14. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
29.1.2013 o 15:22 hod.
Doc. RNDr. DrSc.
Jozef Mikloško
Videokanál poslanca
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, nejako rýchlo som sa dostal k mikrofónu a mrzí ma to, že som vás chvíľu zdržal vás hľadaním si potrebných papierov.
Ja by som tak povedal, že objavili sa tu nové námety, ktoré samozrejme nemám preštudované a samozrejme neviem, ako nakoniec dopadnú, čiže ja skôr niekoľko takých zásadných vecí, ktoré možno už budú aj nad rámec toho, čo sa navrhlo najmä pánom poslancom Kondrótom. Chcel by som sa podiviť na tom, že vlastne situácia je taká, že na základe zákona č. 309 o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla vlastne ÚRSO určí vo svojej vyhláške cenu za elektrinu vyrobenú u nás. Po vydaní rozhodnutia ÚRSO-om už konkrétnemu výrobcovi elektriny, alebo priznanie tejto ceny je cena garantovaná po dobu 15 rokov a celých 15 rokov sa jej hodnota nemení. To znamená, výrobca má 15 rokov garantovaný každoročný výnos za elektrinu a nezaujíma ho vôbec, aká je trhová cena elektriny. Ceny elektriny sú v regulačnej vyhláške nastavené výrazne nad trhové ceny elektriny v závislosti od použitej technológie výroby elektriny.
Systém podpory obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla, tento systém generuje náklady, ktoré sú v plnej miere prenesené na odberateľov elektriny a nie na štát, ako sa to často interpretuje v médiách, a to cez tarifu za prevádzkovanie systému. Táto tarifa sa objaví na každej faktúre za elektrinu. Odberatelia elektriny, ktorí takto platia podporu týmto obnoviteľným zdrojom energie, sú napríklad dôchodcovia, rodiny, školy, detské domovy, knižnice, nemocnice, obecné úrady a mestské úrady, živnostníci, obchodné spoločnosti, jednoducho všetci tí, ktorí majú elektromer. Je to akýsi nový druh výberu dane, ináč by sme ťažko zdanili dôchodcov, verejné inštitúcie a školy na podporu obnoviteľných zdrojov.
Podľa údajov, ako som si našiel na internetovej stránke ÚRSO, tak odberatelia elektriny podporili v roku 2011 napríklad viac ako tisíc subjektov. Uvediem veľmi rýchlo 11 subjektov, z ktorých každý bol podporený doplatkom v eurách za rok 2011 v hodnote viac ako 2 mil. eur. Sú to rádovo od 4, 5, 6 mil., napríklad Slovintegra Energy 4,1 mil., BIOENERGY Topoľčany 2,6, TEPLÁREŇ Považská Bystrica, žilinská tepláreň, martinská, zvolenská tepláreň cez 3,5, Mondi SCP 3,8, Slovenské elektrárne a vodná energia 2,3, Tepláreň Košice 5,7, Bioenergy Bardejov 4,5, Bukocel, a. s., 3,04 mil. a tak ďalej.
Je zaujímavé, že tarifa za prevádzkované systémy rástla veľmi prudko. Napríklad je to tarifa lomeno megawatty za hodinu, v 2009 to bolo 2,72, v 2010 už 6,3, v 2011 14,85, v 2012 15,7 a v 2013 je to 19,88. Čiže vzhľadom na rok 2009 je to nárast o 630 %, 630 percent. Z tejto tarify ide podpora na obnoviteľné zdroje energie a na tie vysoko účinné kumulované výroby elektriny a tepla, je to takto: 2009 - 0,46 eura, 2010 - 3,10, 2011 - 11,04, 2012 - 13,3, 2013 - 16,19. Čiže ten nárast je o 3 387 %, čiže obrovský nárast. Je to podľa rozhodnutia ÚRSO.
Takto budú náklady na podporu pre všetky podporované zariadenia v roku 2013 asi 390 mil. eur, v 2013, čo zaplatia odberatelia elektriny na Slovensku, aby podporili výrobcov obnoviteľných zdrojov. Tento obrovský medziročný nárast týchto taríf za prevádzkovanie systému v rokoch 2010 a viacej spôsobil ÚRSO pod vedením svojho predsedu pána Holienčíka. A je to v nastavení prehnane štedrých cien elektriny na prvý rok účinnosti nového zákona. Je to príklad nezodpovednosti a nekompetentnosti ÚRSO, takéto nastavenie cien elektriny pre fotovoltaické elektrárne napríklad na rok 2010, a to 430 eur za MW/h pre malé elektrárne a 425 pre veľké elektrárne. Pritom výrobcovia, ktorí dostali tieto ceny v rozhodnutí úradu, ich budú mať nezmenené 15 rokov až do roku 2025 a tým budú 15 rokov neprimerane dotovaní odberateľmi elektriny z celého Slovenska. Poznamenávam, že v Nemecku boli v roku 2010 ceny elektriny, podpora fotovoltaických elektrární v rozmedzí 230 až 250 eur/MW, čiže podstatne menej. Podpora tak znamená v roku 2013 35 % ceny komoditnej elektriny pre domácnosti, čo je neúnosné pre domácnosti, ako aj pre podnikateľské subjekty, ktoré ohlasujú stratu konkurencieschopnosti svojej produkcie na otvorených trhoch.
Teda mám tu teraz niektoré konkrétne kritiky novelizačného bodu 7, novelizačného bodu 12 a novelizačného bodu 19, ale nechcem vás nimi zaťažovať, pretože o nich sa už veľa hovorilo, a aj tak isto novelizačného bodu 29. Takže mne sa zdá serióznejšie si radšej doma ešte raz preštudovať to, čo sa už dneska navrhlo, alebo o čom sa hovorilo, a prípadne sa ešte k tomu zajtra znova vrátiť. Ja som z tých dôvodov, ktoré som chcel prečítať, ale je to na dve, tri strany, navrhoval, aby body 7 a 29, novelizačné body, sa vypustili. A tak isto som navrhoval znenie novelizačného bodu 9 tak, aby v § 3 ods. 6 znel, že "podpora podľa ods. 1 písm. b), c) a d) sa vzťahuje na zariadenie výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od času uvedenia zariadenia do prevádzky. Podpora podľa ods. 1 písm. b) a d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do jedna megawatt po celú dobu životnosti zariadenia výrobcu elektriny". Teda navrhujem z § 3 ods. 6 vypustiť ustanovenie o podpore pre rekonštruované alebo modernizované zariadenie výrobcov elektriny preto, keď už majú odberatelia elektriny na Slovensku dotovať výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov, nech dotujú len nové zariadenia a nie stále dookola staré zariadenia, ktoré majú, alebo robia iba minimálne rekonštrukčné zásahy.
Opakujem, že tie závery a moje návrhy sú pravdepodobne už dané aj inými, aj ja som nejaké podpísal, napríklad poslancovi Přidalovi a ďalším, takže k tomu, či sa k nim ešte vrátim, sa rozhodnem po podrobnejšom preštudovaní materiálu a návrhoch, ktoré dnes padli.
Ďakujem.
Autorizovaný
Vystúpenia
14:57
Vystúpenie v rozprave 14:57
Helena MezenskáMyslím si, že tak kľúčový zákon, akým nesporne zákon o obnoviteľných zdrojoch je, má nadväzovať na jednoznačnú, jasnú energetickú koncepciu, ktorá sa má tvoriť ako strategický dokument na čo najširšej odbornej, ale aj laickej platforme, do ktorej majú byť zainteresované aj všetky skupiny, či už zástupcovia výrobcov energií z fosílnych palív, alebo sú to zástupcovia a producenti energií z obnoviteľných zdrojov.
Ja som naďalej znechutená z toho, čo prebieha k tomuto zákonu v parlamente, pretože tak čistý ideový rozmer návratu k symbiotickému vzťahu ľudstva s využívaním dostupných a nevyčerpateľných prírodných zdrojov, zákon, ktorý má do legislatívy a praxe premietnuť progresívne vývojové, energetické technológie, takýto zákon je znehodnotený a pošliapaný, ako sa len dá. Zíva prázdnotou po obsahovom zameraní na to, čo priamo nesie vo svojom vlastnom názve, vo svojom vlastnom nápise.
Zákon, ktorý má vyplývať z jasne stanovených priorít energetickej koncepcie naznačujúcej perspektívy a trendy budúceho trvalo udržateľného rozvoja, sa stal kvôli neoblomnému a nepretržitému, skutočné motívy zastierajúcemu tlaku naozaj, ako sme toho boli svedkami, škandalóznym návrhom. Škandalóznym sa tak stal ako po stránke politickej, tak po stránke morálnej, vecnej, environmentálnej, hospodárskej a koncepčnej. Stal sa návrhom, ktorý namiesto potrebnej stability a všeobecného konsenzu v jasne nastavených potrebách, naopak, vniesol do parlamentu a spoločnosti napätie, rozpor a nepokoj. Na pozadí tohto rozporu sa tak v plnej nahote odkrýva, ako som už uviedla, nielen politická, ale aj vecná nezrelosť a nedopracovanosť predloženého kontroverzného návrhu. Ba čo viac, odkrýva ďaleko zraniteľnejšie miesto, akým nesporne je lobing a presadenie vybraných záujmov energetických gigantov. Tými prioritami, tou prioritou je nevymedzená, chýbajúca energetická politika Slovenska.
Rozsiahla a konfrontačná rozprava v parlamente bola a asi aj bude iba dôsledkom jej absencie. Absencie jednoznačného nastavenia priorít pri tvorbe energetickej koncepcie. A ak by sme aj pripustili, že takáto koncepcia v našej krajine je, stav v parlamente svedčí o jej nekoncepčnosti, neintegrovanosti, nekonzistentnosti, nepoužiteľnosti a nesúladnosti s potrebami novodobého a aktuálneho vývoja a praxe.
Pokiaľ v otázkach pre krajinu tak podstatných, ako je energetika, nedôjde k nadstraníckej parlamentnej dohode, k ujednoteniu rôznorodých pohľadov dotknutej odbornej a možno aj vedeckej obce, v konštruktívnom rozvoji energetiky sa nepohneme z miesta. V takomto chaose živelnosti a zmätku každý nový rozvojový program a možno aj zákon bude iba negovať pôvodné investičné náklady a význam pôvodných predošlých zavádzaných procesov. Tak budeme iba prešľapovať z nohy na nohu a takéto zákony budú aj do budúcna iba ďalším zdrojom nezhôd a napätia. Ťažké bude vôbec k niečomu konštruktívnemu dospieť.
Energetickej koncepcii v našej krajine okrem iného podľa mňa chýba preklopenie všeobecne známych celosvetových a európskych trendov zameraných na diverzifikáciu energetických zdrojov, vývoj technológií a podporu čo najintenzívnejšieho využívania obnoviteľných zdrojov pri výrobe energií. Pre každú krajinu je energetická politika strategickým a kľúčovým pilierom politiky štátu a svojím rozumným nastavením sleduje zvyšovanie energetickej sebestačnosti a nezávislosti štátu. Pritom environmentálne hľadiská v našej krajine už dlhodobo upozorňujú na zaostávanie a akútnu potrebu prechodu na využívanie obnoviteľných zdrojov, zdôrazňujú význam dosahovania energetických úspor, zvyšovania efektivity a racionalizácie pri zabezpečení zdrojov a dodávok energií.
Sledujúc výrazné zaostávanie v napĺňaní potrieb doby, nevyužívania stále nových a nových energetických technológií, ale aj účasťou na niekoľkých energetických, odborných a spotrebiteľských fórach, som ja sama nadobudla presvedčenie, že prerokovaný zákon nestojí na vykomunikovanom a široké potreby a záujmy reprezentujúcom základe.
Mnoho sporných otázok a oprávnených podnetov energetických subjektov ostalo naďalej nezodpovedaných. Napriek tomu je tento zákon stále v parlamente. Tento zákon nevytvára potrebný a rovnocenný priestor pre rovnovážny rozvoj všetkých perspektívnych energetických odvetví. Napríklad v zamedzení možnosti, prejavuje sa to napríklad v zamedzení možnosti pripojenia do miestnych distribučných sietí. Tam proste vyznieva tento zákon diskriminačne voči výrobcom z obnoviteľných zdrojov energií. Vyznačuje sa nekompatibilitou a nejednoznačnosťou výkladov pre samotnú aplikačnú prax. A v tej už naozaj zavládol dnes značný zmätok. Zavládne o to viac, ak zákon, ako to bolo na pôde ministerstva hospodárstva naznačené, v marci prejde ďalšou novelou. Opakované účelové vstupy do zákonov nie sú znamením systematickej a uvedomelej práce ani autorov zákona, ani ich zadávateľov, ba ani tých, čo tento zákon schvália.
Ja vo vrcholovej politike síce nie som dlho, ale dobre viem, že prijímanie tak strategických zákonov si vyžaduje komplexný, koncepčný a systémový prístup, celospoločenský konsenzus. Príprava strategických návrhov len z optiky najlacnejších riešení a pod zásterkou zachovania najnižších cien je populistickým prežitkom. Dnes už nezaberie. A tentokrát je taká snaha, takýto pokus už naozaj veľmi priehľadný. Som presvedčená, že správnym nastavením riadených vstupov a výstupov pri investíciách do obnoviteľných zdrojov dokážeme spotrebiteľské ceny energií udržať a stabilizovať na požadovanej úrovni.
Opakovane chcem zdôrazniť, že tendenčné a prvoplánové opakované vstupy do zákona nie sú dobrým zrkadlom práce parlamentu a vždy sa vrátia ako bumerang v podobe legislatívneho zmätku a znova nastolených zmien a úprav tak, ako sa tomu, kto bude zase pri moci, zachce.
Z vecnej podstaty je zákon rovnako kontroverzným, pretože namiesto toho, aby odrazil primárnosť zavádzania podporných mechanizmov pre vyšší level energetického zabezpečenia cez nevyčerpateľné obnoviteľné zdroje, ich udržanie a rozvoj neguje v prospech nevyváženého zamerania na vyčerpateľné zdroje a na fosílne palivá. Z vecného vývojového hľadiska, ale aj z hľadiska bezpečnosti a ochrany prírody a zdravia ľudí, z pohľadu dosahovania nezávislosti v zahraničnopolitickom priestore a z pohľadu zaostávania vo využívaní progresívnych technológií sa mi tento zákon javí ako zaostalý. Posledné rokovania na ministerstve hospodárstva so zástupcami odboru energetiky, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, zástupcov výroby energií z obnoviteľných zdrojov, ako aj zasadnutie energetickej komisie na širokej energetickej platforme vecne a logicky preukázali, že zákon nie je dobre pripravený a je nastavený spiatočníckym smerom. A ja doteraz chcem veriť, že celý tento vír, ktorý sa rozkrútil, ktorý zákon vyvolal v parlamente a v spoločnosti, nie je iba pre bezhlavé a nekompromisné presadenie niečích individuálnych záujmov. Za takéto zištné a okolie poškodzujúce chúťky naša spoločnosť už priniesla dosť obetí, zaplatila vysokou sumou. Viac sa takéto prístupy v tvorbe zákonov nedajú tolerovať.
Nechajme si teda pre prípravu tohto vážneho a koncepčného zákona dostatočný kľudový priestor pre vyjasnenie všetkých otázok, vzájomné prepojenie perspektívnych odvetví, pre posúdenie predpokladaných kvalitatívnych a kvantitatívnych dopadov na život jednotlivcov, ich bezpečnosť, ochranu zdravia a súlad s prírodou. Pripravujme koncepciu abstrahujúcu od všetkých nátlakov a atakov dominantných energetických subjektov tak, aby účelne a prakticky tento zákon mohol slúžiť k úžitku všetkých.
Ďakujem za vypočutie.
Ešte, ak dovolíte, tak predsa len prednesiem pozmeňujúci návrh, ktorý bol nanajvýš aktuálny v atmosfére toho predvianočného rokovania o tomto zákone, dnes teda je atmosféra v poslaneckej sále predsa len poznamenaná istým uvoľnením. Takže ešte chvíľočku strpenia, prečítam tento pozmeňujúci návrh.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení takto:
Pod bodom jedna v čl. I sa vypúšťajú body 8 a 10. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zdôvodnenie: Dôvodom pre vypustenie uvedených bodov je, že hranica 30 kW je neopodstatnene nízka, keďže pre výrobné podniky, ktoré by takúto inštaláciu chceli využiť, je 30-kilowatová hranica zanedbateľným číslom. Ak si výrobný podnik chce zefektívniť svoju energetickú spotrebu pri navrhovanej zníženej hodnote, už nebude mať takúto možnosť. Pre porovnanie, 30-kilowatová je spotreba približne troch až štyroch rodinných domov. Možno konštatovať, že výrobné podniky, ale aj obchodné centrá a priestory takto nezmyselne prichádzajú o možnosť správať sa zodpovedne k budúcnosti a životnému prostrediu. S určitosťou týchto niekoľko inštalácií, ktoré budú realizované v nadchádzajúcom období, neohrozia bezpečnosť hospodárstva, ani neovplyvnia ceny energií. Túto skutočnosť opierame aj o fakt, že v tomto roku sa podarilo nainštalovať len tri percentá fotovoltaických zariadení oproti minulému roku.
Z uvedených dôvodov navrhujeme novelizované body vypustiť a ponechať súčasnú úpravu, v ktorej je uvedená hodnota 100 kW.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
29.1.2013 o 14:57 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
Takže, vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, vážený pán minister, pán predkladateľ, no neodpustím si a hneď v úvode by som chcela naozaj ja oceniť tento mierny politický ústup, ktorým ste poznamenali úvod rokovania k tomuto zákonu. Ale rovnako tak chcem vlastne vyjadriť svoj názor a postoj, že tak, ako som to prezentovala na hospodárskom výbore, naďalej zotrvávam na základe ďalších pádnych a vecných dôvodov, naďalej zotrvávam pri svojom postoji, aby tento zákon, tak ako to zdôrazňoval aj môj predrečník, bol stiahnutý. Bol stiahnutý preto, čo sa budem snažiť pomenovať aj v mojom pripravenom prednese.
Myslím si, že tak kľúčový zákon, akým nesporne zákon o obnoviteľných zdrojoch je, má nadväzovať na jednoznačnú, jasnú energetickú koncepciu, ktorá sa má tvoriť ako strategický dokument na čo najširšej odbornej, ale aj laickej platforme, do ktorej majú byť zainteresované aj všetky skupiny, či už zástupcovia výrobcov energií z fosílnych palív, alebo sú to zástupcovia a producenti energií z obnoviteľných zdrojov.
Ja som naďalej znechutená z toho, čo prebieha k tomuto zákonu v parlamente, pretože tak čistý ideový rozmer návratu k symbiotickému vzťahu ľudstva s využívaním dostupných a nevyčerpateľných prírodných zdrojov, zákon, ktorý má do legislatívy a praxe premietnuť progresívne vývojové, energetické technológie, takýto zákon je znehodnotený a pošliapaný, ako sa len dá. Zíva prázdnotou po obsahovom zameraní na to, čo priamo nesie vo svojom vlastnom názve, vo svojom vlastnom nápise.
Zákon, ktorý má vyplývať z jasne stanovených priorít energetickej koncepcie naznačujúcej perspektívy a trendy budúceho trvalo udržateľného rozvoja, sa stal kvôli neoblomnému a nepretržitému, skutočné motívy zastierajúcemu tlaku naozaj, ako sme toho boli svedkami, škandalóznym návrhom. Škandalóznym sa tak stal ako po stránke politickej, tak po stránke morálnej, vecnej, environmentálnej, hospodárskej a koncepčnej. Stal sa návrhom, ktorý namiesto potrebnej stability a všeobecného konsenzu v jasne nastavených potrebách, naopak, vniesol do parlamentu a spoločnosti napätie, rozpor a nepokoj. Na pozadí tohto rozporu sa tak v plnej nahote odkrýva, ako som už uviedla, nielen politická, ale aj vecná nezrelosť a nedopracovanosť predloženého kontroverzného návrhu. Ba čo viac, odkrýva ďaleko zraniteľnejšie miesto, akým nesporne je lobing a presadenie vybraných záujmov energetických gigantov. Tými prioritami, tou prioritou je nevymedzená, chýbajúca energetická politika Slovenska.
Rozsiahla a konfrontačná rozprava v parlamente bola a asi aj bude iba dôsledkom jej absencie. Absencie jednoznačného nastavenia priorít pri tvorbe energetickej koncepcie. A ak by sme aj pripustili, že takáto koncepcia v našej krajine je, stav v parlamente svedčí o jej nekoncepčnosti, neintegrovanosti, nekonzistentnosti, nepoužiteľnosti a nesúladnosti s potrebami novodobého a aktuálneho vývoja a praxe.
Pokiaľ v otázkach pre krajinu tak podstatných, ako je energetika, nedôjde k nadstraníckej parlamentnej dohode, k ujednoteniu rôznorodých pohľadov dotknutej odbornej a možno aj vedeckej obce, v konštruktívnom rozvoji energetiky sa nepohneme z miesta. V takomto chaose živelnosti a zmätku každý nový rozvojový program a možno aj zákon bude iba negovať pôvodné investičné náklady a význam pôvodných predošlých zavádzaných procesov. Tak budeme iba prešľapovať z nohy na nohu a takéto zákony budú aj do budúcna iba ďalším zdrojom nezhôd a napätia. Ťažké bude vôbec k niečomu konštruktívnemu dospieť.
Energetickej koncepcii v našej krajine okrem iného podľa mňa chýba preklopenie všeobecne známych celosvetových a európskych trendov zameraných na diverzifikáciu energetických zdrojov, vývoj technológií a podporu čo najintenzívnejšieho využívania obnoviteľných zdrojov pri výrobe energií. Pre každú krajinu je energetická politika strategickým a kľúčovým pilierom politiky štátu a svojím rozumným nastavením sleduje zvyšovanie energetickej sebestačnosti a nezávislosti štátu. Pritom environmentálne hľadiská v našej krajine už dlhodobo upozorňujú na zaostávanie a akútnu potrebu prechodu na využívanie obnoviteľných zdrojov, zdôrazňujú význam dosahovania energetických úspor, zvyšovania efektivity a racionalizácie pri zabezpečení zdrojov a dodávok energií.
Sledujúc výrazné zaostávanie v napĺňaní potrieb doby, nevyužívania stále nových a nových energetických technológií, ale aj účasťou na niekoľkých energetických, odborných a spotrebiteľských fórach, som ja sama nadobudla presvedčenie, že prerokovaný zákon nestojí na vykomunikovanom a široké potreby a záujmy reprezentujúcom základe.
Mnoho sporných otázok a oprávnených podnetov energetických subjektov ostalo naďalej nezodpovedaných. Napriek tomu je tento zákon stále v parlamente. Tento zákon nevytvára potrebný a rovnocenný priestor pre rovnovážny rozvoj všetkých perspektívnych energetických odvetví. Napríklad v zamedzení možnosti, prejavuje sa to napríklad v zamedzení možnosti pripojenia do miestnych distribučných sietí. Tam proste vyznieva tento zákon diskriminačne voči výrobcom z obnoviteľných zdrojov energií. Vyznačuje sa nekompatibilitou a nejednoznačnosťou výkladov pre samotnú aplikačnú prax. A v tej už naozaj zavládol dnes značný zmätok. Zavládne o to viac, ak zákon, ako to bolo na pôde ministerstva hospodárstva naznačené, v marci prejde ďalšou novelou. Opakované účelové vstupy do zákonov nie sú znamením systematickej a uvedomelej práce ani autorov zákona, ani ich zadávateľov, ba ani tých, čo tento zákon schvália.
Ja vo vrcholovej politike síce nie som dlho, ale dobre viem, že prijímanie tak strategických zákonov si vyžaduje komplexný, koncepčný a systémový prístup, celospoločenský konsenzus. Príprava strategických návrhov len z optiky najlacnejších riešení a pod zásterkou zachovania najnižších cien je populistickým prežitkom. Dnes už nezaberie. A tentokrát je taká snaha, takýto pokus už naozaj veľmi priehľadný. Som presvedčená, že správnym nastavením riadených vstupov a výstupov pri investíciách do obnoviteľných zdrojov dokážeme spotrebiteľské ceny energií udržať a stabilizovať na požadovanej úrovni.
Opakovane chcem zdôrazniť, že tendenčné a prvoplánové opakované vstupy do zákona nie sú dobrým zrkadlom práce parlamentu a vždy sa vrátia ako bumerang v podobe legislatívneho zmätku a znova nastolených zmien a úprav tak, ako sa tomu, kto bude zase pri moci, zachce.
Z vecnej podstaty je zákon rovnako kontroverzným, pretože namiesto toho, aby odrazil primárnosť zavádzania podporných mechanizmov pre vyšší level energetického zabezpečenia cez nevyčerpateľné obnoviteľné zdroje, ich udržanie a rozvoj neguje v prospech nevyváženého zamerania na vyčerpateľné zdroje a na fosílne palivá. Z vecného vývojového hľadiska, ale aj z hľadiska bezpečnosti a ochrany prírody a zdravia ľudí, z pohľadu dosahovania nezávislosti v zahraničnopolitickom priestore a z pohľadu zaostávania vo využívaní progresívnych technológií sa mi tento zákon javí ako zaostalý. Posledné rokovania na ministerstve hospodárstva so zástupcami odboru energetiky, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, zástupcov výroby energií z obnoviteľných zdrojov, ako aj zasadnutie energetickej komisie na širokej energetickej platforme vecne a logicky preukázali, že zákon nie je dobre pripravený a je nastavený spiatočníckym smerom. A ja doteraz chcem veriť, že celý tento vír, ktorý sa rozkrútil, ktorý zákon vyvolal v parlamente a v spoločnosti, nie je iba pre bezhlavé a nekompromisné presadenie niečích individuálnych záujmov. Za takéto zištné a okolie poškodzujúce chúťky naša spoločnosť už priniesla dosť obetí, zaplatila vysokou sumou. Viac sa takéto prístupy v tvorbe zákonov nedajú tolerovať.
Nechajme si teda pre prípravu tohto vážneho a koncepčného zákona dostatočný kľudový priestor pre vyjasnenie všetkých otázok, vzájomné prepojenie perspektívnych odvetví, pre posúdenie predpokladaných kvalitatívnych a kvantitatívnych dopadov na život jednotlivcov, ich bezpečnosť, ochranu zdravia a súlad s prírodou. Pripravujme koncepciu abstrahujúcu od všetkých nátlakov a atakov dominantných energetických subjektov tak, aby účelne a prakticky tento zákon mohol slúžiť k úžitku všetkých.
Ďakujem za vypočutie.
Ešte, ak dovolíte, tak predsa len prednesiem pozmeňujúci návrh, ktorý bol nanajvýš aktuálny v atmosfére toho predvianočného rokovania o tomto zákone, dnes teda je atmosféra v poslaneckej sále predsa len poznamenaná istým uvoľnením. Takže ešte chvíľočku strpenia, prečítam tento pozmeňujúci návrh.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení takto:
Pod bodom jedna v čl. I sa vypúšťajú body 8 a 10. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zdôvodnenie: Dôvodom pre vypustenie uvedených bodov je, že hranica 30 kW je neopodstatnene nízka, keďže pre výrobné podniky, ktoré by takúto inštaláciu chceli využiť, je 30-kilowatová hranica zanedbateľným číslom. Ak si výrobný podnik chce zefektívniť svoju energetickú spotrebu pri navrhovanej zníženej hodnote, už nebude mať takúto možnosť. Pre porovnanie, 30-kilowatová je spotreba približne troch až štyroch rodinných domov. Možno konštatovať, že výrobné podniky, ale aj obchodné centrá a priestory takto nezmyselne prichádzajú o možnosť správať sa zodpovedne k budúcnosti a životnému prostrediu. S určitosťou týchto niekoľko inštalácií, ktoré budú realizované v nadchádzajúcom období, neohrozia bezpečnosť hospodárstva, ani neovplyvnia ceny energií. Túto skutočnosť opierame aj o fakt, že v tomto roku sa podarilo nainštalovať len tri percentá fotovoltaických zariadení oproti minulému roku.
Z uvedených dôvodov navrhujeme novelizované body vypustiť a ponechať súčasnú úpravu, v ktorej je uvedená hodnota 100 kW.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
15:11
Vystúpenie v rozprave 15:11
Martin FeckoV prvom rade, či sa to dá, alebo nedá, musím sa vrátiť k forme, akou bol tento zákon predkladaný, to znamená, vlastne k zneužitiu inštitútu skráteného legislatívneho konania. Dovolím si doplniť kolegu Zajaca, ktorý už tu...
V prvom rade, či sa to dá, alebo nedá, musím sa vrátiť k forme, akou bol tento zákon predkladaný, to znamená, vlastne k zneužitiu inštitútu skráteného legislatívneho konania. Dovolím si doplniť kolegu Zajaca, ktorý už tu citoval znenie § 89, kedy vlastne skrátené legislatívne konanie je možné. Tak dovoľte mi ešte aj ods. 2, že "o skrátenom legislatívnom konaní môže Národná rada rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydaného podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona". Pýtam sa, zasadala Bezpečnostná rada OSN a poverila našu vládu prijatím takéhoto zákonného opatrenia? Nedostalo sa mi do uší, takže neviem, prečo to skrátené legislatívne konanie. A myslím si, že každý súdny človek, ktorý túto rozpravu našu sleduje a trošku sa zaujíma, urobí si úsudok sám. Nerád by som bol, aby sa to opakovalo na každej schôdzi, nejaké skrátené legislatívne konanie, pretože tie národohospodárske škody, pán minister, nehnevajte sa, proste nehrozili, ani OSN nezasadalo, takže viac-menej neviem, ako sa to má vysvetliť obyčajným ľuďom v obyčajnej reči národa slovenského.
Pán kolega Hudacký predniesol niektoré veci týkajúce sa hlbšej diskusie, ktoré boli po odbornej stránke rozobraté z jeho strany. Myslím si, že, tak ako povedal, ak nemáme jasnú koncepciu, energetickú stratégiu rozvoja, žiaľ, ja musím konštatovať, že nám chýba cieľ. A nie iba v rezorte hospodárstva alebo energetiky. Nám chýba cieľ tejto republiky, kam chceme kráčať v jednotlivých rezortoch. Pretože ja vidím, že my každé štyri roky to otáčame, opozícia mení zákony bývalej koalície, a naopak. A tak sa predsa žiť nedá. Vážení, národ stráca čas. Ten nevrátime. Ten nevrátime a ja by som bol veľmi rád, keby sme si konečne to uvedomili a v každom rezorte si určili cieľ, ku ktorému sa chceme dostať, aj v energetike, ako to chceme. A myslím si, že jedine takto môžeme prežiť v tých historických búrkach, celosvetových, ktoré na nás, na slovenský národ číhajú. A to je jedno, či je to ekonomické, mravné, hospodárske a neviem aké.
Dovoľte mi iba jednu otázku, by som povedal, z odbornejších kruhov, prípadne na zamyslenie predkladateľovi zákona. Bol tu pozmeňujúci návrh, ku ktorému som mal tiež určité body, ale vyzerá, že bolo to, tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol dneska predložený pánom Kondrótom, bolo to vysvetlené, takže zostal mi na menšie pripomienkovanie, respektíve na jednu takú menšiu otázku pre pána ministra. A síce bod 20 v § 5 ods. 7 v druhej vete sa slová "trhovú cenu" nahrádzajú slovami "cenu najmenej vo výške ceny elektriny na straty podľa § 6 ods. 1 písm. b)". Je otáznym bodom, je vlastne tá povinnosť predaja elektriny, ktorú distribučná spoločnosť podľa zákona 309/2009 Z. z. povinne vykupuje na krytie strát v sústave za minimálne rovnakú cenu, ako je cena elektriny na straty v prípade, že distribučná spoločnosť povinne vykúpi viac elektriny, ako reálne potrebuje na krytie strát. Elektrická energia sa totiž nedá skladovať a tak otázka ostáva, ako distribučná spoločnosť naloží s prebytkom elektrickej energie povinne vykúpenej na straty, ak bude cena na spotrebnom trhu aktuálne nižšia, ako je stanovená cena elektriny na straty.
Pre ilustráciu iba uvediem, že pre rok 2013 stanovil ÚRSO cenu elektriny na straty vo výške 49,054 eur/MW/h. Treba zdôrazniť, že prekup elektriny na straty sa za ostatné roky stal bežnou realitou vďaka zvyšovaniu inštalovaného výkonu zdrojov, ktoré sa podporuje v rámci zákona č. 309/2009 Z. z.
Takže to možno na zamyslenie, ako to vlastne s tým bude. A nakoľko tiež nemôžem súhlasiť s takýmto predkladaným vládnym návrhom, tak navrhujem, aby bol zákon vrátený predkladateľovi späť na prepracovanie, pán spravodajca.
Ďakujem pekne za pozornosť, všetko z mojej strany.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, pán spravodajca, zastupujúci, kolegyne, kolegovia. Samozrejme, že nie som odborník na energetiku, ale chcem aspoň trošku povedať niekoľko slov aj k tomuto zákonu.
V prvom rade, či sa to dá, alebo nedá, musím sa vrátiť k forme, akou bol tento zákon predkladaný, to znamená, vlastne k zneužitiu inštitútu skráteného legislatívneho konania. Dovolím si doplniť kolegu Zajaca, ktorý už tu citoval znenie § 89, kedy vlastne skrátené legislatívne konanie je možné. Tak dovoľte mi ešte aj ods. 2, že "o skrátenom legislatívnom konaní môže Národná rada rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydaného podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona". Pýtam sa, zasadala Bezpečnostná rada OSN a poverila našu vládu prijatím takéhoto zákonného opatrenia? Nedostalo sa mi do uší, takže neviem, prečo to skrátené legislatívne konanie. A myslím si, že každý súdny človek, ktorý túto rozpravu našu sleduje a trošku sa zaujíma, urobí si úsudok sám. Nerád by som bol, aby sa to opakovalo na každej schôdzi, nejaké skrátené legislatívne konanie, pretože tie národohospodárske škody, pán minister, nehnevajte sa, proste nehrozili, ani OSN nezasadalo, takže viac-menej neviem, ako sa to má vysvetliť obyčajným ľuďom v obyčajnej reči národa slovenského.
Pán kolega Hudacký predniesol niektoré veci týkajúce sa hlbšej diskusie, ktoré boli po odbornej stránke rozobraté z jeho strany. Myslím si, že, tak ako povedal, ak nemáme jasnú koncepciu, energetickú stratégiu rozvoja, žiaľ, ja musím konštatovať, že nám chýba cieľ. A nie iba v rezorte hospodárstva alebo energetiky. Nám chýba cieľ tejto republiky, kam chceme kráčať v jednotlivých rezortoch. Pretože ja vidím, že my každé štyri roky to otáčame, opozícia mení zákony bývalej koalície, a naopak. A tak sa predsa žiť nedá. Vážení, národ stráca čas. Ten nevrátime. Ten nevrátime a ja by som bol veľmi rád, keby sme si konečne to uvedomili a v každom rezorte si určili cieľ, ku ktorému sa chceme dostať, aj v energetike, ako to chceme. A myslím si, že jedine takto môžeme prežiť v tých historických búrkach, celosvetových, ktoré na nás, na slovenský národ číhajú. A to je jedno, či je to ekonomické, mravné, hospodárske a neviem aké.
Dovoľte mi iba jednu otázku, by som povedal, z odbornejších kruhov, prípadne na zamyslenie predkladateľovi zákona. Bol tu pozmeňujúci návrh, ku ktorému som mal tiež určité body, ale vyzerá, že bolo to, tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol dneska predložený pánom Kondrótom, bolo to vysvetlené, takže zostal mi na menšie pripomienkovanie, respektíve na jednu takú menšiu otázku pre pána ministra. A síce bod 20 v § 5 ods. 7 v druhej vete sa slová "trhovú cenu" nahrádzajú slovami "cenu najmenej vo výške ceny elektriny na straty podľa § 6 ods. 1 písm. b)". Je otáznym bodom, je vlastne tá povinnosť predaja elektriny, ktorú distribučná spoločnosť podľa zákona 309/2009 Z. z. povinne vykupuje na krytie strát v sústave za minimálne rovnakú cenu, ako je cena elektriny na straty v prípade, že distribučná spoločnosť povinne vykúpi viac elektriny, ako reálne potrebuje na krytie strát. Elektrická energia sa totiž nedá skladovať a tak otázka ostáva, ako distribučná spoločnosť naloží s prebytkom elektrickej energie povinne vykúpenej na straty, ak bude cena na spotrebnom trhu aktuálne nižšia, ako je stanovená cena elektriny na straty.
Pre ilustráciu iba uvediem, že pre rok 2013 stanovil ÚRSO cenu elektriny na straty vo výške 49,054 eur/MW/h. Treba zdôrazniť, že prekup elektriny na straty sa za ostatné roky stal bežnou realitou vďaka zvyšovaniu inštalovaného výkonu zdrojov, ktoré sa podporuje v rámci zákona č. 309/2009 Z. z.
Takže to možno na zamyslenie, ako to vlastne s tým bude. A nakoľko tiež nemôžem súhlasiť s takýmto predkladaným vládnym návrhom, tak navrhujem, aby bol zákon vrátený predkladateľovi späť na prepracovanie, pán spravodajca.
Ďakujem pekne za pozornosť, všetko z mojej strany.
Autorizovaný
15:16
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:16
Zsolt SimonNie je táto koncepcia energetická v hlave pána ministra a predsedu vlády v tom, že zabezpečí týmto zákonom pre nového investora, ktorý chce kúpiť od Penty paroplynový cyklus, ďalšie financovanie na úkor všetkých nás?! Ja si myslím, že táto energetická koncepcia vychádza z tejto úvahy alebo tomuto podobnej úvahy, ako zabezpečiť financovanie alebo modernizáciu takýchto stavieb. Toto, keby tento zákon neprešiel, tak Penta zo svojich ziskov, som presvedčený, že by musela investovať do modernizácie PPC preto, lebo by sa nenašiel ani jeden blázon v tejto krajine, ani v Európe, ktorý by takýto podnik kúpil, keď potrebuje do toho investovať a bez toho nebude fungovať.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.1.2013 o 15:16 hod.
Ing.
Zsolt Simon
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Kolega Fecko, ja na rozdiel od teba si myslím, že energetická koncepcia vo vládnej strane a vo vláde Slovenskej republiky existuje. Existuje asi preto, lebo PPC doteraz, každému bolo jasné, že bude raz musieť investovať peniaze na modernizáciu. Odkedy sa sprivatizovalo, je tomu tak. Každý vedel, že aj predajná cena vychádza z toho, že táto fabrika musí prejsť touto modernizáciou. Dnes Penta si vytvorila zisk.
Nie je táto koncepcia energetická v hlave pána ministra a predsedu vlády v tom, že zabezpečí týmto zákonom pre nového investora, ktorý chce kúpiť od Penty paroplynový cyklus, ďalšie financovanie na úkor všetkých nás?! Ja si myslím, že táto energetická koncepcia vychádza z tejto úvahy alebo tomuto podobnej úvahy, ako zabezpečiť financovanie alebo modernizáciu takýchto stavieb. Toto, keby tento zákon neprešiel, tak Penta zo svojich ziskov, som presvedčený, že by musela investovať do modernizácie PPC preto, lebo by sa nenašiel ani jeden blázon v tejto krajine, ani v Európe, ktorý by takýto podnik kúpil, keď potrebuje do toho investovať a bez toho nebude fungovať.
Ďakujem.
Autorizovaný
15:18
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:18
Martin FeckoĎakujem.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.1.2013 o 15:18 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Áno, pán kolega, ďakujem za doplnenie faktickou. Ja som to bral naprieč existenciou Slovenskej republiky, aby sme si ujasnili, kam sa chceme dostať, aký je náš cieľ. Takže to, že jedna vláda si to po svojom vysvetľuje, druhá zase po svojom, to mňa nenapĺňa odpoveďou na otázku, k akým cieľom a k akému jasnému cieľu smeruje táto republika v jednotlivých oblastiach.
Ďakujem.
Autorizovaný
15:19
Vystúpenie v rozprave 15:19
Štefan KuffaAk máme na mysli naozaj chudobných ľudí a ten inštitút energetickej chudoby, nemôže to byť tak, že občania tejto republiky, ale to sme my všetci, či sme chudobní alebo bohatí, aby sme skrz poplatky za elektrickú energiu platili nejakým nezodpovedným ľuďom. Jednoducho tento návrh zákona treba stiahnuť. A ak zostane, tak ja ho osobne nepodporím.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
29.1.2013 o 15:19 hod.
PhDr.
Štefan Kuffa
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, ja len krátko, niekoľko slov. Hneď v úvode by som chcel aj poprosiť pána ministra, ale zároveň aj to, aj urobiť v zmysle rokovacieho poriadku, aby návrh tohto zákona bol stiahnutý z rokovania v zmysle § 73 ods. 3 písm. b). A jednoducho ani ten pozmeňovací návrh Maroša Kondróta, ktorý tu bol predložený, je to naozaj tak narýchlo, tak, ako to bolo povedané, aby to bolo prediskutované ešte aj s odbornou verejnosťou, pán minister, môže byť aj časový priestor ešte väčší. Naozaj, 33 mil. eur niekomu pravidelne ročne dohadzovať do vrecka, myslím si, že nie je to seriózne a nie je to ani správne. Ja len toľko k tomuto návrhu zákona.
Ak máme na mysli naozaj chudobných ľudí a ten inštitút energetickej chudoby, nemôže to byť tak, že občania tejto republiky, ale to sme my všetci, či sme chudobní alebo bohatí, aby sme skrz poplatky za elektrickú energiu platili nejakým nezodpovedným ľuďom. Jednoducho tento návrh zákona treba stiahnuť. A ak zostane, tak ja ho osobne nepodporím.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
15:22
Vystúpenie v rozprave 15:22
Jozef MikloškoJa by som tak povedal, že objavili sa tu nové námety, ktoré samozrejme nemám preštudované a samozrejme neviem, ako nakoniec dopadnú, čiže ja skôr niekoľko takých zásadných vecí, ktoré možno už budú aj nad rámec toho, čo sa navrhlo najmä pánom...
Ja by som tak povedal, že objavili sa tu nové námety, ktoré samozrejme nemám preštudované a samozrejme neviem, ako nakoniec dopadnú, čiže ja skôr niekoľko takých zásadných vecí, ktoré možno už budú aj nad rámec toho, čo sa navrhlo najmä pánom poslancom Kondrótom. Chcel by som sa podiviť na tom, že vlastne situácia je taká, že na základe zákona č. 309 o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla vlastne ÚRSO určí vo svojej vyhláške cenu za elektrinu vyrobenú u nás. Po vydaní rozhodnutia ÚRSO-om už konkrétnemu výrobcovi elektriny, alebo priznanie tejto ceny je cena garantovaná po dobu 15 rokov a celých 15 rokov sa jej hodnota nemení. To znamená, výrobca má 15 rokov garantovaný každoročný výnos za elektrinu a nezaujíma ho vôbec, aká je trhová cena elektriny. Ceny elektriny sú v regulačnej vyhláške nastavené výrazne nad trhové ceny elektriny v závislosti od použitej technológie výroby elektriny.
Systém podpory obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla, tento systém generuje náklady, ktoré sú v plnej miere prenesené na odberateľov elektriny a nie na štát, ako sa to často interpretuje v médiách, a to cez tarifu za prevádzkovanie systému. Táto tarifa sa objaví na každej faktúre za elektrinu. Odberatelia elektriny, ktorí takto platia podporu týmto obnoviteľným zdrojom energie, sú napríklad dôchodcovia, rodiny, školy, detské domovy, knižnice, nemocnice, obecné úrady a mestské úrady, živnostníci, obchodné spoločnosti, jednoducho všetci tí, ktorí majú elektromer. Je to akýsi nový druh výberu dane, ináč by sme ťažko zdanili dôchodcov, verejné inštitúcie a školy na podporu obnoviteľných zdrojov.
Podľa údajov, ako som si našiel na internetovej stránke ÚRSO, tak odberatelia elektriny podporili v roku 2011 napríklad viac ako tisíc subjektov. Uvediem veľmi rýchlo 11 subjektov, z ktorých každý bol podporený doplatkom v eurách za rok 2011 v hodnote viac ako 2 mil. eur. Sú to rádovo od 4, 5, 6 mil., napríklad Slovintegra Energy 4,1 mil., BIOENERGY Topoľčany 2,6, TEPLÁREŇ Považská Bystrica, žilinská tepláreň, martinská, zvolenská tepláreň cez 3,5, Mondi SCP 3,8, Slovenské elektrárne a vodná energia 2,3, Tepláreň Košice 5,7, Bioenergy Bardejov 4,5, Bukocel, a. s., 3,04 mil. a tak ďalej.
Je zaujímavé, že tarifa za prevádzkované systémy rástla veľmi prudko. Napríklad je to tarifa lomeno megawatty za hodinu, v 2009 to bolo 2,72, v 2010 už 6,3, v 2011 14,85, v 2012 15,7 a v 2013 je to 19,88. Čiže vzhľadom na rok 2009 je to nárast o 630 %, 630 percent. Z tejto tarify ide podpora na obnoviteľné zdroje energie a na tie vysoko účinné kumulované výroby elektriny a tepla, je to takto: 2009 - 0,46 eura, 2010 - 3,10, 2011 - 11,04, 2012 - 13,3, 2013 - 16,19. Čiže ten nárast je o 3 387 %, čiže obrovský nárast. Je to podľa rozhodnutia ÚRSO.
Takto budú náklady na podporu pre všetky podporované zariadenia v roku 2013 asi 390 mil. eur, v 2013, čo zaplatia odberatelia elektriny na Slovensku, aby podporili výrobcov obnoviteľných zdrojov. Tento obrovský medziročný nárast týchto taríf za prevádzkovanie systému v rokoch 2010 a viacej spôsobil ÚRSO pod vedením svojho predsedu pána Holienčíka. A je to v nastavení prehnane štedrých cien elektriny na prvý rok účinnosti nového zákona. Je to príklad nezodpovednosti a nekompetentnosti ÚRSO, takéto nastavenie cien elektriny pre fotovoltaické elektrárne napríklad na rok 2010, a to 430 eur za MW/h pre malé elektrárne a 425 pre veľké elektrárne. Pritom výrobcovia, ktorí dostali tieto ceny v rozhodnutí úradu, ich budú mať nezmenené 15 rokov až do roku 2025 a tým budú 15 rokov neprimerane dotovaní odberateľmi elektriny z celého Slovenska. Poznamenávam, že v Nemecku boli v roku 2010 ceny elektriny, podpora fotovoltaických elektrární v rozmedzí 230 až 250 eur/MW, čiže podstatne menej. Podpora tak znamená v roku 2013 35 % ceny komoditnej elektriny pre domácnosti, čo je neúnosné pre domácnosti, ako aj pre podnikateľské subjekty, ktoré ohlasujú stratu konkurencieschopnosti svojej produkcie na otvorených trhoch.
Teda mám tu teraz niektoré konkrétne kritiky novelizačného bodu 7, novelizačného bodu 12 a novelizačného bodu 19, ale nechcem vás nimi zaťažovať, pretože o nich sa už veľa hovorilo, a aj tak isto novelizačného bodu 29. Takže mne sa zdá serióznejšie si radšej doma ešte raz preštudovať to, čo sa už dneska navrhlo, alebo o čom sa hovorilo, a prípadne sa ešte k tomu zajtra znova vrátiť. Ja som z tých dôvodov, ktoré som chcel prečítať, ale je to na dve, tri strany, navrhoval, aby body 7 a 29, novelizačné body, sa vypustili. A tak isto som navrhoval znenie novelizačného bodu 9 tak, aby v § 3 ods. 6 znel, že "podpora podľa ods. 1 písm. b), c) a d) sa vzťahuje na zariadenie výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od času uvedenia zariadenia do prevádzky. Podpora podľa ods. 1 písm. b) a d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do jedna megawatt po celú dobu životnosti zariadenia výrobcu elektriny". Teda navrhujem z § 3 ods. 6 vypustiť ustanovenie o podpore pre rekonštruované alebo modernizované zariadenie výrobcov elektriny preto, keď už majú odberatelia elektriny na Slovensku dotovať výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov, nech dotujú len nové zariadenia a nie stále dookola staré zariadenia, ktoré majú, alebo robia iba minimálne rekonštrukčné zásahy.
Opakujem, že tie závery a moje návrhy sú pravdepodobne už dané aj inými, aj ja som nejaké podpísal, napríklad poslancovi Přidalovi a ďalším, takže k tomu, či sa k nim ešte vrátim, sa rozhodnem po podrobnejšom preštudovaní materiálu a návrhoch, ktoré dnes padli.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
29.1.2013 o 15:22 hod.
Doc. RNDr. DrSc.
Jozef Mikloško
Videokanál poslanca
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, nejako rýchlo som sa dostal k mikrofónu a mrzí ma to, že som vás chvíľu zdržal vás hľadaním si potrebných papierov.
Ja by som tak povedal, že objavili sa tu nové námety, ktoré samozrejme nemám preštudované a samozrejme neviem, ako nakoniec dopadnú, čiže ja skôr niekoľko takých zásadných vecí, ktoré možno už budú aj nad rámec toho, čo sa navrhlo najmä pánom poslancom Kondrótom. Chcel by som sa podiviť na tom, že vlastne situácia je taká, že na základe zákona č. 309 o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla vlastne ÚRSO určí vo svojej vyhláške cenu za elektrinu vyrobenú u nás. Po vydaní rozhodnutia ÚRSO-om už konkrétnemu výrobcovi elektriny, alebo priznanie tejto ceny je cena garantovaná po dobu 15 rokov a celých 15 rokov sa jej hodnota nemení. To znamená, výrobca má 15 rokov garantovaný každoročný výnos za elektrinu a nezaujíma ho vôbec, aká je trhová cena elektriny. Ceny elektriny sú v regulačnej vyhláške nastavené výrazne nad trhové ceny elektriny v závislosti od použitej technológie výroby elektriny.
Systém podpory obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla, tento systém generuje náklady, ktoré sú v plnej miere prenesené na odberateľov elektriny a nie na štát, ako sa to často interpretuje v médiách, a to cez tarifu za prevádzkovanie systému. Táto tarifa sa objaví na každej faktúre za elektrinu. Odberatelia elektriny, ktorí takto platia podporu týmto obnoviteľným zdrojom energie, sú napríklad dôchodcovia, rodiny, školy, detské domovy, knižnice, nemocnice, obecné úrady a mestské úrady, živnostníci, obchodné spoločnosti, jednoducho všetci tí, ktorí majú elektromer. Je to akýsi nový druh výberu dane, ináč by sme ťažko zdanili dôchodcov, verejné inštitúcie a školy na podporu obnoviteľných zdrojov.
Podľa údajov, ako som si našiel na internetovej stránke ÚRSO, tak odberatelia elektriny podporili v roku 2011 napríklad viac ako tisíc subjektov. Uvediem veľmi rýchlo 11 subjektov, z ktorých každý bol podporený doplatkom v eurách za rok 2011 v hodnote viac ako 2 mil. eur. Sú to rádovo od 4, 5, 6 mil., napríklad Slovintegra Energy 4,1 mil., BIOENERGY Topoľčany 2,6, TEPLÁREŇ Považská Bystrica, žilinská tepláreň, martinská, zvolenská tepláreň cez 3,5, Mondi SCP 3,8, Slovenské elektrárne a vodná energia 2,3, Tepláreň Košice 5,7, Bioenergy Bardejov 4,5, Bukocel, a. s., 3,04 mil. a tak ďalej.
Je zaujímavé, že tarifa za prevádzkované systémy rástla veľmi prudko. Napríklad je to tarifa lomeno megawatty za hodinu, v 2009 to bolo 2,72, v 2010 už 6,3, v 2011 14,85, v 2012 15,7 a v 2013 je to 19,88. Čiže vzhľadom na rok 2009 je to nárast o 630 %, 630 percent. Z tejto tarify ide podpora na obnoviteľné zdroje energie a na tie vysoko účinné kumulované výroby elektriny a tepla, je to takto: 2009 - 0,46 eura, 2010 - 3,10, 2011 - 11,04, 2012 - 13,3, 2013 - 16,19. Čiže ten nárast je o 3 387 %, čiže obrovský nárast. Je to podľa rozhodnutia ÚRSO.
Takto budú náklady na podporu pre všetky podporované zariadenia v roku 2013 asi 390 mil. eur, v 2013, čo zaplatia odberatelia elektriny na Slovensku, aby podporili výrobcov obnoviteľných zdrojov. Tento obrovský medziročný nárast týchto taríf za prevádzkovanie systému v rokoch 2010 a viacej spôsobil ÚRSO pod vedením svojho predsedu pána Holienčíka. A je to v nastavení prehnane štedrých cien elektriny na prvý rok účinnosti nového zákona. Je to príklad nezodpovednosti a nekompetentnosti ÚRSO, takéto nastavenie cien elektriny pre fotovoltaické elektrárne napríklad na rok 2010, a to 430 eur za MW/h pre malé elektrárne a 425 pre veľké elektrárne. Pritom výrobcovia, ktorí dostali tieto ceny v rozhodnutí úradu, ich budú mať nezmenené 15 rokov až do roku 2025 a tým budú 15 rokov neprimerane dotovaní odberateľmi elektriny z celého Slovenska. Poznamenávam, že v Nemecku boli v roku 2010 ceny elektriny, podpora fotovoltaických elektrární v rozmedzí 230 až 250 eur/MW, čiže podstatne menej. Podpora tak znamená v roku 2013 35 % ceny komoditnej elektriny pre domácnosti, čo je neúnosné pre domácnosti, ako aj pre podnikateľské subjekty, ktoré ohlasujú stratu konkurencieschopnosti svojej produkcie na otvorených trhoch.
Teda mám tu teraz niektoré konkrétne kritiky novelizačného bodu 7, novelizačného bodu 12 a novelizačného bodu 19, ale nechcem vás nimi zaťažovať, pretože o nich sa už veľa hovorilo, a aj tak isto novelizačného bodu 29. Takže mne sa zdá serióznejšie si radšej doma ešte raz preštudovať to, čo sa už dneska navrhlo, alebo o čom sa hovorilo, a prípadne sa ešte k tomu zajtra znova vrátiť. Ja som z tých dôvodov, ktoré som chcel prečítať, ale je to na dve, tri strany, navrhoval, aby body 7 a 29, novelizačné body, sa vypustili. A tak isto som navrhoval znenie novelizačného bodu 9 tak, aby v § 3 ods. 6 znel, že "podpora podľa ods. 1 písm. b), c) a d) sa vzťahuje na zariadenie výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od času uvedenia zariadenia do prevádzky. Podpora podľa ods. 1 písm. b) a d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do jedna megawatt po celú dobu životnosti zariadenia výrobcu elektriny". Teda navrhujem z § 3 ods. 6 vypustiť ustanovenie o podpore pre rekonštruované alebo modernizované zariadenie výrobcov elektriny preto, keď už majú odberatelia elektriny na Slovensku dotovať výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov, nech dotujú len nové zariadenia a nie stále dookola staré zariadenia, ktoré majú, alebo robia iba minimálne rekonštrukčné zásahy.
Opakujem, že tie závery a moje návrhy sú pravdepodobne už dané aj inými, aj ja som nejaké podpísal, napríklad poslancovi Přidalovi a ďalším, takže k tomu, či sa k nim ešte vrátim, sa rozhodnem po podrobnejšom preštudovaní materiálu a návrhoch, ktoré dnes padli.
Ďakujem.
Autorizovaný
15:32
Vystúpenie v rozprave 15:32
Igor HraškoDosť hovoríme o tom v parlamente, že sa vláda snaží pomáhať ľuďom. V tomto, ale aj v iných prípadoch mi to však pripadá skôr tak...
Dosť hovoríme o tom v parlamente, že sa vláda snaží pomáhať ľuďom. V tomto, ale aj v iných prípadoch mi to však pripadá skôr tak trošku opačne, že sa nesnaží vláda pomáhať ľuďom, ale skôr veľkým firmám. A, žiaľ, tí ľudia to v konečnom dôsledku zaplatia zo svojho. V každom prípade ja som sa chcel vo svojom príspevku sústrediť na trošku inú vec, ale predsa ide len o podporu, pretože o tej hovoríme. Pokiaľ chceme ľuďom uľahčiť život, tak je síce pekné, že podporíme firmy, ktoré budú efektívnejším spôsobom vyrábať elektrickú energiu, teplo a tak ďalej, ale prečo nedáme túto šancu aj obyčajným alebo teda jednoduchým ľuďom. Úplne každému. Pretože každý, si myslím, že má nárok na to, ak sa dá, tak aby si vyrobil tieto energetické vymoženosti sám pre seba, či už elektrickú energiu alebo teplo, pokiaľ to je samozrejme ekologické a výhodné.
Nedávno, teda ešte v decembri, keď sme rokovali o tomto zákone, som si stiahol všetky články z denníka SME, ktorý sa tejto problematike venoval viacej. Jednalo sa o problematiku podpory solárnych panelov. Bolo tam niekoľko období, keďže sa menili vlády odvtedy, ako sa začalo hovoriť o podpore solárnych panelov a solárnych článkov pre domácnosti, pozor, nie Klondajk pre firmy, ale pre domácnosti, a bolo tam rôznych, teda viacero rôznych období, kedy sa začala vlastne taká malá podpora. Potom bol nezáujem, potom bol veľký záujem, ale už neboli financie. V poslednom článku som čítal vyjadrenie, že táto vláda neplánuje podporovať takýto typ získavania elektrickej energie pre domácnosti. Ja si práve, naopak, myslím, že práve takýto typ by sme mali podporovať, teda nie my, ale vláda a ministerstvo, pretože tým dokážeme najviac pomôcť ľuďom. Nie tým, že budeme podporovať a dotovať efektivitu výroby elektrickej energie veľkých firiem, ktoré z toho budú ryžovať, pretože koniec koncov tú elektrinu si zaplatia tí ľudia a pôjde to do vrecka niekomu inému. Skutočne skúsme dať šancu ľuďom, aby si dokázali postaviť za výhodnejších podmienok na svoje strechy domov solárne panely a dovyrobiť si nejakú tú energiu, pokiaľ ju samozrejme nespotrebujú, respektíve určite ju spotrebujú viacej, tak ten zvyšok budú odoberať klasicky zo siete, ale aby mali možnosť si toto urobiť. A tak isto aj na panelákoch máme nevyužité strechy, ktoré by sa dali využiť tým, že by sa na ne postavili tak isto solárne panely, ale ktoré by vyrábali elektrickú energiu pre obyvateľov tých panelákov a tým im vlastne znižovali cenu elektrickej energie, ktorú musia odoberať z verejnej siete. Toto si myslím, že by mali byť riešenia, ktoré by mali pomáhať v rámci energetiky zlepšovať prístup k elektrickej energii a samozrejme k jej ekologickému získavaniu.
Takže myslím si, pán minister, ja som vám to už párkrát povedal, že toto by mala byť cesta, ktorou by ste sa mali uberať, pretože tým budete pomáhať ľuďom, a nie tým, že budeme podporovať klondajky získavania elektrickej energie, kedy za výhodných podmienok si niekto zriadil solárne, ja tomu poviem, že plantáže na poľnohospodárskej pôde, ktorá sa dala využívať omnoho iným spôsobom, efektívnejším a prirodzenejším, a ešte k tomu aj špatia územie. U nás v okrese, alebo teda v okolí Martina som napočítal minimálne tri takéto solárne plantáže a, žiaľ, veľmi nechutným spôsobom zasiahli do krajiny. A skutočne je to príroda, kde sa preháňa jelenia zver, zajačia zver a tak ďalej, takže jednak im tam zabránili v prechode, pretože práve na tom mieste bola jedna z ich ciest. No tak oni obchádzajú, hej, ale už predsa je to zásah do prírody. Takže skutočne namiesto podpory veľkých by som začal podporovať malých. By som začal podporovať domácnosti a spoločenstvá vlastníkov bytov, ktoré majú možnosť si na svoje strechy osadiť solárne panely. Toto by mala byť cesta.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, myslel som, že si ešte skúsim preniesť z druhého počítača podklady, ktoré som mal do tejto rozpravy. Nestihol som to, lebo veľa ľudí tuná nebolo, takže stratili poradie. V každom prípade aspoň niečo z toho, čo si teda pamätám.
Dosť hovoríme o tom v parlamente, že sa vláda snaží pomáhať ľuďom. V tomto, ale aj v iných prípadoch mi to však pripadá skôr tak trošku opačne, že sa nesnaží vláda pomáhať ľuďom, ale skôr veľkým firmám. A, žiaľ, tí ľudia to v konečnom dôsledku zaplatia zo svojho. V každom prípade ja som sa chcel vo svojom príspevku sústrediť na trošku inú vec, ale predsa ide len o podporu, pretože o tej hovoríme. Pokiaľ chceme ľuďom uľahčiť život, tak je síce pekné, že podporíme firmy, ktoré budú efektívnejším spôsobom vyrábať elektrickú energiu, teplo a tak ďalej, ale prečo nedáme túto šancu aj obyčajným alebo teda jednoduchým ľuďom. Úplne každému. Pretože každý, si myslím, že má nárok na to, ak sa dá, tak aby si vyrobil tieto energetické vymoženosti sám pre seba, či už elektrickú energiu alebo teplo, pokiaľ to je samozrejme ekologické a výhodné.
Nedávno, teda ešte v decembri, keď sme rokovali o tomto zákone, som si stiahol všetky články z denníka SME, ktorý sa tejto problematike venoval viacej. Jednalo sa o problematiku podpory solárnych panelov. Bolo tam niekoľko období, keďže sa menili vlády odvtedy, ako sa začalo hovoriť o podpore solárnych panelov a solárnych článkov pre domácnosti, pozor, nie Klondajk pre firmy, ale pre domácnosti, a bolo tam rôznych, teda viacero rôznych období, kedy sa začala vlastne taká malá podpora. Potom bol nezáujem, potom bol veľký záujem, ale už neboli financie. V poslednom článku som čítal vyjadrenie, že táto vláda neplánuje podporovať takýto typ získavania elektrickej energie pre domácnosti. Ja si práve, naopak, myslím, že práve takýto typ by sme mali podporovať, teda nie my, ale vláda a ministerstvo, pretože tým dokážeme najviac pomôcť ľuďom. Nie tým, že budeme podporovať a dotovať efektivitu výroby elektrickej energie veľkých firiem, ktoré z toho budú ryžovať, pretože koniec koncov tú elektrinu si zaplatia tí ľudia a pôjde to do vrecka niekomu inému. Skutočne skúsme dať šancu ľuďom, aby si dokázali postaviť za výhodnejších podmienok na svoje strechy domov solárne panely a dovyrobiť si nejakú tú energiu, pokiaľ ju samozrejme nespotrebujú, respektíve určite ju spotrebujú viacej, tak ten zvyšok budú odoberať klasicky zo siete, ale aby mali možnosť si toto urobiť. A tak isto aj na panelákoch máme nevyužité strechy, ktoré by sa dali využiť tým, že by sa na ne postavili tak isto solárne panely, ale ktoré by vyrábali elektrickú energiu pre obyvateľov tých panelákov a tým im vlastne znižovali cenu elektrickej energie, ktorú musia odoberať z verejnej siete. Toto si myslím, že by mali byť riešenia, ktoré by mali pomáhať v rámci energetiky zlepšovať prístup k elektrickej energii a samozrejme k jej ekologickému získavaniu.
Takže myslím si, pán minister, ja som vám to už párkrát povedal, že toto by mala byť cesta, ktorou by ste sa mali uberať, pretože tým budete pomáhať ľuďom, a nie tým, že budeme podporovať klondajky získavania elektrickej energie, kedy za výhodných podmienok si niekto zriadil solárne, ja tomu poviem, že plantáže na poľnohospodárskej pôde, ktorá sa dala využívať omnoho iným spôsobom, efektívnejším a prirodzenejším, a ešte k tomu aj špatia územie. U nás v okrese, alebo teda v okolí Martina som napočítal minimálne tri takéto solárne plantáže a, žiaľ, veľmi nechutným spôsobom zasiahli do krajiny. A skutočne je to príroda, kde sa preháňa jelenia zver, zajačia zver a tak ďalej, takže jednak im tam zabránili v prechode, pretože práve na tom mieste bola jedna z ich ciest. No tak oni obchádzajú, hej, ale už predsa je to zásah do prírody. Takže skutočne namiesto podpory veľkých by som začal podporovať malých. By som začal podporovať domácnosti a spoločenstvá vlastníkov bytov, ktoré majú možnosť si na svoje strechy osadiť solárne panely. Toto by mala byť cesta.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
15:38
Vystúpenie v rozprave 15:38
Július BrockaVy ste prišli s pozmeňovacím návrhom a hovoríte tomu, že zásadný pozmeňovací návrh. No, neviem, či to je zásadný pozmeňovací návrh. (Oponujúci hlas spravodajcu.) Pardon? Váš predseda, predseda parlamentu hovoril o tom, že poslanci SMER-u predložia pri rozprave, tak som predpokladal, keďže iný za SMER nevystúpil, iba vy, pán spravodajca, tak predpokladám, že toto je ten zásadný návrh na zmenu. No veď sa to dozvieme, čo je tá zásadná zmena. Zatiaľ z toho, čo je v tom pozmeňovacom návrhu, tak to vyzerá tak, že kradnúť sa nebude cez jeden kanál, ale cez možno niekoľko, alebo niektorí iní, a bude ich viacej, ktorí sa namastia pri tomto zákone.
Ale skúsim to inak. Ja som čakal, dámy a páni, že dnes, keď začneme rozpravu, pán kolega, keď sme dnes začali rozpravu o tomto bode, tak som čakal, že vystúpi minister Malatinský a tak nám prehovorí do duše a nám povie, aké škody sme to napáchali, že sme ten zákon neschválili v skrátenom konaní toho 14. alebo 15. decembra, lebo to bol dôvod, pre ktorý sme mali o tom rokovať v skrátenom konaní. Je 29. januára, ja by som poprosil ministra, že by nám vyčíslil, má na to aparát, aké škody, komu sa tá škoda stala? Štátu? Pán Fecko pekne povedal, že bezpečnostná rada nezasadala, čiže stav núdze alebo vojny nie je, takže druhý dôvod, veľké národohospodárske škody, ja by som bol zvedavý, aké sú to tie škody, ktoré Národná rada spáchala, že sme ten zákon v skrátenom konaní neschválili. Čiže čakám, že pán minister vystúpi.
Pre mňa bola milá zmena, že pán minister dnes v rozprave vystúpil. Ale musím povedať, že, pán minister, vy nie ste vtipný. Tou vašou poznámkou, že nebudete hovoriť dlho, lebo je tu prihlásených ešte veľa odborníkov, vy ste neboli vtipný. Pán minister, vašou poznámkou vy ste boli drzý. Vy ak ste chceli diskutovať s odborníkmi, tak ten zákon mal ísť do riadneho pripomienkového konania a počuli by ste názor odborníkov. Ja sa nemám za odborníka v tejto oblasti a je mi ľúto, že musím strácať čas a hľadať aj v tomto pozmeňovacom návrhu, čo je podstata tej lumpárne, aj keď ju už šípim, aj keď ju už šípim, ale predpokladám, že sa k tomu vyjadria aj odborníci. To znamená, ak vy ste chceli diskutovať s odborníkmi, tak odborníkov v prvom rade vy neobchádzajte. My sme Národná rada, ja som poslanec Národnej rady, mňa sem poslali moji voliči a ja mám kontrolovať vládu, ja mám kontrolovať ministrov, ktorí chcú zneužívať cez našu legislatívu štát a zarábať na štáte. Alebo kryť tých, ktorí chcú zarábať na chudobe. Vy ste ministrom sociálnodemokratickej strany, ktorá sľubovala ľuďom vo voľbách istoty. A zatiaľ to vyzerá tak, že na tie vaše kšefty sa budú skladať tí činžiakoví chudobní ľudia, ktorí budú odoberať energie, či elektrickú alebo inú.
Pán minister, takto sa veci majú. A ak ten pozmeňovák, v ktorom vy akože ukazujete dobrú vôľu, že ustupujete, neustupujete. To, že nebude zarábať ten, čo má paroplynový cyklus, na dotácii za investície, že Hatina na tom nezarobí cez túto položku, tak zarobí cez inú, lebo ona aj pri minime investície bude mať garantované na 15 rokov, že distribučná sieť bude od neho odoberať energiu za ceny, pri ktorých on dobre zarobí.
A moja druhá otázka, aby som povedal, žiadosť na ministra, aby to, čo tu povedal poslanec Hlina, či je pravda, že páni, Hatina za minulý rok dostane 5 mil. eur, pán Kmotrík 7 mil. eur, a keď tento zákon schválime, že tak to budú dostávať a budú sa mastiť pätnásť rokov. Ak to je pravda, pán minister, tak naozaj si myslím, že vy nemáte právo sedieť na stoličke, na ktorej sedíte. Zatiaľ som toto považoval za potrebné povedať.
Vystúpenie v rozprave
29.1.2013 o 15:38 hod.
Ing.
Július Brocka
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, dnes by som mohol byť spokojný a nemusel by som emócie vyvolávať, pretože my ako opozícia sme boli úspešní, relatívne úspešní. Vy ste to chceli cez vášho ministra, tento paškvil, také názvy alebo také nálepky tohto zákona tu odznievali, schváliť ako posledný zákon minulého roka. Prešiel takmer jeden a pol mesiaca, keď sme sa znovu zišli, nebude to posledný zákon minulého roka, možno to bude prvý zákon tohto roka, ale je tu aj iná zmena.
Vy ste prišli s pozmeňovacím návrhom a hovoríte tomu, že zásadný pozmeňovací návrh. No, neviem, či to je zásadný pozmeňovací návrh. (Oponujúci hlas spravodajcu.) Pardon? Váš predseda, predseda parlamentu hovoril o tom, že poslanci SMER-u predložia pri rozprave, tak som predpokladal, keďže iný za SMER nevystúpil, iba vy, pán spravodajca, tak predpokladám, že toto je ten zásadný návrh na zmenu. No veď sa to dozvieme, čo je tá zásadná zmena. Zatiaľ z toho, čo je v tom pozmeňovacom návrhu, tak to vyzerá tak, že kradnúť sa nebude cez jeden kanál, ale cez možno niekoľko, alebo niektorí iní, a bude ich viacej, ktorí sa namastia pri tomto zákone.
Ale skúsim to inak. Ja som čakal, dámy a páni, že dnes, keď začneme rozpravu, pán kolega, keď sme dnes začali rozpravu o tomto bode, tak som čakal, že vystúpi minister Malatinský a tak nám prehovorí do duše a nám povie, aké škody sme to napáchali, že sme ten zákon neschválili v skrátenom konaní toho 14. alebo 15. decembra, lebo to bol dôvod, pre ktorý sme mali o tom rokovať v skrátenom konaní. Je 29. januára, ja by som poprosil ministra, že by nám vyčíslil, má na to aparát, aké škody, komu sa tá škoda stala? Štátu? Pán Fecko pekne povedal, že bezpečnostná rada nezasadala, čiže stav núdze alebo vojny nie je, takže druhý dôvod, veľké národohospodárske škody, ja by som bol zvedavý, aké sú to tie škody, ktoré Národná rada spáchala, že sme ten zákon v skrátenom konaní neschválili. Čiže čakám, že pán minister vystúpi.
Pre mňa bola milá zmena, že pán minister dnes v rozprave vystúpil. Ale musím povedať, že, pán minister, vy nie ste vtipný. Tou vašou poznámkou, že nebudete hovoriť dlho, lebo je tu prihlásených ešte veľa odborníkov, vy ste neboli vtipný. Pán minister, vašou poznámkou vy ste boli drzý. Vy ak ste chceli diskutovať s odborníkmi, tak ten zákon mal ísť do riadneho pripomienkového konania a počuli by ste názor odborníkov. Ja sa nemám za odborníka v tejto oblasti a je mi ľúto, že musím strácať čas a hľadať aj v tomto pozmeňovacom návrhu, čo je podstata tej lumpárne, aj keď ju už šípim, aj keď ju už šípim, ale predpokladám, že sa k tomu vyjadria aj odborníci. To znamená, ak vy ste chceli diskutovať s odborníkmi, tak odborníkov v prvom rade vy neobchádzajte. My sme Národná rada, ja som poslanec Národnej rady, mňa sem poslali moji voliči a ja mám kontrolovať vládu, ja mám kontrolovať ministrov, ktorí chcú zneužívať cez našu legislatívu štát a zarábať na štáte. Alebo kryť tých, ktorí chcú zarábať na chudobe. Vy ste ministrom sociálnodemokratickej strany, ktorá sľubovala ľuďom vo voľbách istoty. A zatiaľ to vyzerá tak, že na tie vaše kšefty sa budú skladať tí činžiakoví chudobní ľudia, ktorí budú odoberať energie, či elektrickú alebo inú.
Pán minister, takto sa veci majú. A ak ten pozmeňovák, v ktorom vy akože ukazujete dobrú vôľu, že ustupujete, neustupujete. To, že nebude zarábať ten, čo má paroplynový cyklus, na dotácii za investície, že Hatina na tom nezarobí cez túto položku, tak zarobí cez inú, lebo ona aj pri minime investície bude mať garantované na 15 rokov, že distribučná sieť bude od neho odoberať energiu za ceny, pri ktorých on dobre zarobí.
A moja druhá otázka, aby som povedal, žiadosť na ministra, aby to, čo tu povedal poslanec Hlina, či je pravda, že páni, Hatina za minulý rok dostane 5 mil. eur, pán Kmotrík 7 mil. eur, a keď tento zákon schválime, že tak to budú dostávať a budú sa mastiť pätnásť rokov. Ak to je pravda, pán minister, tak naozaj si myslím, že vy nemáte právo sedieť na stoličke, na ktorej sedíte. Zatiaľ som toto považoval za potrebné povedať.
Autorizovaný
15:44
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:44
Štefan KuffaKto bude na tejto chudobe zarábať? No tak jednotlivci, tak ako to bolo tuná spomenuté. Ak nie teda, pán minister, nech sa páči, vysvetlite nám...
Kto bude na tejto chudobe zarábať? No tak jednotlivci, tak ako to bolo tuná spomenuté. Ak nie teda, pán minister, nech sa páči, vysvetlite nám to, ako to aj predrečník povedal, aké národohospodárske škody boli doposiaľ spáchané alebo aké ešte hrozia?
No ja si myslím, že žiadne, lebo všetky tieto peniaze, hej, sa vyzbierajú od jednotlivých ľudí, ktorí naozaj bývajú na tých chudobných sídliskách alebo v domoch, a to zaplatíme my všetci.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.1.2013 o 15:44 hod.
PhDr.
Štefan Kuffa
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, aj predrečníkovi. No naozaj poslanci, my nie sme, pán minister, odborníci na všetko, ani aj, možno veľakrát to tak vyzerá, že sa tak tvárime, ale nie sme. A keď ste naozaj chceli diskutovať s odborníkmi, bol tuná priestor aj možnosť, aby ste týchto odborníkov oslovili.
Kto bude na tejto chudobe zarábať? No tak jednotlivci, tak ako to bolo tuná spomenuté. Ak nie teda, pán minister, nech sa páči, vysvetlite nám to, ako to aj predrečník povedal, aké národohospodárske škody boli doposiaľ spáchané alebo aké ešte hrozia?
No ja si myslím, že žiadne, lebo všetky tieto peniaze, hej, sa vyzbierajú od jednotlivých ľudí, ktorí naozaj bývajú na tých chudobných sídliskách alebo v domoch, a to zaplatíme my všetci.
Ďakujem.
Autorizovaný
15:45
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:45
Michal BagačkaĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.1.2013 o 15:45 hod.
Mgr.
Michal Bagačka
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Ono, keď ja ako vás tak počúvam, ono je to jedno, či by sme boli dali pozmeňovací jeden alebo desať, musím znova zopakovať to, čo som zopakoval pred sviatkami, že v podstate prejavy boli pripravené, bolo to tu nejako naštartované. Takže aj keď teraz sa to trošku tak okresalo v niektorých prípadoch, ale musíme si spraviť nejaké tie politické body a tie politické vystúpenia musia ísť, pretože toto tiež nemalo nič spoločné s odbornosťou a beriem to len ako nejaké také politické vystúpenie. A čo sa týka niektorých vyjadrení, také dosť drzé a trápne.
Ďakujem.
Autorizovaný