16. schôdza

Ďakujem, pán predseda. Dávam procedurálny návrh, aby boli spojené rozpravy k bodom 57, to je tlač 419, zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, a bod 58, tlač 42, čo je zákon, ktorý sa mení, zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Sú to zákony, ktoré sú tematicky blízke, súvisia navzájom, takže spojená rozprava dáva zmysel.
Ďakujem.

Dobre. Ďakujem pekne. Prosím vás, musel som si zobrať teraz slovo, lebo v závere pred hlasovaním tu vznikol vážny moment, kedy na základe listu, ktorý prečítal pán poslanec Hrnčiar, vzniklo podozrenie, ako by ministerstvo klamalo alebo si vymýšľalo, že zoznam tých psov bol na základe nie podkladov Slovenskej kynologickej spoločnosti, ale len ako by sme boli zneužili ich meno. Takže pravda je trošku iná. Mám kolegov tu v parlamente, ktorí boli v tej pracovnej skupine, a pán Jursa bol v pracovnej skupine, ktorá definovala práve tie skupiny nebezpečných psov, skupiny so zvláštnym režimom. A dokonca v prvom kole Slovenská kynologická spoločnosť dala aj tú prvú kategóriu tých dvoch plemien, ktoré boli nežiaduce. Tento zoznam nám dal do pracovnej skupiny pán Jursa. My sme potom tú prvú skupinu zrušili a tie dve plemená sme dali do skupiny, ktorá je dneska definovaná v tej prílohe.
Pán Jursa dvakrát verejne v priamom vysielaní televízií potvrdil a priamo odpovedal na otázku redaktorov, či sú autorom zoznamu, alebo nie, odpovedal, že sú autorom. Bolo to v Televízii JOJ v relácii Slovensko naživo a bolo to v Slovenskej televízii v Správach a komentároch. Kolega, ktorý bol v obidvoch diskusiách, sedí tu na balkóne a môže to potvrdiť. Ale nie je žiadny problém, lebo v archíve si viete každý nájsť, či pán Jursa potvrdil, že sú autormi tohto zoznamu, alebo nie sú autormi tohto zoznamu.
Samozrejme, využili sme prestávku počas hlasovania a moji kolegovia sa spojili s pánom Jursom, prečo je náhla zmena tohto stanoviska. Pán Jursa povedal, že necíti sa byť viazaný týmto zoznamom vzhľadom na to, že do zákona sa nedostali aj kríženci, ktorých on navrhoval, riešenie. Lebo my sme chceli zjednodušiť ten zákon a krížencov sme riešili vlastne cez tie nebezpečné psy, cez tú druhú kategóriu.
Záver. Aby sa pán Jursa cítil byť znovu viazaný tým zoznamom tých psov, my predložíme návrh riešenia aj krížencov, presne podľa toho, ako ich navrhol, a dostanete ich v druhom čítaní na stôl. Verím, že pán Jursa po tomto zmení svoje stanovisko. A pokladám to skutočne za zvláštny prístup odbornej organizácie, profesnej a za zvláštny prístup človeka, ktorý je pokladaný za vynikajúceho odborníka nielen na Slovensku v oblasti kynológie, ale aj z medzinárodného hľadiska je to skutočne odborník. A mňa veľmi mrzí, ale asi si budeme musieť zvyknúť, že, bohužiaľ, aj profesné organizácie sa začínajú miešať do politiky.
Takže ešte raz. Môžte si to overiť na Televízii JOJ - Slovensko na živo. Môžete si to overiť na "estevéčke" v Správach a komentároch. V archívoch si jeho vystúpenie nájdete. A aby som splnil tú jeho požiadavku, že sa necíti byť viazaný zoznamom, sľubujem, že do druhého čítania dostanete aj ten jeho návrh, ako riešiť krížencov.
Ďakujem.

Ďakujem. Aby sme zostali v odbornej rovine, ja by som chcel aj cteným kolegom prečítať stanovisko Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky. Komora, nebudem ho čítať celé, len tú jednu zaujímavú pasáž, "Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky s predloženým návrhom zákona nesúhlasí, nakoľko sa nestotožňuje so spôsobom riešenia generálnej prevencie útoku zvieraťa na človeka alebo zviera postavenej na základe určovania plemennej príslušnosti psov". Takže toľko stanovisko veterinárov, ktorých považujem za naozaj kompetentných odborníkov v tejto oblasti.
Ďakujem za pozornosť.
A ešte, aby som využil a spresnil tú moju odpoveď na predošlú faktickú poznámku, tak ten list bol podpísaný včera.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Pán minister, ja vám poviem, čo sa stalo. Stalo sa to, že ste si formálne prizvali odborníkov do skupiny, ktorá mala niečo vyriešiť. Stalo sa to, že ste odignorovali podstatné systémové návrhy, ktoré vám títo odborníci dali, jednak veterinári a jednak Slovenská kynologická jednota. A keď ste boli usvedčený zo lži, neviem, či vedomej alebo nevedomej, ale máte tu dve stanoviská dvoch organizácií, ktoré ste si postavili pred seba ako štít, pán minister, a vy si z nich vyberiete čiastkové veci, ale dôležité veci, ktoré tam boli napísané v tom liste, ste sa ich opäť vôbec nedotkli.
Ako ste, prosím vás, vyvrátili to, že idete v prvom rade poškodzovať organizovanú kynológiu a obmedzovať organizovaných a disciplinovaných chovateľov niektorých plemien psov?! Vyvráťte to tvrdenie! Nemôžete! Nemôžete ho vyvrátiť, a to z jednoduchého dôvodu, pretože tie obmedzujúce ustanovenia zákona, ktoré tam sú, tam ostanú. Teraz sme mali stanovisko veterinárov. Ako hovorí Alojz, priznajte si, soudrozi prostě někde udělali chybu.
Je potrebné si týchto odborníkov zrejme na tú pracovnú skupinu zavolať. A nielen na to, aby ste si mohli potom mená ich organizácií pred seba postaviť ako štít, ale na to, aby ste reálne počúvali, čo vám tí ľudia chcú povedať, aby ste vedeli, ako to vyzerá v praxi. A že ten zoznam, ktorý, neviem, za akým účelom tam bol na začiatku daný, ale zjavne nie za tým, ako ste ho použili, zjavne dobrý nie je. A áno, je potrebné riešiť krížencov tak isto, ako je treba riešiť každého iného nebezpečného psa, ale len tým, že tam doplníte krížencov. Tvrdenie, že idete poškodiť organizovaných a poctivých chovateľov, nijakým spôsobom nevyvrátite. Drobí sa vám to pod rukami, pán minister, drobí sa vám to pod rukami a nebudete schopný to udržať. Buďte chlap, priznajte si to a zoberte ten zlý zákon z parlamentu preč.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa tiež trošku vyjadril k tej téme, ktorú tu máme o chove psov. Áno, je to zákon o chove psov a ich držania. Ako pán Zsolt Simon povedal, prečo sa tu nevenujeme chovu hadov a iných, tak to sme mali minule v zákone o veterine, kde mi samozrejme tento zákon neprešiel, pretože asi som opozičný, takže mám smolu. Ale dáme ho naspäť, nebojte sa, pán Zsolt Simon, budem aj to riešiť.
Či som chovateľom alebo nie som chovateľom. Choval som psov, samozrejme aj teraz mám psa. Aj ja som bol v podobnej situácii, ako bol pán Hrušovský, že prakticky mňa napadli štyria psi. Boli to slovenskí čuvači, dva čuvači, dvaja kríženci, a bol som na lúke sám. Správali sa ako svorka a vtedy obkľúčili ma a ja som si vtedy spočítal, že koľko je dva a dva, a iba som čakal. To boli psi, ktorí strážili stádo ovčie. Ušli bačovi a ja som len vtedy čakal proste, dúfal, že ten bača ich tak vycvičil, že na mňa nezaútočia. Nezaútočili, takže som živý, zdravý, som tu.
Chcel by som sa trošku povenovať, ako vlastne ja cítim držbu a chovanie psov. Podľa mňa je zodpovednosť chovateľa kľúčovým problémom v tejto situácii. Za akýkoľvek akt agresie psa voči človeku i k inému zvieraťu nesie plnú zodpovednosť chovateľ, majiteľ zvieraťa. To, ako sa pes prejavuje, je v prevažnej väčšine výsledkom výchovy a podmienok, v ktorých je zviera držané. Takmer vo všetkých prípadoch ťažkého ublíženia na zdraví človeka psom išlo o zvieratá, ktoré boli nedostačne socializované, držané v neprimeraných podmienkach, mali trvalý úväz, nedostatok potravy, chronicky frustrované, prípadne cielene vedené k agresivite a podobne. Skúsenosti z praxe ukazujú, že módna vlna, ktorá priniesla rozkvet chovu, zrodila aj veľké množstvo chovateľov s minimálnymi až úplne absentujúcimi informáciami a skúsenosťami s chovom, ktorí nepoznajú ani základné formy správania sa svojho zvieraťa, a tým pádom dochádza k množeniu prípadov nezvládnutia zvierat. To znamená útoky, pohryzenia a podobne. Významnú úlohu zohrávajú samozrejme etické a psychické dispozície chovateľov.
Veľkým problémom sa stáva i neregulovanie, množenie psov a s ním súvisiaci obchod. Vo svete sa k týmto princípom pristupuje z dvoch aspektov. Po prvé, zásada výhradnej zodpovednosti majiteľa akéhokoľvek psa. A po druhé, zásada tzv. kolektívnej viny plemien. Toto musíme rozlišovať. Na základe týchto dvoch aspektov sa aj prijíma príslušná legislatíva v jednotlivých krajinách.
Zásada kolektívnej viny toho plemena, tak prakticky tu sa dostávame do určitých disproporcií, a síce, že je značne rozšírený chov psov, ktoré sú asi nepodchytené v plemenných knihách, a v takomto prípade na základe vonkajších znakov je veľmi ťažko určiť jeho rodokmeň. A vlastne to ani nemôžme, to myslím, že uzná každý. V prípade súdnych sporov prakticky žalobca bude nutne čeliť dôkazovej núdzi, pretože pes je druhovou jednotkou, a do úvahy tak neprichádzajú genetické testy. Takže prakticky sudca má veľmi ťažkú situáciu potvrdiť, nepotvrdiť daný plemenný druh.
V Slovenskej republike nie sú k dispozícii spoľahlivé informácie o počte jedincov jednotlivých plemien psov, a teda ani údaje o tom, aký je podiel jednotlivých plemien na útokoch voči ľuďom. Pre tento prípad je však možné získať predbežnú orientáciu v problematike k nahliadnutiu do štatistických údajoch zhromaždených napríklad v Nemecku. Vyplýva z nich, že väčšinu napadnutí človeka psom reprezentujú tzv. malé plemená a za nimi nasledujú nemecké ovčiaky, buldogy, rozliční kríženci. Môžeme tu dať nejaký príklad, ktorý je ilustrujúci, z Českej republiky, ktorý bol uskutočňovaný na základe metodiky Európskej veterinárnej federácie, kde sa uskutočnilo vyšetrenie 18 482 psov v súvislosti s poranením ľudí. Tzv. nebezpečné plemená psov, t. j. akita inu, americký stafordšírsky teriér, staford bulterriér, argentínska doga, buldogská doga, bazílska fila, mastif, bulmastiff, pitbull, rodézsky ridžbek, rotvajler, tosa a doberman, boli v tomto súbore zastúpení 8,1 percentami. Plemená ovčiakov, nemecký ovčiak, belgický ovčiak, československý vlčiak tvorili 22,8 % súboru, jazvečíky 11, kokeršpaniely 6,6, pudle 3,1 a 48,8 % bolo reprezentovaných ostatnými plemenami a krížencami. Aby sme sa trošku dostali do nejakého toho obrazu, ako to vlastne s tými útokmi jednotlivých plemien je.
Z dostupných údajov v Česku a Nemecku vyplýva, že veľa tých útokov, a to až 70 % je útokov psov na ľudí a odohráva sa v domácnostiach a obeťami sú, žiaľ, príslušníci, ktorí tú domácnosť teda užívajú. Často sa jedná o psoch, ktoré sú chované v nevhodných podmienkach, a o starších psoch, ktoré sú neurotizované chorobami. Tým, že začneme zameriavať svoju pozornosť na určité plemená, odpútava sa pozornosť od nezodpovedných majiteľov týchto psov. Zase na druhej strane, keby sme to riešili tak, ako to bolo v prvom navrhovanom zákone, že zrušíme a zakážeme chov určitých plemien, tak prakticky by sme spôsobili to, že by nastal nárast popri iných plemien, ktoré môžu rovnako pôsobiť ako nebezpečné psy, a útoky by nemuseli byť eliminované na zvieratá, ani na ľudí.
Zástupcovia tejto jednoznačnej, by som povedal, kolektívnej viny plemena, argumentujú napríklad tým, že ak môže byť zakázané chovať v panelovom dome kone, hydinu, exotické nejaké zvieratstvo a podobne, prečo by sa nemohlo zakázať aj chovať určité plemená psov. Ak sa pri niektorých druhoch, a raz sa môže oplatiť mať princíp klasifikácie podľa rasy, prečo by sa to nemohlo týkať psov? No myslím si, že to asi nie, to by asi nemalo ten správny význam.
Bolo tu hovorené, koľko vlastne tých útokov u nás v republike je, nie je. Áno, uznávam, nemám najnovší údaj. Parlamentný inštitút sa tým zaoberal ešte na môj podnet v roku 2011. Myslím, že za dva roky nám to až tak veľmi neušlo, aby tam nejaké tie ďalšie veci nemohli byť porovnateľné. Žiaľ, dali mi iba údaje za roky 1994 až 2003. Novšie sa nenašli. Takže aspoň, aby sme videli, o akých počtoch hovoríme útokov, respektíve smrteľných prípadoch. Hovorím o Slovenskej republike, nehovorím o Česku, Nemecku, hovorím o Slovenskej republike. Takže v roku 1994 - 382 útokov, žiadny smrteľný úraz, 1995 - 156 útokov, žiadny smrteľný úraz, 1996 - 138 útokov, žiadny smrteľný úraz, 1997 - 134 útokov, teda uhryznutie psom, to je tá diagnóza V54-ka, žiadny, v 1998 - 162, žiadne úmrtie, 1999 - 231 útokov a pohryznutie teda psom, žiadne úmrtie, v roku 2000 - 180, žiadne úmrtie, v roku 2001 - 182, jedno úmrtie, v roku 2002 - 176 útokov a pohryznutí, žiadne úmrtie, a v roku 2003 - 116 útokov a až 3 úmrtia. Takže z toho môžte vidieť, že vlastne to pohryznutie, útoky psov na človeka sa pohybujú v stovkách, jednom až dvoch stovkách prípadov za rok.
Z poznatkov autoritatívnych odborných inštitúcií, ktoré použil náš Parlamentný inštitút, vyplýva, že miera nebezpečnosti psov bez ohľadu na plemeno je v najpodstatnejšej miere ovplyvnená ranným štádiom výcviku, podmienkami držania a celkovej starostlivosti. Obmedzenia vedúce k izolácii psov majú za následok nedostatočnú socializáciu, respektíve neschopnosť komunikovať. Taktiež pes permanentne obmedzovaný vôdzkou a náhubkom vycíti, že nemôže brániť seba ani svojho pána. Výsledkom je strach, podráždenosť a následná agresivita. Bolo to už spomínané, takže viac-menej všetko je od toho výcviku a od toho chovateľa, ako sa k nemu správa. Nechcem to opakovať, ale chcem to iba zvýrazniť, že tak by sme to mali chápať.
Pozrime sa, ako to majú inde. Myslím, že aj to by mohol byť nejaký motív, ako možno tento zákon zlepšiť. Možno sa aj poučiť, možnože ho rozšíriť, možnože niečo ubrať, niečo pridať. Na princípe tej kolektívnej viny plemena sa v Európskej únii takýmto spôsobom vyvíja legislatíva v štátoch - Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Holandsko, Švédsko, Španielsko, mimo Európu v niektorých štátoch USA a najnovšie aj v Austrálii v dvoch štátoch. To znamená prakticky zákaz určitých plemien.
Konkrétne môžem spomenúť Nemeckú republiku, kde je v určitých štátoch zákaz chovu plemien v počte od 3-ch až do 42 plemien týchto nejakých nežiaducich a nebezpečných psov. V niektorých spolkových krajinách požadujú dokonca absolvovanie testov povahy psa. Na základe tohto môže byť dokonca nariadené jeho utratenie, alebo v opačnom prípade, že môže, nemusí nosiť náhubok, keď je na verejnosti. Takže aj možno tým sa môžeme nejakých spôsobom inšpirovať. A čo je paradox, tak samozrejme, že medzi nebezpečných psov v Nemecku nemajú zaradených nemeckých ovčiakov ani jeho krížencov. Takže to už nechám na legislatívu, ako sa s tým vysporiada, a na naše nejaké odborné orgány.
Čo sa týka Belgicka, obdobne majú tú kolektívnu vinu plemena, že je za to zodpovedná, a v tomto prípade tu vyzerá, že konštatujú, že takýto zákon není veľmi účinný, keď to dáme na to plemeno zákazu, a 90 % prípadov majú na svedomí tzv. malé plemená. Následne teda upravujú zákon, sprísňujú evidenciu, ukladajú samospráve nové povinnosti a sprísňujú obchod, kontrolu obchodu so psami.
Ako to máme u susedov v Rakúsku? V Rakúsku sa celá táto filozofia držania psov uberá k sprísneniu držania chovu, dokonca z držania psov sú vylúčení jedinci, ako ľudia odsúdení za násilné trestné činy, príživníctvo alebo týranie zvierat. To znamená, to je tiež možno na zamyslenie, či náhodou aj takto by sme sa nemohli nejakým spôsobom vyvarovať ďalším možným útokom týchto nebezpečných psov. Samozrejme, že všetci psi musia byť v Rakúsku vybavení mikročipmi, vyzerá to, že u nás to budeme mať tiež od budúceho roku, a majiteľ musí mať poistenie na krytie prípadných škôd spôsobených psom. Samozrejme, že majitelia psa, ktorý prejavil sklony k napadnutiu ľudí a zvierat, musia preukázať odbornú spôsobilosť psa držať.
Ako to majú vo Veľkej Británii? Tak v Británii vyzerá, že zákon novelizovali v roku 1997, a u nich je zákaz chovania štyroch druhov psov, konkrétne pitbull teriér, japonská tosa, argentínska doga a brazílska fila. Zákon sa týka aj všetkých krížencov vymenovaných plemien týchto psov. Treba ďalej poznamenať, že vo Veľkej Británii sú nebezpeční psi posudzovaní podľa typu, nie podľa plemena, a to je dôležité. Takže myslím si, že tu je ďalší nejaký návod, že aj to by dobré bolo nejakým spôsobom zapracovať do tejto novely. V druhom čítaní teda, keď to druhé čítanie bude, pretože vieme, aký je pomer síl, takže dúfam, že možnože aj z toho by sme sa mohli poučiť a nejak to zapracovať.
Ešte si vezmem Dánsko a Spojené štáty, keď dovolíte. V Dánsku začal platiť v júli 2010 zákon o zákaze chovu a predaja bojových plemien psov. Týka sa 13-ch rás a majitelia, ktorí pred týmto termínom ich vlastnili, samozrejme si ich môžu ponechať, ale viac-menej už ich nemôžu rozmnožovať a platia pre nich sprísnené pravidlá.
Ďalej ešte Spojené štáty americké, tu viac-menej sa regulácia zabezpečuje v jednotlivých štátoch, v mestských a okresných vyhláškach, ktoré sú vydávané, a tiež trestným zákonom. Samozrejme, že sú tu zakázané psie zápasy, chov nebezpečných psov, atď., a jednotlivé mestské a okresné vyhlášky stanovujú a upresňujú presné konkrétne prípady, akým spôsobom týchto nebezpečných psov chovať. To je k tomu.
A odporúčanie odbornej verejnosti, teraz hovorím za rok 2011, ako to náš Parlamentný inštitút vygeneroval, tak po prvé, povinná evidencia je nezameniteľný spôsob značenia všetkých psov. Vyzerá, že tie mikročipy, čo budeme mať, tak toto by sme mohli mať splnené. Sprísnenie trestnoprávnej zodpovednosti majiteľov psov a zvýšenie zodpovednosti správnych orgánov obce, na to apelujú viacerí poslanci, ktorí momentálne v tejto rozprave vystúpili. Apelujem aj na to proste, že keď máš hobby a máš toho psa, respektíve je to tvoj možnože aj biznis, tak mal by si byť spôsobilý a mal by si aj práva a povinnosti a všetku trestnoprávnu zodpovednosť znášať, pretože ty si zodpovedný. A keď už ohrozuješ aj život a zdravie, tak to si už ani neviem predstaviť, že by to mal byť niekto iný, ako majiteľ psa. A po tretie, samozrejme, že chovateľ, držiteľ nebezpečného psa, to bolo ešte brané, ako bol nebezpečný pes definovaný v tom pôvodnom zákone 282-ke, ktorý teraz sa takto novelizuje, by mal byť podrobený samozrejme povinnej skúške spôsobilosti ovládania psa a prípadne by mohla byť aj individuálna skúška povahy psa, čo zatiaľ momentálne v tomto zákone, ani v tej novele není nejakým spôsobom zadefinované. Samozrejme je tu ešte aj odporúčanie pre obce, že mali by sa zriaďovať kynologické výcvikové strediská, prípadne zvýhodňovať sterilizovaných chovateľov psov a samozrejme osvetu a vydávanie rôznych materiálov.
Tak toto som si dovolil odcitovať nejakú tú pasáž z legislatívneho spracovania nášho Parlamentného inštitútu v roku 2011. A chcel by som jednoznačne trvať na tom, že hoci tento zákon, teda novela zákona, ktorá je tu predložená. Nehovorím, že všetko je tam na figu, s prepáčením, ale je tam veľa nedostatkov. Tá trestnoprávna zodpovednosť toho majiteľa, ktorý za to zodpovedá, na to by sme mali apelovať a mali by sme ju posilniť aj podľa mňa nepriamou novelou v tomto zákone, lebo tých nepriamych noviel sme mali dosť, tak myslím si nič by nám nebránilo, aby sme zaviazali tohto majiteľa aj po tejto stránke. Myslím si, že táto otázka musí byť u nás riešená, nemôžeme predsa zanedbávať zdravie našich občanov aj tým, že budeme tvoriť nedôslednú legislatívu, nedôsledné zákony a prakticky, keď o nich vieme, tak myslím si, že nemali by sme to dopúšťať.
Aj napriek tomu, že som spomenul, že je tam dosť veľa vecí, vidím, že prevažujú tie negatíva, tak ako to už bolo spomínané, nechcem sa opakovať, lebo my sme tu iba na tláchanie prázdnej slamy, takže odoporúčam spravodajcovi tento návrh vrátiť späť na dopracovanie ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Martin Fecko nás tu skutočne oboznámil so štatistikami, ktoré plemená podľa štatistík, jeho štatistík, alebo akú mal možnosť vybrať, že menšie plemená viackrát útočili ako tieto veľké, a tak ďalej. Štatistika je jedna stránka veci. Koľko bolo smrteľných úrazov, koľko nebolo smrteľných úrazov, koľko len pohryznutia, a tak ďalej.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, mám za to, že viac sa tu, bohužiaľ, zaoberáme psychikou psa ako psychikou ľudí. Koľkokrát tu teraz hlavne zo strany opozičných poslancov bolo hovorené o tom, že ako ten pes trpí, keď je na vodítku, ako trpí, keď má náhubok, ako trpí, keď sa s ním zle zaobchádza. Samozrejme, zlé zaobchádzanie so psom je poľutovaniahodné. Zamyslel sa z vás, ale z nás spoločne niekto, akú psychickú traumu zažije dieťa, keď naňho zaútočí pes a čo len ho i trochu pohryzie? Zamyslel sa z nás niekto nad tým, čo tá trauma znamená pre ďalší jeho vývin, nielen fyziologický, fyzický, ale hlavne aj psychický? Zamyslel sa z nás niekto nad tým, že dieťa, ktoré po takej traume o pol roka zbadá psa, veľkého psa bez vodítka, že vbehne pod auto? Takže skúsme sa aj nad tým zamyslieť.
A už ako viackrát som tu tvrdil, nedávajme hodnoty a starostlivosť o psa nad hodnotu ľudského života. A ja mám vážne podozrenie, že často tu k tomu, hlavne zo strany opozičných poslancov, dochádza.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za reakciu na moje vystúpenie. Samozrejme ja tiež zdieľam názor, že zvieratá nemôžu byť nad ľudské zdravie, ale práve som apeloval, aby bola tá trestnoprávna zodpovednosť toho majiteľa, ten musí byť stíhaný, či sa mu páči alebo nepáči, lebo vlastniť psa neznamená iba práva, ale aj veľké povinnosti a veľkú zodpovednosť voči zdraviu svojich spoluobčanov. Ako bolo spomínané, je to zbraň. Pes je zbraň, ktorá útočí, tak preto prakticky dúfam, že sa to vylepší do takej polohy, aby sme, áno, týmto zákonom, nedávali nadradenosť zvieraťa nad ľudským životom a ľudským zdravím.
Ďakujem.

Pán podpredseda, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. A hneď v úvode musím povedať, že ako opozičný poslanec budem mať odlišný názor od mojich kolegov a ja úplne vážne rozmýšľam a uvažujem nad tým, že tento zákon by som podporil, aj keď som si tu vypočul rôzne názory, a určite má svoje úskalia a má svoje ako nedostatky. Ale dovolil by som si položiť takú rečnícku otázku, ktorú som nie tak dávno aj položil: ktorý z tých našich zákonov je taký dokonalý? Ktorý? Ani jeden si dovolím povedať, lebo stále ich tu máme, tie zákony, a opakujú sa, stále len ich dopĺňame. A ešte len, keď beží zákon, ktorý ešte neprebehol vôbec tým hlasovaním a schválením, tak v priebehu koľko pozmeňujúcich návrhov padá v pléne? Myslím si, že ak bude tuná druhé čítanie, je tu priestor na to, aby prípadne po konzultáciách sa tieto veci doplnili.
Dovolím si z dôvodovej správy prečítať hneď jednu z úvodných viet a to by som chcel tak zároveň odpovedať na tie listy, ktoré sa tuná vytiahli, a teda ten predseda tej kynologickej jednoty, že či ten list napísal teraz, alebo predtým. Hneď druhý odsek je tu návrh, teda "návrh zákona bol pripravený v spolupráci so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou, Slovenskou kynologickou jednotou, Komorou veterinárnych lekárov a Združením miest a obcí Slovenska". Tí, ktorí vieme čítať s porozumením, je to napísané v minulom čase, teda bol. A ja preto, mne tiež vyvstala tuná otázka, keď sa prečítal ten list, aký je tam dátum na tom liste, hej. Nie kedy bol poslaný, ale aký je tam dátum. Pán kolega Hrnčiar to upresnil, povedal, že ten dátum je spred dvoch dní.
No dobre, ale pán minister, keď pripravoval tento návrh zákona, aj bola písaná táto dôvodová správa, tak to nebolo pred dvoma dňami, pán minister, pripravované. Predpokladám, že nie, lebo to trvalo oveľa dlhšie.
A teda vychádzam z predpokladu takého, že pán Jurso, tak ako to pán minister tuná povedal, tak naozaj po konzultácii s ministerstvom pôdohospodárstva, hej, bol pri tvorbe tohto zákona, a ako pán minister to povedal, že ten zoznam tých sprísnených plemien psov predložil. Ono je to potom, hej, však máme samozrejme právo aj zmeniť ako svoj názor aj tak, ale bolo to trošku trápne. Prepáčte mi, ale potom aj ministra dostávame do takej trápnej situácie, že na médiá pred týždňom, príklad uvádzam, ja neviem, kedy to bolo povedané, tak poviem to tak a vzápätí o niekoľko dní tak zase reagujem inak. Tak dobre, máme na to ako právo, ale predpokladám, že tá dôvodová správa naozaj sa opiera o tieto organizácie tak, ako je to tuná uvádzané, a naozaj nemám najmenší dôvod si myslieť tuná, že by pán minister klamal. Nedovolím si ho takto tuná osočovať a myslím si, že vám nemusím hovoriť, že ja odvahu mám povedať pravdu, aj možno veci také, ktoré sú možno viac ako bolestivé, a tuná nemám dôvod nejak, že by som sa farizejsky ako správal.
Tá problematika psov je naozaj veľmi komplikovaná. Ja chcem práve vyzdvihnúť to úsilie ministerstva, že predkladá vôbec tento zákon. Toľko pertraktované tuná tie zoznamy tých psov, že či tie plemená také alebo také. No nejakú skúšku tých psov, nebudem to rozvádzať, že kde a v akej príležitosti, ale necítim sa samozrejme byť odborníkom, ako expertom na tých psov, ale ja v tomto nevidím, ja osobne, najmenší problém. Lebo ten zoznam dnes je taký, zajtra môže byť iný, pozajtra zase iný. A ešte budeme mať druhé čítanie. Tak ten zoznam naozaj môžme doplniť, lebo tuná tých plemien, som ani netušil, že toľko veľa je tuná tých bojových plemien, hej. A keď si myslíme, že by tam mal byť rotvajler alebo doberman, tak jak to tuná bolo to ohýňané, aj všelijaké tie ázijské bojové plemená, prosím, môže sa to tam dať, poslanci máme možnosť dávať pozmeňujúce návrhy, môže sa to dopĺňať.
Naozaj, bolo to tu spomenuté a dovolím si to povedať, hodnota psa ako takého, alebo pohľad na tých psov, však nechcem, aby to vyznelo, že nemám rád ako psov, alebo nemám rád zvieratá, mám rád prírodu a do toho patrí, vrátane aj ten pes, aj všetky živé tvory, ale zas na druhej strane nemôže byť viac, ako je ľudský život, nemôže byť viac ako človek. Ja v tejto chorej, dovolím si povedať, spoločnosti vnímam taký úplne totálny extrém. Veď psy a mačky majú väčšie práva v mnohých štátoch a v mnohých krajinách Európskej únie, ale aj u nás, ako človek. Tak, kde sme? My sme medzitým zabudli na človeka.
Ono dobre sa to hovorí, že aj štatisticky, ja som si to nezisťoval, že koľko bolo tých napadnutí, ale keby to bola len tá jedna, jediná pani na Slovensku spred troch mesiacov, ktorú roztrhali psy, no tak to už je hodné toho, aby sme sa naozaj úplne vážne týmto zaoberali. Koľkokrát nás hystéria pri všelijakých maličkostiach zachytáva! A tak závažná vec, tak my ju nemôžeme tak zase bagatelizovať, že to je len čosi také, lebo mne sa to nestalo a nedotklo sa to mojej blízkej osoby. Ale akonáhle by sa to dotklo teba, tvojej blízkej osoby, tvojej manželky, tvojej dcéry, tvojho syna, no tak by si veľmi precitlivelo reagoval. A my, poslanci, v podstate máme reprezentovať ľud tejto krajiny a tak by to aj malo byť.
Aj keď si teraz uvedomujem, že možnože naozaj tak politicky nevystupujem, ale snažím sa nevystupovať ako v tejto téme politicky, lebo sa to spolitizovalo. Ale tá téma by mala byť nad politikou, naozaj, či nám ide o dobro veci. A mnohé tie možno nedostatky, ktoré ten zákon, a kolegovia z opozície tuná to vyčítali a vykrikovali, však, prosím, v druhom čítaní je možné, aby sa tieto veci naozaj tuná, dali na správnu mieru. Tak ako som pozorne počúval tuná aj som si to tak overoval, za posledné roky, evidovaných, ja neviem, koľko je v skutočnosti, myslím si, že to ani nedokážeme zrátať, ale pol milióna psov, no tak si myslím, že to je naozaj veľmi veľa.
Ja som si zrobil tu poznámku ku tým krížencom, ktoré treba riešiť, pán minister to tuná vysvetlil, aj spomínal tuná pána predsedu Jursu, ktorý nejak tak zmenil tento názor na základe toho, že sa mu tam do návrhu zákona ten jeho návrh vo vzťahu k tým krížencom nepremietol, tak preto zmenil ten názor. Aspoň tak som to pochopil, pán minister, a dal som si tu aj ja tuná tú poznámku, ako ku tým krížencom. No samozrejme, však treba riešiť aj tie. No tak to myslím si, že to dá logiku, lebo tie krížence naozaj môžu byť ešte oveľa agresívnejšie ako možno tie čistokrvné rasy, ktoré poznáme, lebo tu nevieme, keď sa skrižujú tie bojové plemená, ako by tak reagovali.
Ja som dával pozor, počúval som pozorne kolegov svojich z opozície, svojich vlastných a tak isto z vládnej strany, rovnako aj pána ministra. A mne sa tu páči, ako pán minister to tuná vysvetľoval a hovoril, že sú tuná dve kategórie tých psov, a to sú tí psi so sprísnením režimom alebo držaním, alebo tie útočné a nebezpečné psy. Hej, tak rozdelené je to naozaj na tieto dve kategórie a dotýka sa tento zákon práve týchto dvoch skupín.
Potom ďalšia vec, ktorá tu naozaj bola aj spomenutá a odznela tu tiež a je samozrejme aj v návrhu toho zákona. No tak si predstavte, že mladé mamičky idú s deťmi na detské ihriská, do pieskovísk a tak ďalej. Tak tu nie je len nebezpečenstvo toho, že ten pes napadne ako tie deti, samozrejme, že, že to zakazujeme, aby to tak nebolo, ale tak isto aj tie výkaly, ktorými je to pieskovisko, je to znečisťované, aj, aj to okolie okolo, tak myslím si, že tu je ďalšie riziko rôznych infekčných ochorení, ktoré tieto psy eventuálne aj potenciálne by tam mohli šíriť. Takže aj tento rozmer je veľmi ako dôležitý.
Myslím si, že tak ako to je uvedené aj v tej dôvodovej správe, že "účelom návrhu zákona je eliminovať riziko útokov psov". No ja som uveril pánovi ministrovi, že mu úprimne o to ide. Presvedčil ma jednoducho, tuná aj niekoľkokrát, aj chcem to doceniť, že naozaj mal odvahu a vystúpil niekoľkokrát ako v rámci tejto rozpravy. Bežne ministri toľkokrát nevystúpia. A pán minister mal tú odvahu a od rečníckeho pulta. Neboli to faktické poznámky, kedy poslanci nemôžeme, alebo v záverečnej reči, kedy už na pána ministra nemôžme, alebo na ministra alebo ministerku, reagovať, ale bolo to v rámci rozpravy. A to sa mi páčilo a je to naozaj také veľmi, veľmi chlapské. A za to ho chcem aj pochváliť. Neviem, či to je také bežné alebo tradičné zase, že by som vás až veľmi neprechválil. No. (Vyslovené s pobavením. Smiech v sále.) Ale čo je pravda, tak, tak je pravda. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pochvala s výhradou.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Že ako? Nerozumel som.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Že pochvala s výhradou sa tomu hovorí.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Aha, že pochvala s výhradou. No myslím si, že budem končiť. Nejak tak to mi to vypadlo. No ešte tak snáď by som tak, tak zo života. Myslím si, že každý z nás, ktorí tuná v tomto pléne sme, tak máme nejaký ten zážitok s tým psom alebo psíkom, aj ten pekný, ale aj ten menej pekný. Ale tí, ktorí ste zažili útok psa a taký atak, no tak to je stres taký, na ktorý sa nedá zabudnúť. Kolega Hrušovský, ktorý tu spomínal atak dvoch vlčiakov, sa priznám, že aj ja som takýto atak zažil psa, ktorý na mňa zaútočil, a to bolo v takom šere alebo prítmí, kde vybehol v podstate z nejakého dvora. Ja som, no je to možno viac než dvadsať rokov, ale dodnes si to pamätám, ja som sa veľmi naozaj naľakal a veľmi zľakol. Nebol ten fyzický kontakt, našťastie, lebo ten pes sa asi viac zľakol toho môjho výkriku, jak ja jeho, keď na mňa tak hlučne zaútočil. Ale ten bezprostredný atak a ten kontakt, keď vás zažne trhať pes! A u môjho brata naozaj tam sa stalo, že z dediny pes zaútočil na chlapca, ktorému pretrhol žily a tepny na ruke, a bol v takom šoku, že v podstate, ak by nebola poskytnutá mu pomoc, on to hovoril, že v podstate, že nič sa nedeje, nič sa nedeje, samozrejme museli mu poskytovať prvú pomoc a volať "erzetpéčku", ináč by bol vykrvácal.
Takže chcem oceniť ešte raz návrh tohto zákona, ktorý pán minister tuná predkladá. A tie ďalšie nedostatky, ktoré tento zákon má, viem si predstaviť, že v druhom čítaní by sa upravili. Jednu snáď by som mal tuná výhradu aj ja, keď spomenul sa trestnoprávny ako rozmer a možnože to vstupovanie do tých chovných zariadení a tak. Je to také na zváženie, lebo ľudské obydlie a dom a možno aj tá záhrada, tak sú to veľmi citlivé témy a problematika, keď aj polícia, alebo, chce vstúpiť ako, či už do obydlia alebo na záhrady a dvory, tak jednoducho potrebuje súhlas prokuratúry alebo súdu, sa mi zdá, že toto tí kontrolóri obecní, boli by tie ich kompetencie až príliš vysoké. Ak by boli zodpovední, viem si to predstaviť, ale tak ako aj pán predseda to tu spomenul, že keď niekomu dáme moc, tak s mocou rastie chuť, aby aj tí kontrolóri obecní hádam sa tak nesprávali ako takí mocipáni, lebo oni teraz môžu tam vstupovať. Tak toto by som snáď aj poprosil, keby pán minister možno sa ešte na to pozrel a túto vec ako prehodnotil.
A na záver celkom chcem ešte povedať, ja skôr som razenia tendencie takej, áno, zas mám iný názor ako moji kolegovia, kde tu bol, pred chvíľou povedal kolega, však ho nebudem menovať, ale že veľmi prísne a čím prísnejšie a ešte prísnejšie tresty. No my si myslíme, že prísnejšie a ešte prísnejšie tresty navodzujú poriadok. Není to tak. Je to presne naopak, hej. Naopak, cesta prevencie. Ja si myslím, že pán minister ten úmysel má tuná a toto by bola jedna z vecí, a to nielen ako trestoprávne za každú cenu každého riešiť, ale tá výška trestu má byť. Áno, trest má byť, lebo to je spravodlivé aj výchovne, ale má byť primeraná. Ak je prehnaná a nie je primeraná, je to veľmi zle. Tu by som ešte poprosil možno snáď pána ministra v jednej veci, v tej záverečnej, lebo sú tu pokuty, kde je možné udeliť v zmysle § 3 tie pokuty od 700 až do 2000 eur. Či je to teda primerané, tá doložka, ktorá je tam ako, hej, tých vplyvov, tak je tam v podstate, že príjem pre tú samosprávu, že je pozitívny. No tak aby to nebolo zase z tých pokút. A hovorím, že ak by to boli na tých obecných úradoch, čo môžu byť na Slovensku a to nevieme ako zaručiť, ak budú nezodpovední ľudia, alebo možno budú takí, ktorí budú to chcieť zneužiť, alebo bude sa chcieť pomstiť tomu svojmu susedovi, tak toto zvážiť, že či takéto až veľké právomoci dať týmto ľuďom do rúk.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, chcem oceniť iba jednu vec, a tu snáď tú najdôležitejšiu, že ako predstaviteľ opozičnej, opozičného spektra v Národnej rade Slovenskej republiky ste túto tému sa snažili odpolitizovať. A tak to má byť. Toto nie je politická téma. Skutočne, toto nie je politická téma. Nie je to téma, na ktorej by sa dalo vybíjať politický kapitál, pretože cieľom tohto návrhu zákona z dielne ministerstva pôdohospodárstva je jedná vec, a to chrániť ľudí pred útokmi psov. Toto je dôležité bez rozlíšenia politického spektra. A toto ste veľmi správne nazvali.
Myslím si, že mali ste aj niektoré už konkrétne pripomienky, povedzme teraz v závere, čo sa týkalo sadzieb pokút, a tak ďalej a tak ďalej. Chcem pripomenúť, že sme v prvom čítaní, je dôležité posunúť tento návrh zákona do druhého čítania, kde samozrejme bude priestor na určité korekcie v rámci, či už pozmeňovacích zákonov alebo nejakých pripomienok v rámci výborov, ktoré, ktoré budú rokovať priamo o tomto zákone.
Takže ešte raz kvitujem veľmi to, že ste to odpolitizovali. A tak to má byť. Toto nie je politická téma.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja si dovolím s kolegom Kuffom mierne nesúhlasiť v jednej veci, že v zásade nemali by sme robiť takým princípom zákon, že čo i len jeden prípad, keby sa stal, tak sme povinní. Poviem, ja som za komunistov vykupoval dobytok, mňa nabral býk na rohy, teraz ma baran naháňal na salaši. Určite sa aj niekomu inému stalo, hej, však aj zajac skočí, hej. Čiže takto v zásade by sme nemali, hej. To není je podľa mňa dobrý, dobrý prístup. To som chcel, takú akože výhradu k tomu povedať.
A ja tiež identifikujem to, čo kolega Kuffa, že úmysel je dobrý, ten úmysel treba oceniť, avšak myslím, že zaznelo dosť povedaného, že sa stali nejaké chyby v procese. A ten rozsah je tak veľký, že pozmeňovacie návrhy by asi prerobili úplne, čiže ja si myslím, že nič sa nestane, nikto nestratí tvár, hej, keby proste sa tento návrh stiahol. A myslím, že sme sa zhodneme, že je tu názor na to, že je potrebný, hej, ale treba ho odkonzultovať o niečo komplexnejšie, to poviem takto diplomaticky, a predložiť znova. Naozaj v tomto stave, ako tu je, ukázala aj diskusia, že ani učesať pozmeňovacími návrhmi sa pravdepodobne nebude dať.
Ďakujem pekne.