkajme si na vývoj po prvom januári, kedy začnú platiť, nehovorme, neprekrikujme stav taký, aký sa tuná často hovorí, 6 zákonov, pričom siedmy je v legislatívnom procese - zriadil som školskú štvorpartitu, čo nikdy nebola, kde sú zástupcovia zamestnávateľov, zástupcovia zriaďovateľov, zástupcovia odborov a štátu. Od januára konečne bude fungovať Kurikulárna rada, ktorá nefungovala ani za vás. A nefungovala ani za Mikolaja a nefungovala ani za Jurzycu. Pretože tu treba vážne o Kurikulárnej rade pohovoriť aj obsahovej prestavbe nášho vzdelávacieho procesu, či sa to bude týkať štátnych vzdelávacích programov, alebo školských vzdelávacích programov.
Ďalej, áno, zriadil som radu ministra pre systémové zmeny v školstve ako poradný orgán ministra pre oblasť systémových racionalizačných a optimalizačných zmien v školstve a vzdelávaní. Priznávam a my sme to aj verejne povedali, že to bolo jedno z odporúčaní aj pri návšteve pána Angela Guriu, Anchela, Anchela, pardon, Anchela Guriu, Mexičana, tak Anchela (pozn. red: rečník hovorí o výslovnosti, nie o písaní mena.), a on jasne povedal aj v tej správe, že treba zvýšiť prostriedky nielen, čo sa týka platov učiteľov o 0,5% HDP v oblasti školstva, ale v tej ďalšej časti, čo sa v novinách už neobjavilo a čo je tam jasne zadefinované, lebo ja som sa s tou správou stretol aj za prítomnosti našej pani veľvyslankyni v OECD v Paríži, je eliminácia neefektívnosti vzdelávania na základných a stredných školách, by mohla - to sa tam cituje - na druhej strane ušetriť 0,4 % HDP. Čiže je to jasná výzva hľadať veci a zdroje aj vo vnútri, ale na druhej strane, prirodzene, ak niečo urobí rezort do vnútra, aby sme získali zdroje aj zvonku. Bez toho to, samozrejme, nebude možné.
Ďalej po štvrté zabezpečil som tlač chýbajúcich učebníc, ktoré sa rýchlo dobiehali, pretože to bol taký bordel na tom ministerstve s učebnicami, ale to je dedičstvo dlhšie, to nie je len dedičstvo pol druha roka alebo dvoch rokov, že bolo potrebné urobiť mnohé opatrenia tak, aby učebnice, najmä tie, aj keď teraz ešte dobiehajú, sa priznávam, lebo ja som prišiel, ešte to nebolo ani rozbehnuté a viete, že príprava učebnice sa nerobí za dva, za tri, za štyri mesiace aj vrátane tlače. Bolo treba urobiť to, aby predovšetkým tie ročníky reformné, teda 9. ročník na základných školách dostal reformné učebnice. A je to náročná, bola to náročná práca, náročné vyjednávanie, ale podarilo sa krok za krokom tieto veci zmeniť aj vo vzťahu k národnostnému školstvu, aj k maďarským učebniciam. Vy ste za pol druha roka, alebo za dva roky neurobili nič preto, aby sme začali učiť slovenčinu ako cudzí jazyk. My sme vyčlenili zdroje aj z európskych fondov, aby sa tu odborníci pripravili, vzdelávacie programy. Aj zo strany maďarskej národnostnej menšiny, aj zo strany Slovákov, ktorý sa zaoberajú touto problematikou, aby slovenčina bola komunikatívny vzdelávací jazyk. A ideme do toho a nebojíme sa toho, pretože chceme naozaj pomôcť aj nášmu národnostnému školstvu a konkrétne aj v tejto oblasti.
Po piate začala sa digitalizácia školstva pre tých učiteľov a pre tie školy, ktoré ju rozbehli, tisíc škôl, ktoré nabehlo napríklad na planétu vedomostí a v budúcom roku by mali mať pozastavené licencie, ak sa to nevyrieši, ktorú môj predchodca zvláštnym spôsobom zabrzdil. Čiže aj v tejto oblasti človek ide istým spôsobom do riešenia tejto situácie a vyzval som skutočne odborníkov, pedagógov, ktorí posúdili aj túto planétu vedomostí, odborníkov, didaktikov, mená iste budete poznať, či napríklad na chémiu pani doktorka Beáta Brestenská, pani docentka, alebo ďalší, ktorí tieto oblasti posúdili, a všetci konštatovali, že dnes je situácia taká, že je tu šanca, aby sme učiteľom poskytli aj tento produkt vrátane toho, čo bolo zavedené, ja som to nezastavil, eAktovka funguje a bude fungovať aj naďalej. Nemám problém, pretože tá digitalizácia teraz výrazne oslovuje naše školy, oslovuje nielen učiteľov, ale oslovuje aj žiakov, študentov a, samozrejme, s cieľom aj, aby prenikla do rodín, aj medzi rodičov našich žiakov.
A napokon po šieste. A to bolo najťažšie opatrenie. I keď mi tu pán poslanec Beblavý vyčítal tých 70 miliónov, čo sa presunulo na zamestnanosť mladých ľudí do 29 rokov, nuž, vážený pane, za dva roky sa v tejto oblasti, čo sa týka implementácie čerpania fondov na ministerstve školstva neurobilo takmer nič v operačnom programe vzdelávania, naviac bol operačný program vzdelávania zastavený, komunikovalo sa nasledovne, ako som sa dozvedel, len prostredníctvom elektronickej pošty, vôbec sa nestretávali so zástupcami odborníci, teda zo strany školstva so zástupcami Európskej komisie, až my sme do toho vstúpili veľmi rázne a urobili sme zásadné opatrenia pri vyjednávaniach a boli tam aj chyby z predchádzajúceho obdobia rokov 2008 - 2009 a od septembra, koncom septembra táto, tento operačný program bol, naopak, znovu spustený, ale to dedičstvo, ktoré nám tu zostalo, tá neistota zo strany európskej komisie aj za tie dva roky predchádzajúcej vlády vyvolala to, že každý mesiac prichádzajú špeciálni odborníci z Európskej komisie a kontrolujú, či to robíme dobre, ako sme to navrhli a či ten plán akčný aj splníme. Chcel by som vám verejne tuná povedať, my keď sme prišli na rezort, tak v rámci Operačného programu Vzdelávanie za tri a pol roka, lebo nebudem brať tie nábehové roky 2007, ale 2008, 2009, 2010, '11, '12, za takmer 4 roky bolo vyčerpaných len 16,8, ani nie 8 desatín percenta. A my sme museli do konca roku teda do konca tohto kalendárneho roku 2012 urobiť také opatrenia a nástupom som nového generálneho riaditeľa, ktorého si nesmierne ctím, že začal veci robiť veľmi kvalitne, či už na agentúre, výmenou riaditeľky na agentúre, ale aj výmenou riaditeľa, generálneho riaditeľa na európskych fondoch, na sekcii európskych fondov cez národné projekty, cez dopytové projekty, že dnes môžeme konštatovať, že takmer všetky peniaze, a to bolo 45 mil. eur, ktoré bolo treba vyčerpať za necelého pol roka, sme vyčerpali cez certifikačný orgán, cez orgán auditu a bolo to prijaté Európskou komisiou. Čiže toto bolo v podstate, ja si nesmierne ctím, tých ľudí, ktorí na tejto sekcii tak kvalitne pracovali, lebo tie peniaze išli do škôl, tie peniaze išli na rôzne programy v rámci národných projektov, ktoré sa začali v minulosti a ktoré ste aj vy rozbiehali a podporovali a dostali sa do škôl, lebo naše školy potrebujú tú vnútornú vybavenosť a tú kvalitu, a nebola to ľahká cesta. Podobne je aj s operačným programom pre vedu a výskum alebo výskum a vývoj. Dnes sme v čerpaní v plusových číslách aj vo vzťahu k roku 2013. A viete, že bolo treba schváliť a veľmi rýchlo rozbehnúť aj veľké projekty, technologické parky, o ktorých sa predchádzajúcej vláde veľmi ťažko sníva.
A napokon, čo je pre mňa dôležité, že sme urobili všetky opatrenia k tomu, aby rok 2013, ktorý je veľmi ťažký a veľmi náročný, pretože sa nám v Operačnom programe Vzdelávanie zbiehajú dva programy, začaté v roku 2010 a začaté v roku 2011, to znamená tak M+3, ako M+2, a celkove musíme vyčerpať za budúci rok viac ako 190 miliónov eur, lebo sa nečerpalo priebežne ani v roku 2011, ani v roku 2012, až my sme na to nabehli a musíme si dočerpávať najmä tie roky, ktoré boli v M+3 do roku 2012. Vážení, tu sa na to pozrite, čo sa tam na tom rezorte zmenilo aj v prístupe k európskym fondom, aj v úspešnosti, aj hodnotenia, aj kvality, aj vracania projektov, aj hádok a ťažkých hádok aj o znižovania administratívy. Aj keď to nie je tak, ako si to viem ja, osobne by som si to vedel najlepšie predstaviť. Pretože sme navrhli centrálnemu koordinačnému orgánu 30 vecí, ktoré by bolo v rámci byrokracie treba odstrániť, prijali nám ich len 10. A my budeme bojovať aj za tých ďalších 20, pretože to nám zdržuje celý ten proces. A nebude to jednoduchá cesta. Teraz si dovolím povedať ešte niekoľko poznámok, ktoré sú všeobecné a ktoré, pretože ja už nebudem potrebovať viackrát vystupovať v tejto váženej snemovni, toto je zásadné stanovisko, ja si radšej vás vypočujem, čo budete hovoriť, páni poslanci, pani poslankyne.
Vláda Roberta Fica považuje školstvo za prioritnú oblasť verejného záujmu, opakujem verejného záujmu, tak ako mi povedal pán Jusko, nielen súkromný záujem a postavenia jednotlivých, pán Jusko, teda predseda RÚZ-u, RÚZ-ky pri rokovaniach: "Biznis v školstve nemôže existovať budúcnosti. Biznis môže byť jedine a jedine v priestore, kde je trhový mechanizmus." Platí v iných oblastiach, ale nie v školstve a znovu na to budem nástojiť a budem tieto veci presadzovať. V nadväznosti na schválenie rozpočtu na rok 2013, a to sme povedali aj na výbore a vy veľmi dobre viete a veľmi dobre viete, že ja som ľudí nevymieňal z hodiny na hodinu na ministerstve. Ja som si tam nechal mnohých ľudí, ktorí tam boli a ktorých si nesmierne vážim a že celý tento materiál, ktorý sme predložili do výboru, pripravoval dokonca váš pán docent Mederly a pripravili sme ho tak, ako je to možné. Prirodzene, ja si tú jeho prácu nesmierne vážim a naďalej zostal mojim poradcom a naďalej interným poradcom zostal a naďalej si plní veľmi zodpovedne svoje úlohy a museli sme konštatovať, že tie konkrétne veci môžeme rozpracovať, ako ste vy požadovali, po schválení štátneho rozpočtu. Však sme tam nechceli písať bludy. Aj vy ste sám povedal, ak to nie je pokryté finančnými zdrojmi alebo istými štrukturálnymi zmenami, tak nie je možné v podstate niečo takýmto spôsobom pripraviť, a to si vyžaduje to najbližšie obdobie, ktoré pripravujeme a na týchto veciach budeme aj v tomto duchu pracovať.
Najvyššími prioritami tejto vlády a, samozrejme, rezortu školstva sú:
Zvýšenie jeho kvality, aj keď to je tá všeobecná fráza, ako vy hovoríte, ale je to cieľ, je to cieľ nielen tu, ale aj v Európskej únii a užšie prepojenie vzdelávania s potrebami praxe. Aj toto je úloha. A vám poviem, prečo je to úloha, lebo ja som musel celý, celú sekciu regionálneho školstva prepracovať tak, aby tam konečne začal kvalitný pracovať odbor pre, odbor pre odborné školstvo. Však ten bol celý zdecimovaný za posledné dva roky aj predchádzajúce roky, za roky pána Mikolaja ministra, a, samozrejme, aj pána Jurzycu. Tam sa musia urobiť zásadne kroky, lebo potrebujeme tam kvalitných ľudí a revitalizovať Radu vlády pre odborné vzdelávanie, ktorá sa stretáva, kde sa veci prerokovávajú, kde sa veci oponujú, aby sme aj tuto v tejto oblasti urobili zásadné zmeny a konkrétne stretnutia so zástupcami zamestnávateľských organizácií, keď je to náročné a ťažké rokovanie a znovu to chcem zopakovať, ťažké rokovania, ale snažíme sa v budúcom roku aspoň v legislatíve začať pracovať na duálnom systéme v tejto oblasti za pomoci nemeckých a rakúskych priateľov, ktorí nám chcú v tejto oblasti výrazne pomôcť. Už sa tam nebude len cestovať na rôzne cesty, ako sa chodilo v minulosti a študovalo a znovu sa študovalo, ale tu budú konkrétne kroky v spolupráci s pani ministerkou Schavan a s pani ministerkou Schmidt, teda pani ministerka Schmidt z Rakúska a pani ministerka Schavan zo Spolkovej republiky Nemecko pre školstvo, budeme tieto veci robiť a našiel som veľmi vzácneho spojenca v tom slovensko-českom či česko-slovenskom modeli pána ministra Fialu. V súčasnom období je však jasné aj to, že vzhľadom na potrebu udržať verejné financie v konsolidovanom stave je úloha, ktorá je nám predkladaná, nesmierne ťažká. Boli chvíle, ako ste aj vy hovorili, pán poslanec Fronc, keď to bolo možné ďaleko lepšie napĺňať. Bola, bola konjunktúra, bol ten, iná situácia bola vo svete. Dnes naplniť všetky tieto požiadavky, ktoré sú dávané, sú z hľadiska jedného, dvoch, troch rokov nereálne. Však to sú čísla, poďme sa baviť, nebudem sa baviť o číslach. A myslím si, že aj tí ľudia, ktorých som si tam dal do svojej Rady pre systémové zmeny školstva, sú rôzneho zafarbenia. Nevyberal som si nejak podľa straníckych tričiek, ale podľa kvality. Budú mi v tejto oblasti nápomocní a budeme mnohé veci sa snažiť takýmto spôsobom riešiť.
Súčasne treba povedať, že ignorovanie tejto priority, tej konsolidácie, ktorá tu je pre všetkých, nielen pre rezort školstva, aj toho osobitného postavenia školstva, ako bolo povedané niekoľkokrát v tejto konsolidácii, to postavenie bude mať ten rezort školstva, ale ignorovanie tejto priority všeobecne by bolo veľmi krátkozraké. Teraz hovorím o konsolidácii. A v konečnom dôsledku by v prvom rade negatívne postihlo, aby sme nesplnili tie veci, citlivé rezorty financované vo verejnom záujme z verejných zdrojov a to by sa dotklo aj samotného školstva.
Vláda, samozrejme, pripravuje a prirodzene ministerstvo, ktoré to bude predkladať do vlády, aj kroky na vyššie uvedené komplexné rozpracovanie programového vyhlásenia. To, čo sme hovorili, lebo to pôjde potom do parlamentu a pôjde to aj na výbor, aby sme o týchto veciach mohli veľmi otvorene hovoriť a mnohé kroky sme navrhovali, ktoré sú obsiahnuté v programovom vyhlásení aj do memoranda. Nie všetko, samozrejme, zo strany našich partnerov bolo prijaté a potleskom schválené.
Samozrejme, chcel by som tuná ešte predovšetkým zvýrazniť, že prioritou mojou je spolupráca s predstaviteľmi všetkých zainteresovaných skupín, ako aj s odborníkmi v oblasti školstva a v oblastiach úzko so školstvom súvisiacich. Nielen preto bola zriadená školská štvorpartita, ale aj preto, že - a to potvrdili všetky asociácie - že som sa často s nimi stretal, za tých 7-8 mesiacov tých stretnutí bolo neúrekom, diskutovali sme s nimi, hovorili sme s nimi. Ale nie všetko bolo v podstate aj z ich strany prijaté a nie všetko, čo prichádzalo z ich strany ako návrhy, mohlo byť hneď realizované. Takýmto spôsobom, samozrejme, boli prerokované a oponované všetky jednotlivé novely zákonov o školstve, ktorých účinnosť bude od 1. januára 2013. Tieto návrhy noviel boli jednomyseľne podporené aj na tripartite, na tripartite, kde sú partneri všetkých zamestnávateľských zväzov a musím povedať, že jednomyseľne boli všetky tieto návrhy prijaté po konzultáciách, všetci do jedného. A to sa stalo, málokedy na tejto tripartite sa stáva, že tieto návrhy, a teraz konkrétne školstva, boli takto jednomyseľne prijaté, ktoré, prirodzene, nikomu nebránim a nehovorím o tom, že nemôže mať názory aj iné. Tie prístupy k cieľu, ktorý môžu byť rozdielne, každý môže mať inú metódu, ale táto cesta je nesporne dobrá a správna.
Zasadnutie tejto rady bolo 12. - teraz hovorím o Rade pre systémové zmeny v oblasti školstva - prvé sa uskutočnilo 12. decembra. Najbližšie bude v polovici, po prvej polovici januára, môžem povedať, pretože ten orgán nebude veľký, pretože čím je viacej zástupcov, tak tým je ten orgán neschopnejší. Bude mať 11 členov. (Ruch v sále. Smiech v sále. Krátka pauza.) Nehovorím, ale to hovorím o orgáne, ktorý je poradným, hovorím o poradnom orgáne, hovorím o poradnom orgáne. (Smiech v sále.) Ako ste povedali aj vy, pán minister, exminister, že komisie a ďalšie a ďalšie orgány, to je veľmi zbytočné, že je tu jedenásť členov, osobností, ktoré som si vyberal a mali ste vidieť ten nátlak, lebo každá inštitúcia by tam chcela mať svojich zástupcov. Ja som povedal, nebude to na základe delegatúry, ale bude to na základe výberu a osobného rozhodnutia ministra. V tejto veci musíme to urobiť tak, ako sme to urobili, pretože to by nebol orgán s j11-timi členmi ale s 50-timi, a to je už o ničom. Vláda, samozrejme, odmietla, konštatovanie predkladateľov, že prichádza k zásadnému oslabovaniu postavenia ministerstva, to tu musím povedať a k poškodzovaniu potenciálu školstva prijímaním nekoncepčných krokov. Ako príklad oslabovania a postavenia ministerstva je uvedené i prechod doterajších krajských školských úradov a s nimi súvisiacich kompetencií pod ministerstvo vnútra.
V tejto súvislosti je treba povedať a zdôrazniť, že program ESO sa nebude týkať len školstva, ale aj ďalších rezortov v roku 2013, v rámci ktorého k transformácii krajských školských úradov prichádza, je jedným z hlavných nástrojov vlády na podporu konsolidácie verejných financií. Vláda si uvedomuje, že zásah do zabehnutých systémov verejnej správy nesie so sebou riziká, ale nevyhnutnosť konsolidácie verejných financií si vyžaduje aj ich podstúpiť. Pripravená reforma verejnej správy obsahuje opatrenia, ktorých implementáciou sa postavenia vecnej kompetencie ministerstva, teda hovorím školstva v plnej miere zachovávajú, vrátane menovania vedúcich odborov a vrátane personálnych i ďalších otázok, ktoré sa dotýkajú budúcich odborov a vzťahov medzi prednostnom obvodného úradu a odborom školstva a ministerstva. Musím povedať, že v podstate máme isté osobitné postavenie v tejto oblasti. Vláda, samozrejme, tiež odmieta o tom a ja som to už tu povedal, o niektorých, hovoriť od predkladateľov niektorých nekoncepčných krokov v oblasti financovania riadenia školstva realizovaných prostredníctvom noviel príslušných zákonov, ktoré Národná rada už schválila, resp. sú v procese legislatívnom.
A, samozrejme, musím tiež tuná podčiarknuť a čo je veľmi dôležité, naozaj nechápeme kritiku navrhovateľov v súvislosti s rokovaním s predstaviteľmi odborového zväzu zamestnancov školstva a vedy. A najmä od tých, ktorí nikdy neviedli konštruktívny dialóg s odborovým zväzom alebo s odborovými zväzmi, ktorí odmietali diskusiu a nesú veľkú zodpovednosť aj za terajší stav školstva. Dokonca zneužívali súdnu moc na zastavenie štrajku alebo mlčali. Vláda vždy chápala štrajk ako súčasť uplatňovania ľudských práv, takto to chápe vláda Roberta Fica, slobodného prejavu a vysloveného názoru. Predstavitelia vlády, jednotliví ministri, najmä jej predseda, podpredseda, minister financií a minister školstva, vedy a výskumu a športu, naopak, dlhodobo rokovali s predstaviteľmi odborov. Nikdy sa dialógu nevyhýbali. A musím znovu zopakovať, že som pri nápočte, a to podporili, podporili aj tento môj, toto moje konštatovanie aj odborári školskí, som bol jeden z mála ministrov ponovembrových, ktorý toľko mal stretnutí s odborovým zväzom v školstve. A, samozrejme, neboli to ľahké rokovania, tie rokovania budú pokračovať, budeme s nimi, samozrejme, mnohé veci konzultovať, ale zásadné veci chceme priniesť cez naše odborné sekcie, cez konzultatívne orgány na rezorte a, samozrejme, aj cez novozriadenú radu, ktorá by mala odobriť naše konkrétne kroky, ktoré budú smerovať predovšetkým k systémovým krokom v oblasti školstva, ktoré vyhodnotia súčasný stav školstva za 20 rokov, aj takúto analýzu máme pripravenú a, samozrejme, ktoré urobia, ktorými sa urobia aj konkrétne návrhy, akým spôsobom a musí to ísť najprv, samozrejme, do vlády, bude vláda zabezpečovať túto prioritu v oblasti celkových krokov, ktoré vláda v tom najbližšom období svojho mandátu na roky 2012 až 2016 bude v oblasti školstva zabezpečovať. Toľkoto z mojej strany. Ďakujem vám za pozornosť a teším sa na ďalšiu diskusiu. (Potlesk.)

Pán minister, obšírnejšie k všetkému, čo ste hovorili, sa vyjadrím vo svojej reči. Ale keby som to mal zhrnúť, viete, mne to pripadá, ako keby ste boli v pozícii, kedy človek stojí na brehu Talianska, chce sa dostať do Grécka a 40 minút rozpráva o tom, aký na to postaví pekný vlak. A bude rozprávať o tom, že aké bude mať super sedačky, akú komisiu zvolal zvolal na to, aby mal čo najlepšie brzdy, ako bude ten vlak odolný a vnútri nebude nič počuť, len jedného pekného dňa naozaj môže byť ten človek prekvapený, keď to postaví a ten vlak vbehne do vody, že jednoducho to nie je nástroj, ktorým ten cieľ sa dosahuje. A ja verím tomu, že vy ste pracovitý človek, aj že máte okolo seba kopec ľudí, ktorí vám pomáhajú napĺňať vašu víziu, len hold tvrdím, že tá vízia je zlá. Že tá vízia nepatrí do 21. storočia a že sa naozaj v mnohých veciach skôr vraciame naspäť, než by sme išli dopredu.
A v prípade, že sa mýlim, čo momentálne, keď ste menovali, že spolupracujete napríklad s Rakúšanmi a s Nemcami, tak je možné, že tam niekde nastal posun, tak ja veľmi rád budem počúvať, čo ste si vlastne od svojich rakúskych a nemeckých partnerov vzali a v čom sa chcete od nich poučiť, pretože to sú školské systémy, kde napríklad sloboda v kreativite učiteľa má veľký priestor. U nás nie. Ešte aj tých 30 %, ktorých sme mali v tom, akým spôsobom napĺňajú osnovy im beriete.
Takže veľmi rád si počkám na to, či ste zmenili v tejto veci názor, ale viac o tom budem hovoriť v rozprave.