16. schôdza

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pani navrhovateľka, dámy a páni, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods.1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila ako spravodajkyňa v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej na vydanie zákona o ochrane osôb pri odhaľovaní trestnej činnosti súvisiacej s trestnými činmi a inými vybranými trestnými činmi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 417) určená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 40 zo 7. marca 2013 a podala spravodajskú informáciu k navrhnutému zákonu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 398 z 25. februára 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.
Zároveň konštatoval, že návrh spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona odôvodnila navrhovateľka.
Táto právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o tomto zákone uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
Zároveň odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore v termíne do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, ďakujem. Skončila som, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte, aby som ocenil snahu predkladateľov tohto aj predchádzajúceho bodu situáciu riešiť. Oceňujem, priznám sa, som v pomykove, ktorý vlastne mám z nich podporiť. Tak si to pozriem, ktorý z nich je lepší. Možno podporím obidva tieto zákony alebo v zásade je to jedno, mám pocit, že to neprejde, čiže pre túto chvíľu je to jedno. Čiže obidva by už určite neprešli. Avšak je dobré, že to tu zaznie, hej, a že sme si pomenovali niektoré veci, že to je vec, ktorá nás možno čaká a neminie. Pán Figeľ to dobre povedal, že raz možno ten zákon prijmeme. A ja verím, že raz ho možno prijmeme, raz sa k tomu dopracujeme. Bude to ťažká, dlhá cesta, nuž ale my, čo máme dar viery, veríme, že na konci bude úspešná. Takže teším sa na túto ťažkú cestu.
Pri tej dlhej ceste dovoľte mi pár slov povedať, že naozaj pri tých príbehoch aj spomenutých, ktoré tu zazneli, tí ľudia potrebujú aj zákon, ale aj potrebujú oporu spoločnosti. Viete, zabojuje za nich spoločnosť, hej, zabojujú za nich ľudia, nielen novinári, hej, a tu treba fakt vysloviť veľkú vďaku niektorým novinárom, že proste vyakcentovali niektoré príbehy, čo sa stali. A to bol ich boj. A neskončil vzplanutím ducha hrdých občanov, ktorí uznali obrovskú skrivodlivosť a vyšli do boja proti nespravodlivosti, toto nenastalo, žiaľ, ba práve naopak, posilňujeme vedomie márnosti v tom, je trebárs ten spomínaný prípad pani Melicherčíkovej. Rozdajme si výsledky. Viete, vždycky je dôležité, čo je na konci. Pani Melicherčíková robí niekde v Rakúsku v reštaurácii, pán Martvoň je poslanec. Ako to skončilo? A teraz nemám veľa času, povedzte mi, ako to skončilo. Však ona robí čašníčku. Alebo priznám sa, neviem, či presne niekde v Rakúsku v reštaurácii je. A pán Martvoň je poslanec. No, viete, takže pri takto rozdaných kartách, aj tá chuť a úloha niečo urobiť pre túto krajinu v tej občianskej statočnosti a v tej vôli prudko klesne. Čiže na tento príbeh by som proste chcel upozorniť, žeby sme to mali dokončiť. Mali by sme naozaj dokončiť príbeh jednej osoby, ktorá upozornila na to, že sa prijímajú ľudia mimo pravidiel. A tí ľudia, keď to doštudujú, kde boli prijatí mimo pravidiel, budú vyžadovať plnenie pravidiel. No a zas je to úplná krása, ako to zvykne dobrým zvykom byť v tejto krajine. Čiže pokiaľ sú nespravodlivo prijatí budúci právnici, sudcovia a prokurátori, bola na to osôbka, žieňa na študijnom, ktorá proste na to upozornila, a dostala koberec, hej, ako na vojne. A dopadla, ako dopadla. Ale ja aj, vážení kolegovia, už miernym hlasom chcem aj voči vám ženám v strane SMER povedať, že ak vy máte medzi sebou kolegu, ktorý je schopný ísť takto pokorovať ženu, hej, ako to robil kolega Martvoň, to znamená, ona bola odídená, robila v McDonaldse. a ona a ešte nejaký druhý z tej právnickej fakulty chodili na tie hamburgery ku nej. Ja keby som bol ženou, tomu človeku ruku nepodám, hej. Proste ak je niekto schopný takto pokorovať ženu, ja viem že musíte nejako spolu pracovať, viete, tá sloboda ľudí je ale v tom, že je to iba odtiaľ potiaľ, tu už do tohto ma nenúťte. Čiže naozaj, by som povedal, už nehovorme o kolegialite, hovorme o bazálnych veciach, o základnej úcte ženy a muža, o základnej galantnosti, o základnej slušnosti. Čiže by som vám chcel toto teda povedať a prípadne vás posilniť vo vedomí, že keby ste mali pocit, že to nie je správne, tak si to kľudne povedzte, lebo to naozaj nie je správne, i keď ste v jednom klube. A mňa trošku aj mrzí to hrkútanie s kolegami z OĽaNO s pánom Martvoňom, lebo naozaj to je výsledkom toho, akú dobu žijeme, že takto to dopadlo, že človek proste, ktorého počítač vypisoval e-maily, je poslancom Národnej rady. Teraz aktuálne poslanec Martvoň sa venuje pátraniu v mojej histórii, ako besný pes snorí po univerzite, kde by čo vyhrabal. To sú, viete, také veci, že si poviete, že, dobre, však plus-mínus či toto je ono. A tu by sme mali my si splniť náš záväzok, ktorý máme voči tejto krajine my ako poslanci, aj predstavitelia možno strán a politických hnutí, dokončiť to, čo sme vtedy možno v návale inej práce nedokončili. My by sme nemali dopustiť to, že človek už sa síce stal poslancom, je poslancom, už nech dožije poslanecký mandát, ale nemôže učiť. Vážení kolegovia, naozaj on nemôže učiť budúcich právnikov, sudcov, prokurátorov. To je náš záväzok voči spoločnosti skrz okolnosti, ktoré už poznáme. A napríklad tu sme svedkami toho... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, nie veľmi rada chcem vám prečítať ustanovenie § 32 zákona o rokovacom poriadku: „Ak sa rečník odchyľuje od prerokúvanej veci, predsedajúci ho vyzve, aby hovoril k veci.“ Vyzývam vás, aby ste hovoril k veci a aby ste nehovorili o pánovi poslancovi Martvoňovi, lebo nie je to v súvislosti so zákonom, s tlačou 417. Naozaj vás prosím a vyzývam vás, aby ste hovorili k zákonu. Ďakujem pekne.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne za upozornenie. Hovoríme o zákone, ktorý hovorí o tom, že ľudia, ktorí sa postavia a budú si plniť svoju občiansku, spoločenskú povinnosť, budú cítiť ochranu. Tu sa navrhuje zákonná ochrana. Ale ja hovorím o jednej deficitnej aj spoločenskej ochrane. A tá zákonná či bude, to záleží na vás, pani predsedajúca, som silne skeptický, ale vidím šancu v tej spoločenskej ochrane. Čiže keby som chcel povedať, čo je zmyslom aspoň dielčím predloženia tohto návrhu v konečnom dôsledku, lebo raz ho prijmeme, ako pán Figeľ povedal, ale zatiaľ môžeme pomôcť, vedomie spoločnosti sa nezničí úplne, čiže len to dokončím, je naozaj nevyhnutné, a vyzývam týchto mojich kolegov, aby ste sa prípadne pridali k výzve, aby ľudia, ktorí takýmto spôsobom zatočili s niekým, kto bol občiansky statočný, už keď tuná pôsobia, ako pôsobia, však koniec koncov pôsobí hocikto v tejto rade, aspoň neučili budúcich právnikov, sudcov a prokurátorov. To je môj apel. Prípadne vážení kolegovia, ktorí by ste mali chuť a záujem sa prihlásiť, je to dôležité nie nenáležite to hovorím pri tomto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja mám pocit, že to vystúpenie pána Hlinu bolo namieste a úplne súviselo s tým, o čo sa snažia predkladatelia návrhu zákona, pretože ja si myslím, že k takémuto zákonu, ak má byť vymožiteľný, ak má byť účinný v praxi, tak je dôležité aj to, o čom hovoril pán poslanec Hlina. A to je proste ten spoločenský tlak, aby sme vypudili všetkých plagiátorov, všetkých tých, ktorí tu riešia potmehúdskym spôsobom klientelizmus, prenasledovanie tých, ktorí upozornia na korupciu proste všetkých tých našich špín v spoločnosti. My v parlamente sa ich nezbavíme, lebo sú tu navolení.
Ale myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme otvorili túto tému. A považujem jeho vystúpenie za veľmi dobré v súvislosti s tým, čo tu teraz prerokúvame. Dnes sme boli svedkami toho, keď vystupovali iní poslanci a riešili helmy pri úplne nesúvisiacom návrhu zákona. Vtedy neboli zastavení. Takže ja som len cítila potrebu povedať, že mne teda toto vystúpenie vôbec nevadilo. Práve, naopak, mám pocit, že rozprával o tej pridanej hodnote, ktorú nenapíšeme do žiadneho návrhu zákona, pretože papier znesie veľa, ale v tej praxi to potom naráža na nevymožiteľnosť. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Naozaj len v krátkosti zareagujem. Ja osobne považujem túto tému za veľmi dôležitú. A je mi ľúto, že nikto z vládnej strany sa k nej nevyjadril, pretože by ma zaujímal postoj strany SMER k tomuto zákonu a vôbec aj k problému boja proti korupcii.
A možno len na dovysvetlenie. Pán poslanec Hlina, ste sa pýtali, ktorý z týchto dvoch zákonov treba podporiť. Ako som už spomínala, tá filozofia je totožná. Ten zákon vznikal v uplynulom volebnom období na ministerstve vnútra. A teda mal niekoľko podôb, pretože sa teda postupne pripravoval. A teda ten zákon, ktorý predkladáme s pánom poslancom Lipšicom, je ten záverečný, čiže tá finálna podoba. Je tam teda niekoľko rozdielov s pánom predkladateľom Figeľom. Sú to väčšinou legislatívnotechnické nejaké nedostatky. Ale, opakujem, tá filozofia je tá istá. Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ako už bolo uvedené, máme pred sebou dva návrhy alebo dve novely zákona, alebo respektíve novelu dvoch zákonov.
A začnem najprv tým druhým zákonom. Nestretávame sa k týmto zákonom a špeciálne k tomu prvému prvýkrát. Ten problém tu je. A snažím sa ho riešiť, takže budem vytrvalý a kým nedospejeme k riešeniu, tak sa nechcem vzdať. Ale začnem najprv tým druhým. A to je návrh novely Exekučného zákona a Exekučného poriadku. Určite ste postrehli, že v poslednom čase sa s exekúciami roztrhlo vrece, že sa nejedná o exekúcie, ktoré sa dotýkajú nejakých veľkých dlžníkov a nebodaj bohatých ľudí, ale že sú to exekúcie, ktoré dopadajú na plecia úplne bežných, jednoduchých ľudí, na plecia dôchodcov, veľmi masovo. A nie sú určite ničím príjemným. Táto novela môže pomôcť aj týmto ľuďom. Nie je tu prvýkrát.
Ale schválne začínam touto novelou, pretože v tieni diskusií o novele priestupkového zákona toto vždy zostalo ako keby nepovšimnuté a zabudnuté.
Takže cieľom tohto návrhu novely Exekučného zákona je zabezpečiť, aby ľudia pre malé pohľadávky neboli zaťažovaní pri ich vymáhaní formou exekúcie nadmernými nákladmi, ktoré si ako odmenu účtujú exekútori.
Dnes sa reálne stáva, že aj veľmi malá pohľadávka v objeme niekoľkých eur je zaťažená zákonnou odmenou exekútora, ktorá prevyšuje výšku samotnej pohľadávky. A mnohokrát môže to narásť až do takých rozmerov, že podstatne to prevyšuje, že samotná pohľadávka tvorí z toho možno 30 % a zvyšok sú náklady na exekúcie. Súčasná právna úprava tak vytvára stav, keď pri malých dlžných sumách vymáhanými exekútormi, výška konečnej sumy výrazne presahuje výšku pôvodnej pohľadávky. Je to teda neproporcionálne a neadekvátne. Preto táto novela navrhuje takú právnu úpravu, ktorá znemožní, aby odmena exekútora presiahla hodnotu samotnej dlžoby. Odstráni sa tým stav, na ktorý verejnosť dlhodobo poukazuje, ktorý je nevyvážený, neprimeraný a tiež nespravodlivý.
Taktiež upravuje situáciu, keď dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením exekútora, keď mu odmena, samozrejme, po tejto novele neprináleží.
Na túto novelu už reagujú exekútori. A, samozrejme, reagujú veľmi podráždene a veľmi negatívne, pretože aj keď sa to nezdá, je vcelku veľmi efektívne vymáhať malé dlžoby, ale správne zaťažené zákonnými nákladmi, pretože zákon ukladá za každý úkon, koľko si exekútor môže účtovať. A keď on vlastne neurobí nič, len spraví pár úkonov, pošle list, už si môže účtovať eurá navyše, ktoré pri jednej pohľadávke neznamenajú nič, ale keď je tých pohľadávok veľa, stovky, tisíce, tak to už sú veľmi zaujímavé čiastky, ale tí ľudia sú objektom zbytočného nadmerného zaťažovania.
V praxi by to potom vyzeralo tak, že exekúcie by sa nevyužívali tam, kde to nie je namieste, pretože je naozaj nezmyselné a nerozumné, neracionálne využívať exekúcie tam, kde niekto dlží päť eur alebo desať eur. Sú na to predsa iné možnosti, niekedy to stačí, zdvihnúť telefón, príslušný úradník príslušnej inštitúcie, ktorá túto pohľadávku má, a zatelefonovať. Tomu sa hovorí správa tej pohľadávky. A je to omnoho lacnejšie aj pre tých ľudí príjemnejšie. A mnohokrát sa jedná len o pozabudnuté platby a všetko ostatné. A potom jednoducho exekútori by sa neuchyľovali k vymáhaniu takýchto čiastok a nezaťažovali by ľudí takýmito nákladmi.
Takže toľko k tej jednoduchej, ale veľmi praktickej aj potrebnej novele zákona o exekučnej činnosti.
A teraz k tej z hľadiska spoločenskej diskusie asi kľúčovejšej novele a dôležitej. A to je návrh novely zákona o priestupkoch.
Stretávame sa tu už tretíkrát k tejto novele. Je trošičku zjednodušená a pozmenená. Odráža už aj tú diskusiu, ktorá tu prebehla.
Vyňal som z nej tie ustanovenia, ktoré úplne zástupne a zbytočne odkláňali diskusiu na bočnú koľaj, pretože boli nepodstatné, boli to technické veci, napriek tomu aj z hľadiska médií, aj z hľadiska kolegov poslancov mnohokrát upriamili diskusiu práve na tie nepodstatné časti. A tvárilo sa to, ako keby to bol zmysel zákona.
Takže v tomto návrhu už sa neobjavuje technický návrh, čisto technický, ale neobjavuje sa zníženie priestupkovej zodpovednosti z 15 na 14 rokov veku, pretože to bol pre niektorých kolegov z vládnej strany problém. Takže tento problém tu nie je, keď tu niekomu vadil.
A zostalo tu len to podstatné, ktoré tu je. A to je zavedenie toho, aby tí, ktorí, sú sociálne odkázaní a požívajú priestupkovú imunitu a sú nepotrestateľní za priestupky, ktoré páchajú, si mohli tresty za tieto priestupky odpracovať v rámci malých obecných prác.
Hneď sa dotknem, aby som šetril čas, aj argumentu, ktorý zaznieva, že to nie je v súlade s ústavou. A tento argument zaznieva niekedy aj z kruhov ministerstva. Ale jedná sa naozaj o nedorozumenie. Aj dnes som sedel u pána ministra. aj s jeho štátnym tajomníkom a sme si to vysvetľovali.
Konkrétne článok 18 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré hovorí o zákaze nútených prác, má písmeno e), ktoré jednoznačne hovorí, že tento zákaz sa nevzťahuje na malé obecné práce. A tieto malé obecné práce sú v tejto novele explicitne pomenované. Takže v žiadnom prípade nedochádza k žiadnemu rozporu s ústavou a je to plne v súlade s ústavou.
Zároveň zavádzame touto novelou prenesenie priestupkovej objektívnej zodpovednosti maloletých na ich rodičov, respektíve zákonných zástupcov, tak ako je už dnes v našom zákonodarstve prenesená objektívna priestupková zodpovednosť za dopravné priestupky na majiteľov motorových vozidiel, ktorí aj keď ten priestupok nespáchajú, napriek tomu zaň pykajú v zmysle platného zákona, pokiaľ sedí niekto v aute, ktoré to spáchalo. Takže, úplne logicky, kto iný má niesť zodpovednosť za priestupky maloletých, ak nie ich rodič, a tieto priestupky riešiť buď pokutou, ktorá je vyrubená za tento priestupok, a v prípade, že sa jedná o ľudí sociálne odkázaných, alebo odpracovaním tejto pokuty v prospech obce.
Takže, vážené dámy, vážení páni, už len stručne formálne, skrátene prečítam zdôvodnenie, ktoré máte na stole.
Návrh zákona upravuje zodpovednosť maloletých páchateľov za spáchanie priestupkov tak, aby túto zodpovednosť za maloleté dieťa prebral rodič alebo iný jeho zástupca. Zdôrazňujem, že sa jedná o priestupky, nie trestné činy, aby náhodou nedošlo k omylu. Opatrenie má riešiť aj prípady, keď často maloleté, priestupkovo nezodpovedné, deti páchajú priestupky na popud rodičov či iných členov rodiny s vedomím, že tieto priestupky nebudú postihnuté. Tu len pripomeniem, že skoro každý deň v spravodajstve rôznych televízií vidíme takéto prípady, ako sa nám dejú. Naposledy som to videl v nejakej publicistickej relácii, kde tieto deti dobrovoľne na seba preberajú tvrdenie, že ony zobrali alebo ukradli túto vec, pretože vedia, že tým pádom sa skutočnému páchateľovi nič nemôže stať. Výrazný pomer priestupkov páchaných maloletými potvrdzujú aj štatistiky vedené v jednotlivých regiónoch najmä východného Slovenska, pričom tento pomer nebezpečne rastie v prospech maloletých páchateľov. Ja mám čerstvú štatistiku tu v rukách, môžem vám ju, samozrejme, poskytnúť. A, len pre vašu informáciu, za roky 2011 a 2012 bolo maloletými páchateľmi spáchaných 1 285 priestupkov, pričom toto je len vrchol ľadovca, pretože väčšina z nich nie je zachytená v evidencii, keďže je to takpovediac zbytočná administratívna práca, keďže k potrestaniu aj tak nedochádza. Takže tu sú zachytené len naozaj tie výraznejšieho rozsahu alebo proste také, kde si tú prácu príslušné orgány dali.
Návrh zákona tiež rieši situáciu, ktorá v súčasnosti pri spôsobení škody na majetku pri ukladaní sankcie náhrady tejto škody v prípade, ak priestupca nemá prostriedky na jej uhradenie, necháva tohto páchateľa nepostihnutého. Preto sa navrhuje, aby náhradnou sankciou po nesplnení povinnosti nahradiť škodu bola povinnosť vykonať verejnoprospešné práce v rámci malých obecných prác.
Dopĺňa sa aj ďalší dôvod možnosti vykonať rozhodnutie výkonom verejnoprospešných prác, ktorým sú nedostatočné majetkové pomery páchateľa, nevyhnutné na úhradu peňažnej sankcie či škody. Rovnako sa právne upravuje aj situácia, ktorá môže nastať vtedy, ak priestupca nesplní povinnosť vykonať verejnoprospešné práce, a to tak, že sa stanovuje povinnosť správneho orgánu uložiť náhradnú lehotu na ich vykonanie, pričom výška sankcie sa dvojnásobne zvýši. Ak priestupca opätovne ignoruje uloženú náhradnú lehotu, správny orgán je povinný uložiť ďalšiu náhradnú lehotu, kde sa výška pôvodnej sankcie trojnásobne zvýši. V prípade, ak páchateľ ani po uložení druhej náhradnej lehoty nesplní povinnosť vykonať verejnoprospešné práce, dopúšťa sa trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, za ktorý môže byť podľa trestného zákona potrestaný odňatím slobody na jeden až päť rokov. Táto navrhovaná právna úprava má zabezpečiť, aby tieto tresty neboli len formálne, ale naozaj aby boli vymáhané a aby sa predišlo ich ignorovaniu.
V závere môjho vystúpenia mi dovoľte veľmi stručne sa vyjadriť aj k úvahám, ktoré pripravuje podľa medializovaných informácií ministerstvo vnútra a Úrad splnomocnenca pre rómske komunity pre riešenie tohoto istého problému. A to je, že sa tieto pokuty budú strhávať zo sociálnych dávok, ktoré rodina má.
Toto riešenie je, samozrejme, teoreticky možné, prakticky však veľmi ťažko vykonateľné, pretože asi vám netreba špeciálne vysvetľovať, že bude možné strhnúť len istú, veľmi maličkú časť z celkovej výšky sociálnej dávky, tak aby bolo zase zachované životné minimum. že nebude možné siahnuť na sociálnu dávku vzťahujúcu sa na iných členov rodiny, že z hľadiska ústavy nebude možné siahnuť na sociálne dávky viažuce sa na deti, prídavky na deti, takže summa summarum v praxi nebude možné siahnuť skoro na nič, nehovoriac o tom, že pokiaľ sa nejedná o nejakú veľmi symbolickú a smiešnu pokutu, tak jedna pokuta zlikviduje celý ten priestor na strhnutie tej príslušnej dávky a sme opäť v súčasnom stave, teda pri priestupkovej imunite, pretože každé ďalšie konanie opäť by páchateľa našlo v tomto istom stave, v ktorom sa nachádza dnes, že žiadnu pokutu nie je možné vykonávať. A pokiaľ zaznie argument, že tá pokuta na neho bude čakať, že bude odložená, tak to je úsmevný argument, lebo asi ho budete čakať tisíc rokov. Súčasní poberatelia sociálnych dávok mnohokrát aj preto neprijímajú prácu a odmietajú riadnu prácu, pretože okamžite, ako by ju prijali, strácajú priestupkovú imunitu, čo je pre nich nevýhodné. A tým pádom konzervujeme stav dlhodobej nezamestnanosti práve v tejto skupine osôb. Takže má to veľmi veľké súvislosti.
Napriek tomu viem si predstaviť, a s vládnym splnomocnencom som o tom hovoril, že mohlo by to fungovať ako preľnutie týchto dvoch riešení, že budeme mať, čo tento návrh, táto novela na to vytvára predpoklady, že už vo svojom texte má zakomponovanú možnosť alternatívneho riešenia, aj finančného alebo uložením verejných prác. A pokiaľ by tam ten priestor na pokutu aj prípadne strhnutím z nejakej dávky bol, môže sa aplikovať táto časť. Ale keď už táto možnosť bude vyčerpaná, tak potom nám už naozaj zostáva len možnosť odpracovať si túto pokutu alebo túto sankciu. Takže viem si predstaviť prienik týchto dvoch pohľadov a riešení a ich symbiózu. A to môžeme vykonať alebo učiniť v rámci druhého čítania veľmi ľahko a nebudeme odkladať toto riešenie zasa na ďalšie a ďalšie mesiace, keďže reálny stav je taký, že v súčasnosti nie je vládny návrh ani v pripomienkovom konaní, to znamená, niekoľko mesiacov pri ideálnom stave nás čaká, kým sa tu vôbec objaví na pôde parlamentu, a priestupky ďalej sa dejú a nikto ich netrestá a posilňuje to tú komunitu, ktorá to najviac pácha v tom pocite, že na nich zákon neplatí, a zasa tú väčšinovú časť populácie v pocite nespravodlivosti, že človek sa tu zákona nedovolá. Toľko z mojej strany, ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hneď hlásim.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, dámy a páni, je tomu asi tri týždne, keď sme spolu s pánom podpredsedom Národnej rady Jánom Figeľom a mojím kolegom Alojzom Hlinom vydali takú verejnú výzvu ministrovi spravodlivosti, ktorá sa dotýkala zákona o exekúciách alebo zákona o exekútoroch. Preto mi dovoľte, aby som sa vyjadril v tejto súvislosti aj k predkladanému návrhu zákona. V tejto verejnej výzve sme vyzvali pána ministra spravodlivosti Boreca, aby pri zákone o exekútoroch skúsil toto komplexne prehodnotiť, tak ako o tom prehodnotení veľakrát počúvame z vládnej strany, keď navrhujeme opozičné návrhy zákonov, je nám veľakrát vyčítané, že určité problémy riešime len čiastočne, možnože to budeme počuť aj pri tomto návrhu zákona. Ale hneď k tomu dodávam, je lepšie riešiť veci čiastočne, ako hovoriť, že budeme navrhovať komplexné riešenia, ktoré neprichádzajú. Je rok od toho, keď vláda Roberta Fica vládne na Slovensku. Má 83 poslancov, všetko, s čím príde do Národnej rady, s čím súhlasia ministri a vláda, prechádza. Tak ja sa pýtam, prečo tie komplexné riešenia veľakrát neprichádzajú a prečo veľakrát opoziční poslanci predkladajú podobné návrhy zákona ako kolega Kaník. Mimochodom, samozrejme, súhlasím s týmto návrhom zákona , ale naozaj si myslím, že zákon o exekútoroch, o exekúciách by mohol byť na ministerstve spravodlivosti pripravený komplexne.
A my sme vo svojej výzve poukázali na drobné riešenia, ktoré by ale okamžite mohli riešiť situáciu na Slovensku pre tých ľudí, ktorí sú exekvovaní. A tam sme spomenuli, aby tí ľudia, fyzické osoby, ktorí sú exekvovaní prvýkrát, mali poplatky voči exekútorom len polovičné. Čo je na tom zložité? Ja si myslím, že nič. Alebo v tlačovej správe sme uviedli, na Slovensku je životné minimum na hranici 195 eur. Vedia kolegyne a kolegovia v Národnej rade Slovenskej republiky o tom, že osoba aj pri tom životnom minime, ktoré je podľa mňa hranica chudoby, môže byť exekvovaná? Až 40 % z tejto čiastky môže byť exekvovaná. Takisto, ako som sa pýtal pri absolventoch, ktorým Národná rada určila, že na absolventskej praxi už nebudú dostávať 195 eur, ale len 65 eur, to znamená 126 eur, pýtam sa, ako ten človek, ktorému zoberie exekútor ešte 40 % zo životného minima a zostane zhruba 120 eur, môže vyžiť.
Dámy a páni, poviem možno po desiaty raz v pléne Národnej rady, najväčší problém na Slovensku je nezamestnanosť. A s ním súvisí veľmi úzko tá množina chudobných ľudí na Slovensku, ktorá sa neustále zväčšuje a zväčšuje.
Dámy a páni, v súvislosti s exekúciami všimli si niektorí z vás správu Sociálnej poisťovne? Nevymyslel som si to ja. Bola to správa Sociálnej poisťovne, ktorá povedala, že na Slovensku sa vedú exekúcie voči 41 000 dôchodcov. 41 000 dôchodcov. Pár rokov dozadu to bolo tuším len osemtisíc, deväťtisíc, dneska je to 41 000 dôchodcov, voči ktorým sú vedené exekúcie. A kde sú tí ďalší sociálne odkázaní ľudia, ľudia, ktorí poberajú dávky hmotnej núdze? Choďte sa pozrieť na východné Slovensko, kto stojí pred firmami, ktoré poskytujú takzvané rýchle pôžičky. Sú to tí, je to táto skupina ľudí, sociálne odkázaní ľudia, ktorí berú dávky hmotnej núdze. Dostávajú životné minimum. Prídu pred tieto subjekty a sú veľmi radi, že dostanú akýkoľvek peniaz. Raz je to 100 eur, raz je to možno 300 alebo 500 eur a nečítajú, čo je tam napísané. Darmo ich budeme možno aj vyzývať. Nečítajú, oni vidia pred tým to, že dostanú tie peniaze na ruku hneď a teraz. A, že sú tam percentá? A že sú tam poplatky? A že nastúpi exekútor? Ich to v tej situácii nezaujíma. Hranica chudoby na Slovensku sa, dámy a páni, zväčšuje. A keď už to oznámi Sociálna poisťovňa, že 41 000 dôchodcom exekútor siahne na ich dôchodky, kde to žijeme?
Dámy a páni, v tejto súvislosti si povedzme. Máme v Trestnom poriadku paragraf o úžere? Mohlo by ministerstvo spravodlivosti, ktoré by komplexne pripravilo takýto návrh zákona o exekúciách, zahrnúť do toho aj tú úžeru, ktorú máme v trestnom poriadku? Ja si myslím, že áno. Má čo do toho povedať Národná banka Slovenska, koľko percentné úroky alebo poplatky môžu poskytovať aj tieto nebankové subjekty? Keď treba k tomu prijať zákon, prijmime takýto zákon. Všetkým odporúčam, aby si prečítali na stránkach TOP 09, vládnej strany v Čechách, prijali takýto zákon o lichve. Ak neviete čo je to lichva, je to úžera. A už majú výsledky, niekoľko mesiacov platí, naozaj subjekt, ktorý poskytuje pôžičku, má povinnosť, aby ekonomickú, sociálnu situáciu týchto klientov, ktorí si prídu požičať, musel vyhodnotiť. Ak niekto berie sociálne dávky, ak niekto žije zo životného minima, ako vôbec môže dostať takýto úver? Majú tam v zákone, že sú zakázané pôžičky cez telefóny a ďalšie opatrenia, ktoré už priniesli konkrétne výsledky. A poviem vám takto, seriózne firmy, ktoré fungujú v nebankovom subjekte a fungujú v Čechách, tento zákon po niekoľkých mesiacoch účinnosti chvália. Hovoria, že nech sa trh vyčistí od tých, ktorí by mali byť sto metrov pod zemou, ako môj kolega Hlina tu povedal, alebo ktorí by ani na svetlo nemali vyliezť, pretože fungujú systémom úžerníckym, a na trhu nech zostanú len seriózne firmy. Ale človek, ktorý berie sociálne dávky, ktorý žije zo životného minima, nemôže predsa takéto úvery dostať.
Dámy a páni, na východnom Slovensku poznám ľudí, ktorí si požičali, v korunách slovenských to poviem, 60 tisíc korún a prišli o rodinné domy, a nebolo ich málo, pretože požičať si 60 tisíc korún dnes a teraz je také jednoduché. A je pravda, možno tí ľudia nežili zo životného minima. Ale ten, kto im poskytol takýto úver aj pri ich nízkom príjme, možno pri minimálnej mzde, mal jednoznačne vypočítať, že nemôže dostať takýto človek úver.
Takže bol by som veľmi rád, keby tento návrh zákona, čo sa týka exekúcií, o chvíľu niečo poviem aj k priestupkom, prešiel v tomto pléne, ale predpokladám, že aj pán kolega Kaník vie, že to nie je komplexné riešenie exekúcií a Exekučného poriadku a exekútorov na Slovensku.
A boli by sme veľmi radi, keby ministerstvo spravodlivosti čo najrýchlejšie takýto návrh zákona prijalo, pretože tá hranica chudoby sa nám rozrastá každým dňom a počet ľudí, ktorí sú exekvovaní preto, že si požičali od nebankových subjektov čiastky, každým dňom rastie.
Čo sa týka priestupkov, zase, pochádzam z východného Slovenska, priestupky sú na bežnom poriadku. Osamelí starí ľudia na dedinách sa s tým stretávajú dennodenne. Mám svokra predsedu urbariátu, dvakrát do týždňa rieši to, ako sociálne odkázaní ľudia idú a v urbariáte vyrúbu určité množstvo kubíkov dreva a veľakrát to povedia, že to urobili nezletilí. A skúste im dokázať, že to drevo, ktoré je pred ich domami, nevyrúbali dospelí, ale tí nezletilí. Je to obrovský problém na východnom Slovensku. A preto aj tento zákon o priestupkoch určite podporím. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ja som určite za každý dobrý návrh, ktorý prispeje k tomu, aby sa vymožiteľnosť práva na Slovensku zlepšila.
Ale prekladanou novelou priestupkového zákona sa zavádza zodpovednosť rodičov alebo zákonného zástupcu za konanie osoby mladšej ako 14 rokov.
A zároveň sa tu rieši situácia, ak osoba neuhradí pokutu alebo škodu, aby vykonala verejnoprospešné práce. Mne tu veľmi chýba konkretizácia, kedy nastáva, kedy nastupuje zodpovednosť rodičov a iného zákonného zástupcu, lebo priestupkový zákon v § 11 určuje sankcie, ktoré je možné za priestupok uložiť, a legislatívny návrh nerieši, aké sankcie by sa ukladali zákonnému zástupcovi, teda rodičovi. Jedná sa potom podľa mňa o neprimeraný zásah. Doterajšie znenie § 88 priestupkového zákona pozná verejnoprospešné práce ako náhradu za peňažnú pokutu, a to na návrh priestupcu, ale zavádzate tu zároveň povinné verejnoprospešné práce pri neuhradení pokuty, ako aj náhrade škody, pričom škoda, samozrejme, v priestupkovom konaní sa priznáva poškodenému, ale ten nemá žiaden prospech z verejnoprospešných prác vykonaných páchateľom v prospech obce.
A, ďalej, zavádza sa tu v prípade, že ak osoba nenastúpi na verejnoprospešné práce, dopúšťa sa, a nie opakovane, trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. A tu, si myslím, je neprístupné, aby zákonodarca uviedol, že sa niekto dopúšťa trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, ak nevykoná verejnoprospešné práce, nakoľko sa tu vôbec neuvádza dôvod a ani sa nerieši, pre ktorý osoba verejnoprospešné práce nevykonala.
A čo sa týka po právnej stránke zákona o exekútoroch. Chcem len uviesť, že do začatia výkonu mandátu som pôsobila ako exekútor. No... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte v tejto komornej atmosfére uviesť k predkladaným bodom návrhu niečo.
Malú poznámku si dovolím povedať, že ja by som to vcelku chápal, keby ste netrpeli tou aroganciou moci, s tým hlasovaním, my sme mohli dneska skončiť, mimochodom, hej, mohli sme si dať hlasovanie po ukončení a vyzerá, že by sme to skončili, sami ste sa nachytali. Ja už si to len užívam a poviem tak: Čo už mám robiť? Tak či tak bude hlasovanie zajtra o 11.00 hodine. Nuž ale viete, tak máte, čo ste chceli, nech sa páči. A ja už to vypúšťam, ja mám zajtra zabíjačku, ja sa potrebujem trošku upokojiť, ja si nervy drať nebudem tuná kvôli vám. Ale niečo poviem. Niečo poviem, no však koniec koncov konečne môžem tak povedať bez toho, aby ma pani predsedajúca upozorňovala, že idem mimo témy. Kedy by som to mohol povedať, keď nie teraz? Dobre, však sa tešíme, že sa takto kontinuálne striedame a že nám to tu odsýpa. Ale nevyšlo vám to, mohli sme dneska skončiť.
K veci predkladanej dovoľte uviesť, naozaj je niečo zvláštne, ak Česi majú 140 exekútorov a Slovensko má 320 exekútorov. Soudruzi niekde udělali chybu. Proste naozaj tá atmosféra je v tejto krajine, že vyexekvueme už aj vzduch. Proste tým, že sme tu, my sme exekučná krajina. Tu niekto vravel o milióne exekučných podaní. Niekde sa stala chyba, vážení. No stala a to si treba priznať. A je čas s tým niečo robiť.
Kolega Kaník, teším sa, predkladá logickú vec, ktorá už dávno mala byť. Veď ono to je zlé, že vôbec musel toto predložiť. Na to mal zákon pamätať. A ešte horšie je, že vy sa tvárite, ako keby sa nič nedialo,. hej, že zas s kamennou tvárou to spláchnete, lebo vás to nebolí. Ale verte tomu, že naozaj veľa ľudí to bolí, veľa ľudí s tým má problém, veľa ľudí to trápi. Dobre to uviedol.
Ja len doplním kratučko kolegu Zajaca. My sme navrhovali v zmysle zásady, aj malý krôčik je krôčik, aby aspoň v niečom sa to zlepšilo. Ten náš návrh pánovi Borecovi šiel, aby pri prvej exekúcii u povinného, ktorou je fyzická osoba, už to bolo akože nie právnická, teda občan, u ktorého, chudáčiska, sa stane, hej, že zabudne na to, nemá to, ale vidíte, že štát si to tak nastavil, že ho zničíme kvôli tomu, že to nemal, to už je na zvážení vás, zákonodarcov, aby tam platilo že všetko ide na polovicu, hej, teda všetky náklady, všetka odmena, všetko to, čo oni si tam účtujú, neviem aj vzduch, aj koberec, v kancelárii títo exekútori žeby sa to proste takýmto spôsobom nezohľadňovali, nuž ale odozva prišla v zmysle zásady „my sme voľby vyhrali, vydržte, vydržte, no“. Čiže prišla taká ako ešte za boľševika.
Pripravujeme komplexné riešenie. Nuž bodaj by prišlo komplexné riešenie. Avšak kým príde komplexné riešenie, tých osudov ľudí a trápenia bude dosť. Čiže ja si myslím, že kľudne môžeme prijať tuná návrh kolegu Kaníka, kľudne mohli by sme veľmi, nech to odbúda, hej, prijať ho. A potom trebárs koncom tohto roka mohlo prísť aj to údajné komplexné riešenie.
Keď pracujete politicky, potrebujete mať výsledky, aby ste tak samoúčelne tu do toho nerozprávali. To asi bude jediný spôsob, ako sa bude dať pracovať. To znamená, výzva zaznela, apel zaznel, zdôvodnenie je jasné, už len potom možno zozbierať sily a energiu, lebo možno najviac pomôže to, že tie príbehy, ktoré sú naozaj príbehmi trápenia a ťažkých životných osudov, sa predstavia tam, kde o tom rozhodujú, teda pred budovou ministerstva spravodlivosti. To už, zdá sa, bude jediný spôsob, ako na to fakt upozorniť. A tým by som možno vyzval ľudí, aby sa nebáli a nehanbili. Toto už dneska zaznelo: „Nebojte sa, nehanbite sa.“ Nebojte sa, lebo netreba sa báť. A nehanbite sa, že sa vám to stalo. To sa stalo skoro každému. Viete, nevytvárajte v niekom pocit viny, že niekde niečo zabudol, lebo tu my pracujeme systémom, že tie firmy chceli, aby ste na to zabudli, lebo keď ste na to zabudli, tak vám zničia život. Čiže nebojte sa, nehanbite sa. A tá výzva zaznie. A ja budem rád, keď sa prípadne pán kolega Kaník po jeho neschválenom návrhu zákona, ktorý tu trpezlivo predkladá, pridá prípadne k aktivite, kde spoločnými silami pomôžeme ľuďom, aby prišli tie svoje ťažké príbehy predstaviť a povedať, čo je možné v tejto krajine, že sa omeškáte niekde s nejakou platbou a vyháňajú vás z bytu pomaly. Tak tie príbehy musia zaznieť. Musia to byť pravdivé príbehy, bolesti, trápenia. To možno zazvoní. Možno do kamenných tvári, ktorých nezaujíma nič iné len... (Reakcia z pléna.) Idú sviatky, možno si hryznem. Možno to pohne v niekom niečo, hej, a možno sa dopracujeme tak k niečomu. Čiže tá výzva by bola moja v tom: „Ľudia, ktorí prípadne toto pozeráte, nebojte sa, nehanbite sa, je čas, je čas začať úplne ofenzívnejším spôsobom pripomínať, že takto to proste nefunguje. Dokázateľne to takto nefunguje. V krajine, v ktorej je raz toľko exekútorov ako v inej krajine, v ktorej je raz toľko občanov, to je to, nič rukolapnejšie tu neexistuje, že niekde sa stala chyba, proste niekde sa stala chyba. Tento zákonodarný zbor tomu sekundoval. A, ľudia, vy máte právo sa búriť a ja vás v tom povzbudzujem, povzbudzujem vás vo vašom práve sa búriť voči takému zákonodarnému zboru, ktorý prijíma také zákony, ktoré vás ožobračujú a iným zabezpečujú nerušené zisky na úkor vás, lebo nie je možné nastaviť také zákony, že požičiate si 100 eur a prídete o byt, nie, pokiaľ nie sme absurdná krajina. A toto u nás funguje. Takže, vážení občania, povzbudzujem vás v tom. Nebojte sa, kričte, búrte sa, chytajte svojho poslanca zo strany SMER vo vašom regióne, ťahajte ho za rukáv, apelujte na neho a hovorte: „Už sa to nedá, už je toho moc, robte s tým niečo, prípadne zareagujte na našu výzvu.“ Tá, verím, v dohľadnom čase príde. A príďte predstaviť svoje príbehy bolestí, utrpenia a nezvládnutých zákonov pred to ministerstvo, kde to má význam, lebo tam to ministerstvo vie aspoň čiastočne riešiť vzniknutú situáciu, úplne obludnú, hroznú situáciu, ktorá nastala v sfére exekúcií a ďalej plazivo pôsobí v tom, čo som tu hovoril už doobeda, toho sa len zľahka dotknem.
Dotknem sa zľahka toho prekvitania úžerníckeho biznisu s požehnaním štátu. Tento štát požehnal úžerníkov, dal im trh, povedal, že majú tu 5,5 milióna ľudí, z ktorých veľká väčšina je v odkázaní, na tom zle, že je to radosť pracovať. Štát neochránil svojich občanov, štát ich vydal napospas úžerníkov a úžerníci pracujú na tomto trhu obludným, krutým spôsobom. Na to, čo robia týmto ľuďom, sa nedá pozerať. A vy sa na to pozeráte. Ja sa na to neviem pozerať. Preto hovorím, že budem na to upozorňovať, aj na májovej schôdzi, lebo pán Paška bol niekoľkokrát v tej reklame a presne koľkokrát bol on v tej reklame, presne toľkokrát ja upozorním občanov na to a budem ich varovať pred týmto krutým biznisom, ktorý bol reklamovaný po jeho vystúpení. Má to zmysel, má to význam.
Povzbudzujem ľudí: „Nebojte sa, nie ste odkázaní na to, aby to takto dopadlo. Nie, nepočúvajte tie príbehy, že to je normálne. Nie je to normálne. Nie je to normálne, že toto štát s vami urobil, že vás takto vydal napospas exekútorov a napospas úžerníkov. Nie je to normálne. Je to nenormálne. A je to spôsobené týmto parlamentom, ktorý je slabý a ktorý vychádza v ústrety práve takýmto ľudom. Je to obludné, je to kruté, treba na to upozorniť,“ čo som práve urobil. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, mali sme možnosť zasa počuť vaše jedno zo skvelých vystúpení, v čom je zjavné, že sa tomu nerozumiete, o čom hovoríte.
Ale ja chcem aj zareagovať na to, čo ste tu predtým spomínali, keď som tu nebol. Viete, vy tu hovoríte o úžere, vy tu hovoríte o týchto veciach? Mal som možnosť hovoriť s niektorými vašimi bývalými zamestnancami. No to som sa podozvedal vecí. Vy tu hovoríte o úžere, čo vy ste schopný strhnúť z platu, z toho malého platu, čo má váš zamestnanec len za to, že mu spadne servítka alebo nie je utretý prach alebo si ide zafajčiť? Vy tu hovoríte o úžere? A potom sa schválite, ako cestujete do Číny? Toto je váš spôsob: „Vodu kážem, víno pijem, poprípade maloletým vodku nalievam.“