16. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie, skrátene zákon o energetickej efektívnosti, predkladám s cieľom spresniť niektoré ustanovenia platného zákona, reagujúc tak na poznatky aplikačnej praxe.
Predloženým návrhom sa precizujú niektoré ustanovenia platného zákona, ktorých výklad je nejednoznačný, a definujú nové pojmy ako: spotrebiteľ energie, obchodná energetická spoločnosť, montážna prístupnosť a veľká budova. V záujme dôslednejšej kontroly postupu pri výkone energetického auditu vykonávaného energetickým audítorom sa v § 8 zavádza povinnosť poskytnúť písomnú správu z energetického auditu prevádzkovateľovi monitorovacieho systému, pričom táto kontrola nebude zameraná na povinné subjekty, t. j. spotrebiteľov, ale výlučne na odborné osoby a kvalitu ich práce. Návrh zákona súčasne upravuje termín, ktorý stanovuje vlastníkovi alebo správcovi veľkej budovy povinnosť vyregulovať vykurovaciu sústavu a rozvody teplej vody, a to z pôvodného termínu do konca roku 2013 na koniec roku 2015. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne aj právom Európskej únie. Schválenie návrhu zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti a nebude mať ani sociálne vplyvy.
Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som vás požiadal o podporu uvedeného zákona.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie, je to zákon známy pod menom zákon o energetickej efektívnosti, a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. v znení zákona č. 136/2010 Z. z., tlač 340, podáva teda Národnej rade Slovenskej republiky v súlade § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 29. januára 2013 č. 405 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Oba výbory prerokovali návrh zákona v lehote stanovenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 26. februára 2013, je to uznesenie č. 178, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením z 5. marca 2013 č. 121.
V IV. časti spoločnej správy sú štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Je to zmena alebo upresnenie definície, čo je celková spotreba energie, a legislatívno-technické návrhy. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať spoločne o bode 1 až 4, s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor tiež na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. v znení zákona č. 136/2010 Z. z., schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 12. marca 2013 č. 127. A týmto uznesením aj mňa výbor predložil spravodajcovať tento zákon.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, skončil som.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, na úvod dovoľte, aby som privítal všetkých bojovníkov za lepší život v tejto krajine. Je nás tu presne toľko, koľko tu nás má byť, to znamená skoro nikto. Ale keďže údajne mám rád priemyselnú kameru, tak do tej budem hovoriť, možno to niekto bude počuť.
Tento zákon, ktorý sa hovorí, ktorý sa volá o energetickej efektívnosti, môžeme kľudne volať aj zákon o obaľovaní trúbiek. To je proste zákon, ktorý nám hovorí, že treba obaľovať trúbky, aby sa netratilo teplo. Vytvárame znova ďalšiu vec, ako ľudí trošku pobuzerovať, trošku im pohroziť pokutami, trošku vytvoriť nejakú pozíciu, kto to bude kontrolovať, ako keby to ľudia nevedeli, že treba šetriť. Hej, čiže ľudia to nevedia, tak vytvoríme nejaké zákony, k tomu nejaké pozície, ktoré to budú následne kontrolovať, nejak sa to bude, nejakým spôsobom dotovať a proste ďalší blue ocean, ďalší modrý oceán, to znamená, ďalšia možnosť, ako kde trošku zarobiť, sa vytvorí. Toto je zákon o obaľovaní trúbiek. Pán Malatinský nám ho tu prišiel predložiť.
Ja by som si v tejto súvislosti dovolil upozorniť na jednu skutočnosť. Ja tomu hovorím čarovná konštanta. Čarovná konštanta hovorí, v zásade je jedno, koľko ušetríte, v zásade je jedno, ako teplo je vonku, furt platíte rovnako. Trošku preháňam, ale v zásade je to pravda. Ono to, keby sme pokračovali možno v určitej takej, by som to nazval, aby som to dobre povedal, že vytvoríte zákon, ako ľudí naučíte šetriť, čo je všetko v poriadku, nespochybňujem, oni teda niečo ušetria, ale nikde sa to neodzrkadlí, iba u tých, ktorí dodávajú. Vlastne spotrebujú menej, ako by mali, ale vyfakturujú to isté. Čiže má to ten význam, ktorý si od toho sľubujeme. Ja môžem len povedať, že je to na úrovni mierne konšpiračnej teórie, môžeme, súhlasím. Poďme však rozvinúť túto myšlienku ďalej.
Naozaj si myslím, že tu platí, v tejto krajine je jedno, ako je vonku teplo, je jedno, ako zateplíte, pomaly je to furt to isté. Ja čakám kedy, ja neviem, či sa to do tohto zákona dá, alebo kedy pán minister príde so zákonom, ktorý by hovoril o tom, že ľudia majú platiť za elektrinu. To by bol taký krásny názov aj zákona, ak by sme to nevedeli prípadne tuná vopchať, zákon, ktorý hovorí, že ľudia platia za elektriku, lebo oni teraz neplatia za elektriku. Elektrika a vôbec, ceny energií dlhodobo v Európe klesajú, lebo sa otepľuje, lebo sa zatepľuje a energeticky náročné výroby sú už dávno v Číne. Dávno v Číne. To znamená, ten potenciál, ktorý tu bol, výroby elektriky tu je a existuje, spotreba klesá, aj cena by mala klesať. V slušných krajinách klesá. Cena megawattu energie klesá. U nás, samozrejme, nie. Ohlasujeme ako pomaly víťazstvo, že nebude prudké stúpanie. Zajtra, vážení občania, zajtra by mohla stáť energia o 30 % menej. Nič by sa nestalo, lebo taký je celoeurópsky trend. Ale nebude stáť o 30 % menej, vám garantujem, preto, lebo občania neplatia za elektriku v tejto krajine. Občania platia ľuďom ako Hatina, ich elektrárne. Ľudia nevedia, že za minulý rok každý občan, každý, novorodeňa, každý dôchodca, ktorý berie úbohý dôchodok, dal Hatinovi euro na jeho elektráreň a predtým rok tiež euro.
To treba ľuďom povedať. Je to férové, keby sme ľuďom povedali, že neplatia za elektriku. Oni neplatia za elektriku. Oni platia okrem elektriky ešte súkromné projekty iných ľudí, ktoré sa skrývajú pod iné zákony. Ja budem hlbšie sa tomu venovať v ďalšom zákone, ktorý tu predkladáte, pán minister, o investičnej pomoci. Tam sa to pokúsim rozobrať trošku hlbšie, aby plus-mínus sme tomu rozumeli, lebo ten zákon sa síce, tento konkrétne, sa volá energetický, efektívnosti, mohol by sa volať o obaľovaní trúbiek a buzerácii ľudí, ktorý, vlastne vy vytvárate nejaký systém, ako keby nevedeli, že majú šetriť. Nehovorím o tom, že ľudia už dávno v tejto krajine neplatia za elektrinu. Už dávno neplatia za energie, ale platia iks ďalších nabalených, dodatočných nákladov, ktoré sú veľmi dobre a veľmi rýchlo a veľmi dopredu už rozdelené.
To som chcel povedať a hlbšie sa tomu budem venovať v tom ďalšom zákone.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, cieľom návrhu zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov, takzvaný puncový zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov je odstrániť problémy aplikačnej praxe, upraviť skúšanie výrobkov z drahých kovov, identifikáciu drahých kameňov, práva a povinnosti výrobcov, obchodníkov a dovozcov výrobkov z drahých kovov alebo drahých kameňov, ako aj dohľad štátu nad touto činnosťou. Ďalej definovať, čo sa považuje za výrobky z drahých kovov, upraviť zákonnú rýdzosť pre zlatý, strieborný a platinový tovar, vymedziť pôsobnosť Puncového úradu Slovenskej republiky, upraviť výkon kontroly dodržiavania zákona a tiež vymedziť priestupky a iné správne delikty za porušenie jednotlivých ustanovení zákona.
Navrhované úpravy si vyžadujú zmeny niektorých súvisiacich právnych predpisov, a to zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona bol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júla 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti, v rámci ktorého neboli k návrhu uplatnené žiadne pripomienky zo strany Európskej komisie alebo členských štátov Európskej únie.
Prijatie navrhovanej právnej úpravy bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy, nebude mať vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Vážená pani predsedajúca, skončil som. Žiadam vás o podporu tohto zákona. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu gestorského výboru. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 30. januára 2013, uznesením č. 407, pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v súlade s § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením z 26. februára 2013, uznesením č. 179, výbor pre financie a rozpočet uznesením zo 7. marca 2013 č. 140, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením z 5. marca 2013, uznesením č. 122, a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením zo 6. marca 2013, uznesením č. 70.
Z uznesení výborov pod bodom III tejto správy vyplýva 26 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať takto: o bodoch 1 až 26 spoločne, s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov, puncový zákon, a o zmene niektorých zákonov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 12. marca 2013, uznesením č. 128. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Skončil som, pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, upravuje všeobecné podmienky na poskytovanie investičnej pomoci, ktoré musí žiadateľ o poskytnutie tejto pomoci splniť, ďalej spôsob a postup pri schvaľovaní zmien pri poskytovaní investičnej pomoci, ako aj povinnosti prijímateľov pomoci a príslušných orgánov verejnej správy pri poskytovaní investičnej pomoci, pričom zachováva kontinuitu poskytovania investičnej pomoci. S cieľom vytvoriť predpoklady na poskytnutie investičnej pomoci pre širší okruh podnikateľov a tým motivovať podnikateľské subjekty, aby sa aktívne zapájali do riešenia lokálnej zamestnanosti a spolupodieľali sa na zmierňovaní dopadov globálnej finančnej hospodárskej krízy, minimálna výška oprávnených nákladov pre investičné zámery v oblasti priemyselnej výroby sa navrhuje znížiť, konkrétne zo 14 mil. eur na 10 miliónov, respektíve zo 7 na 5, alebo z 3,5 na 3, a to v závislosti od miery nezamestnanosti v danom regióne, v ktorom sa má investičný zámer realizovať. Investičnú pomoc bude možné poskytnúť iba za predpokladu, ak investičný zámer bude viesť k čistému nárastu nových pracovných miest. Toto je zmena oproti pôvodnému, doteraz platnému zákonu, kde to bolo možné aj na udržanie pracovných miest.
O poskytnutie investičnej pomoci na nový investičný zámer môže ten istý prijímateľ požiadať až po skončení investičného zámeru, na ktorý mu bola schválená investičná pomoc. Takisto je jednoznačné, že každý musí mať uzatvorený predchádzajúci vzťah s investičnou pomocou, aby mohol otvoriť nový, a to tiež túto opakovanú investičnú pomoc v priemyselnej výrobe a cestovnom ruchu bude možná, poskytnúť, opakovaná len vo forme úľavy na dani z príjmu.
V článku II návrhu zákona sa taktiež navrhuje v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov upraviť výpočet pomernej časti základu dane na uplatnenie nároku na úľavu na dani. Vypúšťa sa koeficient 0,8. Návrh zákona obsahuje aj legislatívno-technické úpravy, ktoré vyplynuli z doterajšej aplikačnej praxe. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný materiál má nepriamy vplyv na štátny rozpočet a verejné financie, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy, ktoré sú uvedené v doložke vybraných vplyvov. Zároveň nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na ktorých, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 357, v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada uznesením z 30. januára 2013 č. 408 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 26. februára 2013 č. 180, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením zo 7. marca 2013 č. 141 a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením z 5. marca 2013 č. 123. Z uznesení výborov pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúča o týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1 až 16 spoločne, s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 357, schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 12. marca 2013 č. 129. Týmto uznesením výbor poveril mňa ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dovoľte, keďže tu nevidím žiadneho z titanov ekonomiky, tak ja amatér skúsim niečo k tomu povedať a hájiť aspoň akú-takú česť toho, že rozprávame o dôležitom zákone pre, pre túto krajinu. Tak ako ten predchádzajúci, respektíve pred, pred, predchádzajúci by sa mohol volať zákon o obaľovaní trúbiek, tak aj k tomuto zákonu poviem, že on by sa tiež mohol volať v zásade ináč a kľudne by sa mohol volať zákon o investičnej pomoci pre J&T.
Ono je dobré ľuďom povedať, že aká je skutočnosť, lebo v tých paragrafoch nie vždy sa človek vyzná, nie vždy má na to čas, obzvlášť keď titani to ignorujú a neviem čo vybavujú, ale bojujú možno za to, aby sa v tejto krajine žilo lepšie, čo uznáme, že je potrebné, asi na iných frontoch. Ja tomu nerozumiem, koniec koncov ako veľa veciam, takže. K tejto veci, prečo si to myslím, že rozprávame, ten zákon by sa mal volať o niečo ináč, ako sa nám tuná predkladá, pán minister, skúsim vám to povedať. Hovoríme o existujúcom zákone a o tom, čo, čo pripravujeme. Existujúci zákon poznal projekty v oblasti cestovného ruchu, definoval ich, definoval, aké majú mať, tri služby tam musia byť, čo je teda logické, hej, však nebudete mať na lyžiarskom stredisku ja neviem kníhkupectvo alebo železiarstvo. Tak a potom v sedmičke v paragrafe, pokúsim sa to tak povedať, aby sme tomu rozumeli, hej, lebo ja tomu tak rozumiem, ale nevylučujem vzhľadom na to, že tu nie sú titani, hej, priemyslu a ekonomiky, že sa mýlim, tak ma prípadne opravte potom. Paragraf 7 definoval presnejšie, že čo je cestovný ruch a aké sú podmienky. Hovoril o tom, že môžme podporiť vybudovanie nového komplexného strediska cestovného ruchu alebo rozšírenie existujúceho o nové služby. A to je kľúčový moment, hej? Lebo keď máte určité služby v rámci cestovného ruchu, máte ich a už poväčšine tie existujúce, lebo my nemôžme hovoriť o tom, že sa vybuduje nejaké nové stredisko cestovného ruchu, ktoré by sa možno týkalo, lebo v zásade nie, môžme hovoriť o rozšírení existujúcich. Doterajší zákon poznal o nové služby, to znamená toho sa to netýkalo, lebo existujúce už všetky služby mali. To znamená, tuná bol problém. Problém treba vyriešiť. Vyriešil sa v novom zákone, vo vládnom návrhu tak, že to nový vládny návrh zákona nehovorí o nových službách, hej, hovorí už iba o projekte v cestovnom ruchu a v zásade opakuje všetko, čo tam bolo, okrem toho, že o novú službu. Čiže zjednodušene povedané, pokiaľ rozšírite niečo existujúce za splnenia tých ostatných podmienok, relatívne vysokej investičnej náročnosti, na čo už dneska nemá hocikto a nikto sa po hlave do toho nevrhne, tak sa to týka, tak ako sme tu mali predtým zákon, ktorý sme mohli volať Pentalex, tak teraz máme J&Tlex, týka sa to strediska v Jasnej, poprípade strediska v Tatranskej Lomnici.
Otázka stojí, keď pripravíme zákonné predpoklady na to, aby dostali investičný stimul, že dokedy to príde, že ho dostanú. A ako to urobiť, aby to nebolelo, hej? Ono sa to teda takto nejako zamotá, že to je olympiáda a pri olympiáde treba nejako investovať a je to neviem čo všetko s tým spojené. Takže, vážení, ono je férové tým ľuďom povedať, že toto je zákon o investičnej pomoci pre skupinu J&T na vybudovanie a dobudovanie ich lyžiarskych stredísk v Jasnej a v Tatrách. Treba to povedať a treba to možno aj tak predstaviť.
Pán minister, však príďte, tu sa postavte a povedzte, viete čo, pozrite sa, nebudeme tu okolo toho chodiť ako okolo horúcej kaše, chalani z J&T majú s tým trošku problém, potrebujú s tým pomôcť, takto sme to upravili, prosím vás, podporte to. Tu ste pred chvíľou povedali, žiadam vás o podporu tohto zákona, vzhľadom na systém práce u vás povedzte teda tak, aby, to už nemusíte ani formu držať, žiadam vás o podporu, lebo chalani proste potrebujú. No tak hádam nad tým tu nebudeme nejako dlho mudrovať, nie? Proste tak to je. Treba to ľuďom povedať, treba to takto odprezentovať. A ja vám poviem, ja to tým ľuďom z J&T nemám za zlé. Ja im to vôbec nemám za zlé, že idú, pokiaľ sa dá. Však idú, pokiaľ sa dá, však to je ich povinnosťou, to je ich úlohou voči akcionárom ísť, pokiaľ sa dá. Ale v slušných krajinách narážajú na záujmy spoločnosti.
A teraz si povedzme, my budeme mať lyžiarske stredisko, aké nemajú pomaly v St. Moritzi, ale o 10 kilometrov na Zemi je Kongo, Džibuti je šuvix. Tam ľudia jedia zo zeme, tam je stredovek. Viete, to je to, prísť niekde a povedať, máme stredisko ako v St. Moritzi, ale povedzte aj B, že máme 10 km odtiaľ, máme tam stredovek. Tam, kde je stredisko ako v St. Moritzi, vám garantujem, že 10 km odtiaľ nie je stredovek. A to je presne to, to sú tieto lumpenštáty, ktoré toto dovolia. To sú presne tie, máme najväčšie Audicentrum v Európe. Čo sme tu najväčší milovníci Audi alebo, ja tomu nechápem. To sú presne tie excesy, u ktorých v normálnych podmienkach neprejdete. U normálnej banky by vás vysmiala a poviete, že čo to je za blbosť, že chcete najväčšie Audicentrum, neprejdete, hej. Tuná neviete čo, lebo ste vyťažili ropu zo štátneho rozpočtu, tak si urobíte exces, hej. My máme, tretíkrát a posledný to poviem a kolega, ak ma prestanete rušiť, tak prípadne to skrátim, ale keď budete rozprávať, tak počkám, kým dorozprávate a... (Reakcia z pléna.)
Ďakujem. No vidíte, však si pomáhame navzájom. Ja to skrátim, vy si to môžte potom prísť dopovedať, určite to bolo niečo dôležité.
Tieto excesy, týchto excesov tu máme viac. Otázka stojí, že či to chceme. Teda ideme tvoriť zákon o investičnej pomoci pre skupinu J&T, alebo chceme, aby v Medzilaborciach niekto došiel s piatimi korunami. To by sme ale museli splniť aj iné požiadavky, to by bola úplne iná krajina, ale dobre. To je to, že ako chcete, že ja nehovorím, že tam to stredisko nemá byť. Ja nehovorím, že tam to stredisko nemá byť, keď majú toľko peňazí, nech je také, aké je. Ale ja sa pýtam, prečo ho máme podporovať? Tomu nerozumiem. Ja tomu fakt nerozumiem, budete to mať ťažké obhájiť, ale verím, že to ustojíte, ono to nejak to zašmodrcháte a ustojíte to, že prečo by chlapci z J&T mali dostať nejakú tú daňovú úľavu, však tie Tatry, pozrite, ako vyzerajú. No, však to sa všetko bude dať, ale v Medzilaborciach budú nosom ryť zem, a to nikoho bolieť nebude. Takto presne nejakým spôsobom to bude fungovať.
To, čo ste doteraz stvárali s tými stimulmi a odteraz, čo možno budete stvárať, to aj Američania majú zásadu: S teroristami sa nevyjednáva. A ináč, ona je ťažká, náročná, ale sa im oplatila. Pokiaľ spravíte precedens, že pustíte, no tak už budete musieť pustiť všade. Filo dostal, pán Filo dostal jednu úľavu, že ide spraviť kogeneračný kotol v Ružomberku, páliť smeti z celého Liptova, to ste povedali tým Liptákom? Povedzte, normálne férovo tu sa postavte a povedzte, že štát dal daňovú úľavu človeku, ktorý ide vybudovať kotol, v ktorom bude páliť smeti z celého Liptova. Povedzte to, však to treba povedať, nech to ľudia vedia, že ste to podporili. Však v poriadku, už im tam smrdí, či bude smrdieť o čosi viac, z toho sa nestrieľa, nie? Pre vás, však to tu kým to dosmrdí ku vám. Dostal túto pomoc. Túto jednu pomoc dostal. Ja som si pozrel tú vyhlášku komisie, ktorá hovorí, že nemôže byť duálna. Dáte mu ďalšiu pomoc. Podľa zákona o obnoviteľných zdrojoch energie, keď v tom kotli, keď bude páliť tie smeti, bude robiť elektriku, tak bude dostávať ďalšiu pomoc. A ja sa pýtam, myslíte si, že keby ste mu povedali, že nedáme, že neurobí ten kotol? Ten kotol urobí, ten kotol je jasné, že urobí. To už bolo dávno rozhodnuté, že kotol tam bude. To len je o tom, že idem vyskúšať, či niečo dajú. No dali. Čo myslíte, že J&T nepostaví tie lanovky? No postaví, ale oni vedia, že tam to treba vyskúšať. Je to síce už o čosi horšie, ako to šlo niekedy, ale stále sa dá. Stále to tu prejde. Myslíte si, že nepostaví tie lanovky, keď nedostane? Postaví, jasné že postaví. Veď to už je všetko dávno prepočítané. Otázka stojí, je to kľúčový zákon, teším sa, že titani tu aktívne vstupujú do tohto procesu, ako urobiť túto krajinu lepšou. Otázka stojí, že či to ideme profilovať takýmto spôsobom. Lebo to je naozaj, žiaľ, pravdou, že tento zákon účelovo upravuje tie ustanovenia, ktoré doteraz neboli možné, nebolo ich možné obísť, teraz ich upravujete tak, že sa to bude dať do toho vopchať. A je to tam. A znova a poslednýkrát to poviem, im to nemám za zlé. Ale odo mňa to nechcite. Ja nebudem aportovať ako Lery, ja nebudem aportovať k nohám pána Filu, chlapcov z J&T, nebudem aportovať. Nie som ochotný. Možnosti sú moje také, že to tu poviem, hovorím a vy aportujte. Noste k nohám všetko, čo si umanú, čo si zamanú, čo si zmyslia, lebo však tu to takto funguje.
Ale tá pravda vás dobehne, tá pravda vás dobehne. Keď raz ten St. Moritz budete ponúkať ako St. Moritz a ten novinár si dá tú robotu, že, že, že kukne trošku bokom, viete, tam len zistí toho Potemkina, tam len zistí, že čo toto je za krajinu, však to je na hanbu, na posmech. Čo toto je za krajinu, čo nám to chcú ponúknuť, čo to tu predávajú? Tu má byť olympiáda? Prosím vás, však keby tu nejakí olympionici prišli, však ešte by sa ani neobzreli a už by nič nezostalo, by nemali ani z čoho zísť po tom svahu. To je to, vážení, že takto to nefunguje. Táto hra na niečo, tento Potemkin, však to už aj v literatúre zostalo ako Potemkin, nebudujte ďalšieho Potemkina! Na čo sa to hráme? Na čo?
Pán minister, povedzte tak, ako sa má, že ako sa veci majú. Veci sa majú tak, ako sa majú, treba to jasne ľuďom povedať, netreba sa za nič kryť.
Skončím, na radosť, verím, kolegov, že naozaj si myslím, že parlament by nemal slúžiť na to, aby aportoval ako psík Leri, k nohám niekoho, ktorí to v zásade už ani nepotrebujú lebo majú dosť, ale skúšajú. No však, kto by neskúsil? Som ochotný pomôcť ľuďom, ktorí nemajú, tých je tu strašne veľa.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, máte pravdu. Keby sme v tejto krajine nerozdávali investičný stimul a nerozdali, táto vláda nerozdala investičný stimul bezhlavo, na udržanie pracovných miest, nie že na vytváranie nových, na udržanie, tak by sme mohli znížiť dane pre všetkých živnostníkov a podnikateľov v tejto krajine a žilo by sa im tu lepšie. Zamestnali by viac ľudí a nerástla by nezamestnanosť. Ale teraz v skutočnosti investičné stimuly táto krajina kdesi aj potrebuje, ale nie celoplošne. Nie v lokalite Bratislavy, Trenčína, ale v lokalite Rimavskej Soboty, v lokalite Spiša, tam, kde je vysoká miera nezamestnanosti 20 rokov.
Pán kolega, nemáte pravdu s SCP Ružomberok. Oni nedostali investičný stimul na ten kotol len tak. O tej investícii sa rozhodlo dávno pred touto vládou, ako nastúpila, to ešte začiatkom minulého roku za predchádzajúcej vlády, že budú mať surovinu, že budeme s nimi rokovať. Vy ste im dali 20, táto vláda im dala 25 miliónov daňovej úľavy a teraz od januára dostávajú ročne drevo, dodávky od štátnych lesov o 4 mil. eur lacnejšie, ako to urobili, a podpísali zmluvu s odberateľom Lencingu do papierne v Rakúsku, lebo tam je cena o 4 eurá vyššie. Pri milióne kubíkov, keď to zoberiem na päť rokov, tak to je dosť veľká pálka.

Ďakujem pekne. Tak všetci vieme, že investičné stimuly pokiaľ by zmizli v rámci Európy a krajín európskych, myslím si, že všetci by sme boli spokojní, pretože by to bola taká jedna štartovacia čiara, či sa týka dotácie alebo, alebo, alebo stimulov Ale, bohužiaľ, to tak nie je a jednoducho tak, ako spomíname naše ťažké doliny, ako ty si trebárs spomínal Medzilaborce alebo našu Rimavskú, Poltársku, Revúcku dolinu, jednoducho bez takýchto investičných stimulov tam podnikateľ jednoducho nepríde. Preto ja vítam, že je tam spresnené a že sú tam dané do popredia tieto ťažšie doliny v rámci, v rámci Slovenska. A pre mňa je podstatné to, že stimul bude dávaný pre podnikateľov alebo firmy, ktoré prídu podnikať, investorov na tie pracovné miesta. Dobre, nie na udržanie, to nechajme, to bude trebárs za nami, ale na nové pracovné miesta. A mne je to jedno, či to bude v Nízkych Tatrách, Medzilaborciach, Svidníku, Hnúšti alebo, alebo v Poltári, len nech prídu, nech sa vytvoria pracovné miesta. Toto je teraz pre nás podstatné. Takže ja by som zákon chápal zo širšieho hľadiska, môže mať aj nejaké úskalia, ale myslím, že toto je základ, ktorý treba podporiť.
Ďakujem.