14. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, ctení kolegovia, dovoľte aj mne v prvom rade zaželať vám v dnešný valentínsky deň veľa lásky a dokonca, možno sa to niekomu nebude páčiť, ale aj lásky medzi politikmi, aby sa tie naše vzťahy ďalej trošku zlepšovali.
Budem naozaj veľmi stručný dnes. Chcem sa len tak filozoficky, pretože mnohí predrečníci, či už Juraj Droba včera, alebo Jofo Viskupič v prvom čítaní, veľmi dobre zhrnuli všetky vecné výhrady voči nevykonateľnosti a nezmyselnosti tohto navrhnutého zákona.
Ja by som sa naň však chcel pozrieť aj trošku z inej stránky. Z takej stránky filozofickej a položiť pánu predkladateľovi Škripekovi možno pár takých zásadných otázok, ktoré ma trápia.
Viete, filozofia, ale aj politická veda, vôbec ono to tak je, rozlišuje medzi dvoma zásadnými kategóriami: medzi etikou a medzi morálkou.
Etika hľadá odpoveď na to, čo je správne a čo je nesprávne, keď chceme dosahovať nejaké spoločenské ciele. Etika je teda objektívna. Na druhej strane oproti etike stojí morálka.
A morálka dáva odpoveď na to, čo je dobré a čo je zlé. A je teda subjektívna. Morálka je iná spoločnosť od spoločnosti, morálka je iná krajinu od krajiny, morálka je iná národ od národa. Morálka v islamských krajinách je zadefinovaná úplne inak ako morálka v kresťanských krajinách a úplne iná ako morálka v krajinách, ktoré stoja povedzme na iných náboženstvách alebo na iných hodnotách.
A tá moja otázka je, ak je morálka naozaj subjektívnou kategóriou, ak sa morálka dokonca mení v čase a vyvíja sa, je správne konzervovať morálku formou legislatívy? Zvlášť ak, to nie je prípad konkrétne tohto zákona, ale mnohých iných iniciatív, ktoré vyšli z podobného košiara, ak je tá morálka založená na nejakom dokonca náboženskom presvedčení?
Viete, ja si veľmi vážim vieru, ale viera je pre mňa vec čisto osobná. A tu sa musím spýtať, nie je dokonca prízemné robiť z takých vážnych a osobných vecí, ako sú veci duchovné, predmet svetskej politiky? A takým spôsobom ich devalvovať a znehodnocovať?
Človek je tvor, ktorý má slobodnú vôľu. Môžme diskutovať o tom, možno ani nie tak so mnou, ako s niektorými ďalšími kolegami, že či tá slobodná vôľa mu bola daná od Boha, alebo od prírody a že či to nie je to isté, ale každopádne má slobodnú vôľu. A vďaka tomu, že má tú slobodnú vôľu a povedzme, že tá slobodná vôľa mu bola daná Bohom, tak môže konať morálne aj nemorálne. Môže konať dobro, tak ako môže konať aj zlo. Na to, na to je tá slobodná vôľa, aby sa každý z nás mohol rozhodnúť, či bude konať dobro, alebo zlo.
A chcem sa spýtať, ak človeku zamedzíme konať zlo, ak mu v tom zabránime, môžeme o ňom potom ešte hovoriť, že keď koná dobro len preto, že mu nič iné nezostáva, že je ešte stále morálny?
Toľko k tej filozofickej debate.
Viete, normy a právne normy, ktoré sú založené na subjektivite, na subjektívnom pohľade na svet a na subjektívnom pohľade na to, čo je dobré a čo je zlé, a nie na objektívnom pohľade na to, že čo je správne a čo je nesprávne, napáchali strašne veľa zla. V minulosti to boli práve takéto normy, ktoré viedli k tomu, že bol upálený Giordano Bruno za to, že si dovolil v nesúlade s vtedajšou morálkou tvrdiť, že Zem ani Slnko nie sú stredom vesmíru. Boli to práve takéto subjektívne právne normy, ktoré zakotvovali morálku v danom čase, ktoré viedli k páleniu bosoriek a k páleniu kníh.
A dnes tento zákon opäť, aj keď sa zakrýva dobrým úmyslom, a ja mám vždy strašný odpor k tomu, keď príde nejaký politik a hovorí, že ja vám chcem dobro. Ja chcem vaše dobro, ľudia. Vtedy mi vždy napadne, že nedajte si ho vziať, ľudia. Zvlášť, ak niekto berie deti ako rukojemníkov pri argumentovaní o svojom návrhu zákona.
Už aj v prejave zástancov bolo priznané, že tento zákon nikam nepovedie, že tento zákon jednoducho nezmení to, čo je dostupné na internete, a môžme debatovať o tom, či na dve alebo na tri kliknutia, že tento zákon nezmení to, že sú veci jednoducho hocikomu na Slovensku prístupné. Tento zákon, keby platil pred 20 rokmi, kedy ešte internet nebol taký rozvinutý, by nezmenil to, že aj tak sa vždy mladí ľudia dostali k tomu zakázanému ovociu a v tom danom veku aj tak si možno nejaké obrázky pozerali.
Bez ohľadu na to, že koľko je podporovateľov toho, že si myslia, že ten ich pohľad na svet je správny, chcem zakončiť svoje vystúpenie otázkou. Nie je to v skutočnosti tak, že tak ako sa morálka naozaj v spoločnosti vyvíja, si predkladatelia tohto zákona neuvedomili, že tá morálka na Slovensku sa posunula opäť o kúsok ďalej, opäť o kúsok liberálnejším smerom? Samotný dôkaz toho, že v predaji sú také tituly, aké sú, a že to, čo v nich je zverejnené, dokonca zvyšuje ich náklad a predaj, znamená, že spoločnosť sa posunula do iného štádia a oni by veľmi radi tento vývoj zastavili a zvrátili zákonom, ktorý bude nefunkčný, nevykonateľný a reálne otvára hrozbu nástupu cenzúry tlače na Slovensku.
Som presvedčený, že toto jednoducho nie je správne riešenie. Preto, tak ako moji kolegovia, budem hlasovať proti a prosím aj všetkých ostatných kolegov a kolegyne, aby si uvedomili, že my politici sme boli zvolení na to, aby sme robili to, čo je správne pre krajinu, a nie to, čo si subjektívne každý z nás myslí, že je dobré alebo zlé, v rozpore s tým, aký je na toto celospoločenský názor, jednoznačne demonštrovaný tým, čo ľudia dobrovoľne a sami nakupujú, ako dobrovoľne sami konajú a ako sa tie morálne normy v spoločnosti za posledný čas vyvinuli.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja chcem len dať jeden technický návrh. Samozrejme, predkladateľ pozmeňujúceho návrhu musí s tým súhlasiť. Totižto aby bod 6 pozmeňovacieho návrhu pána kolegu Vašečku bol vyňatý na osobitné hlasovanie.
Pokladám to za zlý návrh, ten bod 6, pretože presúva kompetencie a zodpovednosť z ministerstva školstva na ministerstvo kultúry. Ak má posudzovať niekto ohrozenie mravnosti a podobne mládeže, tak si myslím, že to má zostať na ministerstve školstva, kde aj podľa kompetenčného zákona, aj vecne, aj obsadením ľudí je to ministerstvo, ktoré to tam má. Čiže toto je môj návrh. Všetko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, vystúpil som aj pri prvom čítaní ohľadom tohto, tohto zákona a snažil som sa zhrnúť niektoré vtedy, keďže bolo prvé čítanie a bolo to o filozofii zámeru, viac-menej ten, ten filozofický rozmer, ktorý mi na predkladanom návrhu vadil. Keďže tento návrh postúpil do druhého čítania, čím si získal pozornosť aj množstva kolegov z opozície, ako to vnímam, najmä z klubu KDH a SaS, mám pocit, že si otvoril, pán kolega, otázku, ktorá pravdepodobne trápi obrovské množstvo ľudí.
My sme absolvovali niekoľkohodinových rozhovorov ohľadom mnohých tém, ktoré formujú našu spoločnosť, dokonca viem o jednej spoločnej aktivite, ktorú z hľadiska tzv. druhej opony a veľmi čudesného postupu ministerstva kultúry, keďže druhú oponu zavádza už na tretíkrát a mení jej účinnosť z januára 2013 na február 2013 a po tlaku, ktorý sme spoločne vyvinuli s tým, že pod rúškom zavádzania druhej opony sa retransmisná rada alebo Rada pre vysielanie a retransmisiu rozhodla masívne pripomienkovať daný návrh ministerstva. Ministerstvo návrh nakoniec stiahlo, a teda ďalšíkrát posunulo účinnosť tohoto na 1. 4. teraz. Uvidíme, čo bude ďalej. My sme ministerstvu v spoločnom konaní navrhovali postup ten, že otázka zavedenia druhej opony by nemala byť riešená vyhláškou alebo jej zmenou, ale normálnou, štandardnou cestou, a to je zmenou zákona o vysielaní a retransmisii.
Tu však pri tomto návrhu zákona napriek zmenám, ktoré tu predniesol kolega z klubu Richard Vašečka, mám výhrady. A tá najdôležitejšia výhrada, ktorá hovorí o tom, že tento inštitút, ktorý chcete zaviesť do distribúcie tlače, aby sme vedeli, o čom hovoríme, môže byť zneužitý a stále zostáva.
Pozmeňovací návrh, ktorý predniesol Richard, okrem bodu, ktorý vyňal na osobitné hlasovanie pán kolega Fronc, je pre mňa podstatný aj bod 3. Tento váš návrh, a teda zmenený Richardom, sa snažil v bode 6., ktorý vyňal pán poslanec Fronc na osobitné hlasovanie, vecne zmeniť ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu na ministerstvo kultúry, ktorý by mal byť príslušný na vydávanie stanoviska k prípadom ohrozenia mravnosti, a to na základe odporúčania ministerstva školstva.
Takže dozorom nad mravnosťou, a tu upozorňujem, ako to hovoril Martin Chren, jedná sa o kategóriu subjektívnu, nie sme na pôde etiky, ktorá môže z hľadiska pravidiel, ktoré v spoločnosti pôsobia, vnímať posudzovanie dobrého z objektívneho pohľadu. Mravnosť je proste subjektívny pohľad ľudí. Čiže o tomto bode budú rozhodovať v tom procese, ktorý navrhujete, dve zainteresované ministerstvá.
A čo mám teda výhradu potom aj v bode 3, je, a možnože v záverečnej reči by bolo dobré sa dotknúť, kto je vlastne zodpovedný, ak teda podľa dobrozdania alebo výsledkov skúmania komisií na ministerstve kultúry a po odobrení, pardon, ministerstvom školstva a po odobrení ministerstvom kultúry vydajú, čo na Slovensku mravné je a čo mravné nie je.
Upozorňujem na to, že akákoľvek komisia zasadne, musela by byť tak široká, že aby sa dohodli na nejakom móde, čo na Slovensku mravné je a čo nie je, že by sme tam pravdepodobne mali byť zastúpení všetci, nájsť nejaký spôsob, konsenzus na to, čo ohrozenie mravnosti spôsobuje, a čo nie. Komisie ministerstiev v tejto otázke ja vnímam veľmi skepticky.
Ďalší bod, ktorý nejakým spôsobom z úrovne kompetencií mi vadí, je, že ako keby obvodné úrady, a je to takisto v zákone, a aj po zmene, ktorú vy predkladáte a tentokrát v bode 8, alebo predkladá pán poslanec Vašečka, a ja odcitujem: "V praxi sa umožní, aby obvodný úrad mohol ministerstvo žiadať o stanovisko a takéto stanovisko bolo v rámci správneho konania záväzné pre rozhodnutie obvodného úradu ako správneho orgánu."
Čiže nejakým spôsobom sa zavádza mechanizmus, že príde, alebo teda potom by som poprosil to dovysvetlenie, príde k tomu, že niekto, kto distribuuje tlač, má skontrolovať, či obsah z hľadiska závažnosti, alebo z hľadiska porušenia mravnosti porušuje alebo neporušuje mravnosť. Ak sa mu to zdá, tak obvodný úrad žiada dotknuté ministerstvá o vysvetlenie. A ak sa tak stane, tak obvodný úrad v rámci správneho konania, ktorý ste pozmenili pozmeňujúcim návrhom, udeľuje pokutu.
Ja sa pýtam, kto sú tie subjekty teda distribúcie, ktoré budú? Čiže v rámci 3 600 titulov, ktoré sa môžu dostať na stánky, kto bude posudzovať alebo kto bude ten zodpovedný, ktorý ten subjekt teda je z úmyslu zákonodarcu zodpovedný a bude pokutovaný, ak nenaplní tie parametre, ktoré si bude predstavovať občan, ministerstvo školstva a aj ministerstvo kultúry?
Toľko k otázkam k možnej vykonateľnosti.
Na záver, skôr než budem obvinený z nejakých nestrategických a nepolitických krokov, obávam sa, že skutočne môže byť tento inštitút, ak ho zavedieme, zneužitý otvorením Pandorinej skrinky pri nastavovaní pravidiel u nás, myslím si, celkom slušne fungujúcom tlačovom trhu. Tlač zohrala na Slovensku obrovskú úlohu, čo sa týka v boji proti neprávostiam, ktoré tu napáchali, nechcem povedať, režimy, ale vládne garnitúry, ktoré predchádzali aj túto. A myslím si, že akýkoľvek prvok, ktorý sa v ohlasovacej povinnosti, akou je teraz naša tlač jediným momentom, nazvem to, že regulovaná, čiže aj niekto má úmysel čosi vydávať, tak ohlási kompetentným orgánom a môže teda vydávať, je viazaná na prvky subjektívnych kategórií morálnych dobrozdaní jednotlivých ministerstiev, veľmi podľa mňa pofidérna až ohrozujúca. A nechcem používať slovo cenzúra, lebo by som mohol byť spochybnený, ale v širšom kontexte to môže byť brané aj z tohoto pohľadu.
Mám však, ako sme sa pri tých debatách dostali, jednu nádej, a to je to, že sme sa spoločne dostali k linku, ktorý u nás veľmi som to nezachytil ani na internetových fórach, ani v tlači, obraz pohybu s touto témou v krajinách, ktoré od roku 1970, krajina pôvodu tých obrázkov je Anglicko, a na základe toho, že šéfredaktor jedného časopisu v Anglicku mal dovolenku a jeho podriadený si dovolil dať na tretiu stránku dievča, ktoré nebolo oblečené, a odvtedy tu máme tzv. treťostránkovú nahú dievčinu v bulvárnej tlači, sa pohli spôsobom tým, že moderná doba si vyžiadala, že identifikovateľnosť so značkou by mohla tento moment práve nejakým spôsobom diskvalifikovať. A samotní vydavatelia pristupujú k tomu, aby nie na základe tlaku zákonodarcov alebo niekoho v Anglicku, alebo v iných pristupujú k tomu, že by toto nemalo byť obsahom ich novín. A toto je podľa mňa tá správna cesta.
Správna cesta je, že ak teda si to, ak to ubližuje samotnej téme, ktorú by vydavatelia, napriek tomu, že vydávajú bulvár, a by mala byť, tak na základe tlaku spoločnosti by ustupujú z pozícií, že robiť s prvkom nahoty iba pre ňu samu je nedobré. A sami pristupujú k tomu a otvárajú diskusiu, že na ich stránkach ich časopisov sa obsah, ktorý by mohol v tomto prípade, ako to ohlasuješ, ktorý by mohol ohrozovať mládež, pretože im aj toto môže prinášať pokles predajnosti, sami pristupujú k tomu, že sa to nebude vyskytovať v takom rozsahu a v takom množstve, ktorý vadí asi obrovskému množstvu ľudí aj u nás.
Toto je ten moment, ktorý sme zachytili, predpokladám, alebo keď si dobre pamätám, asi pred týždňom a ani v jednej, či francúzskej, alebo anglickej, krajine nepristupovali k tomuto momentu nastavovaním pravidiel komisií, ministerských komisií, ktorí budú posudzovať, ale samotní vydavatelia pristupujú k tomu, že otázku zobrazovania nahoty budú nejakým spôsobom do budúcna korigovať. Ten článok sa volal "Bulvár ustupuje z pozícií zobrazovania nahoty. Čo ho nahradí?". Čiže je možnosť doštudovať aj túto problematiku z otázok možnej samoregulácie.
Úplne poslednú poznámku a možno aj v duchu vystúpenia, ktoré tu síce bolo zobrané troška komicky, ktoré hovoril pán kolega Jozef Mikloško. To, že jeho vnúčik zachytil nejaký text pri bilbordoch, tento návrh zákona sa, samozrejme, tohoto celkom netýka. Ale že musel vysvetľovať svojmu vnúčikovi moment erekcie alebo diabolskej erekcie, je presne výrazom toho, čo prináša súčasná doba. Keď to nebude bilbord, bude to internet a práve toto prináša nová doba, ktorá mení matricu výchovy novej generácie a to, čo by sme mali ako rodičia urobiť, je predchádzať možným šokovým momentom, ktoré prinesie omnoho skorej v konfrontácii s nahotou, či už pod médiom internetu, bilbordov, alebo akýchkoľvek iných, ako zodpovedný rodič by každý mal pripraviť na to svojho potomka. Pretože nezakrývajme si oči pred tým, že to naozaj príde. Naozaj tým, že médium, ktoré je veľmi silné a stačí mať akékoľvek elektronické zariadenie, nástupom smartfónov a telefónov je ich čím ďalej viacej, kde ten obsah, ak niekto má, si nájde, a tým pádom kde urobíme najviac pre túto tému, je to, že tú mladú generáciu pripravíme na to, čo je zlé, aby vedel, čo ho môže šokovať, a tým pádom vysvetľovať, pripraviť, odpovedať na mnohé otázky, kde rodič bol doteraz pripravený na to, že to nastupuje s vyšším vekom, možno, a prichádzajú tieto otázky. Tak čím viacej sa o tomto v rodinách s deťmi budeme baviť, tým viac budú pripravení na to, že niekde niekto zbadá bilbord alebo naňho skočí nejaký nepremyslený pop-up na nejakej stránke alebo si tú stránku mladý človek a dieťa vyhľadá samo.
Takže z dôvodov možnej obavy z otvorenia Pandorinej skrinky v miere regulácie a zavedenie možno aj iných parametrov, ktoré po označení tlače, v tomto prípade erotická, môže prísť ďalšia iniciatíva, ktorá bude mať za to, že toto poslanecké plénum môže deformovať mládež, tak budú musieť byť články predávané pod témou politická, pretože aj tu sa požívajú napríklad vulgárne výrazy a hádky, ktoré ohrozovať mládež môžu. A toto je reálnym problémom, ktorý môže ohrozovať morálku a ktorý, môžu zasadnúť vládne, ministerské komisie a posúdiť to, že politické debaty kazia mládež omnoho viacej, preto by mala byť tlač označovaná za politická, preto by mala byť vytesnená do kútov.
A toto je proste obrovské riziko, ktoré som sa aj v prvom čítaní snažil naznačiť a snažil som sa držať palce v tom, aby rozhovory, ktoré, viem, že prebehli s vydavateľmi mnohých denníkov, by mali byť príslušné v tejto debate. A to, čo zobrazujú na stránkach časopisov, by malo zostať v ich kompetencii. Mali by sa zbadať, že obrovské množstvo spoločnosti to nechce, a nezakrývať sa iba nejakou úzkou skupinou predajnosti a hovoriť o tom, že štatisticky to, že tieto obrázky sa v tlači nachádzajú, im zvyšuje predajnosť. Pretože na úkor peňazí by nemal byť ohrozený vývoj mládeže. Ale mali by sme to nechať na tlaku verejnosti voči vydavateľom.
Tuná ja vidím ten moment zákonodarcu veľmi skepticky z dôvodu, ktorý, hovorím, hlavne z dôvodu otvorenia témy, že kam tá regulácia až môže ísť.
Toľko k tomuto druhému návrhu a ja sa pri ňom, ako som avizoval, zdržím.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, hlavne pri tejto téme, a milí kolegovia. Nepovedal som milí? Chcel by som na začiatok citovať ústavu, keďže sme sieň zákonnosti, ako Janko Mičovský hovorí, ktorá hovorí v čl. 26 v dvoch odsekoch, v odseku 3 a 4, o veciach, o ktorých tu dnes hovoríme.
Čl. 3 hovorí, že "cenzúra sa zakazuje". To hovorím hlavne liberálom, aby som ich potešil, lebo strašia tu tým, že Braňo tu zavádza nejakú cenzúru.
Ale čl. 4 hovorí, "slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie", šíriť informácie je práve tlač, "možno obmedziť zákonom," čiže možno obmedziť zákonom, liberáli naši, "ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných," nielen dospelých ľudí, ale aj detí, liberáli naši, "bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti" nakoniec. Čiže možno obmedziť slobodu šírenia informácií, "ak je to nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných a na ochranu mravnosti", v tomto prípade detí.
Obávam sa, že tým, ako sme pochopili kapitalizmus po novembri ´89, a tým vôbec ani najmenej nesnívam o komunizme alebo socializme, ktorý sme zažívali predtým, sme trošku veci nepochopili. Príliš sme sa vrhli do úplne, úplne bezbreho voľnomyšlienkarstva, voľného trhu, bez akýchkoľvek regulácií a akúkoľvek reguláciu automaticky odsudzujeme, že je zlá.
Hovoríme, že úlohou štátu nie je starať sa do nás a treba nám dať iba voľné pole pôsobnosti a my sa najlepšie zariadime. Toto bolo krásne vidieť, keď tu kolega Chren vystupoval, kedy povedal, že žiadne nejaké takéto regulácie netreba, však ľudia sú slobodní, voľní, veď my im neformujme morálku, lebo keď im nejakými nariadeniami budeme formovať morálku, tak vlastne nedáme priestor k tomu, aby dali priestor k tomu, aby ukázali, ako sú vlastne oni samotne morálni. Tým pádom vlastne povedal, že štát nepotrebuje žiadne zákony, nechajme, neodcudzujme vlastne vrahov, že niekoho zabijú. Nechajme, keď je to v ňom, nech zabíja slobodne na ulici, lebo to je morálne, lebo to je jeho vlastná morálka.
To je podľa mňa, páni liberáli, zvrátenosť a nie morálka! Keď chceme, vy máte svoju základnú poučku, že "sloboda jedného končí tam, kde začína sloboda druhého". Ale vy vždy iba ochraňujete slobodu vašu, slobodu dospelého človeka, a slobodu dieťaťa v tomto prípade maximálne potierate.
Rovnaký postup máte pri interrupciách, kde váš kandidát do europarlamentu sa vyjadril, v kľúčovom rozhovore dva dni pred eurovoľbami sa vyjadril, že podľa neho úplne bez problémov by mohli byť interrupcie aj do 9. mesiaca tehotenstva. Toto je to, čo vás, alebo do 8., mi Juro Droba ukazuje, toto je tá vaša zvrátená morálka. Toto je váš liberalizmus, bezbrehé voľnomyšlienkarstvo, ktoré devalvuje hodnotu ženy, devalvuje hodnotu dieťaťa, devalvuje hodnotu štátu a úlohu štátu a hovorí, všetko zariadi slobodná vôľa jednotlivca. Je normálne, keď kandidát za SaS sa vyjadrí, že je, v pohode súhlasí s tým, aby ženy mohli chodiť na interrupcie do 8. mesiaca tehotenstva? Nie je to normálne. Takisto nie je morálne, keď dnes poviete, že však dieťa je slobodné, lebo hovoríte, že však človek je slobodný, naschvál nehovoríte o dieťati, ešte hovoríte Braňovi a mu vyčítate, že zneužíva deti na to, aby presadil nejaký návrh. Je normálne a je morálne, keď poviete, že vlastne dieťa je slobodné, ono samé dokáže posúdiť, že či je niečo pre jeho výchovu vhodné, alebo nie?! Ako 7-8-ročné dieťa, ktoré bez problémov sa dokáže dostať k dennej tlači, možno už k tej, ktorú kúpi otec, okej, je to sprostredkovanie cez jeho rodičov, ale aj samé v stánku, lebo žiaden zákon nezakazuje, aby si dieťa mohlo kúpiť dennú tlač v stánku, ako toto dieťa dokáže posúdiť, čo je pre jeho vývoj dobré a čo nie?
Vaše myslenie voľnomyšlienkarské, tým, že nemá žiadne hranice, prešlo už hranicu normálnosti, a tým pádom sa stáva zvrátené. Povedal som ten príklad, 8. mesiac interrupcie pred, alebo teda to, čo vlastne hlásal váš kandidát pred eurovoľbami, a toto je ďalší príklad vašej zvrátenosti.
Mrzí ma, že vlastne tým, čo sme za 23 rokov na Slovensku dopustili, devalvujeme hodnotu ženy. Devalvujeme hodnotu ženy, matky v očiach svojich vlastných detí. Robím... (zlyhanie hlasu rečníka), robíme zo ženy, matky len púhy objekt sexu, ktorý je krásny len vtedy, ak má veľké prsia, sexi boky a botoxové pery.
Mrzí ma, že médiá z Braňa urobili idiota (zlyhanie hlasu rečníka), ktorý chce zakázať zverejňovanie nahého ľudského tela. Braňo nikdy nechcel zakazovať zobrazovanie... (Zlyhanie hlasu rečníka vzhľadom na prerokúvanú tému.)
Ťažko sa mi hovorí, prepáčte, ale keď vidím, že niekto úprimne bojuje... (Opätovné zlyhanie hlasu rečníka.) Môžem poprosiť o prestávku? (Reakcie z pléna: "Áno.") Minútovú, ja to rozdýcham. (Krátke odmlčanie rečníka.)
Mrzí ma, keď ktokoľvek je presvedčený o svojom názore a úprimne za neho bojuje a médiá z neho urobia idiota iba preto, lebo sa rozhodli ho premaľovať z bieleho na čierny. V tomto prípade sa to stalo Braňovi a myslím, si, že aj viacerí z vás ste to zažili.
Braňo Škripek nikdy nechcel zakázať zverejňovanie zobrazovania nahého ľudského tela. Chce zakázať vulgárne zobrazovanie nahého ľudského tela. (Opätové zlyhanie hlasu rečníka.) Braňo Škripek nikdy nechcel označovať tlač, ktorá zobrazuje nahé ľudské telo ako pornografickú, ale ako erotickú. To je veľmi veľký rozdiel.
Dovolím si citovať z dnešného SME, kedy SME v článku "Škripekov návrh o ochrane mravnosti podporí KDH", v prvej zvýraznenej vete hovorí: "V pravidelných periodikách, ktoré nie sú označené ako pornografické, by sa podľa Škripekovej novely nemali vyskytovať zobrazenia nahého ľudského tela."
Toto je spôsob, ako komunikujú, bohužiaľ, médiá Braňov návrh. Hrubo ho skresľujú a úmyselne skresľujú to, čo v skutočnosti chce urobiť.
Braňo Škripek nechce označovať nič za pornografické. Žiadnu tlač nechce označovať za pornografickú, chce ju označiť ako erotickú. A nie vtedy, kedy zobrazuje nahé ľudské telo, kde je zobrazená žena, aby si samovyšetrila prsník, ale vtedy, kedy je žena zobrazená vulgárnym, znevažujúcim spôsobom. To je obrovský rozdiel voči tomu, ako to médiá, bohužiaľ, prezentujú. Médiá vo väčšine prípadov vyslovene liberálne, voľnomyšlienkárske, ktoré sa nedokážu stotožniť s tým, že každé správanie človeka by malo mať nejaké medze a práve s tou vašou ideou, že "sloboda jednotlivca končí tam, kde narušuje slobodu druhého".
A je mi veľmi ľúto, že liberáli v tomto prípade vidia iba slobodu dospelých ľudí. Vôbec nevidia to, že práve možno zvrhlosť, ktorú vyžadujú niektorí čitatelia od médií, spôsobuje to, že do médií sa dostane také zobrazenie ženského nahého tela, niekedy aj, niekedy aj teda chlapského, ako ukazoval Braňo, že sa dostane v takej podobe, že ohrozuje slobodu práve tých detí. Ale pre vás tie deti zrejme nič neznamenajú, keď ich chcete potratiť do 8. mesiaca tehotenstva.
A toto si myslím, že ak by ste boli naozaj úprimní liberáli, tak v tom prípade by ste chránili aj slobodu tých detí a nielen slobodu zvrhlých dospelých, ktorí vyžadujú vulgárne zobrazovanie nahoty v médiách.
Čiže ešte raz, Škripek nechce zakázať zverejňovanie zobrazovania nahého ľudského tela. Ak je účelné, ak zobrazí médium ženu, kde ukazujú návod pre ženy, pre dievčatá, aby si samy vedeli vyšetriť prsník... (Rečníkovi bol podaný pohár s vodou. ) Ďakujem. Na to, aby predchádzali rakovine prsníka, tak to nie je samoúčelné zobrazovanie ľudského tela, toto v žiadnom prípade Braňo Škripek zakázať nechce. Bohužiaľ, médiá to prezentovali, že Braňovi vadí akýkoľvek prsník, ktorý sa zobrazí v médiách.
Braňo Škripek nechce zobrazovať, nechce označiť takúto tlač, ktorá by zobrazovala vulgárnym spôsobom ženu, nechce označiť ako pornografickú, chce ju označiť ako erotickú a chce, aby bola tým pádom k dispozícii na predaj iba ľuďom nad 18 rokov, čiže dospelým ľuďom, o ktorých sme sa všeobecne dohodli spoločenskou zhodou, že sú schopní posudzovať to, čo im ublíži a čo im neublíži.
Braňo Škripek nezavádza cenzúru tlače. Nechce nikomu zabraňovať, aby niečo mohol a nemohol uverejniť, ale v prípade, ak sa nejaké médium rozhodne uverejniť vulgárnym spôsobom zobrazenie ženy, v tomto prípade iba chce, aby toto médium malo jedno jediné slovíčko navyše vo svojom názve, a to erotický. A v tomto prípade, aby predavačka v stánku vedela, že túto tlač predáva iba dospelým ľuďom, a nie deťom.
Chcem si zároveň dať tú otázku, že aký rozdiel je v tom, keď pri televízii, je, myslím si, že aj v tomto pléne spoločenská zhoda, že je správne, aby sme povedali, že niektoré filmy, niektoré relácie sa môžu vysielať po ôsmej a niektoré po desiatej. Že je spoločenská zhoda, aby sme označili jedným číselkom v rohu, označili, vlastne na televízii jedným číselkom napísali tam 12, 15, 18 a určovali vlastne takýmto spôsobom, pre aký vek dieťaťa je daný film alebo relácia vhodná. Na tomto sme sa všetci zhodli a hovoríme, že to je v poriadku.
Ale zrazu pri pohyblivých obrázkoch je to v poriadku a pri statických obrázkoch v tlači to nie je v poriadku. Pri statických obrázkoch zrazu naši liberáli tvrdia, že to je cenzúra. To nemá nič spoločné s cenzúrou, to má iba niečo spoločné so zdravým rozumom a chránením si práve záujmov tých zraniteľných, tých, ktorých práva, bohužiaľ, musí chrániť niekto iný, keď ich nechránia ich vlastní rodičia.
Mrzí ma, že sme urobili zo Slovenska konzumnú spoločnosť, kde duchovný rozmer lásky muža a ženy potláčame vulgárnym zobrazovaním nahoty a kde naše deti vychovávame v tom, že naši chlapci si budú hľadať to dievča, to je pre nich vzor krásy a nežnosti ženy, ktorá má najväčšie prsia a tie botoxové pery. Zvrátili sme a zvrhlým spôsobom vychovávame naše deti a meníme vlastne a formujeme ich ponímanie morálky a ponímanie krásy ženy.
Krásny príklad je aj to, čo nastalo v Anglicku. Najznámejší bulvárny denník, ktorý svojho času zaviedol kvázi tretiu stranu v Novom Čase v Anglicku, The Sun sám sa v posledných dňoch rozhodol, že ruší zobrazovanie nahoty žien vo svojich médiách, lebo si sami uvedomili po tých štyridsiatich rokoch, že to bola chyba a zlým spôsobom vplývali na vývoj spoločnosti a hlavne na vývoj detí.
Keď sme pri ekonomickej kríze uznali, že vlastne ekonomická kríza prišla preto, lebo, alebo je vlastne dôsledkom krízy morálky, ja pevne verím, že raz príde doba, že aj v týchto veciach uznáme, že nebolo správne, keď sme zo ženy urobili iba objekt sexuálneho chtíča, a že uznáme, že musíme v týchto veciach urobiť 3-4 kroky späť a nadstaviť nejaké mantinely, kde sa spoločnosť v týchto veciach, pokiaľ by mala byť liberálna.
To, čo dnes tu naši liberáli prezentujú, že vlastne morálka, ak by sme takéto niečo zaviedli, tak vlastne prenášame nejaké náboženstvo do politiky a prenášame vlastne nejaké náboženské cítenie do politiky, je takisto hrubá, vulgárna lož z vašej strany, bohužiaľ.
Vaša liberálna morálka, vaše liberálne manželstvo nám pokazilo vnímanie ženy. Vy ste tu odrazu cez svojich ľudí v médiách urobili zo ženy handru, ktorú môžete kedykoľvek zobraziť s roztiahnutými nohami, a vám sa to páči. Ale keď sa to vám páči, mne sa to nepáči. A som rád, že sa to nepáči mnohým ľuďom na Slovensku.
Keď tu niektorí liberáli hovoria, že však spoľahnime sa na samoreguláciu médií, veď ony samé sa zregulujú a ony samé uznajú, že však vlastne niekedy nejakým spôsobom to asi prehnali a samé sa upracú do normálu, tak si myslím, že to je naivné. Lebo práve tým, že sme nerešpektovali alebo nevyžadovali sme rešpektovanie zákona za posledných 23 rokov, kedy mnohé zobrazenia nahoty v denníkoch boli porušením zákona, práve tým, že sme nerešpektovali a nevyžadovali dodržiavanie zákona, sme správanie a ponímanie morálky médií pokrivili a je našou úlohou, aby sme ho napravili.
Ale ešte raz hovorím, to nebude cenzúra, to bude iba ochrana našich detí, ktoré sú našou budúcnosťou, a pevne verím, že nám všetkým na tom záleží.
Dnes je Valentína, priznám sa, príliš tento amerikanizmus neuznávam a dúfam, že mi to odpustí aj moja manželka, a je to v podstate taký takisto presun, presun nejakého takého, takej inej kultúry do našej kultúry. Je to jednoducho prvok, ktorý je Slovensku cudzí, hoci teda dobre, okej, pre niekoho je možno, možno príjemný. Ja priznám sa sám za seba, ja mojej manželke nekupujem kvety ani na narodeniny a kupujem jej ich vtedy, kedy to cítim za správne a kedy idem okolo peknej, peknej kytičky, tak jej ju kúpim. A vtedy má omnoho väčšiu radosť z toho, jak keď jej to kúpim vtedy, kedy musím, takže...
Ale napriek tomu si myslím, že by to bol veľmi sympatický darček od všetkých mužov v tejto sále, ak by sme dnes na Valentína našim ženám tento návrh zákona schválili.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Nicholsonová, Jarjabek, Viskupič, Droba, Hraško, Miškov, Mihál. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A, pán poslanec Škripek, máte procedurálny? (Reakcia poslanca.) Tiež faktickú. Dobre, ale bude 11.00 hod., až dovolíte, do 11.00 hod. vyhlasujem prestávku a odhlasujeme prerokované body a potom budeme pokračovať.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem poďakovať pánovi Matovičovi za veľmi dojemné vystúpenie a za obhajobu žien, teda ktorej sa dopustil takto dojemne. Obhajoval ženy v tom, že ich hodnota by nemala byť devalvovaná fotkami nahých žien v médiách. Ja musím povedať sama za seba, že ja som sa teda nikdy necítila byť devalvovaná ako žena tým, keď som sa pozrela na nahé telá v bulvárnych plátkoch. A podľa mňa toto je len falošná obhajoba toho, čo sa chystáte urobiť, a to je násilne a nedemokraticky cenzurovať médiá.
Mňa ale zaráža iná vec. Mňa zaráža to, ako sa pánovi Matovičovi odrazu zdajú byť odporné liberálne hodnoty, ako sa napríklad naváža do kandidáta za SaS, ale ja by som mu chcela len pripomenúť, že za týchto okolností je pre mňa veľmi zvláštne, že keď sám kandidoval na kandidátke SaS, tak vtedy sa mu tie liberálne hodnoty nezdali až také odporné. Ja toto považujem za taký morálny schizofrenizmus.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja, práve naopak, by som chcel podčiarknuť to, čo hovoril pán poslanec Matovič ohľadne tej regulácie printových a elektronických médií. Jedno je pravda, že je veľký rozdiel medzi, to je škaredé slovo, regulácia, ale je veľký rozdiel medzi zákonmi, ktoré fungujú pre printové médiá, ktoré fungujú pre elektronické médiá. Ono je to spôsobené aj tým, že zákon o vysielaní a retransmisii bol prijatý v inom období ako ten tzv. tlačový zákon. Hoci tieto dva zákony boli na programe prijatia zhruba v jednom čase. Nestalo sa tak. A tak vlastne elektronické médiá sú regulované, opäť to škaredé slovo, iným spôsobom ako printové médiá.
Kým pri Rade pre vysielanie a retransmisiu nikto nemá nejaké vážne rozpory s tým, keď rada vyhlási v tomto zmysle čosi pre elektronické médiá, či už verejnoprávne, alebo súkromné, u printových médiách táto regulácia neexistuje. Tlačový zákon tieto veci rieši, ako vidíme aj z návrhu tohto zákona, len čiastočne.
A ďalší problém, ktorý je, že dnes ponímaná regulácia určite takou reguláciou nebola pred 5, 7, 10 rokmi. Jednoducho to slovo sa mení aj obsahovo. To, čo ešte pred tými 10 rokmi sa nám zdalo ako prirodzené, že teda istým spôsobom mohlo a malo byť regulované, resp. usmernené, dnes to považujeme často za dokonca nedemokratické, dokonca spôsobuje to vážnu traumu tým, ktorí hovoria o slobode slova a tak ďalej atď., t. j. veľmi sa tento pojem relativizuje. V každom prípade... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Jeden bod, ktorý v rámci toho, aby som aj voľne pokračoval ako predseda výboru Jarjabek, najprv si, Igor, povedal v rozprave, že samoregulovaný svet v Anglicku a denník sám pristúpil k tomu, že nejakým spôsobom bude moment, ktorý zaviedol do printových médií, obmedzovať a pristúpi k tomu, že obrázky, ktoré v 1970. roku v tomto médiu prišli, bude sťahovať. Hneď následne ale, čiže na základe ich rozhodnutia, rozhodnutia vydavateľa, nastáva nejaká korekcia. Na druhej strane hovoríš, že tuná by mal štát vykonať, lebo nejaký zlí liberáli tu zdeformovali prostredie natoľko, že zo ženy urobili handru.
Ja by som chcel vo vývoji celej politickej situácie od ´89. byť veľmi skeptický v tom, čo mohli liberáli urobiť, lebo buď boli v menšine, alebo v parlamente takéto zoskupenie nebolo, ale napriek tomu si myslím, že, tak ako hovoril teraz pán predseda, bude to pokračovať a príde nejaká komisia, ktorá bude mať ambíciu regulovať tlač podobne ako, alebo rovnako ako politicky obsadzovaná Rada pre vysielanie a retransmisiu. Toto je to riziko.

Ďakujem pekne. Pán kolega Matovič, mňa takisto veľmi mrzí degradácia ženy, ale úprimne povedané, mne vadí tá filozofia tohto návrhu. A aby diktoval to, čo je morálne, a to, čo je správne Škripek, tak, prepáčte, žijeme v roku 2012 a nie v roku 1212 (reakcie z pléna), 2013, už ´13, pardon, a ak chcete plakať, plačme nad tým, akí sú ľudia na Slovensku v ťažkej životnej situácii z hľadiska ekonomických nastavení, v sociálnej ťažkej situácii, nad tým by som plakal ja, ale nie nad tým, že nie sme krajina stredoveku. Nad tým určite nie.
Pán kolega, viete, na jednej strane tieto veci má riešiť občianska spoločnosť. Štát nemá diktovať ľuďom, ako sa majú správať v spálni. Štát nie. Toto má riešiť občianska spoločnosť. Toto pán Škripek môže riešiť v kostole, môže to riešiť doma, môže to riešiť na ulici, toto nemá riešiť štát. Štát by mal vytvárať priestor, ale nemal by rozhodne prikazovať a zakazovať ľuďom, ako sa majú správať.
Mňa v podstate mrzí to, že dneska tu riešime to, kto je ako bigotný, lebo pán Škripek očividne je viac bigotný, ako som ja, ale toto máme riešiť na pôde Národnej rady Slovenskej republiky? Nie. Nemyslím si.
Rozdiel medzi liberálmi a konzervatívcami je naozaj v tom, že sa líšia v tom, že či sa má starať štát do ľudí a ako sa má starať do ľudí. Liberáli hovoria: štát, nestaraj sa do ľudí. Konzervatívci hovoria: štát, staraj sa do ľudí. Viete, čo hovoria socialisti? Nejde o to, či sa má štát starať do ľudí, ale má sa starať o ľudí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakuje ti, Igor, že si to takto všetko pomenoval a názorne vysvetlil, pretože od začiatku predloženia tohto návrhu zákona sa tento zákon dezinterpretuje. To znamená, že každý si ho vysvetľuje po svojom a, samozrejme tak, ako mu vyhovuje, vrátane médií, a preto aj z Braňa urobili to, čo si povedal, a snažia sa to urobiť aj z viacerých ďalších.
Je rozdiel, nemyslím si na rozdiel od pani Nicholsonovej, že nie je rozdiel v tom, ako je tá nahota v tých médiách zobrazovaná alebo teda v printových médiách. Je rozdiel, či ja vidím naozaj sporo odetú ženu vo vnútri alebo sporo odetú ženu tú istú, ale s obojkom na krku. Vy v tom nevidíte rozdiel? Ja hej. A pokiaľ máme teda tie rozdiely chápať, tak si myslím, že má byť obmedzené to, aby k takýmto obrázkom mali deti prístup.
Tuná nejde o to, cenzurovať alebo že diktovať niekomu, čo môže, čo nemôže, pretože tí, ktorí o tom rozhodujú, už stratili dávno súdnosť a im nejde o morálku, im ide o čistý biznis. O nič iné. O čistý biznis! A preto ho robia na úkor morálky, a preto tam zobrazujú to, čo tam zobrazujú. Takisto si nemyslím, že môže byť sporo odetý chlap kľudne uvedený na stránke, to mi nevadí, ale ak sú dvaja chlapi zobrazení v istej póze, tak aj pre mňa je to nechutné.
Takže ja súhlasím s Braňovým návrhom a súhlasím, Igor, ako si to ty interpretoval, aby to nedezinterpretovali ďalší.
Ďakujem.