14. schôdza

Pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dúfam, že teraz zase troška popracujeme po to nejakom vzrušení.
Môj návrh zákona je veľmi jednoduchý, týka sa zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a jeho návrh je teda čl. 1, kde sa uvádza názov tohto zákona, teda zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení tých neskorších predpisov, ktoré sú tu uvedené v návrhu zákona. A potom je tam bod 1, bod 2, stručné, krátke, ktoré prečítam a potom vysvetlím.
Takže po prvé navrhujem, aby v sadzobníku správnych poplatkov časti VI s názvom Doprava v položke 65 sa v písmene a) za slová, citujem, "výkon motora do 80 kW vrátane" vkladá čiarka a slová "prvý zápis držiteľa motorového vozidla kategórie M1 s najmenej šiestimi miestami na sedenie, ak je výkon motora do 110 kW vrátane".
Po druhé, v sadzobníku správnych poplatkov časti VI s názvom Doprava v položke 65 sa v písmene b) za slová "najviac troma miestami na sedenie" vkladajú slová "a kategórie M1 s najmenej šiestimi miestami na sedenie, ak je výkon motora do 110 kW vrátane".
Potom je čl. II, ktorý upravuje účinnosť tohto zákona. Keďže tento zákon bol predložený ešte v minulom roku, je účinnosť od 1. januára, ktorú by sme, samozrejme, legislatívne upravili v druhom čítaní.
Chcete počuť aj vysvetlenie, či už... (Reakcia z pléna.) Nie? Ja len veľmi krátko.
Ide o to, že sme prijali zákon, Národná rada hlasmi teda vládnej strany, že autá, ktoré majú viac ako 80 kW výkonu, tak platia a potom odstupňované zvýšené registračné poplatky pri prvej registrácii motorového vozidla na Slovensku. To znamená, že buď nového, alebo dovezeného zo zahraničia. Do 80 kW zostáva poplatok 33 eur, čo si myslím, že je primeraný správny poplatok. A od 80 kW vyššie začína skokom na 167 eur a potom sa to stupňuje a záverečná suma podľa výkonu motora, ako to je v tom sadzobníku uvedené, končí takmer na bezmála 3-tisíc eurách za zápis vozidla. (Ruch v sále.) Môžem vás poprosiť troška pokoja? Ďakujem.
Ide mi o to, že v tomto zákone sú vlastne stanovené dve výnimky priamo v tom znení pôvodnom. To znamená, že robí sa prvá čiara pri 80 kW a je tam vsunutá výnimka, že - keď to nazvem - také dodávky, ktoré sa používajú na podnikanie, to znamená najviac s troma miestami na sedenie, čiže vpredu v kabíne sú dve alebo tri miesta, potom je tá časť, tak tieto neplatia to zvýšené, ten zvýšený poplatok, tie platia tých 33 eur. A potom to začína.
Tak ja navrhujem pri týchto dvoch kritériách zaviesť ešte tretie a to je, aby sa pri osobných autách, poviem to zjednodušene, ktoré majú šesť a viac miest na sedenie, šesť-sedemmiestnych až deväť maximálne, osem plus vodič, ako to uvádza zákon, aby tá hranica nebola 80 kW, ale 110 kW.
Vysvetlím prečo. Je jasné, že iné je ohodnotiť auto typu Fabia, na ktoré 80 kW iste bohato stačí. Ja sám mám napr. 47-kilowatovú Fabiu. Ale je iné auto, ktorým je napr. sedemmiestna dodávka, alebo teda transportér, ktoré je podstatne ťažšie, ktoré má o pol tony viacej, je obsadené viacerými ľuďmi, častejšie býva nabalené batožinou. Je úplne bežné, ja som si to pozeral, o tie autá sa zaujímam, 110 kW je taká hranica normálneho štandardného motora pre takéto auto, nie je to žiaden luxus.
A dôvod, prečo by som to teda chcel, je ani nie tak nejaký motoristický, ale skôr prorodinný a bezpečnostný. Ten prorodinný je v tom, že rodina s viacerými deťmi má celkovo problém už s vyššou kúpnou cenou auta. Pretože také tie bežné, povedzme, že hovoríme o ojazdených autách, v plynových to nie je až taký problém, pri tých ojazdených autách tá cena nejakého päťmiestneho combika je o dosť nižšia ako potom, keď prechádzame na nejakú šesť-, sedem-, osem-, deväťmiestnu verziu. Čiže už tam vznikajú nároky. A my teraz tým, že vlastne tá rodina bude platiť, keďže to auto je bežne vybavené motorom s takým výkonom, tak bude platiť ešte o registračný poplatok viac, čo môže byť niekoľko stoviek eur. V prípade toho 110-kilowattového by to bolo takmer 400 eur. Opakujem znova, v plynových autách to možno nie je problém, lebo či zaplatíte 20 000 eur, alebo 20 400, až taký obrovský rozdiel to nie je. Ale keď si doveziete slušné ojazdené vozidlo, povedzme niekoľkoročné, zo zahraničia, tak pri nejakej 5-6-tisíceurovej položke je nejakých 400 eur celkom slušná položka.
A chcem povedať, tu prichádzam k tomu druhému, bezpečnostnému hľadisku, že ľudia budú potom logicky účelovo kupovať autá s nižším výkonom motora, čo v prípade tej Fabie neprekáža, ale v prípade nejakého auta, v ktorom sa bežne vozí celá rodina aj s batožinou, tak to môže spôsobovať, že to auto bude pomalšie, lenivejšie a asi vám je jasné, že pri predbiehaní môžu vznikať oveľa častejšie riziká bezpečnosti premávky, ohrozenie tej rodiny. Čiže preto navrhujem, aby sa pri týchto väčších viacmiestnych autách posunula tá hranica na 110 kW.
A tu prichádzame k takému určitému ekonomickému hľadisku. Niekto môže povedať, no dobre, ale veď šesť-, sedemmiestne autá si nekupujú len rodiny, ale kupujú si aj nejakí podnikatelia. Pravda jest, ale ak to zostane tak, ako to je, tak ten podnikateľ nie je ničím nútený kúpiť si viac miest, tá rodina nútená je, lebo inak tie deti neodvezie. Ale ten podnikateľ si kúpi radšej potom menšie, lacnejšie combičko, päťmiestne, lebo mu stačí päť miest, a ten kufor má tak či tak. Ale takto si to kúpil, lebo povedzme, že, lebo tých šesť, sedem miest, povedal, niekedy to možno využijem alebo sa mi páči také väčšie auto, ktoré teda má viac miest, ale ich nepotrebujem.
A ak si títo ľudia budú kupovať kvôli tomuto menšie autá, tak sa to vráti aj s tým, že pri kúpe samotného auta je nižšia DPH-čka, pri novom hovoríme. Takisto tie autá sú úspornejšie s menším výkonom motora skoro pravidelne, nie je to automatické alebo priamoúmerné, ale je to, väčšinou je to tak, že sú úspornejšie a aj tam na spotrebnej dani vlastne štát tie peniaze stratí.
Čiže som presvedčený, že dopad tohto návrhu by bol z hľadiska prorodinného veľmi pozitívny. Z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky tiež vysoko pozitívny a z hľadiska ekonomického sa to nedá presne vyčísliť, ale myslím si, že štát by na tom nestratil. Pričom je mi jasné, že v zákone o správnych poplatkoch ide o to, aby štát naplnil štátny rozpočet, a je to jeho legitímny cieľ, toho zákona, ale myslím si, že pri prijatí tejto výnimky by došlo k pozitívnemu efektu pre krajinu a rozpočet by to nepoškodilo.
Máme už také nejaké záverečné vysvetlenie, máme asi tri mesiace od platnosti tohto zákona o správnych poplatkoch, ku ktorému som to ja pôvodne prikladal ako pozmeňujúci návrh, kde by to bolo jednoduchšie a mohlo to fungovať ihneď. Tak máme tri mesiace odvtedy a nastalo to, že zdá sa, že ľudia sa naozaj účelovo stačia vyhýbať týmto poplatkom a že ten prínos, je to zatiaľ predpoklad, prognóza, že nebude taký, ako si pán minister naplánoval. Čo platí teda aj pri mnohých ďalších položkách, ale ja sa zaoberám touto. Takže nemyslím si, že striktné dodržovanie tohto a nepripustenie tej výnimky, tej prorodinnej výnimky, že by spôsobilo nejaké výpadky v štátnom rozpočte.
Takže vás požiadam, aby ste na podporu tejto prorodinnosti, bezpečnosti a aj určitej stabilizácie finančnej podporili tento zákon.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len pripomínam pre poriadok a záznam, že sme v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 292).
Spravodajcom za gestorský výbor pre financie a rozpočet je pán Igor Matovič.
Nech sa páči.

Pán podpredseda, kolegovia a kolegyne, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 292), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 14., t. j. dnešnej schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 290 z 9. novembra 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Chcem sa opýtať, či má niekto záujem vystúpiť v rozprave. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Dámy a páni, chcem sa vrátiť ešte k problému, ktorý vznikol. Chcem požiadať členov poslaneckého grémia, aby sme sa v utorok pred hlasovaním 10.45 hod. stretli. A zároveň chcem tých, ktorí ako predkladatelia neboli prítomní, vyzvať, aby si pripravili zdôvodnenie. Včera Národná rada odsúhlasila postup rokovania v dnešnom dni až do 15.00 hod., a pokiaľ dospejeme na grémiu k riešeniu a budeme, samozrejme, ak procedurálny návrh bude spĺňať podmienky, tak budeme hlasovať, keď Národná rada bude uznášaniaschopná vzhľadom na to, že Národná rada nie je teraz evidentne uznášaniaschopná.
Navrhujem teraz, aby sme prerokovali ešte aj bod č. 72, ktorým je návrh poslancov Otta Brixiho, Antona Martvoňa a Jozefa Mikloška na vydanie zákona, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme.
Zároveň sa chcem ešte spýtať, vidím tu pána navrhovateľa, pána poslanca Škripeka, či je pripravený predniesť svoj návrh zákona.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho, Antona Martvoňa a Jozefa Mikloška na vydanie zákona, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme, tlač 375.)

No nie som, bohužiaľ, ja musím, teda ja by som rád vám podal vysvetlenie k vašej otázke. Pozeral som sa na programy bodov(pozn. red.: správne má byť "body programu"), tak ako boli... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán poslanec, stačí, keď pán predseda poslaneckého klubu potom v utorok na poslaneckom grémiu navrhne procedurálne riešenie, ako postupovať ďalej s vaším návrhom. Takže poprosím... A, samozrejme, ešte pán poslanec Viskupič, už to tu zaznelo, ja to zopakujem. Jeho, alebo odsun prerokovania jeho bodu bol relevantný vzhľadom na postoj ministerstva a dohodli sme sa, že na grémiu prejdeme a zaradíme potom tento bod na prerokovanie.
Zapnite ešte pána poslanca Vašečku, Viskupiča, pardon.

Ja by som sa chcel veľmi poďakovať vedeniu parlamentu za konštruktívny prístup aj k zvolaniu grémia. Pretože fakt si myslím, že poslanecký klub SMER-u, poslanecký klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností a poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia by nemali tuná odtiahnuť za všetkých. A mali sme dohodu predtým, že vzhľadom na stanoviská z ministerstva zapracujeme niektoré body a sú relevantné dôvody posunu niektorých bodov. Ale skutočne tu nevidím niektorých predkladateľov, takže rozumiem aj námietkam z klubu KDH. Ďakujem.

Pán poslanec, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, celú dôvodovú správu návrhu zákona, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme, ktorú predkladajú poslanci Národnej rady Otto Brixi, Anton Martvoň a Jozef Mikloško, čítať nebudem, keďže je pomerne obsiahla a každý z vás ju má v printovej podobe pred sebou.
Faktom, fakt je ten, že v Ríme pôsobí v súčasnosti 14 historických ústavov krajín, najmä strednej Európy, ktoré si uvedomili, že pre výskum národných dejín je dôležité poznať dokumenty najmä v rímskych a vatikánskych archívoch. Tieto ústavy popri vlastnom historickom výskume sa venujú aj bádaniu v odboroch archeológie, umenovedy či knižných vied. Každý z nich má svoju pevnú štruktúru, štatút a rozpočet, pričom ich pracovníci skúmajú svoju národnú históriu vo svetle týchto jedinečných prameňov. Okrem toho tiež vykazujú významnú publikačnú činnosť, organizujú medzinárodné semináre a konferencie. Ústavy poskytujú svojim vedeckovýskumným pracovníkom štipendiá.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zriadiť podobnú inštitúciu so slovenským zázemím aj v Ríme.
Ďakujem pekne, pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne.
Spravodajcom je pani Oľga Nachtmannová. Poprosím ju, aby uviedla informáciu.