Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, kolegyne, vážená pani podpredsedníčka, v úvode chcel som reagovať ešte na pána ministra, ktorý tuná dopoludnia vystúpil, nestihol som nejak cez tú faktickú poznámku, cez to moje zariadenie, som chcel sa vrátiť trošku k tomu, čo pán minister predkladal tuná a nás informoval o stave nezamestnanosti v našej krajine. Ja som to už aj spomenul, to zriadenie špeciálnych zložiek na odhaľovanie a potláčanie čiernej práce. Dokonca povedal, že je zvedavý, kto by čosi proti tomu mal. Ja som mu to aj povedal, aj teraz mu to odkazujem, ak by predložil takýto zákon, ja budem hlasovať proti nemu. Tuná treba naozaj špeciálne zložky vytvárať pre to, ktoré by vyhľadávali túto prácu a pracovné príležitosti, a nie potláčali čiernu prácu. Odmietam to, aby naša krajina bola takýmto policajným štátom.
Toto nie cesta riešenia nezamestnanosti. Nie je možné sa tuná takisto vyhovárať a teraz nejak bagatelizovať tú skutočnosť, že 437-tisíc nezamestnaných, to je nič, že to by sme takto hodili cez rameno. Myslím si, že aj tri dni, keby sme rokovali tuná o nezamestnanosti, zaslúži si to táto problematika, pretože zamestnanie, práca týka sa nás všetkých. My sme poslanci tejto krajiny, či sme ľavica, či sme pravica, alebo akíkoľvek, my máme slúžiť tomuto ľudu. Zamestnanosť sa týka všetkých rodín, všetkých sa nás to dotýka. Nemôžme to takto naozaj podceňovať a možno mať tuná nejaké tieto poznámky a posmešky.
Vyhovárať sa len na to, že v Európskej únii takisto je vysoká miera nezamestnanosti a že 26 mil. ľudí je nezamestnaných, áno, je to smutné, ale prečo by sme sa nemohli zaradiť medzi krajinu, ktorá by mala naozaj podstatne nižšiu mieru nezamestnanosti, aby to bolo pod tých 10 %. Hej, však áno, nejaká tá miera nezamestnanosti stále tuná je, ale napríklad také Nemecko má 6 % nezamestnanosti a tá nezamestnanosť v Nemecku nestúpa. Hovoríme o recesii, o kríze a cez to všetko vidíme, že sú tu okolo krajiny, ktoré to jednoducho dokážu. Prečo sme zaradení medzi krajiny v Európskej únii a sme štvrtí od konca? Myslím si, že to nie je dobrá vizitka. Tento ľud má na to ten potenciál, aby naozaj sme boli lepšou krajinou a naozaj aj tie pracovné príležitosti, aby tu bolo ich viac.
50 % z celkového počtu nezamestnaných je dlhodobo nezamestnaných. To je naozaj dlhodobá problematika a veľmi ako bolestivá. Samozrejme, ľahko sa kritizuje a oveľa ťažšie sa hľadajú tieto riešenia. Dlhodobo nezamestnaní, dovolím si povedať, že sú tu generácie alebo je už tu generácia, ktorá v podstate nepracovala a ani nevidela svojich rodičov pracovať, a toto je skutočný problém. Tak ako kolega Pollák to tuná spomínal aj rómsku problematiku. Ale takisto s nízkou kvalifikáciou zamestnať a vytvoriť pracovné miesta pre ľudí, ktorí nemajú kvalifikáciu, tak to je naozaj veľký problém. A práve medzi tými dlhodobo nezamestnanými ľuďmi alebo uchádzačmi o zamestnanie tak sú ľudia, ktorí majú práve tú nízku kvalifikáciu.
Rovnako v rámci rozpravy odznelo tuná, z eurofondov vláda sa chystá presunúť 40 mil. eur na rekvalifikácie, na podporu pracovných miest pre mladých ľudí. A ďalšia vec to bola, čo to bolo, pardon, chvíľočku, mám poznámku napísanú, prepáčte chvíľu, a aktivačné práce. Áno, zabudol som, hej, aktivačné práce.
No ja mám tuná konkrétny aj návrh. Nemyslím si, že toto je celkom správna cesta, aby tieto prostriedky z rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva boli presunuté práve na tieto aktivity okrem riešenia, toto by som bral skutočne, ako mladých ľudí. Ale rekvalifikácie, rekvalifikácie a tie aktivačné práce, dovolím si s tým nesúhlasiť. Aktivačné práce z dlhodobého hľadiska, odkedy aj boli ako zavedené, minuli sme 320 mil. eur na aktivačné práce. Koľko nových pracovných miest alebo koľko udržateľných pracovných miest vďaka aktivácii sa zachovalo v Slovenskej republike? Dovolím si tuná povedať, že ak by sa tieto prostriedky vynaložené alebo určené na aktivačné práce dali práve pre malých a stredných podnikateľov, tak títo podnikatelia skutočne dohliadnu na týchto ľudí, ktorí sú aj dlhodobo nezamestnaní a veľmi veľakrát ťažko zamestnateľní a umiestniteľní na trhu práce, oni dohliadnu na to, aby ten výkon podali. Teda nielen aktivovať ako tých ľudí, ale, naopak, tie aktivačné, nedávať na aktivačné práce tieto prostriedky, ale dať naozaj to malým a stredným podnikateľom tak, aby oni vykonávali tú zmysluplnú prácu.
Mnohí títo ľudia majú problém s pracovnými návykmi. Nie je jednoduchá práca s takýmito marginalizovanými skupinami a dovolím si povedať, nechcem sa teraz dotknúť starostov a primátorov miest, ale oni vedia, aké sú tu úskalia. Ja som z východného Slovenska, severovýchodného Slovenska, my máme tam tak problémové obce a veľakrát aj problémových ľudí, ktorí sú v radoch ako nezamestnaných, že starostovia obcí, dovolím si povedať, majú s tým veľké problémy. Ak majú títo ľudia len postávať na ulici a takto sa ponevierať, myslím si, že to nie sú efektívne vynaložené prostriedky na aktiváciu ľudí, ale jednoducho sú to minuté, nerozumne minuté financie.
Rovnako rekvalifikácie. Nechcem to tak, aby to vyznelo, že teraz nerekvalifikovať ako ľudí. Ale systém financovania a možno toho presúvania a prelievania tých peňazí, aby tu bolo teda adresné. Mnohé rekvalifikačné firmy, ktoré naozaj sa zaoberajú a majú živnosť a zaoberajú sa rekvalifikáciou nezamestnaných, dovolím si povedať, že sú medzi nimi aj takí, ktorí zneužívajú tieto prostriedky. Navrhoval by som, aby tieto peniaze, prostriedky určené na rekvalifikáciu, dostávali konkrétne firmy, ktoré vedia, aký majú problém, akú majú potrebu. Ak je to strojárenská firma a potrebuje sto remeselníkov rekvalifikovať v oblasti strojárenstva, tak aby to dostala táto firma a zrealizovala si túto rekvalifikáciu. Áno, môžme si povedať, že či tieto firmy na to majú, aby rekvalifikovali týchto ľudí. Ak na to nemá táto firma kapacity dostatočné, lebo veľké podniky do dokážu zvládnuť, aj stredné podniky. No možno by boli také, ktoré nedokážu to, takisto dostanú na tú rekvalifikáciu tieto podniky tieto finančné prostriedky, a keď na to nemá, tak si to objednáš u rekvalifikačnej firmy, ale ty na to dohliadneš, aby ti ich aj v požadovanom množstve, aj kvalite rekvalifikovali týchto ľudí. Za dlhé roky riešenia nezamestnanosti a práve aj tá rekvalifikácia, ktorú tuná ako spomínam, tak sa rekvalifikujú ľudia len preto, aby boli rekvalifikovaní. To nie je cesta. To určite nie je cesta. A etablovali sa na trhu práce práve také rekvalifikačné a vzdelávacie firmy, ktoré v podstate tieto rekvalifikácie zneužívajú. Vedel by som konkrétne príklady tuná hovoriť.
Spomeniem školský systém. Veľmi úzko súvisí so zamestnanosťou. Školský systém nemôže byť odtrhnutý od reálnej praxe. Spomínam som to už tuná, dovolím si to znova, ale to treba skutočne, aby to bolo prepojenie, aj školský systém. Je to trošku dlhodobejší proces, ale není až, je to taký stredne dlhodobý proces, kde by tá pozitívna situácia teda na ten trh práce, no, teda došla. Školský systém tak, aby školy a absolventi škôl boli skutočne pripravení pre potreby trhu práce. To je jedno, či to je stredná škola, či je to učňovská škola, alebo to je univerzita. Navrhoval by som to tak, aby absolventi ktorejkoľvek školy boli v období trebárs piatich rokov sledovaní, ako boli umiestnení na trhu práce. Či absolvent školy je na úrade práce a je tam nezamestnaný, alebo je flexibilný a dokáže sa zamestnať. Po dobu piatich rokov, ak je tento človek zamestnaný a je v pracovnom systéme, tak je to dobrá škola a je to aj potrebný študijný odbor. A to je jedno, či to je to učňovská škola, učebný odbor, alebo je to vysokoškolské vzdelanie. Veľakrát vysoké školy produkujú absolventov škôl takých, ktorí idú na úrad práce. No tak absolvujú vysokú školu len kvôli tomu, aby mali titul a boli nezamestnaní. Toto nie je cesta. Školský systém a zamestnanosť veľmi, veľmi úzko spolu súvisia.
Poľnohospodárstvo, pán kolega Muňko tuná to spomenul, doposiaľ to nikto nespomenul alebo len tak veľmi okrajovo ako tých poľnohospodárov. Ja som dával pozor a, áno, toto je jedna z vecí a jedno teda z odvetví, kde v poľnohospodárstve naozaj sú, existujú reálne tie pracovné miesta. Keď 30 %, tak ako to tuná kolegovia odzneli, 30 % ľudí pracovalo v poľnohospodárstve, no tak dobre, tak dneska vieme tam zamestnať tak 20 alebo 25 %, ale stále tu to je. Treba sa pozrieť na ten systém. S pánom ministrom poľnohospodárstva, pôdohospodárstva sa teda stretli aj súkromne hospodáriaci roľníci na Slovensku, je tu takáto skupina. To nie sú len tie bývalé družstvá a tí veľkoagropodnikatelia, ale sú tu drobní roľníci. Tak ako drobných živnostníkov a podnikateľov podceňujeme, tak možno aj práve aj týchto drobných roľníkov. Ja by som ich nepodceňoval, pretože títo roľníci, keď ja som sa s nimi stretol a stretávam sa s nimi, oni hovoria, že sú schopní vytvoriť práve v sfére poľnohospodárstva, samozrejme, sú to napojené ďalšie činnosti, ktoré s tým súvisia, sú schopní, odhadujú 80- až 100-tisíc pracovných miest. A to je tá prvovýroba, ktorá tuná je. Vieme vyrobiť naozaj kvalitné potraviny, to je aj ich balenie, balenie, expedovanie, predaj, export a podobne.
Rovnako takisto práce v lese a to môže byť prepojené, to súvisí veľmi úzko s tou poľnohospodárskou výrobou. To nie je len ťažba dreva, ale to je spracovanie toho dreva. To je spracovanie do finálneho výrobku. To sú skryté pracovné miesta.
Naozaj mnohé veci, ktoré tuná máme v tejto krajine, sú tu okolo nás a aj sú viditeľné a zjavné a nedokážeme ich vidieť. Treba sa nad touto vecou naozaj zamyslieť a prehodnotiť to všetko.
Poľnohospodári v susedných krajinách, áno, môžete sa možno z toho smiať alebo už akokoľvek sa na tieto veci dívať, ale napríklad také Nemecko alebo Švajčiarsko, ktoré patria naozaj k vyspelým krajinám Európskej únie a, dá sa povedať, aj vo svete, tak veľmi efektívne využívajú aj poľnohospodársku pôdu. Či už chov oviec, alebo hovädzieho dobytka a to sú pracovné príležitosti pre mnohé rodiny aj s nízkou kvalifikáciou. Nezanedbateľný rozmer je práve ten, že táto práca je doma. Nie je potrebné cestovať do Bratislavy alebo do zahraničia a hľadať túto prácu, ale otcovia rodín a matky rodín sú doma, zamestnajú sa doma. Ja tiež veľmi rád by som si kúpil či už domáci syr, alebo domáce maslo u nejakého toho gazdu.
Nedávno som sa vrátil zo Švajčiarska, tak sme to aj tak naozaj urobili, a keď je to taká susedná krajina, že dokážu to robiť, prečo by sme to nedokázali my práve na Slovensku. Myslím si, že práve tento potenciál tuná máme.
No chcem ešte podotknúť takú vec, tie stimuly, ktoré tu boli spomínané, naozaj dávať stimuly na jedno pracovné miesto 54-tisíc eur alebo či už 30-tisíc eur, myslím si, že to, kolegovia, uznáte, že je to neadekvátne. Ak by sme tieto peniaze, keby sme dali 30-tisíc eur evidovanému nezamestnanému, ktorý by si otvoril živnosť a začal by podnikať, ja verím, že tie úrady práce o tých nezamestnaných behom týždňa by sa vyprázdnili. Títo ľudia by išli podnikať.
Rovnako tie stimuly, ak by sa teda už teda mali dávať, dal by som prednosť práve stredným firmám alebo malým firmám, ktoré by vznikali na regionálnej úrovni v konkrétnych regiónoch. Švajčiari majú obce, malé mestečká, ale každá taká obec alebo mesto má aj výrobnú firmu zároveň. Samozrejme, sú obklopení tými poľnohospodármi, ale tá krajina, aj ten reliéf krajiny je skutočne upravený. Svahy, ktoré sú na alpských úbočiach, sú vykosené, vyčistené. Môžte sa ísť aj teraz tam pozrieť. Tie fotky, ktoré sú, a pohľadnice, to nie sú vybrané náhodné fotky, samozrejme, dajú sa. Ale kdekoľvek cvaknete s týmto fotoaparátom, je to nádherná krajina, skutočne. Aj naša krajina má tento potenciál, len skutočne treba si vyhrnúť rukávy a neplakať nad tým, že nemáme prácu, lebo tej práce naozaj aj v tých regiónoch máme, len si treba vyhrnúť rukávy a pracovať.
Zamyslieť sa, to je taká otázka, nad tým, keď aj cestujem vlakom, stretávam sa so ženami, ktoré sú nabalené a ako aupairky alebo ako slúžky chodia do susedného Rakúska alebo do Nemecka. Toto tiež nie je cesta. Toto tiež nie je cesta. Tak ako jedna dcéra ide sa starať o matku, ktorá je v susednej krajine, a pritom jej mama potrebuje pomoc, tak dajú do sociálneho zariadenia. Dajú do sociálneho zariadenia, a pritom sa stará o cudziu, v úvodzovkách, hej, ženu v zahraničí. Takisto má to dopad negatívny na mnohé rodiny aj na manželstvá, ktoré sa veľmi často aj rozpadávajú.
To už bolo spomínané, ale aj ja to tak prízvukujem a chcem to tiež pripomenúť, že zjednodušiť systém pre živnostníkov a odstrániť byrokraciu. Mnohých živnostníkov naozaj odrádza tá byrokracia, ktorá tuná je. Pán kolega Štefanec, ja si ho pamätám, ako predkladal návrh zákona tuná o licenciách, chcem to doceniť a teším sa, že znova to tuná predloží. A skúste sa, kolegovia, skutočne nad tým zamyslieť, či je to dobrý návrh, alebo je zlý návrh. Znova pripomeniem, my sme poslanci tejto krajiny. Každý jeden poslanec z tých 150 patríme tomuto ľudu. Nemôžme sa my vyčleňovať, lebo ja som tu alebo som tu. Ak je ten dobrý návrh, ako to tu už zaznelo, vyše 300 návrhov tu bolo, 23 bolo prijatých. A ja si myslím, že toto je naozaj dobrý návrh a treba sa tuná zamyslieť nad tým a vyjsť v ústrety práve živnostníkom a drobným podnikateľom.
Budovanie tých suchých poldrov alebo protipovodňových hrádzí, ktoré tuná boli rozbehnuté, zastavené a zase sa k tomu vracame. Je to tiež jedna z ciest.
Spomeniem znova susednú krajinu Švajčiarsko, majú alpskú oblasť. My na Slovensku bojujeme proti záplavám, oni takisto majú tu pripravený systém, ale tú vody dokážu zachytiť hore, v horách, v Alpách, v priehradách. Ale túto vodu dokážu premeniť na energiu, v čase sucha zase zavlažujú. Sú tam dômyselne premyslené systémy elektrární. Jednak to sú pracovné príležitosti pri budovaní ako týchto hrádzí, ale je to aj z dlhodobého hľadiska a dlhodobo pracovné miesta udržateľné. To je výroba a výroba tej energie.
My na Slovensku fungujeme asi takto, ako by to bola jedna veľká strecha a tejto vody sa zbavujeme a všetka sa odplaví. Voda je vzácnosťou a arabské krajiny by to vedeli povedať, že je to naozaj, voda je zlatom.
Už akokoľvek dneska emotívne sme tuná reagovali, kolegovia, vzájomne ako na seba, aj tak ako tu kolega Bugár tu spomínal, vláda je tou, ktorá má tu výkonnú vložku dávať. Vláda je tá, ktorá má mať to know-how a aj riešiť tú nezamestnanosť. Nie mimoriadna schôdza Národnej rady mala byť, ale mali byť možno aj tri alebo aj štyri, keď bolo potrebné, aj desať zasadnutí a mimoriadnych zasadnutí vlády. Práve vlády, lebo vláda je tá výkonná. A vláda má prísť tuná s návrhmi a požiadať tento parlament. A za dobré návrhy, to vám aj teraz tuná od tohto rečníckeho pultu sľubujem, a myslím si, že sa snažím to aj tak napĺňať, za dobré návrhy vždy zahlasujem, lebo keď ide o dobro človeka, dobro človeka vždycky bude na prvom mieste, dám vždy prednosť pred nejakým alebo akýmkoľvek politikárčením.
V závere chcem ešte tých poľnohospodárov, súkromne hospodáriacich roľníkov spomenúť. A to je napríklad taká tá skutočnosť, keď som mal možnosť chvíľočku rozprávať s pánom ministrom pôdohospodárstva, tak tie agrofirmy veľké, tie bývalé družstvá, tak sú zamerané len na tú, na tú výrobu, rastlinnú výrobu a nie sú ochotní, alebo aj možno schopní prejsť na tú živočíšnu výrobu. Drobní roľníci sú flexibilní, sú schopní toto všetko robiť. Neposmievajme sa z toho. Ale spomeniem možno takúto štatistiku. Spomeniem tuná tie ovce. Vie niekto tuná v tomto pléne, koľko oviec sa chová u nás na Slovensku? Je to 350-tisíc kusov. Viete, koľko sa chovalo v tejto krajine pred 60 rokmi, v tejto istej krajine? Tri a pol milióna, vo Švajčiarsku je to 450-tisíc kusov, majú ďaleko horšie podmienky, ako máme my. My ich máme oveľa lepšie a oveľa výhodnejšie, ale my sa z toho budeme posmievať, my to budeme dehonestovať, túto prácu.
Ako môžeš mať to požehnanie, keď ty sa posmievaš z toho, ktorý vyrába chlieb? Roľník je ten, ktorý dorába chlieb. Jeho si máme uctiť a vytvárať tuná podmienky na to, aby tento chlieb, tento chlebík sme tuná mohli mať na tomto našom stole.
Ďakujem pekne za pozornosť.
