16. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ešte by som zareagoval teda na pána poslanca Kuffu. Plne s tebou, Štefan, súhlasím, že deťom fakt chýba mnohokrát náruč tých rodičov, a štát aby, alebo je potrebné, aby štát vytváral podmienky na kompletné rodiny. Len znova chcem poukázať na to, že tuto ide už o situáciu, kedy už v podstate je tá rodina rozbitá. Už sú tí ľudia rozvedení. A nejde o nejakú represiu ako takú. Ide skôr o preventívne opatrenie. Ja by som to tak dokonca chápal, aby k tej represii vo forme potom trestnoprávneho postihu za neplatenie výživného, aby nedošlo. Čiže tu skôr ide o to, aby to dieťa, ktoré už trpí tým, že tá rodina je rozbitá, aspoň aby malo teda z čoho žiť, aby mohlo mať aspoň obdobné podmienky, ako majú iné detí, ktoré žijú vo vysporiadanej rodine. A hlavne, aby teda tá osoba, čo sa stará o to dieťa alebo povedzme o tú vyživovanú osobu, aby mohla tej vyživovanej osobe zabezpečiť aspoň to minimum, čo je potrebné pre jej život.
Zároveň by som chcel ešte reagovať alebo uviesť zopár vecí na pravú mieru vo vzťahu k vystúpeniu pána poslanca Kadúca. Dovolím si poukázať na to, že plne súhlasím, že túto tému v minulosti, bolo to na 28. schôdzi v roku 2012, teda vo februári 2012, otvoril poslanec Ondrej Dostál, ktorý ale mal v inom znení predložený tento návrh a riešil to úplne inou cestou. V podstate on samozrejme na záver toho vystúpenia bol si vedomý, že ten návrh zákona už neprejde, a uviedol, že považuje za dôležité, aby tá téma tu zaznela a aby na tento problém upozornil. Aby niekto v budúcnosti sa tejto témy chytil, a to je jedno kto, nakoľko on považoval za dôležité, aby sa tento vecný problém riešil. Ja preto na to nadväzujem, že pre mňa je tiež, nie je dôležité, že kto prišiel s týmto návrhom, ale je dôležité, aby týmto návrhom sa vyživovaným osobám pomohlo, aby sa tento vecný problém ako taký riešil.
Dovolím si však poukázať na fakt, že na tento problém už samotná verejnosť poukazuje ešte z čias, keď to nebolo predložené pánom poslancom Dostálom, ktorý ten návrh predložil až 11. 11. 2011. Dám príklad, pani Mazurková, ktorá už v októbri 2011 poukazovala vo svojom blogu na tento problém. Zároveň dovolím si poukázať, že už v októbri 2010 mnoho bežných občanov a ľudí poukazovalo na to, že tieto úroky z výživného sa neplatia. Čiže chcem poukázať, tento návrh prišiel z ľudí a je pre ľudí. Čiže toľko, že aj my s prekladateľmi sme toho názoru, že nie je dôležité, kto ho predkladá, je dôležité, aby sa ľuďom, ktorí potrebujú v tejto veci pomôcť, pomohlo. Čiže toľko ešte k vystúpeniu. A zároveň aj ďakujem za vystúpenie pánovi poslancovi Kadúcovi, aj poslancovi Kuffovi k tejto téme.
Ďakujem pekne.

Tóno, ja iba veľmi krátko. Technicky je ten návrh riešený trošku inak, ale čo do účelu, úmyslu aj následkov je to úplne to isté. Úplne to isté. A ja si schválne pozriem, teraz som to nestihol, ako ste zahlasovali. Ako zahlasovali poslanci SMER-u? Mám takú silnú obavu, že ak ste neboli proti, tak ste sa zdržali.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja mám taký darček pre všetky kolegyne a kolegov, pred Veľkou nocou, že vám ušetrím nejakú hodinku tým, že spolu s kolegom Kadúcom sme sa dohodli, že predbežne stiahneme nami predkladaný návrh zákona. Keďže tie programy sa menia, v tom mojom je pod bodom 50, ale možno, že vo vašom je už pod nejakým iným. Tak pre istotu prečítam, o ktorý ide. Ide o návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, tlač č. 398.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dovoľte opätovne, aby som predložil ďalší náš návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, ktorý predkladáme, teda poslanci Anton Martvoň a Otto Brixi.
Cieľom novely tohto zákona je zabezpečiť plynulé a efektívne čistenie miestnych komunikácií. Podstata tohto zákona spočíva alebo teda tá podstata toho čistenia spočíva v umiestnení zákazovej značky v dostatočnom časovom predstihu tak, aby v čase čistenia komunikácie na danom úseku neparkovalo žiadne motorové vozidlo. Zároveň v predkladanej novele vidíme priestor, aby sa po jej prijatí riešil aj problém autovrakov a nepojazdných a zdevastovaných vozidiel, ktoré často a dlhodobo bránia parkovaniu iným motorovým vozidlám a zároveň znečisťujú životné prostredie.
Zabezpečenie oprávnenia príslušnému cestnému správnemu orgánu rozhodnúť o označení miestnej komunikácie alebo prejazdného úseku cesty alebo jej časti z dôvodu verejného záujmu dočasne zakázať státie motorových vozidiel príslušnou značkou má za cieľ upozorniť v dostatočnom časovom predstihu vlastníkov alebo užívateľov motorových vozidiel o tom, že vo vyhradenom čase na vyhradenom úseku bude sa vykonávať teda čistenie týchto komunikácií, aby si teda preparkovali motorové vozidlá. Zároveň tým sa aj umožní potom priechodnosť tých pozemných komunikácií ako takých, hlavne v zimných obdobiach, kedy je nemožné efektívne čistiť tieto komunikácie a odpratávať sneh ako taký.
Dovolím si poukázať na to, že túto novelu sme konzultovali so zástupcami Združenia miest a obcí Slovenska. Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, ani na rozpočty verejnej správy, ani na podnikateľské prostredie. Nevyvoláva sociálne vplyvy a má pozitívny vplyv na životné prostredie. Čiže s kolegom poslancom Brixim prichádzame s ďalším návrhom zákona, ktorý má dopad v rámci zelenej témy na ochranu životného prostredia ako takého. Dovoľte, aby som sa teda týmto spôsobom uchádzal o vašu podporu aj tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť ako poverený spravodajca. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 124 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, teda cestný zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 426.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 25. februára 2013 č. 407 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby zákon prerokovali nasledujúce výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, skonči som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, ešte raz vám chcem veľmi pekne poďakovať za možnosť predložiť tieto dva návrhy zákonov v dnešný deň.
Hovorí sa, že hlavné mesto je vstupnou bránou do krajiny. Pokiaľ však vstupuje človek do hlavného mesta a ďalej v ňom jazdí tak, že to pokazí dojem z celého mesta, niečo asi nie je v poriadku. Áno, viem, že problém katastrofálneho stavu ciest nie je len problémom Bratislavy, viem, že tento problém sa týka aj iných miest. A tiež viem, že nielen miest, ale aj obcí.
Návrh zákona, ktorý podávam, sa týka ciest druhej a tretej triedy a zároveň sa týka hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorá má vo vzťahu k týmto cestám osobitné postavenie. Cesty druhej a tretej triedy, vlastnícke právo k nim a tiež povinnosť starať sa o ne a udržiavať ich prešlo na základe tzv. decentralizačných zákonov na samosprávne kraje. V zásade ide o cesty, ktoré spájajú jednotlivé sídla v území a zabezpečujú obslužnosť v jednotlivých regiónoch Slovenska.
Ako hlavný finančný nástroj na zabezpečenie uvedených úloh bola samosprávnym krajom zverená daň z motorových vozidiel ako jediná miestna daň, ktorá prináleží samosprávnym krajom. V hlavnom meste Slovenskej republiky v Bratislave však vlastnícke právo, teda súvisiace povinnosti zostali priamo v meste. Mesto Bratislava tak musí zo svojho rozpočtu sanovať nielen svoje miestne komunikácie, pričom o starostlivosť o ne sa delí so svojimi mestskými časťami, musí udržiavať a starať sa o cesty druhej a tretej triedy a okrem nich aj o niektoré ďalšie cesty inak patriace štátu. Na plnenie týchto úloh však mesto Bratislava nemá žiadne extra zdroje, ktoré by mohla využívať priamo na tieto účely.
Navrhujem preto, aby sa časť výnosu dane z motorových vozidiel v Bratislavskom samosprávnom kraji rozdeľovala medzi samotný kraj a hlavné mesto, na území ktorého sa tiež tieto cesty druhej a tretej triedy nachádzajú a sú používané. Je nám jasné aj to, že použitie výnosu z miestnej dane, tak ako výnosu z akejkoľvek inej dane, nie je možné účelovo viazať. Preto sa môže objaviť oprávnená námietka, že navrhované riešenie nie je riešenie, pretože takto získané prostriedky sa môžu použiť na niečo iné. Na druhej strane, keďže sa snažíme získať peniaze pre mesto Bratislava aj takýmto spôsobom, bude použitie týchto peňazí podrobené prísnej kontrole vrátane kontroly verejnej. Znova poukazujem na fakt, že stav ciest, po ktorých jazdíme v hlavnom meste, je skutočne katastrofálny a dnes to už nie je iba prehnané nafukovanie celej situácie, ale je to známy fakt aj poslancom tejto Národnej rady.
Tento stav spôsobuje vážne škody, a to nielen súkromným vlastníkom motorových vozidiel, ale aj verejným prepravcom, napr. Dopravnému podniku mesta Bratislavy a ďalším. V konečnom dôsledku aj nápravu týchto škôd platíme všetci, či už ako daňovníci, alebo ako cestujúci v cene cestovných lístkov. Pravdou však je aj to, že tieto cesty používajú okrem obyvateľov Bratislavy aj obyvatelia Bratislavského samosprávneho kraja, respektíve veľká väčšina z nich. Obyvatelia Bratislavského samosprávneho kraja do Bratislavy dochádzajú za prácou, do škôl, za kultúrou, za športom, za zdravotníctvom a do úradov. Cesty v hlavnom meste sú využívané a tým aj opotrebovávané omnoho viac, než by mohli byť využívané a tým zároveň spotrebovávané len obyvateľmi tohto mesta. Na území mesta vykonáva svoje pôsobnosti aj samosprávny kraj, pričom napríklad preprava osôb je jednou z pôsobnosti samosprávneho kraja. Dobrá a kvalitná preprava osôb, vrátane obyvateľov Bratislavského samosprávneho kraja je v záujme aj tohto kraja. Preto mám za to, že aspoň na určitý, možno prechodný čas, je možné vykonať toto opatrenie na osoh všetkým užívateľom bratislavských ciest.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som naozaj veľmi rád, že si stav našich ciest, výtlkov a výmoľov už všimla aj vláda. Chcem preto úprimne oceniť snahu o uvoľnenie ďalších finančných prostriedkov na akútne riešenie katastrofálneho stavu ciest nielen v Bratislave, ale na celom Slovensku. Zdôrazňujem však, že ide iba o ďalšie zaplátanie už desaťročia plátaných vozoviek a nejde o žiadne systémové riešenie stavu ciest. Považujte, prosím, predkladané návrhy predovšetkým ako snahu upozorniť na ďalší z vážnych problémov, ktorým je potrebné venovať náležitú pozornosť, a nie o 20, o 10 alebo 5 rokov, ale myslím si, že už včera bolo neskoro. Berte, prosím, predkladané návrhy aj ako impulz na otvorenie diskusie o zlepšovaní podnikateľského prostredia a zvyšovaní atraktívnosti Slovenska.
Áno, stav infraštruktúry je jedným z významných parametrov každého investora pre posudzovanie lokality z pohľadu umiestnenia priamych zahraničných investícií. Pokiaľ nechceme, aby luxusné Bentley alebo luxusné BMW, ktoré by sa možno mohli vyrábať na Slovensku, boli vyvážané, exportované zo Slovenska v kamiónoch po cestách, s ktorými sa stretávame dnes, vás žiadam o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem.
Teraz prečítam aj ten druhý? Alebo ako to...? (Vystupujúci sa obracia na predsedajúcu schôdzi.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Áno, nech sa páči.

Miškov, Juraj, poslanec NR SR
Takže druhý návrh zákona, ktorý vecne súvisí s prvým návrhom zákona. Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, tento návrh zákona, ktorý predkladám, súvisí s predošlým návrhom. Už aj v médiách prebehla správa, na základe ktorej sa v Bratislavskom samosprávnom kraji vyberie na dani z motorových vozidiel viac ako v iných samosprávnych krajoch. Poukázali na to župani iných samosprávnych krajov. Tento fakt je prirodzený. V Bratislavskom samosprávnom kraji má svoje sídlo najviac podnikateľských subjektov, ktoré sú zároveň platiteľmi tejto dane. Je teda na mieste očakávať, že v tomto kraji sa na dani z motorových vozidiel vyberie najviac finančných prostriedkov.
Čo však už kolegovia, župani nezdôrazňujú, je to, že Bratislavský samosprávny kraj dostáva ako podiel na dani z príjmov fyzických osôb zo všetkých samosprávnych krajov na Slovensku najmenej. A to nie nejakým bezvýznamným tesným rozdielom, ale výrazne najmenej. Len pre porovnanie, dovoľte mi teda uviesť pár čísiel. Príjem Bratislavského samosprávneho kraja na dani z príjmov fyzických osôb na jedného obyvateľa je 50 eur, 50,62 eur. V prípade Banskobystrického samosprávneho kraja je to 90,34, Košického samosprávneho kraja 69,80, Nitrianskeho samosprávneho kraja 60... 75,50, Prešovského samosprávneho kraja 77,20, Trenčianskeho samosprávneho kraja 72,77, Trnavského samosprávneho kraja 71,37 a Žilinského samosprávneho kraja 71,37 eur na jednu osobu alebo obyvateľa. Z porovnania je vidieť, že Bratislavský samosprávny kraj má na obyvateľa podiel na dani z príjmu fyzických osôb nižší približne o 20 eur, v extrémnom prípade až o 27 eur. Toto nepovažujeme za spravodlivé. A tiež vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré boli prezentované pri predkladaní predošlého návrhu zákona, predkladám aj tento návrh.
Cieľom predkladanej právnej úpravy je zvýšiť príjem pre Bratislavský samosprávny kraj z podielu na dani z príjmov fyzických osôb na prechodné obdobie troch rokov. Uvedomujem si, že v súlade so stanoviskom ministra financií nejde o systémový zásah do systému fiškálnej decentralizácie. Aj preto je návrh časovo ohraničený, ide o obdobie troch rokov. Mám však za to, že vzhľadom na situáciu, v ktorej sa Bratislavský samosprávny kraj momentálne nachádza, pôjde o primerané opatrenie a dovolím si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Ivanovi Švejnovi.
Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem. Vážená pani predsedkyňa, vážení kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Juraja Miškova na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, tlač 419.
Uvedený návrh bol doručený poslancom NR SR v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Po rozprave odporučím, aby po prvé, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona Národná rada prerokovala v druhom čítaní, po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 401 z 25. februára 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho rokovania v prvom čítaní na schôdzi v Národnej rade.
Dovoľte mi tiež sa vyjadriť k druhému zákonu pod tlačou 420. Tak, vážené kolegyne, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Juraja Miškova na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 420. Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Po rozprave odporučím, aby po prvé, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní, po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 401 z 25. februára 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovanie v prvom čítaní na schôdzi.
Pani predsedkyňa, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, toto, tento, táto dvojica návrhov zákonov má vyriešiť prípad, ktorý zďaleka nie je taký jednoduchý možno, ako na prvý pohľad vyzerá. Ja by som chcel oceniť to, že predkladateľ predložil návrhy zákona oba, ktoré reagujú na súčasnú situáciu, hoci táto vlastne sa zbierala mnoho, mnoho rokov, a nie je to len problém Bratislavy ako hlavného mesta a Bratislavského kraja. Pokúsim sa byť stručný, ale pomerne odborne presný.
Prvá vec, ktorá je veľmi dôležitá, treba ju pomenovať, že aj obyvatelia Bratislavy sú obyvateľmi Bratislavského samosprávneho kraja, čiže nedalo by sa týchto ľudí deliť celkom dobre. Máme ich tu 640-tis., ale chcem upozorniť aj na to, že najmenej, a tie odhady sú najmenej od 100- do 300-tis. ľudí, sem dochádza normálne za prácou ešte do tohoto územia pravidelne na týždňovej báze.
Naviac treba povedať z takých tých faktických pripomienok, poviem najprv o tých jednoduchých, k takým tým zložitejším, že cez toto mesta prechádza drvivá väčšina exportu a zároveň aj importu, či už ako v automobilovom priemysle alebo aj v ostatných priemysloch, čiže práve po týchto našich cestách, ktoré sú tu, sa tento vlastne tovar dopravuje. A máme takú situáciu, že hoci nám to vlastne ukázala táto zima priamo na výtlkoch, tak tá situácia je podstatne, podstatne horšia, a to nielen na cestách druhej, tretej triedy, ale aj na tých ďalších. To znamená či prvej triedy, ale potom aj tých úplne miestnych komunikáciách.
Hovorím o tom preto, lebo, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vzniká tu niečo, čo sa dá nazývať investičný dlh v rámci cestnej infraštruktúry, a už na tomto modeli, ktorý pomerne dobre opísal pán kolega Miškov, keď uvádzal oba návrhy zákonov, tak na tomto modeli sa dá dokázať a ukázať, akým spôsobom to vyzerá, keď tento investičný dlh neriešime a tlačíme ho pred sebou. Bratislavská župa, pokiaľ by mala tie cesty, ktoré má vo svojom portfóliu, urobiť tak, že nielen povrchovo, tak ako ste pán Miškov hovorili, pán poslanec, ale mala by urobiť poriadnu opravu, tak to je cez 100 mil. eur. Realita je taká, že keby všetky župy v rámci celého Slovenska chceli podobným spôsobom kvalitne opraviť cesty, aby mali trebárs takú úroveň napríklad ako v Rakúsku, a to nehovorím o šírke, hovorím len o opravení toho, čo dnes existuje, tak to ide až ku miliarde eur. To sú čísla, ktoré sú tak astronomické, že žiadna daň z motorových vozidiel, ani len náznakom v horizonte desiatich rokov a ešte aj dlhšie takúto sumu nepokryje.
Hovorím to preto, lebo toto už nie je iba o obyčajnej údržbe, to je aj o tom, že keď máte klasickú teóriu ekonomickú, že máte nejaký majetok, respektíve máte aj nejaké stroje, či už hnuteľný alebo nehnuteľný, treba sa oňho starať. Každý rok treba na ňom vytvárať niečo, čo sa nazýva oprávky, a vlastne istým spôsobom ten majetok udržiavať v jeho pôvodnej hodnote. To je to, čo sa v prípade ciest nedeje, a povedzme si to normálne otvorene, desiatky rokov, či v Bratislave, Bratislavskej župe alebo iných župách. Nie je to z toho dôvodu, že tie peniaze sa dávajú niekde inde, je to z toho jednoduchého dôvodu, že celý systém na to nemá peniaze, lebo naozaj vyrobiť miliardový dlh na cestách druhej a tretej triedy, to nie je niečo, čo mohlo vzniknúť zlými rozhodnutiami niekde v manažmente, ale je to naozaj zlým systémovým rozhodnutím, ktoré tu funguje vyše desať rokov.
Hovorím o tom preto, aby sme nežili v nejakej ilúzii, že tento návrh zákona, hoci pomáha, hoci pomáha v tejto situácii, radikálne zmení tento investičný dlh, ktorý tlačíme pred sebou. Inými slovami, je to niečo, čo má momentálnu situáciu vyriešiť, má ju vyriešiť spôsobom, ktorý ja považujem za dobrý, ja sa aj k tej technike vyjadrím, a myslím si, že dokonca v tejto chvíli je jeden z mála hneď dostupných. Jeden z mála hneď dostupných. Ale na druhej strane musím popravde povedať, že debata o tom, že ako ďalej, a to nielen v prípade Bratislavy a Bratislavskej župy, ale aj všetkých ostatných žúp, bude musieť prísť prakticky ihneď tak, aby sme tento veľký investičný dlh spoločne nejakým spôsobom znížili a neboli jeho obeťami, ale aby sme naozaj ho radšej znižovali a netlačili pred sebou.
Hovorím o tom úplne jasne preto, lebo samozrejme aj mňa ľudia sa pýtajú, ako je možné, že v Bratislave za chvíľu budeme jazdiť traktorom. A tá realita nie je len o tom, aké peniaze sú na bežnú ročnú údržbu. Tá realita je hlavne o tom, že sa tie cesty podstatným spôsobom kazia takrečeno od podstaty alebo odspodu, to znamená od toho, kde vlastne sa istým spôsobom tá jednoduchá reprodukcia tohoto nehnuteľného majetku nedeje. Tá jednoduchá údržba, kde každý rok musíte niečo investovať, aby cesta zostala poriadnou cestou.
K návrhu oboch zákonov poviem takých pár poznámok. Tá prvá je, že to rozhodnutie, ako sa rozdeľujú peniaze, padlo o vyše dekádu dozadu a zdá sa, že je čas urobiť v ňom nejakú korekciu. Samozrejme, že možno namietať, že potrebujeme systémovú korekciu, ktorá bude fungovať pre všetky župy, pre všetky krajské mestá atď., atď. Ja len také poznámky k tomu, že z čoho treba vychádzať. Tú prvú som hovoril, že obyvatelia mesta sú tiež obyvateľmi župy. A tá druhá, v podstate vážnejšia, lebo toto bola taká povedzme nevinná, tá podstatne vážnejšia pripomienka k tomu celému je tá, že daň z motorových vozidiel, no, nebola primárne určená na cesty. Väčšinou sa používa na cesty a dopravu ako takú, ale rovnako ako miestna daň, to znamená to, čo platíte z toho, čo máte byt, parcelu atď., nie je určená na to, aby sa z nej opravoval chodník primárne, ale je určená na chod celej samosprávy. Je to veľmi podobné s touto cestnou daňou. Ja si uvedomujem s takým odstupom času, keď na to pozerám, že možno to nebolo šťastné riešenie. To pripúšťam. Možno to nebolo šťastné riešenie, lebo ťažko sa to ľuďom vysvetľuje, prečo tá alebo oná daň ide tam alebo onam. Možno daňový mix by bol lepší. Podstatne by bol stabilnejší, veľmi by som možno aj o ňom uvažoval. Možno nejaké iné typy daní, myslím si, že niečo, čo by bolo zrozumiteľnejšie ľuďom, by vôbec nejako nezaškodilo. Ale to, čo je kľúčom k tomu celému, je, že každá samospráva, rozumej aj miestna, aj regionálna, má jednu daň, ktorú si môže nastaviť, to znamená buď miestnu daň, alebo daň z motorových vozidiel, a podľa ktorej môže financovať svoje priority. To treba povedať a tento princíp považujem za veľmi, veľmi správny. Lebo tá samospráva si môže vlastne určiť, akým spôsobom sa chce rozvíjať, je zodpovedná zoči-voči samotným občanom a môže vlastne nadstaviť aj výber daní, ale aj ich potom spotrebovanie.
Tá druhá poznámka, ktorú k tomu chcem povedať, je, že áno, asi by sme tu nesedeli, pokiaľ by nebola kríza a pokiaľ by príjmy či mesta, či župy neklesli vlastne o niekoľko rokov dozadu. To považujem za úplne kľúčové, pritom samozrejme ceny narástli. Považujem to za kľúčové, lebo vtedy by sme asi rozprávali iným spôsobom, rozmýšľali by sme, ako ísť smerom dopredu. A práve to, že sa vlastne príjmy znížili, potom znemožnilo aj hlavnému mestu, ale mimochodom aj nielen hlavnému mestu, ale aj niektorým župám, sa o tie cesty starať adekvátnym spôsobom. Hoci podotýkam, že nikdy sa nestarali tak, aby netlačili pred sebou ten na začiatku spomínaný veľký miliardový investičný dlh.
Riešenie, ktoré vidím, je naozaj v dvoch rovinách. A teraz sa bavíme o dvoch kvázi bratislavských zákonoch. Riešenie je v tom, že áno, presuňme časť peňazí z tejto dane do Bratislavy ako hlavného mesta, ale zároveň urobme aj kompenzáciu práve vzhľadom na spomínané okolností, že výber dane, alebo, respektíve prerozdeľovanie dane z príjmov fyzických osôb práve v tej úrovni od 50 do 90 eur na hlavu na Slovensku, kedy Bratislava, ktorá vyrobí najviac, má najmenšie prerozdelenie daní, tak je naozaj, naozaj nespravodlivý. Ja nechcem zachádzať do príliš veľkých hĺbok, lebo si uvedomujem, že by to mohlo smerovať k tomu, že teda debatujeme o regionálnych rozdieloch a ako ich budeme financovať, ale len upozorním na to, že keď máte polovicu oproti príjmu z iných krajov, alebo povedzme to tak, že iba dve tretiny, tak je to podstatne, podstatne ťažšie takto fungovať. Toto sa ináč, vážené dámy, vážení páni, netýka len Bratislavskej župy, to sa týka mimochodom aj Bratislavy ako mesta, lebo na to to platí tak isto, a tak isto jeho mestských častí.
Neexistuje podľa mňa iný spravodlivý spôsob, ako to trvale vyriešiť, ako len to, že dáme naozaj jednu vážnu debatu o fiškálnej decentralizácii a pozrieme sa, čo z toho financujeme, kde je aká úroveň cien, kde je aká úroveň platov, tak aby to bolo spravodlivejšie. Môžeme sa inšpirovať tu hneď vedľa v Rakúsku, kde to majú iným spôsobom urobené a podstatne spravodlivejším, alebo si hľadať potom aj nejaký vlastný model, ako to vyriešiť. Určite však treba reagovať na tú katastrofálnu situáciu, ktorá dnes na cestách je. Čiže naozaj ten model týchto dvoch zákonov, ktoré riešia vlastne to, že za prvé, presúvajú časť peňazí smerom na mesto, a za druhé, tento výpadok vlastne kompenzujú cez daň z príjmu fyzických osôb, respektíve z podielu na dani z príjmu fyzických osôb, je spravodlivý.
Robí nasledovnú vec: umožňuje Bratislave ako mestu lepším spôsobom sa starať o cesty samotné. Zároveň nevytvára deficit na Bratislavskej župe. Jednoducho voči Bratislavskej župe je to neutrálna operácia a to považujem za kľúčové, lebo mimochodom máme podpísané memorandum, ktoré hovorí o tom, aký deficit Bratislavská župa má. No tak urobiť doňho dieru nejakým zákonom by bolo veľmi, veľmi neseriózne. Čiže v tomto zmysle ako nič to neprispeje, ani plus, ani mínus, Bratislavskej župe. Rieši to problém priamo bratislavských ciest, ktoré sú naozaj v podstatne, podstatne horšom, horšom alebo v horšej kondícii.
Dovolím si práve pri tejto príležitosti sa vyrovnať aj ešte s niektorými poznámkami, ktoré počúvam práve možno z iných krajov a ktoré tú debatu trochu posúvajú z takej roviny hlboko technickej, stavebnej, racionálnej do roviny trochu emocionálnej. Tá debata je o tom, že koľko máme napríklad v meste a na župe ciest. V zásade je to možno, ciest druhej, tretej triedy, niekde medzi 500 - 600 plus možno 200 - 300 v rámci Bratislavy ako takej. Pomerne málo. Ale, kolegyne a kolegovia, keď si zrátame intenzitu cestnej dopravy, a tá je taká, že najviac zaťažené cesty v niektorých krajoch nemajú ani štvrtinovú intenzitu oproti tomu, čo má cesta z Bratislavy do Pezinka alebo z Bratislavy do Senca, veľmi odporúčam sa tam ísť ráno a poobede pozrieť, ani štvrtinovú, tak dôjdeme k spravodlivejšiemu prerozdeľovaniu, ako sú obyčajné kilometre alebo metre štvorcové. A to je napríklad kilometre krát intenzita. To znamená, povedzme si, koľko je tam tých áut. Povedzme si, koľko áut za hodinu tam prejde. Dôjdeme k niečomu, čo je nepomerne spravodlivejšie, lebo aj taký úplne zdravý jednoduchý, alebo zdravá jednoduchá úvaha hovorí, no cesta, po ktorej nikto nejazdí, sa skoro neopotrebováva oproti ceste, po ktorej jazdia kamióny, ktoré majú váhu nákladného vlaku.
Ešte raz to zopakujem, nie je to len o kilometroch a o tej šírke tých ciest, ale je to aj o tom, čo po nej jazdí. To znamená, keď po nej jazdí 10-krát viac áut, alebo keď po nej jazdia proste ako státisíce áut, ako to máme v niektorých prípadoch práve tu v Bratislavskej župe a koniec koncov aj v meste Bratislava, tak to je podstatne, podstatne horšie pre tie cesty, ako keď po nich jazdí menej a menej áut. Takže treba aj tú intenzitu dopravy zarátať, treba vedieť, koľko aut tam chodí a dokonca aj akých áut. Lebo je to obrovský nepomer, keď ide osobné auto, dodávka, ávia, alebo potom spomínaný kamión, ktorý skutočne si myslím, že keď sa objaví napríklad tu v meste, no tak tu nemá čo robiť, lebo tu zničí viac ako tisíc áut, ktoré by tam prešli, osobných.
Čiže tá debata by mala byť aj o tom, keď už budeme hľadať nejaký vzorec, ako v budúcnosti nakladať s peniazmi na cesty, zarátajme aj to, čo po nich jazdí. Každý normálny človek pochopí, že kde sa nejazdí alebo sa málo jazdí, no tak tam naozaj podstatne menej sa tá cesta samotná opotrebováva. Samozrejme, môže niekto namietať niečo ešte, že treba zarátať počasie, údržbu a sneh a teplo a všetky tieto veci. To všetko je pravda, je to hlboko odborná debata, ale zároveň treba mať aj takú základnú spravodlivosť, že teda postarajme sa o tie cesty aj z hľadiska toho, akú veľkú záťaž na sebe nesú, alebo akú veľkú záťaž dokážu vydržať, respektíve ako rýchlo sa opotrebovávajú.
Chcel by som podotknúť, že toto riešenie, hoci je dočasné, ukazuje vlastne istým spôsobom krok správnym smerom alebo krok k správnemu riešeniu veci. Treba upútať pozornosť a treba sa veľmi vážne zapodievať tým obrovským investičným dlhom, lebo to nie je len o nových fabrikách, a hoci to má predkladateľ v tomto pravdu, je to mimochodom o fabrikách, ktoré tu máme dnes. Akonáhle by došlo k nejakému vážnejšiemu výpadku v oblasti infraštruktúry, to znamená, že by niektoré cesty sa stali ťažko prejazdné alebo neprejazdné, no tak to má priamy dopad na to, čo dnes zažívate, či už v automobilovom priemysle alebo aj v iných a iných priemysloch, hlavne aj v elektrotechnickom, ale aj v ďalších, kde sa prakticky dnes pracuje tak, že nemáte sklad, všetko je just in time, všetko je na kolesách, ale sa ráta, že Kamil v danom okne príde a v danom okne odíde a nebude niekde stáť v nejakej zápche a už vôbec nie na tom, že cesta je rozbitá. Ak toto nedokážeme urobiť pre jednak domácich podnikateľov, ale aj zahraničných investorov, no tak sa stávame veľmi prudko neatraktívni. Stávame sa veľmi prudko neatraktívni. A tam je jeden veľmi výrazne zdvihnutý prst, že ak existuje miliardový deficit v tejto cestnej infraštruktúre, tak skôr či neskôr tento jav nastane.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som vás mohol zásobiť ako bratislavský župan normálnymi konkrétnymi príhodami, ktoré cesty si môžete pozrieť, a uvidíte už tu pár sto metrov od parlamentu, že sú do veľkej hĺbky poškodené a jazdia po nich dennodenne desaťtisíce áut. A mohol by som hovoriť, ako vám hovorím, na bicykli jak vidím tie obrovské ryhy. A to znamená, že to podložie je do hĺbky vlastne istým spôsobom vymlátené, neviem, nepoznám lepší výraz, ale to možno vie lepšie, stavební inžinieri alebo dopravní inžinieri vedia objasniť. Ale hovorím o tom aj preto, lebo viem, že je, to je aj inde. Keď hovorím o tom obrovskom investičnom dlhu miliardovom, tak viem, že je to aj inde. To už nemá regionálny charakter, to má charakter toho, že či chceme, alebo nechceme mať kvalitnú infraštruktúru a ako k tomu budeme pristupovať.
Keď si tie čísla spočítate, koľko tá cestná daň robí a koniec koncov, aké sú rozdiely v rámci jednotlivých krajov a koľko to robí v sumári, tak zároveň zistíte, že naozaj nie je jednoduché riešenie, že prerozdelíme pár čísel a všetko bude naveky v poriadku. Práve naopak, je to o tom, že tam asi chýba zhruba jedna nula, aby sme sa dostali do stavu, kedy, kedy potom môžeme v rámci celého Slovenska cesty výrazným spôsobom dať opraviť. Ja nie som človek, ktorý by spoza tohoto pultu navrhoval nejaké zadlženie alebo nevedel, čo to znamená, keď poviem, že chýba niekde skoro jedna nula, ale hovorím to ako holý fakt, o ktorom treba uvažovať. A rovnako, ako tu vedieme vážne debaty o tom, že čo bude s druhým pilierom, ako bude vyzerať deficit celej republiky, no tak veďme aj vážne debaty o tom, keď máme takto ako veľký infraštrukturálny dlh.
V tomto vnímam obidva návrhy zákonov ako prvý príspevok k tomu, aby aj táto debata sa ocitla na pôde parlamentu, aby sme sa potom nepozerali za dva, za tri, za štyri roky a možno, že ešte skôr, na to, že sa nám tu masívne, masívne, máme masívne výpadky v infraštruktúre ako takej. Myslím si, že oba návrhy zákonov majú zmysel, pokiaľ budú obidva posunuté do druhého čítania. Môžme si tam dať aj odbornejšie argumenty, môžme si tam dať naozaj veľmi precízne čísla. Chcel by som, kolegyne, kolegovia, poprosiť o to, aby ste podporili tieto dva návrhy zákonov preto, lebo riešia síce akútny problém, ale zároveň aj ukazujú na chronický problém, ktorý riešiť budeme musieť, a ukazujú naňho správnou, správnym prstom alebo zo správneho uhla.
Veľmi, veľmi rád si vypočujem ďalšie pripomienky, veľmi, veľmi rád aj v druhom čítaní sa odborne k tomuto vyjadrím, k týmto veciam, ale som presvedčený, keď sme sa začali práve v tejto chvíli zapodievať obrovským infraštrukturálnym dlhom, to už samozrejme nie je len problém Bratislavy, Bratislavskej župy, no tak potom ten problém dotiahnime dokonca. Začiatok je v týchto dvoch zákonoch, ale kľudne pokračujme v celom prerozdeľovacom mechanizme smerom ďalej a naozaj robme to tak, ako sa sluší a patrí. To znamená, môžme mať možno aj rôzne názory podľa toho, z ktorej časti politického spektra sme, môžme mať rôzne názory možno podľa toho, odkiaľ pochádzame v rámci Slovenska, ale mali by sme mať rovnaké názory na to, že čo ktoré číslo, číslo znamená, a tým pádom to by nás malo zjednocovať. Máme tento problém všetci a musíme ho všetci vyriešiť. A takto vnímam aj tieto dva návrhy zákony. Poprosím vás o podporu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. No začnem citátom klasického diela. Nebola to len tohoročná zima, ktorá nám vystavila poučenie z krízového vývoja tak, ako o ňom hovoril kolega Frešo. Na mimoriadnom zasadaní Mestského zastupiteľstva Bratislavy som sa dozvedel zaujímavý štatistický údaj. Dobre počúvajte: ak by sme sumu, ktorú sme mali dimenzovanú na opravu ciest v hlavnom meste Slovenskej republiky investovali do opráv, tak na opravené miesto, napríklad na Palisádach, ktoré zažíva každý z vás pri ceste do parlamentu, sa opäť opravári ciest vrátia za 350 rokov. Za 350 rokov príde znova na rad ten metrový úsek, v ktorom je teraz výtlk. Taká je situácia.
A presne o tom hovoril kolega Frešo, že totižto to, čo pred sebou tlačíme, nie je tohtoročná zima, to je dlhoročné zanedbávanie. Keď poslanecký klub SaS v mestskom zastupiteľstve otvoril túto kauzu, tak, chvalabohu, sa začalo o veci hovoriť. Ale i suma, ktorá teraz v Bratislave pritečie, a podotýkam, že pritečie z nezaplatených odvodov za dažďovú a kanalizačnú vodu vodárňam, ktorú budeme musieť o rok zaplatiť, samozrejme nerieši desiatky rokov nedofinancovania tohto stavu.
Domnievam sa, že je nevyhnutné jednoznačne dlhodobo plánované riešenie. A teraz nechcem sa nikoho dotknúť, ale  mám taký pocit, že Slovensko presne z dôvodov fungovania svojej infraštruktúry oveľa viac než širokorozchodnú železnicu potrebuje sanovať vlastnú cestnú infraštruktúru. Lebo tá širokorozchodná nepochybne komusi poslúži, ale na tých cestách sa bude rozhodovať i o našej prosperite.