16. schôdza

Pán kolega, viem, že sa dá zosmiešniť úplne všetko, ale pri tej rýchlosti, akou ste hlasovali za zrušenie tej imunity, uniklo vašej ctenej pozornosti to, že ste si nezrušili imunitu na výroky v parlamente. Takže celá vaša stať o tom, ako vám ako poslancovi KDH imunita chýba a že by ste veľmi rád prehodnotili svoje konanie, keď ste hlasovali za jej zrušenie, celkom nesedela, pretože ste imunitu na výroky v parlamente a jej orgánoch nestratili v žiadnom bode.
Čo sa týka rôznych testov, až zosmiešňujúcich, ja som stretol v pléne parlamentu opitých poslancov. A keď ste ich nestretli vy, neviem, či sa máme už naozaj v rámci kolegiality zbaviť aj tých posledných nejakým spôsobom kolegiálnych návykov a začať proste menovať jedného za druhým, kto tu opitý bol. Chceme iba zaviesť reálne pravidlo, ktoré vie odhaliť to, že niekto sa zúčastňuje rokovania parlamentu pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. Čo sa vám na takejto jednoduchej veci nepáči? Ja tomu nerozumiem. Môžete hovoriť, koľko chcete, že to nie je dôležité. Dôležité to je, pretože títo ľudia, ktorí tu hlasujú a zúčastňujú sa rokovania, rozhodujú o peniazoch, o osude ľudí tejto krajiny, bodka.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško, ja sa chcem veľmi poďakovať za slová, ktoré si povedal, múdre slová múdrych ľudí sa v tomto parlamente vždy veľmi dobre počúvajú. A ja som veľmi rád, že si opäť nestratil nič na svojej povesti.
K tej imunite, o ktorej si hovoril, naozaj je to pravda, len pre znalosť mojich kolegov, ktorí v tomto zrejme habkajú. A právnici mi to potvrdia. Bolo tu okolo toho veľmi veľa rečí za posledné nielen toto, ale volebné obdobie aj predtým. Občianskoprávna imunita v tomto parlamente, dámy a páni, neexistuje. Nikdy neexistovala. A nikto preto nič nespravil a zrejme ani v blízkej budúcnosti nespraví, aby existovala v budúcnosti. Taká je pravda. A, prosím vás pekne, už naozaj netárajte o tomto.

Pán poslanec Mikloško aj v vzhľadom na váš úctyhodný vek a to, že aj napriek tomu veku sa venujete bohumilej činnosti, práci poslanca, skúsim tak možno citlivejšie reagovať.
Hovorili ste o tom, že vlastne návrh dehonestuje poslanca v očiach verejnosti. Ja osobne s vami hlboko nesúhlasím. Myslím si práve to, že si poslanci uzurpujú nadpráva nad svojich voličov alebo nad obyčajných ľudí, bežných ľudí, akokoľvek to nazveme, tak práve toto uzurpovanie nadpráv dehonestuje samotných poslancov. Tým, že sa tvárime niečím viac, ako sú tí ľudia, ktorí nás volili, tým dehonestujeme pozíciu poslanca. A tým ich v očiach verejnosti staviame do zlého svetla.
Mrzí ma tiež to, že ako druhý politik politickej strany alebo politického hnutia, ktoré má v názve slovo kresťanské, ste klamali. S úsmevom ste, bohužiaľ, klamali, keď ste tvrdili, že v tomto parlamente ste nikdy nikoho vlastne pod vplyvom alkoholu nevideli. Nevytvárajme si ilúziu, že sa tu teraz bavíme o Senkovi a Slotovi, nie, nebavíme sa o nich, bavíme sa o ľuďoch, ktorí sedia v laviciach veľmi blízko geograficky k vám.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Mikloško, v mnohom s vami súhlasím, ale keďže sa nechcem opakovať po mojich predrečníkoch, zopakujem jednu vec, a to, čo ste spomenuli. A to je neúcta k parlamentu. Ale prečo ľudia nemajú v úcte Národnú radu Slovenskej republiky a poslancov? Je to hlavne kvôli tomu, ako sa správajú niektorí moji kolegovia, hlavne kvôli predvádzaniu sa.
Samozrejme, s týmto zákonom ani ja nesúhlasím, pretože celá tá filozofia je zvrátená. Napriek tomu, že nepatrím k tým, ktorí by sa chceli zastávať ľudí, ktorí sú pod vplyvom alkoholu, a ešte väčšiu averziu mám voči tým, ktorí berú drogy alebo iné psychotropné a omamné látky, jednoducho toto nie je cesta ani spôsob, ako sa vysporiadať s týmto neduhom. Ďakujem.

Ja nie som teda až tak, ako Lojzko hovorí, dlho v tom parlamente, ale skutočne môžem úprimne povedať, a to aj pánovi poslancovi Matovičovi, že nezvyknem klamať. Ten, kto neklame, si nemusí nič pamätať, lebo nemusí sa obávať, že to povie ináč ako predtým. No ja mám okuliare na čítanie, mám okuliare do diaľky a aj keď tie nosím, som tu skutočne za ten rok niekoho tackajúceho alebo nepríjemne obťažujúceho iných nevidel. A to zopakujem mnohokrát, keď treba. Mne tá imunita nechýba. Ja nerobím žiadne priestupky, ja nerobím ani trestné činy. Ale ja som už o tom povedal, aká je situácia napríklad vo Francúzsku a v iných krajinách, keď si zrušili imunitu a naraz ju potrebovali na niečo iné. Ale to je dlhá téma.
Ja napríklad nesúhlasím s pánom poslancom Hlinom, s jeho excesmi, s ktorými vystupuje, ale keď nášho poslanca bijú pelendrekom opakovane, policajti päsťou do brucha, dajú mu putá, vyberú mu šnúrky, na tri hodiny ho zavrú a tak ďalej, vyšetrujú, potom ho pustia, tak toto by sa poslancovi nemalo diať. Dneska on, zajtra ja, pozajtra nejaký poslanec strany SMER na tom tak môže byť. Čiže čo je moc, to je moc. To je asi všetko.
Ďakujem pánovi poslancovi Jarjabkovi, ktorý tu už aj tak nie je. Ale budem sa snažiť aj naďalej hovoriť pravdu. (Reakcia z pléna.) A tu si, servus. Už som zabudol, čo som ti chcel povedať, lebo si tu nebol.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, k tejto zaujímavej téme mi nedá, aby som krátko nevystúpil, lebo má význam podľa mňa niečo k nej povedať.
K tomu, čo posledné zaznelo o imunite, ja len zľahka poviem, naozaj na nás záleží, v akej krajine chceme alebo chcete žiť. Zodpovedajte si vy tú otázku. Ale keďže vy všetko dávno dobre viete, tak už poznáte aj na ňu odpoveď. Takže tomu sa ja nečudujem. V tejto krajine ja sa už nečudujem dokopy ničomu. Naozaj v kontexte povedaného kľudne môže zaznieť veľa vecí bez toho, aby sme sa museli konfrontovať s nejakými, by som povedal, takými nie celkom dobrými náležitosťami typu vypínania mikrofónu a vypínania obrazu. Pri tej príležitosti len poviem, že ono je to také čaro nechceného. A naozaj sa stalo čaro nechceného, že včera som tu niečo hovoril, varoval som ľudí, čo môže nastať. A došlo k vypnutiu aj zvuku, nakoniec aj obrazu.
A zrovna včera bolo 25. výročie Sviečkovej demonštrácie. Ono je to svojím spôsobom pekne symbolické. Prípadne dneska ak by niekto chcel znova takto ofenzívne k tomu tak pristúpiť, tak aspoň tým ľuďom pustite Angeliku, pretože to vyzerá, že niekto aj pozerá tieto záznamy z Národnej rady. A mne potom ľudia písali, čo sa stalo, že však nebol tam žiaden obraz, tak aby sme dopriali ľuďom aspoň tú Angeliku, keď budete chcieť proste mať pocit, že to vyriešite tak, že vypnete zvuk a obraz, lebo už také doby boli, že ľudia mali pocit, že vypneme zvuk, vypneme obraz a problém sa vyrieši. Problém sa tým nevyrieši, práve, naopak, bude napredovať.
Ja som nie celkom fanúšik tohto striptízu, ktorý tu robíme, poslaneckého, už som to hovoril v tej faktickej. To, akí sme tu, je obrazom toho, aká krajina sme, čiže nefandime si. Ak je tu niekto s nejakým svojím, by som povedal, batôžkom problémov a spôsobov, tak je to len význam toho, z akého prostredia vyšiel. Veci sa nestávajú náhodne, veci sú logickým dôsledkom niečoho. Čiže aj skladba parlamentu je logickým dôsledkom našej spoločnosti. Takže poznáte takéto potemkinovské, netvárme sa, že tu sme všetci abstinenti, že tu sme všetci slušní, svätí, kryštáloví, panenskí, neviem akí. Sme takí, akí sme. Sme takí, aká je táto krajina. A táto krajina, ako dobre vieme, nie je zrovna na tom najlepšie aj kvôli tomu, že inšpirácia často pochádza z tohto pléna a tí ľudia sa veľmi rýchlo vedia inšpirovať, žiaľ, zlým spôsobom. Takže nenahovárajme si to. Ja v tomto ilúziu naozaj nemám. A nie som priateľ tohto striptízu, ktorý tu teraz prebieha, a konzultácie, kto kde chodí a nechodí. Nie celkom som s tým konformný. S čím som teda už nie úplne konformný, a myslím si, že to si môžeme povedať aj v tomto kontexte, keď hovoríme o rokovacom poriadku, je, že vlastne sme silne osobní.
Pán predseda parlamentu, niekedy dávno prvé slová, ľudia ktoré vedeli po rusky povedať, boli "pozdravľajem vas", prvé slová po anglicky, ktoré sa naučili, boli „no comment". A to hovorili na všetko, lebo si mysleli, že to sa hovorí na všetko. Ja si pamätám tú módu, že niekto sa spýtal nejakého politika a ten povedal no comment, ešte s takým pomaly chicagským prízvukom. To je také čarovné. To sa naučili. A z toho sa dalo kľudne žiť, 10 rokov sa s tým žilo, hej, že teda niekto niečo nekomentuje. Teraz ako smrtiaci argument na všetko použijete to, že chce sa niekto zviditeľniť. Tým pádom už nediskutujeme, lebo však celým zmyslom bolo iba to zviditeľnenie. Nuž čo k tomu povedať? Ja neúčinkujem v reklame. Máme predsedu parlamentu, ktorý účinkuje v reklame. Tak, nič v zlom, ak sa chce niekto zviditeľniť, poviem mu, ja by som do reklamy nešiel. Dodám, že mňa nikto do reklamy nevolal. Ale raz volali moju dcéru, hej, na nejakú reklamu. Ja som jej zakázal tam ísť. Čiže ak hovoríme o nejakej pohnútke sa zviditeľniť, tak možno u iného je namieste, u mňa nie je primárna pozícia sa zviditeľniť, u mňa je primárna pozícia zviditeľniť problém, hej. Ale mám pocit, že niekto má inú pohnútku. Čiže v tomto určite nesedí ani tento argument. Ale dá sa povedať, že ho hlboko a stále často používame v domnienke toho, ako to všetko vybavíme, dehonestujeme protivníka s tým, už ako pomaly že sme to vyriešili. Nuž nevyriešili sme to, ako nevyriešime aj toto. A týmto pokračovaním tohto striptízu to nevyriešime.
Čiže ja využijem toto moje vystúpenie aj v tom širokom kontexte povedaného aj na to, aby som plnil funkciu poslanca, to znamená chránil občanov tejto krajiny. A ja ich musím chrániť. A ja to dokonca aj tak cítim, že to je dôležité. Ja ich teda budem chrániť. A budem hovoriť, že ich chcem varovať. Vážení, chcem vás varovať, krajina je v rozvrate, predseda nášho parlamentu účinkuje po reklamách. Niekde, kde ryjú nosom zem, niekde, kde nemajú čo jesť, je niekde stredovek, niekde najlepšie lyžiarske stredisko na svete, my sme krajina plná paradoxov. A hrozne mám pocit, že si to vychutnávame. Nuž, žiaľ, ale je to trpkou vizitkou našou, kam sme sa dostali.
My sme exekučná krajina, vážení, v Čechách majú 140 exekútorov, na Slovensku máme 320 exekútorov. My sme krajina s najväčším potenciálom rastu (nebankové pôžičky alias úžerníci). My sme naozaj úchvatná krajina, špekulatívny, podvodnícky kapitál sa z Európy sťahuje k nám, aby využil vhodnú legislatívu na to, aby týchto zotročených ľudí, ožobráčených, ešte dorazil, lebo zákony tejto krajiny to umožňujú. Reklama, ktorá išla po upútavke pána predsedu parlamentu, firmy Credit SMS je z Anglicka dokonca. Ja neviem, ako to ten Bolek Polívka v tom filme povedal. Ako tí, vypípam, prišli na to, že mám cihelnu, hej, ako vlastne prišli na to tí Angličania , že u nás je taký klondike. Nuž, viete, ja by som si dovolil trúfnuť povedať, že to nie je anglický kapitál, to je slovenský kapitál, podľa mňa s politickým pozadím. Vážení, toto je dnešný stav dnešnej krajiny. My sme exekučná krajina, máme najvyšší počet exekútorov na meter štvorcový v rámci Európy. Niekoho by to mohlo zobudiť. Máme firmy, ktoré sú inde v krajinách zakopané 40 kilometrov pod zemou ako mafiánske podvodnícke štruktúry, ale ktoré u nás legálne podnikajú a inzerujú v masmédiách. No však prečo nie, keď zákonodarstvo tejto krajiny im to umožňuje? Zákonodarstvo tejto krajiny, a hovorím ľuďom, umožňuje to, aby keď si niekto požičia 100 eur, v prípade, že sa dostane do omeškania, mu to zničilo život. Neverím tomu, že existuje inde v Európe taká krajina, ktorá by nastavila zákony takýmto spôsobom. Neverím a neuverím tomu. A ako som začal hovoriť, poslanci strany SMER sa ako na povel zdvihli, asi to majú príkazom. Tak hovorím to vám vážení občania, ešte predsa len niekto tú kameru nevypína, pokiaľ to pán predseda nedohodne aj s pánom Mikom v STV, že to tam vypnú. Tak kým to vypnú, prosím vás, varujem vás, nepožičiavajte si peniaze od týchto úžerníckych firiem, často s politickými koreňmi a s politickými akcionármi. Ja viem , že ste často odkázaní na tie peniaze, ja viem, že sociálna situácia vás často uvrhla do toho, že ste si nútení ich požičať, ale ja vám poviem, nie ste tak bohatí, lebo tak by sa to aj kľudne mohlo povedať, aby ste si mohli od nich požičiavať. Naozaj vás varujem, nepožičiavajte si od nich peniaze, to nezaznie z iných úst, ja vám to poviem, čestne vám to hovorím, nerobte to, zničíte si inak život. Tu mali iní hovoriť, čo majú moc v rukách, aby ste to nerobili, mali už pomaly dekádu na to, aby vás upozorňovali, aké je podnikanie niektorých firiem a kto sa tým živí. Ja vám to hovorím, nerobte to, akokoľvek ste odkázaní, nepožičiavajte si peniaze od týchto úžerníckych firiem, ktoré často inzerujú na serióznych televíznych staniciach po predskokanovi, čo nemá obdobu podľa mňa v žiadnej slušnej krajine v Európe, ktorého tvorí predseda parlamentu. Včera som to hovoril, dneska to zopakujem, stále som pripravený veriť tomu, že to je náhoda, že to nie je zámer. Ja mám rád túto krajinu, i keď je niekedy poviem, že je mizerná. Ale dá sa s tým niečo robiť. Stále budem veriť tomu, že to je náhoda, že po vystúpení predsedu parlamentu nastupovala reklama pre úžerníkov. Firma Credit SMS, ktorá inzeruje po vystúpení pána Pašku na stanici TA3, je prachsprostá úžernícka firma. V iných krajinách, poviem do druhýkrát, by bola 40 kilometrov zakopaná pod zemou ako mafiánska štruktúra, v našich geografických podmienkach legálne podniká a požíva zvláštnu zhodu náhod , že jej reklama môže ísť po vystúpení veľaváženého človeka, ktorý dostal 500 tisíc krúžkov pána predsedu parlamentu slovenskej krajiny. Stále som pripravený veriť tomu, že je to náhoda, pokiaľ ma okolnosti nedonútia tento názor zmeniť.
Pána predsedu chcem poprosiť, aby ma už prestal dehonestovať, či sa chcem alebo nechcem zviditeľniť. Ja chcem povedať ľuďom tejto krajiny, to je môj primárny záujem. A koniec koncov keby si to niekto rozobral hlbšie, ako vystupujem aj voči niektorým televíziám, tak zásadne negujem to, čo údajne chcem robiť, že sa chcem zviditeľniť, lebo to, ako hovorím, nemajú tí ľudia radi, tak ja viem, že tu sú ľudia, ktorí cupitkajú ako po zlatíčku, len aby sa náhodou niekoho nedotkli. Nie, ja to vám, o čom si myslím, že je správne, poviem. A naozaj si myslím, že je nesprávne , aby reklama na úžerníkov išla na tak v tejto chvíli pre mňa serióznom televíznom kanáli, ako je TA3. Preto zopakujem moju výzvu zo včera, že vyzývam Televíziu TA3, aby okamžite stiahla túto reklamu, naozaj škodí občanom tejto krajiny ohromným spôsobom. Ja verím, že nebude potrebné využívať iné možnosti na to. Ja ako poslanec mám nejaké také možnosti, ktoré plne využívam teraz, a potom mám ešte možnosti ako občan. Ja neviem, či je potrebné zvolať nejakú demonštráciu pred Televíziu TA3 a tam vykrikovať, prosím vás, aby stiahli tú reklamu. Ak to bude nevyhnutné, urobíme aj to. Je naozaj nevyhnutné, aby v masmédiách nedávali reklamu na úžerníkov. Ľudia, ktorí sú odkázaní na to, ľahko podľahnú tomu, ako sa to prezentuje, nedočítajú tým drobným napísané, čo vlastne podpisujú, že podpisujú zmluvu s diablom, poviem to takýmto spôsobom, zmluvu, ktorá im za 100 eur zničí život. A tuná poslanci tejto krajiny sa na to pozerajú. A keď to hovorím, ako na povel ako stádočko moje na salaši sa zdvihnú a odídu. To už moje ovce sú niektoré trucovitejšie. Ja mám také zo tri, zo štyri, čo nie celkom chcú počúvať. Viete, to je už úbohosť nad úbohosťami, že takto niekto vás ovláda a takto niekto vás kočíruje.
V záujme čoho, prečo včera nemohlo zaznieť to, čo je dôležité ľuďom povedať? Vážení poslanci strany SMER, vážení voliči strany SMER, viete o tom, že niektorí poslanci z vládnej strany sa hĺbkovo venujú podnikaniu v úžerníctve, viete o tom, že veľmi hlboko sú involvovaní do tohto podnikania? Však keď je legálne, nech sa páči, ale nech vám to povedia.
Ja sa pýtam premiéra našej krajiny: Pán premiér, po výlete vašom ja neviem, máte jack let, po dlhom lete, ak to prípadne počujete, prosím vás, myslíte si, že je správne v dnešnej dobe, keď je taká odkázanosť, aká je, že niektorí vaši poslanci to využívajú, ba až zneužívajú, je správne, že váš nominant je štátnym tajomníkom na ministerstve práce a sociálnych vecí, čo je zmyslom jeho nominácie, aby sa ľahšie dostal k údajom, kto je odkázaný, aby marketing šiel cielene? Totiž aj takáto absurdita je možná v tejto krajine.
Žiaľ, žijeme smutnú dobu, ale na nás záleží, či sa s tým zmierime alebo pokúsime sa s tým niečo robiť. Ja robím, čo môžem. Tu sa iní na mne budú smiať, rozprávate nejaké hlúposti. Budeme mať tú „česť“ to si tu ešte doplniť.
Ukončím moje vystúpenie k tejto záležitosti v zmysle rokovacieho poriadku, si myslím, stále hovorím, lebo ja konám tak, ako mi káže ústava, môj poslanecký sľub, to znamená, ja zastupujem záujmy občanov tejto krajiny, v tejto chvíli ich nemá kto zastúpiť, resp. verím, že sa niekto pridá alebo že si povieme možno aj spoločnejšie, áno, avšak v tom nastavení, ako je, je nevyhnutné aj takto vstúpiť do procesu trebárs iného bodu, ale stále je to v zmysle môjho poslaneckého sľubu, čiže moje vystúpenie zakončím výzvou, ktorú som hovoril aj včera, pán predseda parlamentu, žiadam vás o vysvetlenie, či je to náhoda alebo zámer, že vaše upútavky sa objavujú tesne predtým alebo resp. po vás, hneď ide reklama na úžernícku firmu. Žiadam vás, a to dopĺňam, aby ste aj zvážili účinkovanie v reklame, ktorú vy voláte upútavka.
Vyzývam televíziu TA3, aby okamžite stiahla reklamy na prachsprostú úžernícku firmu Credit SMS, ktorá ničí ľuďom život, ktorá požičiava peniaze na 15 dní za úrok viac ako 1 % denne, ktorá si vymáha zmluvnú pokutu 15 %, ktorá si vymáha 30 % poplatku za vymáhanie dlhu, ktorá si vymáha náhradu škody, ktorá hovorí ešte o zákonoch, firmu, ktorá vám zničí za 100 eur život. Poprosím televíziu TA3, aby sa nezúčastňovala na tom, že sa decimuje obyvateľstvo tejto krajiny.
Vyzývam opätovne Radu pre vysielanie a retransmisiu, aby okamžite začala konať v tejto veci, či touto reklamou nedochádza k porušeniu niektorých zákonov.
A zároveň, a nakoniec, vyzývam parlament tejto krajiny, aby okamžite predložil zákony, ktoré znemožnia podnikanie takýchto firiem, ale tak, že naozaj to podnikanie bude znemožnené, nie takým spôsobom, ako údajne prebiehali rokovania, kde bol návrh, ktorý hovoril, že písmenká majú byť rovnako, a vnútri v klube im neprešiel práve kvôli tým tlakom a tým záujmom, ktoré som tu spomínal.
No je to úbohosť nad úbohosťou, keď sociálna vláda, dokonca ako pán Richter povie, vláda socialistov má medzi svojimi ľuďmi úžerníkov, resp. ľudí, ktorí sa živia úžerou a ešte svojím kolegom poslaneckým nedovolia predkladať poslanecké návrhy, ktoré by tú situáciu riešili. Vážení, ja nehovorím o absurdistane, nehovorím o banánistane, hovorím o Slovensku v roku 2013. Ďakujem veľmi pekne.

Dnes chcem oceniť, pán poslanec, tú tvoju snahu o agitáciu proti zvyšovaniu závislosti od rôznych úverových a pôžičkových programov, pretože ak aj dnes hovoríme o závislosti viac-menej od alkoholu, tých závislostí naozaj, ktoré spútavajú ducha človeka, je viac. A ja si myslím, že my ako poslanci by sme mali byť vzorom pre ľudí. To sa týka aj toho prerokúvaného zákona. Vôbec nerozumiem tomu, prečo by sme sa mali k nemu stavať negativisticky. Asi by sme sa mali zamyslieť nad tým, že ak produkty našej práce majú byť slobodné a nezávislé, tak asi ťažko ich budú vyrábať a produkovať neslobodní a závislí ľudia, a to závislí od čohokoľvek. Ďakujem.

Lojzo, tiež oceňujem to, že spomínaš nebankovky. A zároveň dovolím ti teda pripomenúť, že aj, keď hovoríš, že nikto sa týchto ľudí nezastal, 24. októbra tento parlament hlasoval o návrhu práve kolegyne Mezenskej, ktorá zabezpečila to, že v prípade ak si nebankovka nezistí sociálnu situáciu človeka, ktorému požičiava peniaze, tak automaticky ten úver sa považuje za bezúročný. Aj v podstate všetci kolegovia v parlamente okrem pár výnimiek za tento pozmeňujúci návrh hlasovali. Aj ty si zaň hlasoval. Ja som veľmi rád, že ho Helenka predložila a takýmto spôsobom znepríjemnila dosť výrazne život nebankovkám.
Na druhej strane hovoríš, aby si ľudia nepožičiavali od týchto firiem, ale návrhom, ktorý predkladáš na túto schôdzu, kde v podstate chudobným rodinám, chudobným matkám možno v situácii, keď manžel je nepracujúci a matka je tehotná, a je to jediný príjem, a potom bude žiť už iba z rodičovského príspevku, takýmto rodinám chceš zobrať príspevok pri narodení dieťaťa. A práve tým ich vystavíš situácii a hodíš ich alebo vrhneš ich doslova do pazúrov nebankoviek. Čiže treba pozerať na to aj v kontexte. Je len jeden tvoj postoj aj s tým tvojím činom, ktorý nasleduje za týmto, že vlastne chudobným rodinám chceš zobrať to málo, čo dostávajú v ťažkej životnej situácii, beriem, môže to byť tvoj pohľad, bavili sme sa o tom päť dní v karavane. A považuješ to za diabolské peniaze. Ale dôsledky budú strašné, práve týchto ľudí vrhneš do pazúrov nebankoviek.

Ďakujem veľmi pekne. Každá snaha sa cení. A ja hovorím, nechcem byť venezuelská misska, ktorá chce svetový mier.
Ale poďme hovoriť o malých, drobných víťazstvách na ceste, kde to bude o niečo lepšie. Čiže aj to, čo kolegyňa Mezenská predkladala, môže byť. Ale ja som zachytil, že tam boli nejaké vykonávacie problémy. Ale koniec koncov stále to hovorí o úroku. A verte alebo neverte, tí ľudia to majú tak dobre obídené, že to je dávno obídené. Čiže oni možno aj oželejú tie úroky, ale oni neoželejú poplatok za sprostredkovanie, poplatok za odplatu, za poskytnutie. Ono sa to nazýva všelijako. V konečnom dôsledku to znamená, že si požičiate 100 eur a zničíte si život, to je celé. Tuná podnikajú legálne, inzerujú firmy, od ktorých si požičiate 100 eur a zničia vám život. Matku s deťmi sú schopní vyhnať za požičaných 500 eur z bytu. A zákonodarcom tejto krajiny to umožňuje. Neverím tomu, že iné zákonodarstvo v iných krajinách, v slušných krajinách toto umožňuje. Ja tomu neuverím, nie som ochotný tomu uveriť.
A spájanie je v zásade nie celkom spojiteľného, ale pokúsim sa, keď sa niečo nepodarí, tak to treba priznať, aby sme nedopadli, ako v tom filme bola otázka, kde soudruzi udělali chybu. No soudruzi udělali chybu. A sociálna politika štátu za obdobie posledných dvoch dekád dopadla tak, ako dopadla, niekde sa stala chyba. A tie chyby treba pomenovať. Ja viem, že je ľahšie dať, ako zobrať, ale ja stále verím, že dieťa je plodom lásky, nie plodom 800 eur ako cieľovej prémie. A to je kľúčové. Ja viem, že sú na tom niekde horšie, niekde lepšie, ale stále by sa dieťa malo narodiť kvôli tomu, že je plodom lásky a chceným, nie preto, že je na konci 800 eur. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, milé kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, chcem sa veľmi jasne vyjadriť k tomuto, nazvem to, alkoholickému zákonu. A musím začať s tým, že tu pred vami vlastne stojí poslanec, ktorý mal s alkoholom svoje problémy, nie však možno tak, ako vás napadlo, zatiaľ som nepodľahol nejako výrazne tomuto nápoju alebo teda tejto droge, ale v rokoch dávnejších, keď som mal na starosti závod s niekoľko sto pracovníkmi a keď som mal ešte predtým staršiu skúsenosť ako referent na tomto závode z toho, koľkí ľudia si dovolili cez pracovnú dobu popíjať, tak som už nadobudol presvedčenie, že ako človek zodpovedný za túto firmu to ďalej nemôžem znášať. A musím povedať, že veľmi mnoho ľudí z toho závodu kvôli alkoholu a kvôli mne odišlo. Považoval som to za správne vtedy. A aj teraz, keď uplynulo veľa rokov a keď sa s niektorými bývalými ľuďmi, ktorých som kvôli alkoholu prepustil, stretávam, považujem to za správne, aj keď, samozrejme, ono to má svoje pozadie, pretože, viete, druhá najsmutnejšia vec potom, keď ste prepustený z roboty, tak je tá, keď musíte vedieť, koho prepustiť. Tam je taký maličký rozdiel, obidve sú to veľmi smutné veci. A ono sa to kdesi vo vás hromadí. To je len také entrée.
A teraz chcem poukázať na to, ako my tu nádherne vieme zamieňať príčiny s následkami. Tu kolega poukáže na istú príčinu, ktorá, ja vôbec ju nechcem kvantifikovať, tu zrejme existuje. To vyplynulo z doterajšej rozpravy. A my miesto toho, aby sme veľmi pragmaticky a jasne povedali, že no tak to riešme, tak riešime pána kolegu poslanca Škripeka a vykladáme mu o tom, akú urobil zásadnú hrubosť v tejto snemovni. Bojím sa, že tento spôsob uchopenia problému je bežný nielen pre tento prípad, ale veľmi často sa to stáva, že teda v tejto spoločnosti neriešime tých, čo sú gangstri, ale riešime tých, ktorí na gangstrov poukazujú. Tým nechcem povedať, že dnes rokujeme o gangstroch, len tento princíp činnosti a spravovania spoločnosti sa mi zdá, že je tak typický, až by som z toho vedel urobiť záver, že je to jedno pravidlo, ktoré hýbe našou spoločnosťou.
A blížim sa už k záveru svojho krátkeho vstupu. Chcem povedať, že možnože ozaj nie je potrebné, aby sme tu v tejto snemovni, kde by mala byť zbierka tých ľudí, ktorí sú ozaj dôstojnými reprezentantmi svojej krajiny, aby sme možno túto vec upravovali až takým trestným zákonom. Tu sa možno odlíšim od predkladateľa.
Ale chcem dať do pozornosti jednu vec. Ak si myslíme teda, že zákon pre nás tu nie je dôležitý, lebo svojím spôsobom uráža túto výšavu miesta, je to akési nedôstojné voči nám. Ak by sme pripustili na chvíľočku takúto možnosť, tak potom pripomeniem jednu vec, že tu existujú nejaké zvykové práva. A mňa napadla jedna vec. Keď som mal možnosť byť pred viacerými rokmi v britskom parlamente, tam je jeden nádherný zvyk, ktorý nesúvisí s týmto, ale mne sa veľmi páčil. V Snemovni lordov je trón, na ktorom sedáva kráľovná. A keď poslanci lordi idú okolo tohto trónu, nech sa to stane denne aj dvadsaťkrát a do roka aj deväťtisíckrát, hoci je trón prázdny, tak lord ide okolo a pred kreslom sa pokloní. Je to proste zvyk, ktorý, dá sa povedať, si snemovňa lordov vytvorila. Môžeme o ňom rozprávať, či je taký alebo hentaký, mne sa páči. A chcem navrhnúť úplne tak trošinka s takým ťažkým premostením, nuž aby sme si vytvorili iný zvyk. Neprijmime zákon pána poslanca Škripeka a dohodneme sa na úplne jasnom a krásnom zvyku, že až ktokoľvek z nás si dovolí byť zjavne pod vplyvom alkoholu v krajine, kde ozaj ľudia prichádzajú takto lusknutím prsta o svoje celoživotné zamestnanie kvôli tomu, že mali pár promile, nuž tak potom sa dohodnime, že bude úplne stačiť, že ak už nie poslanec, ak to nebude mať vo svojom svedomí, tak každý predseda klubu alebo predseda tej strany zabezpečí, aby takýto poslanec odišiel z tohto parlamentu raz navždy. Verte tomu, že sa to dá, pretože všetci máme svoju psychickú hranicu. A viem si predstaviť, že nikto z nás nie je tak zo železa, aby dokázal odolať tlaku, ktorý by bol nasmerovaný týmto smerom. Takže nerobme zákony, dohodnime sa, že je našou obrovskou povinnosťou byť v tomto prípade vzorom, ale aj reprezentantom. A ak tu padli debaty o tom, že vlastne my nie sme ani lepší, ani horší, my sme takí, akí sú tí naši voliči, súhlasím, nuž tí naši voliči odchádzajú kvôli alkoholu, nuž tak aj my ako ich reprezentatívna vzorka, keď si dovolíme takéto správanie, odídeme a nebude treba na to zákon, bude stačiť úplne džentlmenská dohoda všetkých nás a našich predsedov poslaneckých klubov v duchu toho trónu, pred ktorým sa lordi klaňajú a my sa budeme klaňať pred voličom, ktorý ukladá nám správať sa tak, ako kážu zákony a morálka.
Toľko k tomuto zákonu. Ďakujem.