14. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani navrhovateľka, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, ťažko sa kráča po zamínovanom poli, ktoré tento návrh určite otvára.
Pán poslanec Beblavý pri uvádzaní tohto návrhu spomínal sociálne prostredie, ktoré je na Slovensku zlé, a ťažké časy sa dejú. Preto navrhujú zrušenie povinného dvojpercentného odvodu do fondov. Do umeleckých fondov ďalšia argumentácia. Čiže sú to verejnoprávne inštitúcie, ktoré máme na Slovensku od roku 1954. A zabezpečujú rôzne funkcie. Nezaznelo tu to, že tieto inštitúcie sú verejnoprávne a pôsobia v nejakej určitej sfére, ako keby umeleckej vzájomnosti. Ja som pri návrhoch z dielne SDKÚ zvyknutý, že ak povedia A, tak povedia B. A tuná práve mi to B veľmi chýba. Skôr pri tom akoby sme sa zamerali na to, že je možno neoprávnené, že určitá časť obyvateľstva má vyšší daňový odvod, keďže tento dvojpercentný odvod je povinný a musia ho platiť, tak ako spomínal napríklad môj kolega poslanec Hraško, že ho musí platiť a nevie sa pri činnosti, ktorej sa venuje, je to umenie v oblasti folklóru, dostať k nejakým výhodám, ktoré tieto fondy majú zabezpečovať, a nevie sa na základe toho, ako sú definované, dostať k tým benefitom, ktoré by mali pre umeleckú obec platiť, to je jedna strana mince.
Ja si však myslím, že tento problém by sme mali otvoriť z úplne inej strany. Zákon o týchto fondoch je starý z roku 1993. V roku 1993 sa tento parlament dohodol na tom, že fondy budú financované a všetky režijné náklady budú platené, a to tu teda nezaznelo, z, a teraz sa možno počudujete, kolegovia, príspevkov z tzv. vtedy koncesionárskych poplatkov a teraz na základe tzv. zástrčkového zákona. Zákon z roku 1993 totižto hovorí, že v nejakom podiele, sú, nechcem zaťažovať celé plénum, tieto fondy financované vlastne z toho, čo odvádzajú ľudia na sledovanie, ak sledujú Slovenskú televíziu alebo Slovenský rozhlas. Ja som asi pred pol rokom začal pracovať na tom, aby sme sa presne pozreli na to, či tento spôsob financovania je správny, či je určené presne percentuálne, koľko z odvodov do verejnoprávneho v súčasnosti telerozhlasu na financovanie týchto fondov ide a či tieto fondy z týchto peňazí majú šancu plniť zákonom stanovené povinnosti, ktoré majú. Ešte raz, toto sú verejnoprávne inštitúcie.
Čo sa stalo. Prišiel k nám na výbor pre kultúru a médiá list od pána riaditeľa Hudobného fondu, že hrozí jeho zánik, pretože neexistuje dohoda medzi RTVS a Hudobným fondom a tento fond je existenčne ohrozený. Existenčne ohrozený bol preto, že nebola naplnená litera zákona z hľadiska financovania, z hľadiska percentuálneho odvodu prostriedkov z výberu koncesionárskych poplatkov RTVS. A RTVS a jeho nové vedenie pristúpilo k parciálnym dohodám so všetkými tromi fondmi, či už Literárnym fondom, Hudobným fondom alebo Fondom výtvarných umení. Týmto pádom sa otvára teda tá základná otázka, ktorá tu počas celej tejto rozpravy je vo vzduchu: Potrebujeme tieto fondy, sú na niečo alebo sa budeme baviť o tom, že majú zaniknúť?
Zároveň pri tejto iniciatíve hovoríme o druhej nohe, ktorá je možno v takej tej samosprávnej činnosti, že koľko umelci odvedú, toľko na základe rozhodnutia orgánov, ktoré tieto fondy majú, ešte raz, tie prostriedky nejdú na réžiu, sú to tie dvojpercentné, bude poukázaných späť do umeleckých obcí. Ak tieto prostriedky ale nebudú do fondov poukázané, tak fondy si nebudú môcť plniť zákonom stanovené podmienky. A tým pádom sa teda reálne bavíme o tom, či ich v slovenskej spoločnosti potrebujeme alebo nepotrebujeme, a teda otvárame obrovskú otázku, či v spoločnosti potrebujeme ďalšie tri verejnoprávne inštitúcie, alebo, ako hovoril Igor Hraško možno ešte ďalšiu inštitúciu, ktorá sa bude venovať folklóru, alebo ich vôbec nepotrebujeme.
Myslím si, že otázka rušenia nejakej povinnosti je vždy veľmi populárna. Myslím si, že 1 300 ľudí podpísaných pod zámer, ktorý prezentuje tuná pán poslanec Beblavý a pani poslankyňa Vášáryová, bude mať obľubu medzi jednou časťou dotknutých ľudí, pretože im chce znížiť povinný odvod, chce im zrušiť daň. A argumentácia je z úst pani Vášáryovej aj taká, že je to nejaký relikt, nejaká prežitá vec, ktorú tu máme od komunizmu.
Myslím si, že v tomto bode by sme mali teda naozaj otvoriť tú debatu omnoho širšie, či umelecká vzájomnosť, nechcem používať to veľmi sprofanované slovo solidarita, má nejaké miesto na Slovensku, nemyslím Slobodu a Solidaritu, ale solidaritu už má v ústach každý, či táto vzájomnosť medzi umelcami nejaký význam má alebo nie. Ak sa teda zhodneme, že ho má, tak by sme mali potom pristúpiť k zmene financovania a k zmene odvodu najprv zmenou podľa mňa nevykonávaného zákona z roku 1993. Poviem aj, prečo je nevykonávaný.
Čo sa nám stalo v poslednom polročnom období, to je zaujímavý fakt. Verejnoprávna inštitúcia ako RTVS a všetky tieto tri fondy môžu konať len, keďže sú verejnoprávne, na základe a podľa zákona. Ale my tu sledujeme to, že vedenie Literárneho fondu sa ad hoc dohaduje na odvode z koncesionárskych poplatkov pre Literárny fond. A dohodne sa aj výtvarný, ale nedohodne sa hudobný na tom. A prečo sa nedohodne? Lebo trval na tom, že to, čo je v zákone z roku 1993 napísané, je, že má právo tieto finančné prostriedky dostať. Ale keďže ich nedostáva, ohrozuje svoje vlastné financovanie. Tým pádom ohrozuje to, aby zabezpečoval zo zákona dané funkcie, ktoré má plniť. Čiže ja by som tú debatu potreboval podľa mňa, keby bola úprimná, otvoriť z tejto strany. To znamená, buď ten zákon zrušíme, alebo ho zreformujeme do takej podoby, že tieto fondy môžu byť upravená a bude napĺňaný model financovania presne a do bodky. Dokonca tieto inštitúcie, keďže konajú alebo mali by konať na základe a podľa zákona, sa nemajú ad hoc dohadovať, pokiaľ ide o vedenie RTVS, úhrady za služby verejnosti vyberajú, a na druhej strane tieto fondy sa nemôžu dohodnúť na tom, že máte síce nárok na daný objem finančných prostriedkov, ale RTVS z výberu dane, ktorá je namierená teraz nie na umelcov, ale na všetkých obyvateľov, ktorí majú elektrinu na Slovensku, tak tento odvod nebude napĺňaný podľa znenia zákona, ale podľa toho, čo RTVS má. A toto fondy robiť nemôžu, sú to všetko verejnoprávne inštitúcie. A čo sa tu deje pri predkladaní tohto návrhu? To, že ešte im zoberieme ďalšie finančné prostriedky. Tak potom si myslím, že naozaj rozprávame o tom, že ak im urežeme akúkoľvek možnú bázu financovania, tak sa bavíme o tom, že chceme zánik. Pýtam sa teda aj predkladateľov: Chceme zánik týchto troch verejnoprávnych inštitúcií? Ak áno, tak si to potom v rámci verejnoprávneho priestoru vyjasnime, ako má byť ten verejnoprávny priestor u nás na Slovensku budovaný.
Z hľadiska toho mínového poľa, čo som spomínal na začiatku, je vždy veľmi populárne, ak niekomu chceme znížiť daň. Je to, samozrejme, mínové pole aj preto, že napr. ak sú píšuci autori alebo píšuci redaktori novín, myslím, že podpísaní pod podporou vašej iniciatívy sú mnohí novinári, ktorí sa venujú aj politike, je veľmi ťažké stáť proti tomu, aby sme vysvetľovali, že nie je dobré najprv zrušiť odvod a potom sa baviť o financovaní, ale mali by sme to otočiť na hlavu. Je tu nápad napr., a ja sa s ním stotožňujem, že ak teda je tu takáto dvojpercentná povinnosť, aby sme znížili pre týchto ľudí daň, daňovú povinnosť presne o tieto dve percentá. Samozrejme, nebudú s tým súhlasiť daňoví puristi, ktorí chcú mať jednoduchý systém bez výnimiek. Dá sa súhlasiť aj s tým, ja si myslím, že je to cesta, ale nemusí byť správna. Komentovať to nemusíte, mám pocit, že to hovoril pán Jarjabek. A nie celkom sa viem s týmto stotožniť. Sú tu ale aj iné nástroje, možno zdobrovoľniť odvod do týchto fondov a tým pádom teda prispieť k tomu, že bude to naozaj stáť na nohách nejakej vzájomnosti alebo solidarity. Sú teda možné ďalšie scenáre. Myslím si však, že v súčasnom stave nepripravenosti debaty a podľa mňa otvorenie debaty zo zlého konca je tým, že ohrozujeme verejnoprávnosť, ohrozujeme to, že tieto fondy nebudú môcť byť nejako zreformované.
A ja chcem aj predkladateľov možno vyzvať, aby sme sa na to pozreli tak, že skúsime zmeniť zákon, a teda sa pozrieť na to, či potrebujeme tieto fondy, či musí byť zavesené toto financovanie na odvode iba z používania diel či už literárnych alebo výtvarných, alebo hudobných jedným, a to verejnoprávnym médiom. Ja si na tomto mieste aj kladiem otázky: My sme si nevšimli na Slovensku, že máme duálny systém? My sme si nevšimli, že okrem používateľa týchto diel RTVS máme aj iný sektor, ktorý ich rovnako používa a neodvádza do týchto fondov vôbec nič? V roku 1993 sme nemali duálny systém, mali sme jednu STV a mali sme Slovenský rozhlas. Odvtedy sa s týmto zákonom nestalo nič. Tento zákon platí a ten odvod do týchto fondov zo zástrčkového zákona ide stále potichu. Dokonca je tam nejaké úzusové právo, ktoré je viazané na odvod z použitia diela na haliere, 0,25 haliera na použitie diela. A toto nám do tých fondov ide.
Chcel by som ešte povedať, prečo je to mínové pole. Vy sama dobre viete, pani predkladateľka, že samotná umelecká obec, ktorej sa to najviac dotýka, nie je v tejto otázke jednotná. Ja nepôjdem po ceste pána predsedu výboru, proste tu ako keby pranieroval, jedni sú za to a vymenujeme ich a druhí sú proti tomu. Sú ľudia, ktorí s rovnakou váhou svojho pôsobenia či už v novinárskej oblasti alebo v akejkoľvek umeleckej podporujú tento návrh, pretože sa im zdá neoprávnene platiť o 2 % vyššie dane, ale sú rovnako ľudia, ktorí vidia viaceré benefity používania, ktorých nemôžeme obviniť z toho, že sú len tí zainteresovaní, lebo samotný predkladateľ tohto zákona bol zainteresovaný spôsobom tým, že dostal nejakým spôsobom štipendium pri preklade svojej hry. A vyvážiť to, to je to mínové pole. Proste kde sa, preboha, v SDKÚ vzal ten populizmus, ktorý často vyčítajú nám a úplne všetkým okolo, že teraz my ideme znižovať alebo máme zámer znížiť daň, lebo sa nám toto zdá správne zo sociálnych dôvodov, ako hovoril pán poslanec Beblavý, a z nejakých dôvodov, možno ich nazvať ideologickými, ale z takých, že toto je reliktom minulého režimu? Fondy ako verejnoprávne inštitúcie, ako inštitúcie umeleckej vzájomnosti, nie sú výmysel Slovenska. A musím naozaj povedať, že českí kolegovia nám to, že sme nezlikvidovali tento inštitút, často aj závidia. Ja nehovorím, že fungujú dobre. V rámci slovenského nastavenia fungovania prerozdeľovania prostriedkov v akejkoľvek oblasti je aj toto zahalené rúškom tajomstva. Málo ľudí sa venuje tomu.
Podľa mňa je chorý, a ešte raz to poviem, princíp, že používaním diel či už obrazových, literárnych alebo hudobných, sa tvárime na Slovensku, že ich používa iba verejnoprávna inštitúcia RTVS a z hľadiska toho je pilierovým finančným zdrojom pre tieto fondy odvod z RTVS. myslím si, zo zástrčkového zákona. Čiže ak by som to mal premostiť možno ad absurdum, tak teraz hovorím, že umelci alebo časť umelcov nechce platiť 2 % dane. Ale fondy budú zachované aj po prijatí tohto zákona. A tým pádom budeme musieť tlačiť na to, aby ľudia cez zástrčkový zákon odviedli dostatočné množstvo finančných prostriedkov, lebo RTVS ich inak nebude mať. Kto kedy sa zameral na tú otázku, že naozaj tu máme vysielateľov z licencie či už audiovizuálnych alebo televízie a rozhlasu a tieto sú nie používatelia diel hudobných, literárnych alebo obrazových? Tak skúsme sa teda dostať v roku 2013 k tomu, že sme vybudovali v deväťdesiatych rokoch duálny systém, že máme vysielateľov aj zo zákona, že máme vysielateľov aj z licencie. Teda otvorme otázku, či umelecká vzájomnosť má byť financovaná na základe povinnosti alebo na základe dobrovoľnosti.
Aby som nebol nekorektný. Včera sme sa o tomto bavili. Pri tomto bode mám pocit, že strana SaS má vo svojom programe, keďže mi to včera Martin Poliačik ukázal, presne tento moment. Ak si to správne pamätám, to znamená dobrovoľný odvod a transformácie, možno nadačný model a podobne.
Ešte raz. Chcem povedať, že na spôsob financovania fondov, na ich zotrvanie alebo nezotrvanie si dovolím ohlásiť, že robím na zákone ohľadom financovania fondov a chcel by som možno kolegov, ktorí sa tejto otázke venujú, pozvať, aby sme sa na tento návrh zákona pozreli až následne a otvorili to presne z toho konca, odkiaľ nás tento problém páli. Možno, aj kolegovia z vládnej strany či už vo výbore alebo tí, ktorí sa tejto otázke venujú, mohli by sme pristúpiť k tomu, že pokiaľ ide o zákon z roku 1993, ktorý podľa mojich informácií bol pripravovaný veľmi narýchlo a nikdy nebol vykonaný do dôsledkov, pretože tie odvody, ktoré sú tam, sa nikdy neplnili z tých prostriedkov verejnoprávnych inštitúcií, rozhlasu a Slovenskej televízie, smerom k fondom podľa toho, ako ten zákon znel, ale vždy prichádzalo k dohodám medzi inštitúciami, týmito tromi fondmi, a našimi vysielateľmi, skúsime sa teda naozaj pozrieť na to, či moment, ktorý ohlasujú, a mám pocit, že už sa stáva takou nejakou črtou slovenskej kultúry, že máme tu spoločnosť, ktorá je, chcem používať tie ministerské slová, idiotizovaná, ale asi to je také najviac, čo znie, verejnoprávny rozmer Slovenskej republiky, ktorý máme zachovaný aj v tom, že tieto fondy existujú, by nepotreboval skôr debatu o tom, akým spôsobom ich zreformovať, akým spôsobom ich stransparentniť, akým spôsobom ich viac nasmerovať k skutočnej podpore umelcov, a potom sa baviť o tom, akým spôsobom odľahčiť jednotlivým skupinám obyvateľstva alebo zainteresovaným umelcov, aby sa tu nevytvárali ako keby dve znepriatelené skupiny jedných, podporovateľov zachovania fondov, ktorí boli vymenovaní, a jedných, ktorí sú proti tomu, ktorí teda boli ohlásení v čísle 1 300, ktorí sa podpísali pod tento návrh.
Ja keďže ideovo súhlasím s tým a sme v prvom čítaní, sa zdržím hlasovania pri tomto návrhu zákona, a to hlavne preto, že súhlasím s tým, že fondom sa treba venovať, ale mám pocit, že v tejto otázke sme začali, tak ako býva na Slovensku zvykom, zo zlého konca. Ďakujem.