14. schôdza

Všetko? Teraz v rozprave má vystúpiť písomne prihlásený pán poslanec Nagy, nie je v sále, predpokladám, že už odišiel, takže to sú všetci, ktorí chceli písomne, boli prihlásení. Otváram teraz rozpravu ústnu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do ústnej rozpravy? Pán poslanec Bublavý, to je všetko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Bublavý.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ako všetci vieme, som jeden z poslancov, ktorý sa venuje aj regionálnej politike a ako starosta obce sa stretávam so starosťami aj radosťami obyvateľov regiónu. Budem sa teda na túto novelu zákona pozerať očami regionálneho politika.
Hospodárska a finančná kríza sa dotkla každého z nás, každej rodiny, každej obce, každého mesta, samosprávneho kraja, štátu, ale aj celej Európskej únie. Samozrejme, to platí aj v oblasti zamestnanosti, trh práce je jeden z aspektov, ktorý vo veľkej miere ovplyvňuje život ľudí v regiónoch. Za každým pracovným miestom môžeme vnímať život troch, štyroch ľudí, niekedy viac. Preto je oblasť zamestnanosti veľmi dôležitá, novelu zákona o zamestnanosti vnímam z tohto pohľadu ako nevyhnutnú, lebo sa pracovný trh neustále mení a treba na tieto nové podmienky aj reagovať.
Oproti kritikom tejto novely zákona ja vnímam všetky zmeny, ktoré sú v tejto novele, za užitočné a za tie, ktoré pomôžu občanovi pri zaraďovaní sa do pracovného procesu. Zároveň zohľadňujú nedostatok finančných prostriedkov a zaručia v maximálnej možnej miere i účelné využitie týchto prostriedkov, ktoré sú na aktívnu politiku trhu práce vyčlenené. Z množstva zmien, ktoré sú navrhované, vyzdvihnem zmenu, ktorá je navrhovaná, a to nahradenie obligatórnosti poskytovania príspevkov na fakultatívnosť. Ako regionálny politik viem, že len vtedy možno zaručiť adresnosť a účinnosť použitých prostriedkov, ak o ich použití budú rozhodovať ľudia priamo z jednotlivých regiónov. Je to jeden zo spôsobov, ako možno predísť zneužívaniu jednotlivých nástrojov aktívnej politiky trhu práce, s tým, že je potrebné vyzdvihnúť, že o použití jednotlivých nástrojov bude rozhodovať výbor pre otázky zamestnanosti. Počul som od niektorých opozičných kolegov, vystupujúcich v médiách, ale aj tu v pléne, že teóriu, že to si zase chystá SMER pre svojich vyvolených, prípadne že je tu priestor pre korupciu. Dovoľte mi o tom povedať pár slov, ktoré vyvrátia toto podozrenie.
Výbor pre otázky zamestnanosti v zmysle tejto novely bude 11-členný, v zložení traja zástupcovia úradu, dvaja zástupcovia samosprávneho kraja a ten samosprávny kraj, si myslím, že je tak pomiešaný a koalície sú v našich krajoch tak zorganizované, že tu nie je na mieste, aby niekto niekoho upodozrieval, že by bol len čisto stranícky, dvaja zástupcovia miest a obcí, dvaja zástupcovia zamestnávateľov pôsobiacich v územnom obvode a dvaja zástupcovia odborových organizácií. To znamená, že samosprávny kraj nominuje dvoch zástupcov pre každý územný výbor. Nie pán minister, nie, pán minister nebude zástupcov miest a obcí organizovať do tohto 11-členného výboru. Takže to si treba naozaj, kolegyne, kolegovia, uvedomiť. Myslím si, že je to zloženie ľudí, ktorí veľmi dobre poznajú svoj región a vedia adresne posunúť jednotlivé žiadosti. Tak v tomto výbore pre otázky zamestnanosti nastáva tá prirodzená kontrola a záruka adresnosti a účelnosti použitých finančných prostriedkov na aktívnu politiku trhu práce. A čo sa týka korupcie, viete, vážení kolegovia a kolegyne, tu mi to pripadá tak, že niektorí ľudia, keď nemajú žiaden argument, použijú populárne slovo korupcia. Veď dopredu kriminalizujete ľudí, ktorých budú nominovať reprezentatívne organizácie, ako je zväz zamestnávateľov alebo zväz živnostníkov a podobne.
Ako pozitívnu zmenu vnímam aj to, že novela zákona o zamestnanosti má za cieľ adresnejšie smerovať finančné prostriedky na jednotlivé nástroje aktívnej politiky. Chce zamedziť plytvaniu a chce zvýšiť účinnosť jednotlivých nástrojov. Pre nás regionálnych politikov je to určite dobrá správa. Záverom môjho príspevku chcem povedať, že podporujem snahu pána ministra, aby sa vytvorili také podmienky v oblasti aktívnej politiky trhu práce, ktoré vedú k zlepšeniu podmienok na trhu práce. Zmeny navrhované v tejto novele umožňujú rozlíšiť potreby a odlišnosti v jednotlivých regiónoch a rovnako zohľadňujú nedostatok finančných prostriedkov.
Ďakujem za pozornosť.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Pán poslanec bol posledný. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. No, pôvodne som uvažoval vystúpiť ďaleko rozsiahlejšie v závere, ale priznám sa, že obsah tej diskusie ma vedie skôr k zhrnutiu niektorých poznatkov a zaujatie možno stanoviska v istej všeobecnej rovine. Celkom iste budem dlhšie hovoriť v druhom čítaní, keď budeme hovoriť trošku konkrétnejšie.
Sme v prvom čítaní a je celkom logické, že rozprava je viac všeobecná, čiastočne je politický motivovaná, no a v značnej časti sme sa presunuli niekde, kde budeme možno na budúcej schôdzi, keď budeme hovoriť o správe o politike zamestnanosti, ale v kontexte zákona o sociálnych službách to vnímam ako celkom prirodzené, pretože nástroje aktívnej politiky trhu práce sú hlavne na realizáciu politiky, politiky zamestnanosti.
Chcem poďakovať tým, ktorí vystúpili, aj za racionálne vystúpenia, návrhy. V konečnej miere by som to zhodnotil tak, že hlavne zo strany opozície to stanovisko, ten pohľad na ten návrh zákona je taká, v úvodzovkách, politika cukru a biča s tým, že za ten cukor, za tie pozitíva je zodpovedná opozícia, ktorá veci pripravila, my sme ich len prebrali, no a za tie kvázi negatíva sme zodpovední my, lebo sme ich tam dali a to tvorí práve to negatívum toho zákona. No hovorím to skoro ironicky, ale aktívna politika trhu práce a realizácie jednotlivých nástrojov, a to chcem zvýrazniť, nemá a nemôže mať nejaký politický rozmer, ktorý ste sa tu viackrát snažili podsúvať, najmä v súvislosti s niektorými zmenami, ktoré teraz navrhujeme.
Aktívna politika trhu práce z môjho pohľadu, a to som zvýraznil v úvodnom slove a podčiarkujem to dvakrát aj teraz, nemá záujem konsolidovať verejné financie. To znamená, ja nechcem sporiť na jednotlivých nástrojoch aktívnej politiky trhu práce, ale mám záujem, aby boli efektívnejšie, aby odstránili plošnosť, aby boli adresné, chcem zamedziť zneužívaniu a, samozrejmá vec, ďaleko viacej akceptovať pri jednotlivých rozhodnutiach regionálne odlišnosti. To znamená, skôr ponúknuť realizáciu regionálneho trhu práce, k tomu je tento zákon.
Druhá vec, ktorú chcem povedať, ak som povedal po tom, čo sme prijali Zákonník práce, že by som bol veľmi rád a urobím všetko preto, aby sa už v tomto volebnom období neotváral, pri tomto zákone poviem opak. Ak život a potreba prinesie, tak som pripravený aj na rok tento zákon otvoriť, veď ten má reagovať na flexibilitu a potrebu regionálneho trhu práce.
To znamená, tu absolútne pripúšťam, ak to bude nevyhnutné, že opätovne do toho vstúpime. Naopak, ten zákon, opakujem ešte raz, je priama reakcia na vývoj trhu práce, ale aj na vývoj regionálneho trhu práce a ten v tejto zložitej situácii môže mať modifikácie, na ktoré bude potrebné jednoducho reagovať. Tá kritika pokiaľ tu zaznela, obligatórnosť, fakultatívnosť, výbory zamestnanosti a ich účinkovanie, riziká, ďalej zdravotne postihnutí a akési ich obmedzenia a kontroly na okresných úradoch práce nie je zákonom presné pomenovanie termínu, veľmi stručne. A hovorím to teraz veľmi úprimne a vážne. Milí priatelia, je mi úplne jedno, či žiadateľ, ktorý požiada o príspevok na podnikanie alebo vytvorenie nového pracovného miesta, do akého kostola chodí a ktorúkoľvek politickú stranu vo voľbách volí. Ja ho podporím, ale myslím si, že išiel by som sám proti sebe a v konečnej miere všetci, ktorí nesieme nejakú zodpovednosť, veď to by bola samovražda, aby sme niekomu zamedzovali. A vyberali, že ty si smerák a ty si ja neviem z akejkoľvek strany. Veď teraz, keď platí obligatórna na rok, viete, v čom je náš problém, že je málo žiadostí na vytváranie nových pracovných miest. Toto je môj problém, to ma pri tom trápi a nie, či o to žiada smerák, kádehák, jehovista, kresťan katolík, alebo neviem kto. To nie je náš problém. My chceme preto vytvoriť efektívnejšiu ponuku jednotlivých nástrojov, aby jednoducho bola motivujúca pre začínajúcich podnikateľov, pre úspešných podnikateľov, pre budúcich živnostníkov, aby využívali tie nástroje. V tomto je tá filozofia toho zákona a odmietam akékoľvek politické rozmery, ktoré do toho ideme vtesnávať. Jedenásť členov, výbory zamestnanosti sú zložené tripartitne. Ak by som mal toto prijať, ja musím spochybniť tripartitu, ktorá funguje aj na celoštátnej úrovni. Veď ja neskúmam, či zamestnávatelia nominujú politického alebo člena politickej strany takej alebo onakej, on tam vystupuje za konkrétne zamestnanecké združenie, či je to RÚZ, či je to Asociácia zamestnávateľských zväzov, alebo či je to Združenie miest a obcí Slovenska. Toto sú tri organizácie, ktoré reprezentujú zamestnávateľov. No ak má dneska predstaviteľ SMER-u alebo smeráci jednu tretinu obecných úradov alebo teda starostov a primátorov, no tak asi tam budú mať nejaké zastúpenie, ak sú v nejakých pozíciach na VÚC-kách a VÚC-ka bude rozhodovať, ja to neviem vylúčiť, že tam nebudú. A v konečnej miere, ja dneska neviem, možnože máme už dneska politickú prevahu aj v Republikovej únii zamestnávateľov a v Asociácii zamestnávateľských zväzov. To skôr ironicky hovorím, ale toto nie je podstatné. Má to tripartitný princíp, a ten je dôležitý. Ja nemôžem spochybňovať, do akej miery by mal záujem ZMOS, samosprávny kraj, Republiková únia zamestnávateľov, Asociácia zamestnávateľských zväzov, ale aj odbory, dávať tam ľudí, ktorí tam budú vidieť svoj biznis. Naopak, tí majú reagovať na regionálne špecifiká trhu práce a tie sú, dnes sa líšia od okresu k okresu. Tie musia reagovať na to, že do toho konkrétneho mesta príde v istú dobu nejaký investor a bude mať záujem sa etablovať v priemyselnom parku, ktorý je tam pripravený. A my musíme na to flexibilne reagovať. Veľmi konkrétne a k tomu sú práve tieto, tieto výbory, aby vedeli toto zohľadniť. To sa nedá plošne riešiť a v konečnej miere aj pri ostatných zákonoch, či už sa týka dávok a ďalších vecí, často voláme a budeme volať po odstraňovaní plošnosti a zabezpečení maximálnej adresnosti, na tom sa asi zhodneme aj s opozíciou.
To je hlavný pohľad, ktorý som tu chcel ponúknuť aj k tým výborom. A preto akékoľvek riziká, ktoré by súviseli s nejakou korupciou, iste, je to všetko o ľuďoch, ale práve tá objektivita je tam daná tým rôznorodým zložením, tým, že to bude verejne dostupné každé jej rozhodnutie, či pozitívne, alebo negatívne, a musí byť zdôvodnené. Takáto merateľnosť, takáto verejná kontrola tu nikdy v ničom nebola! Nebojme sa toho, ja som presvedčený o tom, že toto je ten najmenší problém, ktorý nám môže spôsobiť aplikácia novely tohto zákona, ktorú ponúka.
Rada zdravotne postihnutých, ja vám môžem ponúknuť konkrétne príklady, ktoré tu máme doteraz zneužitia obligatórnosti nárokov na zriadenie chránených dielní. Je ich tu veľmi veľa. Môžem ich citovať, môžem hovoriť konkrétne firmy, snáď jednu takú, ktorá je možno úsmevná, ale možno niečo hovorí. Spišská Nová Ves, na okresnom úrade práce požiadal podnikateľ, predložil všetky potrebné dokumenty preto, aby splnil zákonnú nárokovateľnosť na príspevok. V rámci toho príspevku na podnikanie si kúpil koňa. Je to možné, prečo nie. Samozrejmá vec, v istom čase sa zistilo, že neplnil dohodu, ktorú mal s úradom práce. Otázka, čo budeme robiť? No tak vstúpi do toho asi, asi zákon a budeme žiadať vrátenie prostriedkov. Keď nebudú, no tak sa odpredá kôň. No nemohol sa už odpredať kôň, pretože medzitým pán podnikateľ a jeho rodina toho koňa zjedli.
Čo chcem tým povedať? Nemôže byť absolútny rozmer, keď splní nejaké formálnoprávne veci, že dostane ten príspevok. Ale tu môže splniť ďaleko objektívnejšie kritérium ten výbor, veď ten výbor zhodnotí, čo je to za človeka, kde sa pohybuje, akým spôsobom chce realizovať ten zámer, na ktorý ten účel zákona, zákona pamätá. To znamená, že minimálne v tomto prípade, úmyselne som dal taký krajný, radikálny. Samozrejmá vec, viete, ako zobratie alebo vytvorenie chránenej dielne vo fitnescentre a aby vozíčkari a barličkári precvičovali, na tento úmysel ako, ako zobral tiež podnikateľ a splnil zákonné veci, ktoré súvisia s vytvorením chránenej dielne, no podvody. Samozrejmá vec, že toto chceme odstrániť, nie zabrániť. To preto hovoríme o fakultatívnosti pri zriadení chránenej dielne, ale fakultatívnosť neplatí, naopak, opätovne vstupuje a bude obligatórnosť. To znamená, zákonná nárokovateľnosť na prevádzku tej chránenej dielne. Lebo tam už nemáme polemiku o tom, či je alebo nie je to, to podnikanie, keď už beží a plní účel zákona, zákona, zneužiteľné. Ale toto sme týmto odstránili, veď tu viedol štátny tajomník Ondruš veľmi vážne rozhovory aj s príslušnou organizáciou, mnohé kompromisy sa prijali a našla sa, nechcem povedať, že dohoda, ale minimálne priblíženie názorov. To znamená, tu bol záujem opätovne v ťažkom dialógu sociálnom mnohé veci riešiť a ja som presvedčený, že sa aj poriešili.
Viete a sú tu aj isté štatistické čísla. Od roku 2007 sa na jedno nové pracovné miesto v chránenej dielni zvýšil štátny príspevok 4,1-krát, 4,1-krát. No my zodpovedáme aj nejakým, nejakým tým daňovým poplatníkom, aj tým, čo nás volili. Je to správne? Je to dobré? Za päť rokov 4,1-krát? Ja im to nechcem brať. Ale chcem to ďaleko viacej kontrolovať, chcem, aby to bolo efektívne využívané, mám maximálny záujem, viem, aké je ťažké zamestnať vozíčkara alebo, alebo človeka s akýmkoľvek zdravotným postihnutím. Vytvoríme maximálne v tomto smere pozície preto, aby chránené dielne neubudli. Ale jednoducho chceme seknúť a buchnúť po prstoch tým, ktorí aj tých zdravotne postihnutých zneužívali na predmet svojho podnikania a dosahovania neobjektívneho zisku. O toto ide a toto je hlavný cieľ.
Úplne na záver, filozofia zákona je dostať služby zamestnanosti bližšie k ľuďom. Bližšie do prostredia, kde, kde vytvára sa nejaké nové miesto, aby bolo objektívne zhodnotené. Pokiaľ tu sú nejaké finančné prostriedky na tento predmet podnikania, chceme, aby čo najefektívnejšie boli využité. V tom to súvisí a keď hovorím, dostať sa bližšie k ľuďom, no iná cesta nie je, áno, vedie to cez regionálny trh práce. Regionálny trh práce nemôže zhodnocovať a riadiť niekto z Bratislavy. Ten sa musí riadiť a objektívne zhodnocovať v mieste, kde sa, kde sa ten trh práce regionálny vytvára. A to nemôže nikto iný v tomto prípade garantovať, ani riaditeľ úradu práce, ale akási objektívna skupina ľudí, ktorá je tripartitne zložená. Toto je filozofia, to je hlavný prístup, samozrejmá vec.
Úplne na záver, som pripravený ku každému jednému pozmeňovaciemu návrhu, ktorý bude smerovať k vylepšeniu, bude mať logiku, bude zodpovedať filozofii toho zákona, sa objektívne postaviť, vrátiť aj so svojimi kolegami, ktorí odborne tieto veci pripravovali a budú posudzovať aj v ďalšom období, reagovať. Chcem vám ponúknuť možnosť aj v období, pokiaľ bude to druhé čítanie, pred tým, než budú zasadať konkrétne výbory, na nejaké konzultácie, vyjasnenie si istých pozícií a názorov, pretože ešte raz opakujem: služby zamestnanosti nemajú charakter pravicový alebo ľavicový, ale musia mať charakter a ambíciu prostredníctvom jednotlivých nástrojov vytvoriť čo najviac pracovných miest, udržať čo najviac ľudí v práci. Ak sa nám toto podarí, vtedy cieľ zákona bude splnený.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pán minister, chce sa vyjadriť k rozprave pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Vládny návrhy zákona je uverejnený ako tlač 361, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 340.
Teraz poprosím ministra kultúry Slovenskej republiky Mareka Maďariča, aby vládny návrh zákona uviedol.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, na záver tohto dňa dúfam niečo krátke a nekonfliktné. Cieľom predloženého návrhu zákona je úprava ustanovení, ktoré sú pre žiadateľov o poskytnutie dotácie nejednoznačné a v aplikačnej praxi spôsobujú problémy. Navrhovanými zmenami sa upresňuje okruh oprávnených žiadateľov o poskytnutie dotácie v programe Obnovme si svoj dom, kde sa za oprávnených žiadateľov navrhuje ustanoviť vlastníkov národných kultúrnych pamiatok a správcov. Pri obnove bytového domu, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, sa navrhuje medzi oprávnených žiadateľov uviesť aj spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a pri obnove hradných zrúcanín, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami, sa navrhuje medzi oprávnených žiadateľov zaradiť aj občianske združenia, neziskové organizácie a nadácie so sídlom na území Slovenskej republiky. Ďalšími navrhovanými zmenami sa zákon o poskytovaní dotácií dopĺňa o rozsah osobných údajov žiadateľa, ktoré sa uvádzajú v žiadosti a evidujú v informačnom systéme ministerstva a tiež o rozsah osobných údajov, ktoré sa zverejňujú na webovom sídle ministerstva pri informovaní o vybavení žiadosti. V záujme zabezpečenia jednoznačnosti postupu pri predkladaní žiadostí o poskytnutie dotácie, ich posudzovaní a vyhodnocovaní sa predloženým návrhom zákona precizujú niektoré ďalšie ustanovenia zákona.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a média, poslancovi Jánovi Senkovi.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov a doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 11. januára 2013 č. 340 a v zmysle rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu aj za skončenú. Predpokladám, že pán minister už nechce vystúpiť ani pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Kolegyne, kolegovia, napriek tomu, že sme pred siedmou hodinou, ukončujem dnešný rokovací deň, pretože pán minister financií tu nie je, budeme pokračovať zajtra.
Želám všetkým ešte pekný večer.

(Prerušenie rokovania o 18.46 hodine.)