12. schôdza

S faktickými poznámkami 6 poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Kéry.

Ďakujem za slovo. Čo sa týka gymnázií, pani poslankyňa, opatrenia, ktoré sa urobili, vychádzajú z národného programu reforiem vlády Ivety Radičovej a takisto odporúčaní OECD, ktoré naša vláda akceptuje, a rozmenené na drobné to znamená, že rovnaký normatív ide na žiakov základných škôl, ktorí študujú v 6. až 9. ročníku a taký istý normatív ide na žiakov 8-ročných gymnázií, ktorí vlastne študujú v prime až kvarte.
A jedna poznámka k osemročným gymnáziám - ja som poslancom Nitrianskeho samosprávneho kraja už druhé volebné obdobie a aj z tohto dôvodu som vo viacerých radách škôl ako člen a napríklad vám poviem príklad konkrétny - Gymnázium Janka Kráľa Zlaté Moravce. Pred pár rokmi do osemročného gymnázia hlásilo asi 120 žiakov, gymnázium zobralo 60 najlepších. Dnes je ten stav úplne iný. Dneska sa hlási, dajme tomu, 27 žiakov a gymnázium Janka Kráľa by bolo schopné prijať 60 žiakov. Takže tá kvalita tam išla diametrálne dolu. Ďakujem.

Pán poslanec Bagačka.

Ďakujem pekne. Takisto ako pri kolegovi Vašečkovi, určite sú niektoré témy, s ktorými, ktoré máme, máme, na ktoré máme rovnaký názor. Čo sa týka to verejné - súkromné. Myslel som to napríklad tak, že niektoré, a viem povedať aj naozaj príklady, nie férovým spôsobom získavajú žiakov oproti verejným školám. To znamená, že trebárs sľúbia nejaké vreckové, poprípade tie podmienky, ktoré vznikli, nemajú také ako verejné a pritom fungujú v priestoroch, kde je trebárs malé nájomné, a tým pádom získavajú viac finančných prostriedkov. Asi tak som to myslel.
Trebárs ďalej. Riaditelia, ste spomínali, že by sa mali vzdelávať, súhlasím, ale určite aj vy viete, že každý riaditeľ, keď ide do funkcie, tak absolvuje funkčné vzdelávanie vedúcich pracovníkov. Ináč riaditeľ nemôže byť. A tým pádom možno obidvaja budeme súhlasiť, že je to vždy o ľuďoch. Lebo ja si myslím, že aj niektorý bez funkčného vie zvládnuť svoju riaditeľskú robotu lepšie ako s funkčným vzdelávaním. Myslím si, že to nie je ako, nie je v tom. Ale vzdelávanie ako také myslím, že v tomto zmysle funguje. Takisto ste sa dotkli znova tých centier voľného času. Nie, ako v tomto určite asi sa nezhodneme. Nevravím, že všetky, ale tak ako to bolo povedané, masívne sa tu porušoval, alebo nie porušoval, obchádzal zákon, na ktorý potom doplácali naše deti v materských škôlkach, pretože ten balík sa jednoducho zmenšoval a akurát... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Žitňanská, ja si dovolím s vaším vystúpením nesúhlasiť vo viacerých veciach, ale, samozrejme, na priestor času iba konkrétne dotknem sa jednej vo vzťahu k tým obciam a mestám.
Z vášho vystúpenia som pochopil, že v podstate sa vám nepáči tá koncepcia, že financovanie centier voľného času išlo do kompetencií priamo obcí alebo samosprávnych krajov. Dokonca mám pocit, že ste povedali, že obec má povinnosť len zabezpečiť vzdelávanie, nemá byť zriaďovateľom. No, chápem to tak, že ako keby ste spochybňovali význam tej obce ako takej, ako keby to tá obec nemala možnosť zvládnuť alebo keby to nezvládla. Dovolím si upozorniť na váš návrh zákona, s ktorým prichádzate do parlamentu, ktorým novelizujete zákona 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, tam aj vy dokonca dávate kontrolu varovných označení do kompetencie obce ako takej. Čiže v určitých veciach vám obec vyhovuje, aby plnila určité povinnosti a kontrolovala. V ďalších veciach, čo je prirodzenejšie pre tú obec, teda pomáhať pri tom napĺňaní, teda financovaní centier voľného času a napĺňaní toho voľného času mladých ľudí, nakoľko vie, aké potreby tí mladí ľudia potrebujú v tej obci, tak tam vám to nevyhovuje. Čiže trošku si odporujete, podľa môjho názoru, v tom vašom vystúpení a, samozrejme, ja s ním nesúhlasím.

Pán poslanec Hrnčiar.

Ďakujem za slovo. Ja súhlasím s pani poslankyňou Žitňanskou vo viacerých veciach alebo respektíve takmer vo všetkých, ktoré hovorila vo svojom príspevku, ale chcem reagovať na tú časť jej príspevku, kde ste hovorili o súkromnom školstve, pretože naozaj je nezmyselné bojovať proti súkromnému školstvu. A teraz ako keby som hovoril sám proti sebe, keďže mesto je zriaďovateľom viacerých základných škôl, ale sám z vlastnej praxe môžem potvrdiť, že ako keby riaditelia škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti samospráv boli, nemali motiváciu, neboli aktívni a nehľadali aj nejaké iné zdroje financovania, pretože vedia, že keď je zle a nie je na výplaty, tak ani mesto, ani VÚC-ka si nedovolí proste tú školu položiť a vždy sa nájde spôsob, ako zabezpečiť financovanie. Aj v Martine sme mali tento rok dve základné školy, kde sme museli nad rámec toho, čo majú právo dostať z rozpočtu, sme im museli schváliť desiatky tisíc eur na to, aby mohli dať učiteľom výplaty, a rušiť základnú školu je nepopulárne a vždy to má negatívne následky pre volených predstaviteľov mesta. Ale máme na území mesta školy, súkromné školy, ktoré nevyberajú poplatky od rodičov a čuduj sa svete, tí riaditelia hľadajú sponzorov, školy si zrekonštruovali, mesto im dalo za euro budovu, vymenili okná, zateplili fasády, majú žiakov a čo je paradoxné, nepýtajú od mesta žiadne financie. Takže nechcem hovoriť proti sebe, ale, bohužiaľ, je to fakt, že riaditelia súkromných škôl sú častokrát ďaleko, ďaleko aktívnejší a motivovanejší byť aktívni.

Pán poslanec Daniš.

Ďakujem. Pani poslankyňa, úvodom chcem konštatovať, že máme skutočne diametrálne rozdielne pohľady na niektoré otázky. Vy totiž ste hneď v úvode konštatovala, citujem: "Pán minister, chce nahnať do odborných škôl viac žiakov. "Ja, naopak si myslím a hovorím, bodaj by sa mu to podarilo vrchovite naplniť. Bolo by tak potom menej tých nezamestnaných vysokoškolákov, lebo každý, kto ide do toho gymnázia, samozrejme, v ďalšom kroku ašpiruje na vysokú školu. Bolo by menej tých nezamestnaných právnikov, absolventov sociálnej práce, politológov a mohol by som to tu vymenovávať. Naopak, na trhu je dneska záujem, a to všetci vidíme, cítime, kto žijeme v reálnom živote a ja som celý život prežil prakticky v prostredí firiem. Dneska je záujem o technikov, dneska veľkí zamestnávatelia sa pýtajú, kde sú tí frézari, kde sú tí karosári, kde sú tí sústružníci, lakýrnici, kde sú, prosím vás pekne, sústružníci, kde sú odborné profesie z iných odvetví? Nuž, akosi niet. Toto chceme, aby niekto prišiel z iných krajín nám, prosím vás pekne, plátať tieto diery? Ja osobne si myslím a som presvedčený, že remeslo má a ešte dlho bude mať zlaté dno. Ďakujem.