16. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, panie kolegyne, páni kolegovia, keď sa zamýšľame nad tým, aký výsledok dosiahla slovenská zahraničná politika v uplynulom roku a čo chceme dosiahnuť, ako chceme orientovať slovenskú zahraničnú politiku v tomto roku, tak sa domnievam, že si kladieme celý rad otázok.
Myslím, že takou základnou otázkou celkom prirodzenou je, v prvom rade to, aký to bol rok 2012 z pohľadu zahraničnej politiky, najmä aký to bol rok v Európe a pre Európu? Myslím si, že odpovedí je viacero. Aj pán podpredseda vlády niektoré ponúkol. Nepochybne bol to rok, kedy sme sa usilovali uchrániť, zachrániť jednotnú menu s výsledkami, ktoré pán podpredseda vlády opísal a ktoré sa dajú takto aj prijať. Bol to rok zápasu o... alebo úsilia o fiškálnu konsolidáciu. V každej krajine sa prijímali opatrenia, niekde rozdielne, niekde sa zvyšovali dane, niekde sa zavádzali milionárske, niekde sa Zákonník práce tak trošku zoskrutkovával, niekde sa uvoľňoval, ale to úsilie, myslím, plniť dohodnuté kritériá sme zaznamenali v Európe naprieč všetkými krajinami. Bol to aj rok úsilia o sprísňovanie pravidiel. Ukázalo sa, že nestačia tie pravidlá tak, aby sme nečelili nepríjemným prekvapeniam, že je potrebné ich sprísniť, že je potrebné sprísniť aj vymožiteľnosť dodržiavania týchto pravidiel. Bol to aj rok úsilia o koordináciu hospodárskych politík. Vieme, v ktorých oblastiach, myslím, že najviac sa hovorilo a najkonkrétnejšie predstavy Európa zaznamenala v oblasti fungovania budúcej bankovej únie.
Ale bol to aj rok angažovanosti sa Európy a jednotlivých štátov pri riešení globálnych, niekde zmrazených a niekde aj celkom nových konfliktov. No a bol to aj rok mierneho napredovania procesu, ktorý nás zaujíma, na ktorom máme aj my Slovensko veľký záujem, a to je proces rozširovania. Myslím, že veľmi dôležitou otázkou, nad ktorou sa minulého roku zamýšľali lídri európskych krajín, bolo aj to, ako zabezpečiť v období neľahkej hospodárskej situácie konkurencieschopnosť našich ekonomík. Súvisí to s tým, čo som povedal aj pred chvíľou, že krajiny a aj Slovensko prijímali rôzne opatrenia v ekonomicko-sociálnej oblasti, ale aj iných, aby sme boli konkurencieschopní aj ako jednotlivé krajiny, aj Európska únia ako celok.
No myslím si ale, že dá sa zamýšľať nad zahraničnou politikou aj vlani, aj s výhľadom do budúcnosti, aj cez otázku, že aký ten rok mal byť, mohol byť a možno nebol. Ja si myslím, že minulý rok mal byť rokom, v ktorom bolo potrebné nastoliť otázku, ktorej sa v Európe veľmi, veľmi starostlivo, až by som povedal, urputne vyhýbame, a síce ako riešiť rozpor alebo veľmi vážne a narastajúce protirečenie medzi starnúcou európskou populáciou a udržateľnosťou našich dôchodkovo-sociálnych systémov. Zriedkavo sa o tom píše povedzme v zahraničnej tlači, ale politickí lídri sa veľmi, veľmi starostlivo tejto kľúčovej otázke - podľa môjho názoru kľúčovej z pohľadu najbližších 10-15 rokov - vyhýbajú. Všetci sa pozeráme dozadu a skúmame, prečo sme sa dostali tam, kde sme sa dostali. No a najväčším úspechom je to, keď dokážeme alebo nájdeme odvahu kritizovať, skritizovať predchádzajúce vlády za to, že málo šetrili, že rozhadzovali, že zadlžovali, a nakoniec ich obviníme z morálneho hazardu, ale myslím si, že to nestačí.
Myslím si, že nemáme v Európe odvahu, aby sme sa pokúsili vidieť, naozaj ako budeme platiť dôchodcov o 10 až 15 rokov. Mali by sme mať odvahu sa pozrieť a pokúsiť sa uvidieť túto budúcnosť, ktorá nie je tak vzdialená, ako sa možno pri počutí horizontu desiatich-pätnástich rokov môže zdať, a potom sa pustiť k tomu, čo vidíme alebo čo zbadáme, je potrebné sa pustiť v ústrety, samozrejme, najmä reformami, štrukturálnymi reformami. Niet pochýb o tom, že rok 2012 bol aj rokom bailoutov, alebo ak chcete, pomoci viacerým krajinám, ktoré boli v obrovských ťažkostiach. Ale myslím si, že to nebol rok, v ktorom by sme sa týmto bailoutom trošku postavili, vzopreli alebo im postavili limity, ohraničenia či obmedzenia. Vidíte teraz, čo sa deje na Cypre, vidíte alebo počujeme, že sú aj iné krajiny, nechcem ani preháňať, ani predháňať, ktoré naznačujú, že zďaleka sme s týmito bailoutami neskončili. A tak sa obávam, že stále pred nami visia otázky a nad nami výkričníky, aby sme sa nestali spoločenstvom, v ktorom sa neoplatí tvrdo pracovať a presadzovať reformy, ale omnoho viac sa oplatí špekulovať a spoliehať sa na pomoc iných. Iste by sa dalo charakterizovať, glosovať, popisovať, zamýšľať sa nad uplynulým politickým, zahraničnopolitickým rokom a zámermi na tento rok aj z iných uhlov pohľadu, ale aj myslím, že na základe toho, čo som povedal, sa dá postaviť logicky sformulovanú otázku: Akým hráčom na tomto zahraničnopolitickom poli bolo a je Slovensko? Aký je, aký bol, aký chce byť náš príspevok pri hľadaní tých otázok, o ktoré som sa pokúsil a ktoré nepochybne sa dajú ešte aj sformulovať. Ja si uvedomujem, že na zahraničnopolitickom poli sme nejakú výraznejšiu chybu v uplynulom období neurobili. Ak, samozrejme, si odmyslím "drobnosti" v úvodzovkách, ako boli výroky pána premiéra na adresu menšín alebo pokus pána prezidenta hľadať paralelu medzi súžitím Čechov a Slovákov a spolužitím Srbov a Bosniakov v Bosne a Hercegovine, o ktorú sa pokúsil nedávno Banja Luke. Ale myslím si, že dá sa stotožniť s formuláciou, že výraznejšiu zahraničnopolitickú chybu sme neurobili a boli sme viac-menej dostredivým hráčom, tak ako o tom hovoril pán podpredseda vlády. Zároveň, ale keď som tak premýšľal a počúval som, aj diskutoval som na obidvoch rokovaniach zahraničného výboru a aj aktívne sme sa porozprávali s pánom ministrom či pri hodnotení, alebo zameraní zahraničnej politiky, tak som si uvedomil a uvedomujem si a chcem sa s vami o tento poznatok podeliť, že v hodnotenom období sme boli hráčom skôr statickým a pasívnym ako tvorivým a aktívnym. Ja si dovolím k charakteristikám, ktoré sme tu počuli, ku glosovaniu, s ktorým sa dá súhlasiť, pridať aj toto moje videnie. Naša zahraničná politika a vôbec Slovensko, tak ako sme počuli, ako je faktom, dospela, má 20 rokov. Myslím si ale, že máme omnoho bohatšie skúsenosti, ako je iba tých 20 rokov. A teraz nemyslím iba na prechod od totality k demokracii so všetkým, čo k tomu súvisí, ale mám na mysli aj vskutku fundamentálne, štrukturálne, ekonomicko-sociálne, spoločenské, politické reformy, reformy verejnej správy, ktoré alebo vďaka ktorým, vykonaným na prelome tisícročí, sa Slovensko stalo naozaj modernou krajinou.
Mám na mysli aj aktívnu službu mnohých slovenských diplomatov, ktorí pôsobili možno najvýraznejšie a najviditeľnejšie na Balkáne, ktorí zohrali významnú úlohu napríklad pri vzniku Čiernej Hory, ale aj pri otvorení alebo presadení Chorvátska ako krajiny, s ktorou sa oplatí začať rokovať. Až tak, že napokon práve v tomto roku bude Chorvátsko 28. členskou krajinou Európskej únie. Už to tak vyzerá. Samozrejme, tých aktivít bolo viac aj v Bosne a Hercegovine, aj v niektorých iných krajinách, ale myslím si, že práve tieto aktivity a tieto výsledky nás nielen oprávňujú, ale aj prikazujú, aby sme boli v zahraničnej politike aktívnejší, konštruktívnejší a prínosnejší, lebo - a zopakujem to ešte raz - aj keď s mnohým, čo som tu počul od pána podpredsedu vlády, čo som si prečítal v obidvoch dokumentoch, o čom sme sa rozprávali na výboroch, sa dá súhlasiť, stále keď sa pokúšam na to pozrieť takými kritickejšími očami, tak si dovolím povedať, že je to stále viacej o glosovaní zahraničnej politiky ako o jej formovaní a hľadaní slovenskej pridanej hodnoty v tejto zahraničnej politike. Rád by som to podoprel, aby to nebol len dojem, že je to moje také subjektívne alebo len opozičnícke videnie. Pokúsim sa to podoprieť dvoma konkrétnymi príkladmi.
V septembri minulého roku sa zišli vo Varšave jedenásti ministri zahraničných vecí, ktorí vytvorili tzv. skupinu Budúcnosť Európy. Schádzali sa viackrát v rôznych krajinách a premýšľali, čo to má byť o 5, o 10 rokov. Či chceme federalizáciu, či chceme väčšiu centralizáciu, či chceme viacej harmonizácie, skrátka dali na papier svoju predstavu, a tento papier predložili najvyšším predstaviteľom Európskej únie ako ich konštruktívny príspevok, náhľad, možno návrh na opatrenia, ktoré sa potom budú rozmieňať na drobné povedzme formou zmienenej bankovej únie, ale aj v koordinácii, prehlbovaní ďalších politík.
Slovensko sa práce tejto skupiny nezúčastnilo. No a druhý príklad je celkom čerstvý, pochádza z 15. januára tohoto roku. Štyri krajiny, boli to Nemecko, Švédsko, ale aj Česko a Poľsko, vypracovali charakterovo podobný dokument, svoju predstavu o tom, ako by po novom mal fungovať vzťah Európskej únie a krajín Východného partnerstva. Niet pochýb a máme to zapísané aj vo vládnom programe, všetci si to uvedomujeme, je to veľmi, veľmi prirodzené, že Slovensko má dva zásadné hlavné vektory, priority svojej zahraničnej politiky a geopolitického pôsobenia. A to je práve Východné partnerstvo a zmienený západný Balkán. Východné partnerstvo, známych 6 krajín: Bielorusko, Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan. Prekvapilo ma, že Slovensko nefiguruje ani v tejto štvorčlennej skupine. Chcem pripomenúť, že pritom v marci v roku 2011 sa v Bratislave uskutočnil, domnievam sa, celkom významný samit na ministerskej úrovni, ministrov zahraničných vecí V4 a Východného partnerstva. Mali sme veľmi vážnu debatu aj s námestníkom ministra zahraničných vecí Bieloruska. Tohoto stretnutia sa zúčastnil aj minister zahraničných vecí Nemecka a aj šéfka takpovediac európskej diplomacie pani baronesa Ashton. Myslím si, že v podobných aktivitách a vo formovaní našej predstavy, našich návrhov, ako vplývať na dianie voči Východnému partnerstvu, sme mali a mali by sme pokračovať.
Chcem pripomenúť, že Bratislava povedzme v roku 2011 bola stretnutím alebo stretávaním sa bieloruskej opozície a nielen za zavretými dvermi na ministerstve zahraničných vecí, ale aj na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí, kde sme povzbudzovali bieloruskú opozíciu, aby sa nechala inšpirovať povedzme sviečkovou manifestáciou, aby sa nevzdávala. Najmladšia väzenkyňa bieloruského režimu Nasťa Palaženko, mladé dievča 25-ročné, ktorá nemôže študovať, sedela dlho vo väzení, jej snúbenec je tam dodnes, diskutovala veľmi odvážne so svojimi rovesníkmi na Univerzite Komenského v Bratislave a mohol by som dlho hovoriť o podobných aktivitách nielen z úrovne ministerstva zahraničných vecí, ale aj našich mimovládnych organizácií. Pripomeniem to, čo pán podpredseda veľmi dobre vie, že sme pomáhali pripraviť a otvárali sme národné konventy. Ja si pamätám na Moldavsko, na Ukrajinu. O to viac ma teda prekvapuje nielen to, že svoju predstavu formulujú povedzme aj Nemci, aj Švédi, Poliaci a je celkom prirodzené, pridali sa Česi - a Slovensko tam nefiguruje. Ale prekvapuje ma aj to, že v zameraní zahraničnej politiky na rok 2013 nenájdete o Ukrajine ani Bielorusku ani zmienku. Nájdete dva odseky, pomerne všeobecné venované Východnému partnerstvu ako takému. A pritom sa v týchto krajinách dejú a budú diať nesmierne významné veci. V Bielorusku režim priťahuje a v Moldavsku padá demokratická proeurópska vláda, Ukrajinu čaká nesmierne vážne rozhodovanie, ako sa zaspráva, má na to niekoľko mesiacov, aby v novembri za samite Východného partnerstva mohla podpísať s Úniou asociačnú dohodu, dohodu o, a dohodu o voľnom obchode. Preto ma to prekvapilo, že som si nemohol prečítať, ako konkrétne chce slovenská zahraničná politika konštruktívne nielen glosovať, ale vecne prispieť, aby sa dosahovali ciele ktoré sú v záujme Slovenskej republiky.
Vrátim sa, vrátim sa k Bielorusku. Naozaj ma zarazilo, keď som v dokumente o plnení úloh zahraničnej politiky v roku 2012 hľadaľ prehľad aktivít, ktoré sme vyvíjali voči tejto krajine. V správe o plnení úloh sa takéto aktivity neuvádzajú, uvedená je takáto veta, citujem: "Vo vzťahu k Bielorusku vychádzala Slovenská republika predovšetkým z politiky Európskej únie voči tejto krajine." Koniec citátu. Podelím sa s vami o moje prekvapenie, že v období, o ktorom pán minister hovorí a pravdivo hovorí, že je už obdobie našej dospelosti, som si v súvislosti s Bieloruskom prečítal, že sme vychádzali predovšetkým z politiky Európskej únie voči tejto krajine. To ešte stále aj po 20 rokoch nášho členstva, po 20 rokoch našej suverénnej zvrchovanej zahraničnej politiky a po 10 rokoch od podpisu dohody o našom vstupe do Európskej únie, ešte stále dokážeme premýšľať v súvislosti s Európskou úniou v garde, že my a oni? Aká je politika Európskej únie voči Bielorusku? Ja si myslím, že politika Európskej únie voči Bielorusku je aj slovenská politika alebo slovenská pozícia. Skrátka takéto kategórie nejestvujú. My a oni. Myslím, že je úplne jasné, že je už iba jedna kategória a to sme my.
A teda vrátim sa k tomu kľúčovému, lebo na tomto sa dá ilustrovať, kde sú naše rezervy, kde je náš potenciál, kde sú naše možnosti, ale podľa môjho názoru aj povinnosti.
Nečakať len to, čo napíšu úradníci v kanceláriách Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Nespoliehať sa na to, iba čo vymyslia Nemci, Švédi, Česi, Poliaci, ale premietnuť našu veľmi aktívnu individuálnu skúsenosť do našich konkrétnych individuálnych návrhov. Pretože naozaj sa otázka sa dá postaviť veľmi jednoducho. Kde chceme prispieť viac, ako pri formovaní európskej politiky voči krajinách Východného partnerstva a západného Balkánu?
Spomenul som, že sme mali pomerne dobrú a kvalitnú diskusiu aj na zahraničnom výbore. Verím, že mi to pán podpredseda vlády nebude zazlievať alebo že to nevezme v zlom, že skôr ocení, že som pozorne počúval, lebo som si zapísal do hlavy to, keď s istým pohoršením nám oznámil, že téma Bieloruska nebola na rokovania Európskej rady už jeden rok. Nuž to je naozaj zlé, že nebola jeden rok. Títo štyria ministri, ktorých som, ktorých krajiny som spomínal, navrhujú, aby každý mesiac sa Európska rada touto tému zaoberala. No ale ak sa zhodneme na tom, že to bola chyba, myslím si, že sme sa s pánom podpredsedom vlády zhodli, že to bola chyba, veľmi logická otázka je, že koho to bola chyba, že sme nenaliehali, že sme nenastoľovali, aby táto téma nedriemala alebo nezaspávala?
V zahraničnej tlači minulého týždňa som sa dočítal z pera veľmi kvalitných ľudí, že sa tvorí nová, odcitujem: "nová os európskej politiky voči východu Nemecko - Poľsko - Švédsko", to bol krátky citát. Zdá sa mi, že sa pridávajú Česi. Trošku mi je ľúto, že sme si, zdá sa, tohoto procesu doposiaľ nevšimli. Rovnako som si všimol výrok pána podpredsedu vlády na výbore, že v téme Bieloruska sme sa dostali do slepej uličky, že európska politika v Bielorusku zlyháva, parafrázujem to, čo nám pán podpredseda vlády na výbore povedal. Nuž ale potom treba povedať veľmi čestne, že naša politika, naša pozícia voči Bielorusku zlyháva. A čestne dodať, že nie všetky krajiny sa chcú s tým zmieriť, tak ako o tom svedčí príklad spomínaných štyroch štátov Nemecko, Švédsko, Poľsko a Česko.
Podobne pozitívny, pardon, podobne pasívny prístup pozorujem aj v druhej prioritnej súradnici našej zahraničnej politiky. Venoval sa tomu obšírnejšie, ako o tom pojednávajú dokumenty, pán podpredseda vlády vo svojom expozé, a síce v našej politike voči Balkánu. Všetci vieme, že svojim špecifickým problémom čelí Albánsko, Macedónsko, Bosna a Hercegovina, ale aj Srbsko a aj iné krajine. Nechcem naťahovať čas, ale chcem povedať celkom zrozumiteľne, že ja osobne nezaznamenávam žiadnu aktivitu slovenskej zahraničnej politiky v tomto priestore. Ak, samozrejme, za takúto aktivitu nepovažujem zdvorilostné návštevy, účasti na konferenciách alebo rôznych slávnostiach. Nezaznamenávam ale konkrétny aktívny príspevok slovenskej zahraničnej politiky napríklad k riešeniu kľúčového regionálneho problému, a to je usporiadanie vzťahov medzi Srbskom a Kosovom tak, aby boli pravdivé, a teda dlhodobo udržateľné.
Iste sa môžem uchádzať o vašu dôveru a porozumenie, keď poviem, že rovnako ako pán podpredseda vlády sa teším z pokroku, ktorý na svojej európskej ceste dosiahlo Srbsko. Tie dva uplynulé roky sa mi zdajú až pozitívne neuveriteľné a je to dobré. Ale už sa menej teším z pretrvávajúcich snáh presadzovať vo vzťahu k občanom hlásiacim sa k národnostným menšinám kolektívne práva. Chcem o tom veľmi slobodne a otvorene hovoriť aj tu. Ja som sa vrátil v noci z Belehradu, včera sa opäť bol celý deň v Belehrade.
Myslím, že presadzovanie kolektívnych práv - a nielen na Balkáne, nielen medzi, vo vzťahu medzi Slovenskom a Maďarskou republikou - je cesta do slepej uličky v lepšom prípade a cesta k budúcim konfliktom v prípade horšom. Je tomu tak preto, lebo koncept kolektívnych práv vedie k požiadavkám na autonómie rôzneho druhu. A autonómie vedú ku etnickým konfliktom. Najlepšie vždy príklad. Tí, ktorí len trošku sledujete dianie v zahraničnej politike, iste pozorujete a možno vás vyrušilo - tak ako aj mňa - to, čo sa deje okolo Sikulskej samosprávy v Rumunsku. Veľmi to zhoršilo vzťahy medzi Rumunskou republikou a Maďarskom. Pýtal som sa pána vicepremiéra na výbore, ako hodnotí platformu srbského parlamentu. Srbský parlament prijal rezolúciu, ktorá definuje, aké usporiadanie vzťahov medzi Srbskom a Kosovom si predstavujú Srbi. Nenašiel som v jeho odpovedi postoj k tejto z môjho pohľadu a podľa môjho hlbokého presvedčenia kľúčovej otázke, odpoveď.
Dovolím si povedať, že všetci, ktorí sme v tejto sále, dokonca si dovolím povedať, že všetci, ktorí sme získali aktuálny mandát, chceme Srbsku len to najlepšie. O to nemám najmenšie pochybnosti a chceme najlepšie nielen Srbom v Srbsku, ale, samozrejme, aj Srbom v Kosove. Slovenská zahraničná politika by však vo vzťahu k tejto otázke nemala byť tak nevšímavá a natoľko pasívna, ako sa o tom presviedčam takpovediac každodenne. Naopak, naša zahraničná politika by mala rokovania medzi Prištinou a Beogradom nie iba mapovať a sledovať, ale dovoľte mi to povedať na plnú pusu a celkom konkrétne, mala by na nich konštruktívne vplývať.
Pred niekoľkými dňami sme sa stretli s poslancami zahraničného výboru maďarského parlamentu. Pán Šebej viedol delegáciu nášho zahraničného výboru. Jeden z poslancov zahraničného výboru Maďarskej republiky, podpredseda výboru a člen strany Jobbik - všetci vieme, čo je to za stranu Jobbik - sa ma opýtal, prečo má Slovensko problémy so zákonom o dvojitom občianstve, keď Rumunsko takéto problémy nemá? No tak som mu odpovedal pánovi poslancovi, že Rumunsko prijalo podobný koncept a nakoniec ho premenilo do podobného zákona s podobným princípom kolektívnych práv, a to vo vzťahu Rumunsko - Moldavsko. Rumuni sa rozhodli ponúknuť dvojaké občianstvo za podobných podmienok občanom Moldavskej republiky, ktorí sa hlásia k rumunskej národnosti, ale že Slovensko aj vo svojej ústave, aj vo svojej politike koncept kolektívnych práv odmieta, tak ako odmieta koncept kolektívnej viny, ale na strane druhej veľmi výrazne presadzuje koncept individuálnych práv občanov. My sa za občiansku spoločnosť, kde máme všetci občania rovnaké práva bez ohľadu na to, akej sme národnosti. Preto odmietame zákon Maďarskej republiky. A preto sme presvedčení, že aj v európskej politike je potrebné upustiť od toho, čo vedie do slepej uličky alebo k etnickým napätiam, a presadzovať to, čo vedie k perspektíve, k pokoju a k udržateľným riešeniam. Ja si nedovolím hodnotiť súčasné maďarsko-rumunské vzťahy celkom detailne a najmä ich perspektívu, ale dovolím si povedať a tu sa zhodujem s pánom podpredsedom vlády, že vzťahy Slovenskej republiky a Maďarskej republiky sú podstatne lepšie, ale aj preto, že dôsledne trváme na koncepte individuálnych práv. Preto, preto by sme aj do vzťahu medzi Belehradom a Kosovom mali aktívne zasahovať, usilujúc sa o tú najlepšiu budúcnosť. Opakujem: aj pre Srbov v Srbsku, aj pre Srbov v Mitrovici, aj pre Srbov v severnom Kosove, aj pre Srbov v celom Kosove. O tom som hlboko presvedčený.
No a napokon myslím si, že celkom takou prirodzenou výhybkou som sa na záver dostal k najcitlivejšej susedskej relácii. Pán vicepremiér tým končil, myslím si, že celkom logicky v mojom zamýšľaní som sa k tejto téme dostal aj ja na samý záver. Hoci to neznamená, že by sme túto tému dávali na druhé alebo tretie miesto, alebo nižšiu prioritu. Chcem privítať kontinuitu v konštruktívnom prístupe súčasnej vlády k nášmu južnému susedovi. Je to nový prvok, keď porovnávam prvé obdobie vlády SMER-u a dnes, ale myslím si, že to je dobrý a správny prvok. Chcem otvorene povedať, že sa teším intenzite vzťahov medzi ústavnými činiteľmi. Treba sa rozprávať. Oceňujem aj viaceré dosiahnuté výsledky, najmä v oblasti budovania infraštruktúry a tie mosty tu nebudem vypočítavať, ani ktoré sme otvorili, ani ktoré chceme vybudovať. Nebudem pripomínať to, čo jemne naznačil pán vicepremiér, a síce že sme urobili významné zmluvy aj v oblasti energetiky, plynového pripojenia a neviem kde všade inde.
Čo je však mojou úlohou, myslím si, ako aj opozičného politika, pripomenúť, že máme aj otvorené viaceré citlivé vzťahy. Spomeniem celkom konkrétne tri. Občania Slovenskej republiky, ktorí bývajú v Rajke, a myslím si, že majú tak podobné problémy aj iní Slováci, chcú dať svoje deti, sú to vo veľkej časti aj mladí ľudia, do predškolských zariadení v Rajke. Už asi tri roky sa nedarí s týmto problémom pohnúť. Pán podpredseda vlády nás informoval, že sa nedarí posunúť ani riešenie druhého problému, a to je príspevok maďarskej vlády na financovanie potrieb v oblasti kultúry, školstva občanov Slovenskej republiky, ktorí sa hlásia k maďarskej národnostnej menšine. Je to zjavné porušenie dvojstrannej medzivládnej zmluvy medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou. No a napokon a hlavne je to udeľovanie maďarského občianstva občanom Slovenska bez toho, žeby medzi občanom Slovenska a Maďarskom jestvovala skutočná väzba.
Chcem pripomenúť, že Slovensko navrhlo Maďarsku riešiť túto tému. Ja viem, že treba nájsť rozumný kompromis, my sme ho ponúkli vyriešiť cestou dvojstrannej medzištátnej zmluvy. Chcem pripomenúť pánovi vicepremiérovi, ale on to iste vie, že už vyše dva roky táto zmluva leží v Budapešti na stole ústavných vládnych činiteľov - od februára 2011. Zdá sa mi a prijmite mi to, tento môj postreh alebo pozorovanie ako postreh videný dobrým úmyslom, že výsledkom našej pasivity je rastúca aktivita maďarskej strany na viacerých európskych fórach. Vždy je najlepšie opäť príklad. Mohol by som hovoriť o rôznych príkladoch, ale rád uvediem hmatateľný, nevyvrátiteľný, a to je fakt, že europoslanci predložili v nedávnej minulosti petičnému výboru Európskeho parlamentu dva návrhy. Jeden na tzv. zrušenie tzv. Benešových dekrétov a potom dokonca aj návrh na zrušenie, ak sa nepomýlim, slovenského zákona o štátnom občianstve, ktorý bol reakciou na zákon prijatý v Budapešti. Práve včera mali koordinátori politických frakcií v Európskom parlamente prijať rozhodnutie, či odporučia petičnému výboru prijať tento návrh maďarských európskych poslancov na prerokovanie. Bol by som veľmi rád, ak pán vicepremiér má aktuálnu informáciu, lebo včera mali o tom rozhodovať, keby sa o túto informáciu s nami podelil, či petičný výbor prijíma túto petíciu na prerokovanie, alebo ju odmietol.
Dámy a páni, toto je môj pohľad na dokumenty, ktoré považujem za nesmierne významné, o to významnejšie, že Slovensko je aktívnym hráčom v regionálnom priestore, že je členom Európskej únie, je členom jeho tvrdého jadra, tak chcem i povedať eurozóny, sme členom euroatlantického spojenectva, sme povinní hovoriť aj do konfliktov, ktoré sú vzdialenejšie, globálnejšie. A zakončil by som teda toto svoje videnie a otvorene poviem, samozrejme, že opozičného politika, ktorý ale, samozrejme, má záujem na tom nielen, aby Slovensko chránilo svoje záujmy a presadzovalo svoje priority, ale zároveň, aby sa tešilo kredibilite a čo najvyššej reputácii vo svete. Lebo o čo bude naša reputácia vyššia, o to bude vyšší záujem aj na Slovensko cestovať, so Slovenskom obchodovať, na Slovensku investovať.
A tak by som teda chcel zakončiť toto svoje vystúpenie vyjadrením hlbokého presvedčenia, že nestačí len to, čo pán podpredseda vlády povedal a čo teda podpíšem aj ja, robiť salónnu politiku, tuším tak to povedal pán podpredseda vlády, ja k tomu dodám, nestačí už iba dnes glosovať alebo trošku vulgárne poviem, nestačí iba pekne písať o tom, čo urobili iní. Ale myslím si, že je našou nielen dispozíciou, ale vzhľadom na to, čo som povedal, možno aj nepovedal, je našou povinnosťou začať omnoho viacej tvoriť a prispievať, pretože sa domnievam, že to sa od nás aj očakáva a že sa nám to potom, samozrejme, aj v dobrom vráti ako krajine, ako obyvateľom tejto krajiny.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán kolega Dzurinda, teda ja vám neberiem váš pohľad a oceňujem dokonca aj tú časť o kontinuite, ale popravde vyrušila ma tá časť o pasivite a glosovaní. Ja to považujem za nemiestny žart. Pán minister zahraničných vecí a celkovo zahraničná politika novej vlády alebo vlády SMER-u je veľmi aktívna, najmä v Európskej únii to vidieť každý deň. Neviem, či to teda sledujete, ja som predsedom európskeho výboru, takže to nám možnosť vidieť. A viete, v prvom rade bolo treba prestať s hazardovaním s naším postavením v Európskej únie. To, ktoré prišlo za vášho pôsobenia aj vďaka vašim koaličným partnerom. Čiže to bol veľmi dôležitý krok a bola potrebná veľká aktivita.
Ďalší príklad, ktorý by som použil. Stali sme sa lídrom skupiny kohézie, taký malý štát, ako je Slovensko, sa stalo lídrom. Hostili sme tu veľkých štátnikov, boli sme veľmi aktívni v tejto oblasti. To je proste neodškriepiteľné a hovoriť v tejto chvíli o glosovaní a pasivite, naozaj nemiestny žart.
Ale ja by som použil ešte jeden príklad, ktorý nie je síce aktuálny, ale keďže včera bolo 10. výročie neférovej a nespravodlivej a vyslovene, použil by som výraz, negustióznej vojny v Iraku, kde ste sa aj, kde sme ako Slovensko aj vďaka vám zúčastnili, tu bol ten krásny príklad, akí sme aktívni a akí sme sebavedomí. Dokázali sme stiahnuť vojakov z Iraku ešte počas prvej Ficovej vlády. Prestali sme s tou vašou pudlíkovskou politikou a v tom je tá naša aktivita. Ďakujem pekne.

Ja by som chcel dve poznámky povedať. Prvá o špekuláciách finančných na burzách, o obchodoch s derivátmi, o kasínofinančníctve, o tom hovoril pán exminister. O tom sa vo svete málo hovorí a to je hlavný problém dnešného finančného systému. Banka urobí fatálne chyby a jej to nevadí, pretože niekto to za ňu zaplatí.
Upozorňujem na taký Glass-Steagallov zákon. Ja som to už tu raz hovoril, ale to treba furt opakovať, lebo bez odozvy to bolo. V USA momentálne veľký tlak, aby sa k nemu vrátili, niekoľko desiatok kongresmanov, mám presný zoznam, to už podpísalo, je to z krízového, z minulého storočia - nepodporovať, nezachraňovať banky, ktoré špekulujú na burzách a ktoré robia fatálne chyby a hádžu to potom na niekoho iného. Takým nedať ozdravný balíček a myslím si, že aj v Cypruse sa, je to trošku podobné. No, ale to je už iná téma. Teda zapamätajte si slovo Glass-Steagall a skúste si to vygúgliť.
Druhá poznámka je - dôchodky. Páči sa mi, že ako seniorom povedal pán exminister tiež toto. Situácia je, u nás je ešte relatívne dobrá, však inde je to ešte horšie. V Nemecku majú veľké penzie, ale z 3 : 1, pracovník - penzista, to rýchlo ide 1 : 1, a teda každý pracovník tam za chvíľu bude mať svojho dôchodcu.
Tam, kde sa rodia deti, to není ani u nás, tam je tento problém menší a tam, kde aj prichádzajú konštruktívni imigranti, ktorých prijíma krajina, a sa asimilujú, resp. pomáhajú krajine, u nás je to tiež málo, tam tento problém není až takým problémom. Tam, kde rodičia sa venovali deťom, tak tam sa aj potom deti majú povinnosť venovať rodičom, a toto tiež u nás nie vždycky je a táto situácia, že starostlivosť detí o svojich rodičov, teda dôchodcov by bola dobrá. V Ázii, vo Filipínach vôbec nemajú penzie, pretože tam je úplne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Býva takým dobrým zvykom, že hĺbka rozoberaných problémov pri debate súčasného ministra s exministrom ponúkne niektoré otázky, ktoré sa štandardne poslanci nedozvedia. Ja by som z prejavu pána poslanca Dzurindu chcel alebo dovolím si položiť jednu možno doplňujúcu otázku. Súhlasím s tým, že dôsledná politika v uplatňovaní individuálnych práv, ako i to, že nás všetkých bude pravdepodobne spájať postoj k Srbsku, je dobrým predpokladom, ktorý v prejave odznel.
Predsa len mi však chýbala pri téme Balkánu pointa pri vzťahu, keďže okrem návštev, ktoré ste spomínali, mali sme tu návštevu aj 11 poslancov z Kosova a mňa by teda zaujímal váš konkrétny pohľad na problematiku, keďže všetci vieme, že cesta do Európskej únie pre Srbov vedie cez Kosovo a cesta Kosova do Európskej únie vedie pravdepodobne cez Srbsko. Čiže ak by som to skonkrétnil, aký je váš konkrétny názor na problematiku Kosova a jeho neuznania, keďže sme poslední alebo teda sme, patríme medzi 5 krajín z Európskej únie, ktoré Kosovo neuznáva, a ako to vidíte vy z vášho pohľadu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Dzurinda, v mnohých veciach máte pravdu, ale k niektorým častiam, k tomu, čo ste povedali, mám svoje výhrady. Ale je treba povedať, že toto zahraničné zameranie, ktoré dnes máme na stole, je len papierovou formou. Papierovou formou a nie reálnou politikou. Hovoriť o dobrých susedských vzťahoch s Maďarskom sa dá len za podmienok, keď sa nebudeme dotýkať citlivých otázok.
Vaše vyjadrenie k tomu, že aktívny vzťah občanov Slovenska maďarskej národnosti k Maďarsku nie je preukázaný. Pýtam sa, keď moja polovica rodiny je, bola vysťahovaná do Maďarska, je to aktívny vzťah? Ale aj moje otázky by sa dali položiť, ale treba sa dotýkať aj týchto otázok. Treba riešiť dvojaké občianstvo, pretože nie je možné trestať občanov Slovenskej republiky a brať im slovenské občianstvo takýmto spôsobom. My tieto témy obchádzame a potom naše zameranie zahraničnej politiky je asi správne, pretože máme dobré susedské vzťahy. Ale to nehovorí o tom, že niečo riešime.
Spomenuli ste vo svojom vystúpení aj mnohé projekty infraštrukturálneho charakteru, ktoré, kde sa neurobil krok dopredu, ale dva kroky dozadu, pretože sa prestali realizovať a nedotiahnu sa.
No a nakoniec niečo aj z môjho rezortu. Pán minister Lajčák s pánom ministrom Jahnátkom prezentovali na tlačovke, že dosiahli vo svojej zahraničnej politike viac peňazí pre farmárov na roky 2014 až '20 než v roku 2007 až 2013. Je to pravda, ale nie je to výsledok tejto vlády a tejto politiky, ale je to výsledok a premietnutie prístupovej zmluvy Slovenskej republiky. To znamená, že aj toto by sme mali kdesi zohľadňovať.
Ďakujem.

Vážený pán poslanec a exminister zahraničných vecí, nedalo sa necítiť vo vašom vystúpení takú osobnú nahnevanosť na to, že súčasnému ministerstvu zahraničných vecí a ministrovi sa darí naozaj robiť sebavedomú, konštruktívnu diplomaciu. A poviem, prečo to tak cítim. Pán poslanec, pretože ak vy ste označili politiku na západnom Balkáne len ako zdvorilostné návštevy, tak je to z vašej strany neúprimné. A práve pri pánovi ministrovi Lajčákovi, ktorý, myslím si, že jeden z odborníkov na znalosť západného Balkánu už len z jeho pozície, ktorú zastával, a vy ste to veľakrát oceňovali ako vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu. Myslím si, že v tomto prípade politika na západnom Balkáne diplomacie by nemala byť o pozérstve, ale o naozaj veľmi citlivej diplomacii, ktorú tam treba naozaj teraz presadzovať, a nie nejakom vyskakovaní.
Mrzí ma aj váš postoj, ktorý ste povedali v súvislosti s európskou politikou a podieľaním sa Slovenskej republiky na európskej politike, lebo na jednej strane hovoríte, že je potrebné podporovať európsku spoločnú politiku. Citovali ste aj madam Ashton, ktorá je vlastne predstaviteľkou, a na druhej strane chcete, aby Slovenská republika robila nejaké unáhlené kroky bez toho, aby to nejakým spôsobom bolo koordinované. Ja si myslím, že práve tu je ten kľúč dobrej európskej spoločnej zahraničnej politiky, že najskôr si to budeme, a nie cez médiá, cez nejaké aktivity, diplomatickou cestou s európskymi predstaviteľmi pre diplomaciu prediskutovať a robiť potom spoločné kroky.
Toto je, si myslím, že konštruktívny prístup, ktorý v súčasnosti robí aj minister zahraničných vecí pán Lajčák.

Ďakujem za slovo. Dovoľte mi asi naviazať to, čo povedal pán Simon v krátkosti, že mne sa zdá, že zbližovanie je len asi pri televíznych kamerách, pretože ak si zoberieme projekty, čo sa týka infraštruktúry, boli plánované dva ipeľské mosty na toto rozpočtové obdobie, nestavia sa ani jeden. Je plánovaný komárňanský most, tam je asi osem mesiacov už sklz pri realizácii projektov. Toto všetko je, pekne znie, ale myslím si, že k tomuto by mali zaujať premiéri nejakým spôsobom pozitívny postoj, pretože strácame 10 miliónov euro na ipeľské projekty, a v konečnom dôsledku, keby sme ich teraz mohli alebo zrealizovali tieto dva mosty, ďalšie dva môžme naplánovať v ďalšom finančnom období.
A teraz je situácia taká, že aj tieto dva mosty a 10 miliónov euro, čo bolo vyčlenené na tieto dva mosty, prejdú do ďalšieho finančného obdobia a nie je istota, či vôbec potom Európska únia na tieto projekty prisúdi ďalšie finančné prostriedky. Takže bol by som rád, keby sme sa na toto lepšie zamerali, že tieto projekty, áno, odzneli, sú krásne, ale akurát sa nezrealizujú v tomto finančnom období. Toto je veľká škoda. A práve tam, kde je najväčšia zamestnanosť v okolí rieky Ipeľ, nezamestnanosť v okolí rieky Ipeľ, tieto dva mosty by určite pomohli a takisto sa týka toto celé aj komárňanského mostu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pánovi odchádzajúcemu kolegovi chcem povedať, že nahnevaný vyzerám úplne inak. (Povedané so smiechom.)
A k pánovi kolegovi Blanárovi by som chcel povedať, že ak vás vyrušili tieto veci, ktoré ste zmienili, tak si myslím, že sa mi podarilo podnietiť uvažovanie v tom smere, o ktorom mi išlo.
Kolega Štefanec mi tu pred sekundou vtipne povedal, že v zásade sa môžeme správať tak, že budeme inšpirovať Úniu, aby preberala naše skúsenosti, aby premýšľala nad našimi návrhmi, alebo budeme svedkami toho, že sa budeme vyhovárať a len pasívne preberať to, čo nám bude prichádzať z vonku. Myslím si, že to bola dobrá glosa.
No, ale najviac sa chcem poďakovať kolegovi Viskupičovi, lebo položil otázky a nesmierne aktuálne a konkrétne. Ja som sa skupinou 11 kosovských poslancov stretol. Odšoféroval som si do Prištiny, do Mitrovice vlani v lete tri dni. Pobehal som krajinu. Chcel som jej aj trošku čuchnúť, nielen o nej čítať. Stretol som sa aj vlani v lete s ministrom Hodžajom, teda hovoria, že minister zahraničných vecí alebo teda je zodpovedný za túto oblasť.
Po druhé - neuznanie. Myslím si, že bolo vynikajúcim rozhodnutím, že sme doposiaľ Kosovo neuznali, pretože vieme sa rozprávať aj v Prištine, ale aj v Belehrade. A o to viac môžeme vplývať na našich partnerov. Mám za sebou stovky rozhovorov aj s Američanmi, aj s Nemcami. Rozumejú tomuto postoju.
A napokon ste sa pýtali, ako by sa táto téma dala riešiť. Priznám sa, že mám veľmi konkrétnu predstavu. A je postavená v dvoch princípoch. Po prvé na zásadnej decentralizácii verejnej správy a na zásadnom rešpekte k individuálnym právam, keď budete mať záujem, môžeme sa o tom porozprávať. Pozrite sa, koľko kompetencií sme zverili našim miestnym samosprávam. Ako sme vytvorili regionálne samosprávy. Majú kompetencie. Ľudia budú v kosovskej Mitrovici úplne inak vnímať vývoj, keď budú môcť takéto kompetencie užívať. Na tom je to postavené. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda vlády, ctené kolegyne a kolegovia, vítam túto ojedinelú príležitosť diskutovať na pôde Národnej rady Slovenskej republiky o zahraničnej politike. Tých príležitostí by mohlo byť viac. Je dobré, že rozprava k obom tradičným materiálom, ktoré sú každoročne predkladané, je spojená a môžeme teda nielen hodnotiť uplynulý rok, ale pozrieť sa aj na to, čo chystá rezort robiť v tomto roku.
Dnes predkladaný materiál hodnotím ako materiál s dobre formulovanými cieľmi a oblasťami. Stotožňujem sa s tým, že strategické smerovanie zahraničnej politiky Slovenskej republiky sa má opierať o široký spoločenský konsenzus a má mať podporu naprieč politickým spektrom, čo znamená, že rezort zahraničných vecí a európskych záležitostí by sa o tento konsenzus mal uchádzať dialógom.
Teší ma, že v zásade to tak je. Oceňujem, pán minister, že ministerstvo je otvorené, komunikatívne a snaží sa prispievať k tomu, aby sa v otázkach zahraničnej politiky viedol konštruktívny dialóg.
Mám hneď na úvod jednu otázku, že kedy sa najbližšie stretneme na pôde ministerstva zahraničných vecí ako členovia zahraničného výboru, prípadne výboru pre európske záležitosti, možno aj spolu. Dávam na zváženie.
V základných otázkach sa zhodneme a prácu vás a vášho rezortu hodnotím kladne, hodnotím ju pozitívne. Ministerstvo vo veľkej väčšine prípadov stojí na profesionáloch a odborníkoch a váš rezort osobne hodnotím ako ten, kde politika zasahuje možno do tej miery, do akej sa patrí v porovnaní s mnohými ďalšími rezortmi.
Súhlasím s tým, že zahraničná politika sa má opierať o hodnoty demokracie, o dodržiavanie ľudských práv a slobôd. U nás v strane Sloboda a Solidarita na tieto témy upozorňujeme často, pravidelne a nadnášame ich všade, kde je to možné. Ľudské práva a slobody by mali byť úplne prirodzenou a automatickou súčasťou nášho dialógu s predstaviteľmi neslobodných a autoritatívnych režimov. Spomeniem Kubu, spomeniem Severnú Kóreu, Bielorusko, ale aj Čínu. A v tejto súvislosti vítam, že pri nedávnej návšteve podpredsedu čínskej vlády ste otázku dodržiavania ľudských práv v tejto krajine - aj na základe našej výzvy - nadniesli.
Ocenil by som však väčšiu asertivitu našej diplomacie v týchto témach. A k tejto časti si na záver nemôžem odpustiť aj jednu poznámku. Dôslední pri obhajobe demokracie by sme mali byť aj u nás doma. Týmto narážam na postavenie a úlohu opozície, ktorej kandidáti do viacerých kontrolných orgánov a inštitúcií sú vládnou väčšinou systematicky blokovaní. Ste podpredseda vlády a tým pádom ponesiete na tom aj svoj diel zodpovednosti.
K ľudským právam mi ešte dovoľte jednu-dve vety. Oceňujem, že ste sa konštruktívne a bez predsudkov postavili k otázke práv osôb s neheterosexuálnou orientáciou. Samozrejme, k tomu, aby sa spoločnosť stala tolerantnou a zbavila sa prejavov homofóbie, nás čaká ešte veľký kus práce. A začať, bohužiaľ, budeme musieť práve tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, kde, bohužiaľ, viacerí naši kolegovia majú veľmi ďaleko od tolerancie a od rozmýšľania politika 21. storočia.
Pár slov k ekonomickej diplomacii. Vnímam, že rezort sa vo väčšej miere ako v minulosti sústreďuje na ekonomický rozmer diplomacie, obchodné a ekonomické záujmy štátu. Podpora rozvoja investícií a obchodu a pomoc našim podnikateľom sú dôležité. A ja verím, že sa vám tie stanovené ciele, ktoré sú dosť ambiciózne, aj podarí naplniť. Nechcem, aby sme sa pohybovali iba v deklaratórnej rovine. Naše firmy musia získať pocit, že sa konkrétne niečo začalo konečne aj robiť, a chcel by som sa vás preto spýtať, či by ste mohli uviesť konkrétne príklady podpory a pomoci našim firmám po tom, ako prešli obchodní diplomati z ministerstva hospodárstva na ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Dlhodobo mi v tejto oblasti na strane štátnych inštitúcií chýbala jasná orientácia na firmu ako na zákazníka. Ono sa to možno v štátnej správe niekedy ťažko vníma, ale to naozaj sú vaši zákazníci a je povinnosťou vašej organizácie, aby sa tak k nim aj správala. Viem, že na ministerstve funguje podnikateľské informačné centrum. A moja ďalšia otázka bude, keby ste mohli povedať, aké máte skúsenosti s jeho fungovaním.
V materiáli spomínate, že významným pozitívnym momentom pri získavaní zahraničných investícií a podpore exportu je spojenie jednotnej prezentácie Slovenskej republiky a ekonomickej diplomacie pod váš rezort. V tomto vám naozaj držím palce a tešilo by ma, keby tomu tak aj skutočne bolo.
V tejto súvislosti mám ďalšiu otázku na vás, pán minister, ako hodnotíte spoluprácu s ostatnými aktérmi tohto súkolia, predovšetkým s rezortom hospodárstva, ale taktiež so SARIO-m a taktiež so Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch.
Nedá mi nespomenúť, že prezentácia Slovenskej republiky v zahraničí začína u nás doma. A určite by lepšiemu obrazu Slovenska pomohlo, keby napríklad naše súdnictvo nebolo v takom zúfalom stave, keby ste nezrušili rovnú daň a ešte sa tým aj nevychvaľovali a podobne.
Starostlivosť a pomoc občanov Slovenskej republiky v zahraničí - dlhodobo veľmi pozorne sledujem, ako rezort pristupuje k ochrane našich občanov v zahraničí a ako sa snaží pomáhať tým, ktorí sa vo svete ocitnú v núdzi. Musím s potešením konštatovať, že v tejto oblasti bol rezort v minulom roku úspešný. Ako najväčšie pozitívum vnímam, že sa postupne darí meniť to základné mentálne nastavenie pracovníkov zastupiteľských úradov, konzulov a úradníkov. Možno je to čiastočne aj o generačnej výmene, ale myslím si, že prvé ovocie začína prinášať aj systematická práca v tejto oblasti. Ja nechcem, a nesmie sa nikdy stať to, že občan v núdzi bude vyrušením a príťažou. Nemalo by sa stávať, že telefóny našich zastupiteľstiev v zahraničí majú buď obsadzovací tón, alebo nie sú odpovedané minimálne v pracovnej dobe.
Vysoko oceňujem spustenie SMS služby, ktorá poskytuje kontaktné čísla v prípade núdze v zahraničí, promptnú reakciu ministerstva na viaceré krízové situácie, zriadenie hot lines registračných formulárov. A vyzdvihnem aj návrat občana Slovenska Mateja Valúcha z iránskeho väzenia. A mne je jasné, že časť tých informácií podlieha tajomstvu a nie ste, nie je vám umožnené o tom hovoriť, ale zaujímalo by ma, že čo sa tam vlastne stalo a že či to prípadne Slovensko aj niečo stálo a čo nás to stálo.
Už dávnejšie volám po zavedení systému, ktorý by monitoroval spokojnosť občanov s konzulárnymi službami. Som pripravený naozaj proaktívne si sadnúť s ľuďmi z vášho ministerstva a prísť s niekoľkými nápadmi. A podľa mňa takýto systém feedbacku na pôsobenie jednotlivých ambasád by vám mohol aj pomáhať potom aj pri personálnej politike na ministerstve pri hodnotení zamestnancov, pri ich koncoročných odmenách a tak ďalej. Trošku keby sa to nastavilo viac ako firma, a to by zase posunulo rozmýšľanie úradníkov smerom k tomu, že sú tam na to, aby slúžili našim občanom. Máme urobené nejaké štatistiky. Existuje nejaký systém vyhodnocovanie z týchto skúseností a najlepších postupov.
Pár slov k európskej politike. Neprekvapím, keď poviem, že s viacerými formuláciami v tejto časti materiálu by som vedel polemizovať. Začnem s tým, že sa stotožňujem s dôležitosťou zodpovednej prípravy na výkon predsedníctva Slovenska v Európskej únii v roku 2016. Oceňujem, že vaše ministerstvo už dnes realizuje prípravné práce, a verím, že naše predsedníctvo bude efektívne a úspešné a po dlhej dobe budeme opäť môcť byť na niečo medzinárodné hrdí. Bude to pre nás veľký rok. A nechcem hovoriť, že rozhodne o tom ako bude vnímané Slovensko na dlhé roky dopredu, ale tým, koľko podujatí sa v rámci nášho predsedníctva bude konať na pôde Slovenska, máme veľkú šancu ukázať, že vieme organizovať veci, že sme zodpovední a že sme progresívna krajina, ktorá funguje.
Za dôležité považujem, a tu sa opäť asi zhodneme, aby Slovensko bolo aktívnym účastníkom diskusie o budúcnosti Európskej únie, aby sme boli v skutočnom jadre diskusie a rozhodovania o tom, aká bude Európska únia a akú ju naozaj chceme mať.
Naša strana býva označovaná za protieurópsku. To však nie je pravda. Európska únia je pre nás priestorom a spoločenstvom, v ktorom sme prirodzene hodnotovo ukotvení. Ceníme si hodnoty a princípy, na ktorých bola Európska únia postavená, a chceme, aby tieto hodnoty boli aj dnes dodržiavané. Sme za zodpovednú a efektívnu Európsku úniu, ktorá si však ctí svoje vlastné pravidlá, a nebojí sa vynucovať ich dodržiavanie.
Európska únia nemôže fungovať tak, že tí zodpovední budú opäť a opäť konfrontovaní s následkami politík tých, ktorí sú nezodpovední a spoliehajú sa na výnimky. V mnohom v tomto smere súhlasím s nedávnym prejavom britského premiéra Camerona. Spôsob, akým dnes Brusel funguje, sa jednoducho musí zmeniť. Od vlády Slovenskej republiky očakávam, že k tejto zmene bude aktívne prispievať.
Pozorne som sledoval rokovanie o budúcom rozpočte Európskej únie na roky 2014 až 2020 a bez ohľadu na to, že som opozičný poslanec, chcem povedať, že Slovensko vynegociovalo vcelku solídny výsledok. Verím, že návrh rozpočtu bude schválený aj Európskym parlamentom.
V otázke vonkajších vzťahov Európskej únie súhlasím s tým, aby Slovensko naďalej podporovalo proces rozširovania EÚ, prioritne o krajine západného Balkánu. Európska perspektíva pre tieto krajiny je dôležitá, aj keď si myslím, že po Chorvátsku budeme svedkami útlmu rozširovania, a trúfam si povedať, že možno na ďalších 5 a viac rokov žiadna z krajín sa členom EÚ nestane.
Bezpečnostná politika. V plnej miere podporujem záujem o zachovanie a prehĺbenie silného transatlantického partnerstva medzi Európskou úniou a USA. S USA nás spájajú spoločné hodnoty a záujmy. A musím byť naším cieľom vzájomnú spoluprácu posilňovať. Slovenská republika musí ostať pre svojich partnerov a spojencov v NATO spoľahlivým a čitateľným partnerom. V plnej miere podporujem našu pokračujúcu angažovanosť v operácii ISAF v Afganistane a týmto vzdávam hold všetkým príslušníkom našich ozbrojených síl, ktorí si svojou prácou a profesionalitou vyslúžili obdiv a uznanie. Musia cítiť, že ich misia má zmysel, že naša krajina si ich váži, a ja im ďakujem. Rovnako ďakujem aj všetkým tým, ktorí pôsobia v operáciách pod hlavičkou NATO, Európskej únie a OSN v ďalších častiach sveta.
V tejto časti považujem za potrebné zmieniť sa aj o výdavkoch na obranu. Viem, že Slovenská republika zďaleka nie je jedinou členskou krajinou NATO, a skôr smutne patrí k tej väčšine, ktorá neplní záväzok poskytovať 2 % HDP na obranu. Viem, že zdroje sa hľadajú ťažko, ale táto otázka má pre mňa aj hlbší filozofický rozmer. Je nejaká šanca, aby sme sa stali lídrom? Ja by som to považoval za prejav uvedomenia si zodpovednosti spojenca a člena NATO. Ste podpredseda vlády, viete zalobovať za vyšší rozpočet na obranu? Európski členovia NATO sa už niekoľko desaťročí spoliehajú na Spojené štáty americké, avšak ako vidíme najnovšie kroky americkej diplomacie, tak naozaj to môže skončiť. A zrazu potom príde otázka, je Európa obranyschopná? Je Európa bojaschopná? Vieme rozmiestniť vojská? Máme funkčné letectvo? A tak ďalej a tak ďalej. Ja si myslím, že sa rútime do veľkého nebezpečenstva, ak sa touto otázkou nezačneme čím skôr zaoberať.
Ja vyjadrujem plnú podporu konceptu inteligentnej obrany, prehlbovaniu spolupráce medzi EÚ a NATO a využívaniu potenciálu regionálnej spolupráce, predovšetkým v rámci Vyšehradskej štvorky. Nedávno som mal stretnutie s belgickými poslancami, ktorí nám rozprávali o výhodách ich fungovania v rámci bloku Benelux. Ďalším príkladom je severská spolupráca severských krajín, ale táto naša štvorčlenka môže byť naozaj veľmi vplyvná, veľmi efektívna v rámci Európskej únie aj v rámci NATO. A viem, že dokonca aj Poliaci prehodnotili svoj prístup k Višegrádskej štvorke. Pochopili, že medzi veľkých hráčov ako Francúzsko a Nemecko sa do tej ligy nikdy nedostanú. A dnes to už prináša aj prvé výsledky, kde náš štvorblok krajín vyrokoval, vyloboval či už na pôde NATO, alebo na pôde Európskej únie niekoľko pozitív pre náš región.
S obavami sledujem vývoj v Iráne, a jeho netransparentný jadrový program. Tu si dovolím vyjadriť skepsu v otázke efektivity doterajšieho postupu medzinárodného spoločenstva. Tie, tie audity, ktoré, ktoré tam chodia, si myslím, že je to naozaj iba hračka, teda hra na mačku a myš a Ahmadínedžád ju využíva pre svoju vlastnú publicitu. O Iráne veľa hovoríme, zaviedli sme sankčný režim, ale sme dostatočne dôrazní? Darí sa nám zastaviť režim v Teheráne od získania jadrovej zbrane? Ako ďaleko sme skutočne ochotní zájsť, aby sme tento cieľ naplnili?
Dovoľte mi pozitívne hodnotenie výsledkov takzvanej Arabskej jari označiť za ilúziu. Zisťujeme, že dnes v arabskom svete naozaj nevieme, kto sú tí good guys a kto sú tí bad guys. Kto sú naši spojenci, kto sú naši partneri. Kto má záujem o reformy a demokratizáciu týchto režimov a či vôbec niekto je schopný ju dosiahnuť? Vývoj v Egypte a Tunisku ma rozhodne nenapĺňa optimizmom a situáciu v Sýrii považujem priam za zúfalú. Obávam sa, že ten konflikt potrvá niekoľko rokov a prinesie desaťtisíce, až stotisíce obetí na ľudských životoch.
Zároveň sa spýtam, prečo sa Slovensko bojí označiť Hamas za teroristickú organizáciu? Táto organizácia je síce politická, ale zároveň má prsty v niekoľkých krvavých útokoch po celom svete. Spojené štáty to urobili. Prečo nemôžme nasledovať a predbehnúť našich európskych a partnerov a jednoducho dať Hamas na zoznam teroristických organizácií?
Terorizmus vnímam ako jednu z najväčších hrozieb súčasnosti. Je našou povinnosťou chrániť našich občanov, spoločnosť a naše hodnoty pred touto hrozbou. Apelujem na vládu, aby v spolupráci s našimi spojencami bola aktívnou súčasťou všetkých procesov, ktorých cieľom je prevencia a ochrana pred všetkými formami terorizmu.
Pár slov k rozvojovej pomoci. Vnímam ju ako súčasť našej globálnej zodpovednosti. Objem financií vynakladaných na rozvojovú pomoc Slovenskej republiky má síce ďaleko od toho, aby sme plnili naše záväzky, ktoré vyplývajú z miléniových rozvojových cieľov, avšak vzhľadom na reálne možnosti nášho rozpočtu ho vnímam ako adekvátny. Rozvojová pomoc by zároveň mala slúžiť ako jeden z nástrojov našej zahraničnej politiky. Mala by dopĺňať naše záujmy a pomáhať v ich presadzovaní. Efektivita a transparentnosť využitia prostriedkov na projekty, ich konkrétny dopad a udržateľnosť by mali byť základnými kritériami na jej poskytovanie. V zásade sa stotožňujem s výberom krajín, ktoré sú recipientmi alebo prijímateľmi našej pomoci, ale nerozumiem celkom nášmu angažovaniu sa v Južnom Sudáne. Ak by ste, pán minister, boli taký láskavý a povedali k tomu pár slov a tiež, na aké konkrétne projekty v Južnom Sudáne idú naše slovenské peniaze.
V závere mi dovoľte zaželať vám, vášmu rezortu veľa úspechov, teším sa na spoluprácu a budem rád, ak budete využívať nás poslancov Národnej rady pri presadzovaní cieľov zahraničnej politiky. Sme pripravení byť rezortu konštruktívni partneri vo všetkých dobrých iniciatívach.
A ešte na záver znova zopakujem, klobúk dolu pred Vami osobne za iniciatívu pri zriaďovaní výboru vlády pre práva LGBT komunity. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán poslanec, najskôr sa vyjadrím k tomu úvodu, ktorý, a to sa zhodneme, nesúvisí so zahraničnou politikou, čo ste okomentovali, že nebodaj súčasná vládna strana vám neumožňuje opozícii zastávať nejaké opozičné alebo presnejšie kontrolné orgány. Vy veľmi dobre viete a toto, čo ste povedali nie je pravdou, pretože vy sa neviete dohodnúť na tom, čo vám vládna strana ponúkla. A vy ste práve ten svár aj v opozícii a, mimochodom, povedzme si aj v bývalej koalícii, ktorá dopadla, tak ako dopadla.
No a teraz trošku k tej zahraničnej politike, ktorej ste sa tam venovali. Ja naozaj oceňujem, že ste tam vypichli mnohé čerešničky, ktoré sú síce detailami, ktoré urobilo zahraničné, ministerstvo zahraničných vecí, ale naozaj prispievajú dobrej veci. To je napríklad informovanie esemeskami, zlepšenie informovanosti našich občanov v zahraničí, konzulárne služby a tak ďalej. Čiže to naozaj je veľmi dobrá vec a myslím si, že to každý občan v zahraničí ocení.
Avšak nemôžem sa nedotknúť jednej veci, čo ste spomínali, že prečo súčasná vláda nezvýši rozpočet na obranu. Nuž a prečo vy ste, pán poslanec, keď ste boli v koalícii, nepredkladali návrh na zvyšovanie obrany. Veď to je také klišé. Vy veľmi dobre viete, že v akej situácii sme. No a ešte ste hovorili o tom, že prečo Slovensko by nemalo byť prvé pri uznaní a predbehnúť svojich partnerov v Európskej únii v uznaní Hamasu za teroristickú organizáciu. Práve o tom je diplomacia pán poslanec. Nie o pozérstve, ale o normálnom vážení slova, pretože keď už ho raz vypustíte, už ho nedokážete zobrať späť, preto to treba veľmi dobre vážiť, a myslím si, že ministerstvo to robí veľmi dobre.