14. schôdza

Dobré ráno prajem, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia. Asi som, tipujem, jeden z piatich, možno siedmich, ktorý tú správu čítal. Tak si dovolím k nej niečo krátko povedať. Lebo okrem toho, že som ju čítal, nie som aj sebec, lebo ja som si lesa užil dosť. Nad domom som mal les, pod domom priehradu. Ja som si lesa užil dosť a doprajem aj druhým. Z tejto správy mám trošku obavu. Tak dovoľte sa len krátko podeliť s určitou obavou, ktorú identifikujem.
Spomínané v tej správe, teda okrem iných vecí, je, čo ma tam zaujalo, som si tak rýchlo doštudoval tie antropogénne škodlivé činitele. To sú teda ľudský faktor a spomína sa tam aj krádež. To ma pozastavilo a tam je, cirka sa vyhodnocuje niekde na úrovni 10-tisíc kubíkov za rok 2011. Čo si myslím, lebo z tohto, z tej správy vyplýva, že to je krádež, ktorá sa stane nie tak ako v Liptovskom Hrádku, kde zmizlo údajne 19-tisíc kubíkov, to znamená viacej. Desaťtisíc kubíkov zmizne pomaly ľavou zadnou možno denne. Čiže toto je asi spôsobené, tieto krádeže v týchto lesoch, asi sociálne vylúčenými spoločenstvami. Čiže toto by som vypichol ako určitú skutočnosť, ktorou by sme sa mali do budúcna zaoberať a hľadať riešenia. Nielen sucho konštatovať, že toto je faktom, hej. I keď tá suma z pohľadu toho, čo sa v našich lesoch deje, vôbec nie je nejaká závratná. Ale myslím, že by nás malo zaujať, že ako to budeme riešiť do budúcna.
A ma zaujala ďalšia vec ešte, ktorú chcem povedať. Požiare, požiare, že vznikajú, to vieme. Však druhá najčastejšia príčina, že prečo, je vypaľovanie trávy. Tu len spomeniem jednu takú malú skutočnosť, že dokonca mám osobnú i keď nie úplne do detailu to poviem, ale sa hovorí, že ovca je kosačka. Ale problém je, že vám tu ovcu nechcú do toho lesa pustiť. No, lebo poľovníci si to všetko prizerajú. Tak to stojí tiež za zváženie, hej, že či tých 59-krát, čo vznikol požiar kvôli vypaľovaniu trávy, by sa nedalo čiastočne eliminovať tým, že by sa nejaký status v niečom, čo ináč naši rodičia a starí rodičia dávno vedeli, že ovca je kosačka a požiarnik. Jeden z najlepších požiarnikov lesa. To len tak spomeniem.
A teraz sa vrátim k tým podstatným veciam, ktoré si myslím, že ako v každej správe sa vyskytnú. Avšak keďže sú toto Lesy Slovenskej republiky a to nie je len tvrdá ekonomika, to je aj niečo viac, tak by som na to upozornil, že niečo štatisticky, zdá sa, nesedí.
V tej správe sa hovorí, že sa vyťažilo za ten rok 2011 9,5 milióna ungefähr kubíkov dreva a toto chcem spomenúť. Z toho sa hovorí, že pre vnútorný trh bolo dodaných 8,7 kubíka. To znamená, asi tí spracovatelia, ktorí to vyťažili, cirka 700-tisíc kubíkov vyviezli priamo. Ďalej sa v texte píše, že 2,7 bol export. To znamená, keď odrátam tých 700, ktoré vyviezli priamo, tak zostáva 2 milióny kubíkov, ktoré vyviezol niekto. To mi tiež príde tak trošku menej logické, že prečo to nevyviezli tí, čo vyťažili. Ale keďže žijeme v dobe trhového mechanizmu, to len dávam na zváženie. Nehovorím, že to je nejaký veľký problém. Problém je trošku v niečom inom a asi v tom, že keď nám zostane tých približne 8, teda 9,5 mínus 2,7 a pripočítame dovoz, hej. Tam sa hovorí, že sme doviezli cirka milión kubíkov, 950-tisíc kubíkov, tak nám to vychádza, že nejakých 8 miliónov kubíkov v roku 2011 tu zostalo v tejto krajine. A tu by som si dovolil upozorniť na to, že niečo nesedí. Lebo 8 miliónov kubíkov je strašne veľké množstvo. A ja som si nie naozaj celkom istý, a to bude teda aj mojím výstupom pri ukončení, lebo ja dám procedurálny návrh, pán spravodajca, aby sa táto správa vrátila na dopracovanie. A jeden z ukazovateľov, ktorý je potrebné dopracovať, že kde tých 8 miliónov kubíkov skončilo? Lebo niekde ďalej sa síce píše, že 3 milióny kubíkov zobral drevársky priemysel, milión kubíkov nábytkári a 3,7 milióna že zobrali celulózky. Nesedí mi to, ako pri všetkej úcte. Ale možno sa mýlim, pripúšťam, ale od toho som tu, že sa pýtam. A je potrebné, tam ten štáb máte veľký, nech sa to dopracuje. Ja poznám jednu veľkú pílu, Rettenmeier, a tá má nejakú kapacitu, ale tých cirka tri milióny kubíkov, že čo spracovali drevári, tak neviem. Že síce je v každej dedine pomaly píla, ale voľajako mi to nesedí. Ja mám pocit, že niekde inde je chyba, v niečom inom je chyba. Čiže to by bola, keby teda náhodou to uznesenie prešlo a pán minister by sa uvolil, že ju dopracuje, tak naozaj by bolo potrebné doplniť, že keď tu teda zostalo 8 miliónov kubíkov dreva, že kto všetko ich spracoval. Myslím, že na konci by sme sa možno aj v niečom čudovali.
Ešte chcem upozorniť na skutočnosť, ktorú som si tam všimol, týkajúcu sa DPH. Ako viete, vážení, to sú tie istoty: umrieť a dane. Ale chúďa príroda DPH nepýta, hej. Ona fakt, ona v tomto ešte nie je doštudovaná, čiže ona si nepýta DPH. A čo tým chcem povedať? Chcem tým povedať, že z tej, tej hodnoty celkovej, ktorá tu zostala, a ak tu zostala niekde, 8 miliónov kubíkov dreva a realizačné ceny aj samotná správa hovorí, môžu byť niekde na úrovni 60 eur za meter priemer na kubík. Môže byť aj menej, však z toho sa nestrieľa. Stále tam niečo nesedí a nesedí tam cirka to, že v tej správe sa hovorí, že bilančne daň na vstupe a výstupe bolo, do plusu to šlo niekde na úrovni 27, myslím, alebo 29 miliónov eur. Nesedí mi to. Obzvlášť preto, že príroda si DPH nepýta. To znamená, že z tej hodnoty tej drevnej hmoty tých 50 eur môže byť na realizáciu, niekde, tí ťažiari, ja neviem čo, manipulácie môžu byť niečo, hej. Ale tej prírode DPH-čku neplatíme, to znamená, je tam vysoký pomer pridanej hodnoty. To znamená, tá DPH-čka by mala byť o dosť vyššia. To je znova, by som povedal, ukazovateľ, ktorý nesedí v tejto správe. A pokiaľ chceme aspoň približne rokovať o správe, ktoré majú nejaký význam tu vôbec sa s nimi baviť, tak by mali mať aspoň nejaký, tendenciu byť v niečom zodpovedajúce skutočnosti. Aby sme nedopadli, nie, to tu niekto splietal, že to je ľudová múdrosť, že štatistika je iba to, čo zmanipulujem sám. To povedal Churchill, ale aby sme tu prípadne takto nejakým spôsobom nedopadli.
Tam ešte, a to už taká drobná poznámka. Národné lesnícke centrum som zachytil, že tu bol problém s Národným lesníckym centrom. Tam nám vykázal nejakých 8-tisíc eur neúročný zisk. To pri tom rozpočte, neviem. Ale tam by mňa zaujímalo v tej doplnenej správe, že ako dopadlo to, že údajne nejaký web za 20 miliónov korún teda, lebo 700-tisíc eur to je podľa mňa dosť veľká suma na to. Ten web musí aj voňať, hej, nie že ešte byť funkčný. On by musel voňať, spievať, neviem čo ešte, kúriť. Takže by ma to zaujímalo, že ako to vlastne dopadlo. Lebo tam bol nejaký problém, že pán Moravčík, v živote som ho nevidel, ale on s tým niečo mal. A vy ste sa, pán minister, vtedy nejak presvedčivo k tomu postavili, že v prípade, že sa niečo zistí, tak budete konať rázne. Ale ja som si včera pozeral webovú stránku, tú jednu z tých funkčných, a mám pocit, že tam ako v pozícii riaditeľa je. Čiže asi je predpoklad, že tých 700-tisíc za webovú stránku je asi primeraná cena. Čo, ak dovolíte, poviem, že nie celkom sa s tým stotožňujem.
Takže to sú nejaké moje výhrady k tejto, aj kvôli tomu, aby sme nakoniec nedopadli tak. Ale tomu sa chcem venovať v druhom bode, ktorý predkladáte, že by sme sa blížili skutočnostiam, aby sme nakoniec my náhodou nedopadli, lebo už pomaly, že vraj to bude z toho vtip, že volajú potravinári alebo tí, čo majú potraviny, na ministerstvo pôdohospodárstva, že no dobre, a čo je vlastne slovenský výrobok, hej, v súvislosti s včera schváleným zákonom? A ministerská úradníčka povie. No, to síce neviem, ale doporučujem vám tam dať fotku Matoviča, Jahnátka a Záhumenského.
Viete, čiže toto by som chcel povedať, že by sme si mali dať pozor, hej, že aké zákonné normy prijímame. Ale tomu sa budem venovať v tej druhej časti.
Čiže procedurálny návrh môj je, aby sa správa vrátila na dopracovanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, hovorili ste k správe o lesnom hospodárstve za minulý rok. V tej správe sa uvádza, alebo spomínajú ešte aj dopady zlých zmlúv z čias roku 2010 z konca prvej Ficovej vlády, to sú zmluvy pre Wood Working. Ale určite by stálo za to sa spýtať pána ministra, čo viedlo nové vedenie štátnych lesov k tomu, aby v týchto, namiesto zrušenia týchto zmlúv vypustili ustanovenie, že Wood Working nemôže drevo predávať ďalej a musí ho sám spracovať. Pretože to, že teraz môže drevo ďalej predávať, je priestor na biznis. Taktiež by stálo za to sa spýtať, prečo štátne lesy uzatvárajú zmluvu so zahraničným odberateľom na niekoľko desiatok tisíc metrov kubických dreva a vyvážame zo Slovenska a slovenskí spracovatelia majú problém so spracovaním toho alebo naplnením svojich kapacít. Takže aj tieto otázky, pokiaľ Národná rada schváli, aby sa táto správa vrátila, tak ako navrhujete, na dopracovanie, tak by bolo dobré, keby pán minister ich doplnil, pretože je zaujímavé sa pozrieť aj na to, komu Wood Working toto drevo vďaka tejto zmene, ktorá sa udiala pred pár týždňami, predáva a kam toto drevo dnes smeruje.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, iste ste si všimli, že prerokovávame správu za rok 2011. To len tak pre upresnenie. A chcem sa vás opýtať, ako si to predstavujete vrátiť správu na doplnenie a požiadať, alebo teda vrátiť správu na doplnenie procedurálnym návrhom. Myslím si, že správu ste dostatočne prečítali, ale rokovací poriadok asi nie. Pretože zatiaľ čo som tu v tejto snemovne, snemovni, tak sa správy buď prijali, alebo neprijali. A vy môžete dať návrh, aby sa dala nová správa. Takže neviem si dosť dobre predstaviť, ako sa vysporiadame s vaším procedurálnym návrhom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, ďakujem za slovo. Pán poslanec Hlina, nesklamali ste, pre mňa ste vôbec nesklamali, začali ste tradične. Najprv kritizujete svojich kolegov bez toho, aby ste boli v obraze. Vaše slová - piati až siedmi možno prečítali túto správu. Ja by som vám skutočne ľudsky doporučoval, skúste sa vy raz aspoň za uhorsky rok pozrieť do zrkadla. K tomu toľko.
Ďalej zareagujem na vás ohľadom ťažby dreva a obchodu s drevom. Vravíte správne, cez 8 miliónov kubíkov išlo na domáci trh. Niečo vám tam nie je jasné. V zátvorke je napísané, už keď niečo študujete a chcete tu robiť odborníka ohľadom lesov, máte na to právo, je tam aj vlastná spotreba. Vlastná spotreba je napríklad palivové drevo, čiže toto vám ušlo.
Niečo na doplnenie, na dopracovanie. Podľa môjho názoru ako lesníka s 28-ročnou lesníckou praxou je táto správa vypracovaná skutočne pedantne, máte tam od škodlivých činiteľov cez pestovanie lesa. Dopodrobna máte tam rozpracovanú ekonomiku lesného hospodárstva jednak štátnych, neštátnych subjektov, obchod s drevom podľa sortimentov. Čo tam má byť ešte naviac na dopracovanie, ja si skutočne neviem predstaviť, podľa mňa táto správa je vypracovaná pedantne a dáva ucelený obraz o hospodárení v lesoch za rok 2011 vcelku, za celé Slovensko.
Tak isto boli tu rôzne kritiky na hospodárenie v lesoch. Keď si všimnete a porovnáte predchádzajúce správy, objem a plocha lesov u nás má stúpajúcu tendenciu. Takže lesnícka práca je tu skutočne dobrá, samozrejme, záleží tak isto na každom lesníkovi. Ja k tomu len toľko.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, milí kolegovia, kolegyne. Zdravé hospodárenie v lesoch, kolega sa to dotkol tuná v tej svojej pripomienke. Myslím si, že veľakrát by postačilo naozaj mať taký zdravý sedliacky rozum. Áno, veľmi častým javom je a zvlášť na jar, v jeseni je to menej, ale aj v jeseni sa to stáva, že horia nám lesné porasty. A to vďaka tomu, že v podstate podhorské a horské lúky nie sú dostatočne využívané, tak ako by mali byť. Aby boli pokosené, respektíve vypasené. Možnože to vyzerá veľmi smiešne, že tá ovca patrí tam na tú lúku, aby to vypásala, ale je to naozaj veľmi pravdivé. Nebyť takejto nezodpovednej našej práce alebo prístupu k tomuto a ľahostajnosti, tak jednoducho ani Krásna Hôrka by nevyhorela. Hej, je to síce, ten les je trochu ako ďalej, ale bolo by to spasené a vykosené. Myslím si, že treba sa starať aj o les tak, že tie priľahlé lúky a pasienky že budú vypasené. S tým sa veľmi stotožňujem.
Ďalšia vec, ktorá tuná, jednak to by boli aj pracovné príležitosti.
Jedna vec, ktorá ma mrzí, veľmi častým javom je to, že my drevo ako guľatinu vyvážame. Treba, aby naozaj sme sa na to viac zamerali, aby sme spracúvali to drevo, ja viem, že aj na vlákninu, tak ako to bolo spomenuté, ide do celulózky a podobne. Ale naozaj podľa možnosti, ak by sa to dalo aj všetko drevo spracovávať u nás na Slovensku, určite by to pomohlo riešiť našu nezamestnanosť a v tej prvovýrobe naozaj by vzniklo viac pracovných príležitostí, pritom netreba tam ani nejakú vysokú kvalifikáciu. Lesy patria nám všetkým a veľmi radi do tej prírody chodíme všetci.

Ďakujem za slovo. Ja som rád, pán kolega, že ste spomenuli, že ste chlapík z Oravy a les poznáte veľmi podrobne. A po druhé, som rád, že ste spomenuli aj kubíky, ktoré štátne lesy alebo Lesy Slovenskej republiky ťažia, distribuujú a predávajú. Matne si spomínam, pokiaľ padla kalamita v Tatrách v roku 2004, vtedy sa táto kalamita spracovala formou predaja dreva na pni, predaj obchodných celkov. Ak sa nemýlim, jeden z kupujúcich, ktorý tento obchodný celok vydražil, ste boli práve vy. A ako správny Oravák, ktorý les podrobne poznáte, ak sa domnievam správne, ste neboli schopný túto kalamitu spracovať v termíne, ktorý vám bol určený, a museli ste od zmluvy odstúpiť s dosť vysokou zmluvnou pokutou. Pokiaľ ste robili túto kalamitu, spracovávali túto kalamitu v Tatrách, vlastníte vlastnú pílu, či ste distribuovali túto hmotu ďalším subjektom?
Mňa mrzí jedna vec. Že lesníci, ktorí kvalitne hospodária a hospodária prakticky už v lesoch, dá sa povedať v zmysle nejakých platných zákonov už od čias Márie Terézie, a jednotlivé generácie lesníkov ten les pestujú a pokiaľ už chcú speňažiť túto hmotu, tak im takzvaní ochranári zabránia doslova vlastnými telami tieto porasty speňažiť, a tým pádom získať zdroje na to, aby mohli les ďalej pestovať. Tiež sa mi zdá, že pokiaľ bola blokáda v Tichej a Kôprovej doline, že ste boli medzi jednotlivými účastníkmi tejto blokády. A mrzí ma len to, že tzv. ochranári nemajú hmotnú zodpovednosť za tie svoje rozhodnutia. V TANAP-e takýmito rozhodnutiami ostalo zhruba milión kubíkov drevnej hmoty, ktorá sa nemôže spracovať a ktorú generácie vlastníkov pestovali na to, aby sa.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja som chcel pôvodne iné povedať, ale dovolím si k tomuto objavnému zisteniu, ktoré tu pán kolega predniesol. Ale skôr ako poviem, ja som si všimol aj tú vlastnú spotrebu, ale štatisticky nevýznamná k tomu objemu. A teraz k tomu objavnému zisteniu. Áno, je to pravda. Pravdou je ináč okrem iného aj to, že tých ľudí, teda tých živnostníkov tá zmluva hnala, hnala pod štyri kubíky dreva cez sedem vodných zdrojov liečebne vo Vyšných Hágoch. To som namietal a ja som povedal, že to neurobím, nepošlem ľudí na traktore, tam sa to ináč nedalo stiahnuť, ani koňmi, nijako, nijako, nepošlem ich tam cez sedem vodných, povrchových vodných zdrojov. To bol celý problém! A keby ste chceli, ja vám osvetlím aj detaily, ako to nakoniec celé dopadlo, kto mne s akou pokutou sa vyhrážal, ako to nakoniec s mierom dopadlo. Čiže, pán kolega, keď chcete informovať kolégium, tak si to doštudujte, aby sme boli konzistentní, ako sa to moderne hovorí.
Ale ešte predsa len stihnem možno k tomu inému. Ja som predsa len, ráno sa ťažko štartuje, ja som chcel ešte jednu vec povedať. Okrem iného som vyrastal a chodil veľmi často do Nižnej Boce, teraz to už kľudne môžeme nazvať Tungusko. Hej Tungusko, neviem, či viete, tam buchol meteorit, a to vyzerá rovnako. A mal som spoločne aj s NAPANT-om, aj s VLK-om, aj so Zvolenom taký projekt envirohliadok. Štátne lesy tam mali len takú zástupnú úlohu robiť a možno by to stálo za to, že prečo to nakoniec padlo celé na štátnych lesoch, že nemali záujem vytvoriť envirohliadku, ktorá by pokusne na nejaké obdobie monitorovala oprávnenosť kalamitnej ťažby, lebo toto je celé, hej, že vyhlásite ťažbu za kalamitnú a rúbete, rúbete, kým Poliak je dole na odbernom mieste. Lebo Poliak proste na odbernom mieste je. Kde je dopyt, tam je ponuka. A keď netreba, tak toho kôrovca tam aj donesieme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pôvodne som nechcel vystúpiť, lebo som predpokladal, že toto bude konštatačná správa za rok 2011 a nepredpokladal som, že táto správa bude zneužitá na určité útoky smerom na súčasné vedenie, predovšetkým pánom poslancom Simonom. Pán Simon tu znovu prezentoval, ako zle hospodária Lesy Slovenskej republiky. Ale táto správa nie je len o hospodárení štátneho podniku Lesy, štátny podnik Lesy obhospodaruje 51 percent lesných porastov, zbytok je súkromný sektor. Čiže aj otázky, ktoré tu dávali niektorí iní rečníci, predrečníci sa musia pýtať aj toho súkromného sektoru, kde štát nemá v podstate žiadny vykonávací dosah, aby ich prinútil k niektorým činnostiam. Ale o tom to nie je. Ale pán Simon znovu vytiahol, ako sa nehospodárne zazmluvňuje, ako sa zle hospodári, len zabudol povedať, že aký podiel on má na tom, na tom zlom hospodárení s drevnou hmotou, na nevýhodných zmluvách, ktoré boli podpísané počas jeho ministrovania.
Dámy, páni, ešte prednedávnom tu bola ostrá kritika, polemika, polemika aj v médiách, že vláda prijala uznesenie na určité investičné stimuly, a pán Simon dokonca urobil separátnu tlačovú konferenciu, prečo sa podpísala zmluva s Ružomberkom, so Slovwoodom na dodávky dreva, keď je to také nevýhodné. Tá pravda je taká, že Lesy nedokážu bez Slovwoodu existovať, lebo berie zhruba jednu tretinu dreva a Lesy nedokážu nájsť trvalého odberateľa na úrovni jedného milióna kubíkov dreva. Ale ani by to nebolo rozumné, lebo je to predsa domáci podnik, berie nie hlavne smrek alebo ihličnaté drevo, čo je predmetom toho nedostatku, čo sa stále dozvedáme z médií, že je problém s nedostatkom dreva. Tam je problém so smrekom, nie je problém s inými druhmi dreva. Ale toto nie je doména Ružomberku, ten berie na chemické spracovanie drevo, čiže berie úplne iné druhy dreva na svoje spracovanie.
Ale vyčíta nám, že sme podpísali zmluvu. Dovoľte mi, aby som prečítal jeden list. List napísaný v Banskej Bystrici 14. 2. 2012, 2012, 14. 2., čiže menej už ako mesiac pred parlamentnými voľbami. Vec: Žiadosť o predĺženie kúpnej zmluvy. To je vec tohto listu, kde pisateľ píše: "Vážený zákazník, Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Banská Bystrica spolupracuje s vami ako s jedným z najvýznamnejších odberateľov drevnej hmoty na základe dlhodobo uzavretých kontraktov, čoho dôkazom je aj rámcová zmluva číslo 01/2009, platná od 1. 1. 2009 do 31. 12. 2014", dôležitý termín. "Uvedomujeme si, že dlhodobá konkurencieschopnosť celulózok, papierenského a drevárenského priemyslu na Slovensku je udržateľná iba pri využívaní najmodernejších technológií, a preto máme záujem, aby vami plánovaná investícia, o ktorej sme pred chvíľou hovorili, bola úspešne zrealizovaná. Zároveň si uvedomujeme, že takéto finančne náročné investície nemôžu byť realizované bez garantovania dostupnosti vstupných surovín. V tejto súvislosti si vás dovoľujem informovať, že na základe vzájomného výhodného partnerstva našich firiem má štátny podnik aj po uplynutí platnosti uvedenej kúpnej zmluvy záujem pokračovať s vami v obchodnej spolupráci, a preto sme pripravení rokovať o predĺžení platnosti tejto rámcovej zmluvy do 31. 12. 2020. Z tohto dôvodu si vás dovoľujem požiadať o predloženie návrhu predmetu dodatku k predĺženiu rámcovej kúpnej zmluvy na pripomienkovanie a schválenie." Bodka. "S pozdravom a úctou inžinier Igor Viszlai, generálny riaditeľ Lesy, štátny podnik, Slovenskej republiky."
Čiže všetkým vám je jasné, že tento list bol a to úctivé, že len nám to, preboha, pošlite a my vám to rýchlo pred voľbami podpíšeme, že bolo z pokynu pána vtedajšieho ministra Simona. Zrazu po voľbách, keď ho neobsadili do funkcie ministra, iné nerobí, len útočí a zabúda na listy, ktoré dal pripraviť.
Teraz, prečo sme podpísali dodatok k zmluve? Viete, čo bol najväčší problém obchodovania štátnych lesov Banská Bystrica so Slovwoodom? Cenové stropovanie, v určitom momente sa do kontraktu zaviedlo, že pokiaľ Slovwood, robia sa zmluvy kvartálne, pokiaľ Slovwood nebude súhlasiť s navýšenou cenou, platí stará cena. Ale zároveň platí aj zmluva číslo 1/2009, keď Lesy Slovenskej republiky nedodajú drevo, platia obrovskú pokutu za nedodanie dreva. Čiže slovenské, Lesy Slovenskej republiky sa dostali do absolútneho kŕča, kedy vlastne na jednej strane museli dodávať množstvá, lebo mali podpísané zmluvy, rámcovú zmluvu, ročnú zmluvu, kvartálne zmluvy, ale na druhej strane nemohli nič robiť s cenami, lebo tam sa dostala cenová kalkulácia.
Dámy a páni, viete, kedy sa dostala táto cenová kalkulácia do tejto zmluvy, alebo táto záklopka? Dodatkom číslo 18 k zmluve 1/2009 za úradovania pána poslanca súčasného Zsolta Simona a za riaditeľovania generálneho riaditeľa Viszlaia. A tento istý poslanec dneska bude kritizovať nové ministerstvo, bude kritizovať vedenie Lesov Slovenskej republiky, že podpísali zmluvu. Ale, pán minister, s tým, že sme konečne, a bolo to tvrdé rokovanie, polročné, som povedal, pokiaľ túto cenovú kalkuláciu odtiaľ nevyhodíte, nepočítajte, že dôjde k predĺženiu zmluvy. A dosiahli sme to! Konečne od roku 2013 neplatí cenová záklopka, ktorú ste si tam vy dali, a bol by som veľmi rád, keby ste vysvetlili poslancom, čo bolo za to! Lebo asi nepredpokladám, že vaše IQ je také, že by ste to urobili len tak. Jednoducho ste urobili veľmi dobrý biznis, veľmi dobrý biznis a dneska ste o tom ticho a kopete, obviňujete, urážate každého okolo. Ale vy ste kritikom vždy boli Mečiarových ér na Lesoch, ale toto si nedovolil ani Mečiar, to, čo ste si dovolili vy!
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Pani podpredsedníčka Národnej rady, dovoľte mi, milé kolegyne, kolegovia, aby som sa veľmi stručne vyjadril k niektorým veciam, ktoré pred týmto plénom a nielen pred týmto plénom, ale pred všetkými, ktorí zrejme sledujú hodnotenie stavu vývoja lesného hospodárstva v roku 2011, je potrebné niektoré veci proste a jednoducho uviesť na správnu mieru. Samozrejme, nebudem sa vyjadrovať k niektorým podrobnostiam, ktoré tu naznačil môj spolusediaci Lojzo Hlina, som presvedčený o tom, že keď sa vrátim do lavíc, tak mu to veľmi rýchlo vysvetlím, že o čo ide. A to, čo chýba, tak nie je v ničom inom, jedine v zásobách dreva, ktoré sú absolútne nevyhnutné, akceptovateľné. Nedá sa proste hľadať súvis medzi ťažbou a odbytom bez toho, aby sa akceptovali zásoby, ktoré sú prirodzené. Ale takéto záležitosti nechám na potom.
Chcem sa vyjadriť k tým podstatným záležitostiam a chcem sa vrátiť k včerajšiemu vystúpeniu pána predsedu Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pána profesora Hubu, ktorý začal lakonickým konštatovaním, že každý vie, aké obrovské množstvo z Lesov odišlo a podobne, na to boli nejaké faktické poznámky, ako sa v Lesoch šafári a ako sa v Lesoch kradne a podobne.
Milé dámy, vážení páni, je treba úplne otvorene povedať, že hodnotenie stavu a vývoja lesného hospodárstva na základe hodnotenia správy z jedného roka, roku 2011, bez ohľadu na to, či tam bol minister Zsolt Simon, alebo kto a kto bol riaditeľom, generálnym riaditeľom Lesov Slovenskej republiky, je, by som povedal, veľmi, veľmi, veľmi úzkoprsé a veľmi málo akceptovateľné. Áno, hodnotíme jednu správu, ale ak sa má táto správa zneužiť na to, aby sa pristúpilo ku kritike dlhoročnej, stáročnej práci lesníkov, aby sa pristúpilo ku kritike úrovne lesníckej vedy a výskumu na Slovensku, tak mi dovoľte, aby som ostro proti takýmto náznakom kritiky protestoval. Aby to bolo pre každého jasné, nielen pre odborníkov a nielen pre tých piatich alebo siedmich, čo tu Lojzo Hlina naznačil, že možno študovali správu alebo nie. Aby to bolo jasné pre pána predsedu výboru, ja doporučujem, možno nemá pán predseda takúto jednoduchú príručku alebo takýto jednoduchý bulletin, ktorý vydáva každý rok alebo každý druhý rok ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Milé dámy a vážení páni, ak nazriete do tohto bulletinu, tak zistíte isté trendy a tie trendy sú konkrétne vo vydaní z roku 2011 charakterizované od roku 1920. Sú tu hlavné ukazovatele kvality hospodárenia v lesoch. A  je to výmera porastovej plochy, ktorá stúpa, porastová zásoba, lesnatosť, priemerná zásoba dreva na hektár, zásoba dreva na obyvateľa, všetko sú to pozitívne sa vyvíjajúce, rastúce trendy. Hovorím od roku 1920.
Napriek tomu, že tu boli veľmi kritické kalamity, s ktorými si museli lesníci poradiť, napriek tomu, že im v mnohých prípadoch tí, čo mali byť spolupôsobiaci a mali pomáhať pri spracovaní kalamity, im robili skôr problémy. A veľmi dobre viete, na koho mám, na koho teraz myslím, nielen na tých, ktorí sa vešali na tých stromoch v Tichej a Kôprovej doline. To vám garantujem, že nielen na tých. Trendy sú úplne jednoznačne pozitívne, tak sa spytujem, o čom to vlastne hovoríme? Lesníci, áno, každý vie, aké obrovské množstvo dreva sa vyťažilo, lesníci to drevo vyťažili, ale vyťažili ich na základe schválených programov starostlivosti o les, predtým lesných hospodárskych plánov, ktoré vychádzajú z lesného zákona. A to, čo v lesoch zostáva, sa permanentne inventarizuje v rámci permanentnej inventarizácie Lesov Slovenska. To sú oficiálne údaje, to nie je metóda pokusov a omylov, to je nie prezentácia svojich názorov, tak poprosím, aby sa lesníckemu stavu nekrivdilo. A ja osobne túto príležitosť chcem využiť a chcem sa poďakovať lesníckemu stavu, tak v štátnom, ako aj neštátnom sektore za tie dlhodobé pozitívne dosahované výsledky a za výsledky, ktoré sú v konečnom dôsledku prezentované aj v správe z roku 2011.
Určite nebudem už dlho hovoriť, ale na záver jedna vec. Zase v príhovore pána predsedu výboru včera odznelo jedno tvrdenie: Naše lesy nie sú chránené príliš, sú nechránené.
Vážený pán poslanec Huba, 56,9 percenta lesov Slovenskej republiky je zaradených do chránených území rôznych typov, okrem toho ďalších 30 percent územia Slovenskej republiky, zhruba 15 percent sú chránené územia typu biosférických rezervácií, ramsarských lokalít, území karpatskej konvencie, území prírodného dedičstva UNESCO a podobne. Koľko je to spolu percent? 56,9 plus 15? Milé dámy, vážení páni, viete, aký je priemer v Európskej únii, chránených území? 23,83 percenta. A niekto tu úplne bez akýchkoľvek problémov vystúpi a povie, že na Slovensku lesy nie sú dostatočne chránené, ba sú až nechránené. No ak je to naozaj tak, tak potom sa treba pozrieť na vec aj z druhej strany, pán profesor Huba. Nedávno sme schvaľovali štátny rozpočet, výdavky ministerstva životného prostredia boli schválené vo výške 604,4 milióna eur. 604,4 milióna, to sú tri štvrtiny rozpočtu na strane výdavkov ministerstva obrany alebo dve tretiny na strane výdavkov ministerstva vnútra.
Ja sa pýtam, my na Slovensku stojíme, naozaj sme, naozaj v takej situácii, že tu hrozí nejaká ekologická katastrofa? Ak máte dojem teda, že skutočne lesy nie sú dostatočne chránené, tak kde sú všetci ochrancovia prírody? Kde sú inšpektori životného prostredia? Prečo si svoje povinnosti neplnia? Nedospel náhodou alebo nedozrel náhodou čas, aby sme si prepočítali, koľko my máme inšpektorov a ochrancov prírody na jeden hektár výmery Slovenska? Ešte raz opakujem. Tri štvrtiny rozpočtu ministerstva obrany a dve tretiny rozpočtu ministerstva vnútra. Poprosím vás, aby sme v budúcnosti riešili všetky problémy týkajúce sa trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, dodržiavania trvalo udržateľných kritérií naozaj veľmi korektne, posudzovali ich spoločne, nielen z environmentálneho hľadiska, ale aj z toho prirodzeného lesníckeho hľadiska. Pretože my nemôžeme zo Slovenska urobiť nejakú rezerváciu. Slovensko má významné lesnícke tradície, ktoré sú medzinárodne uznávané, a keby generácie lesníkov neboli robili tak, ako robili, tak dneska ochranári nemajú do čoho pichnúť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk v sále.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 335 z 27. novembra 2012 k žiadosti Národnej rady Slovenskej republiky o podanie správy predkladám v požadovanej štruktúre materiál Správa o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Týmto materiálom vás informujem, v akom štádiu sa nachádzali rokovania o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky ku dňu môjho menovania do funkcie ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, teda k 4. aprílu 2012, ako aj o pozícii a cieľoch dosiahnutých za obdobie október 2011 až marec 2012. V tomto období prebehli predovšetkým prvotné orientačné diskusie k jednotlivým návrhom tvoriacim právny základ Spoločnej poľnohospodárskej politiky do roku 2020. V materiáli zároveň informujem o pozícii Slovenskej republiky, ktorú v rámci diskusie o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky presadzujem od môjho nástupu do funkcie ministra, a o dosiahnutom pokroku v prospech Slovenskej republiky. V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť výrazný pokrok v oblasti priamych platieb, dosiahnutý zohľadnením možnosti diferencovať hodnotu platobných nárokov za rovnakých podmienok, ako je to umožnené členských štátom uplatňujúcim režim jednotnej platby, či zmenu navrhovaných ustanovení o obmedzení platieb pre veľké poľnohospodárske podniky, kde bola zohľadnená pozícia Slovenskej republiky.
Tieto zdôrazňujem iba ako hlavné body, v ktorých bol dosiahnutý v tomto období z môjho pohľadu pokrok, o ďalších ustanoveniach zmenených v súlade s našou pozíciou informujem v správe. V záujme koordinovaného presadzovania pozície Slovenskej republiky som vyvíjal iniciatívy predovšetkým v rámci krajín V4 a nových členských štátov, s ktorými zdieľame stanovisko k viacerým zásadným otázkam reformy. O týchto iniciatívach vás informujem v časti 3 správy. Rokovania o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky momentálne nie sú uzavreté, pričom pokrok v rokovaniach závisí od rokovaní k budúcemu viacročnému finančnému rámcu. Cieľom je uplatňovanie reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky od 1. januára 2014, situácia v rokovaniach však naznačuje, že sa bude zvažovať určité prechodné obdobie. Ministerstvo pod mojím vedením bude v rokovaniach naďalej aktívne presadzovať hlavné, naše hlavné priority, definované v predloženej správe.
Ďakujem za pozornosť.