16. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, vládny návrh zákona predkladám s cieľom zabezpečiť transpozíciu Smernice Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom.
Z hľadiska transpozície uvedenej smernice sa predloženým návrhom rozširuje predmet úpravy platného zákona, ďalej precizujú a dopĺňajú niektoré definície, a najmä stanovujú infraštrukturálne požiadavky pri nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnymi odpadmi od ich vzniku až po uloženie.
Návrh zákona tiež rozširuje pôsobnosť dozorného orgánu a ustanovuje povinnosť poskytovať potrebné informácie verejnosti a zabezpečiť jej účasť v súvislosti s nakladaním s vyhoretým jadrovým palivom, s rádioaktívnymi odpadmi, samozrejme, po zohľadnení tých informácií, ktoré by sa mohli zneužiť spôsobom, aby ohrozili obyvateľstvo a životné prostredie.
Ďalšou oblasťou, ktorá je predmetom návrhu zákona, je úprava výšky príspevkov na výkon štátneho dozoru od držiteľov povolenia na prevádzku jadrového zariadenia, na stavbu jadrového zariadenia a na výrobu elektrickej energie. K zvýšeniu tohto príspevku dochádza z dôvodu zvýšených finančných potrieb Úradu jadrového dozoru SR v súvislosti s dokončovaním výstavby jadrovej elektrárne Mochovce 3, 4 a povoľovaním jej uvedenia do prevádzky a rovnako tak s podporou vedy a výskumu v oblasti jadrovej bezpečnosti, ktorej absencia bola vytknutá aj misiou IRRS vykonanou na Slovensku v júni 2012.
Návrh zákona zvyšuje úroveň preventívnych opatrení počas výstavby, rekonštrukcie alebo opravy jadrových zariadení smerom k zvyšovaniu bezpečnosti a spoľahlivosti. Ide o zvyšovanie úrovne jadrovej bezpečnosti v etape výstavby a prevádzky tak, aby bola vo všetkých etapách činnosti na jadrovom zariadení zabezpečená kvalifikovaná kontrola montáže a výroby zariadení pre jadrové zariadenia a preberanie prác od dodávateľov pre jadrové zariadenia kvalifikovanými osobami.
Návrh zákona súčasne už vopred reaguje na očakávané požiadavky v novej smernici o jadrovej bezpečnosti, pripravovanej Európskou komisiou. Okrem už spomenutých ťažiskových oblastí právnej úpravy sa predloženým návrhom zákona realizujú aj nevyhnutné legislatívno-technické zmeny, súvisiace s navrhovanou úpravou týchto ťažiskových oblastí.
Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu navrhovaného zákona.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 124 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie, tento zákon je známy ako atómový zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpady, odpadmi, je to zákon o jadrovom fonde, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 399.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67, 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. februára 2013 č. 387 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážený pán minister, ja chápem dôvody na predloženie novely zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využití jadrovej energie, ktorý teda my poznáme pod pojmom atómový zákon, ktorý tu predkladáte teda ako minister hospodárstva, aj keď je samozrejme zrejmé, že tento návrh zákona, čo je aj logické, bol vypracovaný na Úrade jadrového dozoru a potreba novelizácie tohto zákona, hlavne zákona 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde, ktorý som tiež spravodajcoval, tak ako ste povedali, vyplynula z nutnosti dôslednej transpozície Smernice Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011 a my máme povinnosť ju teda transponovať do našej legislatívy do 23. augusta 2013, čo teda sa snažíte týmto spraviť.
Je tiež pravdou, že vlastne tá smernica Euratomu týmto sa snaží zabezpečiť, aby členské krajiny chránili pracovníkov alebo zamestnancov a širokú verejnosť pred biologickými účinkami ionizujúceho žiarenia, teda v tom zmysle, že tie deterministické účinky by mali byť vylúčené, stochastické, obmedzené na čo najnižšiu možnú mieru tak, ako je to rozumne dostupné, aj keď u nás ten výkon a zaobchádzanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom je v poriadku, je na vysokej úrovni, nejako, čo sa týka všetkých držiteľov povolení a oprávnení, ktorí pracujú s takýmito rádioaktívnymi odpadmi. Tam nie je žiadny problém.
Ten problém je skôr v tom, že smernica požaduje, aby členské štáty mali formulovanú svoju politiku nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom, a vy aj v dôvodovej správe uvádzate dokument medzinárodnej atómovej agentúry Policies and Strategies for Radioactive Waste Management. Je to presne citácia. Neviem, že či ministri hospodárstva Ficovej vlády majú takú obľubu v angličtine, alebo či ste si to teda nevšimli, keď ste čítali dôvodovú správu, že tam je vysvetlená alebo je tam citovaná Policies and Strategies v angličtine a nie je tam spravený teda žiadny preklad, len je tam potom povedané, že politika vlastne je to, čo je potrebné urobiť a kto má byť za to zodpovedný, a program, stratégia, ako to dosiahnuť.
Ja možno nie úplne presne, ale sa pokúsim pre kolegov teda preložiť alebo povedať, v čom je ten hlavný problém. Ten dokument medzinárodnej atómovej agentúry hovorí, že politika je súbor stanovených cieľov a požiadaviek pre bezpečnostný manažment s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom. A obvykle alebo normálne definuje národnú úlohu alebo národné úlohy a zodpovednosti, a ako taká politika je obvykle stanovená národnou vládou a môže preto byť teda tiež kodifikovaná v národnom legislatívnom systéme.
Potom je tam vysvetlená stratégia, ako prostriedky pre dosiahnutie cieľov a požiadaviek stanovených v tej národnej politike pre bezpečnostný manažment s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom. A stratégia je obvykle stanovená relevantným vlastníkom odpadu, alebo ten, kto s ním nakladá, a môže to byť vládna agentúra alebo privátny subjekt, privátna entita. A národná politika môže byť rozpracovaná v rozličných, viacerých stratégiách. A tie individuálne stratégie môžu teda obsahovať rôzne typy alebo prístup k rôznym typom odpadu, či sa to týka reaktorového odpadu, odpadu, ktorý vzniká z dekonšinengu, teda z vyraďovania v jadrových elektrárňach, inštituciálneho odpadu, alebo môžeme tie stratégie deliť podľa rozličných vlastníkov toho odpadu.
V súčasnosti za politiku aj stratégiu, čo tu správne uvádzate, považujeme stratégiu záverečnej časti jadrovej energetiky, ktorá je upravená v zákone č. 238 o Národnom jadrovom fonde. Tá bola naposledy schválená vládou 21. mája 2008 a bolo k nej prijaté uznesenie vlády. A preto vy celkom správne v druhom článku navrhujete prostredníctvom úplne nového ustanovenia v § 3a, aby sa zabezpečil prehľad, stanoviť, čo má obsahovať politika, čo má obsahovať vnútroštátny program.
Neviem, prečo sa bojíte slova stratégia, dobre, dávate sem slovo program. Takisto definujete v tých, tých, tých bodoch, v tom § 3a, ako sa s ňou bude nakladať, dokedy sa má ohlásiť jej prijatie do Bruselu. A takisto hovoríte o tom, že ministerstvo bude priebežne monitorovať jej plnenie. Jednoducho, k tejto prvej časti a k novele zákona o národnom jadrovom fonde ja nemám námietok. A aj, aj, a ten zákon podporím ako celok.
No čo je naozaj trošku problematické, je tá druhá oblasť úpravy, a to je zvýšenie príspevkov na výkon štátneho dozoru od držiteľov povolenia na prevádzku jadrového zariadenia a od držiteľov povolenia na stavbu jadrového zariadenia na výrobu elektrickej energie.
V dôvodovej správe ÚJD teda uvádza, že k zvýšeniu prichádza hlavne so zvýšenými finančnými nárokmi na ÚJD v súvislosti s výstavbou nových jadrových zariadení, s potrebou zabezpečovať výkon činnosti, a to som si zvýraznil, aj prostredníctvom externých osôb na komerčnej báze. Tu sa vždy ako môžeme pohybovať na tenkom ľade, ale ja poznám ľudí z Úradu jadrového dozoru aj celý úrad, teda nejakým spôsobom sa nebojím. No a hlavne tie prostriedky sa majú použiť na zvýšenie nákladov na výskum a vedu, ktorú vytkla, tak ako ste povedali, aj tá misia medzinárodnej atómovej agentúry pre integrované overovanie dozornej činnosti Úradu jadrového dozoru.
Treba povedať, že to zvýšenie príspevku nie je malé. Zvýšenie príspevku za, za prevádzku jadrového zariadenia, prakticky ide o dva bohunické bloky, dva mochovecké bloky, je stopercentné. A za jeden megawatt tepelne inštalovaného výkonu zvyšujete ten príspevok z 383,38 eura na 766,76 eura a ročný príspevok na, na zariadenie, ktoré je teda vo výstavbe, alebo na stavbu zvyšujete jedenapolnásobne. Tým Úrad jadrového dozoru dostane veľmi pekné peniaze v roku 2014 a 2015 navyše, je to plus celé 4,6 milióna eur v roku 2014, 4,3 milióna v roku 2015.
No a to podstatné, minutie teda týchto peňazí je na takzvaný Národný program vedy a výskumu v oblasti jadrovej bezpečnosti. Ja nechcem spochybniť, že by ho nebolo treba. Odvolávate sa na smernice, ktoré niečo také vyžadujú. Predpokladám, že aj misia takéto niečo vyžadovala. A aj tu definujete nejaké body, čo by mal ten národný program obsahovať. Ja som si ale všimol, že chcete teda určite, aby to prešlo. A spomínate tu aj Fukušimu, že je to treba aj v súvislosti s Fukušimou. To sa mi zdá, ako tá podpora s tou Fukušimou už tak na hrane. No ale čo je pre mňa trošku ako nedostatočne vysvetlené, je to, že program výskumu bude koordinovaný radou pre výskum Úradu jadrového dozoru.
Takáto rada pre výskum Úradu jadrového dozoru ešte neexistuje. A píšete tu, že sa bude skladať z predstaviteľov kľúčových inštitúcií, teda z prevádzkovateľov, technické podporné organizácie, to neviem celkom, čo je, vysoké školy.
No, táto rada bude mať pomerne asi, predpokladám, dosť veľké kompetencie. Ona bude stanovovať tie oblasti vedy a výskumu, v ktorých bude treba postupovať. No a preto by ma zaujímalo, akým spôsobom bude kreovaná. Či už bude teda zákonom, alebo nejakým výnosom, alebo vyhláškou, či ju menuje len predsedníčka Úradu jadrového dozoru, alebo bude to menovať, menovať vláda. A tu by som očakával teda ešte nejaké dovysvetlenie. Ďalšia časť tých peňazí sa má minúť na navýšenie počtu zamestnancov o desať a pätnásť v roku 2014 a 2015. A píšete tu celkom odvážne, že sa predpokladá aj posilnená úroveň ohodnotenia zamestnancov vykonávajúcich jadrový dozor.
S týmto ja súhlasím, aj keď je to teda odvážne, pretože naozaj tí ľudia, ktorí vykonávajú dozor, majú podstatne menšie mzdy, majú podstatne menšie príjmy ako tí ľudia, ktorí prevádzkujú alebo robia v spoločnosti, ktorá teda nakladá s rádioaktívnymi odpadmi. Ale je to teda trošku, je to trošku odvážne, ale myslím si, že môžeme toto podporiť.
Ja som si podrobne pozrel aj celý pripomienkovací proces a pre presnosť chcem tu predniesť aj bod 195, ktorý predložila Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, možno ešte trošku v inej dikcii zákona. Ten som nečítal. Ten, ktorý bol daný na pripomienkovanie, kde, samozrejme, Slovenské elektrárne a asociácia protestujú proti stopercentnému navýšeniu príspevku za prevádzkované elektrárne. A konštatuje tam, že rozpočet ÚJD je už v roku 2010, v roku 2011 a v roku 2012, čo sa týka krytia činnosti, krytý z príspevkov na, podľa nich na 98 %, 105 % a 103,9 percenta. Ja, pravdupovediac, neviem celkom, čo oni mysleli pod krytím činnosti ÚJD, pretože rozpočet je vyšší, ale majú tu takú námietku, ktorú by bolo dobré pozrieť, že podľa zverejnených údajov zo záverečného účtu Slovenskej republiky je zrejmé, že ÚJD ani v súčasnosti nevyčerpá celý svoj rozpočet, a preto navrhované navýšenie príspevkov je neopodstatnené. Ide teda o skrytú formu dvojitého zdanenia držiteľa povolenia na prevádzku, keďže nevyčerpaná časť príspevku, ktorý je určený na dozornú činnosť ÚJD, sa čerpá na úplné účely v štátnom rozpočte.
Je pravda, že rozporové konanie, kde sa nedohodli, bolo 13. 9. 2012, a potom správa IRRS, medzinárodnej atómovej agentúry, bola prijatá na vláde 28. 11. 2012, no a možnože už potom tam došlo k nejakému dovysvetleniu.
Takisto Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení protestuje proti príspevkom, alebo jedenapolnásobnému zvýšeniu príspevku na výkon štátneho dozoru za JE vo výstavbe, pretože oni tvrdia, že jednoducho sedemdesiat percent dokumentácie, ktorá súvisí s dostavbou Mochoviec 3, 4, už je schválených, čo teda tá argumentácia ich má nejakú logiku. Hovoria o tom, že tieto peniaze môžu byť použité na externé posúdenia a, a, ale čo s nimi ja nesúhlasím, hovoria, že jednoducho nie sú to peniaze na ľudí, ktorých by Úrad jadrového dozoru prijal, pretože títo by sa nestihli vyškoliť. To nie je pravda, pretože Úrad jadrového dozoru ako spravidla len veľmi zriedka prijíma ľudí, ktorí idú priamo zo školy, tak, aby sa museli školiť. Ako obvykle tam idú skúsení špecialisti, a to z jadrových zdrojov alebo z JAVYS-u, alebo jednoducho ľudia, ktorí sú už hotoví.
Ja tento zákon podporím do druhého čítania, nenachádzam tam ako nič zlé. Úradu jadrového dozoru verím, ale, pán minister, ja by som vás chcel poprosiť, či by ste sa predsa len nepozreli na jednu požiadavku, ktorú dala Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, samozrejme, na návrh Slovenských elektrární. A to je úprava § 8 ods. 2 zákona č. 541/2004 Z. z., kde tá dikcia súčasná znie, že "Úrad jadrového dozoru teda môže vydať súhlas alebo povolenie na prevádzku najviac na dobu desiatich rokov, ak tento zákon neustanovuje inak. Povolenie na prevádzku jadrového zariadenia je možné vydať aj opakovane, pričom jeho vydanie je viazané na splnenie podmienok uvedených v § 7" a tak ďalej. Nebudem teda čítať celý ten § 8 ods. 2 zákona, ale zdá sa mi, že to odôvodnenie, ktoré asociácia dala, naozaj má, má, má svoju logiku. Píšu tu, že novelou sa ruší časové obmedzenie, na ktoré ÚJD vydáva povolenie. A dokonca uvádzajú tu, že ÚJD aj vyslovil súhlas. Ja neviem, či to bol predbežný súhlas. A ide o zjednotenie štandardnej praxe s ostatnými členskými štátmi Európskej únie.
A súhlasím s tým, čo tu píše asociácia zamestnávateľov. Jednoducho, aj keby tento desaťročný limit na povolenie bol odstránený, úradu vždy zostávajú legislatívne nástroje na zmenu odňatia alebo obmedzenie, obmedzenie súhlasu alebo povolenia, pretože v súčasnosti platí zákonná požiadavka, že prevádzkovateľ jednoducho každých desať rokov musí vykonávať takzvané Periodic Safety Rewiev, alebo periodické hodnotenie bezpečnosti. My sme, keď som bol teda vedúci odboru, práve za túto oblasť bezpečnosti som zodpovedal. Robili, je to už teda pár pekných centimetrov materiálu, ktorý musí dokladovať, že jednoducho tá elektráreň spĺňa aktuálne požiadavky na jadrovú bezpečnosť. No a aj keď sa ukáže, že keď periodické hodnotenie vykáže pozitívne závery, že všetko je v poriadku, tak aj tak je nevyhnutné otvárať konanie o vydanie nového povolenia na prevádzku, ak pôvodné stratilo svoju platnosť, zo zákona.
Po takejto novelizácii, aby sa povolenie vydávalo neobmedzene, periodické hodnotenie by zostalo zachované v lehote každých desať rokov, ale k otváraniu konania vo vzťahu k povoleniu na prevádzku by dochádzalo len vtedy, ak by periodické hodnotenie vykázalo také nedostatky, že by vlastne viedlo ku konaniu na obmedzenie alebo odňatie povolenia.
Samozrejme, či toto prijmete, alebo neprijmete, záleží od SMER-u. Máte tu osemdesiattri poslancov. Ja by som vás len chcel poprosiť, keby ste s predsedníčkou Úradu jadrového dozoru aj so zástupcami Slovenských elektrární skúsili, že či naozaj by to nebolo zjednodušenie života, aj keď viem, že asi zelení by, by, by protestovali.
Nebudem asi ani v druhom čítaní dávať takýto pozmeňujúci návrh, keď to teda nebude s vaším súhlasom.
Ďakujem vám, pán minister, za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Lojzo, myslím si, že si komplexne zhodnotil tento návrh zákona. Je veľmi, povedzme predovšetkým pre neodborníkov, veľmi ťažko analyzovať celú tú situáciu ohľadom jadrovej energetiky. A v tejto súvislosti aj s touto novelou mňa zaujala táto časť, ktorá súvisí so zvyšovaním príspevkov prevádzkovateľov jadrových zariadení. Ja s tým nemám až takéto problémy, možno skutočne je treba, aby sme oblasť výskumu, vývoja, oblasť jadrovej energetiky posilnili vzhľadom na to, že vývoj ide dopredu, a to súvisí dosť často s bezpečnosťou jadrových zariadení. Ja by som sa ešte možnože prihovoril, aby možnože časť týchto zdrojov Úradu jadrového dozoru, dozoru, ktorý bude manažovať tieto zdroje, či by nemohli ísť na určitú stimuláciu pre študentov, pre štúdium odborných škôl, respektíve elektrotechnických univerzít alebo elektrotechnických fakúlt, pretože odborníkov, ktorých máme v oblasti jadrovej energetiky, ubúda, výrazne ubúda. Pokiaľ som mal možnosť aj teraz v Mochovciach, keď sme boli na výjazde, hovoriť s ľuďmi z tejto oblasti, tak obávajú sa, že po čase, a keďže my na Slovensku predpokladáme, že budeme naďalej udržiavať jadrovú energetiku, my budeme potrebovať týchto ľudí, nových odborníkov, mladých odborníkov. Či by sme tam nevedeli urobiť nejaký, nejaký pokrok dopredu a možnože využiť časť týchto zdrojov práve aj na takýto účel.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Hudacký, ja by som chcel povedať, je to, samozrejme, na zváženie, preto, tak ako som hovoril, je veľmi dôležité, kto bude tvoriť tú radu pre výskum Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky. Ja viem, že aj prevádzkovatelia možno inými formami podporujú alebo spolupracujú s vysokými školami. Je to dosť veľký peniaz, zobrať teda prevádzkovateľovi zase 100 miliónov korún ročne, ale, lebo v konečnom dôsledku zase budú mať o to menší zisk a nielen oni, ale aj, aj, aj štát, ktorý tam vlastní 33 percent akcií, ale myslím si, že ten vlastník Slovenských elektrární to prežije. Ale naozaj možno taká, taká, taká odmena by bola vlastne tá požiadavka tých, tej Asociácie zamestnávateľských zväzov na to, aby jednoducho nemuseli sa každých 10 rokov podrobovať tomu procesu povoľovania na prevádzku. A zdôrazňujem, že Úrad jadrového dozoru naozaj má dosť nástrojov, aby zasiahol, kedykoľvek je potrebné, a obmedzil to povolenie na prevádzku.
Ďakujem.

Tak ja si dovolím stručne sa vyjadriť k tomuto zákonu. Viac-menej, asi už aj pre vás so známym postojom, že ja nie som zástancom progresu a rozvoja jadrovej energetiky, ako som sa už nechala viackrát počuť, skôr som za to, aby všetky podporné prostriedky, ktoré v rámci energetickej koncepcie budú využívané, smerovali k podpore obnoviteľných zdrojov, pretože ja práve podporu obnoviteľných zdrojov považujem za progresívne hľadisko, za progresívny prístup, za progresívne riešenie v oblasti energetickej politiky. Nielen kvôli ekonomickým hľadiskám, ale predovšetkým kvôli citlivejšiemu prístupu a citlivejším dopadom na prírodu, na ochranu a bezpečnosť, zdravie našich občanov.
To som si dovolila povedať hneď v úvode, lebo vlastne s takýmto postojom ja som študovala aj analyzovala tento pripravený zákon, a teda mám reálne obavy nielen z jeho naplnenia, čo prinesie teda naplnenie tohto zákona, ale vôbec z toho, kde bude smerovať rozvoj jadrovej energetiky na Slovensku. Chcem k tomu povedať, že ak budú dobudúcna pripravované takéto podklady a materiály, ja samotná sa už strácam v tom parcializovaní predkladaných navýšených nárokov jednotlivých položiek, a to už je jedno, v zásade jedno, či ide o Národný jadrový fond, alebo, teda úrad, alebo ide o samotných prevádzkovateľov týchto jadrových elektrární. Pretože skutočne by ma už zaujímalo také komplexné vyhodnotenie a sumarizácia, koľko investícií - či do jednej zložky, alebo do druhej zložky - bolo pripravovaných a aj realizovaných. Pretože možno takýmto nápočtom a takouto sumarizáciou zistíme a možno aj poprieme samotný argument, ktorý je ťažiskovým práve v rozvoji jadrovej energetiky, že je to najefektívnejší spôsob zabezpečenia energie.
Naozaj mám už vážnu pochybnosť, spájajúc to s tou požiadavkou poslednej návštevy v jadrovej elektrárni, kde prezentovali títo prevádzkovatelia, že potrebujú navýšiť kvôli nesprávnym projektovým odhadom podporu zo strany štátu v sume, keď si dobre pamätám, 800 - 900 miliónov eur. V danom návrhu si Národný jadrový fond pýta ďalšie prostriedky, takže naozaj, ak môžem touto formou, chcem požiadať o komplexný sumárny prehľad, jednoduchý prehľad toho, koľko už našu republiku stála výstavba jadrovej, jadrových elektrární, aby sme si vedeli naozaj zhodnotiť, či to nie je nakoniec aj viac, berúc v úvahu napríklad aj náklady spojené s likvidáciou odpadu, či to nie je viac, ako sme možno odmietli investovať práve do obnoviteľných zdrojov. Tak, aby sme požiadavku, ktorú ja vnímam a tá je nastolená, je progresívna, aby sme čoraz viac približovali miesto výroby k miestu spotreby, berúc v úvahu aj nezávislosť jednotlivých jednotiek bez ohľadu na to, či už ide o domácnosti, alebo aj priemyselné subjekty. Lebo ak tu bol aj zákon o obnoviteľných zdrojoch, bola nastolená požiadavka aj väčších prevádzok na to, aby sa šlo cestou využívania obnoviteľných zdrojov. Takže túto požiadavku ja spájam s rozpravou a s predloženým zákonom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja som pôvodne ani nechcel vystúpiť v tomto bode programu, ale nedá mi nezareagovať na vystúpenie pani poslankyne Mezenskej, podporiť jej stanovisko. Fakt je, že tento zákon má skôr rámcový charakter a nerieši nejaké technické detaily, ale napriek tomu, myslím si, že uchováva určité status quo a v podstate podporuje dominantné postavenie jadrovej energie v tom energetickom mixe, ktorý na Slovensku máme. A v tomto zmysle tiež by som chcel zdôrazniť nutnosť prechodu na trajektóriu obnoviteľných zdrojov, ale ešte pred to by som si dovolil predradiť fenomén energetických úspor, v ktorom zaostávame ešte oveľa viac ako v oblasti obnoviteľných zdrojov a kde Slovensko má obrovské rezervy. Hovorí sa o niekoľkonásobnom zaostávaní v prepočte na jednotku vyrobeného hrubého domáceho produktu v porovnaní s technologicky najvyspelejšími krajinami. Čiže ak do niečoho investovať tie úzkoprofilové prostriedky, tak toto je tá ideálna oblasť.
Ďakujem pekne.