14. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca. Janko, ja okrem hadíka, ktorého pravdepodobne samospráva tým, že by niekoho chcel uštipnúť, posúdiť bude vedieť, a jej väčšinové rozhodnutie, čiže v samospráve kde je dvanásť poslancov, sa všetci zhodnú, že ten hadík teda niekoho uštipnúť by mohol a nemal by tam byť chovaný. Lenže, čo keď sa stane, že ty budeš doma chovať čivavu a samosprávny orgán so siedmimi poslancami rozhodne, že nebezpečným živočíchom z hľadiska tvojho susedského sporu s nejakým susedom je tvoja čivavka. No a siedmi poslanci vzhľadom na to, že sú buď v tvojej politickej strane, alebo máš k nim bližšie ako tvoj sused, alebo ďalej teda v tomto prípade, rozhodnú, že čivavka je nebezpečný živočích a ty týmto otravuješ konanie. To je ten odborný rozmer, proste, ak to takto preženieme, tak vidíme ten rozdiel medzi hadíkom a čivavkou, ale túto kompetenciu proste ja sa obávam dať tým samosprávnym orgánom, ktoré môžu vyrobiť takéto ad absurdum rozhodnutia a riešiť svoje susedské spory na základe toho, že budú mať kompetenciu označovať za nebezpečného živočícha akékoľvek zvieratko ty doma budeš chovať. A budú si riešiť nie agendu nebezpečnosti, ale agendu susedských sporov, medziľudských sporov a pod. Toto nie je to, aby sme hovorili o tom, že niekto má zlý úmysel, ale o tom, že skutočne veterinár má posúdiť, či ten had nebezpečný živočích je a nejaký iný domáci živočích nebezpečným pre okolie nie je.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. No musím konštatovať, že došlo k vzácnej zhode, ďakujem všetkým, ktorí reagovali na moje krátke vystúpenie v rozprave a ozaj je to vzácne, zhodli ste sa na tom, že som netrafil klinec po hlavičke, no stáva sa. Napriek tomu si myslím, že vás je potrebné upozorniť na dva také faktory. Ten jeden sa týka toho, že či je to ozaj správne, pristúpiť v takomto prípade s prezumpciou zlého úmyslu, že ste veľmi povýšili všetci vo všetkých svojich vystúpeniach akýsi predpoklad, že tá samospráva je tak trošinka nie na to, aby spravovala danú obec, ale aby tak rozmýšľala, komu uškodiť a ako sa vysporiadať s nejakými šarvátkami susedskými a komu prisoliť a komu nie, proste že nehrá s občanmi, ale proti občanom. To si myslím, že je a priori dosť chybný predpoklad, aj keď, samozrejme, nevylučujem, že život k nemu mnohokrát môže aj pána starostu alebo primátora nejakým spôsobom doviať.
No ale je tu možno vážnejšia vec, ktorú ste opomenuli. My sa tu bavíme síce teraz o nebezpečných živočíchoch, ako keby to bola nejaká teda výnimočná vec v rámci rozhodovania samospráv. Ale ste si nevšimli, kolegovia, že samosprávy už niekoľko rokov majú vážne kompetencie v mnohých oblastiach, ktoré sú vysoko odborné, profesionálne a napriek tomu, či už samy, alebo keď sa poradia, alebo si zriadia na to nejaký inštitút, rozhodujú. Čo tak ich kompetencie v oblasti stavebníctva, to sú takí odborníci, že skutočne rozumejú všetkým statickým, dynamickým a neviemakým problémom? Alebo čo také výruby stromov, to sú tak lesnícky zdatní, že oni tomu rozumejú? Tak potom vás prosím, keď vám robí problém toto, tak potom prekopme úplne zákon, ktorý upravuje právomoci samospráv, a povedzme im, že môžu rozhodovať o tom, kedy sa vyvesia zástavy, kedy sa budú vyvážať smeti a kedy budú nejaké iné veci, a že vlastne sú natoľko nekompetentní, že nemôžu takéto veci rozhodnúť, lebo tak si myslím, že to môže posúdiť ako príklad toho, čo sme... (Prerušenie vystúpenia časomerom).

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Som rád, že ste zareagovali, že vás táto tematika možno aj trochu chytila za srdce, niekoho sprava, niekoho zľava. A tak by som povedal, čo bráni, ja som tiež za, som za, aby to bolo odborne posúdené, nemám s tým problém. Čo bráni obci zavolať si toho veterinára tam na obecné zastupiteľstvo? Povedz, pán veterinár, spĺňa ten Jožko Mrkvička podmienky, nespĺňa, je to problém? Keď to myslí obecné zastupiteľstvo úprimne, že chce to poriešiť doslova transparentne, tak mi chcete povedať, že ten veterinár za to, že tam príde vysvetliť svoj dôvod, akým spôsobom posúdil chov toho nebezpečného zvieraťa u tohto žiadateľa, resp. chovateľa, že bude chcieť za to 15-tisíc eur, to mi chce niekto povedať? Dokonca zdá sa mi, že tieto podmienky sú už definované v mnohých prípadoch, ako to má vyzerať, takže myslím si, že tá odbornosť jednoznačne áno, mala by tam byť kritériom, ale hovorím, že každý, kto chce chovať nebezpečné, ja hovorím exotické zviera, lebo aj naša myš domová je nebezpečné zviera. Hocičo môže byť nebezpečným zvieraťom, to znamená, hovorím exotické, ktoré by sme pred 50 rokmi tu vôbec nemali. O tomto je tento zákon. A keď už raz sme ich zadefinovali tie nebezpečné, v úvodzovkách, exotické, my nevymýšľame ďalšie kategórie, kto tam ešte príde, či tam príde potkan ako spomínal pán Alojz Hlina v tom prvom čítaní, keď bolo u pána Podmanického, alebo ďalší. Ale my už máme zadefinované, ako Slovenská republika a jej občania prostredníctvom poslancov definujú nebezpečné zviera. My nevymyslíme zas teplú vodu, už to tu máme, ja nechcem ísť dvojkoľajne, lebo trieda cicavce prešla. Trieda cicavce prešla, už je to v obecných zastupiteľstvách, tam už rozhoduje, či bude chovať toho tigra alebo nebude. Ale čo tí ďalší? A tu je tá anomália, tu je tá disproporcia, ktorú chcem odstrániť v tomto zákone. A ja hovorím, pokiaľ iba jedného človeka zachránime, má to zmysel, má to zmysel, aby takáto dvojkoľajnosť bola stade doslova odstránená a vyhubená.
Takže myslím si, vážení, áno, som za odbornosť a myslím si, že obecné zastupiteľstvo, ako tu bolo spomínané z úst pána Mičovského pri tých kompetenciách, ajajaj, tam je tých odborníkov, až mi je z toho niekedy zle, keď tam prídem a sa ich niečo opýtam. Takže myslím si, že tu by tento problém nastať nemusel pri dôslednej a úprimnej snahe obecných správcov majetku v tých samosprávach zástupcov v snahe posudzovať takúto žiadosť, ktorá príde od nejakého toho vlastníka alebo žiadateľa. Samozrejme, myslím si, že je to o to väčší dôvod, aby sme nezmenili slobodu na svojvôľu, lebo keď mi chcete povedať, že ja, moje veľké ego, má prevalcovať celú dedinu, pretože ja som ten silný, ja som ten milionár, ja som ten miliardár a ja si to môžem dovoliť a ty tam čuš, lebo ty si iba môj sused , ty máš iba 500 eur plat alebo dôchodok, tak si myslím, že to nie je zmysel demokracie, vážení, to nie je zmysel demokracie. Teraz nehovorme o egu, hovorme o nás občanoch Slovenskej republiky. My občania voláme po vás, poslanci, zachráňte nás. A hovorím, to nie sú milióny, to sú možno desaťtisíce ľudí, ktorí takto by si to vedeli predstaviť.
A prečo potom volíme tých svojich zástupcov, veď ja mu delegujem, ja mu delegujem svoju predstavu, ty si ten, ktorý má bude zastupovať v tom obecnom zastupiteľstve, v tom mestskom. Ja potom prídem k nemu a mu to vysvetlím, ručne-stručne, keď bude treba, že čo voči nám nemôžu. Ale na tých obciach, tam sa to ručne-stručne vysvetľuje, to vám garantujem, že áno. A tam sa okamžite a vždy sa to utrasie, ako to má byť. Áno, hovoríte o tých lobingoch, že celá rodina volí a už je starosta, ale ja hovorím, pokiaľ to niekto myslí úprimne, dá sa to. Ale hovorili ste aj o tých referendách, o tých petíciách, to sú ďalšie možnosti, ktoré by tam mohli byť, ale hovorím, som za odbornosť, áno, som za to, aby mal spôsobilosť ten, kto to chová, aby vedel tú vec chovať, lebo to, že mám peniaze a že si to môžem dovoliť, ešte neznamená, že som chovateľ. Takže samozrejme, že musí spĺňať tie podmienky, a myslím si, že každé obecné zastupiteľstvo vie si zastať túto úlohu a občania mu to vedia veľmi rýchlo zrátať, pokiaľ by to nebolo.
Ďakujem pekne a znovu prosím o podporu tohto zákona.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. augusta 1996 a následne bol zmenený novelou č. 214/2009 Z. z. s účinnosťou od 4. júla 2009, novelou zákona 547/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2011 a novelou zákona č. 313/2011 s účinnosťou od 1. novembra 2011. Jeho hlavným účelom je upraviť vzťahy pri predávaní, podávaní alkoholických nápojov alebo pri umožnení ich požívania zákonom vymedzeným osobám a určení povinností vyplývajúcich zo samotného účelu. Navrhovaná právna úprava má za úlohu riešiť odstránenie súčasných disproporcií pri zabezpečovaní verejného poriadku obcou, ktorá môže prijatím nariadenia obmedziť alebo zakázať činnosti súvisiace s predajom, podávaním alebo požívaním alkoholických nápojov na verejne prístupných miestach na určitý čas alebo na, alebo na určitom mieste bez obmedzenia iba v určitých hodinách alebo dňoch.
Podľa súčasnej právnej úpravy je obec v nejasnej pozícii, do akej miery môže požívanie alkoholických nápojov na verejne prístupných miestach obmedziť na určitý čas alebo na určitom mieste. Súčasný právny stav neumožňuje obmedzenie na dobu neurčitú nepretržite počas celého roka a na miestach vymedzených obcou nariadením, lebo pojmoslovím v určitých hodinách alebo dňoch sa dostane do pozície štatistu pri neuvedenom časovom pásme v prípade narúšania verejného poriadku a následnom uplatňovaní sankcie.
Zámerom predmetnej navrhovanej právnej úpravy je vytvoriť obciam priestor pre vlastné rozhodnutie, akým spôsobom si určia obmedzenia časové, ale aj priestorové pri zohľadnení konkrétnych potrieb počas celého roka alebo vymedzením časových úsekov jednotlivými hodinami, dňami, respektíve mesiacmi. Takouto úpravou je možné vyhnúť sa situácii, kedy napríklad v čase od 3.00 hodiny ráno do 5.00 hodiny rannej je požívanie alkoholických nápojov, ako je to v meste Košice na zástavkách miestnej hromadnej dopravy, detských ihriskách alebo v bezprostrednej blízkosti školských zariadení a kostolov, prípustné.
Predložený legislatívny návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s inými ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a nemá dopad na štátny rozpočet ani na rozpočty územnej samosprávy.
Ďakujem za pozornosť a dovoľte mi požiadať vás o podporu tohto poslaneckého návrhu.

Ďakujem za slovo, pani. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Je to návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov, tlač 305. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet a rozpočty územnej samosprávy. Nezakladá nároky na zamestnanosť, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 270 z 8. novembra 2012 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som. Môžete otvoriť rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol návrh novely zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, konkrétne novelu § 52, príspevok na aktivačnú činnosť formou menších služieb pre obec, samosprávny kraj alebo štátny podnik. Musím sa ospravedlniť, že som minútku meškal, ale zo Slovenskej televízie ma ohľadom tohto zákona práve volali. (Potlesk.)
Predložený návrh zákona mení a dopĺňa spomenutý zákon o službách zamestnanosti a predkladám ho spolu s kolegom Jánom Hudackým. Zámerom predloženej novely je rozšíriť možnosť aktivovať poberateľov dávky v hmotnej núdzi pri tvorbe, ochrane a zlepšovaní životného prostredia, ako aj pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm aj prostredníctvom vykonávania menších služieb pre podniky vo vlastníctve štátu. V súčasnosti tieto práce môžu nezamestnaní robiť iba pre samosprávu, to znamená pre obce a VÚC-ky.
Vážené kolegyne, kolegovia, každý rok naša krajina zažije menšie alebo väčšie povodne. Aj udalosti z posledných dní na juhovýchode Slovenska ukázali, že vznikajú povodne aj po jedno-, dvojdňových dažďoch. Veľakrát sa to stáva preto, že naše rieky, potoky, ale hlavne odvodňovacie kanály, ale aj závlahové kanály nie sú vyčistené. Čistenie a vysádzanie štátnych a vojenských lesov, čistenie povodí riek alebo odstraňovanie následkov živelných pohrôm sa budú môcť vykonávať aj v rámci aktivačných služieb.
V súčasnosti môže dlhodobo nezamestnaný občan, ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, získať príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj vo výške 63 eur mesačne. Aktivačná činnosť formou menších služieb pre obec alebo samosprávny kraj má podporovať udržiavanie pracovných návykov dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý je poberateľom dávok v hmotnej núdzi. V roku 2012 poberalo na Slovensku aktivačný príspevok v priemere 62-tisíc ľudí. Podľa štatistiky ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo najviac poberateľov v Prešovskom kraji, teda v oblasti s najvyššou nezamestnanosťou. Po ňom nasledujú kraje Banskobystrický a Košický. V hmotnej núdzi sme mali ku koncu roka 2012 183-tisíc občanov Slovenska. A na dávkach v hmotnej núdzi bolo vyplatených 270 miliónov eur. Ešte raz podotýkam, 183-tisíc ľudí bolo v hmotnej núdzi v našej republike k 31. decembru. Z tejto armády chudobných a nezamestnaných len jedna tretina pracovala na aktivačných prácach. Väčšina ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, chce pracovať na aktivačných prácach. Ale starostovia obcí, tam, kde ich je príliš veľa, tam, kde je v niektorých obciach viac ako 100, máme prípad v Jarovniciach, kde je 1 180 ľudí na aktivačných prácach, títo starostovia obcí nemajú šancu takéto množstvá ľudí ani manažovať, ani pre nich nemajú dostatok práce.
V súčasnosti Slovenská republika vlastní 20 štátnych podnikov. Predpokladáme, že nie všetky štátne podniky budú tieto aktivačné práce využívať, ale mali sme na mysli pri predkladaní hlavne štátne a vojenské lesy, Slovenský vodohospodársky podnik a jeho odštepné závody a povodia alebo štátny podnik Hydromeliorácie. Na základe návrhu a podnetov starostov, hlavne z obcí východného Slovenska, sme sa rozhodli predložiť do parlamentu návrh, ktorý by aj štátne podniky vtiahol do hľadania práce pre nezamestnaných. V obciach, kde je väčšina, väčšia skupina ľudí na aktivačných prácach, niekedy viac ako sto, je starostovi ťažké pre nich nájsť dostatok práce.
Vážené kolegyne a kolegovia, viacerí ste v pondelok mohli v televízii Markíza v hlavných správach vidieť príspevok o tom, ako redaktor navštívil obec Jarovnice v okrese Sabinov. V tejto obci je 4 850 obyvateľov. Na aktivačných prácach v tejto obci pracuje 1 181 občanov. Táto obec by mala byť najčistejšou obcou v našej republike. Mala by to byť ukážková obec. 1 181 ľudí tam pracuje na aktivačných prácach. Je možné, aby starosta takejto obce dokázal manažovať, riadiť a zabezpečiť každý deň týmto ľuďom prácu? Ja si myslím, že nie. Za aktivačný príspevok musia pritom tamojší nezamestnaní každý deň odpracovať tri hodiny. Štát im v tejto obci doslova vyhodí na aktivačné práce mesačne viac ako 79-tisíc eur plus plat pre zamestnávanie minimálne 10 až 15 koordinátorov aktivačných prác.
Naproti tomu v našich lesoch, potokoch, riekach, odvodňovacích kanáloch, ktoré sú majetkami štátnych podnikov, je tej práce dostatok. Choďte sa niekedy pozrieť k odvodňovacím kanálom, potokom, riekam, ako to tam vyzerá. Poviem vám tak, že v minulosti, keď v jednotlivých obciach ľudia ešte chovali dobytok, tak ľudia sa predháňali v tom, aby mohli chodiť kosiť odvodňovacie a závlahové kanály. Ja si to dobre pamätám. Dneska sa tam choďte pozrieť. V tých odvodňovacích kanáloch rastú stromy. Nie sú schopné pri väčších dažďoch odviesť túto vodu. A potom sa tá voda vzdúva, vylieva sa na naše polia, poisťovne vyplácajú poistky poľnohospodárom a všetci sa čudujeme, prišli záplavy, zalialo polia. To isté sa deje pri potokoch. Starostovia obcí neustále bombardujú štátny podnik Povodie, príslušný, a ten im neustále odpovedá: Nemáme dosť financií, nemáme dosť ľudí, možno na budúci rok. A potom prídu dažde a z potokov sa vybreží voda a zaleje obydlia. Pritom máme tu armádu 183-tisíc ľudí v hmotnej núdzi, ktorí by, väčšina z nich, teda úprimne chcú pracovať na aktivačných prácach, lebo to je pre nich jediný možný príjem. V Bratislave sa zdá, že 63 eur, ktoré dostane človek v hmotnej núdzi, je príliš málo. Ale ten človek poberá aj ďalšie dávky v hmotnej núdzi. A keď sa zamestná na aktivačných prácach on, zamestná sa manželka, odrazu je to pre nich príjem skoro 130 eur. To už nie je tak málo, aby mali záujem pracovať. Ale musíme im tú prácu dať! Musíme si túto krajinu dokázať zveľadiť. Potom prichádzajú, samozrejme, výhovorky a kolotoč výhovoriek, kto je zodpovedný za záplavy a kto je zodpovedný za tie zanesené a zarastené rieky a potoky. Totiž na majetku štátu, štátnych podnikov starostovia, aj keby chceli, nemôžu vykonávať aktivačné práce. Obec nemá právo zasahovať do majetku štátnych podnikov. A tí sa zase vyhovárajú, že na to nemajú dostatok ľudí. A potom príde veľká voda a vinníka niet.
Náš návrh novely zákona o službách zamestnanosti taktiež rozširuje rozsah aktivačných prác aj pre obec o pomoc pri mimoriadnych udalostiach a odstraňovaní ich následkov pre samosprávny kraj aj pri starostlivosti o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, rozvoj a poskytovanie sociálnych služieb a ďalších činností v sociálnej oblasti.
Na chvíľočku sa zastavím pri VÚC-čkách. VÚC-čka veľmi málo využívajú aktivačné práce. Je to preto, že napríklad v zariadeniach, ako sú DSS-ky doteraz podľa zákona nebolo možné používať aktivačných pracovníkov. Naša novela alebo návrh novely zavádza povinnosť pre získanie aktivačného príspevku vykonávať aktivačnú činnosť v rozsahu najmenej 16 hodín týždenne. Touto zmenou novely zákona určujeme nie maximálny, ale minimálny rozsah prác pre získanie aktivačného príspevku. Nie je možné, aby aktivačný príspevok jednotliví pracovníci brali za jednu odpracovanú hodinu. A ďalšíkrát si donesie maródku, ospravedlnenku. Nie je to možné. Zdá sa nám, že 16 hodín týždenne je minimálne množstvo hodín, ktoré aktivačný pracovník musí odpracovať. Návrh na základe podnetov hlavne starostov a aplikačnej praxe ruší časové obmedzenie. Doteraz bolo časové obmedzenie 2 x 6 mesiacov. Takže, keď toto zrušíme, aktivačnú činnosť bude možné vykonávať bez časového ohraničenia, ktoré sa ukázalo ako prekážka pre obce pri zabezpečovaní aktivačnej činnosti.
Vplyv návrhu zákona na štátny rozpočet a rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov sa uvádza v doložke o posúdení vplyvov. Očakáva sa pozitívny vplyv na životné prostredie. V tomto mieste chcem vysvetliť. Ministerstvo financií nám dalo posúdenie, že návrh novely zákona bude mať vplyv na štátny rozpočet. Ja hovorím, že nebude. Ja hovorím, že keď štát určí čiastku na aktivačné práce, my ju našou novelou chceme len lepšie prerozdeliť. My chceme, aby v obci, kde je na aktivačných prácach 150 pracovníkov napríklad, aby tam nebolo 150 pracovníkov, lebo to starosta nezvláda, ale napríklad len 50 a ďalších 50 aby pracovalo v lese a ďalších 50 na vyčistení odvodňovacích kanálov. Takže podľa môjho názoru štát, keď určí určitú čiastku na aktivačné práce, nemusí ju navyšovať, keď teda nechce, aby viac ľudí robilo na aktivačných prácach.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem za pozornosť.

Najprv by som vám chcel povedať, že sa mi podarilo prekonať môj osobný rekord o 15 sekúnd, teda presun z druhej strany sem do rokovacej sály. (Potlesk.) Chcem povedať pani predsedajúcej, chcem povedať pani predsedajúcej, že ja si sledujem program rokovania, ale my sme sa dozvedeli tesne pred rokovaním o tomto bode, že predchádzajúci bod predkladatelia stiahli, a preto sa chcem spýtať, predkladatelia už tretíkrát stiahli ten návrh zákona, možno to by ste mali vysvetliť, pani Laššáková, lebo ja som sledoval program, ale ste ma zaskočili, že zrazu bod predo mnou vypadol. Ale som rád, že ešte som, mám dobrú kondíciu a že som osobný rekord prekonal.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nebudem to komentovať, pán poslanec. Myslím si, že to tu nám nepatrí. Nech sa páči, dajte spravodajskú informáciu.

Brocka, Július, poslanec NR SR
Áno. Ešte by som doplnil môjho kolegu, ktorý podrobne uviedol obsah tohto poslaneckého návrhu zákona, že zhodou okolností máme na tejto schôdzi v prvom čítaní vládnu novelu, väčšiu novelu zákona o službách zamestnanosti, ale práve tými presunmi programov z jednej schôdze na druhú sa stalo, že hoci moji kolegovia predložili tento návrh zákona ešte začiatkom novembra do Národnej rady, 9. novembra dostal tento návrh predseda Národnej rady, ale rokujeme o ňom v prvom čítaní 6. februára. A tak sa stalo, že vládny návrh zákona ho predbehol. A ja si myslím, že by bolo určite korektnejšie, keby sme urobili takúto fintu a ako spravodajca to navrhujem, že by sme tie pozitívne veci z vládnej novely zákona o službách zamestnanosti premietli do tohto poslaneckého návrhu a potom by to bol celkom dobrý návrh zákona o službách zamestnanosti. A môj ďalší návrh je, že odporúčam, aby plénum Národnej rady tento návrh zákona schválilo do druhého čítania, aby ho pridelilo výborom ústavnoprávnemu a výboru pre sociálne veci, aby gestorským bol výbor pre sociálne veci a lehota bola 30 dní na prerokovanie v týchto dvoch výboroch a pre prerokovanie spoločnej správy 32 dní.
Pani podpredsedníčka, nech sa páči, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dámy a páni, vážený pán predkladateľ číslo jeden. Ja som predkladateľ číslo dva. Takže veľmi rád sa k tomu pridám. Vážený pán spravodajca, ja nebudem dlho určite, pretože pán predkladateľ, môj kolega pán Zajac určite povedal, dá sa povedať, že takmer všetko. Chcem len zdôrazniť niektoré fakty, ktoré súvisia s návrhom tohto zákona, a tie súvisia predovšetkým s hrozivou situáciou v oblasti zamestnanosti, resp. s mierou nezamestnanosti, ktorá na Slovensku rastie výrazným tempom. A ja sa obávam, že ak to tak pôjde ďalej, tak o chvíľu prekročíme hranicu aj 15 percent. A čo je ešte dôležitejšie a markantnejšie na tom celom, že máme množstvo dlhodobo nezamestnaných občanov, ktorí už, aj tí, čo pracovali, tak stratili už aj pracovné návyky. Tí, čo vyšli zo škôl a tiež už nejakú dobu sa im nedarí nájsť zamestnanie, tak títo ešte žiadne tie návyky nemajú a ak budú ďalej takto bez práce, tak asi budeme aj ťažko od nich očakávať, že nejaké návyky aj získajú. A toto je tiež jeden veľmi zaujímavý alebo dôležitý návrh, ktorý rieši aj tento aspekt celého toho problému a vytvára možnosti preto, aby z tých 183-tisíc ľudí, ktorí sú momentálne v hmotnej núdzi, a teda sú nezamestnaní, je pravda, že berú dávky v hmotnej núdzi, ale keď by ste ktorýkoľvek z vás a rodiny, ktoré živíte, mali vyžiť z takejto dávky, tak je, je len jednoznačné, že títo ľudia majú záujem aj o aktivačné práce, ktoré im vylepšujú tú sociálno-ekonomickú pozíciu v ich rodinách. A toto je veľmi dôležité aj z tohto pohľadu a tento návrh zákona, resp. novely zákona by mal pomôcť aj v tejto danej oblasti.
Čo tu bolo povedané? Áno, zatiaľ tie aktivačné práce môžu realizovať miestna samospráva a regionálna samospráva. Tí sú limitovaní dvoma okruhmi problémov. Jeden je ten, že obyčajne tie menšie obce a povedzme aj tie veľké obce nemajú dostatočný počet ľudí, aby mohli manažovať, efektívne manažovať týchto ľudí, ktorí sú na aktivačných prácach. A viete,  ja som mal aj minule takúto skúsenosť, išiel som cez jednu obec a tam skupina rómskych žien, asi dvadsať či tridsať, bola opretá o metly a neviem, ako dlho, ale mal som chuť ich odfotiť. Je jasné, že ak by boli lepšie koordinované, ak by mali ten lepší manažment v tej obci, tak tá situácia by bola iná. Tá obec by možno bola lepšie uprataná, možno by bol skutočne oveľa väčší poriadok v tejto obci.
(Obrátenie sa na predsedajúcu: Pani podpredsedníčka, môžete trochu kľud tu zabezpečiť?)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, prosím vás pekne o pokoj v rokovacej sále, pretože nemôže sa...

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
Nie je nás tu až tak veľa, aby sme sa nevedeli nejak zvládnuť, teda zvládnuť tú našu komunikáciu.
Takže určite je treba, aby sme hľadali možnosti pre čo najefektívnejšie využívanie potenciálu ľudí, ktorí chcú pracovať na aktivačných prácach. Nie preto, aby ich tešilo zametať ulice alebo v podstate robiť podradné roboty, ale skutočne sú rodiny v situáciách, keď potrebujú sa sociálne a ekonomicky zabezpečiť tak, aby mohli slušne žiť, aby to bolo v súlade s ľudskou dôstojnosťou. Tento návrh zákona rieši a dopĺňa tie možnosti o tie štátne podniky, máme dvadsať podnikov so stopercentnou štátnou účasťou. Ja by som si dokonca vedel predstaviť aj podniky, ktoré majú majoritný podiel štátu v takýchto spoločnostiach, ale zatiaľ to riešime cez tie štátne podniky, kde má štát stopercentný podiel, pretože má oveľa väčšiu šancu alebo možno nejakým priamym, možno až direktívnym spôsobom, a teda aj prostredníctvom zákona keby prešiel, nariadiť, aby takéto podniky takisto využívali tieto, tieto služby ľudí, nezamestnaných ľudí na aktivačné práce.
Tej roboty je veľa, tej roboty je hrozne veľa. Keď si zoberieme povedzme lesy, štátne lesy, vojenské lesy a podobne, či už vyčistenie týchto lesov, výsadba stromčekov a podobne, to môžu lesníci, ktorých tu máme, alebo teda tu na pána Mičovského pozerám, ale aj ľudí, ktorí sa venujú životnému prostrediu, môžu o tom veľa hovoriť, že ako a zrejme určite by, by to len podporili, akým spôsobom by mohli títo ľudia pomôcť práve krajinotvorbe a zároveň, samozrejme, aj lesom a efektívnejšiemu využívaniu vlastne tej pracovnej sily.
Vyčistenie lesov. Ja som svojho času pripravil program biomasa, ktorý sa nezrealizoval, nebudem to teda rozširovať, prečo nie. Napríklad jedna časť toho je, aby sme vedeli systémovo vyriešiť vyčistenie lesov a vlastne zber tej biomasy alebo toho odpadu z lesov. Aby sme vedeli pozbierať a spracovať do peletiek, do štiepok a podobne, pretože my nemáme systémovo riešené veci v súvislosti aj s energetikou. Na jednej strane pán minister hospodárstva, čo kvitujem, prichádza s dotáciami povedzme na nákup kotlov na biomasu. To je síce pekné, ale na druhej strane tá ponuka kdesi absentuje, to znamená, že tie štiepky, tie peletky, respektíve tá biomasa nie je dostupná.
Takže vidíte, aké to má súvislosti všetko to, o čom rozprávame aj v tejto Národnej rade, čo pripravujeme, či sú to už vládne návrhy zákonov, alebo poslanecké návrhy zákonov, všetko sa dá zladiť, všetko sa dá dostať do systému tak, aby sa ten systém uzavrel, aby bol efektívny. Aj preto tento návrh zákona, aby hospodárstvo Slovenskej republiky v tom širokom slova zmysle by sa mohlo nadýchnuť, nehovoriac o tom, že je tu momentálne aktuálna výzva, čo so zamestnanosťou, ako riešiť nezamestnanosť, a to sú konkrétne formy. Pán Fico obyčajne opozíciu vyzýva k tomu, aby dávala realistické, reálne návrhy. Ja si už neviem predstaviť, aký realistickejší, aký konkrétnejší návrh môže dostať na stôl od opozície, ak nie ten, aký teraz tu predkladáme.
Bol by som rád, alebo veľmi rád by som počul nejaké protiargumenty, prečo nie. Skutočne, pretože ja som praktický človek, fungujem pätnásť rokov, točím sa okolo podnikania, okolo hospodárstva. Ja by som veľmi rád počul nejaký protiargument, prečo nie, prečo nie na taký konkrétny návrh, ktorý prichádza, a v priebehu jedného, dvoch, troch mesiacov aby sa to implementovalo do praxe. Prinesie konkrétne výsledky. Takže či už cez miestnu samosprávu, regionálnu samosprávu, ale aj cez štátne podniky. Ja spomeniem len tak náhodou, čo tu mám. Slovenský vodohospodársky podnik, Lesy Slovenskej republiky, Hydromeliorácie, Vojenské lesy a podobne, to sú všetko štátne podniky, ktoré by mohli v priebehu niekoľkých mesiacov týchto ľudí zobrať, dať im robotu, majú predpoklady, majú manažérske tímy, majú štruktúry na to po regiónoch, po okresoch, po celom Slovensku. Absolútne by s tým nemal byť problém. Ak bude problém, tak to bude len v ochote a snahe riešiť veci aktuálne a riešiť konkrétne problémy, ktoré na Slovensku máme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Rád by som pripomenul navrhovateľom tohto, tejto novely, že štátne lesy ako štátny podnik tvoria iba polovicu celkovej výmery lesov Slovenskej republiky. Druhú polovicu tvoria neštátne lesy a táto novela nedáva možnosť riešiť problémy so životným prostredím a proste s tými všetkými problémami aj v neštátnych lesoch, napríklad v obecných, lebo cez obec sa to nedá, pretože mestské a obecné lesy sú obchodné spoločnosti, eseročky, v ktorých síce zriaďovateľom je obec, ale tých sa táto novela netýka.
Ďakujem.

Tak ja si dovolím oceniť tento ideový a do legislatívneho zámeru pretavený zámer kolegov poslancov, pretože ho považujem naozaj za prospešný a konštruktívny a alternatívny návrh, ktorý rozširuje možnosti zamestnania a pomoci ľuďom, ktorí sa naozaj trápia, lebo mnohí z objektívnych príčin sú dnes na dávke a príspevku v hmotnej núdzi a ja si sama neviem predstaviť, zrejme nikto z nás si nevie predstaviť, ako zmanažovať život z príjmu 80 alebo 90 eur. Ale vďaka novozavedeným legislatívnym opatreniam, ktoré tu boli schválené, som dnes dostala od jednej pani hlásenie, že z príspevku, ktorý mala v hmotnej núdzi, jej bol krátený zo sumy, neviem či teda 40, 60 eur na 2 eurá k príjmu 50 alebo 80 eur na polovičný úväzok. Takže realita je naozaj tvrdá, je hrozivá, naozaj títo ľudia potrebujú pomoc, žijú z 80-, 82-eurových príjmov.
Ďakujem.