16. schôdza

Ja vzhľadom na to, aký je stav súdnictva a stále sa prepadajúca vymožiteľnosť práva všeobecne, aj vzhľadom na to, že pociťujem potrebu podporiť oboch poslancov, aj pána Matoviča, aj pána Hlinu, v tom, aby sa voľba odložila dovtedy, kým nebudú zástupcovia disciplinárneho senátu vypočutí na ústavnoprávnom výbore, chcem takto podporiť aj samotnú spoločenskú objednávku, ktorá sa dlhodobo dovoláva toho, aby sa stav v súdnictve zmenil. Takže chcem vás všetkých poprosiť, aby sme k takýmto voľbám pristupovali s takou zodpovednosťou a váhou, ako si to situácia vyžaduje.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, ja by som vás chcel len poprosiť, lebo pochopil som, že chcete blokovať jeden z tých dvoch otvorov, či by ste naozaj nezvážili, či by ste nezablokovali otvor na tej strane, pretože z tejto strany ide opozícia, z tej strany chodia smeráci. (Ukazovanie rukou.) A podľa mojich informácií opozícia nemá v pláne zúčastniť sa volieb sudcov do disciplinárneho senátu. To znamená, že budete možno blokovať nesprávny vchod, preto možno ten vchod na druhej strane bude lepší. Ďakujem. A my to máme bližšie odtiaľto.

Lojzo, možno je to zvláštne, ale ja aj naozaj s tebou súhlasím v tej podstate veci, že naozaj je nezodpovedné sa správať v takejto situácii nezodpovedne, keď podľa mojich informácií prvýkrát za predsedovania pána poslanca Madeja ústavnoprávnemu výboru kandidáti do disciplinárnych senátov nebudú vypočutí na ústavnoprávnom výbore. Mne to je naozaj ľúto. Ja by som ich naozaj veľmi rád podporil, ale keď neviem, kto tam je, bohužiaľ, nemôžem hlasovať aj za vašich kandidátov. Čiže tu nejde momentálne o stranícke nominácie alebo nestranícke nominácie. Veľmi rád, by som vám ich podporil. Neumožnili ste nám to.
A, Lojzo, nepreceňuj sa, zas na druhej strane ja si myslím, že pán predseda parlamentu ťa zoberie s nadhľadom a ani si ťa nevšimne a budeš tam niekde búchať topánkou a v kľude určite za tebou nepošle žiadnych bodyguardov.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som to už aj včera hovoril. A, pán predseda, vy ste tu neboli. Ja viem, že mi neprináleží, ale musíte to aj sám vidieť, opýtať sa, či nezlepšíte trošku personálny výber. Naozaj je to zlé. Proste tie dôkazy sú jasné. Vy ste tu hádam asi jeden z najvplyvnejších v strane, ktorá rozhoduje o tejto krajine. Chcem na vás apelovať do budúcna, aby ste naozaj zvážili personálne nominácie do vášho poslaneckého zboru, lebo je to zlé.
A, pán kolega Miškov, áno, ja som zabudol, lebo ja som nevedel, že budú zlúčené dve voľby. A, samozrejme, toto rešpektujem. Ja takto navrhujem, ja tam pôjdem do toho rohu (Ukázanie rukou.), ale, samozrejme, ľudí od nás pustím. (Smiech v sále.) Dobre? Tak ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu NKÚ Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 14. marca 2013.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 126 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 126 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky dvaja poslanci neodovzdali hlasovacie lístky. Zo 124 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 28 neplatných.
Z 96 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Vladimíra Klimeša za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky hlasovalo za návrh 39 poslancov, proti návrhu 40 poslancov, zdržalo sa hlasovania 17 poslancov.
Na schválenie návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky zvolený Vladimír Klimeš.
Overovatelia zároveň poverili svojho člena Pavla Gogu oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem, skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem. Dovoľte mi, aby som predniesol zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktorá sa konala 14. marca 2013.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 118 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 118 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky jeden poslanec neodovzdal hlasovací lístok. Zo 117 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 40 neplatných.
Zo 77 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Milana Galandu za podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky hlasovalo za návrh 12 poslancov, proti návrhu 38 poslancov, zdržalo sa hlasovania 27 poslancov.
Na schválenie návrhu na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky zvolený Milan Galanda.
Overovatelia zároveň poverili svojho člena Pavla Gogu oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem, skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so zápisnicou o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov, ktoré sa konalo 14. marca 2013.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 123 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 123 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 123 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 21 neplatných a 102 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že hlasovalo pri Tatiane Buchvaldovej za návrh 81 poslancov, proti návrhu 8 poslancov, zdržalo sa hlasovania 13 poslancov, Mikulášovi Géczim za návrh 79 poslancov, proti návrhu 8 poslancov, zdržalo sa hlasovania 15 poslancov, Ivete Halvoňovej za návrh 82 poslancov, proti návrhu 8 poslancov, zdržalo sa hlasovania 12 poslancov, Anne Peťovskej za návrh 81 poslancov, proti návrhu 8 poslancov, zdržalo sa hlasovania 13 poslancov, Patrikovi Príbelskom za návrh 84 poslancov, proti návrhu 7 poslancov, zdržalo sa hlasovania 11 poslancov, Miroslavovi Račkovi za návrh 80 poslancov, proti návrhu 8 poslancov, zdržalo sa hlasovania 14 poslancov, Blažene Stašíkovej za návrh 79 poslancov, proti návrhu 9 poslancov, zdržalo sa hlasovania 14 poslancov, Michalovi Trubanovi za návrh 81 poslancov, proti návrhu 7 poslancov, zdržalo sa hlasovania 14 poslancov.
Na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli z kandidátov na členov disciplinárnych senátov zvolení Patrik Príbelský, Iveta Halvoňová, Tatiana Buchvaldová, Anna Peťovská, Michal Truban, Miroslav Račko, Mikuláš Géczi, Blažena Stašíková.
Overovatelia poverujú mňa Milana Halúza oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem za slovo.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predložil na rokovanie v prvom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony. Predkladaný materiál bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
Účelom návrhu zákona je precizovať právnu úpravu týkajúcu sa odškodňovania osôb poškodených násilnými trestnými činmi, a to nielen z teoretického hľadiska, ale aj v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe. Konkrétne ide o úpravu definície ujmy na zdraví za účelom eliminácie interpretačných nedostatkov tohto pojmu v kontexte zákona a zároveň sa explicitne ustanovuje, že osoby poškodené trestnými činmi znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania majú na jednej strane nárok na vyplatenie odškodnenia fyzickej ujmy na zdraví, ak bola takýmto trestným činom spôsobená, no na strane druhej majú nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu, napríklad psychická trauma, stres, úzkosť alebo frustrácia.
V spojení so samotným konaním o poskytnutí odškodnenia sa podľa predmetného návrhu zákona vyžaduje, aby pre všetky prípady platila rovnako dlhá lehota na podanie žiadosti, ktorá by okrem iného plynula od okamihu nadobudnutia právoplatnosti toho-ktorého rozhodnutia, čo sa považuje za vznik samotného nároku.
Návrh zákona sa ďalej zaoberá problémami aplikačnej praxe, ktoré pretrvávajú v súvislosti s odškodňovaním podľa zákona o súdnej rehabilitácii, podľa zákona o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnej rehabilitácie a podľa zákona o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov. Nakoľko menované odškodňovacie právne predpisy ustanovujú tzv. prekluzívne lehoty, v rámci ktorých by bolo možné uplatniť právo na odškodnenie, a oprávnené osoby si svoje nároky uplatňovali v súlade s právnymi predpismi platnými v rozhodnom období, návrh zákona v tejto časti nezasahuje ani do rozsahu uplatňovaných práv, ani v okruhu oprávnených osôb, ale len dopĺňa spôsob vyplácania platne uplatnených odškodňovacích nárokov.
Z uvedených zákonov zároveň vyplýva, že za účelom odškodnenia poškodených osôb je potrebné v určitých časových úsekoch postupne emitovať dlhopisy a postupne ich vydávať vo vzťahu k priznaným nárokom odškodňovaných osôb. S emisiou a vydávaním dlhopisov však súvisia okrem nákladov na samotné úroky a výplaty istín aj ďalšie náklady, napríklad poplatky za registráciu emisie a poplatky za vytvorenie a správu účtu majiteľa cenného papiera, teda odškodňovanej osoby. Ak emisia štátnych cenných papierov nemá vyvolávať neprimerané vysoké súvisiace náklady, vyžaduje sa emitovanie minimálneho efektívneho objemu emisie, čo v súčasnosti predstavuje okolo 30 mil. eur. Finančné prostriedky vyčleňované na odškodnenie majú byť prioritne používané na vyplácanie náhrad oprávneným osobám. Náklady spojené s vyplácaním náhrad z odškodnenia oprávneným osobám musia byť primerané ich účelu a nemôžu byť ani pre povinný subjekt, ani pre odškodňovanú osobu ďalšou neprimeranou nákladovou položkou.
V nadväznosti na uvedené sa návrhom zákona umožňuje vyplatiť odškodnenie v hotovosti alebo prevodom na účet, ktorý uvedie oprávnená osoba, a to aj v tých prípadoch, kedy by sa podľa platnej právnej úpravy uspokojovali nároky oprávnených osôb výlučne prostredníctvom štátnych cenných papierov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je aj v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona bol predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 14. februára 2013.
Chcem poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí z 25. februára 2013 č. 386 navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Účelom návrhu zákona je precizovať právnu úpravu týkajúcu sa odškodňovania osôb poškodených násilnými trestnými činmi z právnoteoretického hľadiska, ako aj v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 386.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, jedným z účelov vládneho návrhu je podľa dôvodovej správy "precizovať právnu úpravu týkajúcu sa odškodňovania osôb poškodených násilnými trestnými činmi". Navrhuje sa teda nová definícia ujmy na zdraví, pod ktorú možno okrem ublíženia na zdraví, ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti spôsobených akýmkoľvek úmyselným násilným trestným činom spáchaných inou osobu zaradiť aj morálnu škodu, teda škodu spôsobenú porušením práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti. Ustanovuje sa, že osoby poškodené trestnými činmi znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania majú na jednej strane nárok na vyplatenie odškodnenia fyzickej ujmy na zdraví, ak bola takýmto trestným činom spôsobená, no na strane druhej majú nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu.
V tejto časti návrh úplne podporujeme, súhlasíme s ním.
Z doterajšej praxe a zo štatistických zistení i z počtu prípadov, ktoré žiadali o odškodnenie podľa tohto zákona, je zrejmé, že pri týchto trestných činoch je ťažké dokazovať práve nemajetkovú ujmu, napr. sťaženie spoločenského uplatnenia, a aj poškodenie fyzického zdravia nemusí byť nevyhnutne prítomné. Zároveň sú obete týchto trestných činov vystavované druhotnej ujme pri dokazovaní nemajetkovej ujmy a konanie, ktoré by malo viesť k spravodlivosti, vedie často k ďalšiemu psychickému poškodeniu obetí. Preto je určite spravodlivé, ak sa berie do úvahy, že pri týchto trestných činoch prichádza k takému závažnému narušeniu osobnej integrity, že je namieste uznať takúto ujmu za hodnú odškodnenia.
Oceňujem preto, že návrh jednoznačne ustanovuje, že osoby poškodené trestnými činmi znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania majú dva navzájom nepodmienené právne nároky, t. j. nárok na vyplatenie odškodnenia za prípadnú utrpenú ujmu, teda fyzickú ujmu na zdraví, náhradu za bolesť, za sťaženie spoločenského uplatnenia a zároveň nárok na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu.
Stojí za zmienku, že práve túto novinku, teda odškodnenie morálnej škody, si veľmi rýchlo všimli aj médiá. Je chvályhodné, že k takémuto kroku slovenské zákonodarstvo pristupuje, i keď treba povedať, že objektívne sa nová právna úprava dotkne obmedzeného počtu osôb, a to jednak preto, že odškodnenie morálnej škody sa týka iba vymedzených troch skupín trestných činov a v iných prípadoch, kde k morálnej ujme dochádza rovnako, čo sú napr. lúpeže, nebezpečné vyhrážania a prenasledovania, obmedzovanie osobnej slobody, tomu tak zatiaľ nebude.
Verejnosť málo rozlišuje, že tento zákon rieši iba otázky odškodňovania štátom, pričom presne definuje oprávnené osoby a podmienky poskytnutia odškodnenia. Slovenský zákon o odškodňovaní nereflektuje požiadavku, že obete trestných činov majú mať právo na náhradu škody od páchateľa, ale aj na kompenzáciu od štátu, ktorý je povinný starať sa o bezpečnosť svojich občanov.
O odškodnenie podľa tohto zákona však môžu poškodení žiadať iba v prípade, že nie je možné dostať odškodnenie od páchateľa alebo finančnú náhradu iného druhu. Zároveň o možnosti žiadať o odškodnenie od štátu sa uchádza i málo oprávnených osôb. Tam môžeme špekulovať, prečo sa tak deje.
Malá ilustrácia. V roku 2012 prišlo na ministerstvo spravodlivosti 87 žiadostí o odškodnenie podľa tohto zákona, teda 215/2006. V tom istom roku bolo odškodnenie vyplatené 60 žiadateľom, v 18 prípadoch nebolo priznané, 5 prípadov bolo riešených inak. Celkovo bolo na odškodnenie vyplatených necelých 433 154 eur. Len na okraj, priemerná suma odškodnenia bola necelých 7 220 eur, kde je to napríklad od výšky nárokov na odškodnenie, ktoré si pýta predseda Najvyššieho súdu napríklad.
V tejto súvislosti sú zaujímavé tieto súvislosti. Podľa štatistík Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa na Slovensku ročne spácha niečo vyše 100-tisíc trestných činov. Pri tejto príležitosti mi nedá nepovedať, že skutočne dotknutých ľudí trestných činov je asi štvornásobok, to znamená, zo skupiny 100-tisíc ľudí máme veľkú armádu 400-tisíc, ktorí sú len dotknutí trestným činom. Vo veľkom počte trestných stíhaní je však neznámy páchateľ. Zistili sme, že je to viac ako 50 %. Pre trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti bolo v roku 2011 stíhaných 5 162 páchateľov. Za znásilnenie a sexuálne násilie bolo stíhaných 182, obžalovaných 113 a odsúdených spolu 87 páchateľov. Za sexuálne zneužívanie bolo 205 odsúdených.
Je všeobecne známe, že trestné činy znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania majú mimoriadne vysokú latenciu. Nevieme, koľko skutkov bolo naozaj spáchaných, podaných a prijatých trestných oznámení. Takéto štatistiky sme nezistili.
Zo 60 prípadov, kedy bolo poškodeným priznané odškodnenie podľa tohto zákona, o ktorom sa bavíme, išlo v prevažnej väčšine o prípady ublíženia na zdraví. Počet odškodnených prípadov znásilnenia sa nám nepodarilo zistiť, je však údajne veľmi nízky.
Je namieste teda otázka, čím je to spôsobené. Jednou z odpovedí môže byť aj skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní nedostatočne poučujú poškodených o ich právach, o konkrétnych nárokoch a že zaobchádzanie s obeťami trestných činov u nás ešte stále nedosahuje európske štandardy. Teraz nemyslím procesné úpravy, tie sú v poriadku. Ide o také súvislosti, ktoré realizáciu týchto práv priamo podmieňujú, a to sú služby pre obete a odborná pripravenosť personálu, ktorý s poškodenými prichádza do profesionálneho kontaktu, to sú policajti, vyšetrovatelia, sudcovia, prokurátori a ďalší. Táto okolnosť prekračuje rámec tohto zákona, vo viacerých rovinách ho však pretína. Podľa toho, ako budeme definovať práva obetí trestných činov, medzi ktoré patrí aj právo na informácie, dôstojné a profesionálne zaobchádzanie a odškodnenie od páchateľa aj od štátu, budú sa meniť aj kritériá, formy a možnosti ich odškodňovania.
Nevieme, ako sa premietne nové ustanovenie o náhrade morálnej škody v prípadoch znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania do praxe a predovšetkým do života obetí, ale určite je to pozitívny posun. Na to, aby sa dočkali satisfakcie tieto obete, potrebujú rozhodne kvalifikovanú pomoc a kompetentné zaobchádzanie vo všetkých fázach trestného konania i po ňom.
Tento zákon a ustanovenie o odškodnení morálnej škody aspoň v definovaných kategóriách vítame ako ústretový krok voči obetiam a vykročenie správnym smerom.
V nasledujúcom bode, ktorý by mal nasledovať, budeme rokovať o novele Trestného poriadku v súvislosti s transpozíciou dvoch smerníc, kde sa znova upravuje podobný problém, a zároveň nás čaká smernica Európskeho parlamentu z 25. októbra 2012, ktorá stanovuje minimálne normy v oblasti práv a ľudských práv, na ktoré poukazujem, podpory a ochrany voči trestných činom a jej implementácia. Bolo by dobré, keby sme sa sústredili na to, aby jej implementácia nebola skutočne iba formálna, aby sme nielen povinne zmenili niektoré ustanovenia trestných noriem, ale aby sme pripravili podmienky pre zmysluplnú pomoc obetiam, pre zmenu dominancie justičného systému, od sústredenia sa na trestanie páchateľov a na nápravu krívd a škôd obetí. Inak povedané, aby trestné senáty prestali považovať za svoju jedinú úlohu rozhodovanie o vine a treste a aby rozhodovali v rámci trestného konania, samozrejme, aj o odškodňovaní obetí. Majú možnosť, nerobia to, nevyužívajú to. Zatiaľ u nás vytrvalo odkazujú poškodených na občianskoprávne konanie bez ohľadu na reálne podmienky, všetky kritiky, školenia, medzinárodné dohovory a dokumenty. V ďalšom potom stojí za nasledovanie možno český príklad o prechode nároku na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy na štát.
Sme naozaj pripravení konzultovať aj spolupracovať s rezortom ministerstva spravodlivosti aj s ďalšími relevantnými rezortami práve pri aplikácii smernice Európskej únie.
Ďakujem pekne.