16. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, budem vám čítať to, čo mi pripravili minister práce, sociálnych vecí a rodiny, keďže je veľmi vážne, je chorý, aj má chrípku, takže sa nemohol zúčastniť.
Začnem. V roku 2012 bolo na príspevky na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska v § 56 vynaložených 14 720 450 eur, na príspevky občanom so zdravotne postihnutím na prevádzkové alebo prevádzkovanie, alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, čo, o čom hovorí § 57 4 676 904 eur a na príspevky na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne zamestnancov alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov, to je ten § 60, bolo vyčerpaných 16 221 310 eur.
Na zariadenie alebo zriadenie a prevádzku chránených dielní a chránených pracovísk bolo v roku 2012 vynaložených spolu summa summarum 35 618 666 eur, tam sú ešte dva centy, ale to je zaokrúhlene 666 eur. Spolu s ďalšími aktívnymi opatreniami na trhu práce určenými na podporu pracovného uplatnenia občanov so zdravotne postihnutím bolo vynaložených 39 526 555 eur, čo predstavuje celkove summa summarum v percentách 27,82 % všetkých výdavkov na aktívne opatrenia trhu práce v roku 2012.
V druhej časti vašej otázky, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny sleduje využívanie poskytnutých príspevkov pre chránené dielne a chránené pracoviská na základe vykonávaných následných finančných kontrol a výšky neoprávnených použitých finančných prostriedkov zistených vykonávanými kontrolami.
Celkove bolo v roku 2011 porovnateľne s rokom 2012, budeme porovnávať tieto dva roky, ako to mám pripravené, v rámci aktívnych opatrení trhu práce uskutočnených kontrol v roku 2011 460, v roku 2012 635, počet kontrolou, ktoré boli zistené vo vzťahu k roku 2011, zistenia boli, tam pochybenia, z tých 460 bolo 118, čo predstavuje 25,6 %, a suma neoprávnene použitých finančných prostriedkov v roku 2011 bola 519 535 eur.
Rok 2012, ako som už hovoril, bolo spolu uskutočnených kontrol 635. Z toho kontroly, ktoré sa dajú charakterizovať ako so zisteniami, bolo 148, to znamená z celkového počtu to bolo 23,3 % a neoprávnených, suma neoprávnených použitých finančných prostriedkov bola v eurách 396 417 eur. Vychádza to teda, samozrejme, z analýzy, ktorá je k dispozícii ako zdroj Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
Z uvedených kontrolných zistení v rokoch 2011 až 2012 vyplýva, že takmer vo štvrtine prípadov vykonaných kontrol dochádzalo k neoprávnenému používaniu finančných prostriedkov.
Kontrolné zistenia sa vyskytovali najmä v súvislosti s nedodržaním dohodnutých podmienok a to, nedodržanie z povinnosti preobsadenia pracovného miesta pri § 56, nedodržanie povinného dvojročného obdobia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, § 57, a využívanie finančných prostriedkov na účely, ktoré neboli vymedzené v podnikateľskom zámere, to je § 57. Existuje k tomu množstvo materiálov, ktoré, ak by ste mali možnosť, tak si ich môžete preštudovať a pozrieť aj na ústredí práce.
Myslím si, že z hľadiska toho, čo som dostal od pána ministra a v nadväznosti na tú otázku, ktorá bola rozložená do dvoch podotázok, aby to bolo spresnené, som sa snažil vám dať vyčerpávajúcu odpoveď.

Nechcú ju zapojiť. (Povedané so smiechom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som mala ďalšie otázky, len vzhľadom k tomu, že naozaj pán minister zastupuje svojho kolegu, tak ďakujem veľmi pekne za túto odpoveď a budem komunikovať naďalej s pánom ministrom Richterom. Ďakujem.

Ja vám tak isto pekne ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, myslím si, že dnes je ešte predčasné hodnotiť tarifnú úpravu, ktorú pripravili českí kolegovia. Až čas ukáže, či jej výsledkom bude reálne zvýšenie počtu cestujúcich v málo využívaných vlakoch. Samozrejme, dobré a osvedčené myšlienky radi aj u nás akceptujeme.
Na druhej strane však netreba zabúdať na to, že obyvatelia Slovenska už dnes prostredníctvom svojich daní dotujú osobnú vlakovú dopravu sumou 205 mil. eur ročne.
Navyše treba povedať, že zníženie cien lístkov, samozrejme, neznamená automaticky zvýšenie záujmu cestujúcich a môže tak viesť len k ďalšiemu prepadu tržieb štátneho železničného osobného prepravcu, ktorý je, ako som už hovoril, dotovaný.
Jediný dôvod, prečo už na niektorých linkách nepremávajú osobné vlaky, je nezáujem cestujúcich o ne. Napríklad počas decembrovej veľkej zmeny železničného grafikonu sme spoje ubrali na tratiach, kde dlhodobo cestovalo v priemere 9 ľudí v celom vlaku. Asi sami uznáte, že je nielen ekonomickejšie, ale určite aj ekologickejšie týchto v priemere 9 ľudí prepravovať možno jedným mikrobusom ako veľkou lokomotívou.
Vlakokilometre zo všetkých zrušených liniek sme presunuli tam, kde je o cestovanie vlakom záujem. Posilnili sme teda 13 regionálnych liniek od Bratislavy až po Humenné. Nejde o šetrenie zo strany štátu, ale o efektívnejšie využívanie existujúcich verejných zdrojov. Som presvedčený, že obyvatelia Slovenska si v súčasnej ekonomickej situácii nemôžu dovoliť dotovať prázdne vlaky, napriek tomu že sa to niektorým lokálnym obyvateľom môže nepáčiť, ale jednoducho na to štát nemá, aby premávali prázdne vlaky, a musia premávať plné vlaky. Čiže koncom minulého roku sme v spolupráci s osobným prepravcom zaviedli taktový grafikon. Jeho pozitívom je prehľadnosť a pravidelnosť, čo by malo viesť v konečnom dôsledku k zvyšovaniu komfortu cestujúcich. Zavedenie takéhoto systému v okolitých krajinách viedlo k zvýšeniu záujmu cestujúcich o železničnú prepravu a predpokladáme, že by to mohlo znamenať rovnaký efekt aj u nás.
Je však treba prejsť ešte dlhú cestu a napraviť aj mnohé chybné rozhodnutia, ktoré sa tu kopili desiatky rokov. Už dnes vedieme veľmi intenzívne rokovania aj so samosprávnymi organizáciami, ktoré majú na starosti autobusovú prepravu, a to iste viete, že je tu problém takzvaných súbehov autobusovej autobusovej a železničnej dopravy.
Často sa stáva, že jedným smerom z jedného miesta prakticky úplne v rovnakom čase odchádza poloprázdny vlak, ako aj poloprázdny autobus, ktoré si navzájom konkurujú.
Čo je jasné, že je úplne neefektívne, keďže aj vlaková, aj autobusová doprava sú dotované. Čiže keby som to zhrnul, riešenie vidím v lepšej harmonizácii dopravných systémov, osobitne vlakov a autobusov, aby sa využili ich prednosti a synergický efekt najmä v dobre nadväzujúcej hromadnej a tarifne zjednotenej prepravy a aby sa odstránili ekonomicky nevýhodné vedenia súbežných liniek a takýmto spôsobom by sa obmedzil negatívny vplyv aj tej individuálnej automobilovej dopravy.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Pán minister, prečítam vám názor dlhoročných pracovníkov železníc z východu:
"Taký grafikon, aký je tohto roku si nepamätám. Hotová katastrofa. Keby tak fungovala súkromná firma, už by ju zatvorili," povedal nám jeden z dlhoročných pracovníkov železníc. Doprava na Bardejov bola prakticky zlikvidovaná. Cestujúci z Lipian do Košíc musia v Prešove čakať 20 minút. Odpílili vlak medzi Plavčom a Starou Ľubovňou, na ktorom chodili žiaci do školy. Teraz prešli na autobusy, už sa sotva vrátia, povedal pracovník železníc, ktorému prekáža, že prijatý grafikon vyháňa ľudí z vlakov. Nerozumiem tomu, ako mohol byť taký nezmyselný grafikon prijatý, dodáva železničiar s tým, že prijaté novinky zlý grafikon nevylepšia.
Jedna vec je grafikon, pán minister, druhá vec je cenotvorba. V tejto súvislosti sa chcem spýtať na cenotvorbu železničnej dopravy, konkrétne na nákladnú dopravu Cargo.
"Pán minister, je pravda, že cenotvorba slovenského Carga, slovenské Cargo je také drahé, že slovenskí veľkovýrobcovia, veľké fabriky začínajú spolupracovať a prepravovať svoje tovary pomocou poľského Carga?"

Cenotvorba sa zásadným spôsobom oproti stratégii, ktoré malo Cargo pod vašim vedením, nezmenila. Takže asi by ste to mali vedieť aj sám, aká je cenotvorba. Problém je, že tlak súkromných prepravcov na Cargo štátne tu je a zvyšuje sa. Viete, že prebehla liberalizácia a Cargo čelí obrovskej výzve. Jedna z možností je uvažovať aj ešte nad znižovaním ceny dopravnej cesty práve preto, aby sa otvorili väčšie možnosti štátnemu Cargu pri cenotvorbe. Je pravdou, že napríklad poľské Cargo, a to treba aj preveriť, má veľmi záhadnú cenotvorbu v určitých prípadoch. Teraz sme si to vyskúšali aj v prípade košického U. S. Steel-u, kde tie ceny, ktoré ponúkali, bude treba preskúmať aj z pohľadu európskej legislatívy, čo môže byť úplne iná stratégia poľského Carga. Takže toto ešte neznamená, že tie ceny generuje naozaj objektívne len situácia na trhu, ale môže to znamenať aj širšie súvislosti, súvislosti, širšie súvislosti s taktikou poľského Carga možno expandovať aj na iné trhy.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, pán poslanec, cesta prvej triedy 1/65, tzv. zlatomoravecká cesta od Nitry po Tekovské Nemce patrila v minulosti medzi najnebezpečnejšie úseky našej cestnej infraštruktúry kvôli výskytu alebo veľmi veľkému výskytu dopravných nehôd najmä v zimnom období.
Výstavba rýchlostnej cesty R1 v úseku Nitra až po Tekovské Nemce zabezpečila bezpečnejšiu a rýchlejšiu alternatívu pre občanov, ktorí cestujú týmto úsekom Slovenska. Pre porovnanie z hľadiska štatistických údajov o dopravných nehodách v zimnom období od 1. 11. 2010 do 30. 4. 2011 bolo evidovaných 42 dopravných nehôd na ceste 1/65, pri ktorých bola 1 osoba usmrtená, ťažko zranené boli 2 osoby a ľahko zranených bolo 21 osôb. V období od 1. 11. 2011 do 30. 4. 2012, kedy bol úsek R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami už v prevádzke, klesol počet dopravných nehôd na 11, pri ktorých bola 1 ľahko zranená osoba. V období od 1. 11. 2011 až 30. 4. 2012 boli na úseku R1 Nitra - Tekovské Nemce evidované štyri dopravné nehody, pri ktorých boli 2 ťažko zrazené osoby a 4 ľahko zranené osoby.
V roku 2012 celkovo na ceste 1/65 bolo evidovaných 120 dopravných nehôd, pri ktorých boli 2 usmrtené osoby a na rýchlostnej ceste R1 úsek Nitra - Tekovské Nemce bolo evidovaných 51 dopravných nehôd, pri ktorých nebola žiadna usmrtená osoba.
Vzhľadom k vyššie uvedenému je úplne evidentné, že výstavbou rýchlostnej cesty R1 významným spôsobom klesol počet dopravných nehôd, ktoré mali za následok ujmu na zdraví účastníkov cestnej premávky, resp. ich usmrtenie.
Ďakujem, skončil som.

Vážená pani poslankyňa, ďakujem vám za položenú otázku. Keby som to mal jednoducho odpovedať, tak by som odpovedal, že to boli vyslovene pragmatické dôvody, pretože mojím cieľom je, aby všetky zdroje, ktoré sa týkajú financovania mzdy pedagogických a odborných zamestnancov v rámci prenesených kompetencií, za ktoré nesiem hlavnú zodpovednosť, nie za originálne, aby sa dostávali na výplatné pásky našich učiteľov a pedagógov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenie, bol s účinnosťou, ako ste vy sama konštatovala, je to pravdivá konštatácia, od 1. januára 2013 upravený § 5, a to percentuálny podiel z časti normatívneho príspevku pre školu, v ktorej sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie na kalendárny rok zodpovedajúci osobným nákladom z 90 % na 100 %. Normatív, ktorý ide na jedného žiaka, je členený na dve časti. Na tzv. prevádzkový a tzv. mzdový, môžme to takto jednoducho povedať. Z prevádzkového ide 20 %, z toho 100-percentného prevádzkového normatívu na možnosti prerozdeľovania zriaďovateľom. A doteraz, teda do toho 1. 1. bola možnosť prerozdeľovať zo mzdového 10 %. Vyplývalo to, samozrejme, zo zákona, ktorý bol schválený o financovaní našich škôl v roku 2004, a, samozrejme, bola vytvorená istá rezerva, pretože nie na každej škole bol rovnaký vekový priemer pedagógov, nie rovnaké ocenenie pedagógov tým pádom aj na tarifné platy a z toho dôvodu sa vytvorili podmienky, aby bola možnosť pre zriaďovateľa, ak to považuje za potrebné v minulosti, dokonca roku 2012 možnosť tieto prostriedky prerozdeliť. Prerozdeliť a, samozrejme, bola tam aj jasne konštatácia, ktorá sa zrejme uplatňovala, že sa to dávalo niekedy aj sčasti na prevádzkové náklady. Na základe toho sa jasne povedalo, že zdroje, ktoré majú ísť na platy, majú ísť na platy, a zdroje, ktoré sú nastavené z jednotlivých normatívov na rôzne druhy škôl, ktoré sa týkajú prevádzky, majú ísť na prevádzku. Veľmi často sa to porušovalo, a vy sama dobre viete, že tie porušovania boli veľmi časté.
Keď sa nastavil tento systém, a to tiež treba povedať, že vznikol najmä v niektorých mestách, hovorím o mestách a, prirodzene, aj v regiónoch, napríklad v samotnej Bratislave problém, na čo upozornil aj pán poslanec a župan Bratislavského samosprávneho kraja pán Frešo, že niektoré školy dostali veľmi vysoký zdroj finančných prostriedkov, ten celkový balík a niektoré dostali ďaleko menší.
A teraz sme si museli postaviť otázku ako to budeme riešiť a pritom, aby sme v maximálnej miere, nie ako doteraz bolo tých 90 %, ale aby sme ešte viacej zaviazali tie peniaze, ktoré majú ísť na mzdy a vytvorili si, vytvorili istý rámec pre zriaďovateľa, pokiaľ sa neprijme nový zákon o financovaní školstva, alebo nová novela zákona, ktorá sa pripravuje teraz na našom rezorte, aby sme vytvorili podmienky pre to, aby bola možnosť niektoré školy, resp. ktoré boli v tom slabšom pásme nedocenenia a nedofinancovania a mohli by nielen prepúšťať, ale by mohli povedzme v decembri tohto roku zavrieť vzdelávanie, tak museli sme urobiť túto zmenu a povedali sme si, že 95 % musí byť viazaných jednoznačne na mzdy. Čiže nie ako v minulosti 90, ale 95 %. A 5 %, tak to bolo aj prijaté zmenou zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ako predložil pán poslanec Blanár, s platnosťou od 1. 5. 2013 by bolo možné prerozdeliť, ale na mzdy. Opäť zase len mzdy, aby sme to prechodné obdobie do prijatia zákona o financovaní, alebo novely zákona o financovaní školstva, ktorý bude mať jasnú legisvakačnú dobu, to znamená, niektoré veci by buď platili od 1. januára, a niektoré budú platiť až od 1. septembra, od nového školského roku 2014, čo je celkom prirodzené. Nechceme rozbiť, a to rozbiť celý tento systém, aby sme toto obdobie mohli prekonať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Chcel som to poriadne povysvetľovať, ale už, keďže mi nebolo umožnené, tak môžem odpovedať prípadne a nielen na výbore, ale, samozrejme, v písomnej interpelácii. Ďakujem vám veľmi pekne.