12. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, nemyslím si, že vystúpenia poslancov a poslankýň nášho klubu sú nekorektné, že by boli mimo tém, jedine možno silnejšie reakcie boli po vystúpení pána Poliačika, ale ktorý takisto nešetril nášho ministra a naozaj ťal hlava-nehlava.
Ale teraz už k veci, k téme. Počas ministrovania pána Jurzycu bol na čele Štátneho pedagogického ústavu pán Kríž a to, čo ste teraz kritizovali, tie reformy boli z dielne ministra Jurzycu, z dielne pána Kríža, ktoré sa prijali v rolu 2010 čiastočne a hlavne v roku 2011. Ak ste si ešte nevšimli, tak nové nové zákony, ktoré síce prijala táto Národná rada Slovenskej republiky z dielne pána ministra Čaploviča začnú z drvivej väčšiny platiť až v budúcom kalendárnom roku . Ďakujem.

Pán poslanec Gál, vytkli ste, že vláda školstvu pristupuje ultimatívne. Pán poslanec, ale práve to je nevyhnutné, veď musia platiť nejaké pravidlá, ak sa má zmeniť, zlepšiť systém vzdelávania, po ktorom učitelia a teraz aj všetci tuná v tejto sále volajú.
Osobne si myslím, že normatívne financovanie na žiaka a živelné a neopodstatnené zaraďovanie škôl do siete žiadne pozitíva nepriniesli. Toto sú podľa môjho názoru jedny zo základných problémov v školstve, ktoré priniesli, priviedli školstvo do stavu, v akom sa nachádza. Normatívne financovanie na žiaka znamenalo zásadné zmeny v systéme slovenského školstva bez serióznej analýzy kvantitatívnych dopadov. Veľakrát predstavitelia vysokých škôl v médiách prezentovali názor, že ak školy dostávajú peniaze na žiaka, na študenta, prináša to úpadok. Ak je pre školu prioritné udržať v žiaka v zozname, tak nároky kvality a rozvoja sú znetvorené. Bezbrehá liberalizácia vyjadrená pojmami - žiak rovná sa klient - kliesni cestu ku karikatúre vzdelanosti a výchovy a rovnako môžem charakterizovať aj živelné a neopodstatnené zaraďovanie škôl do siete, čo je nehospodárne najmä v čase krízy, nesprávne a nemorálne voči študujúcim, lebo väčšina sa v odbore neuplatní, je to nemorálne aj voči platcom daní. Vzdelanie nemôže byť biznisom, s týmto v žiadnom prípade nebudem súhlasiť, titul si síce možno kúpiť, na múdrosti to však nikomu nič nepridá.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán kolega, dovoľte mi zopár poznámok, začnem tým, čím ste vy končil, jaké systémové kroky treba spraviť.
Tak ja, ak dovolíte by som chcel práve k tej problematike, pretože to je červená niť aj dnešného rokovania - navýšenie platov. Nič nové nepoviem, tu kolega Blanár to už vysvetľoval niekoľkokrát za mnou, len chcel by som na pár číslach, dovolíte, z prostredia Nitrianskeho samosprávneho kraja, kde som, mimochodom, poslancom aj s ďalšími kolegami, povedať ako tá demografia prakticky v praxi vyzerá.
Tak v roku 2004 v deviatom ročníku základných škôl v Nitrianskom samosprávnom kraji 9 934 žiakov a v roku 2015 prognóza 6 087. O tretinu menej. Je teda logické, že musíme na túto situáciu pružne reagovať. O tých kľúčových opatreniach tu už sa niekoľkokrát hovorilo. Dovolím si povedať, že okrem optimalizácii sieti škôl a školských zariadení, ktoré tuná zdôrazňujeme, treba optimalizovať aj sústavu študijných a učebných odborov tak, aby odrážala potrebu trhu práce a aby sa nehromadili tí absolventi, prosím vás pekne, na úradoch práce a, samozrejme, to súvisí aj s optimalizáciou počtu prijímaných žiakov do prvého ročníka a týchto stredných škôl, samozrejme, v dôsledku poklesu demografickej krivky. Chcem vám priatelia povedať, že v našom Nitrianskom samosprávnom kraji z pôvodného počtu 106 škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Nitrianskeho samosprávneho kraja v roku 2002, keď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo pani predsedajúca. Ďakujem tým, ktorí reagovali na faktickú poznámku, len ja chcem reagovať len na pani poslankyňu Nachtmannovú.
Ja som povedal, že vláda ultimatívne pristupuje k učiteľom, nie ku školám, k učiteľom. Vy ste hovorili pani poslankyňa, že majú platiť určité pravidlá. Áno majú platiť určité pravidlá, ale viete, keď ten učiteľ nevyžije z toho platu, nie je možné mu povedať, že drž hubu a krok. Hlavne vtedy, nie povedali ste, že 5 % a koniec! Buď beriete, alebo nič! Potom ste pristúpili na to, že, že vy ste to schválili na vláde bez zástupcov škôl, učiteľov, ale to je tá ultimatívna stránka veci. Ale viete, nemôžte im povedať, že držte hubu a krok, hlavne keď máte peniaze na odkúpenie zdravotných poisťovní, keď máte peniaze na rôzne iné nezmysly, na to peniaze sú, ale na platy učiteľov nie. Toto je tu hrozné.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, ctené dámy a páni, a, a vidím aj cítim, že táto schôdza nie je príliš po vôli aj možno tým, že zdá sa, že nám tu vypli kúrenie a je tu dosť veľká zima a ja by som poprosila, že keďže asi ešte budeme rokovať nejakú tú chvíľu, ak by ste mohli zapnúť to kúrenie, pretože naozaj je nám viacerým zima, nielen opozičným, ale aj vládnym poslancom.
Pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády som uviedla, že školstvo nepatrí medzi priority vlády Roberta Fica a svedčí o tom aj rozpočet, ktorý ste dnes schválili. Pred chvíľou tu bola taká rečnícka otázka, alebo niektorý z poslancov sa pýtal, že či bol pán minister Čaplovič pripravený na tento post, alebo nie. Ja si myslím, že do istej miery aj áno, pretože keď nastúpil hovoril o tom, že by chcel aby na Slovensku sme mali fínsky model, aby naše školy fungovali podobne ako vo Fínsku. Žiaľ, zdá sa, že či už on zmenil názor, alebo jeho spolupracovníci mu podsunuli nejaké nesprávne návrhy, to, čo sa urobilo za tých 8 mesiacov, to, čo predložil pán minister nakoniec aj sem do parlamentu, ide proti filozofii fínskeho modelu. Takže čo vlastne sa udialo za tých pár mesiacov, len v krátkosti zrekapitulujem a potom poviem, čo si myslím, že by sa malo udiať alebo sa aj malo udiať.
Prvé, čo sme zaznamenali aj prostredníctvom médií, boli emócie, boli rozpory, ktoré vnášali viacerí ľudia aj vrátane pána ministra Čaploviča medzi zriaďovateľov. Začalo sa hovoriť o tom, ktorí sú dobrí, či sú to tí súkromní, cirkevní, alebo verejní zriaďovatelia. Až po dlhých debatách sme sa dopracovali k tomu, že už aj dnes pán minister hovorí, že nechce robiť rozdiely medzi jednotlivými zriaďovateľmi, ale chce robiť rozdiely medzi kvalitnými a nekvalitnými školami. Som rada, že sme sa dopracovali k takémuto názoru, žiaľ, nie všetci poslanci vládneho SMER-u rozmýšľajú rovnako ako pán minister.
To, čo sa ešte udialo je, že v tomto parlamente ste presadili zákon, ktorý znemožní si dieťaťu slobodne vybrať svoju školu. Umožnili ste, aby peniaze, ktoré sú určené pre deti, skončili napr. aj v tom chodníku, aby zanikli centrá voľného času. A dnes ste to aj potvrdili, že áno zaniknú centrá voľného času. Podľa vás zostanú tie kvalitné, obávam sa, že to nemusí byť vždy ten prípad.
Ďalšia z vecí, ktorá sa udiala alebo ktorá sa aj deje, je boj proti gymnáziám, osemročným gymnáziám aj bežným gymnáziám.
Pán minister, tiež neviem, či je to v intenciách fínskeho modelu alebo či už je to ten zmenený názor, alebo vypočuté rady poradcov. Chce nahnať do stredných odborných škôl viacej žiakov, pričom vieme v akom katastrofálnom stave mnohé stredné odborné školy dneska sú. Vieme koľko nezamestnaných produkujú, vieme aj to, že tieto školy sú niekoľkokrát, dvojnásobne drahšie ako gymnázia. Toto všetko sa dá nejak skoncentrovať možno do troch slov: plánovanie, centralizácia, etatizmus. Všetci všetko rovnako.
Jedná téma, ktorej sa viacej venujem a ktorá si myslím, že by si zaslúžila viacej pozornosti je téma integrácie inklúzie. Pán minister na niekoľko mojich otázok, či počíta s takouto formou výučby, alebo sa takýmto systémom, odpovedal áno. Ale opäť kroky k tomu nevedú. Keď sme sa na školskom výbore rozprávali o budúcoročnom štátnom rozpočte o tom, koľko peňazí pôjde na asistentov pre učiteľov, bolo mi odpovedané, že v zásade rovnaký balík, ako v tomto roku. Čiže pokiaľ žiadne dieťa nevypadne z tohto systému, pokiaľ žiadne dieťa nestratí asistenta, žiadne iné si naň nebude môcť nárokovať, lebo nie sú peniaze. Pripomínam, že len 47 % zo žiadostí o pridelenie asistenta je vypočutých. A som veľmi smutná a to poviem otvorene, že aj napriek tomu, že mali ste možnosť poslanci SMER-u podporiť pozmeňujúci návrh, aby aspoň o niekoľko týchto asistentov sa zvýšilo, a ste tak neurobili, a teda pán prezident môže mať zvýšenú aktivitu.
Ďalšia vec, ktorá súvisí s inklúziou, integráciou a možno aj s tým, čo hovorí pán minister Kaliňák, že chce aby rómske deti v rámci tej školskej reformy, aj tie, ktoré majú zdravotné postihnutie, variant A, aby teda boli naplno integrované. Ja nie som proti, ale my musíme v tých školách vytvoriť také podmienky, aby tá integrácia bola možná, my nemôžeme tieto deti hodiť do tých škôl, učiteľ, postaraj sa. To naozaj nechcime od učiteľov, aby zvládali množstvo detí, ktoré majú špecifické potreby.
Takisto, to čo bolo povedané pred chvíľou, ja som to ešte naschvál aj zopakovala, keď pán minister hovoril o tom, ako chce rozdeliť učivo, a teda súhlasil so mnou alebo teda povedal, že áno, že počula som správne, keď hovoril o tom, že by mali byť rozpísané predmety a učivo po stupňoch vzdelania, čiže nie po ročníkoch. Ja si myslím tiež, že by to malo byť po stupňoch vzdelania a poviem aj prečo. Napr. konkrétne, aj deti zo sociálne znevýhodneného prostredia majú veľké problémy práve na začiatku školskej dochádzky, im by veľmi pomohlo, ak by to učivo prvého ročníka si mohli rozložiť aj na dlhšie obdobie. Pokiaľ bude učivo rozpísané po ročníkoch, tieto deti budú musieť sa učiť presne to isté, ako iné deti, ako viac talentované deti a, samozrejme, pokiaľ nebudú mať podporu, neuspejú, budú prepadávať a sme tam, kde sme boli.
K tomu, čo by sa malo robiť alebo o čom by sme mali diskutovať, poviem pár slov a začnem jednou štatistikou alebo jedným prieskumom, ktorý vyšiel nedávno v Spojených štátoch - až 65 % dnešných žiakov základných škôl, keď skončia školskú dochádzku alebo teda keď doštudujú, budú robiť v odboroch, ktoré ešte dnes neexistujú. 65 %! Tá doba ide veľmi rýchlo, my nemôžeme chcieť teraz plánovať nejaké odbory a ja neviem aké smery a konkrétne zamerania, keď vieme, že proste o niekoľko rokov tá situácia bude úplne odlišná a musíme brať na toto zreteľ. Čiže nie zaväzovať, nie plánovať, ale nechať viac slobody.
K tomu, čo by bolo ešte treba robiť v kontexte toho, čo som doteraz povedala, je naozaj zabezpečiť vyššie financovanie školstvu, ale potom aj dôsledne dbať, aby všetky peniaze, ktoré sa štát rozhodne dať na deti, aj na tie deti reálne išli. To, čo potrebujeme reálne a čo ma mrzí, že pán minister nezačal a mal byť podľa mňa jeden z prvých krokov, je zlepšenie prípravy budúcich pedagógov. Naozaj máme veľmi veľa škôl, vyše 20, ktoré pripravujú budúcich pedagógov, nehovorím len o pedagogických fakultách, ale aj iné školy, ktoré pripravujú budúcich pedagógov, ktorí chrlia potenciálnych pedagógov. Minimum z týchto ľudí ide reálne aj učiť a nejdú učiť vždy tí najkvalitnejší. To si povedzme otvorene. A preto my potrebujeme naozaj urobiť z týchto škôl elitné, potrebujeme, aby tam učili elitní profesori, aby učili predmety, ktoré sú pre budúcnosť aktuálne a nie sú rôzne kombinácie, aprobácie predmetov, ktoré pomaly už ani nemajú uplatnenie na našich školách.
To, čo potrebujeme, a už to tu odznelo, je kvalitnejší riaditelia. Nedávno bol zverejnený jeden prieskum, kde viacerí učitelia sa vyjadrovali k tomu, že čo ich vlastne demotivuje byť v školstve. A okrem tých už toľko spomínaných platov, neviem, či už na prvom alebo druhom miesto bolo práve to, že nekompetentní riaditelia, že majú pocit tí učitelia, a je to ich vyjadrenie, ja to neviem posúdiť, ja som len matka troch detí, a teda myslím si, že náš riaditeľ je veľmi šikovný, ale títo učitelia tvrdia, že majú nekompetentných riaditeľov. Myslím si, že by sme mali pomôcť a nehovorím teraz štát alebo my poslanci, ale mali by sa vytvoriť podmienky na to, aby bolo možné vzdelávať budúcich riaditeľov, aby bolo možné im pomôcť aj pri vykonávaní tej riaditeľskej praxe. Opäť, už to tu odznelo, ale zopakujem to, lebo je to kľúčové podľa mňa aj v súvislosti s platmi a s financovaním a odmeňovaním pedagógov, my musíme začať rozlišovať kvalitu aj v radoch pedagógov. Tí kvalitnejší musia dostať viacej, ako tí menej kvalitní, práve preto, aby boli motivovaní aj tí menej kvalitní byť kvalitnými.
Keď som hovorila o tom čísle tých 65 % žiakov základných škôl, ktorí budú robiť v odboroch, ktoré ešte nie sú dnes na svete, alebo ešte ktoré nevynašli, preto ešte zopakujem len naozaj len jednu vec, že tí žiaci musia byť pripravovaní pre oblasti a musia mať širšie kompetencie, ako byť pripravovaní len pre konkrétnu pozíciu. Nepamätám si, v ktorej správe to bolo Európskej komisie alebo nejakého takého orgánu európskeho, kde skonštatovali, že naozaj naša ekonomika, teraz ako globálna, môže napredovať len vtedy, keď aj ľudia si uvedomia a sa zmieria s tým, a teda aj sa tak budú správať, keď počas života vystriedajú niekoľko povolaní. Proste, vo svete je to bežné a je to čoraz častejšie, že nie striedajú sa pozície v rámci nejakého jedného odboru, ale že ľudia dokážu sa rekvalifikovať a naozaj v 30-ke, 40-ke, 50-ke začať úplne iné povolanie. A myslím si, že na toto my tých žiakov a študentov musíme pripravovať, aby boli schopní sa preorientovať v živote aj na iné povolanie.
To, čo tu ešte neodznelo, ale myslím si, že aj v kontexte jednej smutnej udalosti na jednej škole, si myslím, že je potrebné hovoriť aj o bezpečnosti na školách, kde šikana a iné formy násilia dohnali niektoré deti k samovraždám, a takisto počúvame aj zo strany učiteľov, že sa cítia byť ohrození. Opäť je to jedna veľmi vážna otázka a téma a dúfam, že tiež jej ministerstvo bude venovať patričnú pozornosť.
To, čo by som chcela zopakovať, čo už hovoril pán poslanec Vašečka, ale sa mi to zdá opäť kľúčové v tejto diskusii a to je to, že samospráva má zabezpečiť, aby sa dieťaťu dostalo vzdelania. To neznamená, že samospráva musí byť automaticky zriaďovateľom, majú len umožniť, aby to dieťa absolvovalo povinnú školskú dochádzku a aby mohlo ďalej rozvíjať svoje talenty.
A keďže na faktické poznámky na mojich predrečníkov, ktoré odzneli, sa nedá reagovať v tých faktických poznámkach, tak mi dovoľte ešte reagovať na kolegov zo SMER-u.
Pán poslanec Bagačka hovoril o tom, že zaznievajú hlasy, že verejné školy sú diskriminované, my sme sa vtedy pýtali, že v čom, a tá odpoveď neprišla. Ja si nemyslím, že verejné školy, budem rada, keď mi odpoviete, ja vám poviem teda svoj názor, si nemyslím, že sú diskriminované, tak ako si nemyslím, že ak by sme zrušili teraz nejaký počet súkromných škôl, že na tom ušetríme, pretože, a vy to veľmi dobre viete, keďže pôsobíte aj v samospráve, normatív na školu, na žiaka, je rovnaký. Čiže ak by dnes dieťa, ak by sme zrušili súkromnú školu a tie deti by prešli do verejných škôl, tie normatívy by išli s nimi, ale v čom je rozdiel, je, že školské zariadenia súkromné sú menej financované, ako tie verejné. Čiže ak by štát na tieto deti musel vynaložiť rovnako odrazu peňazí, ako na tie ktoré chodia do verejných, tak dokonca to nie, že ušetríme, ale nás to bude stáť ešte viacej. Takže v tomto ja si myslím, že tá téza o tom, že keď sa zrušia súkromné školy, tak štát niečo ušetrí, nie je pravdivá, dokonca to bude drahšie, pretože keďže máme povinnú školskú dochádzku, tak tie deti sa musia niekde vzdelávať. Ak by sme dnes zatvorili všetky cirkevné, súkromné školy, štát na to bude musieť doplatiť.
A potom ešte jedna faktická poznámka od pána poslanca Podmanického, neviem, či je tu, ale chcem sa k tomu vyjadriť, hovoril o málotriedkach. Ja s vami súhlasím aj v tom, čo tu odznelo, že nejaká optimalizácia škôl musí nastať, lebo objektívne je ich viacej ako máme žiakov, ale na druhej strane ja by som nehádzala všetky málotriedky do jedného vreca, pretože niekde naozaj je to nevyhnutné, sú rôzne oblasti aj geografická a ja neviem, akými podmienkami určené, kde proste tie málotriedky majú svoj význam aj musia teda existovať, ale v tomto už sme sa rozprávali s pánom ministrom Čaplovičom a ten hovoril, že ministerstvo si v tomto smere dáva robiť analýzu a tým pádom naozaj by to nemalo byť o tom, že teraz sekneme všetky málotriedky, ale teda že sa naozaj bude dávať pozor na to, aby tá dostupnosť tých škôl tam bola.
A už iba posledná poznámka, pán poslanec, vy, áno, áno, už sa hlásite, iba vám chcem povedať, že pán Kríž nikdy nebol, áno, že nikdy nebol šéfom ŠPÚ. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Čo sa týka gymnázií, pani poslankyňa, opatrenia, ktoré sa urobili, vychádzajú z národného programu reforiem vlády Ivety Radičovej a takisto odporúčaní OECD, ktoré naša vláda akceptuje, a rozmenené na drobné to znamená, že rovnaký normatív ide na žiakov základných škôl, ktorí študujú v 6. až 9. ročníku a taký istý normatív ide na žiakov 8-ročných gymnázií, ktorí vlastne študujú v prime až kvarte.
A jedna poznámka k osemročným gymnáziám - ja som poslancom Nitrianskeho samosprávneho kraja už druhé volebné obdobie a aj z tohto dôvodu som vo viacerých radách škôl ako člen a napríklad vám poviem príklad konkrétny - Gymnázium Janka Kráľa Zlaté Moravce. Pred pár rokmi do osemročného gymnázia hlásilo asi 120 žiakov, gymnázium zobralo 60 najlepších. Dnes je ten stav úplne iný. Dneska sa hlási, dajme tomu, 27 žiakov a gymnázium Janka Kráľa by bolo schopné prijať 60 žiakov. Takže tá kvalita tam išla diametrálne dolu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Takisto ako pri kolegovi Vašečkovi, určite sú niektoré témy, s ktorými, ktoré máme, máme, na ktoré máme rovnaký názor. Čo sa týka to verejné - súkromné. Myslel som to napríklad tak, že niektoré, a viem povedať aj naozaj príklady, nie férovým spôsobom získavajú žiakov oproti verejným školám. To znamená, že trebárs sľúbia nejaké vreckové, poprípade tie podmienky, ktoré vznikli, nemajú také ako verejné a pritom fungujú v priestoroch, kde je trebárs malé nájomné, a tým pádom získavajú viac finančných prostriedkov. Asi tak som to myslel.
Trebárs ďalej. Riaditelia, ste spomínali, že by sa mali vzdelávať, súhlasím, ale určite aj vy viete, že každý riaditeľ, keď ide do funkcie, tak absolvuje funkčné vzdelávanie vedúcich pracovníkov. Ináč riaditeľ nemôže byť. A tým pádom možno obidvaja budeme súhlasiť, že je to vždy o ľuďoch. Lebo ja si myslím, že aj niektorý bez funkčného vie zvládnuť svoju riaditeľskú robotu lepšie ako s funkčným vzdelávaním. Myslím si, že to nie je ako, nie je v tom. Ale vzdelávanie ako také myslím, že v tomto zmysle funguje. Takisto ste sa dotkli znova tých centier voľného času. Nie, ako v tomto určite asi sa nezhodneme. Nevravím, že všetky, ale tak ako to bolo povedané, masívne sa tu porušoval, alebo nie porušoval, obchádzal zákon, na ktorý potom doplácali naše deti v materských škôlkach, pretože ten balík sa jednoducho zmenšoval a akurát... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Žitňanská, ja si dovolím s vaším vystúpením nesúhlasiť vo viacerých veciach, ale, samozrejme, na priestor času iba konkrétne dotknem sa jednej vo vzťahu k tým obciam a mestám.
Z vášho vystúpenia som pochopil, že v podstate sa vám nepáči tá koncepcia, že financovanie centier voľného času išlo do kompetencií priamo obcí alebo samosprávnych krajov. Dokonca mám pocit, že ste povedali, že obec má povinnosť len zabezpečiť vzdelávanie, nemá byť zriaďovateľom. No, chápem to tak, že ako keby ste spochybňovali význam tej obce ako takej, ako keby to tá obec nemala možnosť zvládnuť alebo keby to nezvládla. Dovolím si upozorniť na váš návrh zákona, s ktorým prichádzate do parlamentu, ktorým novelizujete zákona 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, tam aj vy dokonca dávate kontrolu varovných označení do kompetencie obce ako takej. Čiže v určitých veciach vám obec vyhovuje, aby plnila určité povinnosti a kontrolovala. V ďalších veciach, čo je prirodzenejšie pre tú obec, teda pomáhať pri tom napĺňaní, teda financovaní centier voľného času a napĺňaní toho voľného času mladých ľudí, nakoľko vie, aké potreby tí mladí ľudia potrebujú v tej obci, tak tam vám to nevyhovuje. Čiže trošku si odporujete, podľa môjho názoru, v tom vašom vystúpení a, samozrejme, ja s ním nesúhlasím.

Ďakujem za slovo. Ja súhlasím s pani poslankyňou Žitňanskou vo viacerých veciach alebo respektíve takmer vo všetkých, ktoré hovorila vo svojom príspevku, ale chcem reagovať na tú časť jej príspevku, kde ste hovorili o súkromnom školstve, pretože naozaj je nezmyselné bojovať proti súkromnému školstvu. A teraz ako keby som hovoril sám proti sebe, keďže mesto je zriaďovateľom viacerých základných škôl, ale sám z vlastnej praxe môžem potvrdiť, že ako keby riaditelia škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti samospráv boli, nemali motiváciu, neboli aktívni a nehľadali aj nejaké iné zdroje financovania, pretože vedia, že keď je zle a nie je na výplaty, tak ani mesto, ani VÚC-ka si nedovolí proste tú školu položiť a vždy sa nájde spôsob, ako zabezpečiť financovanie. Aj v Martine sme mali tento rok dve základné školy, kde sme museli nad rámec toho, čo majú právo dostať z rozpočtu, sme im museli schváliť desiatky tisíc eur na to, aby mohli dať učiteľom výplaty, a rušiť základnú školu je nepopulárne a vždy to má negatívne následky pre volených predstaviteľov mesta. Ale máme na území mesta školy, súkromné školy, ktoré nevyberajú poplatky od rodičov a čuduj sa svete, tí riaditelia hľadajú sponzorov, školy si zrekonštruovali, mesto im dalo za euro budovu, vymenili okná, zateplili fasády, majú žiakov a čo je paradoxné, nepýtajú od mesta žiadne financie. Takže nechcem hovoriť proti sebe, ale, bohužiaľ, je to fakt, že riaditelia súkromných škôl sú častokrát ďaleko, ďaleko aktívnejší a motivovanejší byť aktívni.

Ďakujem. Pani poslankyňa, úvodom chcem konštatovať, že máme skutočne diametrálne rozdielne pohľady na niektoré otázky. Vy totiž ste hneď v úvode konštatovala, citujem: "Pán minister, chce nahnať do odborných škôl viac žiakov. "Ja, naopak si myslím a hovorím, bodaj by sa mu to podarilo vrchovite naplniť. Bolo by tak potom menej tých nezamestnaných vysokoškolákov, lebo každý, kto ide do toho gymnázia, samozrejme, v ďalšom kroku ašpiruje na vysokú školu. Bolo by menej tých nezamestnaných právnikov, absolventov sociálnej práce, politológov a mohol by som to tu vymenovávať. Naopak, na trhu je dneska záujem, a to všetci vidíme, cítime, kto žijeme v reálnom živote a ja som celý život prežil prakticky v prostredí firiem. Dneska je záujem o technikov, dneska veľkí zamestnávatelia sa pýtajú, kde sú tí frézari, kde sú tí karosári, kde sú tí sústružníci, lakýrnici, kde sú, prosím vás pekne, sústružníci, kde sú odborné profesie z iných odvetví? Nuž, akosi niet. Toto chceme, aby niekto prišiel z iných krajín nám, prosím vás pekne, plátať tieto diery? Ja osobne si myslím a som presvedčený, že remeslo má a ešte dlho bude mať zlaté dno. Ďakujem.