16. schôdza

Ja len rovnako ako pri iných témach sa snažím uchopiť realitu, tak ako je, neprikrášľovať si ju, nerobiť v nej proste ideologické rezy. A snažím sa aj zákony, ktoré sem prichádzajú, vnímať z hľadiska ich užitočnosti a praktickosti. To je celé. Že sú ľudia, ktorí v parlamente pijú, sú, fakt by nemali to robiť, to je pravda. Tak to proste je. A že sa to dá zneužiť, tak ako som povedal vo svojom príspevku, ak sa to nezmení, je fakt, lebo naozaj môžeme takýto inštitút uplatniť na človeka, ktorý nebude môcť kvôli dôležitej veci, ku ktorej chce vystúpiť, vystúpiť. A často, dajme tomu, keď je príliš emotívny, tak sa to po ňom proste zvezie, vykážu ho, aby sa išiel dať testovať. To, si myslím, nie je dobrý precedens, ktorý by mal nastať.
A ešte raz zopakujem, ten návrh, s ktorým sa, mimochodom, aj zhodneme. Nech sa v rokovacom poriadku len napíše, že je zakázané požívať alkoholické nápoje, basta, a bude tak jasné, že ten človek proste pod vplyvom alkoholu alebo akejkoľvek inej omamnej látky nemá v rokovačke čo robiť.
Takže ja sa snažím pomenovať stav, povedať, že ten návrh, ktorý prišiel, nie je podľa mňa dobrý, a odporučiť možno alternatívne riešenie. Nemôžem sa vyjadrovať k tomu, či je to problém, ktorý máme alebo nemáme riešiť, lebo to je na posúdenie predkladateľovi, prečo s tým zákonom prišiel. Ale nemôžem súhlasiť ani s pánom Jarjabkom, že keď sem príde proste vec, ktorá pomenúva niektoré veci, ktoré v parlamente sú realitou, tak by sme k nej mali mlčať. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
O vystúpenie požiadal predkladateľ. Nech sa páči.

Kolegovia, ďakujem za reakcie. A ja budem pokračovať v tom, čo som povedal a ako som začal a ako som sa nechal prerušiť.
To, prečo som prišiel s týmto návrhom, bolo predovšetkým pre to, že mi tu nie sme viac ako obyčajní, bežní ľudia. Alebo sa cítite azda viac, ako bežní, obyčajní ľudia? Ja zastupujem svojich voličov, to oni, pán Přidal, ma poslali do parlamentu. A toto nerobím preto, aby som si získal ďalších laikov alebo ďalšie krúžky, pretože to nepotrebujem. Tie krúžky som získal predtým preto, a preto som sem prišiel, lebo mi ich niekto dal.
A to som tu nerozprával o alkohole alebo neviem o čom, ja som nechodil po Slovensku s tým, že budem hovoriť, aby poslanci nepili alkohol, že to by malo byť normálne. Nie? Ja som sa spýtal voličov a prišlo mi 865 reakcií za nejaké dva dni. A spýtal som sa ich, ako hodnotia túto iniciatívu. A považovali ju za užitočnú. Iba 34 ľudí, teda 4%, takže 94% to považovalo za užitočnú vec, 4% to považovali za nie veľmi užitočnú vec. Keď som sa ich pýtal, ako hodnotia skutočnosť, že niektorí poslanci boli kolegami a médiami videní pod vplyvom alkoholu pri práci v parlamente, tak iba 3 % povedali, že je im to jedno. Ale, naopak, že sú rozhorčení, povedalo 97 % ľudí. A ja myslím, že je to veľmi normálne. Aj z vás by každý bol rozhorčený, keby ste na chodbe nemocnice, do ktorej prídete pozrieť svoju mamičku alebo manželku, alebo dieťa, stretli, kolegovia, opitého službu konajúceho lekára. Budete tak radi? A nepovedzte mi, že toto je populizmus. Podáte naňho trestné oznámenie, minimálne sa pôjdete sťažovať pánovi riaditeľovi, pretože toto je neprípustné, ale keď budeme hovoriť o vašich manželkách a deťoch, tak sa na to budete pozerať úplne inak.
Kolegovia, my máme zodpovednosť voči tejto krajine. Alebo to tak nie je? Alebo teda máme tu z toho kabaret, pán kolega Martvoň? Či si to povedal ty, už si nepamätám. Je to tu kabaret? No tak sa opýtajme: What a problem? Tak sa to povie po anglicky. Nemali by sme o tejto krajine rozhodovať, a teda hlasovať tuto, na tých gombičkách, triezvo? Mne sa zdá, že áno. A mali by sme aj v kuloároch rozprávať triezvo a neurobiť si z toho nejakú dobrú zábavku. Ja viem, že pohár vína nikoho nezabije, zvlášť teda v tejto službe, keď sa stretnete aj s diplomatmi, a teda nejaký pohár vína sa musí dať, dobre. Kto tu hovorí o pohári vína? Ak je niekto viditeľne opitý, tak to bude litrík alebo pol litra, alebo naozaj veľa? Priatelia, nemali by sme rozhodovať s triezvou hlavou?
Takže vráťme sa k podstate problému. My nie sme viac ako obyčajní ľudia a máme zodpovednosť za túto krajinu. A samotní ľudia mi v tom mojom prieskume na internete podali veľa komentov k tomu. A napísali mi, čo im vadí. Prekáža im alkohol v parlamente. A dám vám príklad. Napísal mi kapitán Boeingu 737. Niektorí mi tu už povedali, že to je malé lietadlo. Mne sa zdá že je dosť veľké, keď uvezie aspoň 300 ľudí. A ožratý kapitán by ich treskol o zem, tak si neviem predstaviť, kto z nás by si dovolil povedať, že je to okej. „Som kapitán Boeingu 737 a zďaleka nemám taký plat ako poslanci. V prípade, že prídem do práce pod vplyvom alkoholu, teda budem viesť lietadlo s 300 ľuďmi na palube, z ktorých všetci pravdepodobne majú doma na zemi rodinu, hrozí mi trestné stíhanie a strata môjho zamestnania na celý zbytok mojej leteckej kariéry. Privítal by som, aby takíto poslanci prišli nielen o nejakú časť platu, ale aj o celomesačný plat, v prípade recidívy aj ďalšie postihy. Poslanci majú z dlhodobého pohľadu omnoho väčšiu zodpovednosť za ľudí než piloti.“ Všímate si to porovnanie, kolegovia. Ako je to? Nevedieme len lietadlo, že? Takže ešte raz prosím, nie sme viac ako obyčajní ľudia. Keď som sa vás opýtal na začiatku tejto debaty, že keby ste nechali robotníka do Kia Motors, alebo videli ho tam prísť opitého, tak ho zastavia ešte pri bráne. Ani ho nepustia dovnútra a bude tam fúkať. Sústružníka by ste hodili rukou, nech si odtrhne palec, je to jeho vec, že sa opil. Ale keď zbadáte chirurga nad sebou s červeným nosom a zajakávajúceho sa, tak poviete: „Tento ma chce operovať?“ A utečiete mu aj pod narkózou, aj keď už začnete zaspávať, radšej zo strachu o život budete utekať. A predstavte si, že učiteľka na základnej škole vašich detí bude opitá. Budete spokojní s takýmto posolstvom v celej krajine, celej škole, vašej rodine? Nie, nebudeme s tým spokojný.
A začal som celú debatu s tým, že viacerí poslanci urobili nepekný obraz o Národnej rade a nereprezentovali našu krajinu a náš parlament. Ja som sa hanbil pred svojimi priateľmi zo zahraničia, keď sa ma pýtali na takéto veci, či je to naozaj pravda. A toto je prvá vec, ktorú som povedal, že vytvorili poslanci takýto obraz, že sa tak správali či aj pri výkone svojho poslaneckého mandátu, niekde inde mimo tejto budovy. Ale, hovorím, ani predstavitelia našej Národnej rady, predsedajúci Národnej rady, ani pán premiér, ani pán prezident, nikto voči tomuto fenoménu nepozdvihol hlas a nechali sme to tak ako nejaký slovenský folklór. Na to tu poukazujem, kolegovia. Takže je mi ľúto, ak to trebárs kolega Přidal nepochopil, ono sa to dá znovu si prečítať. Dá sa to potom pochopiť lepšie, opakujem, nie sme viac ako obyčajní ľudia, nie sme tu preto, aby sme z toho mali kabaret, ako povedal kolega Martvoň. Súhlasím s ním, je to presne tak, toto nemôže byť kabaret, že. Máme sem chodiť triezvi. A apelujem len na sebadisciplínu. Pite s mierou alebo pite s rozvahou, pite múdro, zvládnete to správne. A keď sa to nepodarí, tak máme takú sebareflexiu, že nebudeme hovoriť do mikrofónu opití. Iba to by stačilo trebárs. Takže ja sa pýtam, naozaj sme viac ako obyčajní ľudia alebo, tak ako každý v tejto republike podlieha povinnosti postúpiť skúšku na alkohol v práci a je okamžite vyhodený z práce, patrí to alebo nepatrí to aj nám? Alebo naozaj nemusíme tomu podliehať a sme viac? Takže si myslím, že mali by sme o osude krajiny rozhodovať s triezvou hlavou. Ďakujem.

Ja len naozaj krátko, lebo, nehnevajte sa, dosť zle sa mi to počúva. Aj odídem odtiaľto preč o chvíľu preto, naozaj prídem sem o piatej na hlasovanie, lebo ja to jednoducho počúvať nebudem, či sa to niekomu páči alebo nie, či si niekto povie, že si plním alebo neplním svoje poslanecké povinnosti, mojou poslaneckou povinnosťou z hľadiska môjho hlbokého presvedčenia nie je počúvať tieto veci, ktoré som tu pred chvíľou počul. Preto úplne plnohodnotne ako poslanec odídem preč, tráviť ten čas lepšie, zmysluplnejšie. Samozrejme, podľa môjho názoru voliči moji opäť rozhodnú o tom, či som konal správne alebo nie.
Pán poslanec Škripek, prečo sa vy staviate teraz do pozície nejako akéhosi nadposlanca a snažíte sa tu kritizovať iných poslancov, za ktorých ste sa vy alebo vaši priatelia hanbili. Zabúdate na to, čo keď napríklad sú iní poslanci, ktorí sa hanbia za vás? Na toto ste nikdy nepomysleli? Čo keď je to tak? Je to presne taký istý argument ako to, o čom ste hovorili vy. Preto hovorím ešte raz, drahí vážení kolegovia, každý z nás za seba v tomto parlamente nesie svoju zodpovednosť. Vy sa do iných poslancov a do iných zodpovedností jednoducho nemiešajte, preto, lebo keby sme boli všetci rovnakí, tak voliči v tejto republike by boli všetci rovnakí, čo, chvalabohu, nie sú. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Myslím si, že je to veľmi zlá a neadekvátna debata.
A druhý bod. Máte niečo proti doktorom? (Reakcia z pléna.)

Ďakujem pekne. No, Braňo, potvrdil si proste to, že jednoducho z tohto tvojho možno dobre mieneného návrhu sa začína fakt parlamentný kabaret v tomto momente. Zabúdaš ale na jeden moment. Ako si to nastavil v tom zákone, teraz budem sa snažiť držať odbornosti, tak tu by sme onedlho videli zástupy poslancov, ktorí by sa zdali iným poslancom podozriví z niečoho, čo, povedzme, nevykonali, že teda pili, aby fúkali v tejto rokovacej sále. Čiže bol by to ďalší spôsob, jeden zo spôsobov, ako zablokovať rokovanie Národnej rady, a by sme nerokovali mesiac, ale dva mesiace na jednej schôdzi. Z toho výsledok reálne pre občana by bol možno taký, že tu by sa mesiac schvaľovali zákony a mesiac fúkalo.
Na druhej strane chcem ešte poukázať na to, že zabúdaš na to, že poslancov okrem občanov tu kontrolujú aj médiá. A médiá v podstate dávajú obraz o tom poslancovi, ktorý sem príde v stave jemnej opitosti alebo opitosti. Čiže myslím si, že minimálne tie médiá ukážu potom občanom, keď niekto fakt taký príde, že tu je ten poslanec, tu je ten poslanec v takom stave a tento robí hanbu.
Čiže môj názor je taký, že v súčasnosti to dostatočne funguje a ten návrh je v tomto momente vo vzťahu k reprezentantom teda občanov zbytočný v tom zmysle, že by jednoducho bolo by to iba zneužívané. A hlavne po odbornej stránke nie je dopracovaný. Toľko z mojej strany. Ďakujem.

Braňo, použil si príklady, myslím, lekára, pilota, učiteľky, že vlastne všetci títo ľudia majú nejakú zodpovednosť za ďalších ľudí a ohrozujú vlastne či už teda životy, zdravú výchovu alebo niečo podobné, alebo zdravie toho človeka. Ale ja by som použil príklady aj také prozaickejšie, ako je smetiar, upratovačka, robotník na poli jedine s motykou, s ničím iným, v strede poľa. Na všetkých týchto ľudí sa vzťahuje Zákonník práce, kde v prípade, že majú 0,1 promile alkoholu, tým pádom strácajú svoju prácu. Poslanci sú jediní, ktorí takúto vymoženosť majú, že môžu prísť teoreticky ako doga do parlamentu, hlasovať úplne bez problémov a nič sa im nestane. Toto mne na tom vadí. Čiže neporovnávaj to iba s tými ľuďmi, ktorí majú zodpovednosť, ale aj s tými ľuďmi, ktorí nemajú žiadnu zodpovednosť. V strede poľa s motykou okopáva človek, vzťahuje sa na neho zákaz používania alkoholu v čase, keď je v práci. Poslanci rozhodujú o životoch ľudí, o živote 5,4 milióna ľudí a na nich sa žiadne také kritérium nevzťahuje. A toto je paradox a toto je problém. A ja by som sa na tvojom mieste nečudoval, keď niektorí poslanci povedia alebo odídu zo sály, lebo pravda sa veľmi ťažko počúva.

Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, kolegyne, už som dávno oľutoval, že som sa prihlásil, ale už keď som sa prihlásil, tak budem aj rečniť. To je samozrejmé. Neviem, či by som nemal začať s tým, že včera som v televízii povedal pár slov k tomu, že je tu málo ľudí. Už len som sa pri tom nejako nevhodne smial. No hneď moji kolegovia hovorili, že iste som si niečo štrngol, pretože bolo Mariána, môj brat Marián bol v Nitre a nevidel som v tom čase ešte vôbec ani pohárik, až potom večer možno nejaké decko, už pekne seriózne doma. No chcem len zdôrazniť, že nepotrebujem alkohol na dobrú náladu, mám ju aj bez toho na celý, by som povedal, deň. A zas na druhej strane kto bol 5 rokov v Taliansku, tak vie, že vybaviť s tamojšími diplomatmi a politikmi niečo pre Slovensko sa nedá bez toho, aby ste si neštrngli pri víne Primitivo di Manduria. To je jedno výborné vínko, odporúčam ho, len tu stojí 37 eur. A keď ho dáte nejakému politikovi, tak sa tomu moc nepoteší. Ale keby mi ho niekto dal, bol by som rád.
Ešte navrhujem v tejto úvodnej časti, ktorá nie je moc kvalifikovaná, že pri teste s alkoholom by sme mohli hneď mať aj test na drogy, ja navrhujem aj detektor lži a prípadne aj tehotenský test. To by mohlo byť v jednom zákone.
Pardon, ale teraz už vážne. Môj priateľ Braňo Škripek, si ctím a vážim jeho aktivity dlhoročné a aj budúce, no sám osobne neviem, čo s týmto zákonom, moc mu nerozumiem. Zdá sa mi, že troška to dramatizuje. Teda už teraz hovorím, že asi nebudem zaňho, na konci poviem, že naozaj nebudem zaňho. No ja som tu rok, sa tu motám po tomto parlamente, skutočne raz bol taký prípad, že tu jedného pána poslanca, ja si ho tiež ctím a vážim, stále to dokola dávajú, pri jeho technickej poznámke, aj ja niekedy kokcem, a pritom nesúvisí to s ničím, proste to dávajú, je to nevhodné. Keby mali iné zábery, tak by určite to dávali. Nemajú ich. Ja sa fakt nepamätám, že by som stretol nejakého tackajúceho človeka tu. Však sa ani nedá tu kúpiť alkohol. Keď si ho donesie na záchod si ho popíjať, tak to nemôžeme nikomu zakázať. (Hlasy v sále.) V bufete sa to nedá kúpiť.
Ja som bol v Amerike viackrát, v Nemecku a v parlamentoch, nedávno v Maďarsku sme boli v parlamente, kde je veľmi krásna budova, veľká úcta k poslancom. Ja tu pociťujem veľkú neúctu k tomuto parlamentu. Naozaj my sme zvolení reprezentanti tohto národa. Každý sa mal možnosť tej súťaže zúčastniť, v budúcnosti za tri roky bude znova. Čiže nemôžeme nechať stále iba nadávať na nás a hovoriť, akí sme zlí, lebo ja si myslím, že tento parlament svojou úrovňou je podstatne lepší, ako bol minulý. A teším sa tomu, že som v ňom. Všetci do nás bijú, spochybňujú nás na blogoch, na facebookoch, v článkoch, nadávajú na nás. No už sme si na to zvykli. Ale neubudlo z nás. Takýto zákon neprospieva tomu, aby parlament mal svoju aj úroveň aj aby ho ľudia svojím spôsobom uznávali. Ja som to už tu mnohokrát povedal, ale to, že sme sa tak rýchlo vzdali priestupkovej a trestnoprávnej imunity, skutočne nebolo múdre. Ja sa hanbím, som to už raz povedal, za to, že som takto rýchlo hlasoval. Keď začnú tu nejaké difamačné žaloby firiem, bánk, inštitúcií za výroky poslancov, tak potom to budeme ľutovať, potom začneme vyskakovať, začneme robiť nové kontrazákony. Poslanec musí mať slobodný mandát, aby sa nebál vyjadriť svoj názor podľa svojho svedomia vždy, aj keď ho za to budú biť.
Tak vlastne na základe týchto mojich skromných poznámok poviem to záverom, že za tento zákon nemôžem hlasovať. Snáď bol dobre myslený, ale je trocha odtrhnutý od súčasnej reality a neprispieva k zvýšeniu dôvery tohto parlamentu. Skutočne si myslím, že sa týka minulosti, keď sa mnohokrát medializovali rôzne veci, čo sa tu všeličo robilo.
Pamätám sa, to je moja posledná poznámka, v roku 1994 som pracoval pre prezidenta Kováča ako jeho poradca. Išiel som, myslím, to bolo 14. decembra 1994, pár dní po nástupe novej vlády do roboty tuná ráno o ôsmej a vtedy naskakovali tí páni, ktorí došli do vlády, do svojich bavorákov. To by ste mali vidieť, v akej boli nálade a čo všetko vykrikovali. Boli suverénni, za noc dlhých nožov odvolali všetkých. A takýto zákon by sa snáď hodil vtedy a možno v ďalších obdobiach, ale teraz, sa mi zdá, je nadbytočný. Ďakujem.

Pán poslanec Mikloško, ja teda neviem, či ste si dobre aj vy prečítali ten návrh novely predkladaného zákona. Jednoducho tu nikto nechce obviňovať a obhajovať nejakých opitých poslancov, ale trest pre toho potenciálne opitého poslanca je taký, že ide niekde fúkať. Kde, to nevieme, ale ja to prečítam: „Vykázaný poslanec má právo zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu.“ Tuto predkladateľ navrhuje, že ten pilot toho Boeingu jednoducho môže ten Boeing pilotovať a ten lekár s červeným nosom môže operovať. Čítal prekladateľ to, čo navrhuje? Veď, čo je najdôležitejšie? Veď ten opitý poslanec, ktorý by tu teda mal byť, ten rozhoduje o živote často alebo smrti, keby sa tu hlasovalo o nejakom interrupčnom zákone. A tomu dovolíte hlasovať. Tak ja nerozumiem tejto logike. Jednoducho ja vôbec tomuto nerozumiem. Má takýto poslanec právo hlasovať.
A, prosím vás, pán poslanec Mikloško, vy ste tu tiež už dlhšie, povedzte mi, ktorých poslancov ste tu videli napitých, že by mali 2 – 3 promile alkoholu v sebe. Odpovedzte mi, vy ste videli nejakých takých poslancov? No ja nevidel som tu takých poslancov.

Nechcel som v tejto debate vystúpiť, ale predsa mi nedá nepovedať tri krátke poznámky.
Po prvé, viete, keď sa stane za celé to obdobie, čo tu je ten poslanec, že vezmú ho médiá, celé Slovensko o tom vie, celé Slovensko o tom píše. A istým spôsobom si môže z hanby nechať ušiť kabát. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka, keď sa hovorí o tom, že hanbíme sa za druhých. Hanba je osobná vec. Môžem sa hanbiť za seba. Za to, čo sme my urobili – zle urobil, obyčajne sa s tým málokto z nás pochváli. Ale hanbiť sa za druhých, to sa mi zdá niekedy skoro sebaprezentácia.
A tretia poznámka. Koľko času sme teraz tomuto venovali? A pritom koľkokrát venujeme oveľa menej času veciam, ktoré sú vážne, ktoré rozhodujú o peniazoch ľudí, o peniazoch tejto spoločnosti nemalých o množstve miliónov korún? Je na zamyslenie, naozaj, pán kolega, či by sme sa takýmito zákonmi mali takto zaoberať a ich prezentovať. Ďakujem.