12. schôdza

Pán poslanec Kéry, nech sa páči.

Ďakujem. Pán poslanec Vašečka, tri veci.
Prvá. Naozaj váš príspevok bol kvalitatívne úplne iný a kvalitnejší ako vašich predrečníkov.
Po druhé. V mnohých veciach sa zhodneme. Myslím si, že napriek politickým spektrom každý by sme dopriali učiteľom zvýšenie o viac percent. Ale keď sa chceme na druhej strane správať zodpovedne, tak naozaj tých päť percent ja vnímam ako pozitívne v tejto dobe.
A tretia. Taká výtka smerom k vám. Táto vláda dostala mandát na štyri roky. Pán minister Čaplovič je čele svojho rezortu osem mesiacov a vy tu teraz chcete od neho, aby vám dal odpočet svojej práce za štyri roky. To sa mi zdá nekorektné. Musíme počkať naozaj dlhšie obdobie, aby sme nejaké výsledky dlhodobejšie spoznali. Takže v tomto sa mi to zdalo nekorektné od vás. Ďakujem.

Pán poslanec Bagačka.

Ďakujem. Zopár poznámok. Tiež ako oceňujem vystúpenie bez červeného plátna pred sebou. A určite v niektorých veciach sa aj budeme spolu súhlasiť. Možná, že určite by sme si vedeli porozprávať o kreditnom systéme a jeho efektivite. To určite. Na druhej strane - niektoré veci, s niektorými vecami nesúhlasím, ako mnohokrát sa tu spomína tá zlá samospráva a čo všetko zlé robí. Ďalšia vec. Ste spomínali, že bude petícia, resp., že prídu zástupcovia súkromných aj cirkevných škôl a teda že považujú zákony, ktoré sme prijali za zlé. Poviem naopak, ja sa stretávam so zástupcami štátnych alebo verejných základných škôl, ktorí zase vysoko hodnotia tieto prijaté zákony. Pretože zas možná oni majú pocit toho, že skôr sú diskriminovaní voči cirkevným a súkromným školám. (Reakcia v pléne.) Vydrž, kľud. (Smiech v sále.)
Takisto nesúhlasím veľmi s tým, že sa teraz nejak do popredia derie to, že rodičia, že rodičom štát chce určovať, že kde si majú deti dať, do ktorej školy a aké vzdelanie a podobne. Určite nejaké nasmerovanie podľa mňa nie je zlé, ale vždy, podľa mňa, zostane ten rodič to gro a rozhodujúci činiteľ, kde si to svoje dieťa dá.
A posledná taká poznámka. Manažéri v škole. Je to nie zlý nápad a ako určite by sa dalo o tom rozprávať. Ale myslím si, že naši riaditelia v mnohých, drvivých škôl sú.

Pán poslanec Blanár, nech sa páči.

Pán poslanec, vy ste hovorili veľa všeobecných právd, o ktorých vieme všetci, tak ako sme tu a zaoberáme sa školstvom. Ale nepovedali ste tú základnú, a to, že v slovenskom školstve neustále nám klesá počet žiakov. Vy na druhej strane ste podporovali a priznali ste sa k tomu, že v školstve by mal byť primeraný obchod alebo biznis. Taký, ktorý by mal byť motivačný. Ja si to na rozdiel od vás vôbec nemyslím. Lebo ten biznis, ako ste ho vy nazvali primeraný, vôbec nie je tým, tou zárukou kvality. A dôkazom je napríklad systém, ktorý je v škandinávskych krajinách. Čiže, pán poslanec, ja som skôr pomýlený z vášho postavenia, pretože vy ste zároveň učiteľom v cirkevnej škole, kde ste rovnako sa priznali o nejakom biznise. A ja som dodnes cirkevné školy nevnímal ako školy, ktoré by robili biznis. Čiže z toho pohľadu skôr vnímam vaše vystúpenie, že škodíte tým cirkevným školám, že vôbec takéto niečo pripúšťate. Pretože si myslím, že oni majú osobité postavenie v systéme vzdelávania. A napokon všetci vieme, že je potrebné jednoducho zastaviť vznik škôl, keď nám klesá počet žiakov a toto dokázal pán minister Čaplovič urobiť. Nikto z predchádzajúcich ministrov nemal tú odvahu. Ani pán minister Jurzyca. Len sme sa tvárili, že všetko je v poriadku, ale pritom ten balík peňazí je stále rovnaký. A to je dôsledok toho, že dnes nie je dostatok peňazí na to, aby sme primerane ocenili učiteľov.
Čiže, pán poslanec, toto je môj pohľad na vaše vystúpenie. Ale predovšetkým si myslím, že neškoďte cirkevným školám.

S reakciou pán poslanec Vašečka. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ďakujem kolegom, ktorí sa ozvali. Skúsim, ak stihnem v tých dvoch minútach. Čo sa týka oceňovania. Jasné, že sú možnosti štátneho rozpočtu, že tých 5 % vieme reálne teraz dať a tak ďalej. Preto sa mi pozdáva príspevok pána Mičovského, ktorý hovorí o tej diferenciácii a o tom hodnotení kvality. Je to veľmi náročné, ale myslím si, že tade vedie cesta.
Ďalšia vec, kolega Goga hovoril o možnostiach ten odborný rozmer odborného vzdelávania podnikateľov. Ja som skôr myslel o tej takej podnikateľskej mentalite pre študentov alebo žiakov všetkých škôl, nielen pre odborných, aby mali teda, aby boli pripravení na toto, na súčasný svet, na toto trhové hospodárstvo.
Ďalšia vec. Pán Blanár, myslím, že si v zásade asi rozumieme a asi by sme vedeli ťahať spoločným smerom. Zdá sa mi, že možno som sa zle vyjadril a sme sa nepochopili nejak. Ale myslím, že by sme sa vedeli zhodnúť, keď si to vyjasníme.
Čo sa týka toho programového vyhlásenia vlády, že práve táto vláda ho realizuje. Budem teraz trochu tvrdší ako v tom vystúpení. Tá ďalšia časť regionálne školstvo, kde je opísané, kde sú opísané tie kroky. Ja som si uvedomil, keď som ho čítal, že naozaj že vláda ho plní, ale ja hovorím, bohužiaľ. Lebo ja sa nezhodujem s tými krokmi, ktoré sú tam podniknuté. Hoci s tými problémami, a to sme hovorili viackrát, sa zhodneme. Ale nie v spôsobe riešenia.
Nebránim sa, tak ako hovoril pán kolega Podmanický, redukcia siete škôl rozumná, samozrejme, v poriadku. Ale ide o to, ako to nastavíme a kto o tom bude rozhodovať.
A asi na záver, že nechcel som odpočet za 4 roky. Chcel som možno také hodnotenie, aj preto robíme túto schôdzu, za osem mesiacov a plus rozšíriť víziu. Teda ako ste sa ďalej dostali v tej vízii za tých osem mesiacov, konkrétne po tých skúsenostiach, ktoré máte. Ďakujem.

Teraz dávam slovo pani poslankyni Lucii Žitňanskej za klub SDKÚ - DS a blahoželám jej k dnešným meninám. (Potlesk v sále.)

Ďakujem veľmi pekne, kolegovia. (Smiech.)
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja mám skoro pocit, že všetci, ktorí tu vystupujeme, by sme mali na úvod povedať, že som v konflikte záujmov, pretože všetkých sa nás táto debata veľmi intenzívne týka. Ja mám tri deti, ktoré prechádzajú školským systémom už úspešne 20 rokov a mám s tým rôzne skúsenosti, lebo 20 rokov je už dlhá doba a zažila som ako rodič teda všeličo v tomto školskom systéme. Ale jedno je mi za tých 20 rokov jednoznačne zrejmé. A síce, viete, keď máte tri deti tak viete, že nie každé dieťa je rovnaké a nie každé dieťa má rovnaké potreby, a viete, že je strašne dôležité, aby ste ako rodič, ktorý najlepšie poznáte svoje dieťa, mohli ponúknuť svojmu dieťaťu taký spôsob vzdelávania, ktorý jemu najlepšie vyhovuje. A o toto by som veľmi nerada prišla. Moja najmladšia dcéra len začína v tomto systéme pôsobiť a bola by som veľmi rada, keby sme mohli ako rodičia usmerňovať tú cestu vzdelávaním tak, ako to bude naozaj potrebovať.
A keď ste ma tak pekne, keď ste ma tak pekne privítali a čo ma pomklo k tomu, že som začala osobne, tak možno budem pokračovať osobne. Pretože moja mama mi minule, sa ma minule spýtala, keď sme robili domácu úlohu s mojou najmladšou dcérou: "Prosím ťa pekne, to naše malé chúďa, to sa bude dúfam ešte dať robiť niečo s tými zmenami, čo robí súčasný minister, kým pôjde na ďalší stupeň vzdelávania?" Takže rôzne vnímajú tieto kroky aj ľudia, ktorí si už prešli svoje, aj ako rodičia s rôznymi školskými systémami, aj tí, ktorí si naozaj pamätajú, a ja si to tiež pamätám, ktorí si naozaj pamätajú aj to, že školský systém neponúkal teda vôbec žiadny výber a pamätám si dokonca ja aj to, ako mne moji rodičia hovorili: "Musíš mať samé jednotky, lebo my ťa inak na strednú školu nevieme dostať, pretože tvoji rodičia také postavenie nemajú." A preto pozorne vnímam, nakoľko ostane otvorený priestor v našom školstve pre naozaj to, aby som mohla aj môjmu evidentne poslednému dieťaťu naozaj vytvoriť taký priestor, aký zodpovedná jeho schopnostiam.
To bol osobný úvod a teraz ako vystupujúca za poslanecký klub SDKÚ - DS chcem povedať, nie, my tu dnes nie sme preto, aby sme hodnotili to, čo pán minister urobil za 8 mesiacov. My sme tu preto, aby sme sa rozprávali o tom, ako by mali vyzerať zmeny v našom školstve v tomto čase, v tomto čase krízy, keď naozaj táto vláda je v situácii, že robí rozhodnutia, ktorých dosahy budeme vidieť nielen za rok, nielen za dva, ale aj za 10 rokov. Rozhodnutia, ktoré sa dnes robia, zásadné rozhodnutia, aj v školskom systéme, ktoré sa dnes robia, rozhodujú o tom, aké bude Slovensko o 10 a možno aj o 20 rokov. A preto si myslím, že táto debata je mimoriadne dôležitá, pretože je úplne zrejmé, že tí učitelia a dnes už aj rodičia, ktorí ich podporujú, aj študenti, ktorí ich podporujú, dnes neprotestujú len za platy, ale protestujú a domáhajú sa lepšieho vzdelávacieho systému. Pretože, áno, dnes je kríza, ale svet nestojí. To si proste musíme stále dokola opakovať. Svet nestojí a naozaj platí to, čo hovorím často, že, áno, z tejto krízy tak ako z každej inej krízy niektoré krajiny vyjdú ako víťazi a niektorí ako porazení. A naozaj ako víťazi vyjdú len tí, ktorí v konkurencii s inými krajinami vytvoria lepšie podmienky. Vytvoria lepšie podmienky pre investície a podnikanie a vytvoria lepšie podmienky pre tvorivosť vlastných ľudí. Uvoľnia ten potenciál vlastných ľudí a to sa dá len vtedy, keď naši ľudia budú mať adekvátne vzdelanie. Hovorili sme o tom aj pri rozpočte. Hovorili sme o tom, že to, ako bude vyzerať budúcnosť Slovenska, to závisí od toho, aké bude podnikateľské prostredie, aká bude vymožiteľnosť práva, ako bude efektívne fungovať štát, aká bude flexibilita trhov, ale hovorili sme o tom, že to bude závisieť aj od toho, ako budú ľudia motivovaní tvoriť, myslieť, pracovať, vzdelávať sa a v neposlednom rade a možno na jednom z prvých miest, že to závisí od toho, ako bude vyzerať naše školstvo, ako bude vyzerať naša veda, ako bude vyzerať náš výskum. Pretože budúcnosť je naozaj vo vzdelaných a tvorivých ľuďoch, ktorí vedia využívať príležitosti a vedia aj príležitosti vytvárať. A preto o tom dnes hovoríme, pretože je to naozaj veľmi dôležité a dnes rozhodujeme o budúcnosti Slovenska. Preto školstvo musí byť priorita dnes každej vlády. Musí byť priorita vlády a tu mi nezostáva nič iné ako povedať, že no, to čo je priorita vlády, jednoducho vidno z toho štátneho rozpočtu. A buď tam, kde sú priority idú aj peniaze, alebo to inak nie je priorita. Proste to nepustí, tento princíp. A, samozrejme, sme tu aj preto, nielen preto, aby sme hovorili že školstvo je a musí byť priorita, ale aj preto, že nie je jedno, ako bude to školstvo vyzerať, a to je tiež rozhodujúca debata. Ale predsa len aj k tým peniazom. Pretože, stojím si za tým, že priority vidno z rozpočtu. Viete, premiér Fico apeloval na učiteľov a počula som to aj tu, aby si uvedomili, že ich zodpovednosť za krajinu je tiež veľká. Pretože štátna kasa je prázdna a splnenie ich nárokov by vlastne mohlo túto krajinu úplne položiť. No tak, bola by to legitímna veta a legitímna argumentácia, keby naozaj sme sa dennodenne nedočítali v novinách, kam idú milióny z verejných zdrojov. Bol by to legitímny apel na zodpovednosť učiteľov, keby sme nevedeli, že milióny majú ísť na jednu zdravotnú poisťovňu. Bola by to legitímna požiadavka, keby sme nevedeli, že možno vlastne tá istá suma pôjde na prehratú arbitráž. A bola by to možno legitímna požiadavka, keby ste, pán minister - kde je? - keby ste, pán minister, nevzbudili očakávania. Tento rok ste vzbudili očakávania a tento rok, pokiaľ si dobre pamätám, vo februári bola tiež kríza, bola. To určite uznáte. Ale teraz bude citovať. Pán, vtedy ešte nie minister Čaplovič, vtedy ešte tieňový minister Čaplovič veľmi razantne kritizoval predchádzajúce vedenie ministerstva školstva a pán, vtedy tieňový minister Čaplovič hovoril, že požiadavky učiteľov na zvýšenie platov boli legitímne. Hovoril: "Ministerstvo školstva nemalo však dosť zdrojov, lebo minister Jurzyca sa o svoj rezort nestaral." Citát pána Čaploviča. "Ak sa zvýšili platy lekárom a zdravotným sestrám, tak sa pýtam, kto ich vychoval, kto ich vzdelával? Kto iný ako učitelia? A oni ostali opäť na okraji politického záujmu a to je nespravodlivé!" zdôraznil tieňový minister školstva. A tieňový minister, citujem ďalej z článku, kritizuje, že "Jurzyca síce zvýšil platy o 6 %, ale učitelia prišli o rekondičné pobyty." A tento rok, pán minister, ste toto hovorili. Tak ja sa vás tento rok pýtam, prečo ste vzbudili tieto očakávania, plne si vedomí, že hovoríme o zodpovednosti a zodpovednom hospodárení, že hovoríme o tom, že sú časy krízy, že sme si plne vedomí toho, že treba šetriť. A ja musím povedať, áno, predchádzajúca vláda zvýšila platy učiteľom za tú dobu čo vláda, necelé nejakých 20 mesiacov len o 6 %. Ale zároveň k tomu musím povedať, že znížila deficit z 8 %, ktorý zdedila po prvej vláde Roberta Fica na 4 %. A to je 2-krát toľko, než je úloha tejto vlády na budúci rok. Preto sme tu dnes, pretože školstvo je a musí byť priorita. A čo je veľmi dôležité, máme šancu, že sa ňou naozaj môže stať. Pretože, tým, že sa spojili učitelia s rodičmi aj so študentami, tak sa to stalo naozaj spoločenskou témou a tie slová - budúcnosť je vo vzdelaní - zjavne už nie je dnes len fráza pre televízne diskusie, ale že si to uvedomujú nielen učitelia, ale aj študenti a rodičia. Preto je našou povinnosťou sa touto témou zaoberať, preto je našou povinnosťou verejne rokovať, preto je našou povinnosťou ukázať, že sme sa aj z tohto protestu poučili a uvedomili si, čo je naozaj pre túto krajinu dôležité a školstvo to nepochybne je. Nie, dnes tu nie sme preto, aby sme hovorili o tom, čo urobili predchádzajúce vlády a čo urobil minister Čaplovič za posledných 8 mesiacov, ale sme tu preto, aby sme pomenovali jasne túto prioritu, ale zároveň aj úplne jasne povedali, že dnes, dámy a páni zo strany SMER a pán minister Čaplovič, dnes je zodpovednosť na vláde Roberta Fica a na ministrovi Čaplovičovi, aké rozhodnutia príjme, aké rozhodnutia príjme tento parlament a je to zodpovednosť, ako bude vyzerať Slovensko o 10 rokov. Ďakujem pekne. (Potlesk.)