14. schôdza

S reakciou na faktickú poznámku, nech sa páči, Martin Fecko.

Áno, pán kolega, ďakujem za doplnenie faktickou. Ja som to bral naprieč existenciou Slovenskej republiky, aby sme si ujasnili, kam sa chceme dostať, aký je náš cieľ. Takže to, že jedna vláda si to po svojom vysvetľuje, druhá zase po svojom, to mňa nenapĺňa odpoveďou na otázku, k akým cieľom a k akému jasnému cieľu smeruje táto republika v jednotlivých oblastiach.
Ďakujem.

Ďalším prihláseným do rozpravy podľa poradia je Igor Hraško. Nie je prítomný v sále. Po ňom nasleduje Štefan Kuffa.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, ja len krátko, niekoľko slov. Hneď v úvode by som chcel aj poprosiť pána ministra, ale zároveň aj to, aj urobiť v zmysle rokovacieho poriadku, aby návrh tohto zákona bol stiahnutý z rokovania v zmysle § 73 ods. 3 písm. b). A jednoducho ani ten pozmeňovací návrh Maroša Kondróta, ktorý tu bol predložený, je to naozaj tak narýchlo, tak, ako to bolo povedané, aby to bolo prediskutované ešte aj s odbornou verejnosťou, pán minister, môže byť aj časový priestor ešte väčší. Naozaj, 33 mil. eur niekomu pravidelne ročne dohadzovať do vrecka, myslím si, že nie je to seriózne a nie je to ani správne. Ja len toľko k tomuto návrhu zákona.
Ak máme na mysli naozaj chudobných ľudí a ten inštitút energetickej chudoby, nemôže to byť tak, že občania tejto republiky, ale to sme my všetci, či sme chudobní alebo bohatí, aby sme skrz poplatky za elektrickú energiu platili nejakým nezodpovedným ľuďom. Jednoducho tento návrh zákona treba stiahnuť. A ak zostane, tak ja ho osobne nepodporím.
Ďakujem pekne.

Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je pán Martin Poliačik. Nie je v sále. Július Brocka, nie je v sále. Lucia Žitňanská takisto nie je prítomná. Ľubomír Galko, nie je prítomný. Ivan Švejna, neprítomný. Martin Chren, neprítomný. Daniel Krajcer nie je v sále. Richard Vašečka nie je prítomný. Arpád Érsek, neprítomný. Miroslav Beblavý, neprítomný. Jozef Mikloško, nech sa páči, ten je prítomný.
Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, nejako rýchlo som sa dostal k mikrofónu a mrzí ma to, že  som vás chvíľu zdržal vás hľadaním si potrebných papierov.
Ja by som tak povedal, že objavili sa tu nové námety, ktoré samozrejme nemám preštudované a samozrejme neviem, ako nakoniec dopadnú, čiže ja skôr niekoľko takých zásadných vecí, ktoré možno už budú aj nad rámec toho, čo sa navrhlo najmä pánom poslancom Kondrótom. Chcel by som sa podiviť na tom, že vlastne situácia je taká, že na základe zákona č. 309 o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla vlastne ÚRSO určí vo svojej vyhláške cenu za elektrinu vyrobenú u nás. Po vydaní rozhodnutia ÚRSO-om už konkrétnemu výrobcovi elektriny, alebo priznanie tejto ceny je cena garantovaná po dobu 15 rokov a celých 15 rokov sa jej hodnota nemení. To znamená, výrobca má 15 rokov garantovaný každoročný výnos za elektrinu a nezaujíma ho vôbec, aká je trhová cena elektriny. Ceny elektriny sú v regulačnej vyhláške nastavené výrazne nad trhové ceny elektriny v závislosti od použitej technológie výroby elektriny.
Systém podpory obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla, tento systém generuje náklady, ktoré sú v plnej miere prenesené na odberateľov elektriny a nie na štát, ako sa to často interpretuje v médiách, a to cez tarifu za prevádzkovanie systému. Táto tarifa sa objaví na každej faktúre za elektrinu. Odberatelia elektriny, ktorí takto platia podporu týmto obnoviteľným zdrojom energie, sú napríklad dôchodcovia, rodiny, školy, detské domovy, knižnice, nemocnice, obecné úrady a mestské úrady, živnostníci, obchodné spoločnosti, jednoducho všetci tí, ktorí majú elektromer. Je to akýsi nový druh výberu dane, ináč by sme ťažko zdanili dôchodcov, verejné inštitúcie a školy na podporu obnoviteľných zdrojov.
Podľa údajov, ako som si našiel na internetovej stránke ÚRSO, tak odberatelia elektriny podporili v roku 2011 napríklad viac ako tisíc subjektov. Uvediem veľmi rýchlo 11 subjektov, z ktorých každý bol podporený doplatkom v eurách za rok 2011 v hodnote viac ako 2 mil. eur. Sú to rádovo od 4, 5, 6 mil., napríklad Slovintegra Energy 4,1 mil., BIOENERGY Topoľčany 2,6, TEPLÁREŇ Považská Bystrica, žilinská tepláreň, martinská, zvolenská tepláreň cez 3,5, Mondi SCP 3,8, Slovenské elektrárne a vodná energia 2,3, Tepláreň Košice 5,7, Bioenergy Bardejov 4,5, Bukocel, a. s., 3,04 mil. a tak ďalej.
Je zaujímavé, že tarifa za prevádzkované systémy rástla veľmi prudko. Napríklad je to tarifa lomeno megawatty za hodinu, v 2009 to bolo 2,72, v 2010 už 6,3, v 2011 14,85, v 2012 15,7 a v 2013 je to 19,88. Čiže vzhľadom na rok 2009 je to nárast o 630 %, 630 percent. Z tejto tarify ide podpora na obnoviteľné zdroje energie a na tie vysoko účinné kumulované výroby elektriny a tepla, je to takto: 2009 - 0,46 eura, 2010 - 3,10, 2011 - 11,04, 2012 - 13,3, 2013 - 16,19. Čiže ten nárast je o 3 387 %, čiže obrovský nárast. Je to podľa rozhodnutia ÚRSO.
Takto budú náklady na podporu pre všetky podporované zariadenia v roku 2013 asi 390 mil. eur, v 2013, čo zaplatia odberatelia elektriny na Slovensku, aby podporili výrobcov obnoviteľných zdrojov. Tento obrovský medziročný nárast týchto taríf za prevádzkovanie systému v rokoch 2010 a viacej spôsobil ÚRSO pod vedením svojho predsedu pána Holienčíka. A je to v nastavení prehnane štedrých cien elektriny na prvý rok účinnosti nového zákona. Je to príklad nezodpovednosti a nekompetentnosti ÚRSO, takéto nastavenie cien elektriny pre fotovoltaické elektrárne napríklad na rok 2010, a to 430 eur za MW/h pre malé elektrárne a 425 pre veľké elektrárne. Pritom výrobcovia, ktorí dostali tieto ceny v rozhodnutí úradu, ich budú mať nezmenené 15 rokov až do roku 2025 a tým budú 15 rokov neprimerane dotovaní odberateľmi elektriny z celého Slovenska. Poznamenávam, že v Nemecku boli v roku 2010 ceny elektriny, podpora fotovoltaických elektrární v rozmedzí 230 až 250 eur/MW, čiže podstatne menej. Podpora tak znamená v roku 2013 35 % ceny komoditnej elektriny pre domácnosti, čo je neúnosné pre domácnosti, ako aj pre podnikateľské subjekty, ktoré ohlasujú stratu konkurencieschopnosti svojej produkcie na otvorených trhoch.
Teda mám tu teraz niektoré konkrétne kritiky novelizačného bodu 7, novelizačného bodu 12 a novelizačného bodu 19, ale nechcem vás nimi zaťažovať, pretože o nich sa už veľa hovorilo, a aj tak isto novelizačného bodu 29. Takže mne sa zdá serióznejšie si radšej doma ešte raz preštudovať to, čo sa už dneska navrhlo, alebo o čom sa hovorilo, a prípadne sa ešte k tomu zajtra znova vrátiť. Ja som z tých dôvodov, ktoré som chcel prečítať, ale je to na dve, tri strany, navrhoval, aby body 7 a 29, novelizačné body, sa vypustili. A tak isto som navrhoval znenie novelizačného bodu 9 tak, aby v § 3 ods. 6 znel, že "podpora podľa ods. 1 písm. b), c) a d) sa vzťahuje na zariadenie výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od času uvedenia zariadenia do prevádzky. Podpora podľa ods. 1 písm. b) a d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do jedna megawatt po celú dobu životnosti zariadenia výrobcu elektriny". Teda navrhujem z § 3 ods. 6 vypustiť ustanovenie o podpore pre rekonštruované alebo modernizované zariadenie výrobcov elektriny preto, keď už majú odberatelia elektriny na Slovensku dotovať výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov, nech dotujú len nové zariadenia a nie stále dookola staré zariadenia, ktoré majú, alebo robia iba minimálne rekonštrukčné zásahy.
Opakujem, že tie závery a moje návrhy sú pravdepodobne už dané aj inými, aj ja som nejaké podpísal, napríklad poslancovi Přidalovi a ďalším, takže k tomu, či sa k nim ešte vrátim, sa rozhodnem po podrobnejšom preštudovaní materiálu a návrhoch, ktoré dnes padli.
Ďakujem.