14. schôdza

Pán podpredseda, kolegovia a kolegyne, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 292), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 14., t. j. dnešnej schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 290 z 9. novembra 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

No nie som, bohužiaľ, ja musím, teda ja by som rád vám podal vysvetlenie k vašej otázke. Pozeral som sa na programy bodov(pozn. red.: správne má byť "body programu"), tak ako boli... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ja by som sa chcel veľmi poďakovať vedeniu parlamentu za konštruktívny prístup aj k zvolaniu grémia. Pretože fakt si myslím, že poslanecký klub SMER-u, poslanecký klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností a poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia by nemali tuná odtiahnuť za všetkých. A mali sme dohodu predtým, že vzhľadom na stanoviská z ministerstva zapracujeme niektoré body a sú relevantné dôvody posunu niektorých bodov. Ale skutočne tu nevidím niektorých predkladateľov, takže rozumiem aj námietkam z klubu KDH. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, celú dôvodovú správu návrhu zákona, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme, ktorú predkladajú poslanci Národnej rady Otto Brixi, Anton Martvoň a Jozef Mikloško, čítať nebudem, keďže je pomerne obsiahla a každý z vás ju má v printovej podobe pred sebou.
Faktom, fakt je ten, že v Ríme pôsobí v súčasnosti 14 historických ústavov krajín, najmä strednej Európy, ktoré si uvedomili, že pre výskum národných dejín je dôležité poznať dokumenty najmä v rímskych a vatikánskych archívoch. Tieto ústavy popri vlastnom historickom výskume sa venujú aj bádaniu v odboroch archeológie, umenovedy či knižných vied. Každý z nich má svoju pevnú štruktúru, štatút a rozpočet, pričom ich pracovníci skúmajú svoju národnú históriu vo svetle týchto jedinečných prameňov. Okrem toho tiež vykazujú významnú publikačnú činnosť, organizujú medzinárodné semináre a konferencie. Ústavy poskytujú svojim vedeckovýskumným pracovníkom štipendiá.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zriadiť podobnú inštitúciu so slovenským zázemím aj v Ríme.
Ďakujem pekne, pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho, Antona Martvoňa a Jozefa Mikloška na vydanie zákona, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme (tlač 375), ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 55 z 29. januára 2013 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 353 z 11. januára 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel dal na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorý bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výbore do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajcovskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.

Vážený pán predseda, vážená Národná rada, som vďačný, že tento zákon sa tu prejednáva teraz a chcel by som vo svojom príspevku snáď troška len ozrejmiť určité pozadie a najmä stanoviská našich zodpovedných, ministra zahraničia a ministra financií a ministra školstva. Je to v materiáli, aj keď ten materiál mal viacero svojich verzií, a teda vždy až v tej poslednej sme tam dali, pričom vždy tie minulé sme ponorili alebo vnorili do vlastného zákona, no.
Pôvodný úmysel bolo dať to pod ministerstvo zahraničia. V Ríme je veľmi krásna ambasáda, je tam Slovenský inštitút, ktorý má priestory, má počítače, má možnosti ubytovania. No a pán minister toto akceptoval s tým, že vyjadril veľkú podporu tejto myšlienke. Iba skonštatoval, že vlastne je to kompetenčne pod ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu, veda a výskum, takže sme celú vec posunuli pánu ministrovi školstva.
Po viacerých rozhovoroch, aj osobných, s ministrom a s ďalšími zodpovednými ministerstvo financií nám dalo veľmi kvalitné až tri stanoviská, postupne. Hovorím, všetky sme pripomienky akceptovali. A skončilo to vlastne na tom, že to bude rozpočtová organizácia štátu, zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva školstva. Čiže aj to stanovisko, ktoré je priložené k zákonu, je vlastne to posledné, ale všetky tie pripomienky, ktoré tam boli, boli zapracované už do tohto zákona, čiže vlastne netreba v zmysle stanoviska ministra financií nič tam už meniť.
Čo sa týka ministerstva školstva, tiež máme pozitívne stanovisko pána ministra s tým dokonca, že zorganizoval komisiu svojich odborníkov, ktorí mu na to už vypracovali stanovisko, a pokiaľ viem, odporúčajú, aby sa toto zriadilo a prípadne to pracovalo pri Trnavskej univerzite s tým, že to ovšem bude mať celoslovenskú pôsobnosť, bude tam vedecká rada z mnohých odborníkov z celého Slovenska. A teda nebude to vec len jednej katedry alebo univerzity, ale bude to celoslovenská záležitosť a ten výber kandidátov štipendistov, určenie ich náplne, štipendií a tak ďalej bude mať táto vedecká rada. Zodpovedný za všetko bude riaditeľ ústavu, ktorý bude zároveň aj vedecký pracovník, a ústavná rada, ktorá bude taká jednoduchá, trojčlenná, ale tá bude vlastne mať v rukách chod toho ústavu a prípadne, nie prípadne, ale určite rozpočet, vypracovanie správ. No a potom budú tam pracovníci, ktorí musia byť kvalifikovaní rečovo aj znalostne, historici na toto obdobie, a teda budú pracovať tí v Ríme, aj keď sídlo ústavu bude v Bratislave, ale jeho činnosť bude prebiehať v Ríme.
Ako tu už bolo spomenuté, v Ríme je naozaj štrnásť takýchto inštitútov. Slovensko je jediné z krajín, ktorých sa to týka, najmä strednej Európy, ktoré takýto ústav nemá, a teda by bolo historickým krokom, keby sa ho podarilo tuná schváliť, v čo pevne verím. To, že sme s Talianskom spojení tisícročnými kontaktmi, že v archívoch, jak štátnych, tak mestských, tak vatikánskych, tak pápežských a tak ďalej, knižniciach je veľmi veľa informácií o Slovensku, o jeho histórii, rôzne správy diplomatov, nunciov, ktoré naozaj nemá kto doteraz čítať, alebo iba veľmi sporadicky.
Tá história toho ústavu alebo snahy o založenie je dlhá. Bolo veľa pokusov. Ľudia tam sporadicky chodili, ale proste vždy to skončilo na tom, že vlastne neexistoval zákon, ktorý by to ustanovil, a neexistoval nejaký rozpočet cez niektoré ministerstvo, ktoré by sa s týmto ako zaoberalo.
Čiže doložka vplyvov je nakoniec tam, však to všetci máte. A takisto tie stanoviská všetkých tých ministerstiev, ako som povedal.
Ešte raz ďakujem všetkým, ktorí umožnili, že sa to dostalo do takéhoto štádia, a pevne verím, že tento historický krok, ustanovenie Slovenského historického ústavu v Ríme, tam, kde je jadro aj našej snáď civilizácie, kresťanstva, aj vzťahov Slovenska v tejto oblasti, kde Slováci žili, všetko to tam môžeme v tých archívoch nájsť, tak bude veľkým krokom dopredu, aby sme sa stali tiež štátom kultúrnym, ktorý sa o svoju históriu najmä tuná zaoberá.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predložil na prerokovanie návrh zákona, ktorým sa mení zákon a dopĺňa zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, pričom sa rieši nový spôsob generovania správcov.
Správca bude po novom môcť vykonávať svoju činnosť v rámci väčšieho obvodu ako doteraz. Zoznam správcov sa zároveň rozčlení na tri oddiely, a to oddiel reštrukturalizačných správcov, oddiel konkurzných správcov pre právnické osoby a oddiel konkurzných správcov pre fyzické osoby. To umožní správcom vykonávať iba tú agendu, o ktorú majú naozaj záujem.
Ďalší tematický okruh súvisí so systematickou úpravou ukladania sankcií, lehotami na zánik zodpovednosti za správny delikt a dopĺňajú sa dôvody vyčiarknutia správcu zo zoznamu správcov.
V súvislosti s touto novou úpravou prihlasovania pohľadávok u správcu sa novela zaoberá aj okruhom otázok súvisiacich s vedením kancelárie správcu.
Toľko úvodom. Ďakujem pekne. Skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma 22. januára 2013 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 339.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Dôvodová správa obsahuje náležitosti v zmysle zákona o rokovacom poriadku. Z pripojenej doložky zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie vyplýva, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona sa predkladá s cieľom novej úpravy generovania správcov a navrhuje sa aj zmena územných obvodov, z ktorých môže byť vymenovaný správca.
Predmetný návrh tiež zavádza vydávanie preukazu pre správcu a upravujú sa lehoty na zánik zodpovednosti, ukladanie sankcií a dopĺňajú sa dôvody vyčiarknutia správcu zo zoznamu správcov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. januára 2013 č. 335 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, poslanci, na rokovanie v prvom čítaní predkladám vládny návrh zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to z dôvodu, že ochrana osobných údajov je jedným z ľudských práv, z ktorých časť agendy bola po zrušení funkcie podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny v septembri 2012 delimitovaná na ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Návrh zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na druhý polrok roku 2012.
Predloženým zákonom sa zabezpečuje dôsledná transpozícia smernice o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov alebo o voľnom pohybe týchto údajov, a to s ohľadom na pripomienky Európskej komisie z roku 2006, analýzu doterajšej aplikačnej praxe, ako aj s ohľadom na rýchly rozvoj spoločenských zmien a vývoj informačných technológií, ktoré v značnom rozsahu zasahujú práve do oblasti ochrany osobných údajov.
Návrh zákona bol zároveň koncipovaný tak, aby sa ním zabezpečilo plnenie úloh pre oblasť ochrany osobných údajov vyplývajúcich zo Schengenského akčného plánu Slovenskej republiky, ktorých spolugestorom sú rezorty financií, vnútra a zahraničných vecí.
Návrh zákona poskytuje prehľadnejšiu úpravu práv a povinností osôb začlenených do procesu spracovania osobných údajov, čo predstavuje účinnejší spôsob na zabezpečenie rovnakého výkladu a uplatňovania pravidiel v oblasti ochrany osobných údajov.
Sprehľadnením a zavedením jednoznačnej právnej úpravy sa posilní právna istota nielen fyzických osôb jednotlivcov pri ochrane ich osobných údajov a uplatňovaní ich práv, ale aj v povinnostiach prevádzkovateľov a sprostredkovateľov, ako aj právna istota v oblasti postavenia úradu pri nezávislom výkone dozoru nad ochranou osobných údajov, ktorá svojou povahou predstavuje neoddeliteľnú súčasť základných práv a slobôd.
Predkladané znenie návrhu zákona predstavuje základné a súčasne nevyhnutné kroky pre konsolidáciu slovenského právneho poriadku v oblasti ochrany osobných údajov. Na tieto zmeny bude nadväzovať prijatie dvoch vykonávacích predpisov, a to vyhlášky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky o skúške fyzických osôb na výkon funkcie zodpovednej osoby a vyhlášky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky o rozsahu a dokumentácii bezpečnostných opatrení.
Predkladaný návrh zákona predpokladá po jeho prijatí vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a informatizáciu. Tieto vplyvy sú uvedené a detailne popísané v doložke vybraných vplyvov.
Tento návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho schválila na svojom rokovaní dňa 9. januára 2013.
Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je aj v súlade s právom Európskej únie.
Ďakujem za slovo. Skončil som, pani predsedajúca.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia gestorského výboru, teda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s § 73 ods. 1 podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 358.
Konštatujem, že návrh zákona bol podaný v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku, to jest 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Stupeň zlučiteľnosti návrhu s právom Európskej únie je podľa vyjadrenia navrhovateľa úplný. Návrh položky vybraných vplyvov bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Súčasťou návrhu sú v súlade s legislatívnymi pravidlami aj návrhy vyhlášok Úradu na ochranu osobných údajov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 336 z 11. januára 2013 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval:
- ústavnoprávny výbor,
- výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a
- výbor pre obranu a bezpečnosť a
- výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor v lehote do 30, resp. do 32 dní, od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.