16. schôdza

Ďakujem. Pán minister, v rámci doplňujúcej otázky sa chcem spýtať, ktorú z týchto dvoch alternatív preferujete, pretože pred časom sme tu mali materiál, ktorý ste predkladali o reforme, a informovali ste nás. Vtedy ste nás informovali viac-menej, že ste za platobné nároky. V materiáloch, ktoré boli prerokované aj v pondelok na rade, skôr je tam možnosť ísť ďalej programom SAPS. Preto sa pýtam, povedzte mi jednoducho pre vás ako pre ministra pôdohospodárstva, ktorá z týchto dvoch alternatív je bližšia k srdcu?

Pán poslanec, rokovania k 4 vykonávacím smerniciam, ktoré budú definovať podmienky pre poľnohospodára v novom programovacom období, ako sú priame platby, program rozvoja vidieka, spoločná organizácia trhu a horizontálne opatrenia, sú vo veľkej dynamike. Ja som sa vrátil včera na obed z rokovania, kde som bol od pondelku, a rokovalo sa jeden deň do desiatej večer od rána, 2. deň do polnoci od rána a nenašla sa jednota. Tá jednota vyplýva z rôznych prístupov k jednotlivým opatreniam. Ten SAPS, tak ako sme ho poznali doteraz, on nebude existovať. Zabudnite. SAPS nie je. Sú dve možnosti. Buď je prechodný, zjednodušený systém pre platby, ale s novými prvkami, ktoré SAPS nepoznal, ako je greening. Greening doteraz nebol. Otázka je, koľko sa vydíluje v sankčnom mechanizme na greening. Neboli rezervy tak tvorené, neboli, je otázka ako budú zadefinované citlivé sektory. Čo sa týka na druhej strane platobných nárokov, do 12. hodiny utorku bolo výhodnejšie ísť pod platobné nároky. Citlivé, čo je pre nás mimoriadne dôležité, aby sme podporili tie naše priority, ktoré nám bohužiaľ za 20 rokov v poľnohospodárstve vypadli, ako je rastlinná výroba, živočíšna výroba, ošípané, hydina, viete ich zafinancovať za podmienky, že máte vytvorené zdroje, ktoré si viete vytvoriť cez povinne viazanú platbu, teda dobrovoľne viazanú platbu, kde ju viete povinne dať do nejakých sektorov, a tá druhá podmienka je tam, či tie sektory, ktoré chcete podporiť, budete si môcť určiť na úrovni členského štátu alebo bude pokračovať systém, ktorý bol doteraz, že ho nadiktuje Brusel.
Keď získame tú voľnosť a bude dobrovoľné určenie citlivých sektorov, v tom momente je pre nás výhodnejší ten renovovaný starý systém, lebo zatiaľ sa naň realokuje 12 %, to je posledný návrh, ktorý vyšiel z Rady ministrov v utorok v noci. Staré členské štáty, ktoré mali platobné nároky, si môžu realokovať len do 7 %. Čiže celá tá váha sa presúva niekde a musím povedať, že mnohé tie prvky, ktoré sa v utorok nastavovali v tom mechanizme, sú už bližšie k tej internej konvergencii, po ktorej sme teda žiadali predchádzajúcich 6 rokov, ale vzhľadom na to, že Slovensko a Slovinsko nepodporili jednotný mandát pre predsedajúcu krajinu pri vyjednávaní v trialógu, a tie dôvody ľahko poviem, prečo sme nepodporili túto reformu. Sťažila sa pozícia predsedajúcej krajiny voči Európskemu parlamentu a voči Európskej rade. Dôvod, prečo sme nepodporili, mali sme tri priority, kde sme povedali: 15 % dobrovoľne viazaná platba a voľnosť, národné definovanie citlivých sektorov. Toto bola pre nás tzv. redline, cez ktorú sme už nechceli ísť, plus sme mali výsadbové práva a kvóty na cukor, ale myslím si, že tie posuny, ktoré tam nastali, sú, by sa dali akceptovať za podmienky tej prvej, že citlivé sektory si vieme nastaviť.
Dali sme väčšiu vyjednávaciu silu Európskemu parlamentu práve týmto, že sme zneistili mandát Rady ministrov, lebo keď si v globále narátam to, čo predložil Európsky parlament, to, čo predložila Rada, Európska rada, a to, čo predložila Rada ministrov, tak musím povedať, najhoršie je pre nás to, čo predložila Rada, druhé najhoršie je to, čo vyšlo z porady ministrov, a najvýhodnejšie nám vychádza tá pozícia, ktorú deklaroval ENVI výbor Európskeho parlamentu. Čiže preto bola tá naša taktika, že keď sú tri zlé riešenia, tak podporme to najmenej zlé riešenie, ale všetko bude záležať a odpoveď vám konkrétnu na vašu otázku dám vtedy, keď budem vedieť, a predpokladám, že do pol roka, do konca júna budeme mať definované jednotlivé rozdiely, ktoré sú v týchto troch stanoviskách, vtedy bude aj definitívne rozhodnutie, ktorou cestou Slovensko pôjde.
Skončil som.

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, v prvom rade by som chcel podotknúť, že problematika zálohovania obalov patrí do pôsobnosti ministerstva životného prostredia, a preto si dovolím odpovedať len stručne.
Pokiaľ ide o problematiku zálohovania PET fliaš všeobecne, v minulosti sa objavila viackrát. Naposledy v roku 2011, keď bolo zálohovanie PET fliaš zahrnuté aj do vyhlášky ministerstva životného prostredia a o zálohovaní obalov na nápoje, avšak za nulovú cenu. Ministerstvo životného prostredia preto kládlo dôraz aj na činnosti obcí, ktoré majú zabezpečovať separovanie zberu. Ministerstvo životného prostredia sa otázkou zálohovania PET fliaš zaoberala aj koncom roka 2008, keď k problematike zorganizovalo verejný okrúhly stôl. Takýto krok vtedy podporovali environmentalisti, kritizovali ho však zástupcovia obchodu s tým, že nemajú vytvorené podmienky na takýto spätný odber PET fliaš.
Pokiaľ ide konkrétne o návrh odplatného zálohovania, ktoré navrhujete, Zväz obchodu a cestovného ruchu sa dlhodobo vyslovuje proti zálohovaniu PET fliaš, pretože ho na základe viacerých štúdií považuje za asi päťnásobne drahší ako systém separovaného zberu, ktorý na Slovensku už dlhšiu dobu funguje a rozvíja sa. Takúto separáciu pokladá za optimálne a perspektívne riešenie zberu a recyklácie toho druhu obalovalého odpadu. Ako som už uviedol na začiatku, odporúčam vám položiť otázku, túto otázku položiť ministrovi životného prostredia, ktorého ministerstvo sa touto problematikou dlhodobo zaoberá.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem, pán minister, ja som sa chcela opýtať vás preto, lebo som myslela, že sa to bude dať robiť cez obchodnú sieť, ale myslím si, že teda, to potom potrebuje dôslednejšie zainteresovanie alebo, by som povedala, výchovu obyvateľstva, vyzretosť spoločnosti. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja len chcem, keď z môjho pôsobenia v Asociácii zamestnávateľských zväzov vám môžem povedať, že to bola veľmi diskutovaná téma, veľmi ťažká téma. Myslím, že bola jednou z príčin rozpadu Asociácie zamestnávateľských zväzov v roku 2004. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážené pani kolegyne, kolegovia, vážený pán poslanec, ďakujem za otázku, ktorá je naozaj dnes nadmieru aktuálna, keďže práve v týchto chvíľach prebieha rozporové konanie k legislatívnemu zámeru v rámci medzirezortného pripomienkového konania, takže dnes a teraz som tu, ale zároveň na ministerstve doteraz som riešil túto otázku. V súčasnosti vyhodnocujeme teda pripomienky a myslím si, že sa s jednotlivými subjektmi, ktoré si uplatnili tieto zásadné pripomienky, vo väčšine alebo absolútnej väčšine zrejme zhodneme. Vzhľadom na to, že tie pripomienky vnímajú alebo ten materiál vnímajú tí, ktorí aj pripomienkujú, tak prevažne veľmi pozitívne, a tie pripomienky, ktoré sme dostali, sú naozaj vecné. Našou ambíciou je, aby táto veľká časť z pripomienok, ktoré nám došli, naozaj aj zapracovať do legislatívneho zámeru. A myslím si, že okrem tých kľúčových východiskových pozícií, ktoré máme a z ktorých neustúpime, tak všetky tie ostatné vieme, vieme uplatniť.
Predpokladám, že legislatívny zámer odošleme vláde Slovenskej republiky koncom budúceho týždňa, takže naozaj je to už na spadnutie. Ak bude legislatívny zámer potom vládou schválený, okamžite začneme pripravovať už paragrafové znenia týchto nových kódexov. Aj pri príprave paragrafového znenia plánujeme, tak ako doposiaľ veľmi intenzívne komunikovať tieto veci so širokou odbornou verejnosťou, aby sa nachystala na veľké zmeny. Cieľom tejto novej právnej úpravy civilného procesu je vytvoriť také procesnoprávne inštitúty, ktoré umožnia, čo sa najviac sa priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov súdneho konania. To všetko za predpokladu zodpovedného prístupu jednotlivých subjektov civilného procesu k súdnemu konaniu. S touto prioritou nevyhnutne súvisí aj ďalší cieľ. Zlepšenie vymožiteľnosti práva judikovaného v civilnom konaní. To predpokladá vytvorenie efektívnych inštitútov civilného procesu nielen v samotnom civilnom sporovom poriadku, ale aj v paralelne novelizovaných zákonoch, akým je najmä Exekučný poriadok a zákon o rozhodcovskom konaní.
Spolu s rekodifikáciou Občianskeho súdneho poriadku je totiž zamýšľaná aj rozsiahla revízia ďalších noriem, ako je: Exekučný poriadok, zákon o rozhodcovskom konaní, či Notársky poriadok. Pokiaľ ide o Exekučný poriadok, a myslím, že táto téma momentálne dosť rezonuje vo verejnosti a taktiež o zákon o rozhodcovskom konaní, zásadné zmeny v podobe noviel zákonov budú verejnosti predstavené už v najbližších týždňoch. Ak sa vrátim k samotnej rekodifikácii, z formálneho hľadiska bude najmarkantnejšou zmenou sprehľadnenie právnej úpravy civilného procesu, ktorá sa odčlení do troch osobitných právnych predpisov: Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku. Takáto špecializácia právnej úpravy umožní vytvoriť pravidlá šité na mieru pre jednotlivé druhy súdnych konaní. To prispeje k vyššej efektívnosti, rýchlosti a hospodárnosti správneho konania, a čo je najdôležitejšie, vytvorí predpoklady pre spravodlivejšie súdne konanie.
Očakávam, že paragrafové znenia nových procesných kódexov budú pripravené na jeseň budúceho roka. Samozrejme, vzhľadom na to, že pôjde o skutočne zásadné zmeny, počítame aj s primeranou najmenej 12-mesačnou legisvakačnou alebo prípravnou lehotou, počas ktorej sa užívatelia právneho predpisu budú môcť podrobne oboznámiť s novými zákonmi.
Vážený pán poslanec, dovoľte mi na záver zdôrazniť, že rekodifikáciu civilného práva procesného považujem za jednu z mojich najväčších priorít. Som totiž presvedčený o tom, že platné pravidlá súdneho konania z obdobia spred 50 rokov už jednoducho nezodpovedajú požiadavkám dnešnej doby. A ak chceme zásadne zefektívniť súdne konania, musíme sa jednoducho v tejto veci pohnúť ďalej.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem pekne. Dovolím si skonštatovať, že plne, pán minister, s vami súhlasím z pohľadu rozsahu tejto rekodifikácie. Dokonca, dovolím si poznamenať, že ide asi o najväčšiu rekodifikáciu civilného procesu za posledných 20 rokov a z toho dôvodu vám chcem aj zaželať veľa, teda veľa chuti do ďalšej práce, nakoľko teda... (Potlesk.)

Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, počas konania Rusko-slovenskej medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu v marci tohto roku sa ministerstvo hospodárstva zúčastnilo rokovaní v rámci pracovných skupín pre spoluprácu v oblasti energetiky, jadrovej energetiky, v oblasti priemyslu a v skupine pre vojensko-technickú spoluprácu.
V oblasti energetiky sa obe strany dohodli na pokračovaní spolupráce v sektore zemného plynu vrátane pokračovania strategického partnerstva pri dodávkach zemného plynu pre domáci trh a tranzit cez územie Slovenskej republiky. Obe strany sa zhodli na príprave komerčnej dohody o spoľahlivých dodávkach plynu, a to v súlade s podmienkami trhu.
V sektore ropy bude pokračovať spolupráca týkajúca sa tranzitu ropy cez ropovod Družba. Strany odsúhlasili potrebu prehodnotenia účelnosti zmluvy medzi vládami Slovenskej republiky a Ruskej federácie v oblasti dodávok ropy zo 14. januára 1999. Bol tiež potvrdený záujem o komerčnú spoluprácu pri modernizácii a výstavbe zariadení v elektroenergetike a tepelnej energetike.
V oblasti jadrovej energetiky sa v protokole obe strany dohodli naďalej pokračovať v plynulých a dlhodobých dodávkach jadrového paliva pre prevádzkované aj nové bloky na Slovensku, naďalej spolupracovať pri predĺžení doby životnosti jadrových elektrární Jaslovské Bohunice a pokračovať v posúdení možnej spolupráce pri výstavbe nového bloku Jadrovej elektrárne Mochovce, v oblasti... ehm, Jadrovej elektrárne Bohunice. Slovenská strana prejavila záujem na spolupráci v oblasti výstavby nových blokov jadrovej elektrárne v Ruskej federácii a na území tretích krajín. A ruská strana zase prejavila záujem na modernizácii existujúcich blokov jadrovej elektrárne na Slovensku a na dostavbe 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce.
V oblasti priemyslu boli identifikované snahy slovenskej a ruskej strany o rozširovanie spolupráce vrátane takých odvetví, ako je: energetické a dopravné strojárenstvo, zdravotnícky priemysel a výroba automobilových komponentov. Konkrétne možno uviesť, že úspešne pokračuje spolupráca spoločnosti Konštrukta Industry a. s. Trenčín s ruskými spoločnosťami na dodávku technologických zariadení a modernizáciou závodov na výrobu pneumatík, konkrétne jaroslavľského, omského a nižnekamského závodu. Táto spoločnosť spolu s Moskovskou štátnou strojárskou univerzitou MAMI prejavili záujem o spoluprácu vo vedecko-technickej a vzdelávacej sfére a taktiež v komerčnej oblasti vo forme organizácie marketingového centra pre oblasť strojárenského priemyslu.
V oblasti vojensko-technickej spolupráce komisia potvrdila nasledovné smery spolupráce:
- pokračovanie opravárenských práce s cieľom predĺžiť životnosť slovenských protivzdušných raketových systémov,
- zabezpečenie servisu lietadiel MIG-29 vzdušných síl Slovenskej republiky a
- pokračovanie prác v oblasti podpory letovej spôsobilosti a zabezpečenia prevádzky a opráv vrtuľníkov MI 17 Vzdušných síl Slovenskej republiky.
V priebehu rokovania strany tiež posúdili návrh medzivládnej dohody o opravách a modernizácie vrtuľníkov typu MI na území Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť, toľko k tej medzivládnej komisii. Pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem, pán minister, za vyčerpávajúcu odpoveď.